Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622200264
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8622200264.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci navrhovateľa V. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX, K. H. XX, právne zastúpený JUDr. Ivo Babjak, advokát, Sov. hrdinov 200/33, 089 01
Svidník, proti žalovanému Zinc Euro, a.s., Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 918 551, právne
zastúpený Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO:

44 250 029 a za účasti zamestnávateľa žalobcu SLUŽBYT, s.r.o., Karpatská 56, 089 01 Svidník, IČO:
31 675 361, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Svidník č.k. 5Csp/13/2022-21 zo dňa 1.3.2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o uložení povinnosti zamestnávateľovi, o uložení povinnosti žalobcovi
podať žalobu a vo výroku o trovách neodkladného opatrenia.

Zrušuje uznesenie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému a vo výroku o náhrade trov konania a vo
výroku o povinnosti uhradiť súdny poplatok.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd nariadil toto neodkladné opatrenie:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX
zo dňa 30.4.2021, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Zamestnávateľ žalobcu Službyt, s.r.o., Karpatská 56, 089 01 Svidník, IČO: 31 675 361 je povinný zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2021, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.

Ukladá žalobcovi podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2021, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok
zo mzdy žalobcu proti žalovanému v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia vo veci samej.
II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 33 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa žalobca domáhal proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže
zamestnávateľovi žalobcu vykonávať zrážky z jeho mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov zo dňa 30.4.2021. Uplatnil si trovy konania.

Prvoinštančný súd dospel k záveru aplikujúc ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c/, d/,
§ 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 333, § 334 a § 336 ods. 1, 2 CSP, že sú tu dané dôvodypre vyhovenie uvedenému návrhu. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery
účastníkov konania, keď žalobca osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu, keď nie je možné
vyčkať na konečné rozhodnutie vo veci samej. Ide o rozhodnutie dočasnej povahy, žalobca musí aspoň

osvedčiťdanosťprávaaleboohrozenietohtopráva.Neodkladnýmopatrenímsaneprejudikujepovinnosť
strán sporu a nenahrádza konečné rozhodnutie o veci samej.
Podľa prvoinštančného súdu žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým,
že Rámcová zmluva - dlžník č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2021 neobsahuje obligatórne náležitosti
uvedené v zákone č. 129/2010 Z.z., preto je bezúročná a bez poplatkov. Bez prejednania žalovaný

dal podpísať navrhovateľovi Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa
30.4.2021. Navrhovateľ o tejto dohode nevedel, bola urobená bez jeho súhlasu a bez poučenia, na
aký účel má táto dohoda slúžiť. Žalovaný má právo na výplatu zrážok zo mzdy vo výške 61,08 eura, v
zrážke sú obsiahnuté aj úroky a poplatky, na ktoré žalovaný nemá nárok. Rámcová zmluva neobsahuje
začiatok splácania úveru, navrhovateľ pôžičku hneď nezačal splácať. Dňa 23.7.2021 ho zamestnávateľ
upozornil, že mu bola doručená dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.

Navrhovateľ predložil Rámcovú dohodu - dlžník a dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, obe pod
č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2021.
Prvoinštančný súd preskúmal Rámcovú zmluvu - dlžník a zistil, že zmluva má spotrebiteľský charakter,
z jej obsahu nevyplývajú obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvy.
Prvoinštančný súd preskúmal aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Z tejto dohody nemožno

jednoznačne ustáliť, čo tvorí príslušenstvo pohľadávky žalovaného, a ani to, na koľko zrážok zo
mzdy navrhovateľa sú v sume 61,08 eura má žalovaný nárok do uspokojenia jeho pohľadávky. Ide o
formulárovúzmluvu,ktorejobsahnavrhovateľovplyvniťnemohol.Tátoskutočnosťdostatočneosvedčuje
oprávnenosť obáv navrhovateľa, že žalovaný si môže jednostranne diktovať výšku celkového dlhu
s prísl., resp. sám určovať oprávnenosť jednotlivých nárokov, ktoré majú vyplývať zo spotrebiteľskej

