Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200021
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7020200021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Tamary Sklenárovej a

z členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu:
ORTOPROplus, s.r.o., ul. Skladná 8, Košice, IČO: 31 715 486, právne zastúpený advokátom JUDr.
Eugenom Kostovčíkom, AK Košice, ul. Gelnická 33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, ul.
Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102873110/2019 zo
dňa 13.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1.Správcadanevykonalužalobcudaňovúkontroludanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieapríl
a máj 2015. Daňová kontrola začala dňa 25.11.2016. Dňa 02.11.2017 bol žalobcovi doručený protokol
č. 102282564/2017 zo dňa 02.11.2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam z daňovej kontroly.
Žalobca sa k týmto zisteniam v stanovenej lehote vyjadril a správca dane s ním vyjadrenia prerokoval, o
čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102558273/2017 zo dňa 12.12.2017 a č. 10244791/2018

zo dňa 04.12.2018.

2. Dňa 04.07.2019 vydal správca dane rozhodnutie č. 101640999/2019, ktorým vyrubil žalobcovi podľa
§ 68 ods.5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov rozdiel dane v sume 30 288,- EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl
2015. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie tohto rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení
ustanovení § 49 v spojení s § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dane z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov. Správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2015 v sume 30 288,- EUR a to:

- v sume 24 000, - EUR z faktúry vystavenej spoločnosťou ADVERTISING & MEDIA s.r.o., Weferova
1, Košice, IČO: 47 542 578 za dodanie reklamných služieb - odvysielanie reklamného spotu na
veľkoplošnej LED obrazovke (VIP KLIENT BALÍK „C“ 20 obrazoviek podľa vlastného výberu 18
000x/1LED ) - č. 2015040027, dátum dodania 30.04.2015, základ dane 120 000,- EUR, DPH 24 000,-

EUR
- v sume 6 288,- EUR z faktúr vystavených spoločnosťou FOLKA, s.r.o., ul. Mlynská 28, Košice, IČO:
47 541 563 za dodanie tovaru:číslo 20150401, dátum dodania 14.04.2015, základ dane 6 840,- EUR, DPH 1 368, -EUR (suchý zips,
biely elastický)
číslo 20150403, dátum dodania 16.04.2015, základe dane 4 800,- EUR, DPH 960,- EUR

číslo 20150407, dátum dodania 22.04.2015, základ dane 9000,- EUR, DPH 1 800,- EUR (elastická
tkanina Frote 280 mm)
číslo 20150410, dátum dodania 28.04.2015, základ dane 10 800, - EUR, DPH 2160,- EUR (elastická
tkanina riadková 160 mm).

3. Na základe vykonaného dokazovania správca dane skonštatoval, že vznik daňovej povinnosti u
deklarovanýchdodávateľovtovaruaslužieb,spoločnostíFOLKA,s.r.o.aADVERTISING&MEDIAs.r.o.,
nebol preukázaný a ak dodávateľským spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť z fakturovaných
dodávok v zmysle ust. § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, tak ani
daňovému subjektu (žalobcovi) nevznikol nárok na odpočítanie dane z nákupu tovaru a služieb.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V ňom namietal, že: 1. rozhodnutie nevychádzalo
zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, 2. správca dane neprihliadol na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo, 3. vec bola po právnej stránke posúdená nesprávne a 4. to, že rozhodnutia nie sú
dostatočne odôvodnené.

5. V námietke, že rozhodnutie nevychádzalo zo stavu veci zisteného v daňovom konaní žalobca
namietal, že preukazným zistením bolo len to, že nebolo možné zistiť a preveriť v účtovníctve spoločnosti
SOLUN s.r.o. (právny nástupca spoločnosti ADVERTISING & MEDIA s.r.o.) resp. ZOJSTAV s.r.o.
(právny nástupca spoločnosti FOLKA s.r.o.) dodanie služieb a tovaru a vznik daňovej povinnosti,
preukazným kontrolným zistením nie je to, že k dodaniu reklamných služieb a tovaru nedošlo. Ak za

daného stavu správca dane prijal záver, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo, faktúry boli
vystavené bez reálneho podkladu, potom postupoval v rozpore s § 63 ods. 2 Daňového poriadku a
jeho rozhodnutia nevychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a súčasne vykazujú znaky
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

6. V námietke, že správca dane neprihliadol na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo žalobca uviedol,
že správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 3 ods.3 Daňového poriadku, keď neprihliadol
na dôkaz - výpoveď svedka M.. N., ktorý okrem iného potvrdil dodanie reklamných služieb, podpísal
zmluvu o reklame a propagácii z 30.03.2015 a správca dane tento dôkaz nevyhodnotil, len odmietol s
odôvodnením, že vznik daňovej povinnosti z dodania reklamných služieb nebolo možné zistiť a preveriť

v účtovníctve spoločnosti SOLUN, s.r.o. ako právneho nástupcu spoločnosti ADVERTISING & MEDIA,
s.r.o. Taktiež namietal, že správca dane neprihliadol na USB kľúč s reklamným logom žalobcu, pretože
z predloženého reklamného spotu nie je zrejmé, kedy a na akých konkrétnych miestach bol reklamný
spot odvysielaný. Reklamné logo žalobcu na predloženom USB kľúči digitálne pripravila spoločnosť
ADVERTISING & MEDIA s.r.o. tak, aby ho bolo možné propagovať na veľkoplošných obrazovkách a je

