Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. august 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010095
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8315010095.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.08.2022, v trestnej
veci proti obžalovanej S. K. a spol. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovanej S. K. a o odvolaní okresného prokurátora v
časti týkajúcej sa obžalovanej S. K. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/29/2015 zo

dňa 23.09.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovanej S. K. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli za vinných uznaní obžalovaný J.. M. S. z prečinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a obžalovaná S. K. z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 31.01.2011 v čase okolo 07.00 hod. spoločne prišli do Ošetrovateľského centra s.r.o. v S. na ulici
R. č. XX za pacientkou M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, ktorá bola v tom čase v uvedenom
zariadení hospitalizovaná po ťažkej mozgovej príhode, za účelom podpisu darovacej zmluvy týkajúcej
sa darovania nehnuteľnosti: pozemkov - parciel registra „C“ č. XX, záhrada vo výmere 718 m2, parc. č.
XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 364 m2, parc. č. XX trvale trávne porasty vo výmere 1264

m2, stavba na parcele XX súpisné č. XX, rodinný dom zapísané na liste vlastníctva č. XX k.ú. S., parcely
registra „E“ - parc. č. XXX/XX orná pôda vo výmere 829 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXX k.ú.
S., parcely registra „E“ - parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere 2370 m2 a parc. č. XXX/XX orná pôda
vo výmere 3 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. S., jej synovi J.. M. S., ktorý zmluvu vopred
pripravil a túto zmluvu za darcu, M. S. podpísal tak, že viedol jej ľavú ruku s perom po listine a rovnakým
spôsobom zabezpečil J.. M. S. podpis M. S. aj do osvedčovacej knihy, pričom v tom čase M. S. nebola

schopná dostatočne vnímať okolnosti týkajúce sa jej osoby, v tom čase trpela vaskulárnou demenciou
ťažkého stupňa a zdravotný a psychický stav jej neumožňoval porozumieť tomuto právnemu úkonu,
podpis za M. S. na darovacej zmluve a v osvedčovacej knihe osvedčila tam prítomná starostka obce S.
S.K.,vykonávajúcpritomprávomocobcevzmysle§4ods.3písm.r)zákonač.369/1990Zb.oobecnom
zriadení, pričom osvedčila podpis v rozpore s § 4 ods. 2 zákona č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a
podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami, v zmysle ktorého pri osvedčovaní podpisu na listine

obec zodpovedá za to, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis
je osvedčovaný, že sa podpísala do osvedčovacej knihy pred osobou vykonávajúcou osvedčenie, čím
takto M. S. bola spôsobená škoda vo výške najmenej 24.500,- eur.

Za to podľa § 221 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) a § 56 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanému J.. M.
S. uložený peňažný trest vo výške 1.000,- eur, a podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 6 mesiacov.Obžalovanej S. K. bol podľa § 326 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
uložený peňažný trest vo výške 1.000,- eur, a podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 6 mesiacov.

Zároveň bol napadnutým rozsudkom obžalovaný J.. F. M. podľa
§285písm.c)Tr.zákonaoslobodenýspodobžalobypreskutokprávnekvalifikovanýakoprečinpodvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona vo forme pomoci podľa
§ 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že

- dňa 31.01.2011 v čase okolo 07.00 hod. spoločne prišli do Ošetrovateľského centra s.r.o. v S. na ulici
R. č. XX za pacientkou M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, ktorá bola v tom čase v uvedenom
zariadení hospitalizovaná po ťažkej mozgovej príhode, za účelom podpisu Darovacej zmluvy týkajúcej
sa darovania nehnuteľnosti a to pozemkov a stavby nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce S.,
zapísaných na LV č. XX, XXX a XXX jej synovi J.. M. S., ktorý zmluvu vopred pripravil a túto v zariadení

mala M. S. podpísať s jeho pomocou, avšak M. S. vzhľadom na závery znaleckého posudku na takýto
úkonnebolaschopnáanebolaschopnáanizmluvupodpísaťaanijunepodpísala,aletútozaňupodpísal
jej syn J.. M. S., pričom podpis riadne overila tam prítomná starostka obce S. K., za prítomnosti J.. F.
M. a následne na to bol na základe uvedeného na katastri vykonaný prepis nehnuteľnosti na J.. M. S.,
čím takto dedičom po M. S., ktorá dňa 22.02.2011 zomrela a to M. S., nar. XX.XX.XXXX a V. S., nar.

XX.XX.XXXX, bola spôsobená škoda vo výške najmenej 15.000,- eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti uvedenému rozsudku podali včas odvolanie obžalovaný J.. M. S. a obžalovaná S. K. vo vzťahu

k výrokom, ktoré sa ich týkajú, a prokurátor u obžalovaných J.. M. S. a S. K. proti výroku o treste a u
obžalovaného J.. F. M. proti oslobodzujúcemu výroku.

