Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/130/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216213898
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216213898.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: BFF Central Europe s.
r. o., Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 44 414 315, právne zastúpený
smith&smith legal s.r.o., Panenská 24, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L.
Pasteura Košice, Rastislavova 43, 041 90 Košice, IČO: 00 606 707, právne zastúpený JUDr. Alena
Zadáková a spol. advokátska kancelária, Kováčska 32, 040 01 Košice, o zaplatenie 801.114,06 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 25.4.2017 č.k.
33Cb/101/2016-67 v znení opravného uznesenia zo dňa 24.5.2018, č.k. 33Cb/101/2016-129 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 10.6.2016 žalobca navrhol, aby súd žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy 801.114,06 eur, z toho suma 1 238,55 eur kapitalizované úroky z

omeškania, suma 799.875,51 eur dlžná istina a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2016/04/70 zo dňa
6.6.2016 sa stal veriteľom žalovaného. Žalovaný bol riadne upovedomený o postúpení predmetných
pohľadávok a to oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 6.6.2016 ktoré bolo žalovanému doručené
dňa 8.6.2016. Postúpená bola pohľadávka vo výške dlžnej istiny v sume 799.875,51 eur spolu s
príslušenstvom a kapitalizované úroky z omeškania v sume 1.238,55 eur.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu k predmetu konania uviedol, že nárok žalobcu neuznáva
čo do dôvodu a výšky z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Poukázal, že žalobca svoju
aktívnu legitimáciu odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2016/04/70 zo dňa 6.6.2016
vrátane oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 6.6.2016. Žalovaný uviedol, že v prílohe predkladá
oznámenieopostúpenípohľadávokzodňa1.6.2016vzmyslektoréhožalobcapostúpilpohľadávkuktorá
je predmetom tohto konania na spoločnosť TRANSMEDIC SLOVAKIA s.r.o., ktorá obratom postúpila

pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na žalobcu, čo žalobca preukazuje vyššie citovanými
listinnými dôkazmi. Predmetnú pohľadávku žalobca uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde
Košice II sp. zn. 33Cb 180/2014, kde žalovaný namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a
to z dôvodu absolútnej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok a na základe vznesenej námietkynedostatku aktívnej legitimácie zobral žalobca žalobu späť celkom. V konaní vedenom na Okresnom
súdeKošiceIIsp.zn.33Cb/143/2014bolaprejudiciálneposúdenáotázkanedostatkuaktívnejlegitimácie
žalobcu v dôsledku absolútne neplatných zmlúv o postúpení pohľadávok.

5. Podľa názoru žalovaného, ak žalobca nemal procesnú spôsobilosť v konaní sp. zn. 33Cb/180/2014,
nebol zároveň spôsobilý postupovať predmetnú pohľadávku na TRANSMEDIC SLOVAKIA s.r.o. a teda
aj následné postúpenie pohľadávky od ktorého je odvodzovaná aktívna legitimácia v tomto konaní
žalovaný považuje za absolútne neplatný právny úkon.

6. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24. apríla 2008, sp.
zn. 29 Odo 1082/2005 v ktorom bola riešená obdobná problematika so záverom, že za situácie,
kedy stanovy spoločnosti určujú, že menom spoločnosti musia konať spoločne najmenej dvaja jej
členovia a zakladajú teda pre každý úkon, ktorý predstavenstvo činí menom spoločnosti, povinnosť
vzájomnej kontrol (a zodpovednosti) najmenej dvoch členov predstavenstva, nemožno takúto kontrolu

a zodpovednosť vylúčiť tým, že dvaja členovia predstavenstva udelia generálnu plnú moc len jednému
z nich. Takýto postup by bol v rozpore s právnou úpravou jednania štatutárnych orgánov spoločnosti
v zákone a stanovách spoločnosti. A tým skôr, ak je jednou z osôb, jednajúcich pri udelení plnej moci
menom predstavenstva, sám splnomocnený člen predstavenstva. Súd je názoru, že závery daného
rozhodnutia, ktoré sa zaoberalo akciovou spoločnosťou, možno zásadne aplikovať na konateľa ako

členaštatutárnehoorgánuspoločnostisručenímobmedzeným.Špeciálnakvalifikovanáúpravajednania
konateľov v spoločenskej zmluve, resp. v stanovách, je obvykle motivovaná požiadavkou na vyššiu
mieru kontroly podstatných právnych úkonov pri konaní za spoločnosť.