jedným z dôkazov že služba bola vykonaná. Žalobca v odvolaní k tomuto poukázal na to, že zo zmluvy
z 30.05.2015 vyplýva, že ide o propagáciu obchodného mena žalobcu na veľkoplošných obrazovkách
LED podľa platného cenníka na rok 2015, ktorý bol koncipovaný rovnako ako cenní na rok 2016 ( cena
stanovená podľa počtu obrazoviek v programe). Zo zmluvy a z objednávok vyplývalo, v ktorých mestách
a na ktorých miestach boli umiestnené veľkoplošné LED obrazovky. Išlo o presne určené mestá a miesta

na celom Slovensku a reklamný spot bol vysielaný v pravidelných intervaloch. Žalobca v odvolaní
tvrdil, že za daných okolností technicky nie je možné, aby z USB kľúča bolo zrejmé, kedy a na akých
konkrétnych miestach bol spot odvysielaný. Žalobca v rámci vyššie uvedeného odvolacieho bodu ďalej
namietal to, že správca dane výpoveď svedka Z.. Y. vyhodnotil ako nepravdivú a to aj napriek tomu, že
táto je zhodná s výpoveďou S.. Z.Í., konateľa žalobcu a s ostatnými listinnými dokladmi a nebol dôvod

pochybovať o hodnovernosti výpovede Z.. Y. a teda ani dôvod pochybovať o dodaní tovaru.

7. V námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že v rámci vyjadrenia k protokolu
žalobca žiadal, aby správca dane jednoznačne uviedol, či spochybňuje samotnú existenciu služby, resp.
tovaru alebo či spochybňuje osobu dodávateľa uvedenú na faktúre alebo aby presne uviedol dôvody,

na ktorých je založený jeho právny názor. Vzhľadom na to, že v rozhodnutiach sa objavujú navzájom
vylučujúce závery, žalobca vychádza zo záveru, kde správca dane uvádza, že faktúry boli vystavené
bez reálneho podkladu. Podľa žalobcu sa teda správca dane ustálil na tom, že išlo o daňový podvod a
z takto pomenovaného skutkového stavu mal správca dane v rozhodnutiach so všetkými dôsledkamiaj vychádzať. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 354/09 Optigen Ltd a
vo veci C - 439/04 Kittel vyplýva, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel, že prijatím plnenia sa bude
podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Nebol to

teda daňový subjekt, ktorý za daných okolností znáša dôkazné bremeno ale bol to správca dane, ktorý
mal povinnosť jednoznačne preukázať, že v obchodných vzťahoch medzi daňovým subjektom a jeho
dodávateľmi šlo o fiktívne plnenie, čo by súčasne preukazovalo, že daňový subjekt sa vedome zúčastnil
na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. V rámci námietky nesprávneho právneho
posúdeniažalobcaakoodvolávajúcisaďalejpoukázalnato,žesprávcadanepričítaldaňovémusubjektu

existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré boli zistené u jeho dodávateľov a ktoré netvorili
jeho dôkazné bremeno. Žalobca však predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponovať mal
a mohol, tým splnil svoju dôkaznú povinnosť.

8. V námietke nedostatočne odôvodneného rozhodnutia žalobca poukázal na to, že rozhodnutia nie sú
dostatočne odôvodnené, pretože správca dane účelovo neobjasnil skutočný mechanizmus podvodného

konania.

9.Žalovanývodôvodnenírozhodnutiauviedol,ževšetkynámietkyžalobcupovažujezaneopodstatnené.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu žalovaný
dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci ako aj prijaté závery boli správne a sú v súlade

s príslušnými ustanoveniami zákona č 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov ako aj Daňového
poriadku. Žalovaný má za to, že postup správcu dane, keď vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 bol v súlade s platnými právnymi predpismi.

10. K námietke, že správca dane neprihliadol na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo žalobca uviedol

(uvedená v bode 6 odôvodnenia tohto rozsudku) žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o dodanie služieb od
spoločnosti FOLKA, s.r.o., svedok Z. Y. síce pri ústnom pojednávaní uskutočnenie obchodov potvrdil,
ale nevedel uviesť ďalšie informácie o obchode, ani predložiť žiadne dôkazy, že predmetné faktúry boli
zaúčtované v účtovníctve a zaevidované v evidencii DPH spoločnosti FOLKA, s.r.o., lebo podľa jeho
vyjadrenia doklady nemá, odovzdal ich pri zániku spoločnosti právnemu nástupcovi - ZOJSTAV, s.r.o..

