Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 15. máj 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120201843
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5120201843.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilina,vkonanípredsamosudkyňouJUDr.GabrielouDúbravkovou,vprávnejvecižalobcu:,

Carmenere s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 95/49, 060 01 Kežmarok, IČO: 48 176 761, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Erik Končok s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010
01 Žilina, IČO: 52 789 870, proti žalovanému: ZAPA beton SK s.r.o., so sídlom Vajnorská 142, 830 00
Bratislava, IČO: 35 914 497, právne zastúpený: AKMK s.r.o., so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, IČO:
36 859 061, o určenie neexistencie práva z vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.2.2020 proti v žalobe označenému
žalovanému domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že žalovaný nemá právo zodpovedajúce
vecnému bremenu z titulu zmluvy o zriadení vecného bremena z 9.6.2000 uzatvorenej medzi
spoločnosťou Slovpanel a.s., Kamenná cesta 3, 010 01 Žilina ako povinným z vecného bremena a spol.
Slovpanelbetóna.s.,Kamennácesta3,01001Žilina,akooprávnenéhozvecnéhobremena,ktorejvklad
bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom dňa 13.7.2000 v konaní vedenom pod
spis. zn. V XXXX/XX a zároveň, aby súd zakázal žalovanému umožňovať iným osobám ako žalovanému

a jeho zamestnancom prechod pešo cez parcelu KNC č. XXXX/XX ležiacu v k.ú. Žilina, zapísanú na
LV č. XXXXX a prejazd osobnými, ako aj nákladnými automobilmi po komunikáciách nachádzajúcich sa
na parcele KNC č. XXXX/XX.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodňoval tým, že na základe kúpnej zmluvy z 13.6.2017 nadobudol
od spol. ZTS real a.s. Martin vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXXX pre k.ú.
Žilina, ktorej vklad bol povolený OÚ Žilina, katastrálnym odborom pod V XXXXX/XXXX. Na predmetných
nehnuteľnostiachžalobcarealizujesvojinvestičnýzámersoznačením„TruckcentrumŽilina“-prestavba

areálu Slovpanel, ulica Kamenná Žilina. Podľa údajov z katastra nehnuteľnosti v čase nadobudnutia
vlastníckeho práva vyplývalo, že na predmete predaja sa viažu vecné bremená spočívajúce okrem
iného v povinnosti vlastníka parcely č. XXXX/XX a ČOV na parcele č. XXXX/XX, parcele XXXX/XX a
trafostanice na parcele č. XXXX/XX strpieť v prospech vlastníka parcely XXXX/XX, XXXX/XX a výr.
haly na parcele č. XXXX/XX a parcele č. XXXX/XX prechod pešo cez parcelu XXXX/XX a prejazd
osobnými ako aj nákladnými automobilmi po komunikáciách nachádzajúcich sa na parcele č. XXXX/
XX. Žalobca po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam inicioval rokovanie so všetkými

vlastníkmi nehnuteľností, ktoré bezprostredne susedia s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu.
Oboznámil ich so skutočnosťou, že na týchto nehnuteľnostiach plánuje vybudovať čerpaciu stanicu
pohonných hmôt, ako aj odstavnú plochu (parkovisko) pre nákladné motorové vozidlá. V súvislosti s
týmto investičným zámerom bolo nevyhnutné zásadným spôsobom zrekonštruovať a stavebne upraviťvšetky spevnené plochy, ktoré boli súčasťou bývalého areálu Slovpanel. Žalobca inicioval spoločné
rokovania predovšetkým za tým účelom, aby sa dotknuté subjekty, vrátane žalovaného podieľali na
údržbe a zhodnotení spevnených plôch, ktoré sú využívané všetkými subjektmi v bezprostrednom

susedstve. Žalobca osobitne apeloval na žalovaného, nakoľko z obsahu LV č. XXXXX (pôvodne XXXXX)
pre k.ú. Žilina vyplýva, že žalovaný vystupuje k žalobcovi ako oprávnený z vecného bremena, na základe
ktorého má žalovaný právo prechodu pešo a právo prejazdu osobnými aj nákladnými motorovými
vozidlami. Žalovaný však neprejavil žiadnu snahu na podieľaní sa na údržbe spevnených plôch a
komunikácií. Na spoločných stretnutiach opakovane uvádzal svoj názor, že je oprávnený vstupovať na

parcelu KNC XXXX/XX bezodplatne a to na základe zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej
dňa 9.6.2000 medzi spol. Slovpanel a.s. a spol. Slovpanel betón a.s. ako oprávneným z vecného
bremena. Žalovaný si obsah zmluvy o zriadení vecného bremena vykladal tak, že na základe tohto
titulu má právo on, ako aj iné osoby neobmedzene a bez akejkoľvek uhradzovacej povinnosti užívať
celú parcelu KNC XXXX/XX. Svoje presvedčenie odvíjal od ust. článku 3.2 zmluvy o zriadení vecného
bremena z 9.6.2000, na základe ktorého sa vecné bremeno zriadilo bezodplatne. Žalobca sa podrobne

oboznámil s obsahom predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena z 9.6.2000 a má za to, že tento
právnyúkontakakojekoncipovanývrátaneprílohjeneplatnýpodľa§37anasl.OZ.Žalobcapoukázalna
čl.2.1zmluvyposlednýodsekzktoréhovyplýva,žepôvodnézmluvnéstranydoktorýchprávapovinností
vstúpili neskôr žalobca ako aj žalovaný, vymedzili rozsah vecného bremena tak, že ho odkázali na
geometrický plán, ktorý tvorí prílohu č. 1 zmluvy. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy, ktorá bola

priloženáprávnymipredchodcamižalobcuažalovanéhodokatastrálnehokonanianaOÚŽilinapodspis.
zn. V XXXX XX je zrejmé, že táto zmluva neobsahuje žiadnu prílohu č. 1. Postup právnych predchodcov
strán sporu bol celkom zjavne v rozpore so zákonom, právni predchodcovia strán sporu nielen že
nepriložili geometrický plán k zmluve, čím svojim konaním spôsobili neurčitosť a nezrozumiteľnosť
právneho úkonu - zmluvy, ale nepriložením geometrického plánu spôsobili aj neplatnosť právneho úkonu

podľa § 39 OZ. Tým, že k zmluve nebol pripojený geometrický plán, zmluva nebola spôsobilá vyvolať
tie účinky, aké predpokladá § 47 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR, spis.
zn. 3Cdo 29/2009 z 30.6.2010. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca odôvodňoval
tým, že naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri
vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Podľa výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. Žilina je žalobca ako