7. O skutočnú generálnu plnú moc pôjde vtedy, ak právnická osoba splnomocní niekoho na výkon

akýchkoľvek právnych úkonov a na všetky záležitosti tejto právnickej osoby. Takto udelená plná moc v
podstate nemá žiadne hranice a obmedzenia.

8. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 1. augusta 2012, č.k. III. ÚS 353/2012- 17

vyslovilnázor,žeakbysasplnomocneniemalointerpretovaťtak,žejeudelenéspoločnosťouavrozsahu
oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých veciach, ústavný súd považuje za potrebné ako
obiter dictum vysloviť názor, že by išlo o právny úkon absolútne neplatný podľa (§ 39 Občianskeho
zákonníka), pretože zo zákona (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka) patrí tento rozsah právomoci
výlučne iba konateľom. S tým úzko súvisí otázka princípu publicity (do obchodného registra sa zapisujú

iba konatelia, prípadne prokuristi) a na to nadväzujúca požiadavka právnej istoty najmä u tretích osôb,
ale aj spoločnosti samotnej, keďže nie je zrejmé, či by v týchto prípadoch robili právne úkony spoločnosti
po udelení plnej moci konateľ a splnomocnenec popri sebe alebo iba splnomocnenec a pod.

9. Ako už vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu SR vyššie, udelenie generálnej plnej moci zo strany

právnickej osoby na úkony vo všetkých jej veciach je absolútne neplatné. Na takúto generálnu plnú moc
sa z právneho hľadiska nazerá ako na úkon (dokument), ktorý neexistuje.

10. Neplatnosť generálnej plnej moci má následky pre všetky ďalšie právne úkony, ktoré boli na základe
nej vykonané. Všetky budú trpieť tou istou vadou ako generálna plná moc. Považované za absolútne

neplatné, a teda za právne neexistujúce.

11. Dôsledkami neplatnosti právneho úkonu z dôvodu nedodržania spôsobu konania štatutárneho
orgánu sa zaoberal Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 29 Cdo 695/2000 v ktorom vyslovil,
že konateľ (konatelia) je (sú) štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 13 ods. 1, §

133 ods. 1 OBZ) a jeho (ich) konanie je priamym konaním právnickej osoby; pokiaľ konal pri uzavieraní
kúpnej zmluvy len jeden konateľ, hoci mali konať obidvaja konatelia, nekonala právnická osoba riadne
svojimštatutárnymorgánomakúpnazmluvajeztohodôvoduabsolútneneplatnáprerozporsozákonom
(§ 39 OZ). (Právo a podnikání, 2005, č. 1, s. 30).

12. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého subjektu vyplýva
uplatňované právo, resp. procesné právo uplatniť si hmotnoprávny nárok (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010).13. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zmluva o postúpení pohľadávok č. 2012/10/76 zo dňa 16.10.2012
je absolútne neplatným právnym úkonom.

14. Súd poukazuje na úplný výpis žalobcu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel
Sro, vložka č. 55250/V - konanie menom spoločnosti : konateľ koná za spoločnosť samostatne. Konateľ
podpisuje za spoločnosť tak, že pripojí svoj vlastnoručný podpis k vytlačenému alebo napísanému menu
spoločnosti. Konanie menom spoločnosti je od 20.5.2016 .

15. Dňa 1.6.2016 žalobca postúpil pohľadávky ktoré sú predmetom tohto konania na obchodnú
spoločnosť TRANSMEDICSLOVAKIAs.r.o..Tátoskutočnosťbolažalovanémuoznámená.Súdunebola
predložená vyššie uvedená zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 1.6.2016, súdu bolo predložené
oznámenie o postúpení pohľadávky - predložené žalovaným.

