Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. júl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116217140
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4116217140.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcov: 1/ D.. P. R., narodený
XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, B. B., 2/ X. R., narodený X.X.XXXX, bytom Tr. A. O. XX, Z. a 3/ M. F.,
narodená XX.X.XXXX, bytom O. 3, B., všetci zastúpení advokátom JUDr. Peter Koscelanský, so sídlom
Fraňa Mojtu 24, Nitra, proti žalovaným: 1/ D.. U. L., narodená XX.X.XXXX, bytom V. XX/XX, Z., 2/ P.
U., narodený XX.X.XXXX, trvalo bytom O. trieda XX/XXX, Z., 3/ T. U., narodená XX.X.XXXX, bytom
N. nábrežie XXX, Z., 4/ T. Q., narodená X.X.XXXX, bytom Z. terasami XXX/XX, X., 5/ P. V., narodený
X.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, Z., 6/ F.. D. P., narodený XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., 7/

X.. F. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., 8/ X. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom
N. nábrežie XXX, Z., 9/ T. H., narodená X.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., XX/ X. G., narodený
XX.X.XXXX, bytom Z. mládeže XXX/XX, Z., XX/ P.. X. G., narodená XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie
XXX, Z., XX/ L. F., narodená X.X.XXXX, bytom G. XX, Z., XX/ F.. F. X., narodený XX.X.XXXX, bytom
N. nábrežie XXX/XXX, Z., XX/ D.. T. P., narodený XX.X.XXXX, bytom Q. 4, Z., XX/ F. E., narodený
X.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX/XXX, Z., XX/ Q. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. nábrežie XXX/
XXX, Z., XX/ H. B., narodená XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, Z., XX/ V. Q., narodený X.X.XXXX, bytom

N. nábrežie XXX/XXX, Z., XX/ L. Q., narodený XX.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, Z., XX/ V. J., narodený
XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., XX/ F.. D. V., narodená XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z.,
XX/ D.. K. V., narodený XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., XX/ X. U., narodený X.X.XXXX, trvalo
bytom F. X/XXX, D. pri Z. a XX/ X. U., narodený X.X.XXXX, trvalo bytom A.F.E. XX/XXX, Z., žalovaní
1/ až 24/ zastúpení advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo
námestie 25, Bratislava IČO: 36833533, o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcov v 1/, 2/ a 3/ rade proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/316/2016 - 491 zo dňa 17. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným v 1/ až 24/ rade priznáva proti žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou a jej doplnením zo dňa 14.5.2018 žalobcovia v 1/ a 2/ rade a právny predchodca žalobkyne v
3/radepožadovali,abysúdurčil,ževlastnícinehnuteľnostíparcielregistra"C"parc.č.XXXX-zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 spolu s domom č.s. XXX, parc. č. XXXX - vinice vo výmere
XXX m2 a parc.č.XXXX/X - záhrady vo výmere XXX m2 zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX pre

obec Z., kat. úz. Z. majú právo prístupu, prejazdu a prechodu na tieto nehnuteľnosti pešo, osobnými
motorovými vozidlami a nákladnými vozidlami cez nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo
výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 zapísané v liste
vlastníctva č. XXXX pre obec Z. kat. úz. Z.. Dôvodili tým, že tieto parcely sú spevnené plochy a slúžia akoprístupová cesta z verejnej komunikácie označenej ako N. nábrežie na prístup k týmto nehnuteľnostiam,
a to konkrétne parcele parc. č. XXXX/X, pričom iný prístup nie je možný s výnimkou prístupu na
pešo zo Q. ulice. Uviedli, že tento prístup im slúžil od roku 1971, kedy ich právna predchodkyňa P.

R. predala Západoslovenským energetickým závodom n.p. zmluvou z 20.7.1971 časť nehnuteľností vo
svojom vlastníctve za účelom výstavby obytného domu, v ktorom bývajú žalovaní. V tejto zmluve sa
dohodli, že kupujúci zabezpečí predávajúcej právo prístupu k tejto parcele označenej ako parcela č.
M.1. Predávajúca, jej právni nástupcovia a ich rodiny tento prístup odvtedy využívali pešo, osobnými
motorovými vozidlami a podľa potreby aj nákladnými motorovými vozidlami nerušene a dobromyseľne,

že im patrí až donedávna, kedy im začali niektorí žalovaní v prístupe brániť. Žalobou určiť, že toto právo
prístupu a prechodu cez parcely žalovaných nadobudli titulom vydržania.

