Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Hajdínová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208377
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1320208377.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: W.. I. M. L. K. O. A.
Š. T. S. , G.., L. K. XX.X.XXXX, J. J., G. Č.. XX, zastúpený JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou
v Bratislave, Klincová č. 35, proti žalovaným: I. C.. Ľ. C. Ä. T. T. Ý. , L. K. XX.X.XXXX, J. J.-E., L.
K. Č.. XX, II. C.. D. C. Ä. T. T. Á. , L. K. X.X.XXXX, J. J., T. Č.. X, žalovaní zastúpení spoločnosťou

inLEGAL s.r.o., Bratislava, Kamenárska č. 17A, IČO: 52 645 991, za ktorú koná JUDr. Peter Derevjaník,
o ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy, s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa
17. februára 2022, č.k. 21 C 95/2020-354, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 17. februára 2022, č.k. 21
C 95/2020-354, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. V predmetnom súdnom konaní sa žalobca proti žalovaným domáha ochrany osobnosti,
ospravedlnenia, odstránenia všetkých informácií týkajúcich sa jeho osoby z webovej stránky https://
ondruska.niedakujem.sk/ okrem ospravedlnenia, a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10.000,-- €;
domáha sa tiež priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.2.2022, č.k. 21 C 95/2020-354, zamietol návrh žalobcu

na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.1.2022. Nevyhovel tak návrhu, ktorým sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovaným v I., II. rade, aby sa do skončenia konania vo veci samej zdržali
šírenia informácií uvedených na webovej stránke https://M..niedakujem.sk/ tak, že dočasne zamedzia
prístup verejnosti k jej obsahu https://M..niedakujem.sk/ a to znefunkčnením tejto webovej stránky. Pre
prípad, že by súd nevyhovel tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca navrhol
eventuálny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v uložení povinnosti žalovaným v

I., II. rade, aby v úvode webovej stránky https://M..niedakujem.sk/ a na každej jej podstránke zverejnili
oznam o veľkosti písma 16b., kurzívou, vo formáte Times New Roman, nasledovného znenia: „Táto
webová stránka bola vyhotovená bez súhlasu, vedomia a korekcie osoby I. M., ktorý sa dištancuje od
všetkých informácií a prezentácií zverejnených na tejto webovej stránke.“ Jedným z
dôvodov, pre ktorý žalobca požaduje odstránenie informácií, sú neaktuálne informácie, niekoľko rokov
staré, tendenčne namierené voči jeho osobe za účelom znevýhodniť ho ako kandidáta na post starostu

mestskej časti E.. Sami žalovaní uvádzajú, že webstránku zriadili výlučne vo verejnom záujme a
v dobrej viere, aby v čase pred komunálnymi voľbami, v ktorých žalobca kandidoval na funkciu starostu
bratislavskejmestskejčastiE.,upriamilipozornosťverejnosti(potenciálnychvoličov)namyšlienkyšírené
žalobcom vo verejnom priestore a ako obyvatelia predmetnej mestskej časti tým zároveň vyjadrili svoj
vlastný kritický postoj k jeho osobe ako komunálnemu politikovi. Napriek pohnútkam žalovaných nie je
možné v čase troch rokov po komunálnych voľbách akceptovať zásah do práv na ochranu jeho osobnosti

spôsobom a formou, akú zvolili žalovaní na webovej stránke https://ondruska.niedakujem.sk/; samotní
žalovaní uvádzajú, že webová stránka mala pôsobiť dočasne, aby si voliči našli informácie oosobe žalobcu, ktoré s nimi žalovaní chceli zdieľať; v súčasnej dobe je tak neprípustné, aby žalovaní
zvolenou formou ho podrobovali nimi zvoleným spôsobom kritiky. Má za to, že sú splnené predpoklady,
pre ktoré by mal súd nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Hlavným, ak nie jediným,

cieľom žalovaných bolo zmariť jeho úspech v komunálnych voľbách na post starostu mestskej časti
E. v roku 2018. Vzhľadom na skutočnosť, že webová stránka neprezentuje jeho osobu objektívne a
nereaguje na jeho aktuálne aktivity, respektíve obsah webovej stránky https://ondruska.niedakujem.sk/
tvoria neaktuálne informácie najmä z rokov 2014-2016, nie je možné formu kritiky, ktorú zvolili žalovaní,
akceptovať.