16. Ďalšou zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2016/04/70 zo dňa 6.6.2016 - tretia zmluvy o

postúpení tej istej pohľadávky postúpil postupca TRANSMEDIC SLOVAKIA - pôvodný veriteľ na žalobcu
pohľadávku - istinu a úroky z omeškania tak, ako bolo vyššie uvedené.

17. Súd vyslovil, že zmluva o postúpení pohľadávok č. 2012/10/76 zo dňa 16.10.2012 je absolútne
neplatnýprávnyúkonaodpočiatkunemážiadneprávnenásledkyahľadísanaňuakokebyneexistovala

a každý ďalší právny úkon z nej vyplývajúci trpí tou istou vadou - absolútnou neplatnosťou.

18. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lége) a pôsobí voči každému a súd na
ňu prihliada ex offo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nemôže odstrániť ani dodatočným
schválením - ratihabíciou a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

19. Pri postúpení pohľadávky nastupuje na miesto pôvodného veriteľa jeho právny nástupca, jedná
sa o singulárne právne nástupníctvo. Z povahy právneho nástupníctva vyplýva, že nový veriteľ musí
preukázať nielen to, že sa stal veriteľom ale aj to, že veriteľ bol aj jeho právny predchodca a nový veriteľ
je veriteľom najviac v rozsahu akom bol jeho právny predchodca.

20. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 1.6.2016 ktorá nebola
súdu predložená je neplatný právny úkon.

21. Zmluva o postúpení pohľadávok č. 2016/04/70 zo dňa 6.6.2016 s poukazom na vyššie uvedené

podľa názoru súdu je absolútne neprávnym úkonom.

22. Z vyššie uvedeného je zrejmé a súd mal preukázané, že na žalobcu pohľadávky z titulu nezaplatenia
kúpnej ceny nemohli byť na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok platne postúpené a z
dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu a je dôvod na zamietnutie žaloby.

23. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že časť článku IV. predmetnej zmluvy o
postúpení pohľadávok, kde je uvedená odplata, alebo kde mala byť uvedená odplata súdom nie je
preskúmateľná z dôvodu, že táto časť nebola „súdu zverejnená“, súdu nie je zrejmé, prečo žalobca túto
časť nezverejnil, resp. nepredložil zmluvu v úplnom znení. Právo vedieť výšku odplaty za postúpenie

predmetných pohľadávok má súd a taktiež žalovaný.

24. Ako uviedol žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.4.2017 s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR
č. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.1.2009, ktorým Najvyšší súd sR ustálil, že namietať absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávok môže aj dlžník /dokonca môže sám podať žalobu o určenie neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávok /nakoľko odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o
absolútnej neplatnosti právnych úkonov.

25. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu predmetná zmluva o postúpení pohľadávok
z dôvodu absencie tejto podstatnej náležitosti - nezverejnenej pre súd a pre žalovaného je absolútne

neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, obchádzanie zákona, rozpor
s dobrými mravmi.26. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je nespôsobilý predmet postúpenia resp. zákaz postúpenej
pohľadávky. Predmetom postúpenia boli faktúry ktorých bola účtovaná kúpna cena žalovanému
za dodanie liekov, zdravotníckych pomôcok a ďalších prostriedkov na zabezpečenie zdravotnej

starostlivosti.

27. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného na nespôsobilosť postúpenia a zákaz postúpenia
predmetnej pohľadávky a stotožňuje sa aj s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení žalovaného zo dňa
12.4.2017.

28. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a nie, aby nastala zmena aj v obsahu
postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 prvá veta
OZpretozakazujepostúpeniepohľadávky,ktorejobsahbysapostúpenímzmenil.Obsahompohľadávky
je povinnosť dlžníka niečo plniť, niečo konať, zdržať sa nejakého konania, opomenúť niečo alebo niečo
strpieť a oprávnenie veriteľa splnenie povinnosti požadovať. Z dôvodu zmeny obsahu pohľadávky sú

z postúpenia vylúčené tie pohľadávky, ktoré sú tak späté s osobou pôvodného veriteľa, že ich plnenie
je buď vôbec nemožné alebo je ich plnenie nemožné bez zmeny ich obsahu. Predovšetkým tu ide o
pohľadávky, pri ktorých je právny vzťah založený na vzájomnej dôvere pôvodného veriteľa a dlžníka,
alebo pri ktorých ide o právny vzťah vyplývajúci z povahy plnenia.

29. Jedná sa o nepochybne o pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu, ako aj pohľadávky, kde si
predávajúci - pôvodný veriteľ vyhradil prevod vlastníckeho práva k dodávke až po zaplatení.

30. Žalovaný má eminentný záujem na tom, aby mal povinnosť plniť voči konkrétnemu veriteľovi a
osobitne na tom, aby sa pohľadávky voči nemu nesústreďovali u jedného veriteľa, napr. u žalobcu,

ktorého jediným cieľom je dosahovanie príjmu z nezaplatených úrokov z omeškania voči pôvodnému
veriteľovi.

31. Žalovaný rešpektuje právo žalobcu podnikať vo sfére faktoringu, avšak v tomto konaní je to vylúčené
s verejnoprávnymi pohľadávkami.

32. Žalovaný ďalej poukázal, že okrem pohľadávok, ktoré vylučuje § 525 Občianskeho zákonníka, alebo
osobitný právny predpis sú z postúpenia vo všeobecnosti vylúčené aj pohľadávky verejnoprávneho
charakteru a tento názor možno vyvodiť okrem iného aj z toho, že ani v prípade predaja podniku podľa
ust. § 476 Občianskeho zákonníka neprechádzajú na kupujúceho záväzky verejnoprávneho charakteru

ako vyplýva z R 38/2007 v Zbierke stanovísk .

33. Žalovaný je štátna príspevková organizácia založená MZ SR ktorej základným predmetom
podnikania je poskytovanie zdravotnej starostlivosti a s odkazom na ust. § 261 ods. 2 Obchodného
zákonníka je subjektom verejného práva. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že touto časťou zákona sa

spravujú taktiež záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou
osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb
alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú
aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzatváraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich
obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Verejnou potrebou treba rozumieť aj záujmy v oblasti

hospodárstva zdravotníctva, životného prostredia atď.

34. Zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti je potrebné považovať za uspokojovanie verejnej potreby
a v tomto smere žalovaný poukazuje na čl. 40 Ústavy SR, ktorý garantuje v rámci práva na ochranu
zdraviakaždémuobčanoviprávonabezplatnúzdravotnústarostlivosťanazdravotníckepomôcky,čomu

korešponduje záväzok štátu vytvoriť podmienky umožňujúce realizáciu tohto práva.

35. Podľa § 261 ods. 2 Obch. zák., touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi
subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 524 ods. 1, Obč. zák., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.37. Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák., s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

38. Podľa § 525 ods. 1 Obč. zák., postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

39. Podľa § 526 ods. 1, Obč. zák., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu

oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

40. Podľa § 526 ods. 2 Obč. zák., ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

41. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

42. Podľa § 153 ods. 1, prvá veta CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú

uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

43. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

44. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

45. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

46. Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

47. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

48. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

49. Podľa Čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

50. Podľa Čl. 8 Základných princípov CSP, Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité

pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

51. Podľa Čl. 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a

neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

52. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 262 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.55. O výške náhrady trov konania žalobcu súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.

57. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že argumentácia v predmetnom konaní nemá aktívnu vecnú
legitimáciu, ktorú súd odvodzuje od toho, že zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2016/04/70 zo dňa

6.6.2016, je potrebné považovať za absolútne neplatnú, a to z dôvodu, že súd prvú Zmluvu o postúpení
pohľadávokč.2012/10/76zodňa16.10.2012(ktoránebolaanipredmetomtohtosúdnehokonania,pozn.
žalobcu), považuje za absolútne neplatnú, čo podľa názoru súdu by následne malo založiť absolútnu
neplatnosť právneho úkonu spočívajúceho v spätnom postúpení pohľadávok na pôvodného veriteľa
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.6.2016 a z uvedeného dôvodu nemohlo podľa
názoru súdu dôjsť k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2016/04/70 zo dňa 6.6.2016, nakoľko

realizované spätné postúpenie pohľadávok je absolútne neplatným právnym úkonom.

58. Obchádzanie zákona o rozpor s dobrými mravmi súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku založil
na skutočnosti, že „časť článku IV. predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok (Zmluva o postúpení
pohľadávok č. 2016/04/70 zo dňa 6.6.2016), kde je uvedená odplata, alebo kde mala byť uvedená

odplata súdom nie je preskúmateľná z dôvodu, že táto časť nebola súdu zverejnená (...) z dôvodu
absencie tejto podstatnej náležitosti - nezverejnenej pre súd a pre žalovaného je absolútne neplatným
právnym úkonom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, obchádzanie zákona, rozpor s dobrými
mravmi.“

59. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalovaného, že predmetom postúpenia je nespôsobilý
predmet postúpenia, nakoľko sa jedná o pohľadávky s verejnoprávneho vzťahu. Súd uvádza, že:
„Predmetom postúpenia boli faktúry, ktorých bola účtovaná kúpna cena žalovanému za dodanie liekov,
zdravotníckych pomôcok (...). Z dôvodu zmeny obsahu pohľadávky sú z postúpenia vylúčené tie
pohľadávky, ktoré sú tak späté s osobou pôvodného veriteľa, že ich plnenie je buď vôbec nemožné alebo

je ich plnenie nemožné bez zmeny ich obsahu.

60. Žalobca rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a právne názory
vyslovené súdom prvej inštancie za ústavne nekonformné.

61. Súd vyslovil v rozsudku právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie
ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa názoru na základe nepodložených
právnych konštrukcií, ktoré navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v
dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v
zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd.

62. Medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo
odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti vykonávania spravodlivosti, ktorá je inherentná
každému jurisdikčnému aktu.

63. Odôvodnenie rozhodnutia je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na
opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z
praktického pohľadu to znamená, že súdy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia, hoci túto povinnosť
nemožno chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď.

64. Ak súd neumožnil jednej zo strán súdneho konania oboznámiť sa s predloženým dôkazom,
skutkovou či právnou argumentáciou druhej strany, dochádza inter alia k zásadnému porušeniu zásada
rovnosti účastníkov konania a zásady kontradiktórnosti.

65. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať
za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi
konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípomkontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Zároveň je takéto
procesné opomenutie súdu hodnotené ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

66. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Obo/210/01: „Relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade
nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by

mohollenvtedy,akbypostúpeniepohľadávkypreukazovalzmluvouopostúpenípostupník...Akpôvodný
veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemá má, postúpil tretej osobe, právnou
skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho
záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa
náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez
ohľadu na to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla.“

67. V nadväznosti na vyššie uvedené potom vyplýva, že samotné oznámenie postupcu o postúpení
pohľadávkypredstavujejednostrannýprávnyúkon,ktorýjerealizovanýzostranypostupcuvočidlžníkovi
a jeho riadnym doručením dlžníkovi dochádza k oznámeniu zmeny veriteľa z postupcu na postupníka.

68. Predmetným doručením oznámenia o postúpení pohľadávky dochádza k vzniku a preukázaniu
aktívnej vecnej legitimácie postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky v súdnom spore a jej
zaplatenie. V takomto súdnom spore konajúci súd, nie je oprávnený ako prejudiciálnu otázku skúmať
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

69. Súd prvej inštancie v rozsudku nijakým spôsobom neuviedol, že oznámenie o postúpení
pohľadávok zo dňa 6.6.2016 predstavuje právny úkon, ktorým by nebolo preukázané postúpenie v ňom
špecifikovaných pohľadávok.

