Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611209839
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1611209839.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Senica, IČO: 00 223

093, so sídlom Štefánikova 718, Senica, zast. advokátom JUDr. Miroslavom Mečířom, AK so sídlom
Mudrochova 1356/27, Senica, proti žalovanému: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. W. XXX, zast. V. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, D. W., o zaplatenie 357,76 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo
výške 357,76 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 20,01 Eur z titulu neuhradeného nájomného

a náhrady trov konania.

2 Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný je nájomcom dvojizbového družstevného bytu vo D. W.. XXX,
č. bytu X. Nájomná zmluva bola žalovanému zaslaná na podpis dňa 14.03.2008. Nakoľko žalovaný
najomnú zmluvu podpísanú nevrátil, bola mu zaslaná opätovne k podpisu dňa 11.04.2011. Uvedenú
nájomnú zmluvu prevzal V. H. dňa 18.04.2011. No i napriek opätovnému zaslaniu žalovaný najomnú
zmluvu na OSBD Senica podpísanú nevrátil. Žalovaný neplatil zálohové platby pravidelne, preto mu

vznikolnedoplatoknaplneniachod01.12.2010do30.06.2011vovýške357,76Eur.Dňa13.09.2011bola
žalovanému zaslaná upomienka na zaplatenie nedoplatku. Žalovaný aj napriek upozorneniu nedoplatok
do podania žaloby na súd neuhradil.

3 Vo veci súd rozhodol najskôr platobným rozkazom č.k. 16Ro/1392/2011-32 zo dňa 13.02.2012, ktorý
sa žalovanému nepodarilo doručiť, preto ho súd uznesením zrušil.

4 Podľa ustanovenia § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súd na prejednanie
spotrebiteľského sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a. sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b. ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5 V prejednávanej veci súd podľa § 297 písm. a) C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu dňa 24.07.2017.6 Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, predžalobnou upomienkou, zmluvou o
prevode práv a povinností zo dňa 21.02.2006, dohodou o plnomocenstve zo dňa 03.10.2006, sumárnou
analýzou platieb za obdobie od 01.01.2010, nájomnou zmluvou o nájme družstevného bytu a zistil

nasledovný skutkový stav:

7 Podľa čl. 15 ods. 1 a 2 C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

8 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9 Podľa 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je

chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

10 Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom
práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom
tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). V každom súdnom sporovom

konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí i aktívna
vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného. Vecná či už aktívna alebo pasívna
legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práv či povinností,
ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie strán je vždy dôvodom pre
zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou stanovenou

v § 160 C.s.p. Poučovacia povinnosť súdu je obmedzená len na poučenie strán o ich procesných
právach a povinnostiach (procesných úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch a procesnom
postupe).Nemožno však z nej vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že ňou označení žalovaní
účastníci nie sú v spore výlučne pasívne legitimovaní, keďže by tak už nešlo o poučenie o procesných
právach a povinnostiach, ale o poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný a ani oprávnený

poskytnúť.

11 Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba nie je dôvodná. Zmluvou o prevode práv a
povinností zo dňa 21.02.2006 sa žalovaný nestal reálne nájomcom predmetného bytu, medzi žalobcom
a žalovaným nevznikol nájomný vzťah, nájomnú zmluvu žalovaný nepodpísal, čo uviedol aj žalobca v

žalobe. V zmluve o prevode práv a povinností sa strany dohodli, že Ivan Beňa v byte dožije. Žalovaný
žije v Kanade, reálne sa držby predmetného dvojizbového družstevného bytu vo D. W.. XXX, č. bytu X
neujal, byt nikdy neužíval, byt bol v užívaní V. H. aj naďalej, a teda nedošlo k faktickému odovzdaniu
a prevzatiu predmetu nájmu, čo vyvoláva priame právne následky vo vzťahu medzi V. H. a žalobcom,
ktorý právny vzťah však nie je predmetom tohto konania.

12 Súd mal preukázané, že žaloba o zaplatenie vyššie uvedenej sumy z titulu dlžného nájomného,
nesmeruje proti pasívne legitimovanému účastníkovi nájomnej zmluvy k špecifikovanej nehnuteľnosti,
teda proti Ivanovi Beňovi, preto súd žalobu zamietol.

13 Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14 Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca požadoval od
žalovaného v konaní zaplatenie sumy vo výške 357,76 Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností
súd zamietol žalobu v celom rozsahu. Vychádzajúc zo skutočnosti, že plne úspešný žalovaný náhradu
trov konania nepožadoval ani mu žiadne nevznikli, súd rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).