Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. február 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/136/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415212921
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1415212921.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a

členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: S. H., X.V.:
XXXXXXXX, K. N. V. N. Č.. XXX, XXX XX V. N., zast. Mgr. Jurajom Kornhauserom, advokátom, Suché
mýto 6, Bratislava, proti žalovanej: K.. Ľ. C., R.. XX.XX.XXXX, D. Ľ. F. Č.. XXXX/XX, D., zast. Mgr. Evou
Braxatorisovou, advokátkou, Trenčianska 17, Bratislava, o ochranu osobnosti a o vzájomnej žalobe
žalovanej, že žalobca porušil práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o ochrane spotrebiteľa,
na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 6. augusta 2018, č.k.
9C/511/2015-231, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcom v časti o uloženie povinnosti žalovanej
odstrániť z webovej stránky www.ubytovanienaslovensku.sk
písomnú recenziu, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v žalobe vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu žalobcu
z a m i e t a .

V časti o zamietnutí vzájomnej žaloby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovanej proti časti o zastavení konania o jej vzájomnej žalobe, ktorou žiadala priznanie
práva uverejniť rozsudok na webovom sídle www.slanavoda.sk na náklady
žalobcu, o d m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku odstrániť z webovej stránky www.google.sk písomnú recenziu ku
dňu 30.10.2015 dostupnú na: ,,H.:/..Z..I.+I.+C.XxXXXXdlfedcXXeXXX:XxXXXXXfXXXfXbXXXX,X“: ,,N.
I. C. S. S. C. N.. S. S. N. S. I. Q., U., ak P. W. C. na D. H.. Č. I. T. I.D., T. J. T. I. O. R. R. N. R. - po U. B.
X K. C. na R. R. R., X. I. A. C. Ú. X. N. O. I. C. V. Ž., K.. X X. R. C. B.Á., R. O. Š. D. O. C. N., J. I. N. S..
I. I. I. B. N. S. I. H., J. na Ď. A. C. N. B. N. O. K. S. H. C. C. T. I. W.E. O. R. N. Č. I. T. C. B.. Na S. C. I.
Č. V. XX.XX A. XX.XX, N. na K. C. N. N. N. R. A. N. V. N. K. ... P. U.. O. I.Ť. R. N. W. K. O. N. C. U., J.
I. C. R., K. V. ... R. I., V. V. O. R. ... O. O. I. H. - W. I. na T. U., T. K.Á. Q. N., Ž. R. N. A. na V. N. I. O. C.,

Ž. T. N. I. O. N. I. C. - R. C. I. O. R..“., T. I. W.H. U. ,, P. I. C. C. C. Ž.: S. H., X.: XXXXXXXX, K. N.: V. N.
Č.. XXX, XXX XX V. N., W. Okresným Ú. R., Č. Ž.X.. W.: XXX-XXX, Š.. N.: I. (C. X..).
Ďalej uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku odstrániť z webovej stránky
www.ubytovaniena I..sk písomnú recenziu ku dňu 30.10.2015 dostupné na: H.:Ú..B..E.-I.-C.-V.-N.: ,,+ P. K. C. N. O. C. D. na T. po H. V. O. J. Č. B. A. S. D. I. P. R.. - Š., R. X. O. I. I. N., R. W. na B.,
R. O. A. N. I. C. S. N., R.X. A. Č. O. N. I.. T. N. O. R. T. I. W. U. ,,P. I. C. C. C. Ž.: S. H., X.: XXXXXXXX,
K. N.: V. N. Č.. XXX, XXX XX V. N., W. Okresným Ú. R., Č. Ž.. W.: XXX-XXX, Š.. N.: I. (C. X..).

Žalovanej uložil tiež povinnosť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ospravedlniť sa na webovej
stránke L..Z..sk písomnou recenziou týkajúcou sa rekreačného zariadenia ,,Chata Slaná
voda“ vo vlastníctve žalobcu s textom: ,,V. I. za U. R. O. E. W. T. I. I. N. W. U.K. P. I. C. - Ľ. C..“. (C.
X..), O. na L. I. L..B. I..sk písomnou W. T. I. W. U. ,,P. I. C. C. C.Í. Ž. I. T.: ,, V. I. za U. R. O.
E. W. T. I. I. N. W. U. P. I. C. - Ľ. C..“. (C. X..).

Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok V.).
Konanie o vzájomnej žalobe žalovanej v časti, ktorou žiadala priznanie práva uverejniť rozsudok
na webovom sídle L..I..sk na náklady žalobcu zastavil (výrok VI.) a žalobcovi priznal v
zastavujúcej časti nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok VII.). Vo zvyšku vzájomnú
žalobu žalovanej zamietol (výrok VIII.) a rozhodol, že žalobca má voči žalovanej v konaní o vzájomnej
žalobe nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok IX.).

2. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe žalobcu a zamietol vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou sa
domáhala určenia, že S. H., O. N. P. I. C., porušil práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 250/2007
Z.z, o ochrane spotrebiteľa a to § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 8 a § 18, čím poškodil jej práva,
a uloženia povinnosti S. H. zaplatiť jej titulom porušenia práv a povinností vyplývajúcich zo zákona č.

250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov sumu 600 eur.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca zdôvodnil svoju žalobu tým, že vyššie uvedené
recenzie na verejne dostupnej doméne internetového vyhľadávača L..Z..sk O. na L. I. L..B..sk napísala
žalovaná. Tieto recenzie rekreačného zariadenia P. I. C. (Ď. Q. „.) v jeho vlastníctve a správe ho

nahnevali, pretože informácie týkajúce sa jeho, resp. jeho podnikateľskej činnosti a jeho rekreačného
zariadenia, sú nepravdivé. Tvrdil, že žalovanej poskytol služby perfektne. Vyjadril presvedčenie, že
nepokoj vznikol na strane žalovanej z dôvodu napätých vzťahov v jej rodine, keď dvaja z jej skupiny
boli pred rozvodom a rozhádaní. Jej difamujúce recenzie na webových stránkach považoval za osobnú
pomstu za to, že jej odmietol poskytnúť ubytovanie vo štvrtej dvojlôžkovej izbe zadarmo. Necítil sa byť

zodpovedným za údajne nevydarený pobyt žalovanej a žiadal ju o odstránenie uvedených recenzií, čo
žalovaná odmietla.

4.Situáciuohľadompobytužalovanejvjehozariadeníopísaltak,žežalovanápotvrdilae-mailompríchod
do chaty na pobyt od 09.07.2015-12.07.2015 v počte šesť lôžok - tri dvojposteľové izby. Dňa 09.07.2015

o cca 16.00 h prišli dvaja hostia zo skupiny žalovanej. V chate bol S. I. S. H. K.., ktorý im odovzdal jednu
dvojlôžkovú izbu, ďalšie dve dvojlôžkové izby im ukázal, na čo sa ho starší pán opýtal, či je navyše
zajednaná dvojlôžková izba, pretože údajne mala byť. S. H. K.. z elektronickej komunikácie vyčítal, že je
objednaných 6 lôžok, a teda im povedal, že má vedomosť len o troch objednaných izbách. Ponúkol im
bez navýšenia ceny namiesto jednej dvojlôžkovej izby, izbu trojlôžkovú, v ktorej však nebolo navlečené

posteľné prádlo. Starší pán bol spokojný a situácia sa ďalej neriešila. Neskôr dorazili ďalší hostia zo
skupiny žalovanej. Po zvítaní sa s tými, ktorí prišli skôr, začali popíjať alkoholické nápoje. S. H. K..
ubytoval došlých do ďalších dvoch izieb a nikto nič nenamietal. V trojlôžkovej izbe sa hostia vyjadrili, že
prádlo si navlečú sami. Žalobca ďalej uviedol, že v sobotu podvečer prišli do chaty jeho dve vnúčatá. T.
C. A. O. XX-W. (ktorá vie, kde sa všetky veci nachádzajú) išla do priestoru vyhradeného pre personál,

odkiaľ zobrala nejakú handru a utrela tým rozliaty džús na podlahe. Počas pobytu mala žalovaná a spol.
polpenziu,raňajkyavečeru,ktorévždynahlasovalivopred.Vsobotutrajazoskupinyžalovanejjedliocca
13 h obed, nikto viac obed neoznamoval ani nereklamoval, že obed nedostal mal ho dostať. Obsluhovala
Q. Ž.. O 18-tej prišla žalovaná a dvaja hostia do jedálne a boli im prinesené tri večere, keďže nikto
neoznámil, že má byť večerí šesť (že prídu ešte traja hostia). Asi po pätnástich minútach sa žalovaná

začala rozčuľovať, že chceli šesť večerí, správala sa arogantne a vyhrážala sa, že sa bude sťažovať na
internete a na SOI, pretože museli dlho čakať na jedlo. Q. Ž. sa jej ospravedlnila za nedorozumenie a
opýtala sa, či chcú tie ďalšie tri večere. Jeden zo skupiny žalovanej chytil zemiaky, čo boli na tanieri, a so
I. S..... C. na vašu večeru ich hodil do Q. Ž.Ň., ktorú netrafil a zemiaky skončili na zemi. Žalobca uviedol,
že si ho následne žalovaná nechala zavolať, a zúrivo na neho kričala, pričom on sa snažil situáciu riešiť.

Vypočul si svojho I. S. H. K.., ktorý sa vyjadril, že žalovaná je od začiatku pobytu arogantná, podráždená
a nervózna. Z prejavov žalovanej usúdil, že sa zrejme jedná o notorickú sťažovateľku, a o osobu, ktorá
chce získať len zľavu. Žalobca konflikt vyhodnotil ako nedorozumenie, viac ho neriešil a personálu dal
pokyn, aby ďalej normálne pracovali.5. Namietal pravdivosť jednotlivých informácií, uvedených v recenziách žalovanej nasledovne: K „Po U.
B. X K. C. na R. R. R. B., Ž. C. P. S. N. XX H. A. O. Ž. D. W. B. S. I. S.R. H. K... J. „. I. A. C. Ú. X. N., O.

I. C. V. Ž., K.. S. X. R. C. B. uviedol, že žalovaná pôvodne požadovala 6 lôžok a až dodatočne chcela
4x dvojlôžkovú izbu, teda 8x lôžko, čo sa vyriešilo tým, že im bola namiesto jednej dvojlôžkovej izby
pridelená trojlôžková, s čím hostia súhlasili. Tvrdil, že žalovaná počet izieb zmenila až na mieste. Č. „. O.
Š. D. O. C. N., J. I. N. S. hodnotil za najviac difamačnú a urážajúcu. Mal za to, že žalovaná si subjektívne
zle vybrala jeho chatu, ak očakávala luxusný ubytovací a gastronomický štandard. Zdôraznil, že „staré a

tradičné“ nemožno stotožniť s „špinavé a neporiadne“, ako to v zlom úmysle zamieňa žalovaná. Uviedol,
žechataexistujecez20rokovamástáluklientelu,ktorájuobľubujeprávevpôvodnejatradičnejpodobe.
Tento nepravdivý výrok považoval za zasahujúci do jeho dobrej povesti a za spôsobilý privodiť mu v
budúcnosti škodu, keďže sa týka hygieny chaty. Upozornil aj na to, že chata je kategorizovaná ako tzv.
zariadenie spoločného stravovania pre deti a mládež podľa § 26 zák. č. 355/2007 Z.z., a teda podlieha
oveľa prísnejším hygienickým požiadavkám, previerkam a kontrolám než iné ubytovacie a reštauračné

zariadenia. Keďže v najväčšom rozsahu poskytuje ubytovanie a stravovanie pre mládež a deti (letné
tábory a školy v prírode), o to väčšia môže byť škoda, ktorú sú difamujúce recenzie žalovanej spôsobilé
privodiť. Ohľadom „I. I. I. B. N. S.Í. I. H., J. na Ď. A. C. N. B. N. O. K. S. H. C. C., T. I. W. O. R. N., Č. I. T.
C. B. uviedol, že o tom nemá nikto z personálu vedomosť, ani o tom, že by takáto handra bola žalovanej
odovzdaná. Považoval za nepochopiteľné, prečo žalovaná, ak bol stôl špinavý, neoslovila personál, aby

ho utrel, ale to údajne robila sama. Mal za to, že ide o jej nepravdivé a nepreukázané tvrdenie. Priestory
v chate sa umývajú denne a stoly sú čisté. K pasáži „na S. C. I. Č. V. XX.XX A. XX.XX, N. R. C. N.
N. N., R. A. N. V. N. K.... P. U. uviedol, že žalovaná a spol. chodili na večere a obedy nepravidelne,
v rôznom čase a počte, a ak presne nenahlásili obedy alebo večere, nemohol personál vedieť, že má
pripraviť jedlo, resp. ak ho nahlásili neskoršie, museli na jedlo počkať. Mal za to, že je to prirodzené.

Namietal, že by príprava jedla trvala dve hodiny. Traja zo skupiny boli nahlásení a aj obslúžení, a ak
prišli do jedálne ďalší traja, bolo vinou žalovanej, že títo neboli nahlásení. On o tejto situácii nemohol
vedieť a nedorozumeniu predísť. Výrok „. I. R. N. W. K. O. N. C. U., J. I. C. R., K. V. označil za klamstvo.

