Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121264319
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6121264319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: F., právne zastúpený: Z., proti
žalovanému: O., o zaplatenie 3.043,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. januára 2022, č.k. 15Csp/46/2021-76, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy
3.043,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 28.08.2018 do zaplatenia a náhrady trov
konania, zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 Obč. zák., § 497 Obch. zák., §
1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ zák. č. 129/2010 Z.z., § 53 ods. 9, § 524 Obč. zák. a § 92 ods. 8 zák. č.
483/2001 Z.z. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané,

že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.05.2015 bol zo strany veriteľa I.
žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 6.000,- eur, ktorý mal splácať v 60-tich pravidelných
mesačných splátkach. Žalobca si uplatnil nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako právny nástupca
pôvodného veriteľa (banky) z titulu postúpenia pohľadávky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
nebola naplnená podmienka doručenia písomnej výzvy banky žalovanému na zaplatenie dlhu pred
postúpením pohľadávky, tak ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd prvej inštancie uviedol,

ževkonaníbolotvrdenéapreukázané,žebankalistomzodňa13.08.2018vyhlásilapredčasnúsplatnosť
pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorú doručovala žalovanému, pričom vyhláseniu predčasnej splatnosti
predchádzalo vyhotovenie výzvy na úhradu omeškaných splátok zo dňa 26.06.2018 s upozornením
na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ktorá podľa podacieho hárku tiež bola žalovanému
doručovaná. Ide o postup predpokladaný v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorého dodržanie
má vplyv na riadne vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Uvedené písomnosti sú však jedinými,
ktoré veriteľ - banka zasielal žalovanému do okamihu postúpenia pohľadávky dňa 08.07.2020. V

konaní ale nebolo preukazné, že by bol dodržaný postup predpokladaný v § 92 ods. 8 citovaného
zákona o bankách a síce, že by I. teda banka, ktorá uvažuje o postúpení
pohľadávky, písomne vyzvala žalovaného na úhradu pohľadávky, ktorú banka zamýšľa postúpiť inému
subjektu. Existenciu takejto písomnosti žalobca v žalobe netvrdil, neuvádzal, že by výzvu doručoval
žalovanému a rovnako nepreukázal, že by si túto povinnosť splnil. V súvislosti s postúpením pohľadávky
na žalobcu bolo tvrdené a preukázané iba doručovanie oznámenia o postúpení pohľadávky, teda

oznámenia adresovaného žalovanému, že banka pohľadávku už postúpila inému subjektu. Výzvu, ktorá
by predchádzala postúpeniu pohľadávky, tak ako je to zakotvené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, však
banka žalovanému nedoručovala. Súd prvej inštancie nepovažoval za takúto výzvu písomnosti zo dňa26.06.2018 a zo dňa 13.08.2018, ktoré boli doručované v rámci toho, že banka využila právo mimoriadne
úver zosplatniť, a to jednak s poukazom na značný odstup času, ktorý od vyhotovenia
týchto výziev (r. 2018) uplynul do okamihu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (r.2020), kedy

dva roky stará výzva nemôže mať za následok predpokladaný v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Stav
deklarovaný vo výzve z 13.08.2018 v čase bezprostredne pred postúpením pohľadávky je vzhľadom
na plynutie času nanajvýš neaktuálny. Ani z listín zasielaných žalovanému v súvislosti s procesom
vyhlasovania predčasnej splatnosti úveru v roku 2018 nevyplýva úmysel banky, že by táto listina mala
byť zasielaná žalovanému práve aj v súvislosti so zamýšľaným budúcim postúpením pohľadávky, keď

obsah týchto listín tomu ani náznakom nenasvedčuje. Podľa obsahu mal za to, že účelom vyhotovenia
týchto listín - výziev bolo jedine dodržanie postupu stanoveného § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre
to, aby sa pohľadávka mohla účinne stať splatnou ešte pred uplynutím dojednanej konečnej splatnosti.
Vo výzvach zasielaných v súvislosti s vyhlasovaním predčasnej splatnosti sa
vôbec neodkazuje na postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Konštatoval, že spotrebiteľ musí byť
upozornený nielen na omeškanie, ale aj na jeho následok, a síce na vôľu banky postúpiť pohľadávku a

