Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 17. júl 2022

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9Er/679/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820201581
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2022:3820201581.3

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., IČO:
36854140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, proti povinnému: F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A.,
o vymoženie 46,47 eur (1.400,- Sk) s prísl., o sťažnosti súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/679/2006-18 zo
dňa 4.6.2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vykonanie exekúcie podaným v súlade s § 372m ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku
sa pôvodný oprávnený Business Center, s.r.o., IČO: 31324363 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie istiny vo výške 46,47 eur (1.400,- Sk) s prísl. na základe exekučného titulu,
ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 1Ro 1440/97-3
zo dňa 21.3.1997. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Zuzane

Dobrodenkovej udelené dňa 12.9.2006.

2. Súd lustráciou Obchodného registra SR zistil, že pôvodne oprávnený - spoločnosť Bussines
Center,s.r.o., IČO: 31 324 363 zanikol zlúčením so spoločnosťou ČSOB Factoring a.s., IČO: 35 710
063, ktorá sa stala jej právnym nástupcom. Následne spoločnosť ČSOB Factoring a.s., IČO: 35 710
063 zanikla zlúčením so spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140 dňa

01.07.2016,ktorá sa stala jej právnym nástupcom.

3. Uznesením č.k. 9Er/679/2006-18 zo dňa 4.6.2021 tunajší súd zrušil Upovedomenie o zastavení starej
exekúcie zo dňa 15.2.2020 vydané súdnym exekútorom JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD.

4. Dňa 18.06.2021 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu sťažnosť proti vyššie uvedenému uzneseniu,

ktorú odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil vec. EP je zákonom v pozícii lex specialis k
procesným kódexom, pričom od počiatku mal svoju vlastnú úpravu zmeny účastníkov konania. Preto
sa na exekučné konania v prípade zmeny účastníkov konania neaplikuje Civilný sporový poriadok a ani
neaplikoval Občiansky súdny poriadok (k tomuto pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 259/2018 zo dňa 14.11.2018). Pre prípad vydania Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a
výzvy na úhradu trov starej exekúcie ďalej len „Upovedomenie“ v rozpore so zákonom poskytuje zákon

č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinného od 01.01.2020 ďalej len „ZOUNEK“ oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (§ 7
ods. 1 prvá veta ZOUNEK). „Upovedomením“ v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo
vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie
starej exekúcie podľa zákona ZOUNEK. Stará exekúcia sa podľa zákona ZOUNEK zastavuje zo zákona,
ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 zákona ZOUNEK a

v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona ZOUNEK,
ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa § 2 ods. 2 zákona ZOUNEK (absolútnevýnimky) alebo podľa § 4 zákona ZOUNEK (relatívne výnimky). Žiadna z týchto okolností nenastala,
a preto nie sú ani dôvody na zrušenie „Upovedomenia“. Označenie oprávneného je len náležitosťou
„Upovedomenia“ /ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona ZOUNEK/, materiálne nemá vplyv na zastavenie

starej exekúcie, toto zastavenie vyplýva z ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZOUNEK. Ak sa „Upovedomenie“
zruší, ak nebol dôvod na jeho vyhotovenie, v dôsledku toho by mal súdny exekútor potom pokračovať
vo vedení starej exekúcie. Avšak stará exekúcia sa zastavila zo zákona a to uplynutím rozhodnej
doby podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.01.2020 ďalej len „ZOUNEK“. Súdny exekútor len

deklaroval zastavenie exekúcie ex lege a postupoval v zmysle ustanovení zákona ZOUNEK . Zákonné
podmienky na zastavenie starej exekúcie ex lege boli v súlade s ust. § 2 zákona ZOUNEK splnené.
Predmetom námietok takáto skutočnosť ani nebola. V spojení s ust. § 7 ods. 1, 2 a 3 zákona ZOUNEK,
kde zrušenie „Upovedomenia“ predpokladá, že námietky proti „Upovedomeniu“ podá oprávnený, a v
tomto prípade potom námietky neboli podané oprávneným ako konštatoval súd, keďže B.C.CONSULT,
s.r.o.nepovažujezaoprávneného,takpotomani„Upovedomenie“nemoholsúdvýrokomzrušiť.Nejedná

sa totiž o dôvodné námietky podané oprávneným. Ak sa súd nestotožnil zo zákonným postupom
(§ 37 ods. 4 EP v znení účinnom do 30.11.2006) súdneho exekútora, mal námietky B.C.CONSULT,
s.r.o. uznesením odmietnuť z dôvodu absencie aktívnej procesnej legitimácie, ak aj B.C.CONSULT,
s.r.o. požíva aktívnu vecnú legitimáciu, a vyzvať súdneho exekútora na opravu „Upovedomenia“ v
časti označenia oprávneného v zmysle usmernenia MS SR. Podľa výkladového usmernenia MS

