Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/131/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102898650
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7102898650.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkýň: 1. A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
v A., B. XX, 2. C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., E. XX, 3. F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., G. XX,
4. H. I., nar. X.X.XXXX, bytom v A., H. XX, zastúpených JUDr. Máriom Hollerom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Krmanova 16, proti žalovaným: 1. Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A,
2. TJ ŠPORTVÝROBA Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rastislavova 104, zastúpeného J. K. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom v A., L. XXXX/X, 3. Telovýchovná jednota Východoslovenské železiarne Košice
(VSŽKošice),sosídlomvKošiciach,Severnénábrežie24,IČO:00594890,4.Telovýchovnájednota,so

sídlom v Košiciach, Rastislavova 104, IČO: 35 537 761, zastúpený J. K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v A.,
L. XXXX/X, 5. PEJUS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rastislavova 104, IČO: 44 863 837, zastúpený J. K.
D.,nar.XX.X.XXXX,bytomvA.,L.XXXX/X,6.K.D.,nar.X.X.XXXX,bytomvA.,L.XXXX/X,zastúpenáJ.
K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., L. XXXX/X, v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby, eventuálne
o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov a žalovaných v 2., 4., 5. a 6. rade proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 05.03.2019 č.k. 15C/527/2002-863 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 14.12.2020 č.k. 15C/527/2002-1158 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudokvspojenísopravnýmuznesenímvovýroku,ktorýmbolažalobavočižalovaným
v 1., 2. a 3. rade zamietnutá.

M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením vo vyhovujúcich výrokoch, ktorými súd zriadil
v prospech žalovaných v 4., 5. a 6. rade vecné bremeno „IN REM“ a žalovaným v 4., 5. a 6. rade
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 6.982,77 eur, žalobkyni v 2. rade sumu 6.982,77 eur,
žalobkyniv3.radesumu3.491,38euražalobkyniv4.radesumu3.491,38eurtak,žežalobu zamieta.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobkyniam v celom rozsahu.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom v spojení s opravným uznesením
pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcov zo dňa 16.01.2019. Žalobu voči žalovanému v 1.,
2. a 3. rade zamietol. Zriadil v prospech žalovaných v 4., 5. a 6. rade časovo neobmedzené vecné
bremeno „IN REM“ na ťarchu pozemku pôvodne zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX,

katastrálne územie A. - D., parc. č. XXXXX vo vlastníctve žalobcov v 1., 3., 4. a 5. rade spočívajúce v
práve neobmedzeného užívania nehnuteľností, a to v rozsahu: - parcely CKN č. XXXX/XXX o výmere
138 m2, druh: ost. plocha odčlenenej od parcely CKN č. XXXX/X o výmere 557 m2, druh: ostatné
plochy na LV č. XXXXX v katastrálnom území: Severné mesto, ako to vyplýva zo znaleckého posudku č.1/2017 J. M. I. N. zo dňa 18.1.2017, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 15C/527/1994-2017 zo dňa
30.12 2016 úradne overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. G1-38/2017, ktorý tvorí
súčasť rozhodnutia súdu, parcely CKN č. XXXX/XXX o výmere 208 m2, druh: ost. plochy odčlenenej

od parcely CKN č. XXXX/XX o výmere 3954 m2, druh: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v
katastrálnom území: Severné mesto ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 1/2017 J. M. I. N. zo
dňa 18.1.2017, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 15C/527/1994-2017 zo dňa 30.12. 2016 úradne
overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. G1-38/2017, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia
súdu. Žalovaným v 4., 5. a 6. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade 6.982,77 eur, žalobkyni v

2. rade 6.982,77 eur, žalobkyni v 3. rade sumu 3.491,38 eur a žalobkyni v 4. rade sumu 3.491,38 eur do
15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyne sa v tomto konaní žalobou ako
vlastníčky pozemkov, ktoré neboli vyvlastnené v súlade so zákonom, domáhali ochrany ich vlastníckeho

práva v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. V žalobe tvrdili, že na predmetných pozemkoch,
vlastnícky im patriacich v súčasnej dobe stoja tenisové kurty a objekty vo vlastníctve žalovaných, pričom
ide o neoprávnené stavby. Preto sa žalobou domáhali v zmysle poslednej zmeny petitu podaním zo
dňa 16.01.2019, aby súd vyporiadal vlastnícke vzťahy žalobkýň ako vlastníčok predmetných pozemkov
a žalovaných ako vlastníkov objektov - stavieb na týchto pozemkoch stojacich tak, že uloží odstrániť

alebozriadivprospechžalovanýchčasovoneobmedzenévecnébremeno„INREM“naťarchupozemku,
pôvodne zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, katastrálne územie Košice - Sever, parc.
č. XXXXX vo vlastníctve žalobcov v 1., 3., 4. a 5. rade spočívajúce v práve neobmedzeného užívania
nehnuteľností, a to v rozsahu: - parcely CKN č. XXXX/XXX o výmere 138 m2, druh: ost. plocha
odčlenenej od parcely CKN č. XXXX/X o výmere 557 m2, druh: ostatné plochy na LV č. XXXXX v

