Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/119/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120203643
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4120203643.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: W. X., narodený X.X.XXXX, bytom M.
XX, zastúpený: JUDr. Peter Múčka, advokátska kancelária s.r.o., Hlboká cesta 1719/4, 931 01 Šamorín,
IČO: 51 338 602, proti žalovaným: 1/ R. O., narodená XX.X.XXXX, naposledy bytom M., 2/ F. L.,
narodenáXX.X.XXXX,bytomM.XXX,vočižalovaným1/a2/vichzastúpenívykonávasprávuSlovenský

pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 31.
augusta 2020 č. k. 10C/27/2020-91, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) uznesením zo dňa 31. augusta 2020 č. k. 10C/27/2020-91,
pri právnom posúdení podľa § 61, § 62 a § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej
iba „CSP“) zastavil konanie, v ktorom sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (pozemkom) nachádzajúcim sa v kat. úz.
M., zapísaným na LV č. XXXX ako parcely registra „E“ čísla 957, 1669/1, 1670, 1671 a na LV č. XXXX ako

parcely registra „E“ čísla 755, 1992/101, 1992/102 a 1993/101. Predmetné podielové spoluvlastníctvo
žiadal vyporiadať tak, že spoluvlastnícke podiely žalovaných 1/ a 2/ budú prikázané do výlučného
vlastníctva žalobcu s tým, že každej zo žalovaných vyplatí finančnú náhradu v sume 247,50 eura a v
sume 851,93 eura.

2. O náhrade trov zastaveného konania rozhodol prvoinštančný súd s poukazom na ust. § 256 ods.

1 CSP tak, že žalované nemajú nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania. Tým, že žalobca
podal žalobu proti žalovaným, ktorí obidvaja v čase začatia konania neboli procesne spôsobilí, zavinil
zastavenie konania. Vzhľadom k tomu, že žalovaným žiadne trovy v tomto konaní nevznikli, súd im nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

3. V odôvodnení zastavujúceho uznesenia prvoinštančný súd uviedol, že po doplnení žaloby žalobcom

ohľadne dátumu narodenia žalovanej 1/ sa zaoberal splnením podmienok procesnej subjektivity (v
zmysle § 61 CSP) na strane žalovaných 1/ a 2/, ktorá sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti.
Pri fyzických osobách spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká ich narodením a zaniká ich smrťou
(v zmysle § 70 Obč. zákonníka). Ak v žalobe označená fyzická osoba nemá spôsobilosť mať práva
a povinnosti, pretože zomrela ešte pred začatím konania, nemá ani procesnú subjektivitu. V prípade
nedostatku procesnej subjektivity je súd povinní podľa § 62 CSP konanie zastaviť, pretože ide o

neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, pri výskyte ktorej je súd povinný zastaviť konanie aj
podľa § 161 ods. 2 CSP.4. Napriek tomu, že v konaní nebolo preukázané, že obidve žalované v čase začatia konania nežili,
nemožno vylúčiť, že žili, z tej skutočnosti, že žalovaná 1/ by mala v tom čase 108 rokov a žalovaná 2/

takmer 112 rokov, s prihliadnutím k bežnej i najdlhšej dobe života sa javí omnoho pravdepodobnejším, že
v čase začatia konania obidve žalované skôr nežili, ako žili. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie
NS SR z 24.2.2016 sp. zn. 6Cdo/11/2016. Hoci žalovaný v tejto veci uvádzanej najvyšším súdom by mal
v čase začatia konania 122 rokov a žalované v tejto veci by mali 108, resp. 112 rokov, z webovej stránky
Štatistického úradu SR vyplýva, že priemerný vek dožitia žien na Slovensku je 80,80 rokov. V čase

začatia konania, t. j. v roku 2020 bola najstaršou obyvateľkou Slovenska p. F., ktorá dňa XX.X.XXXX
zomrela vo veku 108 rokov.

5. Vzhľadom k tomu, že obidve žalované mali viac rokov ako je priemerný vek dožitia, je možné
použiť závery Najvyššieho súdu aj v tejto právnej veci. Obidve žalované ako mŕtve osoby potom v
čase začatia konania nemohli mať spôsobilosť na práva a povinnosti a ani nemohli byť spôsobilou

stranou v tomto spore. Takýto nedostatok podmienky konania nie je možné napraviť žiadnym spôsobom
a to ani tak, ako to v danom prípade zrealizoval žalobca, ktorý za zástupcu obidvoch žalovaných
označil Slovenský pozemkový fond, ktorý podľa listu vlastníctva vykonáva správu na predmetných
parcelách. Z ust. § 34 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb. síce vyplýva, že zákon priznáva SPF oprávnenie na
zastupovanie neznámych vlastníkov, ale iba v prípadoch, že títo vlastníci žijú a nie v prípadoch, že nežijú

(uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/31/2018). Vzhľadom k tomu, že na strane obidvoch žalovaných ide o
neodstrániteľnú podmienku konania, súd konanie podľa § 62 v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastavil.