na možnosť zvrátiť postúpenie. Poukázal k tomu v skutkovo obdobnej veci zhodne napr. na rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27CoCsp/52/2021-150 zo dňa 28.10.2021. Uviedol, že výzva v zmysle
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách musí byť totiž kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné
obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva,
že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka

na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty
bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt bez súhlasu dlžníka.
Písomnosti vyhotovované veriteľom a doručované dlžníkovi podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(teda v súvislosti s vyhlasovaním mimoriadnej splatnosti úveru) a písomnosti vyhotovované
veriteľom a doručované dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (teda v súvislosti s osobitnými

podmienkami postupovania pohľadávok) sa navzájom nenahrádzajú, ani nekonzumujú, keď účel každej
z nich a aj z toho plynúci obsah každej z nich je odlišný. V tejto súvislosti poukázal napr. na záver
prijatý v rozsudku KS v Žiline sp.zn. 11CoCsp/21/2020 zo dňa 29.07.2020, ktorý rovnako konštatoval,
že tieto výzvy nemožno zamieňať ani stotožňovať. Doručovanie kvalifikovanej výzvy s vyššie uvedeným
obsahom v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách žalovanému pred postúpením pohľadávky na žalobcu

v konaní tak súd prvej inštancie nemal za preukázané. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovanému, ktorý bol plne úspešný v konaní, náhradu trov nepriznal z
dôvodu, že mu v spore žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne
právne posúdenie veci. Dôvodil, že spolu so žalobou bola súdu doručená nielen tretia upomienka zo
dňa 26.06.2018 (výzva na úhradu omeškanej splátky), ale spolu s ňou aj podací hárok preukazujúci
doručovanie tejto žalovanému. Z tohto podacieho hárku je zrejmé, že predmetná výzva bola daná na
poštovú prepravu dňa 26.06.2018, čo vyplýva z dátumu na ľavej bočnej strane hárku. Obe tieto listiny

a taktiež výzva právneho predchodcu na predčasné splatenie s doručenkovou obálkou sú súčasťou
súdneho spisu. V uvedenej súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru NS SR na posudzovanie účinkov
doručenia poštových zásielok. Pre nadobudnutie účinkov doručenia úkonu nie je podstatné, či sa
adresát s obsahom doručovanej zásielky úkonu oboznámil až neskôr, v čase plynutia odbernej lehoty na
vyzdvihnutie uloženej zásielky, resp. tieto účinky nastávajú aj v prípade, ak nevyužil možnosť oboznámiť

sa s obsahom uloženej zásielky. Podľa jeho názoru pred postúpením pohľadávky postupca dodržal
všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Mal za to, že preukázal
splnenieobochpodmienok,malzanesporné,že kpostúpeniupohľadávkydošloriadneaplatne.
Záverom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 stým, že pri výklade právnych
úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnuté brať na zreteľ ústavný príkaz

preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec
zákonom uvedených príkazov.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti

žalovanému z pôvodného veriteľa I., keď predložená zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre
rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho

správnosti k odvolacím námietkam žalobcu uvádza:

7. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou

súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Preto
nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá
právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu

k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej
strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. V tomto smere nastal odklon súdnej
praxe od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého
relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez

toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Tento odklon od
uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2 Obo 49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
1 Cdo 76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v
spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z

úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu -
zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka
nemožnovyvodiť,žedlžníkbynemoholnamietaťasúdskúmaťplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky,
ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný
súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

8. Pre potreby ďalšej argumentácie považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že popri všeobecnej
právnej úprave postúpenia obsiahnutej v Občianskom zákonníku sú pre určité druhy pohľadávok
osobitnými právnymi predpismi ustanovené špecifické kritériá a obmedzenia vo vzťahu k možnosti
a podmienkam ich zmluvného postúpenia tretej osobe. Individuálny režim týchto pohľadávok je

odôvodnený osobitným záujmom na modifikácii, resp. odklone od všeobecnej právnej úpravy, ktorý je
spravidla determinovaný špecifickým (privilegovaným) postavením niektorého z účastníkov veriteľsko-
dlžníckeho záväzkového vzťahu.