katastrálnom území: Severné mesto ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 1/2017 J. M. I. N. zo
dňa 18. 1. 2017, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 15C/527/1994-2017 zo dňa 30. 12. 2016
úradne overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. G1-38/2017, ktorý bude tvoriť
súčasť rozhodnutia súdu, parcely CKN č. XXXX/XXX o výmere 208 m2, druh: ost. plochy odčlenenej
od parcely CKN č. XXXX/XX o výmere 3954 m2, druh: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v

katastrálnom území: Severné mesto ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 1/2017 J. M. I. N. zo dňa
18. 1. 2017, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 15C/527/1994-2017 zo dňa 30. 12. 2016 úradne
overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. G1-38/2017, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia
súdu. Navrhli, aby súd uložil žalobcom v 1., 3., 4. a 5. rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov
do výkonu týchto práv žalovaných. Žalovaným navrhli uložiť povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 6.982,77 eur, žalobcovi v 3. rade sumu 6.982,77 eur,
žalobcovi v 4. rade sumu 3.491,38 eur a žalobcovi v 5. rade sumu 3.491,38 eur.

Nakoľko pôvodná žalobkyňa v 2. rade C. O., nar. X.X.XXXX zomrela v priebehu konania dňa 12.1.2018,

súd prvej inštancie v konaní pokračoval s jej právnymi nástupkyňami, žalobkyňou v 1. rade A. A.,
E. O. a žalobkyňou v 2. rade (pôvodne žalobkyňou v 3. rade) C. D., ktoré sú zákonnými dedičkami
po poručiteľke C. O.. Aj keď dedičské konanie po poručiteľke C. O. nebolo do rozhodnutia súdu
prvej inštancie ukončené, v dôsledku smrti pôvodná žalobkyňa C. O. stratila spôsobilosť mať práva
a povinnosti a vystupovať pred súdom ako strana v konaní v procesnom postavení žalobkyne, preto

pokračoval s jej právnymi nástupkyňami žalobkyňou v 1. rade A. A. a žalobkyňou v 2. rade C. D..

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyne sa domáhali ochrany v zmysle §
135c Občianskeho zákonníka majúc za to, že sú vlastníčkami predmetných nehnuteľností - pozemkov,

identifikovaných geometrickým plánom č. G1 - 38/2017, overeného Okresným úradom Košice,
katastrálnym odborom zo dňa 18.01.2017, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 1/2017 a ktorý je
podkladom pre zápis vecného bremena do operátu katastra nehnuteľností, určený novovytvorenými
parcelami č. XXXX/XXX o výmere 138 m2 druh pozemku ostatná plocha, odčlenená od parcely CKN
č. XXXX/X, vedený na LV č. XXXXX a parc. č. XXXX/XXX o výmere 208 m2 druh pozemku ostatná

plocha odčlenená od parcely CKN č. XXXX/XX vedenej na LV č. XXXXX. Tieto novovytvorené parcely
č. XXXX/XXX C. P. XXXX/XXX sú súčasťou pôvodnej parcely vedenej v pozemnoknižnej vložke č. 1746
ako parc. č. XXXXX pôvodne o výmere 2.597 m2, ktorá bola pôvodne vo vlastníctve C. O., ich právnej
predchodkyne. Časť tejto nehnuteľnosti parc. č. XXXXX o výmere 300 m2 bola vyvlastnená v prospechČeskoslovenského štátu rozhodnutím o vyvlastnení, ktoré žalobkyne považujú za nezákonné. V čase
vyvlastňovania bol totiž viacerým pôvodným vlastníkom na účely vyvlastňovacieho konania ustanovený
opatrovník z dôvodu neznámeho pobytu, išlo však o nezákonný postup. Žalobkyne sa preto cítia

vlastníčkami predmetných pozemkov, nakoľko vyvlastnenie nebolo vykonané v súlade so zákonom.

Súd prvej inštancie rozsudkom pripustil zmenu petitu navrhnutú žalobkyňami v podaní zo dňa
16.01.2019 v súlade s § 143 ods. 1 C.s.p.

Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 135c ods. 1
- 3 a § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená vo vzťahu
k žalovaným v 4., 5. a 6. rade, preto žalobe v tejto časti vyhovel. Žaloba však nie je dôvodná vo vzťahu
k žalovaným v 1. - 3. rade, preto žalobu v tejto časti zamietol.

Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že predmetom konania sa stalo zriadenie
vecného bremena za peňažnú náhradu k novo vytvoreným parcelám č. XXXX/XXX o výmere 138 m2
a č. 6993/155 o výmere 208 m2 tak, ako sú tieto popísané v geometrickom pláne zo dňa 30.12.2016,

ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 1/2017 J. M. I., N. zo dňa 18.01.2017. Tieto novovytvorené
parcely č. 6993/153 a č. 6993/155 sú podľa evidenčného stavu katastra nehnuteľností súčasťou parc.
XXXX/X C. P. XXXX/XX vedených na LV č. XXXXX vo vlastníctve žalovaného v 1. rade - Mesta Košice.
Pôvodne boli tieto novovytvorené parcely súčasťou parc. č. XXXXX vedenej v pozemnoknižnej vložke č.
1746 o výmere 2.597 m2 vo vlastníctve právnej predchodkyne žalobkýň C. O.. Časť tejto nehnuteľnosti

parc. č. XXXXX o výmere 300 m2 bola vyvlastnená v prospech československého štátu rozhodnutím
o vyvlastnení č. 5882/83/84-GO zo dňa 24.02.1984. Technickým podkladom pre vyvlastnenie tejto
nehnuteľnosti bol geometrický plán č. 241-1-3601-35-81 vypracovaný J. I., N.. Vlastníkom týchto
nehnuteľností parc. č. XXXX/X C. P. XXXX/XX, ktoré sú vedené na LV č. XXXXX je žalovaný v 1. rade
- Mesto Košice, ktoré nadobudlo vlastnícke právo k týmto parcelám na základe ust. § 2 ods. 5 zák. č.

138/1991 Zb. o majetku obcí.

Časť parc. č. XXXXX pôvodne vedenej v pozemnoknižnej vložke č. 1746 o výmere 2.597 m2, ktorá
nebola vyvlastnená a ktorá je vedená v registri EKN ako parc. č. XXXXX/XXX o výmere 2.016 m2, druh

kultúry orná pôda a parc. č . XXXXX/XXX o výmere 212 m2, zapísané na LV č. XXXXX, kat. územia
Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I. pôvodne vo vlastníctve C. O., na základe notárskej
zápisnice o vyrovnaní dedičských podielov č. N XX/XX, Q. XXX/XX nadobudli do vlastníctva dedičia
poručiteľky R. O., K. O. a C. D., E. O., všetci v podiele 1/3 z celku. Podiel po K. O. na základe osvedčenia
o dedičstve č. 19D/1/2003, DNot/1/2003 nadobudli C. O., F. D. a H. I., všetky po 1/3 z podielu K. O..

Podiel po R. O. na základe osvedčenia o dedičstve č. 23D/328/2001, DNot/70/2001 nadobudla A. A.
vcelku, ktorý na základe kúpnej zmluvy a rozhodnutím o povolení vkladu V 7564/10 zo dňa 07.09.2010
-1739/10 previedla - predala C. O..

Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobkýň súd prvej inštancie vychádzal z judikatúry súdov,
konkrétne nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 16/2013 zo dňa 28.03.2012,
kde ústavný súd vyslovil názor, že „reštitučné predpisy neboli vydané na ten účel, aby spôsobili zánik
vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto
ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k

tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou
opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva. Zo základných zásad občianskeho práva
možno vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe (štátu) nesvedčí žiaden právny titul nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo tohto
subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v

evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že v dôsledku neúčinnosti
vyvlastňovacieho rozhodnutia nedošlo k prechodu vlastníctva k predmetným pozemkom na štát, preto
žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia „nestratili“ svoj vlastnícky vzťah k pozemkom. Súd prvej
inštancie mal za to, že žalobkyne sú vlastníčkami pozemku, v prospech ktorého má byť zriadené vecnébremeno v prospech žalovaných za peňažnú náhradu, pretože vyvlastnenie nebolo vykonané v súlade
s vtedajšou právnou úpravou. Preto žaloba je prípustná a žalobkyne majú aktívnu vecnú legitimáciu na
jej podanie. Pri vyslovení tohto názoru súd prvej inštancie vychádzal aj z aktuálnej judikatúry, a to nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 478/2012 a z názoru Krajského súdu v Košiciach
vysloveného v rozhodnutí pod sp. zn. 11Co/203/2013 v obdobnej veci o zriadenie vecného bremena,
ktorými závermi je podľa jeho názoru v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný.

V odôvodnení rozsudku ďalej konštatoval, že na pozemku žalobkýň bola zriadená stavba bez ich
súhlasu, preto aplikáciou ust. § 135c Občianskeho zákonníka je potrebné usporiadať vzťahy medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby.

Zo záverov znaleckého posudku J. I., N. (strana 4 znaleckého posudku) súdu prvej inštancie vyplynulo,

že žalovaný v 1. rade je vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X o výmere 525 m2 a parc. č. XXXX/XX
o výmere 3.954 m2, ktoré polohovo zasahujú do pôvodného pozemku parc. č. XXXXX. Žalovaný v 1.
rade sa v konaní bránil tým, že v tenisovom areáli vlastní jednu stavbu - tenisovú dvojhalu. Žalobkyne
v konaní nepreukázali, v akom rozsahu túto stavbu žalovaný v 1. rade vlastní a užíva. V tomto smere
žalobkyne nenavrhli súdu vykonať ani žiadne dôkazy, preto vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd

prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže v konaní žalobkyne nepreukázali vecnú pasívnu
legitimáciu žalovaného v 1. rade.

Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade nevlastnia ani neužívajú žiadnu nehnuteľnosť v rozsahu súdnym

znalcom navrhovaného geometrického plánu, preto súd prvej inštancie uzavrel, že žalobu je potrebné
voči týmto žalovaným zamietnuť pre nedostatok ich vecnej pasívnej legitimácie.

Pokiaľ ide o žalovaného v 4. rade, tento je vlastníkom stavby - tribúny s tenisovými ihriskami so súp. č.

XXXX, vedenej na LV č. XXXXX, na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy H./XX zo dňa
08.06.2010. Žalovaný v 5. rade je vlastníkom stavby - sociálnej budovy, so súp. č. XXXX na parc. č.
XXXX/XX, vedenej na LV č. XXXXX, na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy H./XXXX
zo dňa 25.01.2018. Žalovaná v 6. rade je vlastníčkou stavby - sociálnej budovy so súp. č. XXXX, vedenej
na LV č. XXXXX, na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy H./XXXX zo dňa 08.02.2018.

Ide o stavby, nachádzajúce sa na predmetných pozemkoch vo vlastníctve žalobkýň, ako vyplýva zo
záverov znaleckého posudku J. I., N.. Aj keď žalovaní namietali závery znaleckého posudku, súd prvej
inštancie nepochyboval o správnosti vypracovaného znaleckého posudku J. I., N., preto nevzhliadol
dôvod pre doplnenie dokazovania v tomto smere. Súd prvej inštancie tak ustálil, že žalovaní v 4. až 6.
rade sú pasívne vecne legitimovaní v tomto konaní.

Pokiaľ ide o výšku odplaty za zriadenie vecného bremena, túto súd stanovil na základe záverov
znaleckého posudku J. K. L. č. 48/2006 zo dňa 24.08.2007, ktorý stanovil hodnotu vecného bremena
a určil ju sumou 18.163,29 eur. Žalobkyne s touto hodnotou súhlasili a nenavrhli doplnenie dokazovania

v tomto smere. Pôvodná hodnota zodpovedala výmere 300 m2, preto súčasnej výmere 346 m2
zodpovedá podľa názoru súdu prvej inštancie suma 20.948,33 eur.

Podiely žalobcov, keď podiel zomrelej žalobkyne C. O. si potenciálni dedičia uplatňujú rovnakým dielom

každý vo veľkosti 1/18 z celku, potom predstavuje u žalobkyne v 1. rade A. A., E. O. podiel 1/3, t.j.
6.982,77 eur, u žalobkyne v 2. rade C. D. podiel 1/3 predstavuje 6.982,77 eur, u žalobkyne v 3. rade
F. D., E. O. podiel 1/9 + 1/18 predstavuje 3.491,38 eur a u žalobkyne v 4. rade H. I., E. O. podiel 1/9
+ 1/18 predstavuje 3.491,38 eur.

Na základe týchto úvah zriadil v prospech žalovaných v 4., 5. a 6. rade časovo neobmedzené vecné
bremeno „IN REM“ a uložil týmto žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 6.982,77 eur,žalobkyni v 2. rade sumu 6.982,77 eur, žalobkyni v 3. rade sumu 3.491,38 eur a žalobkyni v 4. rade
sumu 3.491,38 eur.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. vychádzajúc z čiastočného úspechu strán
sporu a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a odvolaciemu
súdu navrhli, aby rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku zmenil tak, že návrhu žalobcov aj v tejto
časti vyhovie alebo rozsudok v tejto časti zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uplatnili náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným. Na zdôvodnenie odvolania uviedli, že aj keď to
z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, je zrejmé, že súd prvej inštancie si osvojil argumentáciu žalobcov

o vnímaní tenisového areálu „C.“ za jednu stavbu ako celok. Obdobný právny názor bol vyslovený
Krajským súdom v Košiciach v rozhodnutí pod sp. zn. 3Co/155/2012 zo dňa 30.09.2013. V danej veci
je zrejmé, že preukázateľnými vlastníkmi nehnuteľností, zapísanými do katastra nehnuteľností, ale aj
ostatných častí a pozemkových úprav, ktoré boli špecifikované v zmluvách predložených žalobcami sú
žalovaní v 4., 5. a 6. rade. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.09.2006

sp. zn. 6Co/281/2008, z ktorého vyplýva, že predmetný tenisový kurt nie je stavbou ani vecou a že
sa jedná o púhe vrstvenie jednotlivých druhov materiálov bez použitia stmeľujúceho spojiva, čo nie je
možné považovať za spojenie s pevným základom je zrejmé, že toto sa vzťahuje aj na všetky trávnaté
plochy, chodníky, spevnené plochy a pod. (pričom tieto „povrchové úpravy“ tvoria väčšinu plochy areálu).
Uvedené prvky preto nemohli byť predmetom kúpnej zmluvy uzatváranej medzi žalovanými v 2. - 6. rade.