zmluvy a de facto nariaďovať ich výkon zamestnávateľovi navrhovateľa vo forme zrážok zo mzdy bez
toho, aby boli tieto nároky podrobené súdnej kontrole.
Vydané neodkladné opatrenie neprejudikuje rozhodnutie o veci samej, avšak len dočasne upravuje
pomeryúčastníkovkonania,čojevdanomprípadežiadúce.Dorozhodnutiasúduvovecisamejžalovaný
neutrpí žiadnu ujmu. Na strane navrhovateľa vykonávaním zrážok zo mzdy by mohlo dôjsť k závažnému

zásahu do jeho majetkových práv.
Prvoinštančný súd poukázal na ust. § 216 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že navrhovateľ sa podľa
petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd zakázal jeho zamestnávateľovi
vykonávať zrážky zo mzdy, avšak zamestnávateľ nie je účastníkom konania. Preto, hoci navrhovateľ
vo svojom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa petitu nenavrhuje, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zdržať sa použitia a vykonávania zrážok zo mzdy v prospech žalovaného,
možnosť vyplývajúcu z ust. § 216 ods. 2 CSP prvoinštančný súd využil. K typickým výnimkám zo zásady
ne ultra petitum patria totiž individuálne spotrebiteľské spory. Vo veci ide aj o individuálny spotrebiteľský
spor. Súd považoval za spravodlivé nad rámec samotného návrhu uložiť žalovanému povinnosť zdržať
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2021 na výkon

zrážok zo mzdy navrhovateľa. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž potrebné
vnímaťautonómnesprepojenímnakonanievovecisamejvrozsahuvyplývajúcomzozákona.Nemožno
vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia
tretej osobe má povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej.
Nejde o bezprostredné plnenie povinností voči navrhovateľovi, ktorým tretia osoba nie je v relevantnom

právnom vzťahu.
Vzhľadom na to, že je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami konania a navrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pretože je
tu zistenie, že právne účinky neodkladného opatrenia povinnú osobu neprimeraným spôsobom
neobmedzia,sledovanýúčelnemožnozabezpečiťzabezpečovacímopatrenímanaliehaváochranapráv

navrhovateľa bude zabezpečená, súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Týmto
neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, preto
prvoinštančný súd nariadil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, počas ktorého konania
bude trvať aj nariadené neodkladné opatrenie.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 2 CSP a priznal

žalobcovi ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania. O súdnom poplatku rozhodol podľa
§ 2 ods. 2 zákona č. 71/92 Zb. Navrhovateľ je od súdnych poplatkov zo zákona oslobodený, žalovaný
pre neúspech je zodpovedný za úhradu tohto súdneho poplatku.3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný uviedol,
že v danom prípade sú dané odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žiadal,
aby odvolací súd prvoinštančné uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietne.
Žalovaný v odvolaní namietal, že zamestnávateľ žalobcu nie je účastníkom konania. Neodkladným
opatrením nie je možné uložiť povinnosť inému, ako strane sporu. V minulosti v ust. § 76 ods. 2 O.s.p.
bola možnosť uložiť predbežným opatrením povinnosť aj inej osobe. CSP v ust. § 325 ods. 2 písm. d/
CSP takúto možnosť nepripúšťa.

Žalovaný namietal, že navrhovateľ sa v petite svojho návrhu nedomáha, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia a vykonávania zrážok zo mzdy. V tomto prípade nejde o situáciu, ktorá
by patrila k výnimkám zo zásady ne ultra petitum. Iba samotný fakt, že navrhovateľ je spotrebiteľ,
neznamená, že súd môže pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia aplikovať predmetnú
výnimku a rozhodnúť nad rámec toho, čoho sa navrhovateľ svojim návrhom domáha.
Navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej potreby úpravy pomerov, ani hrozbu ujmy, ktorá by mu

vykonávaním zrážok zo mzdy mala vzniknúť. Navrhovateľ do dnešného dňa neuhradil ani istinu úveru,
dobrovoľne prestal plniť svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy. Preto žalovaný pristúpil k realizácii
Dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia svojej pohľadávky. Navrhovateľ s dohodou o
zrážkach zo mzdy súhlasil. Predložením dohody vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo
mzdy až do úplného uspokojenia pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Dohoda

