Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. február 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/73/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712201441
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7712201441.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov: 1. N.. P. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v T., D. XXX/X, 2. C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., D. XXX/X, 3. N.. N. I., nar. X.X.XXXX, bytom
v Ž., G. XX, všetci zastúpení JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Sama
Chalúpku 18 proti žalovaným: 1. T.. H.X. L., bytom v T., Y.. W. XXXX/XX, 2. H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom
v T., Y.. W. XX, 3. T. I., nar. XX.X.XXXX, bytom X., T. X, 4. P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., X. XX,
5. T.Á. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., Y.. V. XX, 6. V. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., Y.. W. XX, o
náhradu škody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.9.2020 č.k.

16C/9/2012-506 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 7.12.2020 č.k. 16C/9/2012-531 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením v jeho zamietajúcom výroku, ktorým bol
zamietnutý nárok žalobcov na ušlý zisk vo výške 2.178,00 eur s prísl. a vo výroku o trovách konania
strán sporu a náhrade trov štátu.

Žalobcovia sú povinní nahradiť trovy odvolacieho konania žalovaným v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom v spojení s dopĺňacím uznesením
uložil žalovaným v 1. až 6. rade povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade titulom nároku na náhradu

škody 572,93 eur s 9,25% úrokom z omeškania od 2.2.2012 do zaplatenia. Zamietol žalobu ohľadom
nároku na ušlý zisk vo výške 2.178,00 eur s prísl. Zastavil konanie v časti nároku na náhradu škody
vo výške 482,98 eur s prísl. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 6. rade náhradu
trov konania vo výške 64,58% zo všetkých účelne vynaložených trov s tým, že o výške nároku bude
rozhodnuté v osobitnom uznesení. Priznal štátu náhradu trov, ktoré uložil zaplatiť žalobcom v rozsahu
82,29% a žalovaným v rozsahu 17,71%.

2. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa po poslednej zmene žaloby domáhali voči
žalovaným zaplatenia náhrady škody ako majetkovej ujmy vo výške 1.302,23 eur. V tejto časti zobrali
žalobu čiastočne späť o zaplatenie 236,32 eur s prísl., pričom súd prvej inštancie už skorším rozsudkom
zo dňa 22.3.2017 v tejto časti právoplatne zastavil konanie. V priebehu ďalšieho konania zobrali v časti
nárokspäťozaplatenie482,98eursprísl.,pretosúdnapadnutýmrozsudkomkonaniepodľa§145C.s.p.
aj v tejto časti zastavil. Pokiaľ ide o nárok v zostávajúcej časti o zaplatenie 572,93 eur s prísl., tomuto
výrokom I. vyhovel, keď mal za to, že tento nárok je dôvodný. V tej súvislosti uviedol, že v konaní mal za

preukázané, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi garáže súp. č. XXXX, vedenej na LV č. XXXXX, kat. úz. T.,
postavenej na parc. č. XXXX. Spoluvlastníkmi predmetnej parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXX, kat. úz.
T.sústranysporu,tedažalobcoviaažalovaní.Vkonanípovykonanomdokazovanínebolopochýbotom,
že žalovaní sa rozhodli zbúrať drevárku, postavenú na parc. č. XXXX/X v spoluvlastníctve žalovaných,pričom múr, ktorý takto žalovaní zbúrali bol súčasťou predmetnej stavby, teda garáže v spoluvlastníctve
žalobcov. Súd tak v zmysle § 415 v spojení s § 127 ods. 1 a § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka
ustálil, že žalovaní ako spoluvlastníci drevárky nemali oprávnenie zbúrať múr, ktorý bol súčasťou garáže

vo vlastníctve žalobcov. Porušením tejto právnej povinnosti spôsobili žalobcom škodu, spočívajúcu v
zbúraní jedného z múrov garáže. Žalobcom za vzniknutú škodu tak žalovaní zodpovedajú. Znaleckým
posudkom č. 10/2006 vyhotoveným znalcom N.. J.H. U., ktorý vyčíslil škodu za zbúraný múr garáže vo
výške 572,93 eur mal preukázaný aj vznik škody v tejto výške. Preto priznal žalobcom nárok na náhradu
škody, spočívajúcu v majetkovej ujme vo výške 572,93 eur. Žalobe tak v tejto časti vyhovel a tento nárok

priznal žalobcom spolu s príslušenstvom bližšie vyčísleným vo výroku I. rozsudku v zmysle § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z.