Prokurátor v písomnom odôvodnení svojho odvolania uviedol, že v prípade obž. J.. M. S. a obž. S.
K. súhlasí s kvalifikáciou skutku, avšak nesúhlasí s uloženým peňažným trestom obom obžalovaným

po 1.000,- eur a pre prípad jeho úmyselného zmarenia s ustanoveným náhradným trestom odňatia
slobodyna6mesiacov.Zdôraznil,žepodľavykonanýchznaleckýchdokazovaníM.S.včaseuzatvorenia
darovacej zmluvy nebola vôbec spôsobilá na jej uzavretie, teda nebola spôsobilá na právne úkony. Trest
uložený okresným súdom považuje vzhľadom na okolnosti spáchania skutku, keď obaja obžalovaní
podľa jeho názoru vedeli aký je zdravotný stav M. S., matky obžalovaného J.. M. S., teda že v kritickom

čase nebola spôsobilá porozumieť obsahu darovacej zmluvy, ktorú obžalovaný J.. M. S. vopred pripravil
a túto zmluvu za darcu, teda svoju matku M. S. v podstate aj podpísal a to spôsobom, že viedol jej
ľavú ruku s perom po listine a takýmto spôsobom zabezpečil jej podpis na zmluve a aj do osvedčovacej
knihy, ktorý podpis v tejto knihe osvedčila obž. S. K. ako starostka obce S., za neprimerane nízky. Má
zato, že v danom prípade je potrebné obom obžalovaným uložiť prísnejší trest a to trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu, prípadne peňažný trest, avšak rozhodne
prísnejší, než ako im bol uložený.

V odôvodnení svojho odvolania prokurátor ďalej uviedol, že pokiaľ ide o obž. J.. F. M. nesúhlasí s
oslobodzujúcim rozsudkom v zmysle § 285 písm. c) Tr. poriadku, podľa ktorého nebolo dokázané, že

skutok spáchal obžalovaný. Z výsluchu samotného obžalovaného J.. F. M. v prípravnom konaní podľa
neho vyplýva, že do ošetrovateľského centra v S. išiel na požiadanie starostky obce S. K., aby overila
podpisy na darovacej zmluve, ktorou pani S. darovala rodinný dom J.. M. S.. W. S. bola sestrou jeho
svokry. M. S. zmluvu podpísala pri plnom vedomí, zmluve porozumela a dobrovoľne ju podpísala za
pomoci svojho syna, o ktorú pomoc ho požiadala. Y.. J.. F. M. na hlavnom pojednávaní pred súdom už

odmietol vypovedať. Takisto odmietla vypovedať aj obž. S. K., ktorá ale v prípravnom konaní uviedla, že
spolusJ..M.S.išlidoošetrovateľskéhocentravS.sJ..F.M.,ktorýbolšofér.Doošetrovateľskéhocentra
v S. išli, aby overila podpisy na darovacej zmluve, ktorou pani S. darovala rodinný dom J.. M. S.. Obž. S.
K. takisto vo svojej výpovedi ako spoluobžalovaný J.. F. M. tvrdila, že M. S. v čase uzatvorenia zmluvy
a jej podpisu bola pri zmysloch, pričom pri podpise jej pomáhal jej syn J.. M. S.. M. S. podpísala teda

darovaciu zmluvu a podpísala sa aj do overovacej knihy, pritom všetci traja obžalovaní museli vidieť v
akom stave pri úkone M. S. bola. Z uvedeného vyplýva, že obž. J.. F. M., aj keď bol vodičom motorového
vozidla, vedel za akým účelom išli do ošetrovateľského centra v S. za M. S. a po celý čas bol aj prítomný
pri uzatváraní zmluvy s M. S. a pri jej podpise. Keďže M. S. podľa vykonaných znaleckých dokazovanív kritickom čase nebola spôsobilá na uzavretie zmluvy, nemohla byť pri zmysloch tak, ako to vo svojej
výpovedi v prípravnom konaní popísal J.. F. M., čo musel v čase tohto úkonu vidieť a vnímať. Jeho
konanie je preto podľa prokurátora potrebné kvalifikovať ako pomoc k spáchaniu prečinu podvodu podľa

§ 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona k § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona. Vzhľadom na vyššie uvedenú dôkaznú
situáciu navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil
Okresnému súdu Humenné, aby tento vo veci znovu konal a rozhodol.

Obžalovaná S. K. prostredníctvom svojho obhajcu svoje odvolanie odôvodnila tak, že ako starostka obce

S. vedela, že nebohá S., matka obž. J.. M. S., chodila za ňou na úrad a žiadala ju, aby jej pomohla
s tým, že svoj majetok chce previesť na syna M.. Taktiež vie o tom, že Q.. S. a Q.. H., ktorí chceli
od M. S. kúpiť pozemok, povedala im, že toto môže predať už syn M., hovorila jej o tom, že keď bola
dlhšiu dobu v USA, odkiaľ doniesla zarobené doláre, že dala synovi, teraz už nebohému M., na opravu
domu a synovi M. prevedie majetok. Takto to považovala za spravodlivé. Obžalovaná kritického dňa išla
do zariadenia, kde bola nebohá a môže potvrdiť, že aj keď zdravotný stav M. S. nebol dobrý, keď jej

povedala o čo ide, prikývla s hlavou. Podľa nej to potvrdili aj lekár V.. C. a zdravotné sestry. Prehlásila
na svoju česť a svedomie, že overením podpisu nemala žiaden úmysel spôsobiť niekomu škodu alebo
zadovážiť inému majetkový prospech. To, že teraz vznikol spor v rodine je podľa nej dané tým, že brat
obž. M. zomrel, lebo ináč by k tomu vôbec nedošlo. Chce ešte poukázať na to, že už predtým, než bolo
podané trestné oznámenie, na Okresnom súde Michalovce bola podaná žaloba o neplatnosť darovacej

zmluvy a bolo právoplatne rozhodnuté tak, že spomínaný majetok, ktorý je predmetom zmluvy, patrí do
dedičstva po nebohej a považuje teda za otázne, či vôbec bolo nutné začínať trestné stíhanie, keď vec už
bola vybavovaná v civilnom konaní. Žiada preto, aby Krajský súd v Prešove ju oslobodil spod obžaloby.