1.3. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. l, ods. 2 písm. d/, §
326 ods. l, § 328 ods. l, § 329 ods. l veta prvá, ods. 2 C.s.p. Mal za to, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je daný pre nepreukázanie naliehavosti bezodkladnej dočasnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu ako jednej zo základných podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia. Z tohto dôvodu sa súd ostatnými dôvodmi už nezaoberal. Súd dôvodil, že neodkladné
opatrenie môže nariadiť vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo

ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa
aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Právny poriadok vyžaduje, aby žalobca osvedčil súdu základné
skutočnosti, teda opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd uvádza, že uvedené skutočnosti je potrebné

zvážiť v rámci konania a rozhodnúť, pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluchom účastníkov.
Vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Preosvedčeniejepotrebné,abyvšetkyokolnostiprípadu
sa javili súdu ako nanajvýš pravdepodobné, preukazujúce opodstatnenosť neodkladného opatrenia.

Žalobca v žalobe zo dňa 11.9.2020 tvrdí, že žalovaní prostredníctvom internetových diskusií a najmä
cestou webovej stránky https://ondruska.niedakujem.sk/ jednostranným a difamačným spôsobom šírili
v období od 4.11.2018 (v období kandidatúry žalobcu na post starostu mestskej časti Bratislava - E.)
informácie týkajúce sa osobnosti žalobcu a verejne ho označovali a označujú za osobu, ktorá prejavuje
sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, šíri nenávisť k imigrantom

a podobne. Súd má za to, že žalobca v tomto smere nepreukázal naliehavú potrebu dočasnej a
okamžitej úpravy vzťahov medzi stranami sporu v zmysle ním navrhnutej úpravy, aby sa žalovaní do
právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržali šírenia informácií uvedených na ich webovej
stránke a aby zamedzili prístup verejnosti k obsahu ich webovej stránky a znefunkčnili
túto webovú stránku, eventuálne, aby v úvode ich webovej stránky a na každej jej podstránke zverejnili

oznam: „Táto webová stránka bola vyhotovená bez súhlasu, vedomia a korekcie osoby I. M., ktorý
sa dištancuje od všetkých informácií a prezentácií zverejnených na tejto webovej stránke“. Žalobca
o webovej stránke zriadenej žalovanými https://M..niedakujem.sk/ a jej obsahu mal vedomosť už od
roku 2018, kedy kandidoval na post starostu mestskej časti Bratislava - E., pričom tento návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal na súd až dňa 31.1.2022, súčasne s vyjadrením k

vyjadreniu žalovaných zo dňa 26.8.2021, teda až po cca štyroch rokoch trvania a činnosti webovej
stránky žalovaných; dovtedy žalobca túto situáciu neriešil. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že žalobca už cca štyri roky má vedomosť o existencii webovej stránky žalovaných https://
M..niedakujem.sk/, ktorú žalovaní založili za účelom informovania verejnosti o aktivitách žalobcu ako
komunálneho politika na internetovej sieti. Súd tu preto nevidel dôvod na bezodkladnú potrebu úpravy

pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm.
f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil riadne potrebou neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko
webová stránka, ktorú vytvorili a prevádzkujú žalovaní, šíri difamačné informácie o ňom, ktoré mu
privodzujú ujmu v každodennom súkromnom i profesijnom živote. Nesúhlasí so záverom súdu, že viac
ako štyri roky sa nedovolával ochrany svojich práv, pričom mal vedomosť o existencii spornej webovej
stránky dlhodobo, že nepreukázal, žeby sa počas štyroch rokov funkčnosti webovej stránky domáhal

ochrany svojich práv. Dlhodobo sa pokúša o nápravu a ochranu osobných práv vo veci webovej stránky,
vyzval žalovaných, aby upustili od svojho konania a keďže sa tak nestalo, podal žalobu vo veci samej.
Odvtedy uplynulo viac ako jeden a pol roka, pričom súd nevytýčil termín pojednávania. Je zrejmé,
že jeho právam nie je poskytnutá efektívna a účinná ochrana. Z uvedeného dôvodu požiadal súd onariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení; v nadväznosti aj na súčasnú geopolitickú
situáciu vo svete a množiacim sa útokom na jeho osobu. Vysvetlil a predložil dôkazy, že žalovaní
ho vykresľujú ako prorusky orientovanú osobu, sympatizujúcu s extrémistickými politickými stranami,