3. Žalobcovia si v konaní uplatnili voči žalovaným aj nárok na ušlý zisk, ktorý vyčíslili čiastkou 2.178,00
eur. Tento nárok opreli o skutočnosť, že v dôsledku vybúraného múru garáže nemohli predmetnú garáž
užívať a ani ju dať do podnájmu inej osobe. Podľa žalobcov ušlý zisk tvorí majetková ujma vyjadriteľná

v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu ich majetku,
ktorý mohli dôvodne žalobcovia ako poškodení očakávať vzhľadom na bežný chod vecí. Príčinou vzniku
škody je okolnosť, ktorá stratu predpokladaného prínosu spôsobila. Uviedli, že ušlý zisk na nájomnom
možno uplatniť aj bez zabezpečenia konkrétneho nájomcu, ktorý by s prenajímateľom uzavrel nájomnú
zmluvu a je potrebné preukázať len to, že pri pravidelnom behu udalostí možno takýto zisk reálne

očakávať. Uviedli, že v roku 2011, konkrétne v júni mali záujemcu o prenajatie predmetnej garáže za
obvyklé nájomné, o čom svedčí čestné vyhlásenie záujemkyne T.. G. S., rod. R., ktorá v tomto čestnom
vyhláseníuviedla,ževjúni2011malazáujemoprenajatiepredmetnejgarážeodžalobcov.Vtejsúvislosti
poukázali na judikatúru NS ČR (sp.zn. 29Cdo/1501/2002, 25Cdo/546/2006).

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 126 ods. 1, §
415, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, § 443 Občianskeho zákonníka uzavrel, že nárok žalobcov v tejto
časti nemožno považovať za preukázaný, preto v tejto časti žalobu zamietol.

5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že vchod do predmetnej garáže bol situovaný tak, že prístup

do vchodu do garáže bol možný len cez pozemok v spoluvlastníctve žalobcov, ale aj ostatných osôb,
konkrétne P. P., H. X., Y. X., T. X.W., T. P., T. J., L. J. H. Y. J.. Ide o parc. č. XXXX, vedenú na LV č.
XXX, kat. úz. T. v spoluvlastníctve týchto osôb. Žalobcovia na preukázanie skutočností, že spoluvlastníci
predmetnej parcely súhlasili s tým, aby bol umožnený prejazd autom do garáže, či už žalobcami alebo
cudzími osobami, predložili čestné prehlásenia týchto osôb, z ktorých vyplynulo, že by nemali námietky

a nároky titulom spoluvlastníctva pozemku, na ktorom je garáž postavená. Tieto menované osoby boli
v konaní vypočuté aj ako svedkovia, pričom z ich svedeckých výpovedí vyplynulo, že pokiaľ ide o tzv.
starú garáž, ktorá je predmetom konania, s prenájmom by nesúhlasili, nakoľko v takom prípade by sa
prechádzalo cez spomínanú parc. č. XXXX, ktorá je v ich spoluvlastníctve, pričom ide o dvor, kde sa
nachádza oddychová zóna pre všetkých spoluvlastníkov. Neželali by si preto, aby cez tento pozemok

prechádzali autá. Konkrétne svedkyňa T. P. uviedla, že v lete sa spomínaný dvor využíva na oddych,
sedenia na lavičke, vešanie prádla. Svedkovia L. J., T. P., Y. J., T. X., P. P. uviedli, že „stará“ garáž
bola vo veľmi zlom stave a nebola vhodná na garážovanie auta. Nespomenuli si, že by žalobcovia
túto garáž aj využívali na garážovanie auta. Z takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali vznik príčinnej súvislosti medzi možným vznikom