Z jeho výpovede ďalej vyplýva, že žalobca si tovar obstaral od ďalších dodávateľov, ale nepamätal si od
ktorých konkrétne, tovar bol dodaný do skladov žalobcu. Ani z vyjadrenia žalobcu nevyplynulo, že by že
sa u svojho deklarovaného dodávateľa zaujímal o samotný tovar, hoci išlo o materiál, ktorý využíval pri
realizácii svojej činnosti a teda musel mať záujem o to, aby išlo o originálny materiál požadovanej kvality,
bolo by teda prirodzené, aby sa zaujímal, od koho spoločnosť FOLKA, s.r.o. tovar obstarala. Žiadne

takéto skutočnosti však daňový subjekt nepreukázal. Spoločnosť FOLKA, s.r.o. za rok 2015 nepodala
daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, nedeklarovala teda vykonávanie ekonomickej
činnosti. Spoločnosť zanikla dňa 17.05.2016 zlúčením so spoločnosťou ZOJSTAV s.r.o., ktorá bola
nekontaktná, dňa 05.07.20217 bola zrušená a dňa 06.12.2017 vymazaná z obchodného registra.
Uskutočnenie obchodov so spoločnosťou FOLKA, s.r.o. žalobca preukazoval len predložením faktúr s

prílohami a vlastnej účtovnej evidencie. Faktúra (ako formálna podmienka) je relevantným dokladom len
ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočne reálne plnenie (materiálna podmienka).
Žalovaný mal za to, že v tomto prípade žalobca však spôsobom vylučujúcim pochybnosti nepreukázal
uskutočnenie nákupu tovaru od spoločnosti FOLKA, s.r.o. Iba na základe faktúr od spoločnosti FOLKA,
s.r.o. nemožno považovať za preukázané, že spoločnosti FOLKA, s.r.o. vznikla daňová povinnosť zo

zdaniteľného obchodu podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože nebolo
preukázané, že preverované faktúry sú odrazom reálneho uskutočneného obchodu. Ak deklarovanému
dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, následne ani daňovému subjektu nemohlo vzniknúť právo
na odpočítanie dane. Správca dane preto postupoval správne, keď na základe nedostatočného
preukázania reálneho uskutočnenia uvedených obchodov nepriznal daňovému subjektu - žalobcovi

právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti FOLKA, s.r.o. v sume 6 288,- EUR. Podobne
nebolo ani v konaní preukázané, že deklarovanému dodávateľovi ADVERTISING & MEDIA s.r.o. vznikla
daňová povinnosť za dodanie reklamných služieb žalobcovi, daňový subjekt predložil k deklarovaným
obchodom od spoločnosti ADVERTISING & MEDIA s.r.o. faktúru, zmluvu o reklame a propagácii zo
dňa 30.03.2015 uzavretú so spoločnosťou ADVERTISING & MEDIA s.r.o., plán vysielania reklamných

spotov ako prílohu k faktúre č. 20150027, následne vo vyrubovacom konaní predložil reklamný spot
na USB kľúči, zmluvu o reklame a propagácii uzavretú so spoločnosťou ADVERTISING & MEDIA
s.r.o. zo dňa 31.03.2016, cenník reklamných spotov, ktoré boli odvysielané na veľkoplošných LED
obrazovkách, objednávku na vysielanie reklamného spotu na veľkoplošných LED obrazovkách preskupinu VIP klientov balík D zo dňa 30.03.2016. Žalovaný uviedol, že správca dane nemohol prihliadať
na dôkazy, ktoré mali dátum vyhotovenia marec 2016, pretože preverované bolo zdaňovacie obdobie
apríl a máj 2015 a taktiež nemohol prihliadať na reklamný spot na USB kľúči, pretože tento je dôkazom

len o tom, že spot bol vyrobený, ale nie je z neho zrejmé, kto ho vyrobil, kedy bol vyrobený, kedy
a kde a v akých intervaloch bol vysielaný. Žalovaný poukázal na zistenia správcu dane, kde v rámci
dokazovania bývalý konateľ spoločnosti ADVERTISING & MEDIA, s.r.o. M. N. (konateľ od 07.05.2014
do 28.05.2015) uviedol, že táto spoločnosť sa zaoberala sprostredkovaním reklamy na veľkoplošných
obrazovkách, ktoré si prenajímala od spoločnosti CREO ART s.r.o. Splnomocnený zástupca spoločnosti

ADVERTISING & MEDIA, s.r.o. uviedol, že časť dodávok bola realizovaná vo vlastnej réžií, časť v
subdodávkach, ale žiadny subdodávateľ nebol konkretizovaný. Bývalý konateľ tejto spoločnosti S. P.
(konateľ od 23.04.2015 do zániku spoločnosti, t.j. do dňa 31.03.2017) odmietol vypovedať. Zástupkyňa
advokátskej kancelárie, ktorá bola na pojednávaní dňa 20.03.2017 sa so správcom dane dohodla, že
do 15 pracovných dní predloží ďalšie podklady (o akú kampaň ide, vyhodnotenie kampane) ale žiadne
takéto doklady predložené neboli, naopak táto spoločnosť (ADVERTISING & MEDIA, s.r.o.) následne

už o dvanásť dní od konania ústneho pojednávania, t.j. dňa 01.04.2017 zanikla zlúčením s právnym
nástupcom - spoločnosťou JOMI + M, s.r.o. a táto následne zanikla zlúčením so spoločnosťou SOLUN,
s.r.o., ktorá bola v ten istý deň, t.j. 05.05.2017, ex offo vymazaná z obchodného registra. Žalovaný
poukázal na článok II Zmluvy o reklame a propagácií, uzavretej dňa 30.03.2015 medzi daňovým
subjektom - žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou ADVERTISING & MEDIA, s.r.o., podľa ktorej

sadodávateľzaviazalodovzdaťobjednávateľoviodkladypreukazujúcevykonaniereklamypodľazmluvy.
Žalobca však takéto doklady nepredložil, ani o žiadnych takýchto dokladoch nepredložil žiadne dôkazy
a z reklamného spotu na USB kľúči nebolo možné zistiť, kto a kedy ho urobil, ani kedy a na ktorých
LED obrazovkách a ako často bol vysielaný. Z uvedeného podľa žalovaného vyplynulo to, že predložené
dôkazy (faktúry, zmluvy, reklamný spot na USB kľúči, účtovné evidencie spoločnosti ADVERTISING &