9. V súdenej veci je týmto lex specialis § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách upravujúci

osobitnú kategóriu bankových peňažných pohľadávok a ich postúpenia inej osobe, aj inej osobe ako
banke, ako je tomu v danej veci, vzhľadom na potrebu špecifickej ochrany informácií, ktoré podliehajú
osobitnému režimu bankového tajomstva, v ktorom má špecifické privilegované postavenie klient banky
bezohľadunato,čijesúčasnespotrebiteľomalebonie(možnosťpostúpeniaspotrebiteľskýchúverových
pohľadávok osobitne upravuje § 17 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý však vo veci nebol použitý). Preto

argumentácia žalobcu o tom, či je záver súdu „prospotrebiteľský“ alebo „protispotrebiteľský“ t.j. v súlade
alebo v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa, nie je v danom prípade významná.

10. Podľa § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte predpostúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok
v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok.

11. Predmetom nesúhlasu odvolateľa s argumentáciou súdu prvej inštancie je charakter písomnej
výzvy, ktorú § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách vyžaduje ako podmienku pre postúpenie
bankovej pohľadávky. Odvolací súd sa v tejto otázke stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie

vychádzajúcimzodôvodneniarozsudkuKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.11CoCsp/21/2020,podľaktorého
cit. „zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, no z obsahu a zmyslu
tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto
výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a
upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný,
hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka.“

12. Takýto výklad rozhodného ustanovenia a pojmu „písomná výzva“ zodpovedá ustálenej judikatúre
najvyššejsúdnejautorityvSlovenskejrepublikeNajvyššiemusúduSlovenskejrepubliky,ktorývosvojom
rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 147/2017 publikovanom v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu pod č. 8/2018

vyslovil právnu vetu, podľa ktorej ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež ochranu práv klienta v súvislosti s postúpením
pohľadávky.Postúpeniepohľadávkybanky,kuktorémudošlovrozporestýmtoustanovením,jeneplatný
právny úkon.

13. Práve účelu ochrany práv klienta slúži aktuálna informácia o zámere banky postúpiť za splnenia
zákonom stanovených podmienok, z ktorých niektoré sú závislé od správania klienta (možnosť
uhradenia omeškaného peňažného záväzku), jeho bankovú pohľadávku (záväzok klienta) na inú osobu.
Len takáto aktuálna informácia umožní klientovi ochrániť svoje práva a zvrátiť zámer banky uhradením
omeškaného peňažného záväzku v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva pred postúpením

pohľadávky, ako mu to dovoľuje druhá veta citovaného rozhodného ustanovenia. Význam a dôležitosť
tejtovýzvypreochranuprávklientavyplývaizozákonomvyžadovanejpodmienkypísomnostitejtovýzvy
(a s tým spojenej osobitnej formy doručovania, vytvorenia možnosti klientovi oboznámiť sa s výzvou v
zmysle § 45 Občianskeho zákonníka). Práve dôležitosť, ktorú zákonodarca tejto výzve prikladá, a ktorú
zistil a vysvetlil Najvyšší súd SR v citovanom judikáte umožňuje taký výklad citovaného ustanovenia,

aký prijal súd prvej inštancie i Krajský súd v Žiline v odkazovanom rozhodnutí teda, že, i keď zákon
osobitne neupravuje obsahové náležitosti výzvy podľa § 92 ods. 8, nestačí akákoľvek výzva banky na
zaplatenie, ale touto výzvou musí banka klienta informovať, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude
oprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu.

14. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcom predložené dôkazy, ktorým
chce preukázať splnenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, predovšetkým listinou zo dňa 26.06.2018,
vzhľadom na ich obsah a dátum ich vyhotovenia i doručovania tieto požiadavky nespĺňajú, pretože
nemajú žiaden vzťah k právnemu úkonu postúpenia pohľadávky, od ktorého žalobca odvodzuje svoje
postavenie veriteľa a aktívnu vecnú legitimáciu v spore, postúpenie nijakým spôsobom nespomínajú, a

preto neslúžia ochrane práv klienta podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ich účelom bolo iba splnenie
podmienok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

15. Absencia riadnej výzvy pred postúpením pohľadávky spôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky. Žalobca sa platne nestal veriteľom postúpenej pohľadávky, a preto mu ani nesvedčí aktívna

vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu má za následok zamietnutie žaloby.

16. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

17. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom
konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto

odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v
zmysle § 251 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).