Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Vladik
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1ECdo/6/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606207020
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5606207020.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
advokát a konateľ, proti povinnému K., bývajúcemu v Q., o vymoženie 234,68 Eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8 Er 849/2006, o dovolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 26. septembra 2012, sp. zn. 3 CoE 98/2012, takto
r o z h o d o l :
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 18. apríla 2011, č. k. 8 Er
849/2006-45, zastavil exekúciu, ktorá bola vedená na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý
exekučný súd bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), a to s
poukazom na neprijateľnú a zároveň neplatnú rozhodcovskú doložku, ktorá nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu.
Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 26. septembra 2012, sp. zn. 3 CoE 98/2012,
napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil, keď sa stotožnil s právnou a
skutkovou argumentáciou exekučného súdu.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, v ktorom odvolací súd potvrdil prvostupňové
uznesenie, napadla oprávnená dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy rozhodli nad rámec zverenej
právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/
O.s.p.), nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.),
oprávnenej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), súdy sa v konaní dopustili
inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä
nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, a napadnuté rozhodnutie založili na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších
stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie
prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť
prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta
druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), posudzujúc prípustnosťdovolania podľa ustanovení § 236 a nasl. O.s.p. v znení do 31. decembra 2014, dospel k záveru, že
dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako
päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou
dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 ECdo 238/2013, 3 CoE 109/2013, 3
ECdo 173/2013, 3 CoE 39/2013, 3 ECdo 167/2013, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5
ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014,
8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané
v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k
odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.
už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.