ktorý otvorene vystupuje proti organizácii NATO a pod. Tieto výroky žalovaných sú v súčasnosti veľmi
citlivo vnímané verejnosťou a boli všeobecne vyhodnocované tak, že ho degradovali. Hľadať dôvod,
prečo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný skôr, je z daného dôvodu prekonaný,
aktuálne je situácia vrcholne vyhranená. V súčasnosti sa vo svete šíri vlna odporu voči vojne na
Ukrajine, pričom osoby v minulosti vystupujúce na podporu Ruskej federácie sú kriticky vnímané

verejnosťou, spoločnosťou, sú odsudzované, dokonca môžu skončiť s označením osôb propagujúcich
a podporujúcich Rusko a jeho agresiu, čo ich môže priamo ohroziť v práci, v rodine, v spoločnosti.
Žalovaní ho stále označujú za osobu šíriacu ruskú propagandu, dezinformácie a otvorene sympatizujúcu
spolitickýmrežimomRuskejfederácie,onajehorodinajevystavenýverbálnymútokom;kritikaužzačala
na facebooku. Úmyselne nikdy nešíril ruskú propagandu, nebol otvorene proruský, nesympatizoval s
hnutiami potláčajúcimi ľudské práva a nevystupoval proti NATO a za vystúpenie Slovenskej republiky

z NATO. V prípade, že mu nebude poskytnutá účinná ochrana, hrozí mu ťažšia ujma na jeho právach
ako doteraz. Je členom pedagogickej a vedeckej obce, v rámci ktorej kandiduje na viaceré posty.
Zverejňovaním difamačných informácií zo strany žalovaných spolu s aktuálnou geopolitickou situáciou
môže u neho dôjsť ku škodám v osobnom a profesijnom živote, ktoré bude v budúcnosti možné odstrániť
len s veľkými ťažkosťami. Nadväzne na uvedené vyslovil presvedčenie, že spĺňa predpoklady pre

nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Podľa odbornej praxe potreba bezodkladnej
úpravy pomerov neznamená, že musí ísť o akútny zásah do práv žalobcu. Potreba bezodkladnosti môže
pretrvávať aj po určité dlhšie obdobie. Teda strana sporu sa nemusí domáhať ochrany prostredníctvom
neodkladnéhoopatreniaihneďpovznikupotrebybezodkladnejúpravypomerov.Súdnariadineodkladné
opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik, alebo rozširovanie škody či inej ujmy,

prípadne ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu. Nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný stav a ani sa
neprimeraným spôsobom nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov, ale sa vytvoria podmienky pre
zákonný postup do budúcnosti. Je potrebné vyhodnotiť priority či súd bude zhodnocovať bezodkladnosť
neodkladného opatrenia spolu s ochranou jeho práv nariadením neodkladného opatrenia z dôvodu

existencie nebezpečenstva vzniku ujmy na jeho osobnostných právach alebo oddelene. Súd prvej
inštancie nevzal do úvahy, či a kedy mu vznikla naliehavá potreba ochrany jeho osobnostných práv,
ochrany pred vznikom škody. Len vyhodnotil, že webstránka bola založená pred štyrmi rokmi, a teda že
bezodkladnosť neexistuje, keďže ochrany práv sa mohol domáhať už v minulosti. Súd prvej inštancie
opomenul nebezpečenstvo vzniku ujmy na jeho osobnostných právach, ktoré „nestarne“. Od roku 2022

je situácia iná a jemu a jeho rodine hrozia aktuálne ujmy iného rozsahu ako v minulosti. Vznik ujmy
osobnostných práv nestarne, je subjektívny a len od žalobcu závisí, kedy pociťuje potrebu ochrany
svojich práv, ide o subjektívnu stránku veci, ktorá sa časovo objektivizovať nedá. Odvolaciemu súdu
navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovieť.