Žalobcovia sa s týmto názorom nestotožňujú, ale keďže súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami
v odôvodnení rozsudku nevyporiadal, podávajú voči zamietavému výroku voči žalovaným v 2. a 3. rade
odvolanie z dôvodu právnej istoty. Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade uviedli, že zriadením vecného
bremenavprospechžalovanýchv4.-6.radedošlokzmenenaaktuálnomLV,ktorýosvedčujevlastnícke
právo žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade bol preto neúspešný - vo vzťahu k nemu nemohla byť

žalobazamietnutávcelomrozsahu.Väčšinuareálutvoriaprávepovrchovéúpravy.Žalobcovianapadliaj
výrok rozsudku o trovách konania, s ktorým nesúhlasia. Nie je možné sa stotožniť s názorom súdu prvej
inštancie, že žalobcovia mali vo veci čiastočný úspech. S výnimkou žalovaných v 1. a 3. rade ostatní
žalovaní svojou vlastnou činnosťou zapríčinili, že sa museli stať stranami sporu na strane žalovaných,
nakoľko v priebehu súdneho konania došlo k prevodom medzi žalovanými v 2. a 3. rade a následne

v 4., 5. a 6. rade. Žalobcovia boli nútení z dôvodu nejasného záveru vysloveného odvolacím súdom
pokračovať v konaní so všetkými stranami sporu na strane žalovaných, s ktorou otázkou sa súd pri
rozhodovaní o trovách konania nevyporiadal. Z odôvodnenia rozsudku tiež nevyplýva, v čom súd vidí
čiastočný úspech/neúspech žalobcov.

Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o trovách konania, ktorým súd nepriznal žalovanému v 2.
rade právo na náhradu trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 2. rade z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutom výroku
zmeniltak,žemupriznánároknanáhradutrovkonaniavočižalobkyniamvcelomrozsahu.Vodôvodnení

odvolania uviedol, že žalobkyne nie sú osobami oprávnenými domáhať sa ochrany vlastníckeho práva
žalobou podľa § 135c Občianskeho zákonníka, nakoľko vlastníkom predmetného pozemku je žalovaný
v 1. rade - Mesto Košice. Aktívna legitimácia v konaní tak svedčí len vlastníkovi pozemku, ktorým je
žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2 rade nezapríčinil neúmernú dĺžku konania, preto má nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyniam, ktoré v konaní neboli úspešné. Neexistuje jediný relevantný dôvod preto,

aby bolo možné žiadať od žalovaného v 2. rade, aby znášal náklady konania sám, bez nároku na ich
náhradu s tým, že pre aplikáciu ust. § 255 ods. 2 C.s.p. v danej veci nie je žiaden zákonný dôvod.

Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej

lehote podal odvolanie žalovaný v 4. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p.
a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok vo vzťahu k nemu zmenil tak, že žalobu zamietne. Základnou
podmienkou domáhania sa ochrany vlastníckeho práva žalobcu podľa § 135c Občianskeho zákonníka je
preukázanie,žežalobkynesúpodielovýmispoluvlastníčkamipredmetnéhopozemku,naktoromjepodľaich názoru postavená neoprávnená stavba. V pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 15C/791/1994
žalobkyne preukazovali vlastníctvo k spornej časti parcele notárskou zápisnicou o vyrovnaní dedičských
podielov č. N XX/XX, Q. XXX/XX. V predmetnej dedičskej veci nebola sporná časť parcely č. XXXXX

o výmere 300 m2 prejednávaná. Žalobkyne v čase podania žaloby a ani počas celého konania nemali
aktívnu legitimáciu, keďže neboli vlastníčkami spornej časti parcely č. XXXXX o výmere 300 m2. Súd
prvej inštancie pochybil, pokiaľ konal so žalobkyňou v 2. rade, ktorá počas konania zomrela. Poukázal aj
na názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v rozhodnutí zo dňa 21.05.2009 č.k. 2Co/312/2008-227.
Znalec J. M. I. v posudku č. 1/2017 neriešil rozsah užívania pozemku parc. č. XXXXX žalovaným v 4.

rade.Zgeometrickéhoplánuč.15C/527/1994-2017zodňa30.12.2016jezrejmé,žestavbavovýlučnom
vlastníctve žalovaného v 4. rade nezasahuje do spornej časti pôvodného pozemku. Žalovaný v 4. rade
privýkonesvojichvlastníckychprávstavbuneužíva,pretožejunepotrebujeužívať.Ideočasťtenisového
areálu. Súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaného v 4. rade o nedostatku jeho pasívnej vecnej
legitimácie nevyporiadal.