vlastník KNC parcely č. XXXX/XX a ČOV na parcele č. XXXX/XX, parcely C XXXX/XX a trafostanice
na KNC parcely č. XXXX/XX povinný strpieť v prospech vlastníka (žalovaného) parcely KNC č. XXXX/
XX, XXXX/XX a výrobnej haly na parcele KNC č. XXXX/XX a parcele L. č. XXXX/XX prechod pešo,
cez parcelu KNC č. XXXX/XX a prejazd osobnými ako aj nákladnými automobilmi po komunikáciách
nachádzajúcich sa na parcele KNC č. XXXX/XX. Z dôvodov vyplývajúcich zo žaloby vyplýva, že žalobca

spochybňuje zápis práva žalovaného v katastri nehnuteľnosti, teda jeho zápisu vo verejnom registri a
na základe týchto skutočností je naliehavý právny záujem žalobcu na určení neexistencie akéhokoľvek
vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného daný. Žalobca poukazoval aj na tú skutočnosť, že
žalovaný dlhodobo ignoruje legitímne požiadavky žalobu na dosiahnutie aspoň minimálneho konsenzu
v otázke vymedzenia vzájomných práv a povinnosti k vecnému bremenu, úhrady nevyhnutných opráv

a nákladov na údržbu. Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti nákupu štrkov, pieskov a
výroby betónu a betónových zmesí. Túto podnikateľskú činnosť však nevykonáva výlučne sám, ale
prostredníctvom podzhotoviteľov. Žalobca vykonal prostredníctvom svojich zamestnancov od 2.9.2019
do 30.9.2019 sčítanie dopravy v areály Truck centrum Žilina, z ktorého vyplynulo, že počas sledovaného
obdobia denná návšteva u žalovaného bola na úrovni 131 nákladných motorových vozidiel, u žalobcu to

bolo 23 nákladných motorových vozidiel. Z uvedeného merania intenzity dopravy vyplýva, že žalovaný
celkom zjavne prekračuje primeranú mieru užívania vecného bremena, čoho následkom je výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný si nesprávne vykladá pojem, obsah a rozsah vecného bremena,
nakoľko inštitút vecného bremena aj napriek tomu, že obmedzuje vlastníka veci na úkon výkonu práv
oprávneného, nakoľko sa vždy obsah oprávnenia z vecného bremena musí vykladať reštriktívne a nie

extenzívne, tak ako to praktizuje žalovaný. To, že je v prospech žalovaného zriadené vecné bremeno
neznamená, že má na tejto k nehnuteľnosti veci neobmedzenú autoritu, kontrolu a že sa k nej môže
správať ako vlastník. To, že je žalovaný oprávnený z vecného bremena nezakladá právo žalovaného
umožniť vstup obchodných partnerov, zákazníkov a podzhotoviteľov na pozemkovú nehnuteľnosť vo
vlastníctve žalobcu, nakoľko v tomto prípade je úplne jednoznačné, že vecné bremeno bolo zriadené iba

v prospech žalovaného a jeho právnych nástupcov a nie tretie osoby. Žalovaný svojim konaním vytvoril
z majetku žalobcu de facto verejné priestranstvo, ktoré celkom bezpochyby zhodnotil a skultivoval iba
žalobca a ktoré žalovaný svojou činnosťou znehodnocuje bez toho, aby sa čo i len min. sumou podieľal
na údržbe týchto nehnuteľností. Žalovaný mal podľa názoru žalobcu sám a iniciatívne vyvolať rokovaniaso žalobcom za účelom usporiadania majetkových práv (teda nie vecných bremien) k nehnuteľnosti
ležiacej v k.ú. Žilina, parcela KNC XXXX/XX a zároveň mal iniciovať rokovanie so žalobcom za účelom
podieľania sa na údržbe spevnených plôch, v areály Truck centrum Žilina, keďže žalovaný je jediným

aktívnym znečisťovateľom týchto spevnených plôch.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 6.7.2020 v ktorom
poukázal na to, že žalobca je podľa aktuálneho stavu v katastri nehnuteľnosti vlastníkom nehnuteľností
vedených na LV č. 10082 pre k.ú. Žilina, okrem iných aj parcely č. XXXX/XX (ďalej aj ako zaťažený
pozemok). Žalovaný poukázal na to, že žalobca začal uskutočňovať svoj investičný zámer na uvedených

pozemkoch s označením Truck centrum Žilina. Už v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom
k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam bol žalovaný vlastníkom nehnuteľností vedených na LV
č. XXXX. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ako aj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú
umiestnené v jednom priemyselnom areály, areály pôvodnej panelárne. Žalovaný prevádzkuje na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného betonáreň od roku 2001. Na základe zmluvy o zriadení
vecného bremena zo dňa 9.6.2000 uzatvorenej medzi spol. Slovpanel a.s. - právnym predchodcom

žalobcu a spol. Slovpanel betón a.s., právnym predchodcom žalovaného došlo k zriadeniu vecného
bremena v prospech právneho predchodcu žalovaného, na obsah ktorej žalovaný poukázal vo svojom
vyjadrení. Žalobca v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej so spol. ZTS real a.s. ako predávajúcim, ktorou
nadobudol výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v priemyselnom areály vedel, že nadobúdané
nehnuteľností sú zaťažené vecnými bremenami v prospech žalovaného. Uvedené vyplývalo nielen zo

záväzných údajov katastra nehnuteľností, ale aj z kúpnej zmluvy. Vecné bremeno - právo prejazdu
bolo zriadené za účelom prístupu k betonárni vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaného.
Už v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena bolo právo prejazdu cez zaťažené
pozemky využívané nielen vlastníkom nehnuteľností, ale aj ich dodávateľmi, odberateľmi, či zákazníkmi.
Akákoľvek prevádzka betonárne je vždy využívaná nielen jej vlastníkom, ale aj inými tretími osobami,

v opačnom prípade by nemohla fungovať. Od počiatku zriadenia vecného bremena práva prejazdu
boli zaťažené nehnuteľnosti využívané aj na prechod tretí osôb do/z prevádzky betonárne. Zmluvné
strany pri zriaďovaní vecného bremena právo prejazdu vecné bremeno zriadili s tým, že od práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávneného z vecného bremena bude odvodené aj právo tretích
osôb prechádzať cez zaťažené pozemky, čo je samozrejmosťou pri akejkoľvek prevádzke poskytujúcej