MEDIA s.r.o.) bez pochybností nepreukazovali, že služby boli reálne dodané tak, ako to bolo uvedené
na faktúre. Za dôkaz zo strany žalobcu nemožno považovať len samotné tvrdenie žalobcu o tom, že
námatkovo skontroloval odvysielanie reklamy na LED obrazovkách (ako to tvrdil vo vyjadrení k protokolu
z daňovej kontroly), pričom toto tvrdenie nespresnil ani nepreukázal. Žalovaný preto nesúhlasil s tým,
že preukázaným zistením je len to, že nebolo možné preveriť v účtovníctve spoločnosti ZOJSTAV s.r.o.

a SOLUN s.r.o. vznik daňovej povinnosti a nie to, že k dodaniu tovaru a reklamných služieb nedošlo.
Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane o tom, že dôvodom, pre ktorý nepriznal správca dane
daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti ADVERTISING & MEDIA s.r.o.
a FOLKA, s.r.o. je skutočnosť, že daňový subjekt spôsobom vylučujúcim pochybnosti nepreukázal, že
tovar, resp. reklamné služby mu dodali práve dodávatelia uvedení na faktúrach.

11.Zaneopodstatnenútaktiežpovažovalžalovanýnámietkužalobcuotom,žesprávcadaneneprihliadol
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, keď neprihliadol na výpoveď M.. N.. Z odôvodnenia napadnutého
prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sa správca dane touto výpoveďou zaoberal. V odôvodnení
je uvedené, že tento svedok zdaniteľný obchod s daňovým subjektom potvrdil ale k svojej výpovedi

nepredložil jediný dôkaz, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, nevedel uviesť žiadnych svojich
dodávateľov a nedisponoval žiadnymi dokladmi. Z toho vyplýva, že nie že nepovažoval správca dane
túto výpoveď za nepravdivú, ale to, že ústne potvrdenie uskutočnenia obchodov zo strany svedkov bez
ďalšieho nemôže postačovať na reálne uskutočnenie obchodov tak, ako boli deklarované. Podobne za
spoločnosť FOLKA, s.r.o. Z. Y. potvrdil uskutočnenie obchodov, ale nevedel uviesť svojich dodávateľov

a nedisponoval žiadnymi dokladmi. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že je povinnosťou daňového
subjektu, aby viedol svoju evidenciu, uskutočňoval svoju činnosť a preveroval svojich obchodných
partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade a v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby
riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Nie je
pritom presne predpísané, aké dôkazy treba predložiť a správca dane ani nemôže priamo daňovému

subjektu predpísať, aký konkrétny dôkazný prostriedok musí byť predložený (rozsudok NS SR sp.
zn. 1Sžf/74/2017). Použiteľný dôkazný prostriedok závisí od charakteru tovaru alebo služby. Daňové
konanie je riadené zásadou prejednávacou a nie vyhľadávacou, preto bolo povinnosťou kontrolovaného
daňového subjektu dôkazy preukazujúce správnosť uplatneného odpočítania dane predkladať.

12. Pokiaľ žalobca namietal v odvolaní, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú navzájom
vylučujúce závery a nie je zrejmé, či správca dane spochybňuje existenciu služby, resp. tovaru alebo
osoby dodávateľa, žalovaný uviedol, že z odvolaním napadnutého rozhodnutia nezistil, že by správca
dane spochybnil samotnú existenciu tovaru alebo služby, ale správca dane považoval za nepreukázané,že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov. Z tohto dôvodu ani nemohlo vzniknúť daňovému subjektu právo na odpočítanie
dane z faktúr od týchto dodávateľov. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením správcu dane o tom, že faktúry boli

vystavené bez reálneho podkladu, je konštatovaním o podvodnom konaní. Podľa názoru žalovaného z
uvedeného vyjadrenia správcu dane je zrejmé len to, že zdaniteľný obchod sa reálne neuskutočnil tak,
ako bol deklarovaný. Nie je preto opodstatnené tvrdenie odvolávajúceho sa, že správca dane ustálil,
že daňového subjektu sa dopustil žalobca, pretože ide o najjednoduchší spôsob ako kompenzovať
nevymožiteľnú daň od dodávateľov ADVERTISING & MEDIA s.r.o. a FOLKA, s.r.o. Žalovaný zároveň

uviedol, že správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania, že zdaniteľné
obchody podľa preverovaných faktúr boli reálne uskutočnené tak, ako je to deklarované, nie z dôvodu
zistenia podvodného konania daňového subjektu.