Žalovaný v 5. rade podal odvolanie voči vyhovujúcemu výroku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
e), f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v tomto výroku zmenil tak, že žalobu voči
nemu zamietne. V dôvodoch odvolania uviedol, že žalobcovia vlastnícke právo k predmetnej parcele
vyvodzujú z notárskej zápisnice Q. XX/XX, z ktorej vyplýva, že sporná časť parcely č. XXXXX o výmere

300 m2 nebola predmetom dedičského konania. Žalobcovia tak nemajú aktívnu legitimáciu v súdnom
konaní. V súdnom spise sp. zn. 15C/527/2002 sa nachádza len osvedčenie o dedičstve č. 19D/1/2003,
DNot/1/2003 po K. O., z ktorého je bez pochýb zrejmé, že sporná časť parcely o výmere XXX m2 nebola
predmetom dedičského konania. Žalobkyne nie sú podielovými spoluvlastníčkami spornej parcely, preto
nemajú aktívnu legitimáciu v konaní. Vlastníkom predmetnej parcely je žalovaný v 1. rade Mesto Košice

a žalobkyne nepreukázali opak. Vytkol súdu prvej inštancie, že v jeho odôvodnení absentuje akákoľvek
zmienka ohľadom jeho vecnej pasívnej legitimácie v konaní.

Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku v zákonnej lehote podala odvolanie aj

žalovaná v 6. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla,
aby rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu voči nej zamietne. Uviedla, že základnou
podmienkou domáhania sa ochrany vlastníckeho práva žalobou podľa § 135c Občianskeho zákonníka
je preukázanie, že žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami predmetného pozemku, na ktorom
má byť postavená neoprávnená stavba. Žalobkyne v čase podania žaloby, ale ani následne neboli

spoluvlastníčkami spornej časti parcely, preto nemajú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Súd prvej
inštancie sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkýň náležite nevyporiadal, aj keď mu to bolo
uložené skorším rozhodnutím odvolacieho súdu. Žalovaná v 6. rade nevlastní na časti spornej parcely
žiadne stavby, spornú časť parcely pri výkone vlastníckych práv neužíva a ani ju nepotrebuje užívať
samostatne a ani spoločne s ostatnými žalovanými v 4. a 5. rade.

Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň a ostatných žalovaných uviedol, že má za to, že
žalobkyne nemajú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Zotrval
na svojej odvolacej argumentácii pokiaľ ide o výrok o trovách konania. Stotožnil sa s dôvodmi odvolania

uvedenými žalovanými v 4. - 6. rade.

Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň a ostatných žalovaných uviedol, že žalobkyne
nie sú aktívne vecne legitimované na podanie žaloby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. Medzi

žalobcami a žalovaným v 4. rade neexistuje hmotnoprávny vzťah a ani žiaden iný vzťah vyplývajúci
z vlastníctva pozemku a vlastníctva stavby. Stotožnil sa s odvolacími námietkami ostatných
žalovaných.

Žalovaný v 5. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov a ostatných žalovaných uviedol, že podľa jeho
názoru žalobcovia nemajú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa § 135c Občianskeho zákonníka.
Stotožnil sa s odvolacou argumentáciou ostatných žalovaných.Žalovaná v 6. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň a ostatných žalovaných uviedla, že žalobkyne
nemajú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Stotožnila sa

odvolacou argumentáciou ostatných žalovaných.

Žalobkyne k odvolaniam žalovaných a ich vyjadreniam uviedli, že žalovaní v 2. - 5. rade predstavujú
personálne prepojené subjekty, ktoré v súdnom konaní zastupuje ten istý štatutárny orgán, resp.

splnomocnenec a žalovaná v 6. rade je dcérou J. D.. Každý zo žalovaných podporuje ostatných
žalovaných v tvrdeniach a záveroch, ktoré sa nezakladajú na skutočnostiach zistených a preukázaných
v konaní. Žalovaní v 4., 5. a 6. rade dlhodobo odmietajú akceptovať závery prvostupňového súdu
prijaté vo viacerých konaniach, ktoré boli rozhodované v roku 2019 a to, že tenisový areál je potrebné
vnímať ako jeden celok, z čoho je zrejmé, že záver súdu o tom, že sa v tomto areáli nachádzajú
stavby žalovaných v 4., 5. a 6. rade, je pravdivý. Pokiaľ žalovaní napádajú aktívnu legitimáciu žalobcov,

táto je v konaní preukázaná. Žalobcovia sa opakovane vyjadrovali k otázke posúdenia vlastníckeho
práva pozemkov, jeho predbežného posúdenia a posúdenia tenisového areálu ako stavby, ako aj ku
skutočnostiam, ktoré dotknutí žalovaní vytýkajú k obsahu znaleckých posudkov. Zotrvali na svojich
doterajších vyjadreniach.

Žalovaní v 4., 5. a 6. rade podali odvolanie voči opravnému uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa
14.12.2020 č.k. 15C/527/2002-1158, ktorým vytkli súdu prvej inštancie, že nerozhodol o pokračovaní
v konaní s právnymi nástupcami po pôvodnej žalobkyni v 1. rade.

Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že považujú napadnuté opravné uznesenie za správne.