tovar. Vôľou zmluvných strán tak jednoznačne bolo umožniť užívať zaťažené nehnuteľnosti aj iným
osobám za účelom prejazdu k betonárni. Z argumentácie žalobcu vyplýva, že sa domáha určenia
neexistencievecnéhobremenažalovanéhokzaťaženýmpozemkom,pričompoukazujenato,žezmluva
o zriadení vecného bremena neobsahovala geometrický plán ako prílohu č. 1, ktorým malo dôjsť k
vymedzeniu časti nehnuteľnosti, ktorú má vecné bremeno zaťažovať a z toho dôvodu má za to, že

zmluva o zriadení vecného bremena je neplatná. Z obsahu žaloby, no najmä zo samotného petitu
žaloby nie je možné zistiť, či sa žalobca domáha neplatnosti celej zmluvy o zriadení vecného bremena,
alebo len niektorého z vecných bremien. Len z obsahu argumentácie žalobcu možno dovodiť, že
za neplatné považuje len vecné bremeno právo prejazdu. Zmluva o zriadení vecného bremena v §
2 s názvom preambula sa odvoláva na geometrický plán. Citovaným ustanovením zmluvné strany

špecifikovali, čo všetko nie je zapísané na liste vlastníctva, resp. zakreslené vo vyobrazení katastrálnej
mapy, parcely č. XXXX/XX, pričom sa na parcele č. XXXX/XX fakticky nachádza. Nikde nie je zmienky
o tom, že vecné bremeno sa ma vzťahovať len na časť nehnuteľnosti vymedzenej geometrickým
plánom v prílohe č. 1. Okrem toho celý zaťažený pozemok v čase zriadenia vecného bremena práva
prejazdu bol zastavaný budovami a spevnenými plochami - komunikáciami, čiže aj uvedenými, poukázal

žalovaný na to, že úmyslom zmluvných strán bolo využívať zaťažený pozemok so spevnenými plochami
v celom jeho rozsahu a tak bol aj od počiatku zriadenia vecného bremena užívaný. V zmluve o
zriadení vecného bremena je obsiahnuté právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prejazdu k
celému zaťaženému pozemku, na základe čoho došlo aj k zápisu vecného bremena - práva prejazdu k
zaťaženému pozemku do katastra nehnuteľnosti v celom rozsahu. Takýto rozsah vecného bremena bol

zmluvnými stranami zmluvy o zriadení vecného bremena, ako aj ich právnymi nástupcami rešpektovaný
po celú dobu jeho existencie, z čoho vyvodzuje, že bol súhlasný s prejavenou vôľou zmluvných strán.
Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti v priemyselnom areály zlúčením s jej pôvodným vlastníkom, t.j.
spol. Slovpanel betón a.s., kedy sa žalovaný stal jej jediným spoločníkom, spolu s nehnuteľnosťami
tak nadobudol aj vecné bremená obsiahnuté v zmluve o zriadení vecného bremena. Vecné bremená

boli do katastra nehnuteľností zapísané v roku 2000, od tohto roku, čiže 20 rokov nemal oprávnený
ani povinný z vecného bremena pochybnosť o správnosti zápisu rozsahu vecného bremena v katastri
nehnuteľností. Rovnako aj žalovaný v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
priemyselnom areály vychádzal zo zápisu v katastri nehnuteľností o existencii vecných bremien, ktorý jezáväzným údajom katastra nehnuteľností. Žalovaný má za to, že zmluva o zriadení je platná a neexistuje
dôvod, pre ktorý by mala byť určená za neplatnú. Nakoľko žalovaný nadobudol práva zodpovedajúce
vecným bremenám odvodene, t.j. od spol. Slovpanel betón a.s., pričom tieto práva v dobrej viere

užíval približne 19 rokov, v prípade, ak by zmluva o zriadení vecného bremena bola súdom určená
za neplatnú, žalovaný si uplatňuje námietku vydržania v zmysle § 151 o, ods. 1, v spojení s § 134
OZ. V ďalšej časti vyjadrenia sa vyjadroval k povinnosti z vecného bremena primerane sa podieľať na
nákladoch, nezlučiteľnosti prevádzky betonárne a prevádzok žalobcu v jednom priemyselnom areály,
ako aj ku krokom uskutočňovaným žalovaným pre zosúladenie prevádzok žalobcu a žalovaného, pričom

poukazoval na to, že tvrdenie žalobcu, že nemá záujem podieľať sa na oprave predmetu vecného
bremena považuje za zavádzajúce a nepravdivé. Žalovaný mal záujem riešiť situáciu v priemyselnom
areály k spokojnosti oboch strán, navrhoval žalobcovi stretnutie za účelom usporiadania ich vzájomných
vzťahov, súhlasil s tým, že sa bude podieľať na oprave obnove komunikácií ním užívaných, nesúhlasil
však s tým, aby uhrádzal poplatok za vjazd a výjazd vozidiel cez zaťažený pozemok, nakoľko týmto má
zriadené právo prejazdu bezodplatne. Následne na základe uskutočneného rokovania zaslal žalobcovi

návrh na uzatvorenie dohody zo dňa 8.8.2019, v ktorom okrem iného navrhol, že sa bude podieľať na
údržbe a oprave komunikácií v rozsahu 50 % preukázaných reálnych nákladov. Taktiež mu navrhol, že
si prenajme od žalobcu miesta na státie tak, aby na ňom mohli v prípade potreby zastaviť zamestnanci
žalovaného, príp. odberatelia žalovaného. Žalovaný má aj naďalej záujem podieľať sa na nákladoch na
údržbu a opravu komunikácií žalobcu ako predmetu vecného bremena, taktiež je pripravený dohodnúť

sa na obmedzení rozsahu vecného bremena. Taktiež má záujem uhradiť žalobcovi časť nákladov
vynaložených na čistenie kanalizácie, avšak len v rozsahu, v ktorom sa žalovaný skutočne pričinil
na znečistení uvedenej kanalizácie, pričom poukázal na to, že žalobca odkúpil zaťažené pozemky
v zlom neudržiavanom stave, kedy pôvodná kanalizácia obsahovala nánosy nečistôt pochádzajúcich
ešte od pôvodného výrobcu panelov. Žalobca v žalobe uviedol, že kanalizácia je znečisťovaná výlučne