2.1Rozsudkomz14.5.2018č.k.10C/316/2016-273(vporadíprvým)súdprvejinštancieurčil,ževlastníci
nehnuteľností parciel registra "C" parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 spolu
s domom č.s. XXX, parc.č.XXXX - vinice vo výmere XXX m2 a parc.č.XXXX/X - záhrady vo výmere XXX

m2 zapísaní v liste vlastníctva č. XXXX pre obec Z., kat. úz. Z. majú právo prístupu, prejazdu a prechodu
na tieto nehnuteľnosti pešo, osobnými motorovými vozidlami a nákladnými vozidlami cez nehnuteľnosti
parciel registra "C" parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X - zast. plochy
a nádvoria vo výmere XXX m2 zapísané v liste vlastníctva č. XXXX pre obec Z. kat. ú. Z.. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobcovia 1/ až 3/ majú nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 3/

až 24/ v rozsahu 100 %. Žalobcovia 1/ až 3/ nemajú nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 2/.
Súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia preukázali, že splnili všetky podmienky pre nadobudnutie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to prístupu, prejazdu a prechodu k svojim pozemkom cez
pozemky žalovaných vydržaním t.j. dobromyseľnosť pri vstupe do držby a aj počas celej vydržacej doby,
uplynutie vydržacej doby a právo spôsobilé na vydržanie,

2.2 Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní. Krajský súd v Nitre uznesením z 23.7.2020 č.k.
7Co/268/2018-444zrušilrozsudoksúduprvejinštancieavrátilmuvecnaďalšiekonanie,pretožekovová
brána sa nenachádzala na rozhraní parciel č. XXXX/X a č. XXXX/X, medzi ktorými bola parcela č. XXXX/
X, súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav. V odvolacom konaní tretia osoba previedla
svoj podiel k parcele č. XXXX/X na žalobcov, na čo reagovali doplnením výroku žalobného petitu, preto

uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa aj s argumentáciou žalovaných, či ide o návrh na zmenu
žalobného návrhu a v kladnom prípade o nej rozhodnúť. Odvolací súd následne poukázal na to, že
nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena je existencia právneho dôvodu (titulu), z
ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť
v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom

vecného bremena a niekto iný je povinný strpieť výkon tohto práva. Za dôvodnú považoval aj odvolaciu
námietku žalovaných spočívajúcu v tom, že presný rozsah výkonu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu musí byť určený jedine prostredníctvom geometrického plánu. Odvolací súd sa nestotožnil
s tým, že žalobcovia vydržali právo prechodu a prejazdu po celých parcelách, pretože na pozemku
parcela č. XXXX/X je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň park a iná funkčná zeleň a lesný

pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie a parcela č. XXXX/X má spôsob využitia dvor a vyplýva
to aj z fotodokumentácie. Uviedol, že z doteraz vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by
žalobcovia využívali na prechod alebo prejazd k svojim pozemkom celé parcely žalovaných parc. č.
XXXX/X a XXXX/X, to znamená, že nebol preukázaný rozsah využívania vecného bremena. Navyše
v kúpnopredajnej zmluve zo dňa 20.7.1971 vôbec nebolo vymedzené cez ktoré parcely malo právo

prechodu a prejazdu pre právnu predchodkyňu žalobcov viesť, keď je v nej uvedené iba zabezpečenie
práva prístupu k parc. č. XXXX/X bez špecifikovania parciel a rozsahu kadiaľ má právo prechodu viesť.