Žalovaní v 4., 5. a 6. rade v odvolacej replike zotrvali na svojej odvolacej argumentácii.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkýň, žalovaných v 2., 4., 5. a 6. rade
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je opodstatnené a odvolanie žalobkýň dôvodné nie je.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.05.2022 o 09.30 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa

11.05.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku v spojení s opravným uznesením, ktorým súd pripustil

zmenu žaloby v zmysle podania žalobcov zo dňa 16.01.2019, preto tento výrok sa nestal predmetom
odvolacieho prieskumu.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaní strán sporu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil, pokiaľ dospel k záveru, že žalobkyne sú aktívne vecne legitimované domáhať sa
ochranyvlastníckehoprávavovzťahukpozemkom,naktorýchstojí(neoprávnená)stavbavovlastníctve
žalovaných v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka.

Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie
oprávnenie strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, ktorej
svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia),
o ktorých sa v konaní rozhoduje.

Žalobkyne na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa v konaní ochrany v zmysle § 135c
Občianskeho zákonníka by museli v konaní predložiť súdu také dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že sú
nositeľmi subjektívneho práva, ktorého ochrany sa v konaní domáhajú, v opačnom prípade by musel
súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobu zamietnuť.

Ust.§135cods.3Občianskehozákonníkapredstavujezákonomzakotvenýzásahdovlastníckehopráva
v podobe zriadenia vecného bremena vo výnimočných, zákonom presne určených prípadoch.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil.

Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku

a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.

Z vyššie cit. zákonných ustanovení vyplýva, že zákon nimi upravuje prípady neoprávnených stavieb,

keď vlastník stavby nie je vlastníkom pozemku, na ktorom stavba stojí. Ide o prípady, keď stavba
bola postavená bez toho, aby mal stavebník k pozemku, na ktorom stavba stojí, vlastnícke alebo iné
právo, ktoré by ho oprávňovalo na pozemku stavať. Na základe takéhoto návrhu (žaloby) súd vyporiada
pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby rozhodnutím o odstránení stavby,
prikázaním stavby vlastníkovi pozemku alebo zriadením vecného bremena.

Pokiaľ sa teda žalobkyne v tomto konaní domáhajú ochrany v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka
tvrdiac, že na pozemkoch, ktoré sú predmetom konania a ktoré sú v ich vlastníctve stoja neoprávnené
stavby vo vlastníctve žalovaných, na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní by súdu

museli predložiť také dôkazy, z ktorých by vyplynulo ich vlastnícke právo k predmetným pozemkom.

Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že pozemky, ktoré
sú predmetom konania, vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyne domáhajú ochrany v zmysle § 135c

Občianskeho zákonníka, sú podľa právneho stavu evidencií nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného
v 2. rade. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra), vyjadrená v §
70 zák. č. 162/1995 Z.z. nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, čo zákonodarca zvýraznil
priamo v zákone slovným spojením „ak sa nepreukáže opak“. Opak sa môže preukázať aj v sporovej
veci rozhodnutím súdu, teda aj v tomto konaní, kedy je súd oprávnený vyriešiť otázku vlastníctva ako

otázku predbežnú.

Odvolací súd považuje za nesprávny názor súdu prvej inštancie, ktorý aktívnu vecnú legitimáciu
žalobkýň vyvodil z neúčinnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktorým nedošlo k prechodu vlastníctva

k predmetným pozemkom z právnej predchodkyne žalobkýň na štát, a preto žalobkyne, resp. ich právni
predchodcovia „nestratili“ svoj vlastnícky vzťah k týmto pozemkom.Výsledky dokazovania, vykonaného pred súdom prvej inštancie jednoznačne svedčia o tom, že v čase
vyvlastnenia časti nehnuteľnosti parc. č. XXXXX o výmere 300 m2 v prospech československého štátu
rozhodnutím o vyvlastnení zo dňa 24.02.1984 bola vlastníčkou pôvodnej parcely, z ktorej bola časť

vyvlastnená, právna predchodkyňa žalobkýň C. O.. Časť parc. č. XXXXX, ktorá nebola vyvlastnená bola
naďalej vedená v registri EKN a túto nadobudli dedičia po C. O. - R. O., K. O. a C. D., všetci v podiele
1/3 z celku na základe notárskej zápisnice o vyrovnaní dedičských podielov č. N XX/XX, Q. XXX/XX.
Podiel po K. O. nadobudli C. O., F. D. a H. I., všetci po jednej tretine z podielu K. O.. Podiel po R. O.
nadobudliA.A.vcelku,ktoránazákladekúpnejzmluvypreviedlasvojpodielnaC.O..Nietpochýbotom,

že v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré žalobkyne nepovažujú za súladné so zákonom,
a teda za neúčinné vo vzťahu k ich právnej predchodkyni, bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností
C. O., právna predchodkyňa žalobkýň. Niet pochýb ani o tom, čo výsledky vykonaného dokazovania
jednoznačne potvrdzujú, že predmetná parcela (vyvlastnená časť) nebola následne v rámci dedičských
konaní po poručiteľke C. O. v dedičskom konaní prejednaná. Žalobkyne, ktoré sa cítia ako vlastníčky
predmetných pozemkov, svoje vlastnícke právo odvodzujú od svojej právnej predchodkyne C. O., a to

napriek tomu, že predmetné nehnuteľnosti neboli prejednané v dedičskom konaní po tejto poručiteľke.
Súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou stotožnil. Takýto názor však nemožno považovať za
správny.

