Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/113/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107216474
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7107216474.42

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci navrhovateľky: I. F., K.. XX.
XX. XXXX, bytom v S., K. S. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Kissom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Štúrova č. 20, proti odporcovi: Y. F., K.. XX. XX. XXXX, bytom v S., Č. Č.. XX, zastúpenému JUDr.
Veronikou Kitovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov

r o z h o d o l :

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že nehnuteľnosť - záhradu o
výmere 789 m2, parcelné č. XXX/X, katastrálne územie E., obec S. - P. Z., okres S. H., zapísanú na LV
č. XXXXX Správy katastra Košice p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky v
podiele 1/2 a odporcu v podiele 1/2.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 41 386,- Eur do
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 16. 7. 2007 domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že manželstvo s odporcom bolo uzavreté dňa 28.
4. 1989 a rozvedené právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
24C/54/2002 zo dňa 26. 4. 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 7. 2004. Navrhovateľka
žiadala, aby súd do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal záhradu v katastrálnom území E., ktorú
nadobudli spoločne s odporcom, s odporcom ďalej nadobudli hnuteľné veci uvedené pod položkami 1
až 30 v návrhu na začatie konania v celkovej hodnote 137 600,- Sk, s povinnosťou odporcu vyplatiť
navrhovateľke na vyrovnanie podielov sumu 183 106,- Sk a trovy konania.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30. 4. 2008 žiadal, aby súd prikázal
záhradu v katastrálnom území E., nadobudnutú počas trvania manželstva, do jeho osobného vlastníctva,
navrhovateľke prikázal hnuteľné veci uvedené pod položkami uvedenými vo vyjadrení v celkovej hodnote
32 500,- Sk a odporcovi hnuteľné veci uvedené pod položkami uvedenými vo vyjadrení v hodnote 27
200,- Sk a uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielu sumu 106 411,- Sk.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, svedkov, znaleckým dokazovaním,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 28. 4. 1989 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Košice I zo dňa 26. 4. 2004 č.k. 24C/54/2002-96, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 7. 2004.

Zo súhlasných výpovedí účastníkov konania a z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 13. 8. 2007 súd zistil,
že za trvania manželstva účastníci konania nadobudli zo spoločných prostriedkov záhradu o výmere 789
m2, parcela č. XXX/X, katastrálne územie E., obec S. - P. Z., okres S. H. (č.l. 9).

Podľa záverov znaleckého posudku H.. X. Č. č. 10/2009 (č.l. 286 - 203) v spojení s odborným vyjadrením
č. 12/2009 (č.l. 312 - 321) a so znaleckým posudkom č. 17/2014 (č.l. 847 - 893) vypracovaných v konaní,
všeobecná hodnota záhrady je 599 507,40 Sk, t.j. 19 900,- Eur a všeobecná hodnota prípojky vody a
prípojky elektrickej energie nachádzajúca sa na tejto parcele č. XXX/X je 16 800,- Eur. Prípojka vody a
elektrickej energie sa nezapisujú do evidencie katastra nehnuteľností a nie sú v danom prípade vedené
na liste vlastníctva č. XXXXX ani v evidencii C. Ťarchy.

Navrhovateľka a odporca ďalej vo výpovedi zhodne uviedli, že počas trvania manželstva postavili
prístavbu k rodinnému domu na Č. T. Č.. XX B. S., v ktorom počas manželstva žili, vo výlučnom
vlastníctve odporcu.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 10/2012 (č.l. 485 - 522) H.. Š. v spojení s doplnkom k znaleckému
posudku č. 1/2013 (č.l. 581 - 603), všeobecná hodnota investícií do rodinného domu s dvorom na Č.W.
T. Č.. XX B. S., na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 279 m2, dom
súp. č. XXXX, katastrálne územie W. Q. ku dňu vypracovania znaleckého posudku, so stavom ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. ku dňu 16. 7. 2004 bola 123 594,- Eur. Otec
odporcu H.. F. F. vo výpovedi uviedol, že rodinný dom zakúpil spoločne s manželkou a po uzavretí
manželstva účastníkov konania, vkladali spoločne s manželkou všetky svoje finančné prostriedky, ktoré
získali dedením z USA, vo výške okolo 200 000,- Sk a z predaja vinice a tiež z predaja domu po matke.
Keď navrhovateľka prišla do domu bývať, všetky práce na dome už boli dokončené, lebo sa jednalo
o starý dom zo 60-tych rokov a rekonštrukcia bola nevyhnutná. Všetky finančné prostriedky, keďže
medzičasom manželka zomrela, investoval zo spoločných úspor, ktoré mal s manželkou, aj do prístavby
domu. Svedok potvrdil, že aj navrhovateľka sa finančne podieľala na prístavbe domu.

Odporca a navrhovateľka vo výpovedi ďalej zhodne uviedli, že počas trvania manželstva bola
navrhovateľke a odporcovi spoločne poskytnutá mladomanželská pôžička vo výške 50 000,- Sk, t.j. 1
660,- Eur dňa 11. 12. 1990 (č.l. 64), pôžičku odporca splácal v splátkach po 350,- Sk mesačne počas
trvania manželstva (č.l. 65 - 79).