6. Žalobca argumentoval, že do profesijnej cti fyzickej osoby možno zasiahnuť nielen difamujúcimi

nepravdivými výrokmi, ale aj zbytočne expresívnymi výrokmi, prehnanou kritikou, ktorá mohla byť
nahradená slušnejším a primeranejším ekvivalentom. Ak sú v kritike popísané javy spôsobom, ktorých
miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky, a vyplýva z nich úmysel uraziť, ponížiť,
dehonestovať adresáta, ide o neprimeranú kritiku, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu
osobnosti. V tejto súvislosti opätovne rozoberal jednotlivé časti recenzie a vyhodnocoval, ktoré sú

prehnané a expresívne hodnotiace úsudky, ktoré nepravdivé výroky, a uvádzal príklady, ako mohla
žalovaná recenziu formulovať inak. S poukazom na časť recenzie ,,O. O. I. H., W. I. na T. U., T. K. Q. N.,
Ž. R. N. A. na V. N. I. O. C., Ž. T. N.I. I. O. N. I. C. - R. C. I. O. R. mal za to, že žalovaná prejavuje svoje
prianie, aby on skrachoval. Recenziu považoval za prehnaný a expresívny útok s cieľom poškodiť ho.
Jeho chata má svoju stálu klientelu a je spätá s jeho osobou, hostia ho dlhoročne osobne poznajú ako

majiteľa a správcu. Dobrá povesť zariadenia týkajúca sa poskytovania služieb a zariadenia ako takého je
preňho nielen živobytím a koníčkom, ale aj osobnou cťou. Podľa jeho názoru sa mu žalovaná recenziou
revanšuje za to, že jej počiatočne nechcel poskytnúť dvojlôžkovú izbu nad rámec objednávky zdarma.

7. Žalovaná žalobu odmietla a podala vzájomnú žalobu. Situáciu ohľadom jej pobytu opísala inak.

Poukázala na celú e-mailovú komunikáciu so žalobcom, z ktorej vyplýva, že predmetom objednávky
neboli tri izby, ako nepravdivo tvrdí žalobca, ale štyri izby s upozornením, že dve izby budú obsadené
len jednou osobou. Žalobca potvrdil objednávku s tým, že 10 eur sa platí za osobu na noc. V chate
ich neočakávali, nevedeli, čo si objednali, a preto nemali prichystané rezervované izby. To, že žalobca
si nesplnil svoju povinnosť poskytnúť im objednanú službu riadne - teda správny počet izieb museli

riešiť na mieste. Jej (10 rokov rozvedení) rodičia sa napokon rozhodli, že v spoločnej izbe zostanú a
prádlo si prezliekli sami, keď nevyužili N. N.. H. K.., pretože bol oblečený v pracovnom odeve. Ku kvalite
ubytovania uviedla, že v jednej z dvojlôžkových izieb nebol okrem postelí a stropného svietidla žiadny
nábytok, vedľa manželskej postele bol na zemi len matrac. Druhá dvojlôžková izba bola zariadená, ale
pred ich príchodom nebola uprataná, čo potvrdila aj zamestnankyňa chaty. K jej výhradám k priestorom

stravovania a ich hygienickému štandardu uviedla, že v jedálni boli všetky stoly špinavé a špinavá bola
aj dlážka pod nimi. N. H. K.. dal jej otcovi handru, s ktorou jej otec mienil stôl utrieť, na čo ho ona
radšej utrela hygienickými vreckovkami. Vo vzťahu k stravovaniu poukázala na to, že bolo e-mailom
objednanéakopolpenzia,tedaraňajkyavečeremalivopreddohodnuté,stým,žeobedysibudúosobitneobjednávať podľa potreby. V piatok sa S. H. K.. opýtali, či je možné, aby si objednali na ďalší deň obedy
navyše k tomu, čo majú objednané. Odporučil ich na kuchárku a oni si objednali 3,5 obeda navyše, čo si
kuchárkanezapamätala.Vsobotupo18-tejprišlinavečeru,načoichkuchárkapožiadala,abypolhodinu

počkali, pretože nestíhali. Jedlo však dostali až o cca 20-tej hodine. Následne im namiesto 6 dospelých a
jednej detskej porcie, ktoré mali vopred e-mailom dohodnuté ako polpenziu, doniesli len 3 porcie. Na jej
reklamáciu kuchárka uviedla, že ďalšie dorobí. Požiadala čašníčku o zavolanie niekoho kompetentného
- majiteľa chaty, u ktorého sa mieni sťažovať. Na otázku čašníčky, na čo sa chce sťažovať, odpovedala,
že na všetko. Na to sa čašníčka vyjadrila, že keď sa im nepáči, môžu odísť. Po príchode žalobcu mu

vymenovala všetky vyššie uvedené veci a požiadala ho, aby s tým niečo urobil, pretože mu do chaty
prestanú ľudia chodiť a ak by to videla hygiena, tak mu to celé zavrú. Žalobca na to reagoval, že on
má hostí dosť a ak sa im tam nepáči, môžu odísť. Konverzáciu uzavrela s tým, že chvalabohu ráno
odchádzajú. V čase ich čakania v salóniku prišli staršie dievča a malý chlapec, ktorý vylial na podlahu
džús. Počula, ako dievčaťu prikázali utrieť dlážku od džúsu handrou z výčapu, ktorú im deň predtým S.
H. K.. dával na utretie stolov.

8. Ohradila sa voči tvrdeniu žalobcu, že popíjali alkoholické nápoje a zabávali sa. Uviedla, že v tom
čase bola ona tehotná a jej mama vážne chorá, s manželom a svokrovcami prišli stráviť pokojný víkend.
Tvrdenia žalobcu sú nepravdivé. Odmietla, že žalobca ju a jej rodinu účelovo a nepravdivo vykresľuje
ako konfliktné, podozrivé osoby so zlým sociálnym zázemím a hulvátskym správaním. Považovala za

neprijateľné útoky žalobcu na ňu a jej rodinu výrokmi, že bola od počiatku arogantná, podráždená a
nervózna, že bolo neprehliadnuteľné, že vzťahy v rámci skupiny sú naštrbené, že ide o typ notorického
sťažovateľa, ktorý chce získať len zľavu a nižšiu cenu, že bolo badať nervozitu a konflikty, ktoré zavŕšil
tvrdením že sa necíti zodpovedný riešiť medzi hosťami manželské problémy a nedostatok finančných
prostriedkov. Poukázala na to, že jej rodina je v žalobe vykreslená spôsobom, ktorý hrubo zasahuje

práve do nárokov, ktorých ochrany sa žalobca touto žalobou sám domáha.

9. Zdôraznila tiež, že kritizovala výlučne kvalitu služieb. I keď sa im za nekvalitné služby nikto
neospravedlnil, za všetky služby riadne zaplatili. To, že ich práva boli vo všetkých smeroch porušené,
už nemala chuť ani čas ďalej riešiť. Keďže správanie a zážitok z chaty považovala za excesívny, využila

svojeprávovyjadriťsvojnázorhodnotenímichslužieb,čoještandardnýademokratickýnástrojzdieľania
osobných skúseností jednotlivca. Na tie nie je možné aplikovať objektívne kritéria a stratili by zmysel,
ak by nemohli byť aj kritické. Ak by konala v úmysle žalobcu šikanovať a poškodzovať ho, ako to on
tvrdí, iste by bola dôsledná, urobila by si fotodokumentáciu, obrátila by sa na orgány dozoru, zverejnila
informácie cez sociálne siete a podobne, čo je dnes obvyklé. Fotiť zalepené stoly, nevysypaný kôš, či

striehnuť a odfotiť to, ako sa používa handra, jej však nepríde normálne ani dôstojné. Do chaty prišla na
rodinnú dovolenku, a nie riešiť nefungujúce služby, a dokazovať ako ju žalobca poškodil.

10. Žalovaná tvrdila, že žalobca svojim konaním porušil ich práva ako spotrebiteľov, keď na ich
reklamácie ako poskytovateľ služieb žiadnym spôsobom nereagoval a naopak, ich za ne šikanuje a

uráža. Citovala ust. § 3 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. a uviedla, že im žalobca neumožnil uplatniť
reklamáciu a ich sťažnosťami sa buď vôbec nezaoberal, alebo ich nevybavil v súlade so zákonom.
Žalobca nemá nikde vyvesený reklamačný poriadok a ich reklamácie neboli zaevidované. Vlastné
protiprávne konanie teraz prenáša na ňu a snaží sa z neho ťažiť, keďže bez jeho zákonného postupu
nemá ona ako preukázať svoje tvrdenia. Postup žalobcu, ktorý namiesto zákonného, či aspoň slušného

vybavenia jej reklamácií, ju žaluje a žiada, aby sa ospravedlnila a chce ju donútiť poprieť vlastnú
skúsenosť a nahradiť mu trovy konania, v ktorom ju, a jej rodinu uráža, ju šokuje. Konanie žalobcu
považovalazanehorázneazavrozporesozákonomadobrýmimravmi.Podalavočižalobcovivzájomnú
žalobu z titulu porušenia práv spotrebiteľa. Tvrdila, že žalobca nielen vážne narušil jej súkromie a radosť
z dovolenky, ale nedovolenou praktikou jej spôsobil dodatočne ďalšiu ujmu urážkami a dehonestovaním

jej rodiny a snahou z vlastného protiprávneho konania ťažiť. Domáhala sa jednak určenia, že žalobca
ako prevádzkovateľ Chaty Slaná Voda, porušil práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 8 a § 18, čím poškodil jej
práva, ako aj uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť jej titulom porušenia práv a povinností vyplývajúcich
zo zákona č. 250/2007 Z.z. sumu 600 eur. Žiadala tiež priznať právo, uverejniť rozsudok na náklady

žalobcu tak, že žalobca je povinný zverejniť právoplatný rozsudok na webovom sídle www.slanavoda.sk
po uplynutí 30 dní odo dňa právoplatnosti a to po dobu 30 dní, vo formáte PDF, vo vyhotovení 1:1 tak,
že na úvodnej obrazovke webovej stránky zverejní prvú stranu rozsudku, za ktorou budú radené ďalšiestrany, v ktorých bude možné listovať, s tým, že pre adresáta bude viditeľná vždy prvá aktuálna strana
rozsudku.

11. Žalobca v reakcii na argumentáciu žalovanej uviedol, že sa dopytovala na rezerváciu 4 izieb, na
čo jej odpovedal, že cena je 10 eur/osobu, ale nepotvrdil žiadnu rezerváciu. Z jej poslednej správy
zo dňa 07.07.2015 vyplýva, že počet je 6 dospelých a jedno dieťa, preto bol v dobrej viere, že si
objednala 3x dvojlôžkovú izbu. Nedorozumenie nastalo až na mieste, kde sa žalovaná domáhala štvrtej
dvojlôžkovej izby za cenu troch. Izby boli v tom čase voľné, avšak bolo potrebné zaplatiť zvýšenú

úhradu za ubytovanie o 20 eur viac (nie 60 eur, ale 80 eur), nakoľko v počte lôžok by žalovaná obsadila
ubytovacie kapacity pre 8 osôb, s čím nesúhlasila. Preto sa jej snažil vyjsť v ústrety poskytnutím dvoch
dvojlôžkových a jednej trojlôžkovej izby v sume 60 eur. Celý problém vznikol v súvislosti so snahou
žalovanej ušetriť. Poukázal aj na to, že žalovaná svoje tvrdenia o špine v chate a o údajnej arogantnosti
personálu nepreukázala. Zdôraznil právo na svoju profesijnú česť a zachovanie dobrej povesti v oblasti,
v ktorej podniká.

12. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a I. K.. Q. Ž., S.Á. H. K.., U.
T., J. C., X.. K. C., a listinnými dôkazmi, a to recenziami žalovanej, e-mailami žalovanej (zo dňa
22.04.2015, 07.07.2015, 20.08.2015, 14.09.2015), e-mailami žalobcu (zo dňa 08.09.2015, 31.08.2015),
fotodokumentáciou a recenziami na zariadenie žalobcu.