škody a porušením povinnosti žalovaných. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by pri pravidelnom
priebehu udalostí mohli takýto zisk (ušlé nájomné) reálne očakávať, nakoľko k prenájmu garáže a
k realizovaniu takéhoto nájmu bol potrebný aj súhlas spoluvlastníkov pozemku, na ktorom sa garáž
nachádza a cez ktorý viedol príjazd k predmetnej garáži. Z výpovedí svedkov mal za preukázané, že
títo ako spoluvlastníci pozemku by nesúhlasili v čase, za ktorý žalobcovia žiadajú ušlý zisk, aby cez

ich pozemok prechádzali autá do predmetnej garáže. Vzhľadom na takýto nesúhlas spoluvlastníkov by
žalobcovia predmetnú garáž ani nemohli prenajímať. Súd prvej inštancie tak ustálil, že bez ohľadu na
to, či by došlo alebo nedošlo k zbúraniu múra garáže žalovanými, žalobcovia vzhľadom na nesúhlas
spoluvlastníkov pozemku, na ktorom sa garáž nachádzala, túto nemohli prenajímať. Preto nárok na ušlý
zisk zamietol. Pokiaľ žalobcovia predložili geometrický plán zo dňa 18.12.2019 na preukázanie toho, že

predmetnú garáž bolo možné prenajímať aj bez súhlasu spomínaných spoluvlastníkov, nakoľko vchod
do nej je možný aj z verejnej cesty, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že tento geometrický plán sa
týka novopostavenej garáže, ktorá má vchod z verejnej cesty a teda nezohľadňuje stav „starej garáže“,
ktorú už žalobcovia zbúrali.6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. a vychádzal z pomeru úspechu strán sporu
v konaní. Žalobcovia uplatňovali nárok na náhradu škody vo výške 1.055,91 eur a nárok na ušlý zisk vo

výške 2.178,00 eur. Úspešnými boli v časti o zaplatenie 572,93 eur, pričom v zostávajúcej časti nároku
na náhradu škody zobrali žalobu späť. Pokiaľ ide o ušlý zisk, boli v konaní neúspešní. V percentuálnom
vyjadrení tak úspech žalobcov predstavuje 17,71% a ich neúspech 82,29%. Preto priznal nárok na
náhradu trov konania úspešným žalovaným vo výške 64,58% (82,29%-17,71%).

7. O trovách štátu rozhodol dopĺňacím uznesením k rozsudku tak, že priznal štátu náhradu trov konania,
ktoré uložil nahradiť žalobcom v rozsahu 82,29% a žalovaným v rozsahu 17,71%, vychádzajúc z pomeru
úspechu strán sporu. Trovy štátu predstavujú náhradu trov štátu, vzniknutých v súvislosti s výplatou
odmeny znalcovi za znalecký posudok vypracovaný v konaní za účinnosti O.s.p. v zmysle § 148 ods.
1 O.s.p.

8. Proti tomuto rozsudku a to (len) proti zamietajúcemu výroku ohľadom nároku na ušlý zisk vo výške
2.178,00 eur s prísl. a súvisiacemu výroku o trovách konania strán sporu a štátu v zákonnej lehote
podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu
navrhli, aby rozsudok v tejto časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnili náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania a na náhradu trov štátu navrhli zaviazať žalovaných. V

odvolaní vytkli súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil dôkazy pred ním vykonané, preto dospel k
nesprávnym skutkovým záverom. Nemožno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o nesúhlase
spoluvlastníkov pozemku, ktorý slúži ako prístupová cesta ku garáži. Na jednej strane súd konštatoval,
že spoluvlastníci najprv podpísali čestné prehlásenia po takomto súhlase, avšak na pojednávaní v
rámci svojich svedeckých výpovedí písomné prehlásenia korigovali v tom zmysle, že by nesúhlasili

s prejazdom cudzích áut, ale len s prejazdom auta žalobkyne, prípadne že by ich to nezaujímalo a
pod. Stalo sa tak zrejme pod nátlakom žalovaných, k čomu sa aj niektorí priznali. Napriek takémuto
rozporuplnému dokazovaniu súd prijal záver, že nebol by tu súhlas spoluvlastníkov pozemku a z tohto
dôvodu žalobkyňa by nemohla predmetnú garáž prenajímať. Takéto vyhodnotenie dôkazov žalobcovia
považujú prinajmenšom za neúplné a nepresvedčivé, ktoré nezodpovedá výsledkom dokazovania. Súd