3. Žalovaní v I., II. rade vo svojom vyjadrení (§ 329 ods. 1 veta druhá C.s.p.) k odvolaniu
navrhli odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a
priznať im nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania o nariadení neodkladného
opatrenia vo výške 100 %. Stotožnili sa so skutkovými zisteniami a právnym posúdením súdom

prvej inštancie. Pri zohľadnení individuálnych skutkových okolností by bolo nariadenie neodkladného
opatrenia neopodstatnené a súčasne by neproporcionálne zasahovalo do ich práv. Aj podľa ich
názoru absentuje naliehavosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán sporu, keď aj sám
žalobca priznáva, že už od roku 2018 eviduje ich webstránku. Napriek tomu doposiaľ ani raz
neinicioval konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. V roku 2022 sa uskutočnia ďalšie komunálne

voľby a žalobca sa opäť vo verejnom priestore aktivizuje, podľa medializovaných informácií má v
úmysle opäť kandidovať na post starostu mestskej časti E., čo ešte posilňuje argument o dôležitosti
webstránky a jej prínosu pre verejnosť. Žalobca aktívne pôsobí v internetovom a mediálnom prostredí,
kde sa štylizuje do postavenia politika, pravidelne uverejňuje, zdieľa, komentuje témy súvisiace s
mestskou časťou E. a v mediálnom prostredí už bol odprezentovaný ako kandidát na starostu tejto

mestskej časti v nadchádzajúcich komunálnych voľbách. Naviac od marca tohto roku žalobca začal
pravidelne blogovať na jednom z najväčších spravodajských webových portáloch www.sme.sk tematicky zameraných na mestskú časť E.. V jednom z blogov priamo zacielil na nich,
ktorých skritizoval za ich webstránku, obhajoval svoj pohľad na celú záležitosť a v rámci toho ich označilprívlastkami „politicky angažovaní turisti“, „biele kone“, „farizeji“, „vášniví podporovatelia terajšieho
starostu“, „angažovaná paličkárka“, „ultraliberáli“, atď. Žalovaní dôvodili, že ak je za súčasných okolností
niečo „naliehavé“, nie je to potreba dočasne upraviť pomery strán sporu nariadením neodkladného

opatrenia podľa návrhu žalobcu, ale naopak potreba ochrany základných politických práv žalovaných
(sloboda prejavu, právo vyhľadávať a šíriť informácie) garantovaných čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 10 Dohovoru. Neexistuje žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila žalobcovi v tom, aby
sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal oveľa skôr pred podaním žaloby alebo spolu so
žalobou. Civilný sporový poriadok nepozná dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci

v nespokojnosti strany sporu s dĺžkou konania vo veci samej. Žalobca podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia až s veľkým časovým odstupom, čo je v kontradikcii s jeho argumentáciou v
odvolaní o naliehavosti situácie vyžadujúcej bezodkladnú úpravu pomerov medzi procesnými stranami.
Webstránku zriadili výlučne vo verejnom záujme a v dobrej viere, aby upriamili pozornosť verejnosti
na myšlienky šírené žalobcom vo verejnom priestore a ako obyvatelia predmetnej mestskej časti tým
zároveň vyjadrili svoj vlastný kritický postoj k jeho osobe ako komunálnemu politikovi. Netýka sa

súkromnej, ale verejnej, sféry života žalobcu. Pôvodcom informácií o osobe žalobcu na webstránke
bol pritom sám žalobca, lebo len identifikovali a hodnotili obsah, ktorý predtým na sociálnych sieťach
zverejňoval a zdieľal z vlastnej vôle on sám. Inak povedané žalobca sám o sebe vzbudil dojem, že
je sympatizantom a zástancom názorov, ktoré možno označiť nielen za mylné, ale až extrémistické a
nebezpečné.Sámžalobcatedavlastnýmiskutkamidegradovalsvojuosobuauškodilsvojejreputáciiako

človeka a politika. Internetové aktivity žalobcu opodstatnene vyvolávajú pochybnosti o jeho hodnotovom
nastavení a spôsobilosti, resp. vhodnosti na výkon verejnej funkcie. V komunikácii žalobcu smerom k
verejnosti doposiaľ nezaznamenali žiadnu sebareflexiu. Žalobca sa nikdy nedištancoval od myšlienok,
ktoré propagoval na sociálnych sieťach počas svojej predošlej predvolebnej kampane na funkciu
starostu E.. Namiesto uznania pochybenia zvolil opačný prístup, keď svojich občianskych kritikov

žaluje, aby ich zastrašil a umlčal. Majú za to, že absentujú princípy proporcionality, opodstatnenosti
a efektívnosti, nie je daná potreba úpravy pomerov medzi stranami, absentuje naliehavosť situácie
vyžadujúca si ich úpravu. Informácie na webstránke sú postavené na reálnom skutkovom základe a
v intenciách judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva, nie
sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv a nemožno ich vnímať ako neoprávnené

zásahy. Skutkové okolnosti prejednávanej veci vo vzájomných súvislostiach preukazujú absenciu
materiálnej podmienky nevyhnutnosti obmedzenia základných práv (slobody prejavu) žalovaných
inkorporovaných v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznili nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 12.11.2020, sp.zn. III. ÚS 283/2020, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 15.12.2009, č.k. II. ÚS 418/2009-22, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