o zrážkach zo mzdy nevybočuje z právneho rámca platného v Slovenskej republike, je štandardným
zabezpečovacím inštitútom. Aj ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá a nemôže prekračovať limity
stanovené zákonom pre všetky zmluvné strany. Použitie dohody o zrážkach zo mzdy nevyžaduje, aby
o výške plnenia existovalo súdne rozhodnutie.
Žalovaný ďalej namietal, že prvoinštančný súd rámcovú zmluvu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, aj keď to tak nie je. Predmetom rámcovej zmluvy je záväzok žalovaného vyhľadať pre žiadateľa
o pôžičku, budúceho dlžníka zo zmluvy o pôžičke, jednotlivých investorov - veriteľov, fyzické osoby,
ktorépožiadaliprostredníctvominternetovéhoportáluosprostredkovanímožnostiposkytnúťpôžičkuinej
fyzickej osobe prostredníctvom internetového portálu a zároveň v mene a na účet tohto dlžníka uzatvoriť
s jednotlivými veriteľmi zmluvu o pôžičkách za podmienok stanovených týmto dlžníkom prostredníctvom

záväzného príkazu adresovanému žalovanému - záväznej žiadosti o pôžičku. Dlžník priamo prejavuje
svoju výslovnú vôľu uzatvoriť zmluvu o pôžičke s partnermi, ktoré sám výslovne zadefinuje. Teda úlohou
žalovaného bolo vyhľadať pre navrhovateľa veriteľa s tým, že následne dôjde k uzatvoreniu zmluvy o
pôžičke. Rámcovou zmluvou nebol navrhovateľovi poskytnutý úver.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s rozhodnutím prvoinštančného súdu
súhlasí.Nesúhlasilsožalovanýmajehoargumentáciou,ževdanomprípadesanejednáospotrebiteľský
vzťah, pretože Rámcová zmluva zo dňa 30.4.2020 je uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že v rámci Rámcovej zmluvy - dlžník č. XXXXXXXXXX je vyznačený aj veriteľ 2, okrem veriteľa
1 - žalovaného, pričom veriteľ 2 je vyznačený ako investor J., ktorý požičiava finančné prostriedky

na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Z tohto označenia nie je možné
považovať veriteľa 2 za fyzickú, ale ani za právnickú osobu, pretože nespĺňa náležitosti fyzickej či
právnickej osoby podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, alebo § 18 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
V rámci sporového konania investor J. nie je ani ako fyzická či právnická osoba podľa § 133 ods. 1, 2
CSP. Označenie takéhoto veriteľa je ďalší rafinovaný spôsob zo strany žalovaného, ako obísť § 52 a

nasl. OZ a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, alebo zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Rámcová zmluva - dlžník, uzatvorená dňa 30.4.2021 je typická formulárová spotrebiteľská
zmluva,dojejtextunemoholnavrhovateľzasahovať.Naviac,takýtopostupuzatváraniarámcovejzmluvy
je v rozpore s dobrými mravmi, preto vzťah je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne v časti uloženej
povinnosti zamestnávateľovi, nie však v časti uloženej povinnosti žalovanému.

6. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

7. Odvolací súd skúmal dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré navrhovateľ žiadal vydať

pred začatím konania vo veci samej a dospel k záveru, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčil dôvodnosť uvedeného neodkladného
opatrenia nariadeného prvoinštančným súdom voči platcovi mzdy navrhovateľa.
Prvoinštančný súd v prejednávanej veci zistil všetky nevyhnutné okolnosti potrebné na nariadenie
neodkladného opatrenia. Zistil, že vzťah medzi stranami sporu má spotrebiteľský charakter a dohoda
o zrážkach zo mzdy má formulárový charakter. Žalovaný túto dohodu o zrážkach zo mzdy doručil

zamestnávateľovi navrhovateľa dňa 23.7.2021, ktorý má na základe tejto dohody vykonávať zrážky
zo mzdy. Hrozí pritom ujma, ktorá môže mať vplyv na sociálnu situáciu navrhovateľa, pretože nároky
žalovaného neboli preskúmané súdom a nie je jasná ani výška ani základ nároku a v danom prípade
ani oprávnený subjekt pri úhrade splátok z dlhu.
V prejednávanej veci je nepochybné, že žalovaný uzavrel s navrhovateľom Rámcovú zmluvu - dlžník