70. Súd v rozsudku argumentuje, že v dôsledku postúpenia pohľadávok by došlo z dôvodu zmeny

veriteľa k údajnej zmene obsahu postúpených pohľadávok. Prvoinštančný súd sa vo vzťahu k
zdôvodneniu uvedenej argumentácie stroho obmedzil len na skopírovanie vyjadrenia žalovaného,
pričom sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, k akej zmene obsahu postúpených pohľadávky malo
údajne dôjsť. Súčasne súd zaujal ničím nezdôvodnené a právne nepodložené stanovisko, že predmetné
pohľadávky sú pohľadávkami z práva verejného. Súd sa uspokojil len s argumentáciou, že nakoľko

existujúce pohľadávky predstavujú odplatu za lieky a zdravotné pomôcky, automaticky ide o pohľadávky
z práva verejného. Zo strany súdu nedošlo k žiadnemu relevantnému a transparentnému preskúmaniu
povahy postupovaných pohľadávok. V tejto časti preto považuje rozsudok za zjavne nepreskúmateľný
a arbitrárny.

71. V prípade preskúmania všetkých relevantných kritérií postúpených pohľadávok by súd nevyhnutne
dospel k záveru, že v danom prípade sa zjavne nejedná o pohaľádvky z práva verejného.

72. V neposlednom rade súd vo vzťahu k samotnej povahe pohľadávok, a to v zmysle, že ide o
verejnoprávne pohľadávky, na ktoré sa viaže zákaz ich postúpenia, zdôvodňuje tým, že v danom prípade

ide o pohľadávky, pri ktorých je právny vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným založený na
dôvere.

73. Z uvedeného dôvodu je pre žalobcu nepochopiteľné, že sa súd ako garant zabezpečenia výkonu
práva a spravodlivosti obmedzil na jednostrannú argumentáciu, že zo strany pôvodného veriteľa došlo

postúpením pohľadávok k narušeniu dôvery žalovaného, pričom dôvodom postúpenia pohľadávok bola
skutočnosť spočívajúca v opakovanom narúšaní dôvery pôvodného veriteľa zo strany žalovaného, a to
v dôsledku neuhrádzania existujúcich splatných pohľadávok.

74. Na základe vyššie uvedených skutočností má za to, že Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie

nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovalmupatriaceprocesnéprávav
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci. Žiada preto, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k.
33Cb/101/2016 zo dňa 25.04.2017 a vec vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.

75. K odvolaniu žalobcu zaujal stanovisko žalovaný.

76.Vstanoviskužalovanýuviedol,žežalobcomuplatnenéodvolaciedôvodyniesúspôsobiléspochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

77. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že mu nebolo doručené do dnešného dňa stanovisko zo dňa
10.4.2017. Prílohou podania zo dňa 10.4.2017 je aj potvrdenie o zaslaní stanoviska vtedajšiemu
právnemu zástupcovi žalobcu - predkladá tiež v prílohe tohto podania.

78. Obrana žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo nemal možnosť sa oboznámiť
s podaním zo dňa 10.4.2017 je jednak nepravdivá a považuje ju zo strany žalobcu za účelovú, nakoľko

sa nezúčastnili ani nariadeného pojednávania dňa 25.4.2017 bez ospravedlnenia.

79. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. Obo/210/01, na ktoré žalobca poukazuje bolo prekonané
nasledovnou judikatúrou:

80. Rozsudok Najvyššieho súdu SR pod č.k. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.1.2009, ktorým najvyšší súd
ustálil,ženamietaťabsolútnuneplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávokmôžeajdlžník,nakoľkoodlišný
prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov.