13. Vykonaným dokazovaním zistil, že e-mailom zo dňa 07.07.2015 žalovaná žalobcovi oznámila, že má
záujem prísť s rodinou do zariadenia I. C. na krátku dovolenku. Uviedla, že ubytovanie má rezervované
pre 6 dospelých a jedno dieťa do 3 rokov. Zatiaľ žiada polpenziu, teda raňajky a večere, s tým, že
možno na niektoré dni dohodnú aj obedy. E-mailom zo dňa 22.04.2015 žalovaná žalobcovi oznámila,

že si v jeho zariadení rezervovala stravu v dňoch 09.07.2015-12.07.2015 v hlavnej chate v izbách s
vlastným sociálnym zariadením. Žiadala o rezerváciu 4x dvojlôžkové izby s tým, že v dvoch izbách bude
ubytovaná len jedna osoba. Žiadala o oznámenie, či to bude nejako meniť cenu za ubytovanie. Žalobca
žalovanej dňa 24.04.2015 oznámil, že je voľné, a že cena je 10 eur na osobu za noc. Žalovaná napísala
obe vyššie uvedené recenzie, jednu na doméne internetového vyhľadávača www.google.com a druhú

na webovej stránke www.ubytovanienaslovensku.sk . Žalobca
vyzval žalovanú listom zo dňa 08.09.2015, aby difamujúce recenzie odstránila. Z listu žalovanej zo dňa
14.09.2015vyplýva,žesvojerecenzie-komentáreodstrániťnemieni.Súdprvejinštancieďalejpodrobne
uviedol obsah výpovedí žalobcu, žalovanej a svedkov, v ktorých sa všetci vyjadrovali k pobytu žalovanej
s rodinou v chate Slaná voda, k ich príchodu, k problému s izbami, k poriadku či neporiadku v izbách,

či boli stoly čisté alebo nie, čím ich utierali, či bola špina na dlážke, akou handrou kto čo utieral resp.
neutieral, ako a kedy objednávali jedlo, či boli správne obslúžení, koľko na jedlo čakali, koľko porcií
dostali a koľko nie, kto čo povedal, urobil a ako sa správal a podobne. I. U. T., V. Ž., J. C., I. Ž., O. X..
K. C., I. Ž., potvrdili verziu žalovanej a recenziu považovali za oprávnenú, nevideli dôvod ju odstrániť,
keďže sa zakladá na pravde. Mali za to, že ak žalobca nezlepší služby, môže rátať s ďalšími negatívnymi

recenziami, pričom z obsahu nepriaznivých recenzií by sa mal poučiť. I. K.. Q. Ž.Á., A. Ž. O. S. H. K..,
I. Ž. zase potvrdzovali verziu žalobcu a recenziu odmietali.

14. Vec posúdil právne podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 19 a 26
Ústavy SR a § 11 Obč. zák. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Podrobne a veľmi obšírne

(všeobecne) vysvetlil právo na slobodu prejavu, právo na ochranu osobnosti, posudzovanie ich kolízie,
kategórie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti. Všeobecne vysvetlil, kedy dochádza k neoprávnenému
zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, zaoberal sa rozdielom medzi skutkovými
tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami (kritikou). Konštatoval, že nepravdivými skutkovými tvrdeniami
difamačného charakteru a zverejnením neprípustných hodnotiacich úsudkov o určitej osobe môže dôjsť

kzásahudoprávanačesť.Vprípade,akjeobsahkritikycelkomneadekvátnyvzhľadomnaposudzované
konanie kritizovaného, pričom z tejto kritiky vyplýva úmysel kritizovanú osobu znevážiť, alebo uraziť (tzv.
intenzívny exces), ide o neprimeranú kritiku, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti
fyzickej osoby. Porušenie práva na česť pritom môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami,
ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb,

tedapôsobiťdifamačne.Základnéprávonačesťsauplatňujevoviacerýchsférach.Uviedol,žeprofesijná
česť fyzickej osoby patrí k významným hodnotám chráneným právom, nakoľko má dôležitý význam pre
uplatnenie a život jednotlivca v spoločnosti. Občiansky zákonník poskytuje preto v ust. § 11 ochranu
proti takému zásahu do práva na profesijnú česť, ktorá vážne znižuje profesijnú dôstojnosť a vážnosťosoby verejne vo vzťahu k ostatným subjektom občianskoprávnych vzťahov. Zásah musí byť objektívne
spôsobilý privodiť takúto ujmu. Právo na ochranu profesijnej cti je potrebné vnímať ako osobitne dôležitú
kategóriu práva na ochranu osobnosti. Vysvetlil, že právo na profesijnú česť fyzickej osoby je podobným

inštitútom ako právo na dobrú povesť právnickej osoby podľa § 19b Občianskeho zákonníka. Profesijná
česť svedčí o prístupe osoby k svojej profesii a o spôsobe, akým túto profesiu vykonáva. Profesia je
presne tá oblasť stránky fyzickej osoby, prostredníctvom ktorej fyzická osoba zabezpečuje svoj život
z materiálnej stránky, resp. svoje živobytie. Akékoľvek difamujúce výroky zasahujúce do práva na
profesijnú česť zároveň ovplyvňujú možnosti materiálneho zabezpečenia fyzickej osoby. Budovanie

profesijnej povesti je dlho trvajúcou a prácnou záležitosťou. Právo na profesijnú česť musí byť chápané
hlavne ako sociálna kategória, keďže odráža skutočnosť, že jednotlivec žije v spoločnosti, resp. v
nejakom spoločenstve a vstupuje s ostatnými jeho členmi do komunikácie a prostredníctvom svojho
správania, či dokonca samotného bytia ovplyvňuje ostatných členov spoločnosti. Zákon chráni právo
na profesijnú česť fyzickej osoby hlavne proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení, a to bez ohľadu na
to, akými prostriedkami k nemu došlo. Uviedol, že samostatnú časť pri ochrane profesijnej cti tvoria

nepravdivé skutkové tvrdenia, či hodnotiace úsudky a kritické stanoviská, v čom možno badať konflikt
práva na profesijnú česť a práva na slobodu prejavu. Do profesijnej cti fyzickej osoby možno zasiahnuť
nielen difamujúcimi nepravdivými výrokmi, ale aj zbytočne expresívnymi výrokmi - prehnanou kritikou,
ktorá mohla byť nahradená slušnejším a primeranejším ekvivalentom. Ak sú v kritike popísané javy
spôsobom, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky, resp. cieľ by bolo možné

dosiahnuť aj inak, bez použitia takýchto postupov, a vyplýva z nich úmysel uraziť, ponížiť, dehonestovať
adresáta, ide o neprimeranú kritiku, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti.

15. K námietke žalovanej o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie uviedol
cit. „žalobca je subjektom, ktorý je subjektom, ktorý je v danej právnej veci vecne aktívne legitimovaný,

keďže je vlastníkom a prevádzkovateľom predmetného zariadenia - P. I. voda, je teda nositeľom práva,
o ktoré v konaní ide“. Dospel tiež k záveru, že nároky žalobcu uložiť žalovanej povinnosť odstrániť z
webových stránok ňou napísané recenzie a na webovej stránke sa žalobcovi ospravedlniť sú dôvodné.

16. Mal za preukázané, že predmetné recenzie napísala žalovaná, ktorá nimi hodnotila úroveň služieb

poskytnutých jej a jej rodine v P. I. C., pričom recenzie považovala za dôvodné a pravdivé, nevidela
dôvod na ich odstránenie, a už vôbec nie na ospravedlnenie sa. S jej názorom sa nestotožnil, i keď
jej s poukazom na čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznal právo na
slobodu prejavu a právo na kritiku. Zdôraznil, že i sloboda prejavu, vrátane slobody prednášať kritiku
(t.j. hodnotiace úsudky, ktoré majú vždy nutne subjektívnu povahu) majú a musia mať v demokratickej

spoločnosti svoje medze, a že ani kritika nemôže byť neobmedzená. Vyjadril názor, že nemožno
pripustiť, aby sa kritika ocitla v rozpore s oprávnenými záujmami iných fyzických osôb. Neobmedzená
kritika by totiž mohla viesť k závažným nežiadúcim ujmám na osobnosti kritizovaných fyzických
osôb. Objasnil, že právom prípustná (oprávnená) kritika predpokladá, že pri nej nie sú prekročené
medze vecnej a konkrétnej kritiky, a že je primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu i formy (použité

výrazy, formulácie, spojenia atď), nevykračujúca z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň
spoločensky uznávaného účelu. Vecná kritika vychádza z pravdivých podkladov (premís), z ktorých
zároveň logicky vyvodzuje zodpovedajúce hodnotiace úsudky. Zhrnul, že ak nie sú tieto podklady
pravdivé a ak je hodnotiaci úsudok difamujúci, nemožno považovať kritiku za prípustnú.

17. K jednotlivým výrokom žalovanej v recenzii (zrejme mal na mysli „prvú“ recenziu - pozn. odvolacieho
súdu) uviedol nasledovné. Pri výroku ,,N. I. C. S. S. C. N. sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že slovo ,,N. je
prehnaný a expresívny hodnotiaci úsudok, pretože vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne také
skutkové okolnosti, na základe ktorých by bol opodstatnený. Poukázal na to, že synonymom slova ,,N.
S. napr. katastrofa, tragédia, úder, dráma, nešťastie. Z množstva pozitívnych recenzií na chatu žalobcu

vyvodil, že takéto označenie jeho chaty je neprípustné. Stotožnil sa s argumentom žalobcu, že ak
žalovaná nebola so zariadením a v ňom poskytovanými službami spokojná, mohla v recenzii uviesť
formuláciu napr. ,,I. N. I. C. I. R. I..
Ak žalovaná uviedla, že „Čo sa týka služieb, tak k tomu sa ani nedá nič pozitívne napísať“, toto jej
tvrdenie nemal za preukázané, pretože všetci štyria členovia jej skupiny vypovedali pozitívne k strave v

zariadení žalobcu, keď sa vyjadrili, že jedlo bolo chutné.
K jej tvrdeniu, že ,,po U. B. X K. C. na R. R. R. uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo zistené, či
žalovanú s rodinou niekto z personálu žalobcu čakal, alebo nečakal (každá zo strán vypovedala niečo
iné), vo všeobecnosti mal však za to, že asi nie je nutné, aby hostí v horskom prostredí pred chatouniekto čakal. Za nesporné vyhodnotil, že zakrátko sa objavili zamestnanci žalobcu (S. I. S.R. H. K.. O.
A. A.) a ubytovanie sa riešilo.
Ohľadom výroku ,,min. 1 izba nebola uprataná“ mal za preukázané, že žalovaná a spol. si priamo na

mieste dohodli konkrétny počet izieb, z čoho vyvodil, že pôvodná objednávka bola vzájomnou dohodou
na mieste upravená, s čím všetci súhlasili. Práve tá novoobjednaná izba nebola uprataná. Aj žalovaná
potvrdila, že sa S.R. H. K.. ponúkol, že izbu poupratuje, ale hostia to odmietli a vyžiadali si súkromie.
Vyhodnotil, že ani pravdivosť tvrdenia ,,neporiadok a špina boli v priestoroch, kde sa podávalo
jedlo“ nebola preukázaná. Skonštatoval, že všetci členovia skupiny žalovanej to len tvrdili, ale

bez splnenia dôkaznej povinnosti ich tvrdenie nemohlo žalovanej priniesť očakávanú váhu. Ak
žalovaná argumentovala tým, že sa na dovolenke nebude uchyľovať k tomu, aby nejakým spôsobom
zaznamenávala polepené stoly, smetný kôš a iné nedostatky, uviedol, že tak pravdepodobne urobiť
mala, ak chcela napísať predmetné recenzie, pretože mohla predpokladať, že žalobca sa bude proti
ich obsahu brániť. Poukázal na to, že aj kritika totiž musí vychádzať z pravdivých skutočností, pretože
ak vychádza z neprávd a jej výsledkom je znevažujúci úsudok, je neprípustná a ide o neoprávnený

zásah. Vyhodnotil, že práve tento výrok je najviac spôsobilý privodiť žalobcovi ujmu (ušlý zisk a skutočnú
škodu), keďže napáda zariadenie z dôvodu neexistencie základných hygienických predpokladov. Mal za
to, že žalovaná mohla týmito recenziami do istej miery siahnuť až na živobytie žalobcu, keď po prečítaní
recenzie, že chata je jedna ,,pohroma“ a ďalšie, by človek asi prehodnotil svoju úvahu tam ísť, pričom
nemožno vylúčiť, že sa tak niektorí aj rozhodli. Zo skutočnosti, že recenzie žalovanej boli zverejnené

na internete, považoval za dôvodné predpokladať, že si ich prečítalo veľa ľudí a mali širokú publicitu.
Nespochybnil, že kritika, ktorá vychádza z pravdivých údajov, má v demokratickej spoločnosti svoje
miesto. Avšak za predpokladu, že sa jedná o kritiku neprimeranú, mohla viesť k závažným nežiadúcim
ujmám na osobnosti kritizovaných fyzických osôb. Poukázal na to, že žalobca si renomé buduje dlhé
roky, pričom tomu, že jeho chata má úroveň a spĺňa príslušné kritériá nasvedčuje aj skutočnosť, že sa v

nejorganizujúdetskéamládežníckestretnutiaatábory,apretomusíspĺňaťprísnekritéria.Vyhodnotil,že
aj v tomto kontexte sa javia byť tvrdenia žalovanej o údajnej špine v chate nepravdivé a nepresvedčivé.
Uzavrel, že nemožno pripustiť, aby sa kritika ocitla v rozpore s oprávnenými záujmami iných fyzických
osôb.
Vykonaným dokazovaním neboli preukázané ani tvrdenia žalovanej, že „. I. I. B. N. S. I. H., J. na Ď. A.