Ustálená súdna prax sa zjednotila na jednoznačnom závere, že bez prejednania v dedičskom konaní
nemožno určovať súdom v civilnom konaní vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Odvolací súd je preto toho názoru, že pokiaľ nebol zachovaný postup, upravený v ust. § 175a až §

175zd O.s.p., (účinného v čase úmrtia poručiteľky C. O.), nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou by
sa právny nástupca poručiteľa domáhal určenia, že je (spolu)vlastníkom veci patriacej do dedičstva.
Ani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. (teraz § 137
C.s.p.) určenia, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, pokiaľ táto vec nebola predmetom konania
o dedičstve a ohľadne ktorej mu nebolo potvrdené nadobudnutie dedičstva (viď rozsudky Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/104/2003, sp. zn. 3Mcdo/4/2013, ale aj rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1586/98 a sp. zn. 22Cdo/1826/2004 a iné).

Aj v čase smrti právnej predchodkyne žalobkýň C. O. platilo ust. § 460 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Tým ale nie je bez ďalšieho určené, ktoré konkrétne
veci a podiely jednotliví dedičia z dedičstva nadobúdajú. Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia
úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti
poručiteľa patrí do právomoci súdu; vykonaním jednotlivých úkonov v konaní o dedičstve súd poveruje
notára ako súdneho komisára. Kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom, že

sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom do podielového spoluvlastníctva, zostáva
otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto veci vôbec dôjde. V konaní o dedičstve môže
dôjsť aj k vyporiadaniu, podľa ktorého nadobudne veci (resp. jej celý spoluvlastnícky podiel patriaci
poručiteľovi) iba jeden z dedičov. Vyporiadanie má spätnú účinnosť a jeho účinky nastávajú už ku dňu
smrtiporušiteľa.Pokiaľvšakniejeprávoplatnýmrozhodnutímdedičskéhosúdupotvrdené,ževdôsledku

dedenia dedič nadobúdal veci, resp. spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho
vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby
o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi.

Pokiaľ teda nebol zachovaný postup upravený v § 175a až 175zd O.s.p., nemožno ho obchádzať
žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha, že je (spolu)vlastníkom veci patriacej do
dedičstva, pričom túto otázku nemožno vyriešit ani ako otázku predbežnú.

Odvolacísúdpretodospelkzáveru,žežalobkyneniesúaktívnelegitimovanédomáhaťsavtomtokonaní
ochrany podľa § 135c Občianskeho zákonníka, pretože ich nemožno považovať za (spolu)vlastníčky
predmetných parciel, ktoré neboli v rámci dedičského konania po poručiteľke C. O. (ich právnej
predchodkyni) prejednané. Ako vhodný prostriedok ochrany (uplatnenia) práv žalobkýň prichádza doúvahy len žaloba o určenie, že sporné parcely patria do dedičstva po poručiteľke C. O. a až následne
možnosť domáhať sa ochrany podľa § 135c Občianskeho zákonníka.

Na správnosti týchto záverov nemôže nič zmeniť ani názor vyplývajúci z nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2012 sp. zn. III.ÚS 16/2013, na ktorý poukázal súd prvej inštancie.
Podľa názoru ústavného súdu tam vysloveného, pokiaľ osoba nestratila vlastnícky vzťah k majetku
z dôvodu, že došlo k zabratiu tohto majetku štátom bez právneho dôvodu, môže sa domáhať

ochrany podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, pričom sa predpokladá, že vlastnícke právo
takejto osobe naďalej zostalo zachované ako poslednému vlastníkovi predo dňom zápisu vlastníckeho
práva v prospech štátu na základe neúčinnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. Takýto záver sa však
podľa odvolacieho súdu týka len toho vlastníka, ktorý bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase vydania
vyvlastňovacieho rozhodnutia. Závery tam vyvodené preto nemožno vzťahovať na právnych nástupcov
(dedičov) takejto osoby, pokiaľ predmetná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania tak,

ako to je tomu v danom prípade.

NázorKrajskéhosúduvKošiciachvyslovenývrozsudkupodsp.zn.11Co/203/2013nemožnopovažovať
za konštantný s názorom odvolacieho súdu v tomto konaní, ktorý nie je ani v súlade s ustálenou

judikatúrou najvyšších súdnych autorít, na ktorú bolo poukázané v tomto rozhodnutí.

Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd v súlade s § 388 C.s.p. zmenil rozsudok v spojení s opravným
uznesením v jeho vyhovujúcich výrokoch tak, že žalobu zamietol.

Z rovnakých dôvodov potvrdil rozsudok v zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade
podľa§387ods.1C.s.p.akovecnesprávny,ajkeďsúdprvejinštanciesvojerozhodnutievzamietajúcom
výroku založil na iných dôvodoch.

O trovách prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov prvoinštančného konania voči
neúspešným žalobcom.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojené s § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným
žalobcom.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).