Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/485/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115216708
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115216708.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s. so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, proti žalovaným 1/ T.
Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX K. K. X a 2/ Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
E. XX, XXX XX K. K. X, o zaplatenie 9 064,44 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/274/2015-81 zo dňa 15. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti návrh
zamietol (výrok II) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III) z r u š u j e a v tomto rozsahu vec
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým okresný súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a

nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 544,34 € s prísl. (výrok I), zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 544,34 € s príslušenstvom titulom plnenia z úverovej zmluvy k Zmluve o
stavebnom sporení č. 29509660/7930 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že mal po vykonanom dokazovaní za
preukázané,žežalovaní1/a2/uzatvorilisožalobcomdňa11.11.2014(správnemábyťdňa11.11.2011)
úverovú zmluvu ako poberatelia úveru za účelom modernizácie a obnovy nehnuteľnosti, čo v zmysle
zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „zákon č 129/2010 Z. z.“) nespadá medzi

prípady, kedy nejde o spotrebiteľský úver (§ 3 ods. 1). Na základe tohto právneho záveru mal za to, že
daná zmluva ako spotrebiteľský úver musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti vrátane výšky počtu
a termínov splátok istiny úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z ). V zmluve
čl. VII, bod 7 je uvedené, že výška, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkoch počas trvania
medziúveru a výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov počas trvania stavebného
úveru, sú uvedené v prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Okresný súd poukázal

na to, že táto príloha nie je podpísaná zmluvnými stranami, preto nemožno považovať túto náležitosť
za obsiahnutú v danej úverovej zmluve. Z tohto dôvodu považoval predmetný úver v zmysle § 11 ods.
1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

3. Z oznámenia o výplate zo 06. 12. 2011 a zo 07. 02.2012 mal súd preukázané, že žalovaným 1/ a 2/ boli
zo strany žalobcu vyplatené peňažné prostriedky spolu vo výške 10 000 € a z prehľadu účtu žalovaných

okresný súd zistil, že žalovaní celkovo na úhradu záväzkov z úveru uhradili sumu 4 075,66 €. Aby mohol
žalobca pristúpiť k zosplatneniu úveru, museli by byť žalovaní 1/ a 2/ v omeškaní so zaplatením splátkydlhšie ako 3 mesiace (§ 53 ods. 9 Obč. zák.), pričom v danom prípade (ak by boli žalovaní v omeškaní
s jednou splátkou do 28. 04. 2015 - datovanie výzvy na úhradu pred zosplatnením), prichádzalo by do
úvahy 39 splátok od počiatku splácania úveru (január 2012), ktorými mala byť žalobcovi ku dňu 28.

04. 2015 zaplatená suma 4 095 €. Po odrátaní sumy uhradenej žalovanými (4 075,66 €), zostáva k
úhrade 19,34 €, čo nepredstavuje ani jednu celú splátku (105 €). Potom podľa okresného súdu nemohlo
dôjsť k omeškaniu žalovaných (o 3 mesiace), a teda ani k zosplatneniu úveru dňom 28. 05. 2015. Na
základe vyššie uvedeného okresný súd uzavrel, že do dňa vyhotovenia žaloby (06. 08. 2015) potom
dlhujú žalovaní 1/ a 2/ žalobcovi sumu 544,34 € (44 mesiacov x 105 € = 4620 - 4075,66 = 544,34 €).

4. Vzhľadom na tieto skutočnosti v takomto rozsahu priznal žalobcovi jeho nárok spolu s úrokom z
omeškania v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorý okresný súd aplikoval vzhľadom na spotrebiteľský charakter danej zmluvy (§ 52 ods.
2 Obč. zák.).

5. Vo zvyšnom rozsahu vrátane časti „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého“, ( to prichádza do úvahy pri vzťahu dlžník - ručiteľ a nie pri spoludlžníkoch, ktorými
žalovaní 1/ a 2/ sú ), súd žalobu zamietol.