Obžalovaný J.. M. S. prostredníctvom svojho obhajcu v písomnom odôvodnení odvolania v prvom

rade poukázal na odôvodnenie odvolaním napádaného rozsudku, v ktorom sa okrem iného uvádza,
že: „Obžalovaný konal s úmyslom previesť na seba vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným
vo výroku o vine tohto rozsudku, uviedol do omylu orgán rozhodujúci o vklade vlastníckeho práva a
v dôsledku zápisu vlastníckeho práva aj všetky osoby dotknuté rozhodnutím o vklade vlastníckeho
práva. Zápis vlastníckych práv v katastri nehnuteľností je účinný voči všetkým (erga omnes). Konaním

obžalovaného nebola do omylu uvedená poškodená, nakoľko táto nebola v stave vnímať a hodnotiť
okolnosti vôbec - teda ani nie mylne, pre omyl vyvolaný inou osobou. Zo záverov už vyššie citovaných
znaleckých posudkov, resp. výpovedí znalcov je zrejmé, že M. S. v čase, kedy malo dôjsť k uzavretiu
darovacej zmluvy, nebola schopná, resp. spôsobilá na vykonanie žiadneho právneho úkonu - teda ani
na uzavretie darovacej zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd posúdil konanie obžalovaného J.. M. S. ako

konanie, ktorým na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil
tak na cudzom majetku väčšiu škodu (24.500 eur).“. S uvedenými tvrdeniami prvostupňového súdu v
odôvodnení napadnutého rozsudku nesúhlasí. Má zato, že Okresný súd Humenné vo svojom prvom
rozsudku zo dňa 20.02.2020 správne posúdil vec po skutkovej aj právnej stránke, keď obžalovaného
J.. M. S. oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že skutok, tak ako je opísaný v rozsudku, vzhľadom na

nepravdivé tvrdenia, že „zmluvu za darcu, M. S. podpísal tak, že viedol jej ľavú ruku s perom po listine“
a tvrdenie „v tom čase M. S. nebola schopná dostatočne vnímať okolnosti týkajúce sa jej osoby, v
tom čase trpela vaskulárnou demenciou ťažkého stupňa a zdravotný a psychický stav jej neumožňoval
porozumieť tomuto právnemu úkonu“, sa nestal. Poukázal pritom na to, že skutok, ktorý sa mu kladie
za vinu nie je trestným činom z dôvodu, že ide o spor civilný a teda spor súkromného práva, kde

trestnoprávna represia v zmysle zásady ultima ratio nie je na mieste, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že
poškodení si uplatňovali svoj nárok aj civilnou žalobou na Okresnom súde Michalovce v konaní pod
sp. zn. 7C/100/2011, kde bolo právoplatne rozhodnuté. Ďalej poukázal na to, že pri podpise predmetnej
darovacejzmluvyboliprítomnílenobžalovaníanebohá.Všetciobžalovanísútedajedinípriamiúčastníci
podpisu predmetnej darovacej zmluvy, pričom všetci vypovedali tak, že nebohá darkyňa bola schopná

vnímaťskutočnosťaajkeďzapomoci,alejasneprejavilasvojuvôľupodpísaťdarovaciuzmluvu.Ďalejby
chcelpoukázaťnato,ževšetkyostatnédôkazy,ktorébolivkonanívykonanésúibanepriamymidôkazmi.
Taktiež aj z výpovedí ďalších svedkov je podľa neho zrejmé, že nebohá mala vôľu, teda chcela darovať
predmetné nehnuteľnosti obžalovanému J.. M. S. ešte skôr. Má zato, že dôkazy svedčiace v neprospech
obžalovaného J.. S., konkrétne znalecké posudky V.. B. a V.. K., na ktoré sa prvostupňový súd v

napadnutom rozsudku odvoláva, vychádzajú len zo zdravotnej dokumentácie bez toho, aby títo znalci
prišli do kontaktu s nebohou. Závery uvedených znalcov podľa jeho názoru nemožno podložiť žiadnymi
ďalšími priamymi alebo nepriamymi dôkazmi, lebo žiadne také neboli v trestnom konaní vyprodukované.
Poukázal na str. 8 znaleckého posudku č. 06/2018 vypravovaného znalcom V.. V. K., kde sa uvádza,že: „V prípade celkového psychiatrického rozboru nebohej M. S. som odkázaný na nepriame informácie
a na základe týchto som sa pokúsil rekonštruovať psychický stav posudzovanej. Pri svojom závere
som vychádzal z dostupných informácií, najmä v spise a zdravotnej dokumentácii. Posudzovaná nebola