sa v tej súvislosti vôbec nezaoberal prípadnou aplikáciou ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka
o hospodárení so spoločnou vecou. Žalobcovia už v písomnom podaní zo dňa 8.9.2020 poukazovali
na to, že žalobkyňa v 1. rade je spoluvlastníčkou predmetnej parc. č. XXXX v podiele 1/4, pričom Y.
X., spoluvlastník v rozsahu 1/8 písomne súhlasil s prenájmom a spoluvlastník P. P., ktorý vlastní 1/4
tohto pozemku, resp. jeho právni predchodcovia nadobudli tento podiel až v roku 2018. V podstate

by sa dal vyhodnotiť takto súhlas aj zo strany T. X., ktorý vlastní pozemok v rozsahu 1/8, ktorý
by nesúhlasil iba s prejazdom cudzieho auta, aj keď dvor neužíva, ani tam nebýva. Za takejto
situácie by žalobcovia boli oprávnení garáž prenajímať s nadpolovičným súhlasom spoluvlastníkov
pozemku slúžiaceho prejazdu ku garáži počítaným podľa veľkosti ich podielov. Spoluvlastníci rozhodujú
konsenzuálnou dohodou. Predmetná garáž bola postavená v 60. tych rokoch za účelom garážovania

vozidla a takémuto účelu dlhodobo slúžila, pričom na prístup ku garáži slúžila parc. č. XXXX, čo
nepopreli ani jej spoluvlastníci. Žalobcovia neboli v užívaní obmedzovaní, pretože prístupová cesta
viedla popri bočnej stene garáže. Navyše parc. č. XXXX je všeobecne prístupná a užívaná na rôzne
účely (aj na parkovanie áut). Žiadne dôkazy nenasvedčujú tomu, že by právni predchodcovia žalobkyne,
prípadne žalobkyňa mali problém s prístupom k predmetnej garáži za účelom garážovania vozidla.

Súhlasspoluvlastníkovpozemkukprístupukugarážicezichpozemokboldanýužminimálneod60.tych
rokov minulého storočia (v čase rozhodovania súdu prinajmenšom nadpolovičnou väčšinou). Žalobcovia
v konaní preukázali nárok na ušlý zisk za žalované obdobie. Zároveň je daná príčinná súvislosť medzi
vybúraním múra garáže a nemožnosťou jej užívania a prenajímania. Možnosti prenajímania preukázali
písomným prehlásením možného záujemcu o prenájom. Výška prenájmu bola stanovená znaleckým

posudkom. Tieto skutočnosti neboli namietané ani rozporované. Nie je pravdivé tvrdenie jedného zo
svedkov, že garáž bola stará a neschopná užívania. Stavba až do čias, pokiaľ nebol vybúraný múr,
bola prevádzkyschopná, suchá a na účely garážovania spôsobilá, čo prejavil záujmom aj potenciálny
nájomca. Protiprávnym konaním žalovaných bolo žalobcom na dlhé obdobie znemožnené užívanie ich
nehnuteľnosti.

9. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že toto považujú za zmätočné, účelovo zavádzajúce, najmä
pri tvrdení, že žalobcovia mali písomné potvrdenie o záujme potencionálneho nájomcu o prenájom
predmetnej garáže. Ide o pochybný, umelo vytvorený a nepravdivý dôkaz, ktorým žalobcovia chcelivyvolať dojem, že o prenájom garáže je záujem. Nikdy predtým garáž nikomu neprenajímali a ani na
prenájom neponúkali. Sami pre schátralosť nemohli garáž využívať. Stotožnili sa s rozsudkom súdu
prvej inštancie, ktorý zamietol tento nárok žalobcov. Nesúhlas spoluvlastníkov s možnosťou prechodu

tretích osôb cez ich pozemok znemožňuje „plánovaný“ zámer žalobcov garáž prenajímať.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že

odvolanie nie je opodstatnené.

11. Odvolaním bol napadnutý výrok rozsudku v jeho zamietajúcej časti ohľadom nároku na ušlý zisk
vo výške 2.178,00 eur s príslušenstvom, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania strán sporu a
štátu, preto len tieto výroky sa stali predmetom odvolacieho prieskumu. Rozsudok v zostávajúcej časti,
ktorým bolo vyhovené nároku žalobcov a v časti, ktorým bolo konanie o zaplatenie 482,98 eur s prísl.

zastavené, neboli odvolaním napadnuté, preto sa ani nestal predmetom odvolacieho prieskumu.