SR označeného ako „Najčastejšie otázky súvisiace so zastavením starých exekúcií“ zverejnené na
webovej stránke MS SR dňa 20.12.2019 v prípade, ak upovedomenie o zastavení starej exekúcie
obsahujelenzjavnéchybyvpísaní(napr.chybnéoznačenieoprávneného/povinného,chybnéoznačenie
spisovej značky exekútora/spisovej značky súdu) je potrebné postupovať tak, že exekútorovi súd vráti
upovedomenieozastavenístarejexekúciesožiadosťouoopravu.Doručenímopravnéhoupovedomenia

by ostali zachované zákonné lehoty v zmysle vyššie uvedených ustanovení, napriek tomu, že ZOUNEK
explicitne neupravuje možnosť, aby exekútor vydal opravné upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
Exekučné konanie sa nezačalo po 01.09.2005. Predmetnej exekúcií predchádzal výkon rozhodnutia
vedený Okresným súdom Prievidza pod číslom konania E 1498/98. Exekúcia bola pokračovaním výkonu
rozhodnutia v zmysle ust. § 372m ods. 1, 2 O.s.p.. Pri postupe podľa ust. § 372m ods. 2 zákona

O.s.p. účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia zostali zachované. Exekučné konanie sa preto
považuje za začaté pred 01.09.2005 a teda riadi sa právnou úpravou § 37 ods. 3 EP v znení účinnom do
31.08.2005 a ust. § 37 ods. 4 v znení účinnom do 30.11.2006. Na základe prechodných ustanovení § 240
ods.1a§238ods.1EPplatí§37ods.3vznení„„Protiinémunežtomu,ktojevrozhodnutíoznačenýako
povinný, alebo v prospech iného než toho kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať

exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť, alebo právo z exekučného titulu podľa § 41“
a na základe prechodného ustanovenia § 238 ods. 2 EP platí § 37 ods. 4 v znení „ Ak k prevodu alebo
prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,
POKRAČUJE exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží
originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností “. V

prípadezmenyúčastníkaexekučnéhokonanianevstupujedokonaniasúd,alesúdnyexekútorpokračuje
v exekúcii tak, ako mu to ustanovuje § 37 ods. 4 EP v znení platnom do 30.11.2006, to znamená,
že má povinnosť po doručení oznámenia o postúpení pohľadávok pokračovať v predmetnej exekúcii
s novým oprávneným, t.j. so spoločnosťou B.C.CONSULT, s.r.o.. Spoločnosť B.C.CONSULT, s.r.o.
preukázala prechod práva zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.08.2010, rovnako aj svoj vstup

do exekučného konania (číslo účtu oprávneného na poukazovanie výťažkov z exekúcií) oznámením o
postúpení pohľadávky zo dňa 08.09.2010, podaním doručeným dňa 10.09.2010 (tieto listiny v prílohe
predkladám súdu a preukazujem mu týmto tieto skutočnosti). Týmto podaním bolo preukázané súdnemu
exekútorovi prechod práva z exekučného titulu. A zároveň bol procesne realizovaný vstup oprávneného
B.C.CONSULT, s.r.o., do exekúcie. Zmenu účastníka v predmetnej exekúcii po vydaní poverenia pri

prevode vymáhanej pohľadávky rieši EP (ust. § 37 ods. 4 v znení účinnom do 30.11.2006), preto
sa subsidiárne nepoužil CSP. Súdny exekútor nemal zákonnú povinnosť a nebol osobou oprávnenou
na podanie návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného v zmysle ust.
§ 37 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.08.2005. Súdny exekútor postupoval v zmysle zákonných
ustanovení (ust. § 37 ods. 4 EP v znení účinnom do 30.11.2006) a pokračoval vo výkone exekúcie s

oprávneným B.C.CONSULT, s.r.o., bez vydania procesného rozhodnutia o zmene účastníka konania
na strane oprávneného. K zmene osoby oprávneného postačovalo oznámiť súdnemu exekútorovi, že
došlo k prevodu práv z exekučného titulu na inú osobu a preukázať mu listiny o prevode práva z
exekučného titulu na túto osobu. Súdna prax postupovala v danom prípade tak, že o zmene účastníkakonania sa nerozhodovalo a v prípade, ak bol súdu doručený návrh na zmenu účastníka konania,
súd prípisom oznámil, že ak má súdny exekútor prechod práv a povinností preukázaný, je potrebné
ďalej konať s právnym nástupcom účastníka konania. V zmysle princípu právnej istoty nie je možné