C. N. B. N. O. K. S. H. C. C., T. I. W. O. R. N. Č. I. T. C. B., „na S. C.E. I. Č. V. XX.XX A. XX.XX“ a „O.
I. R. N. W. K.O. O. N. C. U., J. I. C. R., K. V. ... R. I., V. V. O. R..
Časť recenzie žalovanej v znení ,,O. O. I. H., W. I. na T. U., T. K. Q. N., Ž. R. N. A. na V. N. I. O. C., Ž. T.
N. I. O. N. I. C. - R. C. I. O. R. považoval za neprimeranú a expresívnu. Mal za to, že ju nemožno vnímať
inak, ako prianie neúspechu žalobcovi, čo je s najväčšou pravdepodobnosťou aj motív celej recenzie

- teda snaha žalovanej poškodiť žalobcu (ublížiť mu). Uviedol, že kvôli obrazne povedané meškajúcej
večeri, handre, tvrdeniu žalovanej, že ich pri príchode nikto z personálu nečakal, a neutretým stolom
(keď tvrdenia žalovanej neboli v konaní relevantným spôsobom preukázané) priať žalobcovi neúspech
sa mu javí byť necitlivé. Vyjadril úvahu, že ak by bol penzión skutočne taký ,,Š., asi by ho hneď, alebo
na druhý deň opustili a následne podnikli právne kroky.

18. Zopakoval, že kritika musí byť primeraná obsahom i formou, ale podľa jeho názoru kritika žalovanej
uvedená v predmetnej recenzii presahuje medze prípustnosti a ide o neoprávnený zásah do osobnosti
žalobcu. Vyhodnotil, že ani zhodné výpovede svedkov navrhnutých žalovanou jej nemohli priniesť
očakávanú váhu, pretože išlo o jej rodinných príslušníkov. Z týchto dôvodov uložil žalovanej povinnosť

obe recenzie odstrániť. Na zmiernenie vzniknutej ujmy žalobcovi považoval tiež za dôvodné priznanie
morálneho zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia sa mu podľa ust. § 13 ods. 1 Obč. zák..

19. Ďalej sa zaoberal vzájomnou žalobou žalovanej. Najskôr uviedol, že na pojednávaní dňa 21.05.2018
zobrala žalovaná vzájomnú žalobu v časti, ktorou žiadala priznať právo uverejniť rozsudok na náklady

žalobcu, späť, s čím žalobca súhlasil, a preto konanie v tejto časti podľa ust. § 144 C.s.p. zastavil.
Zosumarizoval vyjadrenia strán k vzájomnej žalobe žalovanej, vec posúdil po právnej stránke podľa ust.
§ 3 ods. 1 a 5, § 4 ods. 2 a 8 a § 18 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a dospel k
záveru, že vzájomná žaloba žalovanej nie je dôvodná.

20. Konštatoval, že žalovaná sa vzájomnou žalobou domáhala určenia, že žalobca porušil jej práva
vyplývajúce jej zo zákona č. 250/2007 Z.z, o ochrane spotrebiteľa a to § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 4
ods. 8 a § 18, čím poškodil jej práva. Tvrdila, že jej neboli poskytnuté služby v bežnej kvalite, že nemohla
uplatniť reklamáciu, a že neboli zabezpečené hygienické podmienky pri poskytovaní požadovanýchslužieb. Tu odkázal na vyššie zdôvodnenie rozsudku v časti kvality a hygieny žalobcom poskytnutých
služieb. Ak žalovaná tvrdila nemožnosť podať reklamáciu, vyhodnotil, že žalovaná túto skutočnosť
nepreukázala. Vysvetlil, že z toho, že žalovaná si pri omeškaní sa personálu s podávaním večere

zavolala žalobcu a údajne sa sťažovala, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že sa jednalo o reklamáciu.
Vyjadril názor, že keď mienila podať reklamáciu, čo jej údajne nebolo umožnené, mala možnosť cit.
„túto skutkovú okolnosť poťažne preukázať inak“, čo však neurobila a nepredložila žiadny dôkaz. Mal
za to, že za predpokladu, že by sa jej to bolo stalo, s najväčšou pravdepodobnosťou by to riešila
aj po dovolenke. Uviedol, že až z predloženej reklamácie by mal možnosť zistiť rozsah a obsah

žalovanou tvrdených skutočností. Konštatoval, že i keď dôkazné bremeno zaťažovalo žalovanú, táto
nepredložilapodstatnýdôkaz,preukazujúci,ževzariadenížalobcujejskutočneneboliposkytnutéslužby
v zodpovedajúcej kvalite, a preto nemohol posúdiť, či je vzájomná žaloba opodstatnená a dôvodná, a
teda či žalobkyni vzniklo právo na požadované určenie a finančné zadosťučinenie titulom porušenia
jej práv ako spotrebiteľa. Vo vzťahu k obsahu žaloby žalobcu a k opísaniu rozhodných skutočností
žalobcom nezistil také skutočnosti, na základe ktorých by bolo dôvodné prijať záver, že sú urážlivé,

a že aj v tejto súvislosti má žalovaná nárok na požadované určenie. Uzavrel, že nebolo preukázané
ani tvrdenie žalovanej, že konanie žalobcu vo vzťahu k nej bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto
dôvodov vzájomnú žalobu žalovanej zamietol.

21. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262

ods. 1 C.s.p.. Konštatoval plný úspech žalobcu v konaní o žalobe a zavinenie žalovanej vo vzťahu k
čiastočnému zastaveniu konania o jej vzájomnej žalobe. Preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

22. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala žalovaná odvolanie a žiadala ho zmeniť, žalobu

žalobcu zamietnuť a jej vzájomnej žalobe vyhovieť. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal test
proporcionality pri posudzovaní konfliktu slobody slova a ochrany osobnosti a bez ďalšieho uprednostnil
záujem podnikateľa na ochranu pred kritikou jeho služieb pred jej právom na slobodu slova a prejavu,
hoci ona je spotrebiteľka, ktorej boli služby žalobcu poskytnuté. Zdôraznila, že aplikácia záverov tohto
rozsudku má potenciál narušiť ekonomické správanie účastníkov trhu a vylúčiť verejnú kontrolu služieb

formou recenzií z dôvodu, že spotrebiteľ spravidla nebude schopný o svojich tvrdeniach podať tzv.
dôkaz pravdy. Nesúhlasila s tým, že súd presunul na ňu dôkazné bremeno ohľadom jej reklamácie,
hoci povinnosť prijať a vybaviť reklamáciu má podľa zákona žalobca, ktorý sa však jej reklamáciou
odmietol zaoberať a konflikt vyhodnotil ako nedorozumenie. Ak súd ustálil, že nepreukázala nemožnosť
podať reklamáciu, že si nezaobstarala doklad o reklamácii, a že neuplatnila reklamáciu po dovolenke

písomne, opätovne poukázala na to, že ju žalobca ignoroval a ona nemala žiadnu možnosť domôcť
sa svojich práv. Namietala nesprávne vyhodnotenie dôkazov, keď súd priznal váhu len tvrdeniam
žalobcu. V rámci zisťovania rozsahu služieb, ktoré si objednala, sa však vôbec nezaoberal dôkazmi o
e-mailovej komunikácii. V tejto súvislosti poukázala tiež na nezmyselný a bizarný spôsob dokazovania.
Súdu tiež vytkla jeho závery pri hodnotení dôkazov, keďže ani v zásade zhodné tvrdenia svedkov,

ktoré potvrdzovali jej tvrdenia nepriniesli očakávanú váhu, keďže išlo o tvrdenia členov jej skupiny a
osoby blízke. Uvedené hodnotenia výpovedi svedkov súdom považovala za nekonzistentné, pretože
v niektorých výrokoch im váhu priznal, ale ak nekorešpondovali s jeho názorom, tak už dôveryhodné
neboli. Na druhej strane sa však súd nekriticky stotožnil s tvrdeniami žalobcu a „. I., hoci títo sú
najbližší rodinní príslušníci žalobcu. Súd jej pritom nedal odpoveď na otázku ako inak, než svedeckými

výpoveďami mohla preukázať svoje tvrdenia. Za nezmyselné považovala dokazovať špinu a neporiadok,
keďže ide o otázku individuálneho vkusu a nárokov každého človeka, a ide teda o hodnotiaci úsudok.
Nemala za zrejmé, ako mala preukázať ulepenosť stolov, smrad handry a jej použitie, či boli obliečky
vypraté alebo dĺžku čakania na večere. Poukázala na to, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že
spotrebiteľ by mal zrejme dovolenku stráviť s permanentne spusteným nahrávaním a videozáznamom

pre prípad, ak by bola kvalita služieb zlá. Za posolstvo tohto rozsudku považovala, že každý má byť
pripravený, že ho bude stíhať trest za vyjadrenie názoru a bude vystavený ako hosť urážkam seba a
celej rodiny. S poukazom na výsledky dokazovania a vykonaných dôkazov mala za to, že jej tvrdenie
v recenzii, že žalobca nebol pripravený na ich príchod a neposkytol im to, čo si objednali, bolo na
mieste. Ak súd hodnotil jej výraz, že „. R. C. N. R. doslovne a s poukazom na to, že v chate niekto

bol, hodnotil ho podľa jej názoru nezmyselne, pretože je potrebné ho vykladať tak, že očakávaný hosť
je hosť, pre ktorého sú pripravené izby, ktoré sú upratané v počte a vybavení ako si ich objednal a
nie, že sa na mieste dozvie, že jeho objednávku nebolo možné nikdy vybaviť, o čom ju žalobca ani
neinformoval s odôvodnením, že si má pozrieť webovú stránku (podľa jeho výpovede). Zdôraznila, že sav e-mailovej komunikácii osobitne pýtala na samostatné ubytovanie a vplyv na cenu, na čo jej žalobca
jednoznačne odpovedal 10 eur/osoba a nie izba, pričom súd sa týmto dôkazom vôbec nezaoberal.
Mala tiež za to, že súd nesprávne interpretoval dôkazné bremeno, nerozlišoval hodnotiace úsudky od

skutkových tvrdení. Vyjadrila názor, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jej tvrdenia sú pravdivé.
Ďalej sa vyjadrovala k handre z výčapu a hodnotila jednotlivé výpovede so záverom, že utretie špinavej
dlážky maloletou nie je možné považovať za žiadne očistenie a otretie dlážky, a teda tvrdenia svedkov
žalobcu, že si dávajú záležať na hygiene, nemôžu byť pravdivé. Poukázala aj na to, že v roku 2012
zistil Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom C. A. J. pri kontrole závažné nedostatky pri

prevádzkovaní zariadenia, čo tiež vyvracia tvrdenia žalobcu, že si na hygiene dávajú osobitne záležať.
V tomto smere poukázala aj na uloženie pokút žalobcovi v jeho ďalších prevádzkach, ktoré sa týkajú
porušenia zákona z hľadiska hygieny, bezpečnosti potravín a práv spotrebiteľa (uvedené konkretizovala
odkazom na webové stránky). Zdôraznila, že svedkyňa, ktorá ich obsluhovala, vo výsluchu potvrdila,
že nie je zamestnankyňou a len vypomáha otcovi (žalobcovi), čo je v rozpore so zákonom, keďže
osoby prichádzajúce do kontaktu s jedlom musia mať hygienické preukazy, a tieto činnosti nemôže

vykonávať ktokoľvek, čo bolo aj obsahom výtky Regionálneho úradu ohľadom neexistencie potrebného
tímu. Ďalej zdôraznila, že nedostatky hygieny preukazujú aj ďalšie negatívne recenzie zverejnené na
internete. Nesúhlasila s argumentom žalobcu, že ak má zariadenie na webovom portáli google.sk
prevažne pozitívne kritiky, je jej kritika nedôvodná. Ak uviedol, že proti viacerým negatívnym kritikám
jeho služieb sa nebráni, pretože nepredstavujú urážlivý exces, citovala z kritiky: „R. U. V. U., V. N. J. U.

H. O. A. O..“., so záverom, že je zrejmé, že tieto recenzie sú podstatne expresívnejšie a jej skúsenosť
zjavne nie je ojedinelá. Súdu tiež vytkla, že úplne ignoroval podstatný dôkaz predložený v konaní, a to
reakciu Q. H. z januára 2015, ktorou reagovala na prvú negatívnu recenziu osoby označenej ako I. F.,
pričom táto reakcia na recenziu je nápadne podobná reakcii žalobcu a ilustruje spôsob ako sa žalobca
vysporadúva s kritikou. Podotkla, že žalobca má možnosť verejne reagovať na zverejnené kritiky a

presvedčiť verejnosť o tom, že pravda je na jeho strane. Rovnako mal žalobca možnosť nahlásiť obsah
recenzie, ak porušuje kódexy webového portálu google.sk, resp. predstavuje protiprávny zásah, pričom
takéto recenzie a obsahy sú prevádzkovateľom mazané aj s poukazom na aktuálnu judikatúru, ktorá
zakladá za takého zásahy jeho zodpovednosť. Žalobca sa však nebránil argumentami, ale žalobou,
pričom spôsob jeho agresívneho vyjadrovania a kritiky voči nej jednoznačne dokladá, že preferuje silu

pred argumentami. Mala za to, že ona sa za svoj názor a predovšetkým pravdu nemá dôvod nikomu
ospravedlňovať. Bol to naopak žalobca, ktorý prekročil všetky medze slušnosti a dobrých mravov v
oblasti jeho podnikania, keď nielenže kádruje svojich klientov, ale upiera im ich práva a svoje postavenie
na trhu si vymáha hrozbami žalôb. Zdôraznila, že jej kritika neobsahovala žiaden vulgarizmus, ani
osobný útok na konkrétneho človeka a jej vyjadrenie o arogancii prístupu personálu bolo jednak

hodnotiacim úsudkom, avšak v kontexte samotnej žaloby a výpovedi svedkov (aj ďalších recenzií) sa
toto jej hodnotenie javí, ako pravdivé a primerané. Sankcionovanie súkromných osôb vyjadrujúcich svoj
názor zo strany súdu považovala za neadekvátne a jeho argumentáciu v časti, kde odkazuje na necitlivé
vyjadrenie, či preformulováva vyjadrenia nespokojnosti podľa neho správnym znením, predstavuje
nedovolený sudcovský aktivizmus v otázke prejavu bežných občanov a tiež neprípustnú formu cenzúry.