13. Neopodstatnená bola podľa žalovaného aj námietka žalobcu, že správca dane pripísal na ťarchu
daňovéhosubjektuexistenciudôkaznejnúdzeohľadneskutočností,ktorébolizistenéujehododávateľov

a ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Žalovaný nezistil, že by správca dane požadoval od žalobcu
preukázanie takých skutočností, ohľadom ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. Naopak sám správca
dane vykonal preverovania vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov podľa preverovaných faktúr,
vykonal ústne pojednávanie so svedkami, požadoval od deklarovaných dodávateľov, ich bývalých
konateľov a zástupcov predloženie dokladov. Účtovné doklady však neboli správcovi k dispozícii

a ani z ďalšieho dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by bez pochybností potvrdili
uskutočnenie deklarovaných obchodov a daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktoré by mali takú právnu
silu, aby pochybnosti správcu dane odstránili. Žalovaný poukázal na zásadu objektívnej pravdy a na
to, že nie je povinnosťou správcu zisťovať, akým spôsobom boli zdaniteľné obchody uskutočnené,
pokiaľ tieto skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia daňového subjektu o uskutočnení zdaniteľných

obchodov tak, ako boli deklarované. Je to daňový subjekt, ktorý musí preukázať, splnenie zákonných
podmienok na odpočítanie dane. Ak daňový subjekt tvrdí, že dodávku služieb a tovaru reálne
vykonali spoločnosti FOLKA, s.r.o. a ADVERTISING & MEDIA s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje
tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. Takéto dôkazy však správcovi dane
predložené neboli. V tomto prípade daňový subjekt nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok,

na ktoré sa odpočítanie dane z pridanej hodnoty viaže a to, že obchody boli nielen uskutočnené v
deklarovanom rozsahu, ale aj osobou uvedenou na faktúre. Správca dane vykonal preverovanie na
strane deklarovaných dodávateľov, ale uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované
predloženými dokladmi sa nepreukázalo.

II. Správna žaloba

14. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe namietal to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán

verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

15. Čo sa týka námietky skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia, ktorý je podľa žalobcu v rozpore s administratívnymi spismi k tomuto žalobca poukázal na

to, že ak na žalovaný ustálil, že správca dane nespochybnil samotnú existenciu služby a tovaru, no tvrdí,
že žalobca nepreukázal, že deklarované plnenia dodali uvedení dodávatelia, bolo potrebné objasniť, či
žalobca uniesol svoj dôkazné bremeno a preukázal, že plnenia boli dodané dodávateľmi ADVERTISING
& MEDIA s.r.o. a FOLKA, s.r.o., resp. či správne orgány zabezpečili dostatočné a preukázateľné dôkazy
k tvrdeniu, že zdaniteľné obchody uvedenými dodávateľmi uskutočnené neboli. Žalobca poukázal na

rozsudok NS SR sp. zn.: 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011, z ktorého vyplýva, že ak daňový subjekt disponuje
existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s prílohami a s podrobným položkovitým opisom druhu a
ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na
preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša
dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že daňový

subjekt faktúrou preukazuje aj to, že tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre, teda daňový subjekt
takto vyčerpal vlastné dôkazné bremeno nie len k existencii plnenia ale aj k osobe dodávateľa. Má
za to, že žalovaný ponechal bez povšimnutia námietku žalobcu uvedenú v odvolaní ohľadom toho,
že technicky nie je možné, aby z USB kľúča bolo zrejmé kedy a na akých konkrétnych miestach bolreklamný spot odvysielaný, uvedená požiadavka správcu dane nie je reálna a posúva dôkazné bremeno
žalobcu do abstraktnej a nesplniteľnej polohy. Za stavu, ak žalovaný nespochybňuje dodanie služby
ale spochybňuje osobu dodávateľa odmietnutie dôkazu - USB kľúč s reklamným logom nedáva zmysel.

Žalobca v rámci tejto námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu namietal, že vôbec nie je
prirodzené, ako tvrdí žalovaný že sa kupujúci musí zaujímať, od koho jeho dodávateľ obstaráva tovar.
Ak by sa aj žalobca o to zaujímal, bolo by to v rozpore s logikou a s obchodnými zvyklosťami, aby
dodávateľ mu oznámil svojich subdodávateľov a tým sa prakticky sám vylúčil z obchodného reťazca.
Taktiež má za to, že výpoveď svedka Z.. Y. bola v plnej zhode s výpoveďou konateľa žalobcu a nebol

dôvod pochybovať o dodaní tovaru. Poukázal na to, že správca dane má výpoveď svedka hodnotiť
vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi a nie jednotlivo a teda mal prihliadať na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo. Žalobca zároveň má za to, že z rozhodnutí je zrejmé, že správne orgány pre svoje
dôkazné bremeno uplatnili nízky dôkazný štandard a naopak, pre dôkazné bremeno žalobcu uplatnili
dôkazný štandard vysoký. Myšlienkové závery a úvaha o závažnosti jednotlivých dôkazov k otázke,
ktorú je potrebné objasniť, nemôže predstavovať akt ľubovôle a nie je možné preferovať tie dôkazy, ktoré

potvrdzujú správcom dane a žalovaným zvolenú verziu skutkového stavu a z uvedených dôvodov im
pripisovať a priori absolútnu hodnotu závažnosti. Vychádzajúc z uvedeného je toho názoru, že faktúry
a iné listinné dôkazy ktoré žalobca predložil, aj napriek tomu, že u dodávateľských spoločností nebolo
možné preveriť ich zaúčtovanie a vznik daňovej povinnosti preukazujú, že službu dodala spoločnosť
ADVERTISING & MEDIA, s.r.o., tovar dodala spoločnosť FOLKA, s.r.o. a žalobca si splnil svoju dôkaznú

povinnosť.