6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu
prvej inštancie napadnuté jeho odvolaním zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Vzhľadom na zákonnú možnosť pokračovania v konaní je žalobca toho názoru,
že neboli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania. Napadnuté uznesenie je
nesprávne podľa § 365 ods. 1 písm. c/, b/, f/ a h/ CSP.

7. Napriek vysokému veku žalovaných, súdy by pri vydávaní rozhodnutia mali vychádzať zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu (§ 215 CSP). V prípade, ak prvostupňový súd usudzuje, že nie je
pravdepodobné, že by žalované žili, takéto rozhodnutie považuje žalobca za nepreskúmateľné.

8. Súd mal konanie zastaviť iba voči žalovanej 2/, ktorej sa nedostatok podmienky byť účastníkom týkal,
avšak nie aj voči žalovanej 1/, voči ktorej mal žalobcovi poskytnúť možnosť, aby doplnil okruh účastníkov

a tak umožnil žalobcovi domáhať sa spravodlivého súdneho procesu a vydania rozhodnutia, ktorým by
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo. Takýto postup žalobca považuje za porušenie práva na
spravodlivý proces.

9. S poukazom na uznesenie NS SR z 24.2.2016 sp. zn. 6Cdo/11/2016 súd v danej veci mohol konať

v prípade pochybností o živote žalovaných a tento problém preklenúť na základe druhového označenia
účastníkov majúcich byť zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom a to spôsobom, že účastníkom
konania na strane žalovaných by boli neznámi (nezistení) právni nástupcovia vlastníkov 1/ R. O., nar.
XX.X.XXXX a 2/ F. L., nar. XX.X.XXXX, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Týmto postupom
by podľa právneho názoru žalobcu bolo zachované právo na spravodlivý proces a dodržaná zásada

Obč. zákonníka, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po
zistení, že odvolanie podal oprávnený subjekt v rámci zákonnej odvolacej lehoty, preskúmal napadnuté
rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal

predmetné odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
následne dospel k tomu záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 v spojení s § 387 ods. 2 CSP potvrdiť.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. V danom prípade odvolací súd skúmajúc dôvodnosť podaného odvolania o strany žalobcu v rámci

odvolacieho konania dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu zo dňa 9.9.2020 smerujúce proti
prvoinštančnému (zastavujúcemu) uzneseniu zo dňa 31.8.2020 č. k. 10C/27/2020-91 nie je dôvodné.
Vzhľadom k uvedenému vo vzťahu k napadnutému uzneseniu odvolací súd aplikoval procesný postup
podľa § 387 ods. 1 CSP, ktorý sa prejavil v potvrdení napadnutého uznesenia ako vecne správneho. V
ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia,

s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Na margo správnosti odvolaním napadnutého - zastavujúceho uznesenia zo strany žalobcu je
potrebné uviesť, že prvoinštančný súd v rámci skúmania existencie podmienok konania (§ 61 CSP),
akceptujúc pritom vek žalovaných 1/ a 2/, ktoré by ku dňu podania žaloby mali 108, resp. 112 rokov,

správne skonštatoval, že ani jedna zo žalovaných nemohla mať hmotnoprávnu a ani procesnoprávnu
subjektivitu. V tejto súvislosti poukázal aj na štatistický prehľad, podľa ktorého najstaršia Slovenka
zomrela dňa XX.X.XXXX vo veku 108 rokov.

Vzhľadom k tomu, že absencia hmotnoprávnej alebo procesnej subjektivity na strane účastníka konania

je neodstrániteľná podmienka konania, pri výskyte ktorej je súd povinný konanie zastaviť, prvoinštančný
súd konanie voči žalovaným 1/ a 2/ pre výskyt tejto neodstrániteľnej podmienky (nedostatok procesnej
subjektivity) na ich strane správne zastavil.

14. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vek, ktorý mali dosiahnuť obidve žalované ku dňu podania žaloby

v danej veci, t. j. 108 a 112 rokov, s najväčšou pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou, znamená,
že žalované ku dňu podania žaloby na OS Nitra dňa 13.3.2020 už nežili, čím postrádali hmotnoprávnu
a zároveň aj procesnú subjektivitu.

15. V kontexte týchto dôvodov odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ v tomto konaní voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože im žiadne odvolacie trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).