v období pred samotným podpísaním zmluvy, v deň podpisu zmluvy a ani krátko po podpise zmluvy
psychicky vyšetrovaná, chýbajú úplne vierohodné informácie o jej psychických prejavoch v uvedenom
období.“. Taktiež poukázal na str. 11 znaleckého posudku č. 89/2017 vypracovaného V.. P. W., ktorý u
nebohej M. S. v čase podpisu darovacej zmluvy vaskulárnu demenciu ťažkého stupňa len predpokladá.
Rovnako zo znaleckého posudku V.. V. K. na str. 11 vyplýva, že vaskulárnu demenciu ťažkého stupňa

u pani S. v čase podpisu darovacej zmluvy len predpokladá. Závery uvedených znalcov podľa neho
spochybňuje tiež svedecká výpoveď V.. C., ktorý bol ošetrujúcim lekárom nebohej a ktorý uviedol,
že nebohá spolupracuje, rozprávať síce nemohla, ale väčšinou rozumela všetko čo sa od nej chce,
vyhovie výzvam, snažila sa spolupracovať atď. Čo sa týka samotných znaleckých posudkov, ktoré boli
vypracovanéavykonanévsúdnomkonaní,takpodrobnénámietkykichobsahuavypracovaniupredložil
v samostatnom dokumente „Príloha k odvolaniu“ spolu s ďalšími prílohami. V ňom poukazuje aj na

nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku.

Obžalovaný J.. M. S. v odôvodnení odvolania ďalej poukazuje na výpovede svedkov (napr. P. K., V. V., V.
V., F. M. ml., V. M., T. X., V. V., V. C.), ktoré podľa neho jednoznačne nasvedčujú tomu, že pani M. S. bola
schopná vnímať svoje okolie a reagovať na podnety. Svedkyňa V. Q., ktorá pracovala v ošetrovateľskom

centre v S. v rozhodnej dobe, k zdravotnému stavu M. S. uviedla, že: „vnímala pekne. Vedela povedať,
na ktorú stranu ju polohovať. Riadne odpovedala áno alebo nie. Komunikovala očami, pokiaľ jej ťažšie
išla reč.“. Pokiaľ ide o zámer pani M. S. previesť predmetné nehnuteľnosti na svojho syna J.. M. S., tak
to bolo podľa neho jednoznačne preukázané výpoveďami mnohých svedkov. Napríklad svedok Q.. V.
S. potvrdil, že od pani S. chcel odkúpiť pozemok, avšak tá mu povedala, že nepredá, lebo to chce dať

svojmu synovi. Taktiež svedok Q.. V. H. uviedol, že komunikoval s pani S. za účelom kúpy jej pozemku,
avšak nechcela to predať, pričom ohľadom jednania o kúpe odkazovala na svojho syna, lebo to bude
jeho. Svedkyňa V. M. vypovedala, že pani M. S. sa jej sťažovala na syna M., lebo chcela na neho
prepísať dom, ale on jej povedal, že je na to čas. Ďalej svedkyňa V. C. uviedla, že: „Už v minulosti chcela
M. prepísať majetok na syna M.. Keď bola v ošetrovateľskom centre, opakovane chcela prepísať svoj

majetok na M.. Na jej prianie M. spolu s J.. F. M. a starostkou S. K. šli za M., kde spísali prevod majetku.“.
Poukázal aj na vyjadrenie W.. H. v liste V.. B., v ktorom uvádza, že „Po rozhovore s dvoma zdravotnými
sestrami, ktoré ju počas pobytu ošetrovali nemožno vylúčiť, že menovaná nebohá bola práve spôsobilá a
tovobdobí,keďsajejstavzlepšil.Uviedli,ženiminapriekzavedenejsondekomunikovalaakomunikácia
bola k veci.“. Za nepravdivé označil tvrdenie na str. 11 predmetného rozsudku, že „Obžalovaný J.. M.

S. vopred pripravil zmluvu a túto zmluvu za darcu, M. S. podpísal tak, že viedol jej ľavú ruku s perom
po listine a rovnakým spôsobom zabezpečil J.. M. S. podpis M. S. aj do osvedčovacej knihy“, alebo
tvrdenie, že „Obžalovaný jej vložil pero do ľavej ruky“, keďže vo výpovedi obžalovaného v prípravnom
konaní nič také nie je, ani sa to z nej nedá vyvodiť. Má teda za to, že vykonaným dokazovaním vyvstali
ešte väčšie pochybnosti o vine obžalovaných, keďže jednotlivé svedecké výpovede iba potvrdili, že M.

S. bola schopná vnímať okolie a reagovať na podnety. V danom prípade teda podľa jeho názoru nebol
preukázaný skutkový stav uvádzaný v obžalobe a pokiaľ prvostupňový súd oprel svoje závery iba o
znalecké posudky, tak tieto obhajoba považuje za dôkazy, ktoré sú svojou povahou izolované, nakoľko
znalci boli odkázaní iba na nepriame informácie a navyše znalci sami v znaleckých posudkoch uviedli,
že vo svojich posudkoch vyslovujú iba predpoklad, že v čase podpisu darovacej zmluvy bola u M. S.

vaskulárna demencia ťažkého stupňa. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že prokuratúra neuniesla
dôkaznébremenopripreukazovanískutkuuvádzanéhovobžalobe,apretoajpriaplikáciiindubioproreo
mal prvostupňový súd v takýchto pochybnostiach rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho
spod obžaloby. Má teda zato, že prvostupňový súd tým, že ho uznal za vinného, nesprávne vyhodnotil
danú dôkaznú situáciu, resp. vyhodnocoval ju výlučne z dôkazov v neprospech obžalovaného a teda

má zato, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu trpí vážnymi skutkovými a právnymi vadami.
Podľa neho sa teda prvostupňový súd dopustil chýb pri hodnotení vykonaných dôkazov, ktoré napadnuté
rozhodnutie robia nepreskúmateľným a nezrozumiteľným.

