Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. júl 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/129/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204623
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1320204623.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: Smerácke memento, s.r.o.
v likvidácii, Zámočnícka č. 80/32, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 36 282 413, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., Vretenová č. 4, 841 04 Bratislava, IČO: 46 606 122,
proti žalovanému: Golden City Group, s. r. o., Stará Vajnorská č. 11, 831 04 Bratislava, IČO: 45 345 066,

právne zastúpeného: RASLEGAL, s. r. o., Mostová č. 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 855 561,
o náhradu škody a ušlého zisku spôsobeného porušením právnej povinnosti a o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/44/2020-59 zo dňa 07.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/44/2020 - 59 zo dňa
07.05.2020 v napadnutom výroku II. m e n í tak, že súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100%.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. rozhodol o
zastavení konania s odkazom na ustanovenia § 144 a § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a zároveň výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania, a to s odkazom na ustanovenia § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že uznesením č. k.
25Cb/317/2017-274 zo dňa 04.02.2020, právoplatným dňa 24.02.2020, súd z konania vedeného pod
sp. zn. 25Cb/317/2017 vylúčil na samostatné konanie žalobu žalobcu v časti, v ktorej žalobca žiadal od

žalovaného náhradu škody a ušlého zisku spôsobeného porušením právnej povinnosti vo výške 100,-
eur za každý deň zadržiavania uvedených vecí s tým, že presná výška škody a ušlého zisku bude
vyčíslená ku dňu vydania vecí. Predmetné konanie bolo zapísané pod sp. zn. 25Cb/44/2020. Podaním
zo dňa 20.01.2020 žalobca vzal žalobu späť, a to v časti žalobného návrhu ohľadne náhrady škody a
ušlého zisku spôsobeného porušením právnej povinnosti, kde žiadal od žalovaného zaplatenie 100,- eur
za každý deň zadržiavania uvedených vecí s tým, že presná výška škody a ušlého zisku bude vyčíslená

ku dňu vydania vecí. S poukazom na ustanovenie § 144 CSP a § 145 ods. 1 CSP, súd konanie zastavil,
a to výrokom I. napadnutého uznesenia.

3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri určení nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa zásady procesného zavinenia vyplývajúcej z § 256 ods. 1 CSP
a v danom prípade, nakoľko nie je možné dostatočne ustáliť mieru zavinenia strán sporu na zastavení

konania a poukazujúc na skutočnosť, že žiadnej zo strán v tomto konaní trovy nevznikli, súd rozhodol
tak, že nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal (výrok II. napadnutého uznesenia ).4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výroku II. o trovách konania z dôvodu podľa § 365 ods.

1 písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.
zmenil tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný v
odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie, keď podľa žalovaného súd prvej inštancie pri určovaní
povinnosti nahradiť trovy konania nepostupoval správne, pretože nevychádzal zo základnej zásady
procesného zavinenia pri zastavení konania. Neaplikoval tak v súlade s dlhodobo konštantnou právnou

teóriou a praxou ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Otázka procesného zavinenia strany v súvislosti so
zastavením konania je v judikatúre značne ustálenou problematikou. Do pozornosti súdu žalovaný dal
aj skutočnosť, že ustanovenia § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku
a § 256 ods. 1 CSP majú takmer zhodné znenie aj obsah. Preto žalovaný nevidí dôvod na to, prečo
by sa nemalo pri posudzovaní náhrady trov konania postupovať v zmysle konštantnej judikatúry, ktorá
vznikala za predchádzajúcej právnej úpravy a doposiaľ je teda, podľa žalovaného plne aplikovateľná.