spätne namietať postup, ktorý bol súdmi a justičnými autoritami dlhodobo akceptovaný a opieral sa o
vtedy platnú a účinnú legislatívu. Mám za to, že pri prechode práva sa právny nástupca pôvodného
oprávneného stáva priamo oprávneným, v exekúcii sa pokračuje bez rozhodovania o takomto prechode
práv, ak bol prechod preukázaný procesným úkonom oprávneného resp. jeho právneho nástupcu.
Takýto procesný úkon právny nástupca, t.j. spoločnosť B.S.CONSULT, s.r.o. vykonal tým, že listom zo

dňa 08.09.2010 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 10.09.2010, oznámil postúpenie pohľadávok a
svoje právne nástupníctvo doložil aj zmluvou o postúpení pohľadávok s overenými podpismi zo dňa
24.08.20010. O tejto zmene nebolo potrebné rozhodovať uznesením, pretože zmena účastníctva sa v
predmetnej veci spravuje ustanovením § 37 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.08.2005 (čo vyplýva z §
238 ods. 1 a 2 EP) a ustanoveniami § 37 ods. 4 EP v znení účinnom do 30.11.2006 (čo vyplýva z § 240
EP). Predmetné exekučné konanie sa začalo pred 01.09.2005, pričom v jeho priebehu došlo k zmene

účastníka konania na strane oprávneného, vzťahujú sa tak naň obe prechodné ustanovenia - teda §
238 a § 240 Exekučného poriadku. Ak by zákonodarca vychádzal z predpokladu, že o pripustení zmeny
účastníka je potrebné obligatórne rozhodnúť uznesením, nemal by s ohľadom na zásadu okamžitej
aplikability procesného predpisu dôvod prijímať vo vzťahu k novelám č. 341/2005 Z. z. ako aj novely č.
585/2006 Z. z. EP akúkoľvek intertemporálnu úpravu týkajúcu sa § 37 EP. Pretože v takom prípade by

bol úplne popretý zmysel a účel daných prechodných ustanovení. Táto úprava nachádzajúca sa v EP
ako lex specialis má prednosť pred všeobecnou úpravou lex generalis, či už v podobe O.s.p. alebo CSP.
Všeobecná úprava je spôsobilá špeciálnu právnu úpravu doplniť, nie je však spôsobilá poprieť zmysel,
účel a zjavné znenie špeciálnej právnej úpravy. Súdy na exekučné konanie neaplikovali ustanovenia
O.s.p., nakoľko EP obsahoval vlastnú úpravu postupu pri zmene účastníkov konania. Podľa dôvodovej

správykzákonuč.341/2005Z.z.,§37ods.4EPboldoplnenýzdôvodunejasností,čimásúdnyexekútor
postupovať na základe pôvodného poverenia súdu alebo žiadať o zmenu poverenia. Súdny exekútor bol
poverenývýkonomexekúcieavšetkýmiúkonmiaposúdeniami,ktorévyplývalizvýkonuexekúcie,okrem
tých, ktoré zákon ukladal súdu. EP obsahoval vlastnú úpravu o zmene účastníkov exekučného konania.
V prípade, že by zákonodarca zamýšľal ponechať rozhodovanie o zmene podľa O.s.p., nebola by

zavedená úprava podľa § 37 EP. Nakoniec až zavedením novely č. 341/2005 Z. z. zaviedol zákonodarca
rozhodovanie súdu o zmene účastníkov konania formou uznesenia. V prípade, ak by súdy naozaj
dovtedy postupovali podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., bola by táto novela nadbytočná. V tejto súvislosti
treba podotknúť, že do ust. § 92 O.s.p. zaviedla znenie nových odsekov 2 a 3 až novela vykonaná
zákonom č. 501/2001 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2002 (toto konanie začalo v roku 1998). Otázka vzniká

ohľadomintertemporalityzákonač.501/2001Z.z..Neobsahujetotižustanovenia,otomakosaužzačaté
konania dokončia. Uplatnenie pravidla o okamžitej aplikabilite procesnoprávnych noriem neumožňuje
zasahovať do práv, ktoré majú materiálnu povahu (postúpenie pohľadávky). Práve tento charakter práva
pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej
zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím

novelizovaných znení procesných predpisov. A preto je potom dôvodné uplatniť ust. § 37 EP v znení
účinnom do 31.08.2005, pretože vzhľadom na existenciu tejto právnej úpravy sa neuplatní pravidlo
o okamžitej aplikabilite procesnoprávnych noriem novoformulovaných ust. § 92 O.s.p. (prednosť má
špeciálny zákon). Nebol dôvod aplikovať ust. CSP, keďže EP obsahoval vlastnú úpravu o zmene
účastníkov konania (súdny exekútor postupoval v zmysle zákonných ustanovení EP t.j. ust. § 37