16. V námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalobca
uviedol, že žalovaný nepostupoval v zmysle ust. § 74 ods. 2 prvá veta daňového poriadku, nakoľko
sa s námietkami žalobcu vysporiadal len veľmi vágne a nepresvedčivo. Žalovaný sa v značnej miere

podľa žalobcu obmedzil len na reprodukciu argumentov správcu dane uvedených v rozhodnutí v snahe
prezentovať správnosť jeho záverov, avšak bez toho, aby výsledok konfrontácie svojich záverov a
záverov žalobcu predstavil zákonne konformným spôsobom. Zároveň má žalobca za to, že ak sa
žalovaný riadne nezaoberal námietkami žalobcu, ktoré mali zásadný význam pre posúdenie veci, potom
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a súčasne zaťažil svoje rozhodnutie vadou
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu
nedáva zmysel, ktorý by svedčil o skutkových a právnych dôvodoch, ktoré viedli žalovaného k vydaniu
rozhodnutia.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.07.2020 uviedol, že má za to, že sa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia dôkladne zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a dôkladne sa
s nimi aj vysporiadal. Má za to, že žalobné námietky nie opodstatnené a postup správcu dane ako aj

žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu. Z obsahu
rozhodnutia je zrejmé, z akých skutočností vychádzal správca dane ako aj žalovaný a akými právnymi
úvahami sa riadili pri rozhodovaní. Posúdenie skutkového stavu a závery vyplývajúce z porušenia
zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov bolo vecne správne a je v súlade s príslušnými
ustanoveniami tohto zákona aj Daňového poriadku. Žalovaný nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu

o tom, že sa jeho námietkami uvedenými v odvolaní nezaoberal, čím došlo k porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánmi verejnej správy.

18. K žalobnej námietke ktorá sa týka rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že úlohou
správcu dane bolo pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených námietok na odpočítanie dane

vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom ale aj zo zistení, či predloženým
dokladom neabsentuje materiálny podklad, teda pri posudzovaní nároku daňového subjektu na
odpočítanie dane sa kladie veľký dôraz na preukázanie dodania zdaniteľných obchodov konkrétnymi
podnikateľskými subjektmi a nielen na samotnú existenciu materiálneho plnenia u platiteľa dane.
Základnou podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z.

je to, aby išlo o tovar alebo službu, ktorú daňovému subjektu dodal konkrétny platiteľ dane z pridanej
hodnoty a pokiaľ zdaniteľný obchod nie je uskutočnený dodávateľom na faktúre uvedeným, potom len jej
formálnaexistencianiejepredpokladompreodpočítaniedanevzmyslezákonač.222/2004Z.z.Daňový
subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenouna faktúre. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že spochybnenia, o ktoré opreli správca dane a
žalovaný svoje zistenia nie sú preukázateľnými spochybneniami a uvádza, že vykonaným dokazovaním
správcom dane sa nepotvrdilo, že deklarované zdaniteľné obchody boli realizované skutočne tak, ako to

bolouvedenénapredloženýchfaktúrach.Žalovanýopätovnepoukázalnato,žesprávcadanenemoholv
konaníprihliadaťnadôkazy,ktorépredložilžalobcaaktorébolidatovanézroku2016,keďžeišlooslužby
dodané v máji 2015 a zároveň tak, ako to uviedol aj v odôvodnení rozhodnutia reklamný spot na USB
kľúčinevypovedáotom,kedyaktotentospotvyhotovilato,kedykdeakoľkokrátboltentospotvysielaný.
Pokiaľ ide o dodanie služieb v máji 2015 a tovaru v apríli 2015 k tomuto žalovaný uviedol, že žalobca

tvrdil, že konal s pánom Z. Y.S., ktorý však bol konateľom spoločnosti do 29.01.2015. Z. Y. tvrdil, že
konal na základe plnej moci, táto však nebola predložená správcovi dane a ani daňový subjekt - žalobca
nijako nepreukázal, že by preveril správnosť konania pána Y. za spoločnosť FOLKA, s.r.o., správcovi
dane neboli predložené žiadne zmluvy, objednávky, žiadne príjemky tovaru na sklad, z vyjadrení žalobcu
nebolo zrejmé, že sa u svojho deklarovaného dodávateľa zaujímal o okolnosti prepravy, prepravnú trasu
(zvolená prepravná trasa mohla z hľadiska dĺžky km ovplyvniť výslednú cenu za prepravu) a podobne.

19. Žalovaný vo vyjadrení ďalej poukázal na dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý v daňovom konaní je povinný preukazovať ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti, pričom pri
uplatnení odpočítanie dane je daňový subjekt povinný zaobstarať si dostatok dôkazných prostriedkov
preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného predloženou faktúrou, ako aj to, že

plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. V opačnom prípade, pri nepredložení takýchto dôkazov
sa vystavuje riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na
odpočítanie DPH. Použiteľné dôkazné prostriedky pritom závisia od charakteru tovaru alebo služby a
aj v tomto prípade mal žalobca možnosť obstarať si dostatok dôkazných prostriedkov na preukázanie
svojho práva na odpočítanie dane. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí poukázal na článok II