Žalovaný poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/4/2010, v ktorom najvyšší
súd príhodne konštatuje: „Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku
sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie
bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním

žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom
nie je dosť dobre možno nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo
vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania
žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle
spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu

ÚS SR sp.zn. I. ÚS 169/09).“ Týmto žalovaný zdôrazňuje, že žalovaný žalobcovi nesplnil žiadnu z
jeho žalobných požiadaviek, keďže tieto považuje žalovaný od počiatku za neopodstatnené. Žalovaný
nevidí priestor pre konštatovanie súdu z odôvodnenia uznesenia, že údajne „nie je možné dostatočne
ustáliť mieru zavinenia strán sporu na zastavení konania“. Žalovaný zastáva názor, že žalobca svojim
späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, a teda je povinný uhradiť žalovanému trovy

konania, ktoré žalovanému v súvislosti s touto nedôvodne podanou žalobou vznikli. Žalovaný zároveň
poukázal na ďalšiu okolnosť, ktorú vidí ako problematickú. Podľa bodu 1. a 2. odôvodnenia uznesenia
totiž žalobca vzal žalobu späť v časti žalobného návrhu náhrady škody a ušlého zisku podaním zo dňa
20.01.2020. Súd však miesto toho, aby toto podanie doručil žalovanému s výzvou, či so späťvzatím
súhlasí (§ 146 ods. 1 CSP), dotknutú časť najskôr vylúčil na samostatné konanie a až následne

zastavil. A to bez toho, aby žalovaného vyzval na zaujatie stanoviska k späťvzatiu. Žalovaný v súlade
s príslušnými ustanoveniami má právo so späťvzatím nesúhlasiť a rovnako má právo sa oboznámiť
s dôvodmi späťvzatia žaloby. Toto mu však nebolo umožnené, keďže mu súd podanie žalobcu ani
nedoručoval. Takýmto konaním mu súd znemožnil realizovať pred súdom procesné práva a zasiahol do
jeho práva na spravodlivý proces, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

Žalovaný má za to, že pokiaľ žalobca urobil dňa 20.01.2020 späťvzatie časti žaloby, mal súd postupovať
podľa § 145 ods. 2 a 3 CSP a konať ďalej iba o zvyšku žaloby, a to v rámci konania vedeného pod sp.
zn. 25Cb/317/2017. Na vylúčenie časti veci preto nebol žiadny dôvod, a to nielen predtým, ale osobitne
nie po čiastočnom späťvzatí žaloby, ku ktorému došlo dňa 20.01.2020. Týmto postupom súdu došlo k
vade, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a teda je naplnený aj odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Žalovaný v neposlednom rade poukazuje na to, že konanie, z ktorého
pochádza „vylúčená“ vec, začalo už v roku 2017 (sp. zn. 25Cb/317/2017). V predmetnom konaní sa
žalovaný aktívne bránil, poukazoval na to, že je ho potrebné zastaviť pre nezaplatenie súdneho poplatku
(podnet zo dňa 03.09.2019), do spisu bol nahliadať, čím mu vznikli aj trovy konania. Nie je teda pravdivé
ani konštatovanie súdu, že žalovanému v novom konaní o vylúčenej veci údajne nevznikli žiadne trovy.

Toto je totižto nevyhnutné posudzovať vzhľadom na stav, ktorý tu bol už z konania sp. zn. 25Cb/317/2017
do času, kým došlo k vylúčeniu veci. Nie je možné tieto dve časti konania oddeľovať a ignorovať
stav a úkony, ktoré sa udiali v pôvodnom konaní. K tomu však celkom jednoznačne došlo. Záverom
žalovaný dáva do pozornosti odvolacieho súdu záhlavie uznesenia, ktoré napáda, keď uznesenie bolo
doručenélenprávnemuzástupcovižalovaného.Vovecitakdošlominimálnekúkonuprípravyaprevzatia

právneho zastúpenia, čo reálne uznal aj súd tým, že dotknuté uznesenie doručoval práve zástupcovi. Na
druhej strane však konštatuje, že na strane žalovaného žiadne trovy nevznikli, čo si vzájomne odporuje.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie o nároku nanáhradu trov konania tak, že žalovanému prizná v zmysle § 256 ods. 1 CSP voči žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril dňa 29.07.2020 a uviedol, že odvolanie
žalovaného považuje za neopodstatnené a splne sa stotožňuje s názorom a postupom súdu. Na základe
žiadosti žalobcu zo dňa 07.06.2019 súd uznesením č. k. 25Cb/317/2017-274 zo dňa 04.02.2020 vylúčil
na samostatné konanie žalobu zo dňa 31.10.2017 v časti odseku II. žaloby, t.j. ohľadne nároku na
náhradu škody a ušlého zisku spôsobeného porušením právnej povinnosti vo výške 100,- eur za každý