3.1 Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaní 1/ až 24/ majú proti žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 137 písm.c) CSP, § 151n ods.
1,2, § 151o ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 135a ods. 1, 2, § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Po vrátení veci odvolacím súdom, žalobcovia predložili geometrický plán číslo XXX/XXXX vyhotovený
29.9.2020 geodetom Ing. Marekom Blaškom a úradne overený 6.10.2020 Okresným úradnom Nitra,
z ktorého vyplynulo, že právo prístupu žalobcov ide cez parcelu č. XXXX/X za garážou iba v šírke

1,04 m a vo zvyšnej šírke X,XX m ide cez parcelu žalobcov č. XXXX/X a preto na nej vecné bremeno
nezakreslil. Navrhli, aby súd pripustil rozšírenie žaloby o parc. č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere
XX m2 a doplnili, že v ich vlastníctve sú aj parcely č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zapísané na LV č.
XXXX a žalovaní im bránia v užívaní parcely č. XXXX/X. Súd poukázal aj na námietky žalovaných, ktorídôvodili, že žalobcovia nikdy netvrdili, že by vecné bremeno vydržiavali len v tej časti ako je v ňom
zakreslené v GP a navrhli vypočuť svedkov v akej časti, akým spôsobom a v akom období sa právo
prechodu vydržiavalo a či je toto zakreslené v presne takom rozsahu ako je zakreslené v geometrickom

pláne a to k roku 1971. Namietali, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom na konanie
o zmenenej žalobe, pretože je podstatné kde sa nachádzala cesta od roku 1971 do 1984 a nie teraz.
3.2 Súd prvej inštancie uznesením podľa § 142 ods. 1 CSP pripustil zmenu žalovaného návrhu v súlade
s návrhom žalobcov v znení jeho doplnenia, pretože predmetom doterajšieho konania bolo určenie, že
žalobcovia majú právo prístupu, prejazdu a prechodu cez parcely žalovaných č. XXXX/X a XXXX/X k

svojim parcelám, ktoré žalobcovia iba rozšírili o parcelu č. XXXX/X a na parcelách č. XXXX/X a XXXX/
X vymedzili rozsah tohto práva a tak výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o
zmenenej žalobe, pričom nemenili a ani nedopĺňali rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe.
3.3 Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobcovia 1/ až 3/ sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Z. a to parciel
registra „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 spolu s domom č.s. XXX,

parc. č. XXXX - vinice vo výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere XXX m2, ktoré sú
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a parc. č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere XX m2 a parc. č.
XXXX/X - ostatná plocha o výmere XX m2, ktoré sú zapísané v liste vlastníctva č. XXXX, pretože p.
F. R. na nich previedla svoj spoluvlastnícky podiel. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
pre kat. úz. Z. bolo preukázané, že žalovaní 1/ až 24/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,

ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Z. a to parciel registra „C“ parc. č. XXXX/X - ostatné plochy
vo výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 zapísané v liste
vlastníctva č. XXXX. Z uvedených výpisov a katastrálnej mapy vyplynulo, že na mieste, kde sa nachádza
kovová brána a kde hraničí parcela č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaných, sa nachádza parcela
č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcov.

3.4 Následne sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či oprávnený z vecného bremena má právny
dôvod (titul), z ktorého môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že mu toto právo patrí.
Za tento súd považoval kúpnu zmluvu, ktorú dňa 20.7.1971 uzavrela právna predchodkyňa žalobcov
so Západoslovenským energetickým závodom n.p.. Bol toho názoru, že odvolací súd nevyhodnotil
tento právny názor súdu prvej inštancie v zrušujúcom uznesení ako nesprávny a preto na svojich

prechádzajúcich právnych záveroch zotrval. Kúpnu zmluvu zo dňa 20.7.1971 považoval za spôsobilý
právny titul, na základe ktorého mohla byť právna predchodkyňa žalobcov p. P. R. pri vstupe do držby
práva prístupu, prejazdu a prechodu k svojim parcelám v dobrej viere, že jej patrí podľa § 151o ods.
1 Občianskeho zákonníka a 134 Občianskeho zákonníka, a to napriek tomu, že sa vecné bremeno
nesporne touto zmluvou nezriadilo.

3.5Súdďalejpoukázalnaskutočnosť,ževkúpnejzmluvezodňa20.7.1971nebolovymedzenécezktoré
parcely malo právo prístupu, prejazdu a prechodu k parcelám žalobcov viesť, preto žalobcovia predložili
súdu geometrický plán, v ktorom je rozsah vecného bremena vyznačený červenou prerušovanou
čiarou, proti ktorému žalovaní naďalej namietali. Súd uviedol, že zo zmluvy z 20.7.1971 vyplynulo, že
právna predchodkyňa žalobcov mala mať zabezpečený „prístup“ k pozemkom „pešo a vozmo“ a hoci