Zmluva o pôžičke vo výške 100 000,- Sk dňa 1. 11. 1991 (č.l. 60) a zmluva o pôžičke na sumu 100 000,-
Sk, t.j. 6 638,- Eur, bola poskytnutá účastníkom konania počas trvania manželstva zo Slovenskej štátnej
sporiteľne, pôžičky splácali spoločne počas trvania manželstva, čo preukázali výpismi z účtov (č.l. 91 -
108). Odporca tvrdil, že finančne sa na vrátení pôžičiek podieľal aj brat B. F., ktorý mal platiť stavebnú
pôžičku vo výške 500,- Sk mesačne, lebo mal dom po otcovi dediť, ale túto skutočnosť, okrem výpovede
svedka, iným dôkazom odporca nepreukázal a svedok nevedel jednoznačne špecifikovať, akú finančnú
čiastku mal vrátiť.

Životné poistenie odporcu uzavreté v Prvej česko-slovenskej poisťovni, a.s., Košice počas trvania
manželstva vo výške 458,- Eur (č.l. 218), bolo splácané navrhovateľkou vo výške 234,- Sk mesačne
počas trvania manželstva (č.l. 162 - 216).

Počas trvania manželstva investoval odporca do spoločnosti Horizont Slovakia, a.s. sumu 128 000,- Sk,
t.j. 4 249,- Eur a do BMG Invest s.r.o. sumu 100 000,- Sk, t.j. 3 319,- Eur zo spoločných prostriedkov, čo
vyplýva z uzatvorených zmlúv o tichom spoločenstve medzi odporcom a spoločnosťami (č.l. 82 - 83).

Podľa záverov znaleckého posudku č. 2/2014 vypracovaného súdnym znalcom Košice Audit, s.r.o.
(č.l. 772) všeobecná hodnota podniku Strojtas, s.r.o., ktorého počas trvania manželstva bol konateľom
(od 26. 4. 1997), predstavuje sumu 4 650,- Eur. Súdny znalec H.. Š., ktorý vypracoval za znaleckú
organizáciu posudok, v písomnom podaní zo dňa 22. 10. 2014 (č.l. 905) a na
pojednávaní dňa 2. 12. 2014 k námietkam navrhovateľky vysvetlil, že mal k dispozícii účtovné doklady
a daňové priznania odporcu za stanovené obdobie. Odporca platil tzv. paušálnu daň a z tejto dane
nie je možné jednoznačne vyhodnotiť výšku čistého majetku. Skutočnosť, či odporca predložil štátnym

orgánom a orgánom finančnej správy potrebné podklady je záležitosťou týchto orgánov, sám znalec
žiadnu neidentifikovanú pohľadávku pri spracovaní znaleckého posudku nenašiel.
Podľa ustálenej súdnej praxe, písomný znalecký posudok súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 132
O.s.p., ale niektoré osobitosti tohto dôkazu majú za následok určitý rozdiel pri jeho hodnotení. Konkrétne
sa súd musí zaoberať tým, či posudok znalca má všetky formálne náležitosti, teda či závery uvedené
vo vlastnom posudku sú riadne odôvodnené a sú podložené obsahom nálezu, či znalec vyčerpal úlohu
v rozsahu, ako mu bol zadaný, či prihliadol na všetky skutočnosti, s ktorými sa mal vyrovnať, či jeho
závery sú podložené výsledkami konania a nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, avšak súd
nemôže preskúmavať správnosť odborných záverov znalca, lebo potom nemá odborné znalosti alebo
ich nemá v takej miere, aby mohol také preskúmanie zodpovedne urobiť, preto pokiaľ má pochybnosti
o jeho vecnej správnosti, prípadne účastníci alebo niekto z nich také pochybnosti vznesie, nemôže súd
nahradiť odborné závery znalca vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie,
posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne aby vypracoval nový posudok alebo musí
ustanoviť iného znalca, aby vec znova posúdil a vyjadril sa k správnosti takéhoto posudku (podobne
záver podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/5359/2007 zo dňa 6. 1. 2010).
Námietka navrhovateľky, že údaje v znaleckom posudku nie sú správne, lebo odporca nepredložil
znalcovi všetky požadované doklady je preto neopodstatnená.

Hodnotu firmy Y. F. - V. W. z predložených podkladov podľa súdneho znalca nebolo možné stanoviť. Za
subjekt Y. F. - V. W. nebolo možne identifikovať jednotlivé položky dlhodobého majetku vôbec, vzhľadom
na neexistenciu takejto evidencie. Z uvedených dôvodov je námietka navrhovateľky, že je potrebné
doklady vyžiadať z príslušného štátneho archívu, príp. od iných štátnych orgánov, bezpredmetná, lebo
takéto dôkazy neexistujú.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí
toto tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v
tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí.
Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho
účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku.

Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, má kogentnú povahu, to znamená, že súd sa nemôže od tejto úpravy
odchýliť. Pri vyporiadaní je preto každý z manželov povinný nahradiť, čo zo spoločného bolo
vynaložené na jeho osobný majetok. Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje
výnimočne, a to spravidla v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec
nepracoval, najmä, keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby,
spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal
žiadnu vinu alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne
menšej miere.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí
toto tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v
tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí.
Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do BSM a treba ich
vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok
sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. Pri určení ceny veci na účely vyporiadania BSM treba
vychádzať z ceny veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu v čase zániku BSM (uznesenie Krajského
súdu v Nitre, sp. zn. 25Co/5/2007).

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí nehnuteľnosť, môže byť podľa okolností
konkrétneho prípadu (okrem iného so zreteľom na vyjadrenia účastníkov) výnimočne vyporiadané aj tým
spôsobom, že súd prikáže nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva účastníkov.

Súd na základe citovaných zákonných ustanovení uzavrel, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
zaniklo dňa 16. 7. 2004. Keďže medzi účastníkmi konania k dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo, podala navrhovateľka návrh na jeho vyporiadanie.
Navrhovateľka v priebehu konania žiadala, aby záhrada, ktorá patrí do rozsahu BSM, bola prikázaná
do jej výlučného vlastníctva, lebo odporca má inú záhradu. Na pojednávaní dňa 11. 11. 2014 tvrdila,
že nechce, aby bola záhrada prikázaná do jej výlučného vlastníctva, aj vzhľadom na vyššiu všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znaleckým dokazovaním. Odporca uviedol, že o nehnuteľnosť
nemá záujem, lebo vlastnú záhradu má a je súčasťou jeho rodinného domu, ktorého je vlastníkom,
preto navrhol, aby bola prikázaná do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov. Súd vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí nehnuteľnosť - záhrada s prípojkou vody a
elektrickej energie nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X, v katastrálnom území E. tým spôsobom, že
prikázal túto nehnuteľnosť ako celok do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov, navrhovateľke
podiel 1/2 a odporcovi podiel 1/2, v záujme hospodárneho využitia nehnuteľnosti, ktorú v súčasnosti
nikto z účastníkov konania neužíva.
Hodnota obchodného podielu spoločnosti Strojtas, s.r.o. bola stanovená znaleckým posudkom.
Súd dospel k záveru, že odporca nadobudol za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov tento obchodný podiel spoločnosti s ručením obmedzeným

Strojtas, preto takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákona stáva súčasťou
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a musí byť vyporiadaný podľa zásad uvedených v § 150
Občianskeho zákonníka a námietka odporcu, že nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
je v tomto smere bezvýznamná.
Hodnota investícií do prístavby k rodinnému domu s dvorom na Č. T. Č.. XX B. S. bola stanovená
znaleckým posudkom vypracovaným v konaní v roku 2012 vo výške 123 594,- Eur. Hodnotu vyčíslených
investícií vysvetlil súdny znalec na pojednávaní dňa 11. 4. 2013, tak, že výška investícií, ktorú určil v
znaleckom posudku a jeho doplnku, vychádza z platných noriem a platnej metodiky, so stavom ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, i keď znalec pripustil, že mohlo byť použité menšie
množstvo materiálu, keďže stavba bola stavaná účastníkmi konania svojpomocne a odporca namietal,
že znalcom bolo započítané do nákladov väčšie množstvo materiálu.
Účastníci konania na pojednávaní dňa 11. 11. 2014 zhodne prehlásili, že hnuteľné veci uvedené
navrhovateľkou v návrhu na začatie konania dňa 16. 7. 2014 a odporcom vo vyjadrení zo dňa 30. 4. 2008
do rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezahrňujú pre ich nízku zostatkovú hodnotu a
zhodne žiadali súd, aby na hnuteľné veci neprihliadal a do rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nepatria.

V súlade s § 150 O.s.p., pretože cena všetkých vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
predstavuje 82 772,- Eur a pozostáva z 123 594,61 Eur : 2 = 61 797,31 /hodnota investície do domu, z
ktorej polovicu zaplatil otec odporcu, čo bolo preukázané výpoveďou svedka H.. F. F., otca odporcu (č.l.
671), svedkov S. a W., susedov, B. F.Á. (č.l. 655, 656), brata odporcu/ + 3 319,- Eur + 4 249,- Eur + 458,-
Eur + 4 650,- Eur + 1 660,- Eur + 6 639,- Eur a každý z účastníkov má dostať majetok v hodnote polovice,
teda v hodnote 41 386,- Eur, lebo žiaden z účastníkov konania nepreukázal, že sa vyššou mierou pričinil
o nadobudnutie majetku a iné vyporiadanie nevyplýva zo zisteného skutkového stavu. Odporca tvrdil,
že navrhovateľka nepracovala a o domácnosť sa nestarala, finančné prostriedky míňala na seba a na
alkohol, ale žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložil, hoci bol riadne poučený
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Odporca je preto povinný na vyrovnanie podielu navrhovateľke zaplatiť sumu
41 386,- Eur.

O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením do 10 dní po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).