Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. november 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209116
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7817209116.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobkyne N. R.E., H..
XX.XX.XXXX, R. C. H. XXX, XXX XX N., zastúpenej JUDr. Ladislavom Korfantom, advokátom so sídlom
Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, IČO: 42107971, proti žalovanému N. N., H.. XX.XX.XXXX, R. C.
H.Á. XXX, XXX XX N., zastúpenému JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou so sídlom Pražská 4, 040
11 Košice, IČO: 35558806, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniknuté ku dňu 10.10.2016 vyporiadava tak, že :

do výlučného vlastníctva žalovaného s a p r i k a z u j ú:
- dom súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na parcele KN-C XXXX/X, vedený na liste vlastníctva č.
XXXX k. ú. N., v zostatkovej hodnote 79.695,- eur,
- hodnota oplotenia nachádzajúceho sa na parcele KN-C XXXX/X, k. ú. N. v sume 1.700,- eur,
- udiareň v zostatkovej hodnote 10,- eur.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov 40.702,- eur, v lehote
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Strany sporu n e m a j ú právo na náhradu trov konania právo.

IV. Žalobkyňa a žalovaný s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny
poplatok v sume 2.442,- eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalej len BSM), zaniknutého rozvodom manželstva strán sporu. Navrhovala, aby predmetom
vyporiadania BSM bol dom vedený na vedený na liste vlastníctva č. XXXX súpisné číslo XXX, k. ú. N.,
spolu s prístavbou garáže, oplotenie postavené na pozemku, na ktorom stojí rodinný dom, udiareň a
hnuteľné veci uvedené v návrhu.

2. Uviedla, že dom je postavený na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Dom
bol postavený počas trvania manželstva, zo spoločných prostriedkov, preto tvorí BSM. Garáž je
spojená s domom jednou stenou. Navrhovala, aby rodinný dom, nachádzajúci sa na pozemku vo
vlastníctve žalovaného bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, hnuteľné veci tvoriace BSM
boli rozdelené medzi nimi. Na zistenie všeobecnej ceny nehnuteľností navrhovala vykonať znalecké

dokazovanie.Navrhovala,abyžalovanýjuvyplatilnavyrovnaniepodielovzhodnotycelkovejmasyBSM.3. Žalovaný s návrhom na vyporiadanie zaniknutého BSM súhlasil. Potvrdil, že dom patrí do BSM a
uviedol,ženavýstavbudomuondostaldodaruodsvojichrodičov40.000,-Kčs,ktoréboliinvestovanédo
rodinného domu. Túto investúciu však bližšie nekonkretizoval. Na darovanie peňazí navrhoval vypočuť

svedkyne M. O. a B. H.. Navrhoval, aby všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určil súdny znalec

4. Ohľadom hnuteľných vecí súhlasil s návrhom žalobkyne na rozdelenie týchto vecí medzi stranami
sporu.

5. Žalobkyňa poprela tvrdenie žalovaného o darovaní sumy 40.000,- Kčs žalovanému jeho rodičmi.
Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.10.2017 k vyjadreniu žalovaného tvrdila, že boli to jej
rodičia, ktorí jej darovali na výstavbu rodinného domu 60.000,- Kčs a jej otec vyplácal aj ďalšie platby
súvisiace so stavbou.

6. Na základe návrhu strán sporu súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom P.. C. R., z

odboru stavebníctva, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností - odhad hodnoty stavebných prác,
zaúčelomzisteniavšeobecnejhodnotydomovejnehnuteľnosti,nachádzajúcejsanaLVč.XXXXk.ú.N..

7. Súdny znalec podal písomný znalecký posudok č. 134/2019. Zo záveru tohto znaleckého posudku
vyplýva, že znalec určil všeobecnú hodnotu rodinného domu súpisné č. XXX sumou 79.800,- eur po

zaokrúhlení.

8. Po podaní znaleckého posudku strany sporu zhodne uviedli, že prípojka vody, ohodnotená v
znaleckom posudku sumou 104,78 eur nie je predmetom BSM, nakoľko už bola vybudovaná pred
stavbou rodinného domu a slúžila ako prípojka vody pre starý dom.

9. Na základe zhodných tvrdení strán sporu súd zo všeobecnej hodnoty domu 79.800,- eur po
zaokrúhlení, určenej znaleckým posudkom, odpočítal hodnotu prípojky vody ohodnotenej v znaleckom
posudku na sumu 104,78 eur, po zaokrúhlení na sumu 105,- eur a takto všeobecná hodnota rodinného
domu predstavuje sumu 79.695,- eur.

10. Strany sporu na pojednávaní dňa 20.10.2020 dohodou určili zostatkovú hodnotu oplotenia,
nachádzajúceho sa na pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom v zostatkovej hodnote 1.700,-
eur a udiarne sumou 10,- eur.

11. Ohľadom hnuteľných vecí strany sporu zhodne uviedli, že netrvajú na tom, aby hnuteľné veci boli
predmetom vyporiadania BSM, nakoľko o týchto hnuteľných veciach sa dohodli a rozdelili si ich medzi
sebou.