ods. 3 EP v znení účinnom do 31.08.2005 a ust. § 37 ods. 4 EP v znení účinnom do 30.11.2006).
Keďže boli splnené zákonné dôvody na zastavenie ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona ZOUNEK, súdny
exekútor vyhotovil „Upovedomenie“, čím len deklaroval zastavenie exekúcie. Nemožno pokračovať
vo výkone exekúcie. Právo podať námietky zo zákona smeruje k náprave nedôvodného zastavenia
exekúcie t.j. vydania „Upovedomenia“ ako deklaratórneho aktu o zastavení starej exekúcie ex lege,

pričom tento prostriedok nápravy - námietky - nemal by smerovať k označeniu oprávnenej osoby.
Toto vyjadrilo vo svojom výkladovom usmernení MS SR a to postupom vykonania nápravy vydaním
opravného „Upovedomenia“. Záverom súd uvádza, že by subjekt B.C.CONSULT, s.r.o.. nemohol docieliť
nápravu pokiaľ ide o zaplatenie trov starej exekúcie a týmto súd odôvodňuje zrušenie „Upovedomenia“.
Spoločnosť B.C.CONSULT, s.r.o., by mohla použiť ale iné prostriedky nápravy v prípade, ak by bola

vyzvaná na úhradu paušálnych trov exekúcie resp. ak by bolo k tomuto pristupované ako k exekučnému
titulu (ust. § 6 ods. 3 zákona ZOUNEK). Zákon mu umožňuje brániť sa proti takejto exekúcii okrem
iného aj z dôvodu neprípustnosti exekúcie na základe nezákonného exekučného titulu, pokiaľ by túto
skutočnosť preukázal. Posúdenie nároku na zaplatenie trov starej exekúcie je potom v kompetenciiexekučného súdu, ktorý rozhoduje o prípustnosti vymáhaných týchto trov. Preto nie je dôvod poskytovať
ochranu čo do trov starej exekúcie v konaní o zastavení starej exekúcie ex lege. Pokiaľ ide o rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo 251/2012 zo dňa 05.12.2012, toto nemá v predmetnej veci ani inštančnú záväznosť,

keďže nebolo vydané v prejednávanej veci (konajúci súd teda nie právnym názorom vysloveným v týchto
rozhodnutiach viazaný), a ani judikatórnu záväznosť, keďže nebolo zverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Dané rozhodnutie nie je možné bez ďalšieho považovať ani
za ustálenú právnu prax. Konajúci exekučný súd teda nie je závermi vyslovenými v tomto rozhodnutí
viazaný a tieto sa v kontexte už uvedenej aplikovateľnej právnej úpravy nejavia ako presvedčivé.

Rozhodnutia súdov v iných veciach nie sú prameňom práva (toľko z teórie práva) a ako také nie sú pre
súdy záväzné. Keďže súd zrušil „Upovedomenie“ zo dňa 15.02.2020, zasiahol aj do môjho práva nároku
na trovy exekúcie, z čoho odôvodňujem právo na podanie sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho úradníka.
Podľa ust. § 37 ods. 1 EP je exekútor považovaný za účastníka konania, pokiaľ ide o jeho trovy exekúcie.
Na základe uvedených skutočností žiada o zrušenie Uznesenia č. k. 9Er/679/2006-18 zo dňa 4.6.2021.

5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť.

6. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý

napadnuté uznesenie vydal.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť

dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva

tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

10.Vzhľadomnavyššieuvedenésúduvádza,žesúdnyexekútorniejeúčastníkomexekučnéhokonania,
s výnimkou, tej časti konania, kedy sa rozhoduje o trovách exekúcie. Je teda zrejmé, že súdny exekútor
nemal právo podať sťažnosť proti uzneseniu, pretože nie je účastníkom exekučného konania.

11. Súd zotrváva na záveroch napadnutého uznesenia, kde výrok v uznesení, ktorým súd zrušil
Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 15.2.2020 je vecne správny. Nakoľko súdny exekútor
označil a doručoval predmetné Upovedomenie o zastavení starej exekúcie inému než účastníkovi
konania, konal tak v rozpore so zákonom č. 233/2019 Z.z.. Súdny exekútor mal vydať a doručiť

predmetné Upovedomenie o zastavení starej exekúcie oprávnenému.

12. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza č.k. 9Er/679/2006-18 zo dňa 4.6.2021 bola podaná osobou, ktorá nie je oprávnená na
jej podanie, a preto súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

13. Nakoľko došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie ex lege v zmysle § 2 ods. 1 zákona č.
233/2019Z.z., t.j. uplynutím rozhodnej doby, súd uvádza, že súdny exekútor by mal opätovne vypracovať
Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a doručiť ho súčasnému oprávnenému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.