podľa § 51 Občianskeho zákonníka, kde žalovaný pre navrhovateľa sa zaviazal vyhľadať investorov
a obstarať v mene a na účet dlžníka uzatvorenie zmluvy o pôžičke s týmto investorom za podmienok
stanovených v tejto zmluve. V rámci uzatvorenej Rámcovej zmluvy - dlžník zo dňa 30.4.2021 č.
XXXXXXXXXX boli dojednané vzájomné zmluvné podmienky, ako aj zmluvné podmienky pôžičky,
ktorú mal žalovaný obstarať pre navrhovateľa. V ten istý deň bola uzatvorená medzi žalovaným ako

veriteľom 1 a veriteľom 2 neznámym investorom, označeným ID: U. na jednej strane a dlžníkom -
navrhovateľom na druhej strane, Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch, kde si veriteľ 1 a veriteľ
2 zabezpečujú vymáhanie svojich nárokov voči dlžníkovi od jeho zamestnávateľa. Ako to vyplýva z
tejto dohody o zrážkach zo mzdy, má formulárový charakter, z obsahu tejto dohody nevyplýva, že by
nadväzovala na individuálnu úverovú zmluvu alebo zmluvu o pôžičke. Nadväzuje priamo na Rámcovú

zmluvu - dlžník, kde žalovaný si zabezpečuje touto Dohodou o zrážkach zo mzdy poplatok za obstaranie
príležitosti uzatvoriť zmluvu o pôžičke, teda poplatok za sprostredkovanie pôžičky, za správu pôžičiek a
za spracovanie ZINC splátok, a neznámy investor ID: U. si zabezpečuje pohľadávku vo výške 1.000 eur
na základe žiadosti o pôžičku č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2021 spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania
a nákladmi spojenými s uplatnením týchto nárokov.

Žalovaný túto dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 23.7.2021 doručil zamestnávateľovi žalobcu, spoločnosti
SLUŽBYT, s.r.o. so sídlom vo Svidníku, zamestnávateľ je povinný zabezpečené pohľadávky veriteľov
podľa tejto dohody zrážať zo mzdy žalobcu.
Tieto okolnosti neboli sporné pred prvoinštančným súdom a dostatočne vyplývajú z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a listín, ktoré predložil k svojmu návrhu navrhovateľ. Správne preto

prvoinštančný súd uzavrel, že ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah.
Na základe týchto okolností, bez akýchkoľvek pochybností, možno konštatovať, že v súčasnom štádiu
konania sú osvedčené základné okolnosti potrebné na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. V tomto štádiu konania prvoinštančný súd tak, ako to uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia, neskúmal okolnosti dôležité pre konanie o veci samej, neskúmal okolnosti platnosti

či neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaného na základe zmluvných vzťahov, ktoré má
táto dohoda zabezpečovať. Skúmal len podmienky bezodkladnosti vydania neodkladného opatrenia
a pravdepodobnosť ohrozenia jeho práva a oprávnených záujmov. Navrhovateľ vo veci nariadenia
neodkladného opatrenia osvedčil dôvody potrebné pre jeho vydanie.
Prvoinštančný súd sa s týmito dôvodmi náležitým spôsobom vysporiadal a odvolací súd sa s dôvodmi

nariadenia neodkladného opatrenia prvoinštančným súdom stotožňuje, pretože akékoľvek realizovanie
zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby došlo k súdnej kontrole
nárokov uplatňovaných dodávateľom, je neprípustné. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje
veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho
odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. Túto činnosť nevykonáva súd, ide o činnosť, ktorú by

vykonával žalovaný ako podnikateľský subjekt. Nemusel by preukazovať existenciu dlhu, výšku dlhu,
podmienky by si sám diktoval. Dlžník na základe takejto Dohody o zrážkach zo mzdy nemá možnosť sa
dodávateľovi brániť a zrážky zo mzdy zastaviť.Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je preto potrebné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje

nebezpečenstvo, že v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo
mzdy sa zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie dodávateľovi bez preskúmania nároku, čo i len do
základu, súdom.
Preto dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci bol daný.