Obžalovaný J.. M. S. v písomnom odôvodnení poukázal tiež na to, že aj keby napriek vyššie uvedenému

a početným výpovediam svedkov sa nakoniec aj odvolací súd stotožnil s názorom, že nebohá pani M.
S. nemohla vnímať a rozumieť priebehu úkonu spočívajúceho v podpísaní darovacej zmluvy, tak zo
záverov znalca V.. V. B., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/2013 vyplýva, že prikyvovanie hlavy zo
M. S., sledovanie očami, úsmev je prejav prvej signálnej sústavy a aj keby sa jej niekto na niečo pýtal, takpacientkasineuvedomovala,čorobí.ZnalecďalejohľadomtýchtoprejavovnebohejM.S.uviedol,že:„Aj
keď by sa jej niekto na niečo pýtal, pacientka si neuvedomovala, čo robí. To sú podmienené reflexy, ona
na každý dotyk mohla kývať hlavou, ona sa mohla otočiť na svetlo, zvuk, ale to neznamená, že vedela,

čo robí. Keď si niekto vysvetlí, že otočenie hlavou je vnímanie a reakcia na otázky, to nie je pravda, to
je zavádzajúce, lebo pri tom náleze ťažkom, cievnom mozgovom postihnutí s následnou sklerózou ona
vôbec nechápala, čo sa okolo nej deje. Ona mala otvorené oči, ale nevnímala čo sa okolo nej deje.“.
V prípade, ak by prejavy vôle nebohej M. S., ktoré v danom konaní početne popisovali svedkovia, ako
aj obžalovaný, teda v skutočnosti boli iba prejavmi prvej signálnej sústavy a podmienenými reflexami,

podľa obžalovaného by to znamenalo, že všetci svedkovia vrátane obžalovaných, boli pri kontakte
s nebohou M. S. jej prejavmi uvedení do omylu a mysleli si, že prostredníctvom jej podmienených
reflexov s nimi komunikuje. Vzhľadom na ustanovenia § 221 ods. 1 a § 17 Tr. zákona je podľa neho
zrejmé, že pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje úmyselné zavinenie
na strane páchateľa. Znamená to teda, že pre naplnenie skutkovej podstaty podvodu v danom prípade
by obžalovaný musel úmyselne niekoho uviesť do omylu. Vzhľadom na uvedené početné výpovede

tak obžalovaných, ako aj svedkov, zdravotníckych zamestnancov je zrejmé, že títo boli presvedčení,
že s nimi nebohá M. S. komunikuje a vníma a rozumie čo sa okolo nej deje. V danom prípade je teda
zrejmé, že bol presvedčený, že M. S. riadne prejavila podpisom darovacej zmluvy svoju vôľu a teda
nemohol ani nikoho úmyselne uviesť do omylu v súvislosti s touto darovacou zmluvou. Taktiež by chcel
zdôrazniť, že zo strany prokuratúry opak ani nebol preukázaný a teda v konaní nebolo nijako preukázané

úmyselné zavinenie na strane obžalovaného uviesť niekoho do omylu. Znamená to podľa neho, že ak
by skutočne M. S. nebola v čase podpisu darovacej zmluvy schopná vnímať okolie a prejaviť svoju vôľu,
tak vzhľadom na uvedené v danom prípade išlo z jeho strany o tzv. skutkový omyl negatívny, kedy je
vylúčené úmyselné zavinenie na strane obžalovaného. Uvedené podľa neho taktiež svedčí o tom, že
prvostupňový súd ho uznal za vinného bez toho, aby sa vôbec vysporiadal s úmyselným zavinením na

jeho strane a teda z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva z čoho prvostupňový súd
takého úmyselné zavinenie u neho vyvodzuje. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v časti, ktorá sa ho týka, zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové
konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby odvolací súd vo veci sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby
oslobodzuje.

Odvolací súd na prejednanie uvedených odvolaní nariadil verejné zasadnutie na deň 29.06.2022,
na ktorom podmienky pre jeho vykonanie nemal splnené len u obžalovaných S. K. a J.. F. M..
Z dôvodu urýchlenia konania preto bola podľa § 21 ods. 1 Tr. poriadku vec týchto obžalovaných
vylúčená zo spoločného konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 10To/1/2022 na

samostatné prejednanie a rozhodnutie, ktoré bolo vykonané pod sp. zn. 10To/26/2022. Na následne
nariadenom verejnom zasadnutí konanom dňa 10.08.2022 vzal krajský prokurátor späť odvolanie
okresného prokurátora proti oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku týkajúcej sa obžalovaného J..
F. M., čo predseda senátu krajského súdu vzal na vedomie. Preto na verejnom zasadnutí boli prejednané
už len odvolanie obžalovanej S. K. a odvolanie prokurátora proti výroku o treste v rozsahu týkajúcom

sa obžalovanej S. K..