zmluvy o reklame a propagácii, uzavretej dňa 30.03.2015, podľa ktorého dodávateľa (ADVERTISING &
MEDIA, s.r.o.) sa zaviazal odovzdať objednávateľovi (ORTOPROplus, spol. s r.o.) doklady preukazujúce
vykonanie reklamy podľa zmluvy. Žalobca však nepreukázal, že mu takéto doklady od spoločnosti
ADVERTISING & MEDIA s.r.o. boli predložené, resp. že ich v nadväznosti na uvedený článok zmluvy
o reklame a propagácii od svojho dodávateľa požadoval predložiť. Podobne v súvislosti s dodaním od

spoločnosti FOLKA, s.r.o. nepredložil žiadne zmluvy, objednávky, doklady preukazujúce prijatie tovaru
do svojich skladov, doklady preukazujúce skutočnosti týkajúce sa prepravy, ani doklady o tom, že sa
zaujímal o to, či by pán Z. Y. (ktorý v čase, keď zdaniteľné obchody mali byť uskutočnené už nebol
konateľom spoločnosti FOLKA, s.r.o.) bol skutočne splnomocnený na zastupovanie spoločnosti FOLKA,
s.r.o.. Žiadne takéto dôkazné prostriedky žalobca nepredložil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo

preukázať uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovanými dodávateľmi.

20. Súd zaslal vyjadrenie žalovaného žalobcovi. Tento v replike zo dňa 19.10.2020 zotrval na svojom
stanovisku uvedenom v žalobe. Má za to, že sa žalobca k žalobným bodom uvedeným v žalobe
nevyjadril vôbec alebo len formálne a obsah jeho vyjadrenia nevytvára dostatočné právne východiská

pre žalovaným navrhované zamietnutie žaloby.

21. Replika bola žalovanému zaslaná na dupliku, tento však na ňu nereagoval.

IV. Právne posúdenie

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

23. Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.24. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

25. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.

26. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania

deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.

27. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová

povinnosť.

28. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

29.Podľa§51ods.1písmenoa)zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyprávonaodpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

30. Podľa § 63 ods.2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

31. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

V. Právny názor správneho súdu

32. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 102873110/2019 zo
dňa 13.12.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.
101640999/2019 zo dňa 04.07.2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods.5 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) vyrubený rozdiel dane v sume 30 288,- EUR na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie apríl 2015.

33. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutéhorozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

34. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu
prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s
administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou
právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol

dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým
sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný
sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom
odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych
noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Súd poukazuje
na to, že žalovaný sa zároveň podrobne vyjadril vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.07.2020.

35. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého

súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny
súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v
správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide

okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov
konania,prípadnesvojerozhodnutieneodôvodní.Rozhodnutie,ktoréhoodôvodnenienespĺňanáležitosti
stanovené zákonom je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky,
že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je
rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

36. Žalobná námietka žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti a nedôvodnosti rozhodnutia
vtomtokonaníneobstojí,nakoľkojezodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiazrejmé,žetotozodpovedá
zákonným požiadavkám v zmysle § 63 ods. 3 a 5 Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného je
riadne odôvodnené a odpovedá na argumenty odvolateľa, je z neho zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal

so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania, je preskúmateľné , zrozumiteľné, závery sú
dostatočne odôvodnené a rozhodnutie zodpovedá požiadavke správneho právneho posúdenia veci
žalovaným, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením správneho orgánu prvého stupňa podľa vyššie
citovaných zákonných ustanovení uvedených v rozsudku správneho súdu. Z obsahu rozhodnutia jasne
vyplýva, z akých skutočností vychádzal správca dane ako aj žalovaný a akými právnymi úvahami sa

riadili pri rozhodovaní. Nemožno teda zároveň ani konštatovať, že by žalovaný svojim postupom pri
posudzovaní námietok žalobcu v odvolaní porušil ustanovenia zákona o správe daní upravujúce postup
odvolacieho orgánu v odvolacom konaní a tým došlo k porušeniu ustanovenia zákona v konaní pred
orgánom verejnej správy, čo by zakladalo dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods.1 písmeno
g) SSP.

37. Taktiež bola v konaní nedôvodná námietka žalobcu podľa ust. § 191 ods.1 písm. e) SSP, že
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Na
tomto mieste súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného k žalobe uvedené v bode 18 a 19 odôvodnenia
tohto rozsudku, kde sa podrobne žalobca vyjadruje k tejto žalobnej námietke a s ktorou sa súd v

plnom rozsahu stotožňuje. Taktiež sa súd stotožňuje aj s vyjadrením žalovaného k tejto námietke
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Osobitne na tomto mieste dáva do pozornosti rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3Sžf/122/2015, na ktoré poukázal aj žalovaný a právny názor v ňom vyslovený,
v zmysle ktorého: „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu
povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb preukážu a potvrdia

tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných skutočností. Je na správcovi dane aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť a dôkaznú silu a závery vyplývajúce z
realizovaného dokazovania vyvodí a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení,
ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu kontroly.“ Zároveň dáva žalobcovido pozornosti aj nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého
má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené

daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,
ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné
doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane
pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne

spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len
na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v
daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Aj z
ustálenej judikatúry NS SR (napríklad rozsudok sp. zn. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011, 2Sžf/4/2009

z 23.06.2010) ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu ČR (napr. rozsudok č. 9Afs/60/2012-44,
2Afs/24/2007-119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti,
ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane
daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených
podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a ktorý si tento nárok uplatnil, preto je jeho

povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.