Klásť nárok na politický korektný jazyk, teda opatrné formulovanie názorov o citlivých témach v snahe
nikoho sa nedotknúť a nič pre istotu nevyjadriť (aby ma nikto nemohol napadnúť), nemá podľa jej
názoru žiadny zmysel pri žánri recenzie, ktorá má vyjadriť individuálnu, nezameniteľnú skúsenosť a
poskytnúť spätnú väzbu pre tých, ktorí verejne ponúkajú svoje služby. Pokiaľ jej obsahom a cieľom nie
sú výroky zjavne nepravdivé a vulgárne, nejde o prostriedok konkurenčného boja, či osobnej pomsty,

a teda nemá zmysel v rámci jednotlivej kritickej reakcie konkrétneho zákazníka uvažovať o možnosti
takýto prejav regulovať a sankcionovať. Záverom uviedla, že výrok súdu ohľadom zverejnených recenzií
je nevykonateľný, keďže pod uvedenými webovými adresami sa žiadna jej recenzia nenachádza.

23. Žalobca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej napadnutý rozsudok ako vecne správny

v celom rozsahu potvrdiť. S tvrdeniami žalovanej v odvolaní nesúhlasil a rovnako nesúhlasil ani s
jej právnou argumentáciou. Ak žalovaná v priebehu konania za rozhodujúcu považovala objednávku
prostredníctvom e-mailovej komunikácie, z ktorej vyplýva, že si objednala 4 a nie 3 izby, nesúhlasil,
keď poukázal na to, že na ofertu žalovanej odpovedal aká je cena ubytovania, ale nepotvrdil žiadnu
rezerváciu. Zdôraznil, že prijatie oferty žalovanej ani nebolo objektívne možným plnením, nakoľko

ubytovacie zariadenie v časti hlavnej chaty nedisponuje izbami s vlastným sociálnym zariadením a
táto skutočnosť je verejne dostupná na webovej stránke www.slanavoda.sk .
Podľa neho z e-mailovej komunikácie nemožno konštatovať, že medzi žalovanou a ním došlo k
uzatvoreniu dohody o rezervácii štyroch izieb. Z tejto komunikácie vyplýva iba to, že cena ubytovaniaje 10 eur na osobu a informácia, že v požadovanom termíne sú miesta voľné, pričom je prirodzené,
že každá osoba obsadí jedno lôžko a nie celú izbu s dvoma lôžkami. Mal preto v dobrej viere za to,
že si žalovaná objednala ubytovanie pre 6 osôb, 3x dvojlôžkovú izbu a nedorozumenie nastalo až

na mieste, kde sa dožadovala štvrtej dvojlôžkovej izby za cenu troch. Za štvrtú izbu bolo potrebné
zaplatiť, keďže žalovaná by obsadila ubytovacie kapacity pre osem osôb, s čím však nesúhlasila. Ďalej
rozoberal ako rôzne ponúkal izby a na čom sa napokon so žalovanou dohodol. Zdôraznil, že nie je
pravdou, že by ju nikto nečakal a rovnako nie je pravdou, že sa nemohla ubytovať v izbách ako to mala
objednané. Vyjadroval sa aj k hygiene, stravovaniu a personálu s tým, že žalovaná svoje tvrdenia nijako

nepreukázala napriek tomu, že pri existencii takých závažných nedostatkov ako opisovala je obvyklé, že
siichľudiazdokumentujúapriložiaknegatívnejrecenziinapreukázanietvrdenýchskutočností.Odmietol
tvrdenie žalovanej, že v súvislosti s prevádzkou tohto ubytovacieho zariadenia mu boli uložené pokuty,
keďže ňou priložené internetové odkazy sa týkajú potravín a nie ubytovacieho zariadenia. Odvolanie
žalovanej považoval za opreté o irelevantné skutočnosti a nesprávne vychádzajúce z tohto, že pri
ochrane osobnosti ide o spor, kde má postavenie spotrebiteľa. Mal za to, že nejde o spotrebiteľský spor,

ale o spor medzi dvoma fyzickými osobami a žalovaná neoprávnene zasiahla do jeho osobnostných
práv uverejnením nepravdivej a difamujúcej recenzie. Poukázal na to, že súd sa v odôvodnení zaoberal
aj otázkou konfliktu medzi právom na ochranu osobnosti a slobodou slova a citoval z odôvodnenia
rozsudku (strana 17). Zdôraznil, že právo na ochranu profesijnej cti je potrebné vnímať ako osobitne
dôležitúkategóriuprávanaochranuosobnostiazodpovednosťpôvodcuvýrokovjeobjektívna.Podrobne

rozoberal profesijnú česť fyzickej osoby s dôrazom na to, že právo na ňu zákon chráni hlavne proti
rozširovaniu nepravdivých tvrdení. Poukázal na to, čo sú nepravdivé skutkové tvrdenia, čo hodnotiace
úsudky a kritické stanoviská s tým, že hodnotiace úsudky nemožno ako také dokazovať, ale možno
skúmať, či sa zakladajú na pravdivých faktoch a informáciách a akýkoľvek hodnotiaci úsudok je vždy
potrebné zohľadniť vzhľadom na pravdivosť skutočností, z ktorých jeho autor vychádzal. Použitie kritiky,

odsudzovanie alebo zavrhovanie akéhokoľvek konania fyzickej osoby opierajúcej sa o nepravdivé
okolnosti spravidla predstavuje zásah do jej práva na ochranu osobnosti. Do profesijnej cti osoby
možnozasiahnuťajzbytočneexpresívnymivýrokmi,tedaprehnanoukritikou,ktorámohlabyťnahradená
slušnejším a primeranejším ekvivalentom. V tejto súvislosti podrobne rozobral recenziu žalovanej a
analyzoval jednotlivé ňou zvolené výrazové prostriedky so záverom, že sú nepravdivé, expresívne,

prehnané s cieľom poškodiť ho. Mal za to, že prípustná kritika má byť vecná, konkrétna a primeraná
(tu opísal právnu teóriu posudzovania jednotlivých ním uvedených znakov) a ak tento test nespĺňa,
presahuje medze prípustnosti a ide o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby. Zdôraznil, že súd
dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že tvrdenia žalovanej a jej rodinných príslušníkov
neboli preukázané, a keďže neuniesla dôkazné bremeno jeho žalobe súd vyhovel. Ohľadom vzájomnej

žaloby uviedol, že žalovaná si u neho žiadnu reklamáciu neuplatnila napriek tomu, že reklamačný
poriadok bol po celý čas verejne prístupný hosťom vo výčape. Ňou vznesené nároky považoval potom
za zmätočné, nepreukázané a nedôvodné, bez právneho základu. Zo skutočnosti, že si ho žalovaná pri
omeškaní personálu s podávaním večere zavolala, nemožno vyvodzovať, že si tým uplatnila reklamáciu.
Naviac, ak by jej uplatnenie reklamácie nebolo umožnené, mohla túto skutočnosť preukázať inak,

napr. zaslaním mu reklamácie písomne, alebo kontaktovaním príslušných dozorových orgánov, čo však
neurobila. Jej konanie preto považoval za nelogické, keďže ubytovacie zariadenie neopustila, strávila v
ňomcelýpobytazaposkytnutéslužbyriadnezaplatilaaneuplatnilasiunehoprávonaposkytnutiezľavy,
či iné plnenie. Správnosť svojej argumentácie podporil odkazom na citácie z rôznych rozhodnutí NS ČR,
ÚSČRaÚSSR.Záveromzdôraznil,žepristreteprávanaochranuosobnostiaprávanasloboduprejavu

pripúšťarozhodovaciasúdnapraxtzv.dôkazpravdyaprizásahudoprofesijnejctivyžadujevprvomrade
skúmanie pravdivosti výrokov. Dôkaz pravdy predstavuje dôkaznú povinnosť pôvodu zásahu do ochrany
osobnosti preukázať pravdivosť informácií obsahujúcich difamujúcich výrokoch, ktoré zasahujú do práva
na ochranu osobnosti. Požiadavku dôkazu pravdy však žalovaná objektívne nemohla naplniť, pretože jej
tvrdenia o podnikateľskej činnosti žalobcu v súvislosti s kvalitou služieb ubytovacieho zariadenia Chata

Slaná voda sú nepravdivé.

24. Na vyjadrenie žalobcu reagovala žalovaná, ktorá namietala, že jeho vyjadrenie neprináša žiadnu
reakciu na jej podstatné odvolacie námietky a len opakuje a zapĺňa spis citáciami rozsudkov
nesúvisiacich s predmetom sporu. Za najlepší dôkaz ako žalobca pracuje s faktami považovala tému

rezervácie ubytovania, keď k otázke čo si ona objednala produkoval štyri protichodné verzie, ktoré menil
v závislosti od toho ako sa vyvinulo dokazovanie. Všetky verzie podrobne rozobrala s tým, že v prvej
verzii, ktorú prezentoval v žalobe tvrdil, že si objednala pobyt od 09.07. do 12.07. v počte 6 lôžok -
3x dvojposteľová izba, čo nebola pravda. Druhá verzia vyplynula z výsluchu žalobcu, ktorý po jehokonfrontovaní s úplnou e-mailovou komunikáciou uviedol, že to, čo ona žiadala neexistuje a také izby
neponúka. Na otázku prečo ju o tom neinformoval, uviedol, že si to mala prečítať na webovej stránke,
a že on nemá čas všetkým vypisovať. Tretiu verziu prezentoval žalobca v záverečnej reči, kde tvrdil, že

pri príchode do zariadenia došlo k zmene objednávky oproti pôvodnej objednávke, a preto jedna izba
nebola uprataná. Štvrtú verziu ponúkol vo vyjadrení k odvolaniu, a síce, že žiadna objednávka nevznikla,
pretože sa nestretla s jeho akceptáciou, a to pre nemožnosť plnenia s následnou úvahou o tom, že je
logické, že sa platí za izbu a nie lôžka, hoci je to v priamom rozpore s informáciou, ktorú jej žalobca
napísal, že účtuje za osoby a nie izby. Uzavrela, že z komunikácie a argumentácie žalobcu je zrejmé,

že si nesplnil povinnosť spotrebiteľa pravdivo a úplne informovať o povahe, rozsahu a cene služieb.
Žalobca ju neinformoval ani správne ani úplne a tým, že pri rezervácii uviedol cenu za ubytovanie za
osobu a v čase, keď docestovali na miesto žiadal plnenie za izbu, a tým ju zaviedol a dopustil sa klamlivej
obchodnej praktiky. Mala tiež za to, že pokiaľ by malo ísť o spor o ochranu osobnosti, absentuje základný
predpoklad pre žalobu a to aktívna legitimácia, keďže predmetom recenzie bolo ubytovacie zariadenie
Penzión Slaná voda a meno majiteľa sa na žiadnom mieste v recenziách nenachádza. Ubytovacie

zariadenie nemá právnu subjektivitu a nie je ho možné stotožniť s osobou, ktorá ho prevádzkuje.
Naviac recenzovaný bol Penzión Slaná voda a webové stránky prevádzkovateľa www.slanavoda.sk
uvádzajú iné označenie než recenzia a to, Chata Slaná voda, čiže neexistuje
prepojenie medzi žalobcom a predmetom recenzie. Na podporu svojej argumentácie poukázala na
rozhodnutie KS BA 6Co/130/2017 a závery v ňom uvedené, keď mala za to, že obdobný záver je

možné použiť aj na tento prípad, keďže v recenzii spomínaný penzión nielenže neexistuje, ale nemá
ani právnu subjektivitu a jeho prevádzkovateľa a jeho osobnostné práva nie je možné stotožniť so
zariadením,ktorévlastní.Poukázalanato,žežalobcajepodľaverejnedostupnýchzdrojovpodnikateľom
od roku 1990 s tým, že jeho hlavnou náplňou je podľa údajov ŠÚ SR inštalácia priemyselných strojov a
prístrojov a nie ubytovacie služby. Okrem toho disponuje ďalšími cca 30 živnostenskými oprávneniami