v roku 1971 už bola rozvinutá automobilová doprava, ohľadne ktorej nebolo v zmluve nič uvedené,
použitie automobilov v miere, ktorá nepredstavuje výrazné zvýšenie zaťaženia pozemkov žalovaných
a ich obťažovanie, nie je podľa súdu, v rozpore s účelom práva zabezpečenia prístupu pre právnu
predchodkyňu žalobcov. Z uvedených dôvodov bola žaloba čo do vyznačenia vecného bremena v
takej šírke t.j, v takom rozsahu, aby zabezpečoval aj prejazd a prechod motorovými vozidlami, ktorý

zodpovedá ich technickej konštrukcii dôvodná. Pokiaľ išlo o sporné parcely, súd poukázal na vyjadrenie
právneho zástupcu žalobcov, podľa ktorého právo vecného bremena nemohlo viesť inakadiaľ ako po
parcelách č. XXXX/X a XXXX/X, pretože obytný dom, ktorý obývajú žalovaní sa začal stavať v roku 1971
a dostaval sa v roku 1972, následne sa postavili garáže a spevnila sa táto prístupová cesta. Právny
zástupca žalovaných namietal, že prišlo k posunu cesty. V konaní bolo preukázané, že žalovaní obývajú

dom, ktorý má súpisné číslo XXX a nachádza sa parcelách č. XXXX a XXXX, ktoré lemujú požadovanú
prístupovú cestu v časti parcely č. XXXX/X a je ďalej od brány. Bližšie k bráne je obytný dom, ktorý má
súpisné číslo XXX a je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Z. postavený na parcelách
č. XXXX, XXXX a XXXX a obývali ho svedkovia V. R., D.. K. Z. a M. L.. Súd uviedol, že v konaní nebolo
preukázané, kedy bol postavený obytný dom so súp. č. XXX a teda neboli preukázané tvrdenia žalobcov,

že kvôli domu so súp. č. XXX nemohla viesť prístupová cesta inakadiaľ, ako po parcelách č. XXXX/X a č.
XXXX/X.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobcoviavkonanížiadnymdôkazomnepreukázali,že
prístup k ich parcelám mal viesť práve po sporných parcelách žalovaných, hoci bolo preukázané, že ide
o spevnené plochy, ktoré sa tam nachádzajú od roku 1971. S poukazom na právny názor odvolaciehosúdu, že v zmluve nebolo presne vyšpecifikované, že právo prístupu malo viesť presne po sporných
parcelách a pretože tieto sporné skutočnostižalobcovia nepreukázali, neuniesli dôkazné bremeno v tom,
že ich právna predchodkyňa bola od roku 1971 a následne aj oni dobromyseľní v tom, že im patrí právo

prístupu k ich pozemkom práve cez sporné parcely žalovaných č. XXXX/X a č. XXXX/X. Súd doplnil, že
ani skutočnosť, že p. R. a jej nástupcovia po sporných parcelách k svojom parcelám aj pristupovali pešo
alebo vozidlami neznamená, že sa aj stali dobromyseľnými držiteľmi práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu v prípade, ak nie je preukázané, že boli dobromyseľní pri vstupe do jeho držby, že im toto právo
patrí. Súd preto žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP

rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaní boli v konaní úspešní a súd nevzhliadol žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP a ani ich nikto netvrdil, preto súd podľa § 255 ods.
1 CSP rozhodol, že žalovaní majú proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia v 1/ až 3/ rade.
Namietali, že rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, pretože z jeho odôvodnenia sa nedá

jasne a zrozumiteľne zistiť, z akého dôvodu vlastne súd podanú žalobu zamietol. Súd v rozhodnutí
uviedol prekvapivé a neočakávané závery, ktoré nemajú oporu ani v skutkovom stave, ani vo vykonanom
dokazovaní, ani právnej argumentácii. V priebehu pojednávania, ktoré sa konalo dňa 17.12.2020
a z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovia konštatovali, že súd prvej inštancie nevie
zrejme správne vyhodnotiť dôvody zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Poukázali na rozpor v