žalovaným, uvedené tvrdenie považuje za absurdné, nakoľko žalobca prevádzkuje na zaťaženom
pozemku, resp. na ostatných pozemkoch čerpaciu stanicu, umyváreň nákladných vozidiel, parkoviská
slúžiace na státie kamiónov, teda komunikácia nie je užívaná výlučne žalovaným a nie je ani výlučne
žalovaným znečisťovaná. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca poukazoval na to, aké opatrenia vykonáva
za účelom zamedzenie znečistenia zaťaženého pozemku.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 7.9.2020, replika,
v ktorom poukázal na to, že tvrdenia žalovaného uvedeného v jeho vyjadrení sú zavádzajúce, z obsahu
zmluvy je vylúčené uvažovať o tom, že predmetom vecného bremena bola celá parcela XXXX/XX. Ak
by tomu tak bolo, tak potom by príloha č. 1, teda geometrický plán strácala absolútne svoj zmysel
a význam. V danom prípade sa zmluvné strany dohodli na tom, že rozsah vecného bremena bude

determinovaný jeho vyznačením a odkazom na geometrický plán. Vzhľadom k skutočnosti, že geom.
plán žiadna zo zmluvných strán neeviduje, zmluva o zriadení vecného bremena z 9.6.2000 je absolútne
neplatným právnym úkonom pre neurčitosť predmetu zmluvy. K možnosti tretích osôb prechádzať cez
zaťažené pozemky betonární uvádzanej žalovaným v jeho vyjadrení uviedol, že výklad zmluvy zo strany
žalovaného je neprípustný okrem skutočnosti, že obsah vecného bremena sa vždy musí vykladať

reštriktívne a nie extenzívne. Určitosť zmluvy o zriadení vecného bremena je podmienená aj označením
oprávnených osôb z vecného bremena. K povinnosti oprávneného podieľať sa na nákladoch za užívanie
vecného bremena uviedol, že poplatok za viac zaťažený pozemok, ktorý mu fakturoval vo výške 2.500,-
euro bol žalovanému vyrubený nie za oprávnenia týkajúce sa vecného bremena, ktoré je zatiaľ zriadené
v prospech žalovaného, ale za to, že žalovaný bol opakovane upozorňovaný na to, že užíva vecné

bremeno extenzívne, teda že umožňuje iným osobám (svojim obchodným partnerom) vstupovať do
oprávnení, ktoré im neprislúchajú ani na základe zmluvy o vecnom bremene z 9.6.2000, ani na základe
zákona. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie žalovaného, že prejavil záujem o podieľaní sa na údržbe a oprave
komunikácií v rozsahu 50 %, tieto tvrdenia sú zavádzajúce. Žalovaný prejavil záujem na podieľaní sa
na oprave komunikácie vo výške 50 %, avšak iba v úzkom páse, ktorý sa tiahne od vjazdu na parcelu

XXXX/XX až po areál žalovaného, žalovaný však užíva nielen už uvedený úzky pás, ale naopak, celý
areál. Žalobca za účelom prípravy žalobného návrhu vykonal sčítanie dopravy, ktorá sa vzťahuje k
prevádzkovej činnosti žalovaného. Žalovaný je 98 %-ným znečisťovateľom vnútra areálovej kanalizácie,
nakoľko znečistenie je tvorené takmer výlučne cementovým prachom.
5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 16.2.2022,duplika,

pričom zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení, nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a poukázal na
znenie zmluvy o zriadení vecného bremena, konkrétne bod 2.1, 3.1, pričom uviedol, že z obsahu zmluvy
o zriadení vecného bremena jednoznačne vyplýva, že vecné bremeno, prechod pešo cez parcelu č.
XXXX/XX a prejazd osobnými ako aj nákladnými automobilmi po komunikáciách sa vzťahuje na celúparcelu XXXX/XX. Ak by mali zmluvné strany zmluvy o zriadení vecného bremena v úmysle zriadiť
vecné bremeno len k časti parcely XXXX/XX, vyjadrili by to v bode 3.1, v ktorom je vecné bremeno
špecifikované. Je evidentné, že geom. plán ktorý sa spomína v bode 2.1 v čase uzatvorenia zmluvy

o zriadení vecného bremena slúžil výlučne na poukázanie na stavby, ktoré neboli zapísané v katastri
nehnuteľností, ale ktoré sa podľa faktického stavu na parcele XXXX/XX v čase uzatvorenia zmluvy
nachádzali. Zo žiadnych okolností nemožno zo znenia zmluvy o zriadení vecného bremena vyvodiť,
že právo prechodu a prejazdu sa malo vzťahovať len na časť parcely XXXX/XX. Zmluvou o zriadení
vecného bremena tak vzniklo právo prechodu a prejazdu cez celú parcelu XXXX/XX. Žalobca sa mylne

domnieva, že vecné bremeno môže zaťažovať len časť pozemku, vecné bremeno môže bezpochyby
zaťažovať aj celú parcelu a to v takom prípade ak v zmluve, ktorou sa vecné bremeno zriaďuje nie
je uvedené, že vecné bremeno zaťažuje len časť pozemku. V bode 2.1 zmluvy o zriadení vecného
bremena (ďalej len „zmluva“) sa geom. plán spomína len na účely vymedzenia stavieb nezapísaných
do katastra nachádzajúcich sa na parcele č. XXXX/XX. Z výkladu zmluvy a jej jednotlivých ustanovení
nemožno dospieť k záveru, že právo prechodu a prejazdu sa malo vzťahovať len na časť zaťaženej

parcely. Zo zmluvy nevyplýva, že právo prechodu a prejazdu má zaťažovať len časť parcely XXXX/
XX, preto zaťažuje parcelu XXXX/XX ako celok. Skutočnosť, že vecné bremeno sa malo vzťahovať
na celý zaťažený pozemok možno vyvodiť aj z toho, že žalovaný, resp. aj jeho právny predchodca
využívali celú parcelu na prejazd a prechod od roku 2000, resp. ešte pred uzatvorením zmluvy. Aj z
uvedeného dovodzuje, že úmyslom zmluvných strán bolo zriadiť vecné bremeno na celú parcelu. Pre

zdôraznenie opakovane uviedol, že nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremeno odvodené,
t.j. od spoločnosti Slovpanel betón a.s., pričom toto právo v dobrej viere užíval približne 19 rokov do
podania žaloby. V prípade, ak by zmluva o zriadení vecného bremena bola súdom určená za neplatnú
uplatnil si námietku vydržania. K možnosti tretích osôb prechádzať cez zaťažené pozemky opätovne
poukázal na to, že právny predchodca žalovaného ako vlastník nehnuteľností v prospech ktorých bolo