6. Okrem istiny (sumy 544,34 €) má podľa okresného súdu žalobca právo aj na zaplatenie úroku z

omeškania z dlžnej istiny 544,34 € a to odo dňa uvedeného v petite návrhu (29. 05. 2015), pokiaľ ide o
sumu 229,34 € a vo zvyšku od omeškania s úhradou splátok platných v júni, júli a v auguste 2015, ako
od prvého dňa omeškania. čo je od 02. 06. 2015 zo sumy 105 €, od 02. 07.2015 zo sumy 105 € a od
02. 08. 2015 zo sumy 105 € do zaplatenia a to vo výške uplatnenej žalobcom.

7. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
platného a účinného do 30. 06. 2016 ( ďalej v texte „ OSP“) tak, že žalovaným 1/ a 2/ ich náhradu napriek
úspechu v prevažnej časti kvôli ich neuplatneniu nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, voči výroku, ktorým bol v

prevyšujúcej časti jeho návrh zamietnutý. S poukazom na právnu úpravu §-u 1 ods. 1 a 2, §-u 261
ods. 6 písm. d/ a §-u 263 ods. 1 Obchodného zákonníka vyslovil názor, že predmetnú zmluvu o úvere,
ktorá bola uzatvorená stranami sporu, je potrebné posúdiť výlučne podľa právnej úpravy Obchodného
zákonníka, keď vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol z titulu poskytnutého úveru ako absolútneho
obchodu. Okresný súd tak, aplikáciou Občianskeho zákonníka, ako aj aplikáciou samotného zákona č.

129/2010 Z.z. vec nesprávne právne posúdil. Naviac je jeho rozhodnutie podľa neho nepreskúmateľné,
keď z neho nevyplýva, prečo okresný súd napriek vyššie citovanej prednosti Obchodného zákonníka
aplikoval na prejednávaný prípad Občiansky zákonník a zákon č. 129/2010 Z.z..

9. V súvislosti s aplikáciou zákona č. 129/2010 Z.z. na prejednávaný prípad žalobca osobitne poukázal

na skutočnosť, že je bankou, ktorá v zmysle zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení vykonáva
stavebné sporenie, ktorým v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona je poskytovanie stavebných
úverov na stavebné účele uvedené v § 11 ods. 1 Citovaného zákona (napr. nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, výstavba, prestavba, nadstavba, stavebné úpravy, modernizácia, rekonštrukcia a
pod.).Vprejednávanomprípadetvrdil,žežalovanýmboliposkytnutéfinančnéprostriedkyzostavebného

úveruzaúčelomrekonštrukcieaobnovynehnuteľnosti.Podľa§1ods.2písm.d/zákonač.129/2010Z.z.
sa tento zákon nevzťahuje na úver, ktorého účelom je z nadobudnutie, alebo zachovanie vlastníckych
práv k nehnuteľnosti, alebo výstavba nehnuteľností. Nakoľko je žalobca oprávnený poskytovať len
účelovo viazané úvery na stavebné účely, práve toto špecifikum má za následok, že na úvery, ktoré
upravuje zákon č. 129/2010 Z.z., sa nevzťahuje.

10. Ak by aj mal súd za to, že na prejednávaný prípad sa zákon č. 129/2010 Z.z. vzťahuje, namietal, že
splnil podmienky podľa § 9 ods. 2 tohto zákona, pretože v zmluve o úvere, ktorej neoddeliteľnú súčasť
tvorí i príloha č. 1 sa údaje o výške počte a termíne jednotlivých splátok istiny úrokov a iných poplatkov,
nachádzajú. Celá zmluva o úvere spolu s jej prílohami troví jeden celok, ktorý je podpísaný na mieste na

tom určenom a všetky strany zmluvy vrátane jej príloh sú pevne spojené. Má za to, že žiadne zákonné
ustanovenie zmluvným stranám neukladá podpísať každú stranu zmluvy a aj jej prílohy.11. Ako posledný odvolací dôvod namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď sa
okresný súd nevysporiadal so všetkými námietkami tvrdeniami a dôkazmi žalobcu a to aj napriek
skutočnosti,žesvojnávrhodôvodniladoplnilopotrebnédôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Navrhol,

aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie.

12. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

13. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 15. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1
stanovuje, že ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, preskúmal rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach daných ust.
§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 285 ods. 1 (a contrário) CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, teda vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol
(výrok II) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III) podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a v tomto

rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a súčasne nie je účelné
doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. Odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tom, že predmetnú zmluvu o úvere, ktorá bola

uzatvorená stranami sporu je potrebné posúdiť výlučne podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka
neobstojí a to z nasledovných dôvodov:

16. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola síce uzavretá ako zmluva o úvere, teda zmluva o
absolútnom obchode v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, no napriek tomu je

nutné predmetnú zmluvu považovať okrem iného, že ide o zmluvu o úvere aj za zmluvu spotrebiteľskú.
Tento právny záver vypláva najmä z toho, že žalobca ako dodávateľ vystupoval pri uzavretí tejto zmluvy
jednoznačne v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalovaní 1/,2/ vystupovali
ako spotrebitelia, keď pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti
nekonali.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2014 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. V nadväznosti na citáciu vyššie uvedeného ustanovenia odvolací súd poukazuje na to, že
predmetná právna úprava prekonala doterajšiu súdnu prax ohľadne aplikácie Obchodného zákonníka

na zmluvu o úvere, ktorá bola zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Okresný súd správne, ako orgán
rozhodujúci o nárokoch spotrebiteľskej zmluvy, je povinný prihliadať na ust. §-u 52 ods. 2 veta tretia
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Obe tieto ustanovenia, teda aj ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2014, ako aj 8MCdo 13/2014). Argument
žalobcu uvedený v odvolaní, preto pokiaľ ide o tento jeho právny záver vzhľadom na vyššie uvedené,
neobstojí.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že zmluva o úvere je zmluvou
v spotrebiteľskom úvere aj z hľadiska toho, že sú naplnené ďalšie predpoklady na toto tvrdenie, t.j., že
ide o poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom (§ 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľovi(§ 2 písm. a/ Citovaného zákona), s tým, že veriteľom je subjekt, ktorý poskytuje úvery na základe
bankového oprávnenia a dlžníkmi sú subjekty, z ktorých označenia v zmluve nič nenasvedčuje tomu,
že by vykonávali podnikateľskú činnosť, alebo, že vzhľadom k účelu poskytnutého úveru, tento si berú

za účelom výkonu svojho zamestnania, alebo povolania. Účel úveru preto nediskvalifikuje poskytnutý
úver z toho, že by malo ísť o úver spotrebiteľský v širšom ponímaní tohto pojmu, teda v zmysle § 1 ods.
2 a § 2 písm. a/ a b/ toho zákona, v ktorých je vymedzené čo je spotrebiteľským úverom, že musí byť
poskytnutý veriteľom spotrebiteľovi a kto vlastne veriteľom a spotrebiteľom je.

20. Ak teda okresný súd správne určil, že poskytnutý úver je úverom spotrebiteľským v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z., potom zmluva o spotrebiteľskom úvere musí s poukazom na § 9 ods. 2 písm. k/ tohto
zákona obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jej splatenia, inak je nutné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver
za bezúročný a bez poplatkov.

21. Okresný súd však vec nesprávne právne posúdil ak vyslovil, že „príloha č. 1 (správne má byť
príloha č. 1 a príloha č. 2) nie je osobitne podpísaná zmluvnými stranami, preto nemožno považovať
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. za obsiahnutú v zmluve“. Z obsahu zmluvy ale
vyplýva, že zmluva o úvere spolu s jej prílohami troví jeden celok, ktorý je podpísaný na mieste na tom

určenom a všetky strany zmluvy vrátane jej príloh sú pevne spojené. Ak je príloha s uvedením výšky
počtu a termínov splátok súčasťou zmluvy, nemožno dospieť k záveru, že uvedené náležitosti nie sú v
zmluve uvedené a je potrebné ich posúdiť z hľadiska zákona zák. č. 129//2010 Z.z..