konštatovaní súdu prvej inštancie, ktorý na jednej strane tvrdil, že kúpna zmluva je spôsobilým právnym
titulom k vydržaniu prístupu prejazdu a prechodu žalobcov, na druhej strane tvrdí, že pani R. a jej
nástupcovia neboli dobromyseľní pri vstupe do držby práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.
Považovali za zarážajúce, že súd celé zamietnutie žaloby postavil na poslednej vete bodu 14 uznesenie
odvolacieho súdu, kde je uvedené, že v kúpno- predajnej zmluve vôbec nebolo vymedzené, cez ktoré

parcely malo viesť právo prechodu a prejazdu. Podľa názoru žalobcov túto vetu bolo potrebné vykladať v
celom kontexte uznesenia odvolacieho súdu, z ktorého vyplýva, že obsah vecného bremena je potrebné
geodeticky vyjadriť, teda vyhotoviť geometrický plán, kadiaľ žalobcovia a ich právni predchodcovia
chodili. Zdôraznili, že zamietnutie žaloby súd postavil na ničím neodôvodnených záveroch, ktoré
sú zjavne arbitrárne a aj z ústavného hľadiska práva na spravodlivý súdny proces neudržateľné a

majú za následok porušenie základného práva žalobcov na spravodlivý súdny proces. Ďalej uviedli,
že z dokazovania vyplynulo, že žalobcovia a ich právni predchodcovia na svoje parcely používali
prístup, ktorý je v prírode jediný možný a existujúci od roku 1970, kedy musela P. R. previesť časť
svojich pozemkov na výstavbu bytových domov. Je zrejmé, že od roku 1971 žalobcovia a ich právni
predchodcovia museli chodiť iba cez parcely žalovaných a odvolací súd iba prikázal geometrickým

plánom vyšpecifikovať rozsah tohto prechodu. Napriek tomu, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, avšak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a tým, že žalobu zamietol, urobil tak na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhli, aby odvolací súd tento nedostatok súdu prvej inštancie napravil a rozsudok zmenil tak, že žalobe
žalobcov v plnom rozsahu vyhovie.

5.1 Žalovaní k odvolaniu žalobcov vo svojom vyjadrení poukázali na článok 6 CSP, v ktorom je
definovaná zásada rovnosti strán sporu. Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce
v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku prostriedky procesnej obrany.
Žalovaní považovali procesný postup súdu prvej inštancie počas celého konania za zákonný. Nesúhlasili

stvrdenímžalobcov,žebykonanie,ktorépredchádzalovydaniunapadnutéhorozhodnutiabolovrozpore
s právom na spravodlivý súdny proces. Uviedli, že súd dospel na podklade existujúcou skutkového
stavu, ktorý žalobcovia nedoplnili v nadväznosti na zmenu petitu žaloby, aj k správnemu právnemu
posúdeniu veci, a to práve na podklade nepreukázaného rozsahu vecného bremena cez sporné
pozemky. Poukázali na to, že z doposiaľ vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobcovia

aj právni predchodcovia využívali na prechod či prejazd k svojim pozemkom celé parcely vo vlastníctve
žalovaných. Podľa ich názoru nebolo postačujúce v konaní predložiť iba geometrický plán, ale bolo
nevyhnutné preukázať, že právo prechodu a prejazdu vyplývajúce z vecného bremena skutočne tadiaľto
viedlo, resp. bolo reálne žalobcami takto vykonávané. Napokon nebolo možné opomenúť, že v kúpnej
zmluve z roku 1971 vôbec nebolo vymedzené, cez ktoré konkrétne parcely malo viesť právo prechodu

a prejazdu pre predchodkyňu žalobcov, pretože v tejto je iba uvedené zabezpečovacie právo prístupu k
parcele XXXX/X, a to bez špecifikácie parciel a rozsahu. Žalovaný zastal názor, že nemôže byť na ich
ťarchu, že žalobcovia v dôsledku procesnej letargie neuniesli dôkazné bremeno. Nedodržanie dôkaznejpovinnosti preto súd v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena
zo strany žalobcov, čo napokon vyústilo k odôvodnenej strate sporu.