deň zadržiavania uvedených vecí s tým, že presná výška škody a ušlého zisku bude vyčíslená ku dňu
vydania vecí. V pôvodnom konaní bolo vydané uznesenie o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie
a v súlade s § 146 ods. 1 CSP súd nemusel žalovaného žiadať o súhlas so späťvzatím žaloby, pretože
vec ešte nedospela ani do štádia predbežného prerokovania sporu, preto žalobca pokladá postup súdu
za správny. Žalobca má tiež za to, že v tomto samostatnom konaní, na základe uvedených skutočností,
žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, čo súd potvrdil vo svojom uznesení č. k. 25Cb/44/2020-59

zo dňa 07.05.2020. Na základe uvedeného žalobca navrhuje odvolanie žalovaného zamietnuť.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého
uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k

záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd vo vzťahu k odvolaním žalovaného dotknutému výroku
II. uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania zistil, že súd prvej inštancie
viedol pôvodne konanie pod sp. zn. 25Cb/317/2017, v ktorom žalobca navrhol časť uplatneného nároku

vylúčiť na samostatné konanie. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na vylúčenie časti uplatneného
nároku vyhovel a uznesením č. k. 25Cb/317/2017-274 zo dňa 04.02.2020 vylúčil na samostatné konanie
nárok žalobcu ohľadne náhrady škody a ušlého zisku spôsobeného porušením právnej povinnosti vo
výške 100,- eur za každý deň zadržiavania uvedených vecí s tým, že presná výška škody a ušlého
zisku bude vyčíslená ku dňu vydania vecí. Takto vylúčený nárok žalobcu bol zaregistrovaný pod novú

spisovú značku a na súde prvej inštancie bol ďalej vedený pod sp. zn. 25Cb/44/2020. Podaním zo
dňa 20.01.2020 žalobca zobral späť žalobu o vylúčenom nároku z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o
vylúčení časti nároku na samostatné konanie a z dôvodu urýchlenia veci. Súd prvej inštancie následne
napadnutým uznesením výrokom I. zastavil konanie o vylúčenom nároku, a to na základe späťvzatia
žaloby.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s obsahom napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania žalovaného a vyjadrenia žalobcu k podanému
odvolaniu, dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru o dôvodnosti odvolacej argumentácie
žalovaného, nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania dospel
k nesprávnemu záveru v otázke, že nie je možné dostatočne ustáliť mieru zavinenia strán sporu na

zastavení konania s poukazom na skutočnosť, že žiadnej zo strán sporu v tomto konaní žiadne trovy
nevznikli.

Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. V danom prípade pri
rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1
CSP, avšak nesprávne určil mieru zavinenia na zastavení konania, keďže žalobca žalobu zobral späťbez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa žalovaného, v dôsledku čoho je procesná zodpovednosť
za zastavenie konania na strane žalobcu.

V tomto prípade žalobca zobral späť žalobu z dôvodu právnej istoty a urýchlenia veci, teda nie ako
reakciu na neskoršie správanie sa žalovaného v zmysle žalobcom uplatneného nároku. S ohľadom na
uvedené skutočnosti odvolací súd ustálil záver o procesnom zavinení zastavenia konania žalobcom, čo
zakladá jednoznačnú dôvodnosť odvolania žalovaného a existenciu nároku žalovaného voči žalobcovi
na náhradu trov prvoinštančného konania. Z toho dôvodu odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny

napadnutého rozhodnutia v odvolaním dotknutej časti.

Rozhodovanie o trovách konania prebieha v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania podľa zásad o náhrade trov konania, a po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny
úradník samostatným uznesením. Ustanovenia CSP o dvojfázovosti rozhodovania o trovách konania sú

kogentné, a teda nepripúšťajú výnimky.

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a
aninazrušenieodvolanímdotknutéhovýrokuII.uzneseniasúduprvejinštancieaztohodôvoduodvolací

súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/44/2020-59 zo dňa 07.05.2020 v napadnutom
výroku II. v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100%.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v predmetnom odvolacom konaní plne úspešný.

14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).