12. Žalobcovia namietajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p., teda že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti

ustanovené § 220 ods. 2 C.s.p., keď súd správne, výstižne a presvedčivo uviedol svoje úvahy, ktoré
ho viedli k zamietnutiu nároku žalobcov na náhradu ušlého zisku. Nemožno preto konštatovať, že by
rozhodnutie bolo nepreskúmateľné, teda že by bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b/ C.s.p.

15. Výsledky dokazovania vykonané pred súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu
svedčia o tom, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu základného
predpokladu zodpovednosti žalovaných titulom náhrady škody v podobe ušlého zisku v zmysle § 420
a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorým je príčinná súvislosť medzi existenciou škody v podobe ušlého
zisku a porušením povinnosti na strane žalovaných.

16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

17. V súlade s ust. § 132 C.s.p. strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú

nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže
slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom
z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka (§ 187 ods. 2 C.s.p.). Nesplnenie povinnosti
tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci, je dôvodom pre zamietnutie

žaloby po vecnom prejednaní veci.

18. Podľa ustálenej judikatúry za ušlý zisk je potrebné považovať ujmu spočívajúcu v tom, že u
poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci. Nepostačuje pritom samotná pravdepodobnosť zvýšenia

majetkového stavu v budúcnosti, ale musí byť naisto preukázané - a v tomto smere je dôkazné bremeno
napoškodenom,ženebyťprotiprávnehokonania,majetkovýstavpoškodenéhobysazvýšil.Popriurčitej
dohode, resp. zmluve, ktorá poškodenému zaručuje určitý zisk, tu musí byť spravidla aj spomínaný
„obvyklý pravidelný chod veci“. Za typický príklad vzniku škody možno považovať prípad, keď v dôsledkuškodovej udalosti nemohol vlastník veci realizovať úžitkovú hodnotu veci tým, že vec dá do nájmu inému
za odplatu, teda prevedie vec inému na užívanie vrátane práva na úžitky tejto veci.

19. Žalobcovia v danom prípade nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku voči žalovaným opierali
o priznanie ušlého zisku, ktorý predstavuje nájomné, ktoré by žalobcovia získali v prípade prenájmu
predmetnej garáže za obdobie od 23.7.2011 do 24.1.2017. V súvislosti s preukázaním tohto nároku v
žalobe tvrdili, že požadujú ušlé nájomné vo výške za jeden mesiac v rozsahu 33,00 eur, čo činí obvyklú
cenu za nájom garáže v predmetnej lokalite v čase zbúrania jedného z múrov garáže. V tej súvislosti

tiež tvrdili, že zbúrané steny garáže znemožnili žalobcom túto nehnuteľnosť riadne užívať garážovaním
auta, ale spôsobili aj stratu možnosti prenajatia predmetnej garáže inej osobe a tým stratu získania
nájomného za toto užívanie. Až potom, ako Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením zo dňa
27.7.2018 č.k. 9Co/444/2017-374 zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 22.3.2017, ktorým
bolo žalobe žalobcov v tejto časti nároku vyhovené, predložili žalobcovia súdu čestné vyhlásenie T.. G.
S., rod. R. zo dňa 21.6.2019, ktorým táto osoba potvrdila úmysel prenajať predmetnú garáž a tiež, že

k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo, lebo jej žalobcovia oznámili, že garáž nie je užívaniaschopná
pre zbúranie bočnej steny. V tomto čestnom prehlásení uviedla, že v júni 2011 sa dohodla so žalobcami,
ktorí sú vlastníkmi predmetnej garáže, že garáž prenajme za obvyklú cenu garáže z dôvodu blízkosti
tejto stavby k miestu jej trvalého bydliska, čo je cca 5 minút cesty pešo. Išlo teda o dôkaz predložený
žalobcami dodatočne, po vyslovení právneho názoru odvolacieho súdu, čo znižuje jeho presvedčivosť.