vecné bremeno zriadené bol výrobcom betónu a na pozemkoch v prospech ktorých je vecné bremeno
zriadené mal v prevádzke betonáreň, v prospech ktorej bolo taktiež zriadené vecné bremeno. Účelom
zriadenia vecného bremena bolo mať zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve práv.
predchodcu žalovaného, ktorý boli užívané ako betonáreň. Žalovaný je podnikateľský subjekt, ktorý
na pozemkoch v susedstve žalobcu vykonáva podnikateľskú činnosť, t.j. prevádzkuje betonáreň. Bez

práva cesty cez zaťažený pozemok by nemal možnosť prevádzkovať betonáreň, rovnako ani užívať
pozemok v jeho vlastníctve. Za dôležité považoval uviesť, že vecné bremeno je zriadené v prospech
nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, t.j. in rem, tento druh vecného bremena má zabezpečiť, aby
mal ktokoľvek prístup k panujúcej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, nielen žalovaný. Uvedené
odôvodňuje najmä tým, že právo prechodu sa neviaže ku konkrétnej osobe ( in personan) ale k

panujúcim nehnuteľnostiam. Zmyslom práva prechodu a prejazdu tak nie je a nemôže byť umožnenie
prechodu a prejazdu len žalovanému, aj pri vecných bremenách zriadených in personan tretie osoby
odvodzujú svoje právo prechodu cez zaťažený pozemok od oprávneného z vecného bremena. Ďalším
žalobcom uvádzaným skutočnostiam uviedol, že si je vedomý podieľať sa na nákladoch na opravy a
údržbu komunikácie na zaťaženej parcele a chce aj pred začatím konania chcel sa na podieľať na

oprave a údržbe vo vlastníctve žalobcu, ktorá je taktiež užívaná žalovaným. Za týmto účelom žiada, aby
žalobca uzatvoril dohodu o podieľaní sa na predmetných nákladoch, v ktorej si určia, v akom rozsahu
sa ma na nákladoch podieľať žalovaný, ktoré náklady sa budú považovať za oprávnene vynaložené
a vo vzťahu ku ktorej časti zaťaženej parcely. V závere žalovaný zosumarizoval svoju argumentáciu
tak, že zmluva o zriadení vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez zaťažený pozemok pre

jej určitosť nevyžaduje geom. plán, pretože vecné bremeno sa viaže k celej zaťaženej nehnuteľnosti; -
žalovaný užíva právo prechodu a prejazdu v menšom rozsahu ako tomu bolo v čase vzniku vecného
bremena, t.j. nemožno hovoriť o zmene pomerom, ktoré by boli na úkor žalobcu; - od vzniku vecného
bremena bola na panujúcej nehnuteľnosti betonáreň a cez zaťažený pozemok prechádzali dodávatelia
či odberatelia k betonárni; - právo dodávateľov či odberateľov žalovaného prechádzať cez zaťažený

pozemok, je odvodeným právom od práva prechodu a prejazdu viažuceho sa k pozemku, ako aj
betonárni vo vlastníctve žalovaného; - žalobca sa má v úmysle podieľať na úhrade nákladov na opravy
či údržbe komunikácie, pričom navrhuje uzatvoriť dohodu o spôsobe a rozsahu podieľaní sa na úhrade
predmetných nákladov.
6. Na pojednávaní zotrvali sporové strany prostredníctvom svojich práv. zástupcov v celom rozsahu na

svojich písomných stanoviskách.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami
vzťahujúcimi sa k vymedzenému predmetu konania zistil nasledovný skutkový stav:8. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobca je právnym nástupcom spol. ZTS real a.s. so
sídlom Martin, ktorej práv. predchodcom bola spol. Slovpanel a.s., so sídlom Kamenná cesta 3, Žilina a
že žalovaný je práv. nástupcom spol. Slovpanel betón a.s., so sídlom Kamenná cesta Žilina, ktorej práv.

nástupcom bola spol. Slovbetón s.r.o., so sídlom Bratislava, ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou
žalovaného.
9. Medzi práv. predchodcom žalobcu spol. Slovpanel a.s., so sídlom Kamenná cesta 3, Žilina a práv.
predchodcom žalovaného Slovpanel betón a.s., so sídlom Kamenná cesta 3, Žilina bola dňa 9.6.2000
uzatvorená zmluva o zriadení vecného bremena.

10. V zmluve o zriadení vecného bremena (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 22 až 24 spisu) si
zmluvné strany Slovpanel a.s. ako povinný a Slovpanel betón a.s. ako oprávnený vymedzili vzájomný
rozsah práv a povinností. V § 2 nazvanom Preambula v ods. 2.1 je uvedené, že povinný je výlučným
vlastníkom nasledovných nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX O. v Žiline, k.ú.: - pozemok,
parcela č. XXXX/XX-zastavané plochy o výmere 14.077m2; - stavba, čistička odpadových vôd (ČOV) na
parcele č. XXXX/XX; - pozemok parcela č. XXXX/XX-zastavané plochy o výmere 164 m2; - trafostanica

na parcele XXXX/XX. Na pozemku parcela č. XXXX/XX sa okrem ČOV zapísanej na LV č. XXXX
nachádzajú príjazdové komunikácie studňa, vodáreň, násypka a skládka štrku, ktoré sú zakreslené na
geometrickompláne,ktorýtvoríprílohuč.1tejtozmluvy.Vods.2.2jeuvedené,žeoprávnenýjevýlučným
vlastníkom nasledovných nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. ... OÚ v Žiline, k.ú. Žilina: - pozemok
parcela č. XXXX/XX-zastavané plochy o výmere 1281 m2; pozemok parcela č. XXXX/XX-zastavané

plochy o výmere 972 m2; pozemok parcela č. XXXX/XX-zastavané plochy o výmere 93 m2 - stavba,
výrobná hala na parcele XXXX/XX. V ods. 2.3 je uvedené, že zmluvné strany sa touto zmluvou dohodli
na obmedzení vlastníckych práv povinného a na vecnoprávnom zabezpečení užívania nehnuteľnosti
vo vlastníctve povinného v prospech oprávneného, ako aj ďalších vlastníkov nehnuteľností uvedených
v bode 2.2.. V § 3 Predmet zmluvy je v ods. 3.1 uvedené, povinný touto zmluvou zriaďuje v prospech

oprávneného a každého ďalšieho vlastníka nehnuteľností uvedených v bode 2.2 vecné bremeno k
nehnuteľnostiam uvedeným v bode 2.1 tejto zmluvy. Vecné bremeno spočíva v povinnosti vlastníka
nehnuteľností uvedených v bode 2.1 strpieť v prospech oprávneného a každého ďalšieho vlastníka
nehnuteľností v bode 2 - vstup na pozemok, parcela č. XXXX/XX K. XXXX/XX za účelom vykonania
kontroly a nevyhnutných opráv na rozvodoch napojených na nehnuteľností uvedené v bode 2.2 užívania

ČOV, studne, vodárne, umývacej rampy, násypky a skládky štrku a trafostanice; - zriadenie vodovodnej
plynovej a el. prípojky; - prechod pešo cez parcelu XXXX/XX a prejazd osobnými ako aj nákladnými
automobilmi po komunikáciách nachádzajúcich sa na parcele XXXX/XX; - užívanie ČOV a umývacej
rampy na parcele XXXX/XX; užívanie studne na parcele č. XXXX/XX; - užívanie násypky a skládky štrku
na parcele č. XXXX/XX; užívanie vodárne na parcele č. XXXX/XX; - užívanie trafostanice na parcele č.