V uvedenom rozsahu teda krajský súd preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania nie sú

dôvodné.

Vprvomradejepotrebnéuviesť,žekonanie,ktorénapadnutémurozsudkupredchádzalo,bolovykonané
beztakýchpodstatnýchprocesnýchchýb,ktorébyznamenaliporušenieprávaobžalovanejnaobhajobu.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa pravidiel stanovených Trestným poriadkom, preto o

zistenia plynúce zo zákonne vykonaných dôkazov mohol opierať svoje skutkové zistenia. V konaní pred
súdomprvéhostupňabolizákonnýmspôsobomvykonanédôkazypotrebnénazistenieskutkovéhostavu
veci a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie.

Vo vzťahu k výroku o vine napadnutého rozsudku týkajúceho sa obžalovanej S. K. je možné konštatovať

aj to, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku
a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom. Vo vzťahu k tomuto
výroku aj v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal, ktoré
skutočnosti z nich vyplývali a na základe ktorých konkrétnych dôkazov svoje skutkové závery ustálil.Podrobne a logicky popísal akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a akými
právnymi úvahami sa spravoval. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku podrobné a vecne
správne,stýmitosakrajskýsúdvcelomrozsahustotožňujeapretonaneajvpodrobnostiachpoukazuje.

Obžalovaná S. K. bola uznaná za vinnú z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorého znaky zo skutkovej vety napadnutého rozsudku vyplývajú.
Napadnutým rozsudkom sa jej kladie za vinu, že ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému
neoprávnený prospech, vykonávala svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Podľa skutkovej

vety výroku o vine napadnutého rozsudku tieto znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného
činiteľa naplnila tým, že ako starostka obce vykonávajúca právomoc obce v zmysle § 4 ods. 3 písm.
r) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, osvedčila podpis M. S. na darovacej zmluve v rozpore
s § 4 ods. 2 zákona č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi
a obcami, v zmysle ktorého pri osvedčovaní podpisu na listine obec zodpovedá za to, že podpis na
listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je osvedčovaný, že sa podpísala

do osvedčovacej knihy pred osobou vykonávajúcou osvedčenie, hoci v skutočnosti darovaciu zmluvu
o darovaní tam uvedených nehnuteľností obžalovanému J.. M. S. za darkyňu M. S. podpísal J.. M. S.
tak, že viedol jej ľavú ruku s perom po listine a rovnakým spôsobom zabezpečil J.. M. S. podpis M. S. aj
do osvedčovacej knihy, pričom v tom čase M. S. nebola schopná dostatočne vnímať okolnosti týkajúce
sa jej osoby, v tom čase trpela vaskulárnou demenciou ťažkého stupňa a zdravotný a psychický stav jej

neumožňoval porozumieť tomuto právnemu úkonu.

Hoci obžalovaná S. K. spáchanie uvedeného trestného činu poprela brániac sa predovšetkým tým, že
od neb. M. S., ktorá za ňou chodila na obecný úrad, vedela, že chce previesť majetok na svojho syna J..
M. S., a že aj keď kritického dňa v zariadení zdravotný stav neb. M. S. nebol dobrý, ale keď jej povedala

o čo ide, prikývla hlavou, tak aj podľa krajského súdu výrok o vine obžalovanej je možné oprieť o súhrn
dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností odôvodňujú záver, že
sa skutok tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku, stal a že ho ako trestne zodpovedný subjekt
spáchala obžalovaná S. K..

Záver o vine obžalovanej je možné oprieť predovšetkým o znalecké posudky z odvetví neurológia, súdne
lekárstvo a psychiatria, v ktorých znalci na podklade najmä zdravotnej dokumentácie neb. M. S. dospeli
k jednoznačným záverom o jej neschopnosti uzavrieť darovaciu zmluvu pre zdravotné a psychické
problémy.

Znalec z odvetvia neurológia V.. V. B. zistil, že neb. M. S. bola hospitalizovaná pre rozsiahle
intracerebrálne - mozgové krvácanie vľavo parietálne s presunom stredočiarových štruktúr a oedemom -
opuchom ľavej mozgovej hemisféry. V klinickom obraze dominoval ťažký neurologický deficit - ochrnutie
pravej polovice tela, nemohla hýbať pravou polovicou tela, čiastočne postihnutá bola aj ľavá strana. Bola
imobilná - ležiaca, inkontinentná - neudržala moč, jej zdravotný stav vyžadoval trvalú ošetrovateľskú

starostlivosť druhej osoby, bola nesebestačná, mala úplne ochrnutú pravú polovicu tela a čiastočne
redukovanú hybnosť aj ľavej polovice tela prevažne v kĺboch, pre problémy s prehĺtaním mala zavedenú
nasogastrickú sondu. Mala globálnu afáziu - nerozprávala a nerozumela hovorovej reči, nereagovala
na výzvu, nespolupracovala, bola negativistická, stav bol potencovaný ťažkou vaskulárnou - cievnou
encephalopathiou. Vykonávanie pohybov pravou polovicou tela bolo nemožné a obmedzená hybnosť

bola aj ľavej polovice tela prevažne v kĺboch na hornej končatine so zníženou svalovou silou. V
neskoršom období mohla jednoslabične komunikovať, ale vnímanie okolností a okolia bolo výrazne
redukované poruchami symbolických funkcií pri základnej dg. a ťažkým cievnym postihnutím mozgu
encephalopathiou - dysfunkciou mozgu, na podklade zníženého prekrvenia mozgu. Neb. M. S. nemohla
úhľadne podpísať darovaciu zmluvu, ktorá je založená v spise aj s pomocou syna M..