5.2 Žalovaní ďalej uviedli, že vzhľadom k pripustenej zmene žaloby, došlo aj k zmene sporných parciel
a bolo potrebné najmä s ohľadom na predložený geometrický plán vykonať nové výsluchy svedkov,
nové dokazovanie. S prihliadnutím na vyznačený prechod na geometrickom pláne bolo dôvodné
konštatovanie súdu prvej inštancie, že bolo nevyhnutné toto preukázať. Nebolo podstatné, kde sa
teraz nachádza cesta vymedzená na žalobcami predloženom geometrickom pláne, dôležité na účely

tohto konania bolo, aký bol stav od roku 1971 až do roku 1984. Podľa názoru žalovaných súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru, že sporné okolnosti žalobcovia nepreukázali, a to ani tvrdeniami
ani dôkazmi, a preto neuniesli dôkazné bremeno v tom, že ich právna predchodkyňa bola od roku
1971 a následne aj oni dobromyseľný v tom, že im patrí právo prístupu k ich pozemkom práve cez
spornú parcelu žalovaných číslo XXXX/X a XXXX/ 5. Žalobcovia nepreukázali, že by do držby vstúpili
skutočne dobromyseľní. Jediným dôkazom predloženým žalobcami v rámci odvolacieho konania bol

právegeometrickýplán,zktoréhovšakbolozrejméibato,akobysižalobcoviaželali,abyprávoprechodu
malo viesť cez sporné pozemky. Záverom navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných vo svojom podaní poukázali na to, že žalobcovia si dôkaznú

povinnosť, ktorá na nich v tomto súdnom spore leží, splnili v plnom rozsahu a preukázali a splnili
všetky podmienky pre nadobudnutie žalovaného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, ako
je to uvedené v dôvodoch podaného odvolania. Ďalej zdôraznili, že právo vecného bremena je v
geometrickom pláne vytýčené cez parcely žalovaných tak a v takom rozsahu, v akom toto právo
žalobcovia, ako aj ich právni predchodcovia od roku 1971 až doteraz používali a vydržali ho. Nerozumeli

vyjadreniu žalovaných, že geometrický plán zakreslil prechod a prejazd v rozsahu predstáv žalobcov a
nie reálny stav. Pokiaľ žalobcovia a ich právni predchodcovia od roku 1971 využívali právo prechodu
a prejazdu cez parcelu žalovaných, ktoré v prírode predstavujú cesty ako spevnené plochy, tak rozsah
vecného bremena nemohol geodet zakresliť inak, ako urobil vo svojom geometrickom pláne. Zdôraznili,
že aj pri vydržaní práva vecného bremena platí ustanovenie § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že ak

by aj vznikli nejaké pochybnosti, pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba žalobcov je oprávnená.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením

rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalobcov v 1. až 3. rade
nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

10 . Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecne bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

11. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcov dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov z dôvodu, že žalobcovia neuniesli dôkazné

bremeno v tom, že ich právna predchodkyňa bola od roku 1971 a následne aj oni dobromyseľní, že
im patrí právo prístupu k ich pozemkom, a to práve cez sporné parcely žalovaných číslo XXXX/X a
XXXX/X. Z napadnutého rozsudku vyplynulo, že napriek tomu, že žalobcovia predložili súdu geometrický
plán, v ktorom bol vyznačený rozsah vecného bremena, nepreukázali, že práve v tomto rozsahu došlo kvydržaniuvecnéhobremenazostranyžalobcovaichpredchodcov.Stýmitozávermisúduprvejinštancie
sa stotožnil aj odvolací súd. V konaní žalobcovia odvodzovali vydržanie vecného bremena prechodu a
prejazdu cez parcely žalovaných práve z kúpnej zmluvy zo dňa 20.7.1971, z ktorej vyplynulo, že právna

predchodkyňa žalobcov p. P. R. ako predávajúca predala Západoslovenským energetickým závodom
n.p. v Bratislave ako kupujúcemu časť nehnuteľnosti parc. č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom
území Z. ako diel "3" vo výmere XXX m2 a diel "4" vo výmere XXX m2 ako časť parcely parc. č. XXXX/
X a XXXX/XX zapísanej v pkn. vl. č. XXXX pre katastrálne územie Z.. V čl. 4 zmluvy bolo uvedené, že
zmluva nadobudla platnosť jej podpisom a kupujúci zabezpečí predávajúcej právo prístupu k parcele č.