XXXX/XX. V odseku 3.2 je uvedené, oprávnený týmto práva zodpovedajúce vecnému bremenu prijíma.
V odseku 3.2 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že zriadenie práva zodpovedajúce vecnému
bremenu podľa 3.1 je bezodplatné. Osobou oprávnenou z práva zodpovedajúceho vecného bremena
je oprávnený a každý ďalší vlastník nehnuteľností uvedených v bode 2.2. V ods. 3.3 je uvedené, že
zmluvnéstranyberúnavedomie,ževecnébremenopodľatejtozmluvyvzniknejehovkladomdokatastra

nehnuteľností.
11. Zo spisu OÚ Žilina, katastrálny odbor č. H. XXXX/XXXX (dôkaz zabezpečený súdom na návrh čl.
203 až 216 spisu) súd zistil, že návrh na vklad vecného bremena podali obidvaja účastníci zmluvy dňa
3.7.2000, prílohu ktorého tvorila zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 9.6.2000 a Geometrický
plánč.1/2000zodňa13.1.2000vyhotovenýIng.FrantiškomValentovičomnaoddelenieparcielč.XXXX/

XX-XX. Súčasťou pripojeného spisu je aj rozhodnutie o vklade do katastra - zápis pre spis, ktorým
okresný úrad katastrálny odbor vklad povolil pod č. H. XXXX/XX dňa 13.7.2000, ktorým dňom nastali
právne účinky vkladu.
12. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností pôvodne
uvedených na LV č. XXXXX pre k.ú. Žilina, okrem iných aj pozemku parcela CKN XXXX/XX-zastavané

plochy a nádvoria o výmere 164 m2 a pozemku parcela CKN XXXX/XX-zastavané plochy a nádvoria o
výmere5.096m2,ktorénadobudolnazákladekúpnejzmluvyzodňa13.6.2017,ktorejvkladbolpovolený
podč.VXXXX/XXX.Kudňuuzatvoreniakúpnejzmluvybolanapredmetnomlistevlastníctvavedenáako
vlastníkspol.ZTSreala.s.avťarcháchpodporadovýmčíslom1zapísanévecnébremenospočívajúcev
povinnosti vlastníka parcely č. XXXX/XX a ČOV na parcele č. XXXX/XX, parcela XXXX/XX a trafostanice

na parcele č. XXXX/XX strpieť v prospech vlastníka parcely XXXX/XX, XXXX/XX a výrobnej haly na
parcele 7022/41 a parcele č. XXXX/XX vstup na pozemok parcela č. XXXX/XX K. XXXX/XX za účelom
vykonania kontroly a nevyhnutných opráv na rozvodoch napojených na parcelu č. XXXX/XX, XXXX/
XX a XXXX/XX a výr. halu na parcele č. XXXX/XX užívania studne, vodárne, násypky a skládky štrku,trafostanice, umývacej rampy a ČOV; vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka parcely č.
XXXX/XX a ČOV na parcele č. XXXX/XX, parcele XXXX/XX a trafostanice na parcele č. XXXX/XX strpieť
v prospech vlastníka parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX a výr. haly na parcele č. XXXX/XX a parcele č.

XXXX/XX zriadenie vodovodnej elektrickej a plynovej prípojky; vecné bremeno spočívajúce v povinnosti
vlastníka parcely č. XXXX/XX a ČOV na parcele č. XXXX/XX, parcele č. XXXX/XX a trafostanice na
parcele č. XXXX/XX strpieť v prospech vlastníka parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX a výr. haly na parcele
č. XXXX/XX a parcele č. XXXX/XX prechod pešo cez parcelu č. XXXX/XX a prejazd osobnými ako aj
nákladnými automobilmi po komunikáciách nachádzajúcich sa na parcele č. XXXX/XX; vecné bremeno

spočívajúce v povinnosti vlastníka parcely č. XXXX/XX a ČOV na parcele č. XXXX/XX, parcele XXXX/
XX a trafostanice na parcele č. XXXX/XX strpieť v prospech vlastníka parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX
a výr. haly na parcele č. XXXX/XX a parcele č. XXXX/XX užívanie studne, násypky a skládky štrku,
vodárne, umývacej rampy, ČOV na parcele č. XXXX/XX a trafostanice na parcele č. XXXX/XX podľa
H. XXXX/XXXX-XXXX/XX;XX/XX XXXX/XX XXX/XX; pôvodná CKN parcela č. XXXX/XX rozdelená na
CKN parcely č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX-XXXX/XX (H.

Q.M.XXXXXz13.6.2017-dôkazprodukovanýžalobcomnač.l.20spisu).Vsúčasnostisúnehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXXXX (výpis z LV č. XXXXX zo dňa 25.2.2020 - dôkaz
produkovaný žalobcom na č.l. 103 až 104 ) na ktorom je v totožnom znení zapísané vecné bremeno.
13. Medzi sporovými stranami nebolo sporné a zároveň mal súd za preukázané (dôkaz produkovaný
žalobcom na č.l. 105), že žalovaný je zapísaný ako vlastník nehnuteľností vedených na LV XXXX pre k.ú.