81. Rozsudok Najvyššieho súdu SR pod č.k. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.5.2008, ktorým Najvyšší súd SR

ustálil, že v rámci skúmania aktívnej legitimácie na vymáhanie /údajnej/ postúpenej pohľadávky je nutné
riešiť aj otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky - publikované tiež v zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk pod č. R/17/2008.

82. Zdôrazňuje, že sú je povinný skúmať absolútnu neplatnosť ex offo a teda aj bez toho, aby na to

strana sporu upozorňovala.

83. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

84. K stanovisku žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný z rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR len vyňal právne vety, ktoré si upravil a aplikoval na preukázanie a podloženie ním uvádzaných
nedôvodných tvrdení.

85. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016 Civilný sporový
poriadok), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.1.2019.

86. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie

uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky podľa ust. § 220 ods. 2
C.s.p., v ktorom sa súd prvej inštancie správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým
i právnym posúdením veci
(§ 387 ods. 2 C.s.p.).

87. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za
potrebné uviesť.

88. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je to, či súd prvej inštancie
rozhodol správne, ak žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.

89. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o peňažné plnenie v spore je aktívna legitimácia
žalobcu.90. Uvedená pohľadávka nebola pôvodnou pohľadávkou postupcu, táto pohľadávka bola postupcovi
postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2012/10/76 zo dňa 16.10.2012.

91. Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2012/10/76 zo dňa 16.10.2012 za žalobcu podpísal MUDr.
Ladislav G.. Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti Magellan Central Europe s.r.o., Mostová 2,
811 02 Bratislava, IČO: 44 414 315 boli dvaja konatelia, ktorí mali konať spoločne, aby sa jednalo o
platný právny úkon spoločnosti.

92. V danom prípade prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
16.10.2012 podpísal len jeden z konateľov, a to napriek tomu, že v čase podpísania zmluvy v súlade
so znením spoločenskej zmluvy menom spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne. Preto takýto
prejav vôle nie je možné považovať za prejav vôle spoločnosti, lebo nebol vykonaný spôsobom, ktorým
jedná štatutárny orgán spoločnosti.

93. Na tom nič nemení ani to, či druhý účastník zmluvy bol alebo nebol v dobrej viere, pretože žiadny
právny predpis pre takýto prípad možnosť namietať dobru vieru nepripúšťa.

94. Znenie zápisu v obchodnom registri zodpovedalo zneniu spoločenskej zmluvy.

95. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie.

96. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim účelom alebo obsahom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a preto jeho právne účinky

nenastanú.

97. Pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je potreba, aby mal účastník na jej konštatovaní
naliehavý právny záujem, resp. aby sa jej dovolával ako je to v prípade § 40a Občianskeho zákonníka,
ktorý upravuje relatívnu neplatnosť právnych úkonov.

98. Náležitosti písomnej formy právneho úkonu, kde sa tak forma vyžaduje, aké sú podstatné náležitosti
tohto právneho úkonu sú uvedené v zákone. Právne úkony vyžadujú striktnú a presnú formu aj obsah.

99. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že mu nebolo doručené podanie žalovaného zo

dňa 10.4.2017, pretože uvedené podanie bolo elektronicky doručené dňa 19.9.2017 predchádzajúcemu
právnemu zástupcovi žalobcu.

100. K poukazu žalobcu na prípadný obsah rozhodnutí iných súdov odvolací súd poukazuje na to, že
Slovenská republika má kodifikovaný právny poriadok a súdy nie sú pri rozhodovaní viazané platnými

zákonmi. Na iné rozhodnutia môžu síce prihliadnuť, ich obsahom, však nie sú viazané.

101. Vzhľadom na neexistenciu aktívnej legitimácie na strane žalobcu, na iné prípadne procesné
pochybenia súdu prvej inštancie nebolo potrebné v odvolacom konaní prihliadať.

102. Z horeuvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie nepochybil a postupoval správne, ak žalobu
zamietol.

103. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

104. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
262 ods. 2 C.s.p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

105. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).