Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. júl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200985
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8319200985.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely
Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: M.. N. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/
XX, XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Annou Drugdovou - advokátkou, Námestie slobody 25, 066 01
Humenné proti žalovanej: E.. N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XA, XXX XX L., právne
zastúpená JUDr. Júliusom Bučekom - advokátom, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, v konaní o ochranu

osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č. k. 21C/10/2019-291 zo dňa 01.02.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok o trovách konania.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o
výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, ( hoci malo byť rozhodnuté uznesením podľa § 234
ods. 1 CSP, keďže nešlo o rozhodnutie vo veci samej, ale o rozhodnutie o trovách konania - poznámka
odvolacieho súdu) žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s
tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po jeho právoplatnosti.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“).

3. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa domáhal ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 500,- eur. Súd prvej inštancie o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 16.09.2020, ktorým
žalobe čiastočne vyhovel a žalovanej uložil povinnosť ospravedlniť sa v periodiku E. a v prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil tal, že žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalovanej v celom rozsahu, nakoľko bol vo veci čo sa týka nároku úspešný.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej
inštancie o trovách konania rozhodoval v súlade s pokynmi Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho
súdu, ktorý svojim rozsudkom č. k. 19Co/17/2021-266 zo dňa 23.11.2021 potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a zrušil
rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaná s právnym názorom odvolacieho
súdu nesúhlasí, nakoľko má za to, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol správne svojím
pôvodným rozsudkom č. k. 21C/10/2019-221 zo dňa 16.09.2020. Žalovaná namietala, že žalobca sa v
konaní domáhal dvoch samostatných nárokov, a to nároku na ochranu osobnosti a nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme uviedla, že táto bola závislá od úvahy
súdu len v časti priznanej výšký, ktorú môže súd podľa vlastnej úvahy upraviť, teda aj primerane znížiť.Žalobca však bol v spore neúspešný, čo sa týka uplatňovania náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko aj
odvolací súd konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na priznanie nemajetkovej ujmy v
peniazoch, a preto v tejto časti konania bola úspešná žalovaná. Žalobca bol v konaní úspešný len v časti

o ochranu osobnosti a o ospravedlnenie ako satisfakciu za zásah do dobrej povesti a v časti o náhradu
nemajetkovej ujmy neúspešný, a preto bolo pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania
správne, keď vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Navrhla napadnutý
rozsudok zmeniť a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že je zrejmé, že krajský súd ako súd odvolací svoj
právny názor ohľadom úspechu žalobcu v tomto konaní už vyjadril v jeho rozhodnutí č.k. 19Co/17/2021
- 266 zo dňa 23.11.2021 a tento právny názor odvolacieho súdu je záväzný aj pre súd prvej inštancie.
Keďže súd prvej inštancie rozhodol v súlade s vyjadreným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý je
pre neho záväzný, je napadnutý rozsudok podľa žalobcu vecne správny a odvolanie žalovanej považuje
za účelové a nedôvodné. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu voči žalovanej náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je nedôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovanej
v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci v

napadnutej časti, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

8. Jediným odvolacím dôvodom žalovanej bolo nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

9. Nesprávnym právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery(pozrinapr.rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Odvolací súd má za to, že nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva vzniká aj vtedy, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo

od úvahy súdu. Úvaha súdu sa týka len skutkových poznatkov o výške plnenia, nemôže sa spájať so
základom uplatneného nároku a ani s jeho právnym posúdením. Táto úvaha má základ v hmotnom
práve, ktoré upravuje výšku určitých nárokov len vymedzením právne relevantných kritérií a túto výšku
ponecháva na rozhodnutie konkrétnym okolnostiam prípadu.

12. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, že žalobca bol v časti nároku o náhradu nemajetkovej
ujmy neúspešný, a teda záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca bol v danom spore v celom rozsahu
úspešný, nemožno považovať za správny, odvolací súd sa opätovne odvoláva na nález Ústavného súdu
SR so sp. zn. IV. ÚS 599/2013-60 zo dňa 23.01.2014, v ktorom Ústavný súd SR ustálil, že čo sa týka
nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníku, táto je závislá od

úvahy súdu, a preto ju nie je možné posudzovať ako úspech, resp. neúspech v spore pri rozhodovaní
o trovách konania.13. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť
úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej
súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,

ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

14. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od svojho právneho názoru uvedeného v rozsudku č. k.
19Co/17/2021 - 266 zo dňa 23.11.2021. Žalobca bol čo do základu nároku úspešný, nakoľko bolo v
priebehu konania preukázané, že žalovaná neoprávnene zasiahla do jeho osobnostných práv. Z tohto

dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, keď konštatoval, že žalobcu je potrebné považovať za
úspešnú strany sporu v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, čo do uplatnenia jeho nároku a priznal mu voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

15. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

16. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľky,

na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto napadnuté rozhodnutie, hoci nesprávne označené
ako rozsudok namiesto správneho označenia ako uznesenie o trovách konania, postupom podľa ust. §
387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil ako vecne a právne správny.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto voči žalovanej priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).