Žilina okrem iných aj parcely XXXX/XX, XXXX/XX a stavby, hala-miešacie jadro na parcele č. XXXX/XX.
14. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosti vo vlastníctve sporových strán sa
nachádzajú v priemyselnej zóne bývalého areálu Slovpanel a v/na nehnuteľnostiach vo vlastníctve
strán, tieto vykonávajú podnikateľskú činnosť, ktorú vykonávali aj ich právni predchodcovia. Žalovaný
prevádzkuje betonáreň, ktorú prevádzkoval už jeho práv. predchodca, spol. Spovpanel betón a.s. a

prístup ku ktorej realizuje na základe zmluvy o zriadení vecného bremena cez parcelu XXXX/XX, cez
ktorú realizujú prístup k betonárni aj dodávatelia, odberatelia a zákazníci žalovaného a to od uzavretia
zmluvy o zriadení vecného bremena.
15. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinností,

b) nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 7 písm c) Zák.č. 162/1995 Z.z. kataster obsahuje tieto údaje: údaje o právach k
nehnuteľnostiam,údajeovlastníkovinehnuteľnosti(ďalejlen"vlastník")aoinejoprávnenejosobe,akide
o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a ak ide o cudzinca
iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo,

ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.
17. Podľa § 70 ods. 1 Zák.č. 162/1995 Z.z., údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné ak sa
nepreukáže opak.
18. Žalobca sa v prvej časti rozsudočného návrhu domáhal určenia (deklarovania), že žalovaný nemá
právo zodpovedajúce vecnému bremenu zapísanému v katastri nehnuteľnosti a v druhej časti uloženia

zákazu žalovanému umožňovať iným osobám ako žalovanému a jeho zamestnancom prechod peši a
prejazd osobnými ako aj nákladnými automobilmi po označených nehnuteľnostiach. V prvej časti súd
posudzoval žalobu ako žalobu podľa ust. § 137 písm. c) CSP a v druhej časti ako žalobu o uloženie
povinnosti podľa § 137 písm. b) CSP.
19. Súd prioritne skúmal naliehavý právny záujem v zmysle cit. zák. 137 písm. c) CSP ustanovenia

na požadovanom určení, ktorý je základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby
(akou je aj žaloba v predmetnej veci) a dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom určení
naliehavý právny záujem, z dôvodov tak ako ich preukazoval vo svojej žalobe . Za toho právneho stavu,
ktorý vyplýva z tvrdenia žalobcu, že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 9.6.2000 je absolútne
neplatnou zmluvou a žalovaný nemá právo zodpovedajúce vecnému bremenu a žalobca spochybňuje

oprávnenia žalovaného a zápis práva žalovaného v katastri nehnuteľnosti, teda jeho zápis vo verejnom
registri, môže sa žalobca domáhať zmeny údajov v katastri iba listinou, ktorá bude právne relevantná
pre iný zápis do katastra.20. So zreteľom na to, ako a čím žalobca vymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoju žalobu
na určenie neexistencie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, je zrejmé, že pre jej uplatnenie v
súdnom konaní považoval za rozhodujúce, že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 9.6.2000

uzatvorená medzi právnymi predchodcami sporových strán je absolútne neplatnou zmluvou, z dôvodu
jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, k zmluve nebol pripojený geometrický plán, ktorý mal tvoriť prílohu 1.
Zmluvy a ktorým mal byť vymedzený rozsah vecného bremena.
21. Vzhľadom na vyššie vymedzené dôvody súd prejudiciálne skúmal platnosť Zmluvy o zriadení
vecného bremena zo dňa 9.6.2020.

22. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka ( ďalej „OZ“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k
vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spája.
23. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.
24. Podľa § 35 ods. 3 OZ právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob

ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
25. Podľa § 37 ods. OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
26. Podľa § 151n ods. 1 a 2 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech

niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecnýmbremenámsúspojenébuďsvlastníctvomurčitejnehnuteľnosti,alebopatriaurčitejosobe.Vecné
bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
27. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
28. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu
29. Súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je skutkovo a
právne dôvodná.
30. Právni predchodcovia sporových strán uzatvorili dňa 9.6.2000 platnú písomnú Zmluvu o zriadení

vecného bremena, v ktorej si dostatočne určito a zrozumiteľne určili rozsah svojich vzájomných práv a
povinností tak ako sú tieto uvedené v bode ... tohto odôvodnenia a ktorej vklad bol katastrálnym orgánom
povolený a vecné bremeno zapísané na príslušnom LV. Z obsahu týchto zmluvných dojednaní vyplýva,
že v danom prípade dohodnuté právo vecného bremena bolo spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti vo
vlastníctve právneho predchodcu žalovaného, t.j. ako vecné bremeno in rem, čo vyplýva zo samotného

znenia § 3 ods. 3.1 a ods. 3.2 ako aj §2 ods. 2.3 zmluvy. Dohodnuté právo vecného bremena sa
neviazalo ku konkrétnej osobe in presonam. V prípade vecných bremien zriadených in rem, ktoré
sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen
pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre každého
ďalšieho vlastníka a ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno

zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena. Vecné bremeno možno zriadiť buď k
celej nehnuteľnosti alebo jej časti, v takomto prípade je potrebné ju vymedziť tak aby nedochádzalo
k sporom o rozsah vecného bremena a je potrebné aby takáto časť nehnuteľnosti bola v právnom
úkone o vecnom bremene dôsledne lokalizovaná, identifikovaná a individualizovaná. V danom prípade
zmluvnéstranydostatočneurčitýmazrozumiteľnýmspôsobomprejavilisvojuvôľutakzhľadiskaurčitosti

označenianehnuteľnostízaťaženýchvecnýmibremenami,ktorévymedziliv§2ods.2.1akoajzhľadiska
určitosti označenia nehnuteľností v prospech ktorých sa vecné bremeno zriaďovalo, ktoré vymedzili v
§ 2 ods. 2.2. Dohodnutý rozsah vecného bremena bol jednoznačne vyjadrený v § 3 ods. 3.1. V danej
veci sa nejedná o prípad, že by obsah zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvy bol nejasný
a vyžadoval jeho výklad. Tvrdenie žalobcu, že k zmluve nebol pripojený geometrický plán, ktorý mal

tvoriť prílohu zmluvy a v ktorom mal byť vymedzený rozsah užívania parc.č. XXXX/XX bolo vyvrátené
po zabezpečení spisu z katastra nehnuteľnosti, v ktorom sa nachádza geometrický plán, na ktorý
odkázali zmluvné strany v zmluve v § 2.1 pri označení nehnuteľností povinného. Z obsahu znenia
§ 2 ods. 2.1 nevyplýva tvrdenie žalobcu, že geometrický plán mal stanovovať rozsah čiastočnéhovecného bremena. V ustanovení § 2 ods. 2.1. zmluvné strany špecifikovali aké stavby, okrem ČOV sa
na pozemku parc.č. XXXX/XX nachádzajú a ktoré sú zakreslené na geometrickom pláne ( príjazdové
komunikácie, studňa, vodáreň, násypka a skládka štrku). Geometrickým plánom boli vyznačené stavby