Znalec z odvetvia psychiatria V.. V. K. (k rovnakým záverom dospel aj znalec V.. P. W., ktorého závery
napriek zákonne vykonanému znaleckému posudku na hlavnom pojednávaní podané neboli) zistil,
že nebohá M. S. nebola schopná dostatočne vnímať okolnosti týkajúce sa jej osoby, takisto udalosti
odohrávajúce sa v jej okolí, nakoľko nerozprávala, nerozumela hovorovej reči, na výzvy nereagovala,

nespolupracovala,bolaimobilnát.j.ležiaca,inkontinentná-pomočovalasa,malaproblémysprehĺtaním,
mala zavedenú NG sondu, mala ochrnutú pravú stranu tela, okrem iného aj pravú ruku, pričom s
ňou nemohla vykonávať žiadne pohyby, čiastočne postihnutá bola aj ľavá strana tela. Tieto zmeny
boli jednoznačne u nebohej M. S. prítomné aj v čase podpisu darovacej zmluvy. Jej rozpoznávaciea ovládacie schopnosti boli zaniknuté. Nebohá M. S. v čase podpisu darovacej zmluvy, teda dňa
31.01.2011 trpela vaskulárnou demenciou ťažkého stupňa, čo malo podstatný vplyv na spôsobilosť
na právne úkony. Jej schopnosť prijať rozhodnutie o tom, že mieni synovi darovať nehnuteľnosti a

to pozemky a stavbu a schopnosť túto vôľu zrozumiteľne adresovať a prejaviť, bola vymiznutá a
nebola spôsobilá rozpoznať následky svojho konania. Zdravotný, psychický a mentálny stav nebohej
neumožňoval dňa 31.01.2011, aby porozumela právnemu úkonu - darovacia zmluva. Nebohá konala v
duševnej poruche - vaskulárna demencia ťažkého stupňa (v slovenskom laickom preklade - závažnou
poruchou inteligencie pamäte a ostatných psychických funkcií pri poškodení ciev v mozgu), ktorá ju na

tento právny úkon robila neschopnou.

Tieto závery zodpovedajú aj svedeckej výpovedi Q. S., ktorá v tom čase pracovala ako ošetrovateľka
v Ošetrovateľskom centre s.r.o. v S.. Spomenula si, že M. S. bola na izbe č. 4, ležala a bola imobilná,
plienkovaná a kŕmená NGS sondou, bolo to začiatkom roka 2011. Pri úkonoch, ktoré s ňou robila, nikdy
táto pacientka nekomunikovala. Nepamätá si na to, ani či táto pacientka aspoň prikyvovala hlavou.

Dňa 31.01.2011, keď mala byť uzavretá predmetná darovacia zmluva, zdravotný stav neb. M. S. hodnotil
aj jej ošetrujúci lekár V.. M. C. tak, že „sa má ako predtým, snaží sa spolupracovať, ale aj nechápe“.

Z uvedeného faktického stavu neb. M. S. a jej vonkajších prejavov podľa odvolacieho súdu muselo byť

aj medicínsky nevzdelaným osobám zrejmé, že trpí zjavným poškodením nervového systému a že nie je
schopná relevantne prejavovať svoju vôľu. Dokonca samotná obžalovaná S. K. potvrdila, že sa s ňou M.
S. pri uzatváraní darovacej zmluvy nerozprávala, ale navonok sa prejavovať mala len skomoleným áno,
privieraním viečok či upretím zraku na syna M.. K podpisu zmluvy malo dôjsť M. S. podľa obžalovanej
tak,žeM.S.vložilJ..M.S.perodoľavejrukyapodoprelsvojourukou.PodľaobžalovanéhoJ..F.M.malo

k podpisu dôjsť tak, že J.. M. S. dal pero do ľavej ruky M. S., chytil jej ruku a pomaly sa s ňou podpísal.

Podľa znaleckého posudku V.. V. B. vzhľadom na zdravotný stav M. S. táto nemohla úhľadne podpísať
darovaciu zmluvu, ktorá je založená v spise, aj s pomocou syna M..

V súvislosti s tým sa žiada doplniť, že podpisy darkyne M. S. na darovacej zmluve a v osvedčovacej
knihe sú úhľadné až krasopisné rovnako, ako podpis darcu. Aj bez akýchkoľvek odborných znalostí je
možné konštatovať, že takto úhľadne sa pri takých závažných zdravotných poruchách, ako mala M. S.,
nedokáže podpísať nikto a to ani za pomoci inej osoby.

Obranu obžalovanej S. K., podľa ktorej nevedela, že M. S. nebola schopná darovaciu zmluvu podpísať,
tak odvolací súd považuje za účelovú a nedôvodnú. Za zjavne nepravdivé a zavádzajúce považuje
odvolací súd aj výpovede niektorých svedkov obhajoby, podľa ktorých sa s nimi mala neb. M. S. po
mozgovej príhode rozprávať. Také niečo netvrdila ani samotná obžalovaná S. K..