15.10.2009, sp.zn. IV. ÚS 362/2009, rozsudok ESĽP zo dňa 7.12.1976 vo veci Handyside v.
Spojené kráľovsko, rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick proti Rakúsku zo dňa 26.4.1995, rozsudok
ESĽPDeHaesaGijselsprotiBelgickuzodňa24.2.1997.Žalobcabymalstrpieťichkritikunawebstránke
na jeho osobu, i keď ju subjektívne neakceptuje a preciťuje ju ako pre seba nepriaznivú, pretože tak
to vyžaduje pluralita a duch otvorenosti, bez ktorých niet demokratickej spoločnosti. Žalobca pritom

sám intenzívne využíva slobodu prejavu (dokonca aj na ich kritiku) a je zarážajúce, že inému v tom
chce brániť. Považujú za absurdné, keď žalobca na jednej strane prevádzkuje rozmanité komunikačné
nástroje smerom k verejnosti a dostáva sa mu mediálnej pozornosti, ale na druhej strane chce potlačiť
ich komunikačný nástroj a to len z dôvodu, že je k nemu kriticky nastavený.

4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 ods. l C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.), keďže pre nariadenie
pojednávania neboli splnené zákonné podmienky, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno
priznať úspech. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako rozhodnutie vo výroku vecne
správne, stotožňujúc sa tiež s dôvodmi rozhodnutia. Pre úplnosť a okrem toho, čo uviedol súd prvej

inštancie, odvolací súd uvádza ešte nasledovné (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.).

5. V tomto štádiu konania predmetom odvolacieho prieskumu je odvolateľom vytýkané, podľa
jeho názoru, vecne a právne nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovaným v I., II rade.

6.1. Neodkladné opatrenie, ako uvádzal aj súd prvej inštancie, plní funkciu prostriedku regulujúceho
právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v
naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladnýmopatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po
1.7.2016) či už v konaní podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového
poriadku, má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. Cieľom neodkladného opatrenia
zostalo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej
a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného

opatrenia. Zmyslom neodkladných opatrení je úprava pomerov strán sporu, pričom musí byť poskytnutá
ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale v rámci ústavných pravidiel aj tomu,
proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Úprava postupu pri rozhodovaní súdu
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia
súdu (aspoň) opísal a osvedčil základné, rozhodujúce, skutočnosti; v konaní vo veci samej naviac vždy
vo viazanosti na konkrétnu prejednávanú vec (vec samu). Ochrana ohrozených alebo porušených práv

a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty
(čl. 2 ods. l C.s.p.).
6.2. Je notorietou, ako tiež dôvodil aj súd prvej inštancie, že pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (§ 324 ods. 1 C.s.p.), že neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia

bude ohrozená (§ 325 ods. l C.s.p.), že neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p.), že súd môže rozhodnúť
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania (§ 329 ods. l veta prvá C.s.p.), že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), tiež že v prípade, ak to povaha veci pripúšťa, súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods.
2 C.s.p.).
6.3. Je tiež notorietou, že nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia
vzťahovmedzistranami,apretovyžadujepreukázanieaosvedčenieexistenciehmotnoprávnehonároku

(pomeru, vzťahu) medzi nimi, v súvislosti s ktorým majú byť dočasne upravené ich pomery, ako aj
preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná
úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší
právne postavenie žalobcu v spore. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného
opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej

úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho
právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v
naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním
zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej

úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy
pomerov, by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy.

6.4. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu

jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne
právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo
forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

6.5. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá
však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie
bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršeniejeho práv a oprávnených záujmov, prípade hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že
sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú
zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa

má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov
navrhovateľaneodkladnéhoopatreniavrámcikonaniavovecisamej.Požadovanéobmedzeniemusíbyť
primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi
neodkladného opatrenia neadekvátnu výhodu.
6.6. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho

vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca
domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,čiprávneúčinkyneodkladnéhoopatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),

či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

7. V predmetnej právnej veci sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením; v tomto
štádiu konania žalobcovi nemožno priznať úspech v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 31.1.2022 v ním navrhovanom znení vo vzťahu k žalovaným v I., II. rade.