s mnohými prevádzkami, a teda dve recenzie, ktoré kritizujú jedno ním prevádzkované zariadenie a
popisujúkonkrétnuskúsenosťjednejrodiny,nemôžubyťanihypotetickyspôsobilézasiahnuťdodobrého
mena podnikateľa, ktorého ubytovacia činnosť je len jednou z mnohých podnikateľských aktivít. Pokiaľ
ide o profesijnú česť, vyžaduje sa kritika výkonu profesie kritizovanej osoby, avšak jej recenzia sa
netýkalažiadnejkonkrétnejosoby,alezariadeniaakotakého,pričomčasťjednejkritikykdejespomínaný

priamomajiteľ(„sťažovanienepriniesložiadenvýsledok“)bolapravdivá,čoajžalobcapriamopotvrdil.Už
v žalobe uviedol, že situáciu neriešil a personálu dal pokyn, aby normálne pracovali ďalej a vo výsluchu
zas uviedol, že na jej sťažnosti nereagoval vôbec. Mala potom za to, že je zrejmé, že personál ani majiteľ
neplánovali riešiť reklamácie a sťažnosti a preto recenzia v tejto časti nie je ani expresívna, ale pravdivá
a vecná. Mala za to, že otázka jej kritiky neprešla testom proporcionality a je nesprávne interpretovaná

ako prejav útoku na osobnosť žalobcu, hoci smerovala k uplatneniu jej práv ako spotrebiteľky na
vyjadrenie sťažnosti, ktoré neboli zo strany žalobcu prijaté. Zopakovala, že spotrebiteľské recenzie sú
legitímny nástroj na kontrolu kvality služieb a zdieľanie informácií, ktoré smerujú k zvyšovaniu štandardu
služieb pre spotrebiteľa. Ak žalobca popieral, že by RÚVZ zistil porušenia zákona v zariadení P. I.
C. a tvrdil, že išlo o potraviny, zdôraznila, že je pravdou, že hygienické problémy mali aj ďalšie jeho

prevádzky (čo potvrdzuje, že žalobca nedodržiava zákonné povinnosti) avšak ona pridala link, na ktorom
je dokument ohľadom zistení zo zariadenia P. I. C.. Z tohto dokumentu aj citovala so záverom, že žalobca
úmyselne klamal o tom, že takéto rozhodnutie a zistenie nebolo vo vzťahu k dotknutému zariadeniu
vydané. Zopakovala svoje tvrdenia o hygiene v zariadení a o tom, že fungovalo v rozpore so zákonmi
upravujúcimi hygienickú bezpečnosť a podmienky prevádzkovania zariadení spoločného stravovania.

Poukázala na ust. § 22 vyhl. č. 585/2008 Z.z., ktoré vyžaduje, aby do kontaktu s potravinami prichádzali
len osoby, ktoré majú zdravotnú spôsobilosť a takúto požiadavku dcéra nespĺňala. Upriamila pozornosť
na to, že zlé služby a veľmi podobné zážitky uviedli viaceré recenzie, a to dokonca expresívnejšou
formou. Podrobne uviedla obsah recenzií a priložila screenshoty z webových stránok. Záverom vyjadrila
názor, že pokiaľ ide o hodnotiace úsudky, je požiadavka dôkazu pravdy nerealizovateľná a útočiaca na

slobodu názoru.

25. Žalobca oznámil, že trvá na doterajšej argumentácii a odvolanie žalovanej navrhuje ako nedôvodné
zamietnuť.

26. Počas odvolacieho konania doručil žalobca odvolaciemu súdu dňa 27.01.2022 pred otvorením
odvolacieho pojednávania podanie nazvané zmena žaloby a čiastočné späťvzatie, v ktorom zmenil a
čiastočnezobralspäťsvojupôvodnúžalobuaupraviljunanovézneniestým,žepriprvompožadovanom
výroku, v ktorom požadoval uložiť žalovanej povinnosť odstrániť z webovej stránky www.google.sk vyššie uvedenú písomnú recenziu navrhol zmenu linku, na ktorom je recenzia
dostupná, čo odôvodnil tým, že existenciu recenzie žalovanej preveril ku dňa 27.01.2022 na webovej
stránke google.sk a z tohto dôvodu mení, resp. aktualizuje pôvodný petit žalobného návrhu v súvislosti

s adresou, na ktorej je písomná recenzia dostupná ku dňu 27.01.2022. V časti uloženia povinnosti
žalovanej odstrániť z webovej stránky L..B..sk vyššie uvedenú písomnú recenziu zobral žalobu späť
s odôvodnením, že táto webová stránka v súčasnosti už nie je dostupná, a preto odstránenie tejto
recenzie nie je možné. V časti požadovaného ospravedlnenia sa žalovanej na webovej stránke L..B..sk
písomnou recenziou svoju žalobu zmenil a žiadal rozhodnúť výrokom, že žalovaná je povinná do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku písomne sa ospravedlniť listom žalobcovi na adresu jeho miesta podnikania
S. H., V. N. Č.. XXX, XXX XX V. N. za zverejnenie nepravdivej a expresívnej recenzie na webovej
stránke www.ubytovanienaslovensku.sk s textom: „. I. za U.
R. O. E. W. T. I. I. N. W. U. P. I. C. U. na L. I. B..sk - Ľ. C.. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že ním
pôvodne žiadané písomné ospravedlnenie na webovej stránke www.ubytovanienaslovensku.sk už nie je možné, keďže táto stránka už nie je dostupná, a preto žiadal,

aby sa mu žalovaná ospravedlnila písomným listom s textom podľa návrhu.

27. K uvedenej zmene žaloby a čiastočnému späťvzatiu sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôraznila, že
žalobca sa domáha zmeny žaloby v celom rozsahu v rozpore s procesnoprávnymi pravidlami, ktorými
je ovládané civilné konanie. Zdôraznila, že už v odvolaní uviedla, že na oboch v rozsudku uvedených

hypertextových odkazoch sa žiadna jej recenzia nenachádza. Tento stav tu bol už aj v štádiu konania
pred súdom prvej inštancie a nebol zistený len z dôvodu nedostatkov v dokazovaní, keď súd ohľadom
tvrdení žalobcu potrebné dôkazy nevykonal. Ak teda v r. 2018 na odvolanie, ani následné vyjadrenie
žalobca nijak procesne nereagoval, nie je možné tvrdiť, že je potrebné či dôvodné pripustiť zmenu petitu
v r. 2022. Upriamila pozornosť na to, že žalobca „skryl“ zmenu petitu aj vo vzťahu k recenzii zverejnenej

na www.google.sk a uvádza iný hypertextový odkaz, i keď to nijako nesúvisí s
existenciou, či neexistenciou webového portálu ubytovanienaslovensku.sk. Zdôraznila tiež, že ust. § 371
C.s.p. zmenu žaloby v odvolacom konaní nepripúšťa a zmene žaloby bráni aj ust. § 294 C.s.p., keďže
ona je spotrebiteľkou a žaloba súvisí so spotrebiteľskou zmluvou o ubytovaní a poskytovaní stravy, ktorú
na základe vadne poskytnutých služieb kritizovala formou spotrebiteľskej recenzie. Ďalej sa vyjadrovala

kvlastnejvzájomnejžalobeažiadalaabyodvolacísúdprávneposúdiljejnároknanáhradunemajetkovej
ujmy v kontexte porušenia práv spotrebiteľky podaním nedôvodnej žaloby útočiacej na jej osobnostné
práva podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z., ale aj v kontexte náhrady nemajetkovej ujmy aj v súvislosti
so stratou radosti z dovolenky. S čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom vyjadrila súhlas.

28. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý odkázal na znenie ust. § 140 C.s.p. a konštatoval,
že za zmenu žaloby možno považovať len zmenu v kvalite a kvantite žalobcom uplatňovaného práva
a podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, pričom v tomto prípade nejde o
kvantitatívnu zmenu a nežiada viac, ako v pôvodnom žalobnom návrhu. Nežiada ani kvalitatívnu
zmenu žaloby, ktorou by žiadal niečo iné. Poukázal na to, že zotrval na odstránení recenzie uvedenej

na portáli www.google.sk a na písomnom ospravedlnení a neuviedol žiadne
nové skutočnosti, ktoré by mohli byť považované za zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 C.s.p.. Mal
za to, že ide len o úpravu žalobného návrhu. Uviedol, že žalobný návrh bol v čase podania žaloby
vykonateľný a bez jeho zavinenia zanikla webová stránka www.ubytovanienaslovensku.sk a došlo k zmene webovej adresy, ktorá poskytovala priamy prístup k

nepravdivej recenzii žalovanej, pričom bežne sa stáva, že dochádza k zmene webových adries, avšak
ide o stále tú istú recenziu na portáli www.google.sk . Aktualizáciu webovej
adresy nemožno podľa jeho názoru považovať za zmenu žaloby, keďže len upravil žalobný návrh tak,
aby bol presný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný.

29. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok a prejednal odvolanie žalovanej na odvolacom pojednávaní (ust. § 384 ods. 1
a § 385 ods. 1 a 2 C.s.p.) dňa 24.02.2022, ktorého sa zúčastnili obe sporové strany v zastúpení
právnym zástupcom, a na ktorom v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie, a to v zmysle ust.
§ 204 C.s.p. čítaním resp. stručným oboznámením obsahu žaloby, vyjadrenia k žalobe, screenshotu

www.ubytovanienaslovensku.eu, výzvy žalobcu žalovanej na odstránenie jej recenzií, screenshotu
recenzie žalovanej zrejme na webovej stránke google a e-mailovej komunikácie strán o objednaní
ubytovania. Nevykonal dokazovanie opätovným výsluchom strán a všetkých svedkov vypočutých v
konaní pred súdom prvej inštancie, pretože to nepovažoval za hospodárne vzhľadom na skutočnosť, žeod dovolenky žalovanej s rodinou v zariadení žalobcu už uplynulo takmer sedem rokov. Preto vychádzal
v tejto časti z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, pričom zástupcovia strán zhodne uviedli,
ženežiadajúčítaťvšetkyvýpovedevykonanépredsúdomprvejinštancieaoichobsahumajúvedomosť.

Žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhli a zotrvali na svojich argumentoch.

30. Na pojednávaní vyhlásil odvolací súd uznesenie, ktorým zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo
dňa 27.01.2022 nepripustil s odôvodnením, že žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť, čo stanovuje
ust. § 371 C.s.p.. Preskúmal preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak ako bol vyhlásený, s

výnimkou jeho výrokov II. a VI..

31. Výrokom II. rozsudku uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť odstrániť jej
(vyššie uvedenú) písomnú recenziu z webovej stránky www.ubytovanienaslovensku.sk . Žalovaná podala aj voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom
nebolo doposiaľ rozhodnuté. V priebehu odvolacieho konania zobral žalobca svoju žalobu v tejto časti

späť s odôvodnením, že uvedená webová stránka už v súčasnosti neexistuje, a preto odstránenie
recenzie žalovanej z nej nie je možné. Skutočnosť, že webová stránka www.ubytovanienaslovensku.sk
niejedostupnáaneexistujenebolavodvolacomkonanísporná
(napokon, odvolací súd to zistil už v rámci prípravy odvolacieho pojednávania). Žalovaná s týmto
čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila.

32. Podľa ust. § 370 ods. 1, 2 a 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (ods.
1). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (ods. 2). Ak je

žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (ods. 3).

33. V prejednávanej veci bola žaloba zobratá žalobcom v časti o uloženie povinnosti žalovanej
odstrániť z webovej stránky www.ubytovanienaslovensku.sk
vyššie uvedenú písomnú recenziu späť, keď už súd prvej inštancie síce rozhodol rozsudkom, ale jeho

rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Pretože žalobca zobral žalobu v uvedenej časti späť
v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak predtým ako sa rozsudok súdu prvej inštancie stal
právoplatným, odvolací súd po zistení, že žalovaná so späťvzatím súhlasila, postupoval v zmysle ust.
§ 370 ods. 1 až 3 C.s.p. a pripustil späťvzatie žaloby žalobcom v časti o uloženie povinnosti žalovanej
odstrániť z webovej stránky www.ubytovanienaslovensku.sk

písomnú recenziu, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil.