22. Odvolací súd tak poukazuje na skutočnosť z toho dôvodu, že Občiansky zákonník výslovne

nerieši otázku, kde na listine má, (musí) byť podpis umiestnený. Podpisom sa písomný právny úkon
završuje. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 2317/2006 žiadny právny predpis
neustanovuje, kde má byť na listine zachycujúcej písomný prejav vôle umiestnený podpis. Princíp, že
text písaný pod podpisom nereprezentuje relevantný prejav vôle osoby, ktorá sa podpísala sa podľa
súdnejpraxeiodbornejliteratúryvzťahujebezvýnimky,ibananiektoréúkony-typickynazávet.Ohľadne

iných súkromných listín neprevládajú tak prísne požiadavky, pretože je potrebné dať prednes vážne
mienenému a obsahovo bezchybnému prejavu vôle pred bezúčelným formalizmom; napr. súčasťou
písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za
súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané. Osobitný problém z hľadiska podpisovania predstavujú
prílohy a dodatky k listinám (zmluvám). Vo všeobecnosti platí, že prílohy a dodatky ak majú byť súčasťou

listín, majú byť stranami podpísané, pokiaľ sú nimi vydané a majú tvoriť so základnou hlavnou listinou
jeden nedeliteľný celok. Judikatúra v tejto súvislosti tiež vyvodila, že ak prílohy, ktoré tvoria súčasť
písomne uzavretej zmluvy a ktorú účastníci podpísali a na ktoré zmluva odkazuje, čo do svojho predmetu
nie sú podpísané, nespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 29 Odo 937/2003. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 1102/2008 vyplýva

podľatohtorozhodnutia,že„preúplnosťjenamiestedodať,žepodľa§40ods.3Občianskehozákonníka
je síce predpokladom písomnej formy právneho úkonu tiež podpis konajúcej osoby, právna doktrína
(porovnaj Eliáš, K.: právní úkony na soukromních listinám se zvláštním šetelem ke ich podepisovaní.
At notam 1996 č. 3 strana 59) a súdna prax (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
26 Cdo 2317/2006) sa však zhodujú v názore, že súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj

listiny označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu napriek tomu, že podpísané
neboli“. Naviac v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na svoje rozhodnutie sp. zn. 16 Co 833/2014, v
ktoromvyslovilprávnyzáver,žeobchodnépodmienkyjednejzozmluvnýchstránnemusiabyťúčastníkmi
zmluvy samostatne podpísané, avšak vyžaduje sa, aby ich obsah bol zmluvným stranám známy, alebo
aby boli k návrhu na uzavretie zmluvy priložené. V prípade pochybnosti zaťažuje dôkazné bremeno

splnenia vyššie uvedených podmienok osobu, ktorá sa ustanovení Obchodných podmienok dovoláva.
Aplikujúc tieto závery na prejednávaný prípad možno konštatovať, že nebol správny záver okresného
súdu o tom, že pokiaľ nie je príloha č. 1 osobitne podpísaná zmluvnými stranami, nemožno považovať
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. za obsiahnutú v zmluve. Pokiaľ žalobca spolu
so zmluvou o úvere, v ktorej uvádza, že jeJ neoddeliteľnou súčasťou sú i prílohy č. 1 a príloha 2, tieto

prílohy k návrhu na začatie konania priložil a žalovaní 1/ a 2/ v rámci konania nespochybnili skutočnosť,
že tieto uvedené prílohy im v rozhodnom čase neboli pripojené a neboli s nimi oboznámení, nebolo
povinnosťou žalobcu túto skutočnosť preukazovať. Aj podľa senátu odvolacieho súdu - Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 17 Co 150/2012, príloha k zmluve, na ktorú zmluva preukázateľne odkazuje,nemusí byť samostatne podpísaná zmluvnými stranami, ak je preukázané, že bola k zmluve priložená.
K posúdeniu, či tieto prílohy spĺňajú požiadavky §-u 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a v tejto súvislosti
ani k dokazovaniu v tomto smere však zo strany okresného súdu, vzhľadom na jeho nesprávne právne

posúdenie veci, následne nedošlo.