38. Ako už bolo vyššie uvedené, pri práve na uplatnenie odpočtu DPH nepostačuje len predloženie
faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatnil
preukázal reálnu existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil a predovšetkým tento

musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. V danom prípade však k
takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo.

39. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn.
2Sžf/4/2006 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17

zo dňa 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „...Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte -
žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH). Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje
svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil,

preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok...“. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a
dôkazov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno
svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný
ako oprávnený. V danom prípade je potrebné poznamenať, že najvyšší súd už opakovane judikoval,

že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd má za to, že žalobca nepreukázal skutočné
dodanie tovaru od dodávateľa - spoločnosti FOLKA, s.r.o. a reklamných služieb od dodávateľa -

spoločnosti ADVERTISING & MEDIA, s.r.o. Daň uvedená na samotnom daňovom doklade sa tak stala
splatnou iba z titulu uvedenia na daňovom doklade (§ 69 ods. 5 zákona) a takto splatná daň z hľadiska
uplatnenia práva na odpočítanie dane u platiteľa nie je v zmysle zákona o DPH použiteľná.

41. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade

s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, ako aj Daňového poriadku, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku zamietol.

42. Súd ešte považuje za potrebné vyjadriť sa k rozsudku Súdneho dvora sp. zn.: C-610/19, ktorý

právny zástupca žalobcu predložil na pojednávaní s tým, aby sa súd prostredníctvom záverov v
ňom ustálených uberal týmto smerom. Súd má však za to, že predmetný rozsudok nie je možné
aplikovať na prejednávanú vec. V prejednávanej veci ide o iný predmet zdaniteľného plnenia ako
vo veci C-610/19. Ako je to zrejmé aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu , inak sa dokazujezdaniteľné plnenie, ktoré je reklamnou službou a inak zdaniteľné plnenie, ktoré je hmotným tovarom.
Nie je pritom presne predpísané, aké dôkazy treba predložiť a správca dane ani nemôže priamo
daňovému subjektu predpísať, aký konkrétny dôkazný prostriedok musí byť predložený (rozsudok NS

SR sp. zn. 1Sžf/74/2017). Použiteľný dôkazný prostriedok stále závisí od charakteru tovaru alebo služby.
Súd poukazuje na to, že podstatou prejednávanej veci bolo dôkazné bremeno a prenos dôkazného
bremena a jeho unesenie/neunesenie žalobcom. Súd zároveň dáva do pozornosti to, že pri takom
zdaniteľnom plnení, akým je reklamná služba, je pre unesenie dôkazného bremena vhodné, aby si
žalobca počas celého procesu dojednania a dodania reklamy postupne zabezpečoval dôkazy, aby

pre prípad potreby vedel aj v krátkom čase preukázať opodstatnenosť ním uplatnenej výšky odpočtu
DPH. Iná je samozrejme situácia pri tradičných tovaroch, napr. pri kúpe okna, pera, papiera, kde je
dodanie a tovar je na sklade a je to preukazovanie podstatne jednoduchšie ako v prípade reklamy.
Vzhľadom na to, že dodanie reklamy je dosť ťažko preukázateľné, je u daňového subjektu na mieste
vyššia miera opatrnosti pri realizácii takéhoto obchodu a s tým spojená vyššia miera zabezpečenia
dostatočného množstva dôkazných prostriedkov. Vo veci C-610/19 je tá miera opatrnosti a spôsob

preukazovania podstatne iný ako v prejednávanej veci a preto nebolo možné aplikovať predmetný
rozsudok na prejednávanú vec. Druhým dôvodom, pre ktorý nebolo možné použiť predmetný rozsudok
Európskeho súdu je to, že v prejednávanej veci nešlo o podvodné konanie. Správca dane uzavrel a
stotožnil sa s tým aj žalovaný a taktiež aj súd, že v tomto prípade ide o neunesenie dôkazného bremena
na strane žalobcu a preto teda ani k odpočtu DPH nemohlo dôjsť. Do záverov daňového konania sa teda

nepremietlo to, čo žalobca tvrdil a na faktúrach predkladal. Správca dane netvrdil, že ide o podvodné
konanie, tvrdil, že ide o neunesenie dôkazného bremena. V prípade posudzovanom vo veci C- 610/19
išlo o podvodný reťazec a dokazovanie v tomto smere je vedené inou líniou a to znamená, že ak už
niekto je v podvodnom reťazci definovaný podvodno, kvalifikovaný podvodno, čo naberá samozrejme
trestnoprávnu rovinu, v súvislosti s daňovou rovinou, tak tam sa už dokazuje okrem iného aj to, či o

tom reťazci vedel, mohol vedieť, musel, mal atď. Teda aj z tohto dôvodu nebolo možné v tomto konaní
prihliadaťnapredloženýrozsudokaaplikovaťhonaprejednávanúvec.VoveciC-610/19ideopodvodne
definovaný reťazec a vtedy daňové dokazovanie a prenos daňového bremena je založený na inom
princípe, ako v posudzovanom prípade, kde takáto klasifikácia podvodného konania daňovými orgánmi
zatiaľ konštatovaná nebola.

43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods.1 SSP v spojení s ust. § 168 SSP, v zmysle
ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech
celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

44. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).