34. S nesporným zistením, že webová stránka www.ubytovanienaslovensku.sk nie je dostupná a v súčasnosti už neexistuje, súvisí aj rozhodnutie
odvolacieho súdu o odvolaní žalovanej proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel žalobe

žalobcu a uložil jej vo výroku IV. napadnutého rozsudku povinnosť ospravedlniť sa písomnou recenziou
s konkrétnym textom práve na tejto webovej stránke. Odvolanie žalovanej je v tejto časti dôvodné.
Odvolací súd totiž vyhodnotil, že takýto výrok rozhodnutia je nevykonateľný, keďže žalovanej nie
je možné uložiť povinnosť, ktorá je objektívne nesplniteľná. Či bola vôbec splniteľná (a rozhodnutie
vykonateľné) v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neskúmal, pretože rozhodujúci je stav v čase

rozhodovania odvolacieho súdu. Keďže je nepochybné, že webová stránka, na ktorej mala žalovaná
podľa žalobného návrhu žalobcu umiestniť písomnú recenziu s ospravedlnením, neexistuje, je žaloba v
žalobcu v tejto časti nedôvodná pre nevykonateľnosť ním požadovaného výroku. Napokon, sám žalobca
o tom, že tento výrok napadnutého rozsudku nie je vykonateľný, v odvolacom konaní vedel, a preto
doručil odvolaciemu súdu zmenu žaloby v tejto časti a žiadal rozhodnúť výrokom, že žalovaná je povinná

sa písomne ospravedlniť listom žalobcovi na adresu jeho miesta podnikania s textom podľa návrhu.
Keďže zmena žaloby nie je v odvolacom konaní možná, odvolací súd ju nepripustil. Po preskúmaní
vyššie uvedeného žalobe vyhovujúceho výroku IV. napadnutého rozsudku a po vyhodnotení, že tento
výrok nie je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vykonateľný, prijal záver, že žaloba žalobcu nie je v
tejto časti dôvodná, pretože žalobca požaduje uložiť žalovanej povinnosť, ktorú objektívne nie je možné

splniť. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v časti jeho výroku IV. podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil a
žalobužalobcuvčastiouloženiepovinnostižalovanejospravedlniťsapísomnourecenziouskonkrétnym
textom na webovej stránke www.ubytovanienaslovensku.sk
zamietol.35. Výrokom VI. rozsudku súd prvej inštancie konanie o vzájomnej žalobe žalovanej v časti, ktorou
žiadala priznanie práva uverejniť rozsudok na webovom sídle www.slanavoda.sk na náklady žalobcu

zastavil. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu. Z
obsahu jej odvolania odvolací súd zistil, že vo vzťahu k zastavujúcemu výroku napadnutého rozsudku
neuviedla žiadne odvolacie dôvody ani argumenty a vôbec sa k nemu nevyjadrila. Odvolací súd preto
vyhodnotil, že jej odvolanie je potrebné v tejto časti odmietnuť. Civilný sporový poriadok upravuje
náležitosti odvolania v ust. § 363 tak, že v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolateľ
môže rozsah, v akom rozhodnutie napáda, rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust.
§ 364 C.s.p.), a rovnako do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže meniť a dopĺňať odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie (ust. § 365 ods. 3 C.s.p.). Súd má povinnosť vyzvať odvolateľa, ak
jeho odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučiť ho o následkoch

neodstránenia vád odvolania. Súd však na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva (ust. § 373 ods. 1
C.s.p.). Podľa ust. § 386 písm. d) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa
ust. § 363 , ak pre vady odvolania
nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
proti zastavujúcemu výroku napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti riadneho odvolania podľa ust.

§ 363 C.s.p., pretože v ňom úplne absentujú odvolacie dôvody vymedzené v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ktoré sú obligatórnou náležitosťou odvolania. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že na doplnenie odvolacích
dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva, a to ani vtedy, ak odvolanie neobsahuje žiadny
odvolací dôvod, ako je tomu aj v posudzovanej veci. Žalovaná ani v odvolaní a ani do uplynutia
lehoty na podanie odvolania neuviedla, z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie

o zastavení konania o jej vzájomnej žalobe v časti, ktorou žiadala priznať právo uverejniť rozsudok
na webovom sídle www.slanavoda.sk na náklady žalobcu, za nesprávne,
teda v čom konkrétnom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie. Pokiaľ
odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod, a tento nemožno
z obsahu odvolania vyvodiť, čo je aj tento prípad, odvolací súd odvolanie bez ďalšieho odmietne,

keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom
konaní pokračovať. Keďže odvolanie žalovanej proti zastavujúcemu výroku rozsudku nemalo náležitosti
podľa ust. § 363 C.s.p., pričom
pre tieto vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd jej odvolanie proti
časti o zastavení konania o jej vzájomnej žalobe, ktorou žiadala priznanie práva uverejniť rozsudok

na webovom sídle www.slanavoda.sk na náklady žalobcu, podľa ust. § 386
písm. d) C.s.p. odmietol.

36. Odvolací súd dospel po zopakovaní dokazovania v relevantnom rozsahu k záveru, že odvolanie
žalovanej voči žalobe vyhovujúcej časti rozsudku, ktorou jej bola uložená povinnosť odstrániť z webovej

stránky google.sk jej písomnú recenziu (v znení uvedenom vyššie) týkajúcu sa P. I. C. a tiež povinnosť
ospravedlniť sa na uvedenej webovej stránke písomnou recenziou týkajúcou sa Chaty Slaná voda v
znení požadovanom žalobcom (výroky I. a III.) je dôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
preto v tejto časti zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Vec posúdil právne podľa rovnakých zákonných
ustanovení ako súd prvej inštancie, prijal však iný záver.

37. Podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na slobodu
prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky
bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa
aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo

sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo
morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania
autority a nestrannosti súdnej moci.
Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR má každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena.
Podľa čl. 26 Ústavy SR sú sloboda prejavu a právo na informácie zaručené. Každý má právo
vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne
vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Cenzúra sa zakazuje.Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa ust. § 11 Obč. zák. má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa ust. § 13 ods. 1 Obč. zák. má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

38. Vzhľadom na obsah spisu a vykonané dokazovanie nemal odvolací súd žiadne pochybnosti o tom,
že žalovaná s rodinou strávili v rozhodnom čase dovolenku v P. I. C., ani o tom, že s pobytom a
poskytnutými službami neboli spokojní. Nepovažoval tiež za sporné, že vlastníkom a prevádzkovateľom
predmetnej chaty je žalobca, ktorý ako dodávateľ poskytol služby žalovanej (a spol.) ako spotrebiteľke.
V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaná napísala na stránku internetového prehliadača google.sk

recenziu vo vyššie uvedenom znení, ktorá sa týkala jej skúseností s pobytom v uvedenej chate. Odvolací
súd nepovažoval za podstatné, že plynutím času bol hyperlink, na ktorom bola jej recenzia pôvodne
dostupná, zmenený, pretože táto jej recenzia sa aj v súčasnosti na stránke google.sk nachádza, a preto
by v prípade úspechu žalobcu v odvolacom konaní bol rozsudok v tejto časti vykonateľný. Žalobca tvrdil,
že recenzia žalovanej je nepravdivá (a v žalobe uviedol svoju verziu o pobyte žalovanej v jeho zariadení),

difamujúca, neobjektívna, prehnaná a expresívna, že je spôsobilá privodiť mu ujmu (škodu aj ušlý zisk),
a že ňou došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, konkrétne profesijnej cti.
Žalovaná zas tvrdila, že žalobca zavádza, uvádza nepravdy (uviedla svoju verziu o priebehu jej pobytu v
zariadení žalobcu), bezdôvodne ju osočuje, a že len využila svoje právo vyjadriť svoj názor hodnotením
služieb, čo je štandardný nástroj zdieľania osobných skúseností. Za svojou recenziou stála a nevidela

dôvod ju odstrániť. Súd prvej inštancie dal za pravdu žalobcovi, všetky jeho argumenty si nekriticky
osvojil, a vyhodnotil, že v prípade recenzie napísanej žalovanou išlo o neopodstatnenú a neprípustnú
kritiku, keď na základe vykonaného dokazovania prijal záver, že pravdivosť tvrdení žalovanej v recenzii
nebola preukázaná, a že jej hodnotiace úsudky, teda kritika, nevychádzali z pravdivých skutočností
(keďže žalovaná svoje tvrdenia v konaní pred súdom podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázala).

Podrobne vo všeobecnej rovine vysvetlil právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti, ako
aj posudzovanie ich kolízie, i kedy ide o neoprávnený zásah (odvolací súd s jeho výkladom súhlasí a
nepovažuje za potrebné ho opakovať, keďže je vyčerpávajúci) a dospel k záveru, že žalovaná recenziou
porušila právo žalobcu na ochranu profesijnej cti, a preto jej uložil povinnosť predmetnú recenziu
odstrániť a uverejniť recenziu inú, v ktorej sa žalobcovi za pôvodnú recenziu ospravedlňuje. So závermi

súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil a prijal záver, že predmetná, vyššie uvedená recenzia
žalovanej, ktorou hodnotila svoj pobyt v chate (vo vlastníctve a prevádzke žalobcu), popísala svoju
skúsenosť s „touto chatou“ a vyjadrila nespokojnosť s poskytnutými službami, nie je spôsobilá zasiahnuť
do práva na ochranu osobnosti žalobcu, a preto je jeho žaloba nedôvodná.

39. V prvom rade považuje za potrebné uviesť, že v súčasnej „internetovej“ dobe je spotrebiteľská
recenzia resp. hodnotenie, či už tovarov alebo služieb, poskytovaných dodávateľmi veľmi žiadaná.
Nielen spotrebiteľmi resp. zákazníkmi, ktorí si pred kúpou služieb alebo produktov resp. návštevou
firmy (obchodu) zisťujú na internete čo najviac informácií a za tým účelom pozerajú práve recenzie
spotrebiteľov, ktorí majú so službou resp. produktom skúsenosti (o ktorých píšu), ale aj dodávateľmi

služieb a tovarov, ktorí zase získavajú z recenzií ich zákazníkov spätnú väzbu. V súčasnosti sa vysoké
percento spotrebiteľov rozhoduje pre produkt alebo službu podľa recenzií a spolieha sa na hodnotenia a
odporúčania iných spotrebiteľov (podľa rôznych štatistík až 80 %), pričom v ich nákupnom rozhodovaní
im pomáhajú pozitívne aj negatívne recenzie. Dodávateľovi pomáhajú recenzie tiež, keďže je zrejmé, že
čím viac má zákazníkov, tým je úspešnejší na trhu, a práve pozitívne recenzie sú spôsobilé „presvedčiť“

spotrebiteľov na kúpu ním ponúkaného produktu alebo služieb. Na druhej strane negatívne recenzie
resp. kritika pomáhajú dodávateľovi, ktorý by sa mal snažiť o spokojnosť zákazníka, zistiť nedostatky a
zlepšiť svoje služby. Už zo samotnej povahy recenzie vyplýva, že spotrebiteľ v nej opisuje svoju vlastnú
skúsenosť, svoje subjektívne pocity a svoj zážitok z poskytnutej služby nezameniteľný s iným. Keďže
ide o subjektívne hodnotenie spotrebiteľa, zo zásady nemôže byť nepravdivé (samozrejme s výnimkou

falošných a zaplatených recenzií, čo však nie je prípad prejednávanej veci), malo by vychádzať zo
skutočnej skúsenosti a informácií.40. Tak tomu bolo aj v posudzovanej veci, keď žalovaná v recenzii opísala skúsenosť z pobytu C. P. I. C.
tak, ako ju vnímala ona a negatívne hodnotila poskytnuté služby, čo je jej právo. Predmetom jej recenzie
bola P. I. C. a osobný názor žalovanej na služby poskytnuté práve jej týmto zariadením vyplývajúci z jej

skúsenosti,aniehodnotenieosobyžalobcu,ktoréhomenoanilenneuviedla.Žalovanámáprávonapísať
negatívnu recenziu na zariadenie v ktorom strávila dovolenku, ak nebola s poskytnutými službami
spokojná a žalobcu nemožno stotožňovať s jeho zariadením, ktoré prevádzkuje. Jej recenzia nie je
vulgárna a zjavne neporušuje pravidlá prevádzkovateľa internetového vyhľadávača google.sk, keďže
nebola odstránená. Odvolací súd zastáva názor, že i keď je recenzia expresívna, subjektívne hodnotenie

žalovanej vychádza zo skutočnej skúsenosti, tak, ako ju ona pociťovala (a podľa ich výpovedí, mali
rovnaký názor aj členovia jej skupiny). Z celého dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a
zopakovaného odvolacím súdom vyplýva, že od príchodu a počas pobytu žalovanej C. P. I. C. boli
problémy s poskytovanými službami, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia, dokonca aj žalobca, keďže celá
jeho žaloba je iba o vzniknutých problémoch, pričom za všetky viní žalovanú (s arogantnými komentármi
- poznámka odvolacieho súdu). Odvolací súd nemá ambíciu (tak ako to urobil žalobca a osvojil si súd

prvejinštancie)rozoberaťkaždújednuvetužalovanej,ktorúuviedlavrecenzii,azisťovať,čimážalovaná
na každé slovo dôkaz, keďže ako uviedol vyššie ide o recenziu pobytu žalovanej C. P. I. C. (a nie o
hodnotenie osoby žalobcu), ktorá nie je spôsobilá porušiť právo žalobcu na ochranu osobnosti. Naviac,
vychádza z osobných skúseností žalovanej, ktoré majú reálny základ. Výsledky dokazovania totiž podľa
odvolacieho súdu jednoznačne odôvodňujú nespokojnosť žalovanej s poskytnutými službami a aj jej

právo na negatívnu recenziu bez toho, aby bola povinná preukazovať dôkazmi „pravdivosť“ každej jej
vety, čo považuje odvolací súd za nemožné.