23. Úlohou okresného súdu bude ( vzhľadom na vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu )
posúdiť, či prílohy č. 1 a prílohy č. 2 bez ohľadu na to, že neboli podpísané zmluvnými stranami, tvoria
súčasť zmluvy, a ak áno, bude úlohou okresného súdu, aby predmetnú zmluvu opätovne posúdil, či táto

(ne)obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., prípadne náležitosti,
na základe ktorých by bolo možné dospieť k právnemu záveru, že úver je možné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. V opačnom prípade, ak okresný súd dospeje k tomu, že zmluva obligatórne
náležitosti v zmysle tohto zákona obsahuje, posúdi, či bola uzavretá (ne)platne v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. Prioritne posúdi primeranosť výšky odplaty, za ktorú bol úver poskytnutý.
Vzhľadomnarozsahdokazovania,ktoréjevtejtovecieštenevyhnutnévykonať,odvolacísúdkonštatuje,

že doplnenie dokazovania odvolacím súdom nepovažoval za účelné, ak v tomto smere okresný súd
dokazovanie nevykonal vôbec. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C - 42/2015, podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť
každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

24. Odvolací súd však okrem vyššie uvedeného dáva do pozornosti okresného súdu, že žalovaným 1/ a
2/ bol dosiaľ poskytnutý len medziúver, ktorého podstatou je, že žalovaní majú povinnosť s poukazom na
čl. II bod 3 zmluvy platiť mesačnú splátku vo výške 0,61% z cieľovej sumy (ktorá je 10 000 €), na úhradu
úrokov z poskytnutého medziúveru. Sú teda povinní uhrádzať pravidelne mesačne sumu 61 € a to až

dovtedy, kým nesplnia podmienky na poskytnutie stavebného úveru, čo sa im však nepodarilo. Uvedené
vyplýva aj z prílohy č. 2 k predmetnej zmluve. Zároveň, aby sa medziúver mohol pretransformovať na
stavebný úver, musia okrem sumy 61 € na medziúver, platiť aj ďalšiu sumu za účelom vytvárania kapitálu
na neskoršie poskytnutie stavebného úveru (bod 6 a 7 čl. II zmluvy). Výška tejto sumy je stanovená
na 0,44% z cieľovej sumy a predstavuje teda 44 €. Suma 105 €, ktorú mali žalovaní mesačne platiť,

teda pozostáva zo sumy 61 €, ktorá slúži na úhradu úrokov z poskytnutého medziúveru a zo sumy 44 €,
ktorá slúži na akumuláciu prostriedkov a teda táto suma nie je využívaná ani na úhradu istiny a ani na
úhraduúrokov.Akpotomokresnýsúddospelkzáveru,žeposkytnutýmedziúverjebezúročným,žalovaní
nemali povinnosť platiť sumu 61 € mesačne, nakoľko táto slúži výlučne na úhradu úrokov medziúveru,
ale mali len povinnosť platiť sumu 44 € mesačne, ktorá slúži na kumuláciu prostriedkov na poskytnutie

úveru stavebného. Ak by teda bola správna úvaha okresného súdu o tom, že poskytnutý medziúver je
bezúročným, ktorá však zrejme s poukazom na vyššie uvedené je zatiaľ predčasná, žalovaní ku dňu
odstúpenia o zmluvy mali povinnosť zaplatiť len 39 platieb na akumuláciu kapitálu po 44 € t.j. celkovo
sumu 1 716 €.

25. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené koná ďalej
o veci s tým, že v novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania. Len pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tento je v celom
rozsahu nepreskúmateľný, preto v prípade ak okresný súd opätovne rozhodne o trovách konania, bude
jeho úlohou rozhodnutie o náhrade týchto trov dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodniť v

súlade so zákonom.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).