7.1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti žalovaným
v I., II. rade, aby sa do skončenia konania vo veci samej zdržali šírenia informácií uvedených na
webovej stránke https://M..niedakujem.sk/ tak, že dočasne zamedzia prístup verejnosti k jej obsahu
https://M..niedakujem.sk/ a to znefunkčnením tejto webovej stránky. Pre prípad, že by súd nevyhovel
tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca navrhol eventuálny návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia spočívajúci v uložení povinnosti žalovaným v I., II. rade, aby v úvode webovej
stránky https://M..niedakujem.sk/ a na každej jej podstránke zverejnili oznam o veľkosti
písma 16b., kurzívou, vo formáte Times New Roman, nasledovného znenia: „Táto webová stránka
bola vyhotovená bez súhlasu, vedomia a korekcie osoby I. ktorý sa dištancuje od všetkých informácií
a prezentácií zverejnených na tejto webovej stránke.“ Takého istého nároku, resp. vyjadrený iným

znením, sa žalobca (o.i.) domáha aj v konaní vo veci samej, keď sa domáha, aby žalovaní v I., II. rade
odstránili všetky informácie týkajúce sa jeho osoby z webovej stránky https://ondruska.niedakujem.sk/.
Zákonodarca dovoľuje súdu, v prípade, že to povaha veci pripúšťa, nariadiť neodkladné opatrenie,
ktoréhoobsahbyboltotožnýsvýrokomvovecisamej.Podľaprávnehonázoruodvolaciehosúdupovaha
predmetnej právnej veci to nepripúšťa. Žalobca sa domáha, v sporovom súdnom konaní, ochrany

osobnosti a jej skutkovým základom sú práve články uverejnené žalovanými na označenej webovej
stránke. Až v prípade, keď závery vykonaného dokazovania budú svedčať v prospech žalobcu, a že
teda žalovaní v I., II. rade presne označeným konaním (aj uvedenými príspevkami) neoprávnene zasiahli
do práva žalobcu na ochranu osobnosti, až potom bude žalobca úspešný aj v navrhovanom výroku
spočívajúci v povinnosti odstrániť všetky informácie týkajúce sa jeho osoby z webovej stránky ;ažvkonanívovecisamejbudesúdposudzovaťajto,čidanépríspevkysúaktuálne,
či neaktuálne. Nárok žalobcu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak nie je
spôsobilýodôvodniťvjehoprospechprincípopodstatnenosti,princípefektívnosti,princípproporcionality.
7.2. Odvolací súd súhlasí s odvolateľom v tom, že osvedčil existenciu hmotnoprávneho vzťahu so
žalovanými, že potreba upraviť pomery môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Avšak čím

dlhšie trvá potreba bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením, tým výraznejšie sa oslabuje
naliehavosť a nevyhnutnosť riešiť vzťahy neodkladným opatrením. S odkazom na dôvody uvedené v
ods. 7.1. tohto uznesenia v predmetnej veci ale absentuje potreba úpravy vzťahov medzi stranami
sporu bezodkladne, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti; žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti vylučujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V prípade vyhovenia návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia by ním bol vytvorený nenávratný stav, v tomto štádiu konania by potom aj
právne účinky neodkladného opatrenia obmedzili žalovaných v I., II. rade neprimeraným spôsobom. Zo
žalobcom osvedčených skutočností súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam.
7.3. Žalobca dôvodil tiež nesprávnym právnym posúdením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nesprávne
právne posúdenie možno charakterizovať ako omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav;

stane sa tak vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Takýto omyl však v predmetnej právnej veci zistený nebol.7.4. Napadnuté uznesenie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 236 C.s.p.; obsahuje označenie
súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné
odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Osobitne odôvodnenie uznesenia

obsahuje opísanie skutkových okolností, právne posúdenie a jeho aplikáciu na zistený skutkový stav.

8. Zhrnúc všetko vyššie uvedené vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tento
nenapĺňa hypotézu ustanovenia § 325 C.s.p.

9. Až pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne o nároku na
náhradu trov konania, vrátane nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. l, § 255 a nasl. C.s.p.).

10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo í) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, žc došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti
tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o

ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci. ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak. že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.