12. V zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko,

čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

13. V zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z

manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

14. Po vykonanom dokazovaní predmetom vyporiadania BSM zostali veci: rodinný dom súpisné číslo
XXX, nachádzajúci sa na parcele KN-C XXXX/X, vedený na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. N. v

zostatkovej hodnote 79.695,- eur, hodnota oplotenia nachádzajúceho sa na parcele KN-C XXXX/X v
zostatkovej hodnote 1.700,- eur a udiarne nachádzajúcej sa na parcele KN-C XXXX/X v zostatkovej
hodnote 10,- eur.15. Súd neprihliadol na odborné vyjadrenie znalca P.. M. M., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 18.10.2021 predložené žalobkyňou, pretože z
obsahu tohto odborného vyjadrenia vyplýva iba všeobecné konštatovanie nárastu cien nehnuteľností

oproti stavu k 07.12.2019 o 10 % v obci N., avšak nevyplýva vychádzajúc z akých údajov a stavu malo
dôjsť k zvýšeniu ceny konkrétnej nehnuteľnosti - domu súpisné číslo XXX, k. ú. N.. Na základe toho súd
pri vyporiadaní vychádzal zo všeobecnej ceny domu určenej znaleckým posudkom P.. C. R..
Tvrdenie žalobkyne o darovaní sumy 60.000,- Kčs bolo preukázané výpoveďou svedkyne Z. R.,
Výpoveďou svedkyne X. Č. bolo preukázané, že otec žalobkyne zaplatil 10.000,- Kčs manželovi

svedkyne, avšak nebolo preukázané aký konkrétny materiál bol z týchto peňazí zakúpený, resp. aké
práce boli z týchto peňazí zaplatené v súvislosti so stavbou rodinného domu.
Žalovaný v priebehu konania netrval na výsluchu svedkýň M. O. a B. H., výsluch ktorých navrhoval
na preukázanie darovania sumy 40.000,- Kčs jemu zo strany jeho rodičov na výstavbu domu. Na
preukázanie tvrdenia žalovaného o darovaní 40.000,- Kčs neboli predložené žiadne iné listinné dôkazy,
preto súd toto tvrdenie tiež nepovažoval za preukázané.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd pri vyporiadaní zaniknutého BSM vychádzal zo všeobecnej
hodnoty rodinného domu v sume 79.695,- eur (po odpočítaní hodnoty vodovodnej prípojky v sume 105,-
eur).

16. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že celková masa bezpodielového spoluvlastníctva

pozostáva zo všeobecnej hodnoty rodinného domu v sume 79.695,- eur, z hodnoty oplotenia v sume
1.700,- eur a udiarne v sume 10,- eur, nachádzajúcich sa na parcele KN-C XXXX/X, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2, vedenej na LV č. XXX k. ú. N..

17. Celková masa BSM predstavuje 81.405,- eur a podiel jedného z manželov predstavuje 40.702,- eur.

18. Pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z bytových potrieb obidvoch strán sporu a ich finančných
možností vyplatiť druhú stranu sporu z jeho podielu. Žalobkyňa a žalovaný zhodne vyhlásili, že nemajú
finančné prostriedky na vyplatenie druhej strany z jeho podielu. Žalobkyňa sa zo spoločného domu
odsťahovala z dôvodu vzájomných nezhôd so žalovaným a nevhodného správania sa žalovaného pod

vplyvom alkoholu. Žalovaný naďalej zostal bývať a býva v dome, ktorý je predmetom BSM.
Strany sporu sa dohodli v priebehu súdneho konania, že nakoľko nemajú finančné prostriedky na
vyplatenie druhej sporovej strany, spoločne predajú predmetný dom a výťažok z predaja si rozdelia,
prípadne z neho zabezpečia pre seba bývanie. V priebehu konania nedošlo k predaju domu na základe
tejto dohody strán sporu.

Súd všetky vyporiadavané veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného napriek tomu, že v
priebehu konania tvrdil, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne z jej podielu. Zhodnými
tvrdeniami strán sporu je preukázané, že žalovaný v predmetnom dome býva, že pozemok pod domom
tvoril jeho výlučné vlastníctvo, na ktorom bol postavený rodinný dom patriaci do BSM. Žalovaný napriek
jeho tvrdeniu, že má záujem o spoločný predaj rodinného domu so žalobkyňou, darovacou zmluvou V

1615/21 v priebehu konania pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, previedol na tretiu osobu,
podľa vyjadrenia žalovaného, na svojho synovca. Tým vytvoril stav, že rodinný dom sa nachádza na
cudzom pozemku, čím je sťažený jeho predaj. Postup žalovaného nesvedčí o jeho skutočnom úmysle
spolu so žalobkyňou predať predmetný rodinný dom a tým získať finančné prostriedky na zabezpečenie
bývania pre obidve strany sporu. Vychádzajúc z týchto úvah súd rodinný dom prikázal do výlučného

vlastníctva žalovaného, ako aj hodnotu udiarne a oplotenia , nachádzajúcich sa na pozemku, ktoré t.
č. sú súčasťou pozemku, ktorého vlastníkom je tretia osoba, nakoľko tieto hodnoty patria do BSM strán
sporu.

19. Na základe vyššie uvedeného súd uložil povinnosť žalovanému vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie

podielov sumu tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

20. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a contrario, nakoľko v záujme
obidvoch strán sporu bolo, aby ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané.

21. V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch:
(1) Poplatníkom je:
b) obe strany sporu (ďalej len "strana") v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu.22. V zmysle ust. § 2 ods. 3 citovaného zákona, ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1
povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.

23. Podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov - prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z predmetu konania, ak sa
konanie skončilo rozsudkom, 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1 %. V danom
prípade vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom, preto strany sporu boli spoločne a nerozdielne zaviazaní

k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 3 % z predmetu vyporiadania, po odpočítaní spoločného dlhu
strán sporu.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,

prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.