20. Odvolací súd po preskúmaní odvolania je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
všetky vykonané dôkazy v súlade s ust. § 191 C.s.p., keď prihliadol ku všetkým dôkazom jednotlivo,
ale aj v ich vzájomných súvislostiach. Čestné prehlásenia, predložené žalobcami, z ktorých vyplýva, že
spoluvlastníciparc.č.XXXXnemalinámietkyanárokytitulomspoluvlastníctvatohtopozemku,naktorom

je postavená garáž sú listinnými dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil v spojení s ostatnými
vykonanými dôkazmi, a to konkrétne svedeckými výpoveďami týchto osôb, ktorí v rámci svedeckých
výpovedí sa podrobnejšie vyjadrili k otázkam, relevantným z hľadiska posúdenia ich súhlasu s tým, aby
cez pozemok spoluvlastnícky im patriaci mohol byť umožnený prístup k predmetnej garáži a to tým
spôsobom, že s takýmto prístupom vyslovili nesúhlas. Nemožno sa stotožniť s názorom odvolateľov,

že títo svedkovia pri svojom vypočutí boli pod určitým nátlakom zo strany žalovaných, k čomu sa
aj mali niektorí vypočutí svedkovia žalobkyni priznať, pretože o žiadnom takomto „nátlaku“ nesvedčí
obsah zápisnice, ktorá zachycuje svedecké výpovede týchto svedkov súdom vypočutých. Nemožno sa
stotožniť ani s názorom žalobcov o tom, že by súd vykonal „rozporuplné“ dokazovanie. Obsah spisu
takýto záver neumožňuje.

21. Odvolací súd považuje názor súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia nepreukázali, že predmetná
nehnuteľnosť - garáž bola v takom stave, že by bola pripravená na prenajímanie a to tak po faktickej,
ako aj právnej stránke, za správny. Žalovaní spochybnili, že predmetná garáž bola v predmetnom čase
v užívaniaschopnom stave, o čom svedčí skutočnosť, že samotní žalobcovia v tom čase predmetnú

garáž dlhodobo neužívali a navyše v konaní bolo preukázané, že v danom čase existovali aj formálne
právne prekážky pre prenajímanie predmetnej garáže, ku ktorej prístup viedol len cez pozemok v
spoluvlastníctveviacerýchosôb,ktoréstakýmtoprechodomzaúčelomužívaniagarážecezichpozemok
prejavili jednoznačný nesúhlas.

22. Za ušlý zisk nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá konkrétny preukázateľný
základ. Ušlý zisk je stratou konkrétnej reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku len
za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutiu zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce
okolnosti konkrétneho prípadu pravdepodobná, blížiaca sa k istote. V prípade ušlého zisku musí ísť o
ujmu už vzniklú, nie o ujmu, ktorá by mohla vzniknúť v budúcnosti.

23. Nestačí preto tvrdenie žalobcov o tom, že došlo k zmareniu zamýšľaného prenajímania predmetnej
garáže bez toho, aby bolo bezpečne preukázané, že konkrétna majetková ujma v podobe ušlého zisku
vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných, teda že škodová udalosť zasiahla
zásadným spôsobom do priebehu deja.

24. K dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné navyše podľa názoru odvolacieho
súdu doplniť, že z čestného prehlásenia T.. G. S., rod. R. vyplýva (len) úmysel zobrať do nájmu
predmetnú garáž, avšak tento dôkazný prostriedok nie je dôkazom o tom, že by k takémuto nájmu ajskutočne došlo a na akú dobu. Za situácie, keď žalobcovia nepreukázali, že predmetná garáž nebola
v takom stave (faktickom a právnom), že bola pripravená na prenajímanie, tak nebolo možné takémuto
nároku na náhradu ušlého zisku vyhovieť.

25. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ žalobu v tejto časti zamietol.

26. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách strán sporu a štátu, vychádzajúc z pomeru
úspechu strán sporu v konaní podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie

v rozsudku a dopĺňacom uznesení, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

27. Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok v napadnutom zamietajúcom
výroku, ktorým bol zamietnutý nárok žalobcov na náhradu ušlého zisku vrátane výroku o trovách konania
strán sporu a štátu ako vecne správny.

28.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným
žalobcom v celom rozsahu.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).