8. Žalovaný namietal, že prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie aj subjetku, ktorý nebol
označený žalobcom za stranu sporu, teda zamestnávateľovi navrhovateľa.
Jepravdou,ženavrhovateľuviedolakostranusporulenžalovaného,spoločnosťZincEuro,a.s.,Poprad.
Ako stranu sporu neuviedol zamestnávateľa, ktorý má na základe dohody o zrážkach zo mzdy realizovať
zrážky zo mzdy.
Podľa § 325 ods. 1 platí, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Prvoinštančný súd v napadnutom uznesení sa otázkou uloženia povinnosti voči zamestnávateľovi
žalobcu, ktorý pôvodne nebol označený ako strana sporu, náležitým spôsobom vysporiadal. Uviedol,

prečo zamestnávateľa, aj keď neoznačeného účastníka konania, zaviazal na plnenie povinnosti zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy.
Odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a naviac udáva na podporu právneho
názoruprvoinštančnéhosúdu,žekonanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajeautonómne
konanie prepojené však na konanie o veci samej. Ust. § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti

alebo obmedzenia strane, ktorá je stranou v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Nie je možné však vylúčiť, aby nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, celkom odlišnej od
strany konania, bolo umožnené. Túto osobu je potom potrebné považovať za stranu konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a táto strana má procesné práva a povinnosti. Takáto situácia
nastáva najmä v spotrebiteľských vzťahoch.

V prejednávanej veci navrhovateľ žiadal, aby súd zakázal zamestnávateľovi vykonávať zrážky zo
mzdy. Zamestnávateľ týmto označil za osobu, voči ktorej má byť účinné neodkladné opatrenie s cieľom
okamžite zasiahnuť a upraviť pomery tak, aby zamestnávateľ žalobcu na základe Dohody o zrážkach
zo mzdy, korá je sporná, nevykonával v prospech žalovaného zrážky. Zamestnávateľ navrhovateľa je
totiž v pozícii súčinnostnej osoby, ktorá so žalovaným nie je v žiadnom právnom vzťahu. Neodkladným

opatrením takejto súčinnostnej osobe sa obmedzí poskytovať súčinnosť žalovanému, ktorá súčinnosť
je sporná.
Preto voči zamestnávateľovi navrhovateľa je nariadené neodkladné opatrenie dôvodné.

9. Prvoinštančný súd uznesením uložil aj povinnosť žalovanému zdržať sa použiť Dohodu o zrážkach

zo mzdy.
Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uloženie takejto povinnosti nežiadal.
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o uložení povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy vyvodil z ust. § 216 ods. 2 CSP, kde ide o typický prípad výnimky zo zásady ne ultra
petitum, keďže ide o spotrebiteľský spor.

Prvoinštančný súd však svoj postup vykonal v rozpore s ust. § 216 ods. 2 CSP, pretože touto zásadou
ne ultra petitum súd nie je viazaný len v prípade individuálnych spotrebiteľských sporoch, v ktorých súd
môže aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa § 298 ods. 1 CSP, čo v danom
prípade nie je predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V prejednávanej
veci sa žalobca domáha, aby zamestnávateľ mu nevykonával zrážky zo mzdy na základe takejto

spornej dohody, a preto odvolacia námietka žalovaného, že prvoinštančný súd rozhodol nad rámec
uplatňovaného nároku, je dôvodná. Nie je možné uložiť povinnosť žalovanému, ktorý z uplatneného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je subjektom, voči ktorému si žalobca uplatňuje
neodkladné opatrenie.
Súd nemôže poskytovať ochranu takým právam, ktorých sa žalobca v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia nedomáha, aj keď ide o individuálny spotrebiteľský spor, pretože sa nejedná
o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Je potrebné poskytnúť ochranu práva len v rozsahu,
ktorým žalobca špecifikoval svoj nárok v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.Preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým bola uložená
povinnosť žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, zrušil postupom podľa § 389 ods.
1 písm. d/ CSP. Zároveň odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania a o zaplatení súdneho

poplatku v bode II. a III. napadnutého uznesenia, keďže neexistovali dôvody pre jeho vydanie.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods.
2 CSP. V konaní pred odvolacím súdom mali obe sporové strany, teda žalobca aj žalovaný, rovnaký
úspech, pretože čiastočne uložená povinnosť žalovanému bola zrušená a čiastočne bol rozsudok

prvoinštančného súdu pre osvedčenie dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia potvrdený. Preto
žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.