Znalci na hlavnom pojednávaní podrobne a presvedčivo vysvetlili, ako dospeli k záverom svojich
znaleckých posudkov. Ich závery aj odvolací súd považuje za nepochybné, založené na objektívnych
údajoch plynúcich zo zdravotnej dokumentácie neb. M. S. a na poznatkoch lekárskej vedy.

Vážnosť zdravotného stavu neb. M. S. a jeho zhoršovanie vedúce až k jej smrti 22.02.2011, teda len tri

týždne po tom, čo mala byť uzavretá predmetná darovacia zmluva, vyplýva aj zo záverov znaleckého
posudku znalca z odvetvia súdne lekárstvo V.. V. K.. Podľa nich M. S. mala v čase jej hospitalizácie
v Dome ošetrovateľskej starostlivosti v S. zlý zdravotný stav, charakterizovaný poruchou hybnosti
s jej ochrnutím a poruchou reči. K úmrtiu menovanej došlo dňa 22.02.2011 v dôsledku postupného
sa zhoršovania jej celkového zdravotného stavu po prekonaných cievnych mozgových príhodách, pri

demencii na podklade kôrnatenia tepien, vysokom krvnou tlaku, ischemickej chorobe srdca, ako aj pri
vzniknutom zápale pľúc, ako priamej komplikácii jej celkového zlého zdravotného stavu. V jej prípade
išlo o ťažký, trvalý zdravotný stav, ktorý ju obmedzoval pri kontaktne s vonkajším prostredím.

Preto aj podľa odvolacieho súdu vo vzťahu k obžalovanej S. K. prvostupňový súd ustálil jej konanie

relevantné z trestnoprávneho hľadiska správne. Obžalovaná vediac, že M. S. nie je schopná zmluvu
uzavrieť a že podpis na predmetnej darovacej zmluve neurobila ani ho neuznala za vlastný a že sa
nepodpísala ani do osvedčovacej knihy, na žiadosť J.. M. S. podpisy M. S. osvedčila. Konala tak za tým
účelom, aby v prospech obžalovaného J.. M. S. boli bezodplatne prevedené nehnuteľnosti popísané vdarovacej zmluve. Postupovala tak v rozpore s ust. § 4 ods. 2 zákona č. 599/2001 Z.z. upravujúceho
osvedčovanie listín a podpisov na listinách obcami, a ich zodpovednosť za to, že podpis na listine urobila
alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je osvedčovaný, že sa podpísala do osvedčovacej

knihy a že osvedčenie bolo vykonané spôsobom ustanoveným týmto zákonom. S. K. tak konala ako
verejný činiteľ, pretože ako starosta, teda najvyšší orgán obce a jej predstaviteľ, sa podieľala na plnení
úloh spoločnosti a štátu pri osvedčovaní listín a podpisov a používala pritom právomoc, ktorá jej bola v
rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená ust. § 4 ods. 3 písm. r) zákona č. 369/1990 Zb.

Týmto konaním obžalovaná S. K. naplnila všetky pojmové znaky prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pretože ako verejný činiteľ v úmysle
zadovážiť obžalovanému J.. M. S. neoprávnený prospech, vykonávala svoju právomoc spôsobom
odporujúcim zákonu. Trestný čin spáchala vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona,
lebo chcela týmto spôsobom porušiť záujem chránený Trestným zákonom, teda záujem na riadnom
výkone právomoci verejného činiteľa a na výkone práv a povinností fyzických a právnických osôb.

Naplnená bola aj materiálna stránka prečinu, pretože vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť
činu vyššia ako nepatrná (§ 10 ods. 2 Tr. zákona). Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaná zneužitím svojej
právomoci umožnila obžalovanému J.. M. S. na seba bezodplatne previesť nehnuteľnosti v hodnote

minimálne 24.500,- eur a spôsobiť škodu iným osobám. Predmetné nehnuteľnosti pritom neboli J.. M. S.
dobrovoľne vrátené do dedičstva, ale stalo sa tak až na podklade rozsudku Okresného súdu Michalovce
sp. zn. 7C/100/2011 z 20.05.2015 v spojení s opravným uznesením z 30.6.2015, ktorý bol vydaný po
vykonaní rozsiahleho niekoľkoročného dokazovania a vynaložení trov konania poškodenými. Hrubým
spôsobom bol pritom zneužitý zlý zdravotný stav neb. M. S.. Obžalovaná konala v priamom úmysle. Na

vyššej ako nepatrnej závažnosti činu potom nemôže nič zmeniť tvrdenie, že neb. M. S. už pred svojím
ochorením chcela previesť majetok na syna M.. Podstatné je totiž, že tak M. S. nikdy neurobila, a to ani
vo forme darovacej zmluvy a ani testamentu.

Správne zistenému skutkovému stavu a správnej právnej kvalifikácii u obžalovanej S. K. zodpovedá aj

zákonne uložený trest. Ten zohľadňuje všetky zásady ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zákona,
vrátane bezúhonného spôsobu života obžalovanej, ako aj doby trvania trestného stíhania, a zodpovedá
aj účelu trestu. Nie je možné teda súhlasiť s prokurátorom, že uložený trest je neprimerane mierny.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd jednomyseľne odvolania prokurátora a obžalovanej S. K. ako

nedôvodné zamietol.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.