41. I keď nemieni, ako už uviedol vyššie, rozoberať recenziu vetu po vete, neodpustí si poukázať aspoň
na „problém“ s ubytovaním a so stravou. Na č.l. v spise je založená e-mailová komunikácia žalovanej

so žalobcom, z ktorej okrem iného vyplýva, že e-mailom zo dňa 22.04.2015 poprosila žalovaná (na
konkrétny termín) o rezerváciu 4 x dvojlôžková izba s tým, že v dvoch izbách bude ubytovaná len jedna
osoba a požiadala žalobcu, aby jej napísal, či to bude nejako meniť cenu za ubytovanie. Žalobca jej
mailom zo dňa 24.04.2015 odpísal, že je voľné a cena je 10 eur osoba noc. Žalovaná mu v rovnaký
deň odpísala, že ďakuje, a že sa vidia v júli. Je namieste prijať záver, že žalovaná si zarezervovala 4 x

dvojlôžkovú izbu pre šesť osôb za cenu 10 eur osoba noc, keďže žiadny iný záver z tejto komunikácie
nemožno vyvodiť. Dňa 07.07.2015 napísala žalovaná žalobcovi mail, v ktorom potvrdila príchod na
dovolenku s tým, že ubytovanie majú zarezervované na jej meno (6 dospelých a jedno dieťa do troch
rokov) a poprosila o polpenziu pre všetkých (raňajky a večere). Ak žalobca v žalobe tvrdí, že 07.07.2015
obdržalodžalovanejemailodžalovanejopotvrdenípríchodunapobytvpočte6lôžok-3xdvojposteľová

izba, nehovorí pravdu. Ak sa potom pri príchode prvých hostí jeho I. S. H. K.. (podľa žaloby) opýtal,
ako im môže pomôcť a po ukázaní troch dvojlôžkových izieb na otázku hostí, že by mala byť zajednaná
ešte jedna izba, odpovedal, že má vedomosť iba o troch izbách, keďže z poslednej mailovej správy
„vyčítal“, že je objednané ubytovanie v počte 6 x lôžko (a za ďalšiu izbu žiadal zaplatiť navyše), je úplne
nepochybné, že „chyba“ vznikla na strane žalobcu resp. jeho zamestnancov, ktorý si pozrel len posledný

mail a sám si z neho niečo vyvodil, a nie na strane žalovanej, ktorá predsa nedostala izby tak ako si ich
objednalaazacenuoznámenúžalobcom.Akžalobcavžalobenazývakompromisom,žejejdalnamiesto
jednej dvojlôžkovej izby trojlôžkovú (pretože ďalšia dvojlôžková izba by sa musela zaplatiť), odvolací súd
nesúhlasí, a považuje nespokojnosť žalovanej za oprávnenú. Rovnako je to v prípade „spornej“ večere.
Žalovaná nahlásila polpenziu pre všetkých šesť hostí (raňajky a večere). Ak potom dostali riadne večeru

len traja hostia (čo žalobca v žalobe vysvetľoval tým, že na obede boli traja a tak sa kuchár domnieval,
že aj večerať budú traja, že N.. Ž., ktorá obsluhovala nevedela počet hostí, že nikto neoznámil, že večerí
má byť šesť, a že išlo o nedorozumenie medzi žalovanou a personálom ohľadne počtu večerí) je nad
akékoľvekpochybnostizrejmé,žeobjednanévečerenebolipripravenéažalovanáopäťnedostalariadne
objednané služby. Či na ďalšie večere hostia čakali 2 hodiny alebo 50 minút, ako uviedla dcéra žalobcu,

nepovažuje odvolací súd za podstatné. Ak žalobca sám v žalobe uvádza, že si sťažnosti žalovanej „bez
slov vypočul“ a po debate so svojím synom usúdil, že v prípade žalovanej „zrejme ide o zákazníka typu
notorického sťažovateľa, ktorý chce len získať zľavu“ a konflikt vyhodnotil ako nedorozumenie a situáciu
ďalej neriešil, odvolací súd uvádza, že je i bez „dôkazu“ náchylný uveriť žalovanej, že jej či už žalobca
alebo jeho personál odporučili, aby odišla, keď sa jej nepáči. Za podstatné však považuje, že celkovo

je nespokojnosť žalovanej s poskytnutými službami v P. I. C. odôvodnená a jej negatívna recenzia
vychádza z jej osobných skúseností a má reálny základ. Keďže, ako už uviedol vyššie, nebola spôsobilá
zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu (vzhľadom na výsledky dokazovania ani konkrétne
do jeho profesijnej cti), nevidel odvolací súd žiadny dôvod na to, aby žalovanej nariadil jej odstráneniea už vôbec žiadny na zverejnenie ospravedlnenia. Žalobu vyhodnotil za nedôvodnú a neprimeranú, a
preto napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcej časti (vo výrokoch I. a III.) podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil
a žalobu žalobcu zamietol.

42. Záverom už len uvádza, že ak sa žalobca cítil byť dotknutý recenziou žalovanej na webovej stránke
google.sk, mohol túto recenziu nahlásiť prevádzkovateľovi stránky ako neprimeranú, resp. porušujúcu
pravidlá stránky a žiadať o jej vymazanie. Rovnako mohol na recenziu žalovanej reagovať. Správna
reakcia dodávateľa na negatívnu recenziu spotrebiteľa môže podľa názoru odvolacieho súdu ostatných

spotrebiteľov dokonca presvedčiť o tom, že ojedinelú negatívnu recenziu nebudú brať do úvahy.

43. Na odvolanie žalovanej preskúmal odvolací súd aj rozhodnutie o zamietnutí vzájomnej žaloby, ktorou
sa domáhala určenia, že žalobca ako prevádzkovateľ Chaty Slaná voda porušil práva a povinnosti
vyplývajúce zo zákona č. 250/2007 Z.z, o ochrane spotrebiteľa a to § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 4
ods. 8 a § 18, čím poškodil jej práva, a uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť jej titulom porušenia práv a

povinností vyplývajúcich zo zákona č. 250/2007 Z.z. sumu 600 eur. Rozsudok súdu prvej inštancie v tejto
napadnutej časti potvrdil ako vecne správny a odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil za nedôvodné.

44. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. S poukazom na uvedené ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi,
pre ktoré súd prvej inštancie vyššie uvedenú vzájomnú žalobu žalovanej zamietol, osvojuje si ich a
v podrobnostiach na ne poukazuje. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené

opakovať, vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovanej.

45. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel totiž k záveru, že súd prvej inštancie zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnemu právnemu
záveru, že žalovaná neuniesla na svoje tvrdenia o porušení jej spotrebiteľských práv žalobcom dôkazné

bremeno a žiadnym relevantným dôkazom ich nepreukázala. Svoje dôvody vedúce k zamietnutiu jej
vzájomnej žaloby aj náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V
odôvodnení tohto zamietajúceho výroku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na
ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa
argumentami sporových strán, správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a svoje právne úvahy riadne

zdôvodnil. Odvolací súd s jeho závermi súhlasí a aj ich odôvodnenie považuje za logické, pochopiteľné a
presvedčivé. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej
moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalovanej, ale
z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia,
pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných stranami sporu, čím sa súd prvej
inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie o zamietnutí vzájomnej žaloby
žalovanej náležite odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal s argumentáciou strán sporu. V kontexte
odôvodneniatejtočastinapadnutéhorozhodnutiajezrejmé,žeprijatéprávnezáverysúduprvejinštancie

sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom.

46. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná ani v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti (skutkové
či právne), ktoré by boli spôsobilé spochybniť správne závery súdu prvej inštancie. V odvolaní len
zopakovala rovnaké argumenty, ktoré prezentovala už v konaní pred súdom prvej inštancie, a s ktorými

sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal. Ak v odvolaní vyjadrila nesúhlas
s tým, že súd na ňu presunul dôkazné bremeno ohľadom jej reklamácie, hoci povinnosť prijať a vybaviť
reklamáciu má podľa zákona žalobca, ktorý sa jej reklamáciou odmietol zaoberať (a konflikt vyhodnotil
ako nedorozumenie), odvolací súd s jej argumentáciou nesúhlasí. I keď je síce pravdou, že žalobca
má povinnosť prijať a vybaviť reklamáciu, žalovaná neprodukovala žiadny dôkaz, ktorým by preukázala,

že reklamáciu počas pobytu v chate skutočne podala, alebo vôbec mienila podať. Nepodala ju ani
neskôr, hoci si je svojich spotrebiteľských práv (vzhľadom na to, že podala vzájomnú žalobu, v ktorej
tvrdí ich porušenie) vedomá. Ako správne uviedol už súd prvej inštancie, z toho, že sa sťažovala
na omeškanie večere resp. nesprávny počet pripravených porcií, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť,že malo ísť o reklamáciu. Ak namietala záver súdu, že nepreukázala nemožnosť podať reklamáciu
(že si nezaobstarala doklad o reklamácii, a že neuplatnila reklamáciu po dovolenke písomne), a to s
opätovným poukazom na to, že ju žalobca ignoroval a nemala žiadnu možnosť domôcť sa svojich práv

a zároveň namietala nesprávne vyhodnotenie dôkazov a súdu prvej inštancie vytkla, že priznal váhu len
tvrdeniam žalobcu, ani s touto námietkou odvolací súd nesúhlasí. Zdôrazňuje, že i keď žalovaná tvrdila
porušenie jej spotrebiteľských práv, žiadne relevantné dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia aj preukázala,
neprodukovala, a preto zostali skutočne len v rovine (dôkazmi nepodložených) tvrdení. Pritom dôkazné
bremeno zaťažovalo práve žalovanú. Nepreukázala však, že by reklamáciu (v ktorej by reklamovala

konkrétne nedostatky a kvalitu poskytnutých služieb) podala, ani že ju chcela podať, ani, že by jej v
jej podaní bránil žalobca (ak by tomu tak bolo, odvolací súd sa domnieva, že by žalovaná uplatnila
reklamáciu písomne po skončení jej pobytu, prípadne by nedostatky oznámila SOI alebo inému orgánu).
Splnenie si dôkaznej povinnosti v súvislosti s tvrdeným porušením jej spotrebiteľských práv musí mať
určitú kvalitu a nemožno sa mu vyhnúť len samotným tvrdením, že žalobca jej (údajne) neumožnil právo
uplatniťreklamáciu,anipoukazomnato,že(zjednodušenepovedané)bolahlavnenadovolenke,apreto

nedostatky a nekvalitu nefotila a nenatáčala. Ak totiž svoju vzájomnú žalobu založila práve na tvrdení,
že žalobca porušil jej práva spotrebiteľa, bola povinná ho preukázať relevantnými dôkazmi, čo neurobila,
a preto nemohla byť so vzájomnou žalobou úspešná.

47. Odvolací súd sa s vyhodnotením dokazovania súdom prvej inštancie a s jeho rozhodnutím stotožnil,

a preto uvádza, že okolnosti namietané žalovanou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia
vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v
napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti považuje tiež za
potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán, a zdôrazniť, že
do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami, a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 97/97). Možno

uzavrieť, že ak súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovanej zamietol, rozhodol správne a odvolací súd
s jeho rozhodnutím súhlasí, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti o zamietnutí
vzájomnej žaloby žalovanej ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

48. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., ktoré stanovuje, že ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech strán i ich neúspech v spore vyhodnotil odvolací súd
za v zásade rovnaký, a preto žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Na vysvetlenie
uvádza, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia
(tu skúmal, kto zavinil čiastočné zastavenie konania). Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného

petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy,
ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v
plnom rozsahu, u žalovanej ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Je
možné konštatovať, že v posudzovanej veci nastala situácia, že konanie o žalobe žalobcu bolo v časti
zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom a vo zvyšku bola jeho žaloba zamietnutá.

Keďže čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca tým, že zobral svoju žalobu v časti z vlastnej vôle
späť, odvolací súd vyhodnotil čiastočné zastavenie konania za jeho neúspech. Vzhľadom na to, že bol
so zvyškom žaloby neúspešný (žaloba bola zamietnutá), prijal odvolací súd záver, že v konaní o žalobe
žalobcu mala žalovaná plný úspech a žalobca naopak, plný neúspech. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe
žalovanej je situácia opačná. Žalovaná podala vzájomnú žalobu, konanie o ktorej bolo v časti zastavené

z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalovanou a vo zvyšku bola jej vzájomná žaloba zamietnutá. Tu
čiastočné zastavenie konania zavinila žalovaná tým, že zobrala svoju vzájomnú žalobu v časti z vlastnej
vôle späť, a preto odvolací súd vyhodnotil toto čiastočné zastavenie konania za jej neúspech. Keďže
bola aj so zvyškom vzájomnej žaloby neúspešná (žaloba bola zamietnutá), prijal odvolací súd záver, že
v konaní o vzájomnej žalobe žalovanej mal žalobca plný úspech a žalovaná, plný neúspech. Je potom

namieste prijať záver, že žiadna zo strán nemala v konaní plný úspech, ale len úspech čiastočný, teda
obe strany sporu (žalobca a žalovaná) sú sčasti úspešné a sčasti neúspešné. Úspech a neúspech strán
v spore vyhodnotil odvolací súd za v zásade rovnaký, a preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).