EN XXXX/X katastrálne územie Z. pešo i vozom. Z citovanej časti kúpnej zmluvy nepochybne vyplýva
iba záväzok kupujúceho na „ zabezpečenie práva prístupu k parcele číslo EN XXXX/X“. Nie je v ňom
vôbec uvedené kadiaľ a ako mal byť zabezpečený prístup k parcele P. R.. Navyše je potrebné zdôrazniť,
že išlo len o akýsi prísľub predávajúcej zo strany kupujúceho do budúcnosti, ktorý nebol nijako bližšie
špecifikovaný. Žalobcovia v konaní neuviedli a ani nepredložili žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo,
kadiaľ by mal tento prístup viesť, v zmysle „prísľubu“ kupujúceho zabezpečiť predávajúcej právo

prístupu k jej parcele.

12. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, že samotný geometrický plán predložený
žalobcami iba vymedzoval právo prechodu vzhľadom na umiestnenie spevnených plôch - cesty cez
tieto parcely, avšak podstatné bolo preukázanie skutočnosti, kadiaľ malo viesť právo prechodu v zmysle

záväzku kupujúceho z kúpnej zmluvy od roku 1971 a kadiaľ sa skutočne realizovalo. Je potrebné
opätovne zdôrazniť, že v kúpnej zmluve z roku 1971 vôbec nebolo vymedzené, cez ktoré konkrétne
parcely malo viesť právo prechodu a prejazdu pre predchodkyňu žalobcov, pretože v tejto je iba uvedené
zabezpečovacieprávoprístupukparceleXXXX/X,atobezšpecifikácieparcielarozsahuprístupu.Podľa
názoru odvolacieho súdu, ak v kúpnej zmluve nebolo žiadnym spôsobom špecifikované, kadiaľ má viesť

právo prechodu k nehnuteľnosti právnej predchodkyne žalobcov, je namieste posúdenie že tento tzv.
„záväzok“ kupujúceho nemožno považovať za dostatočne určitý na to, aby z neho bolo zrejmé, akým
spôsobom mal kupujúci zabezpečiť toto právo a ani to, kadiaľ malo byť zabezpečené právo prechodu.

13. Podmienky vydržania nemôžu byť splnené v situácii, kedy domnelý oprávnený nepoužíva pozemok

ako prechod a prejazd len pre seba, ale sporná časť pozemku bola napríklad používaná aj ostatnými
občanmi. Z toho vyplýva, že na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí faktický
výkon tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej viere, že mu
toto právo patrí. V zmysle toho judikatúra stanovila, že nepôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecnémubremenuvýkonompráva(vydržaním),keďten,ktoprávovykonáva,sadomnieva,žepozemok,

ku ktorému právo vykonáva a ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby, patrí obci a keď tento pozemok slúži
k chôdzi a jazde tiež iným fyzickým osobám (R 37/1992). Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom,
ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom
vecného práva.

14. Odvolací súd rovnako dospel k záveru, že nebola preukázaná dobromyseľnosť žalobcov a
ich právnych predchodcov. Podmienka dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam musí
existovať aj v prípade vydržania vecných bremien. Táto musí byť ako pri držbe veci založená na
objektívnych okolnostiach a samozrejme, musí existovať právny dôvod na to, aby mohlo byť toto
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržané. Znovu sa vyžaduje, aby držiteľ pri normálnej

opatrnosti, ktorú od neho možno požadovať, nemohol a nemal mať pochybnosti, že mu v danom
prípade právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná
aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že vykonáva
právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný. Odvolací súd je toho názoru, že iba samotné

presvedčenie právnych predchodcov žalobcov, že v kúpnej zmluve bol vymedzený právny titul určujúci
právo prechodu práve cez parcely žalovaných, nestačí na vydržanie tohto vecného bremena. V prípade,
že sa právna predchodkyňa žalobcov JH., ako aj jej právni nástupcovia uspokojili iba s neurčitým
prísľubom kupujúceho v kúpnej zmluve bez toho, aby aj žiadali zriadenie vecného bremena alebo
prinajmenšomaspoňjehovymedzenie kadiaľmáviesť,nemôžubyťsozreteľomkuvšetkýmokolnostiam

dobromyseľnými o tom, že im toto právo patrí, lebo pri normálnej opatrnosti by si existenciu tohto práva
overili.15. Na základe vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie spolu so
súvisiacim výrokom o priznaní trov konania žalovaným v 1/ až 24/ rade potvrdil s poukazom na ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle

ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1/ až 24/ rade, ktorí boli v
odvolacom konaní úspešní priznal proti žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).