nachádzajúce sa na parc.č. XXXX/XX. Žalobca žiadnym spôsobom nenamietal tvrdenie žalovaného,
že stavby nachádzajúce sa na pozemku XXXX/XX v čase uzatvárania zmluvy neboli zapísané v katastri
nehnuteľnosti na prísl. LV. Rozsah vecného bremena bol jednoznačne vymedzený v § 3 ods.3.1 a to tak,
že bol vymedzený tak na pozemkové nehnuteľnosti parc.č. XXXX/XX, D..Č.. XXXX/XX ako aj na stavby
na nich sa nachádzajúce. Toto zmluvné dojednanie vykazuje požadovaný stupeň určitosti prejavu vôle

zmluvných strán a nevyplýva z neho, že by malo ísť o vecné bremeno in rem len k časti označených
nehnuteľností a ani tvrdenie žalobcu, že zmluvné strany určite nemali v záujme zaťažiť celú pozemkovú
nehnuteľnosť. Takéto tvrdenie je v rozpore s jazykovým prejavom v zmluve, ako bola vyhotovená
písomne. Ak vznikne o prejave vôle pochybnosť o tom, čo bolo dohodnuté prichádza do úvahy výklad
pomocou § 35 ods. 2 OZ. Toto ustanovenie formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu aby tieto
pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že vedľa jazykového vyjadrenia právneho úkonu

podrobí skúmaniu aj vôľu konajúcich osôb. Slovne vyjadrený obsah právneho úkonu ( zmluvy ) možno
vykladať podľa vôle toho, kto právny úkon urobil len za predpokladu, že tvrdenie vôle nie je v rozpore s
jednoznačnýmjazykovýmprejavom.Výkladompodľaust.§35ods.2OZpotomnemožnourobenýprejav
vôle doplňovať, meniť či dokonca nahradzovať. Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k
tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci vo vzájomnej dohode, bol

vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného dojednania. Ak je obsah právneho
úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný,
nestačí že účastníkom je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti ak to nie
je poznateľné z textu listiny. Určitosť prejavu vôle je objektívna kategória a taký prejav vôle by nemal
vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Tak ako už súd uviedol Zmluva o

zriadení vecného bremena zo dňa 9.6.2000 uzatvorená medzi zmluvnými stranami v nej označenými
akopodnikateľmi,právnymipredchodcamisporovýchstrán,jeperfektnýmaplatnýmpísomnýmprávnym
úkonom, jej obsah je jasný, určitý a zrozumiteľný. Z uvedených dôvodov, preto predmetná zmluva nie
je neplatným právnym úkonom, súd nezistil ani iný dôvod absolútnej neplatnosti a preto nemohol určiť
neexistenciu práva vecného bremena, tak ako to navrhoval žalobca.

31. Rovnako súd ako nedôvodnú vyhodnotil žalobu žalobcu v časti na uloženie zákazu žalovanému
umožňovať tretím osobám prechod pešo a prejazd osobnými ako aj nákladnými automobilmi po
komunikáciách nachádzajúcich sa na pr,č, XXXX/XX. V prípade osôb odlišných od oprávneného
subjektu je z obsahu práva prechodu in rem zrejmé, že vlastník zaťaženého pozemku je povinný
trpieť prechádzanie cez tento pozemok nielen vlastníkovi susediaceho pozemku, ale i osobám, ktoré

ho navštevujú, v konkrétnom prípade v súvislosti s jeho podnikateľkou činnosťou. Týmto sa však
pre tieto tretie osoby nezriaďuje vecné bremeno vo forme práva prechodu, ale vymedzuje sa rozsah
povinností vlastníka zaťaženého pozemku a právo prechodu tretích osôb prechádzajúcich cez zaťaženú
nehnuteľnosť v súvislosti s podnikaním žalovaného je odvodeným právom. V konaní nebolo sporné,
že zmluvu o zriadení vecného bremena uzatvárali zmluvné strany ako podnikatelia podnikajúci v/na

predmetných nehnuteľnostiach v ich vlastníctve, nachádzajúcich sa v jednom priemyselnom areály. Na
nehnuteľnostiach v prospech ktorých bolo vecné bremeno zriadené mal právny predchodca žalovaného
v prevádzke betonáreň ( stavba na parc. č. XXXX/XX ), v prospech ktorej bolo taktiež zriadené
vecné bremeno a je úplne zrejmé, že účelom zmluvy bolo zabezpečiť v súvislosti s výkonom tejto
podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalovaného najmä ( nielen ) prístup k nehnuteľnostiam vo

vlastníctve právneho predchodcu žalovaného, čo predpokladá využívanie zaťaženej nehnuteľnosti aj
inými osobami, nakoľko to bezprostredne súviselo s podnikateľkou činnosťou pôvodného oprávneného
z vecného bremena, ako aj jeho nástupcu, aj keď to explicitne v zmluve nevymedzili. Súd sa v
celom rozsahu stotožnil v tomto smere s argumentáciou žalovaného uvedenou v bode 3. a 5.
tohto odôvodnenia. Charakter predmetných nehnuteľností sa nezmenil ani v súčasnosti. Zákazom

žalovanému umožňovať tretím osobám užívanie práva zodpovedajúcemu vecného bremenu, by sa
fakticky mohol znemožniť výkon podnikateľskej činnosti žalovaného. Splnenie povinnosti môže vyplývať
zo zákona, z právnych vzťahov, vrátane vzťahov deliktných, z medzinárodného, európskeho práva, atď.
Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že hmotnoprávna povinnosť žalovaného
nevyplýva zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu ani z právneho vzťahu založeného zmluvou o zriadení

vecného bremena.
32. Záverom súd uvádza, že ostatné skutočnosti uvádzané žalobcom v skutkovom vymedzení žaloby
týkajúce sa úhrady nákladov spojených s údržbou a užívaním nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalovaný
vyjadroval neboli predmetom konania nakoľko žalobca v súvislosti s nimi nevymedzil žiadny nárok. Natomtomiestejepotrebnéuviesť,žesporovékonaniejeovládanézásadoudispozičnou,podľaktorejplatí,
že súd je viazaný žalobou, teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania; nárok uplatnený žalobou je
vymedzený opísaním rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom). Súd preto ani

nevykonal dokazovanie oboznámením sa z listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými stranami
konania týkajúcimi sa týchto skutočností.
33. Súd na základe dôvodov uvedených v bode 30. a 31. tohto odôvodnenia žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.
34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1CSP. Žalobca v konaní úspešný nebol, úspešný bol žalovaný , preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Okresný súd Žilina,