Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102898650
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7102898650.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkýň 1) Z. D., bývajúcej na Ť. Č.. XX W. Z., 2) L. D., M.
S. Ž. Č.. XX v Z., 3) L. V., M. S. R. Č.. XX W. Z., 4) O. V., R.. D., M. S. Ž. Č.. XX W. Z., 5) W. A.,
R.. D., M. S. W. XX W. Z., zastúpených JUDr. Máriom Hollerom, advokátom so sídlom na Krmanovej
16 v Košiciach, proti žalovaným: 1) Mestu Košice, so sídlom na Triede SNP 48/A v Košiciach, 2) TJ
ŠPORTVÝROBE Košice, s.r.o., so sídlom na Rastislavovej 104 v Košiciach, zastúpenej JUDr. Jozefom

Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom na Južná trieda č. 1 v Košiciach, o odstránenie neoprávnenej
stavby, eventuálne zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu
Košice I, č.k. 15C/527/2002-331 zo dňa 13.10.2011 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie, okrem výrokov o náhrade znalečného E..
F. M. a jeho vyplatení učtárňou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol žalobu, rozhodol, že žalobcovia v 1. až v 5. rade sú povinní spoločne a
nerozdielne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 2.058,70 Eur na účet JUDr. Jozefa
Sotolářa, PhD., advokáta, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až v
5. rade a žalovaným v 1. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Priznal súdnemu znalcovi
E.. F. M., odmenu vo výške 45,12 Eur a upravil učtáreň, aby odmenu vo výške 45,12 Eur poukázala E..
F. M. na jeho účet vo VÚB, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcov v 1. až 5. rade zaviazal

spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu vo výške 1.323,53 Eur na účet Okresného súdu Košice I
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobkyne si mali svoj reštitučný nárok v zákonnej lehote uplatniť v reštitučnom konaní.

Pokiaľ tak neurobili, nemôžu sa domáhať ochrany podľa § 135c Obč.zákonníka, nakoľko od okamihu,
kedy márne uplynula lehota na uplatnenie reštitučného nároku ich nemožno považovať za vlastníkov,
resp. spoluvlastníkov pozemku, keďže ich právo na obnovu vlastníckeho práva k pozemku zaniklo.
Vychádzal z toho, že je nepochybné, že k strate vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych
predchodcov došlo bez právneho dôvodu k neúčinnému vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodného
národného výboru Košice I z 24.2.2004. Na základe skutkových zistení bol daný reštitučný nárok a

oprávnené osoby sa mohli domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva postupom podľa reštitučných
predpisov - zákona o pôde. Nemôžu preto úspešne uplatniť nárok na ochranu vlastníckeho práva
podľa všeobecného právneho predpisu. Nemôžu sa domáhať ani ochrany vlastníckého práva podľa
§ 135c OZ, lebo žalobou o ochranu vlastníckeho práva podľa tohto ustanovenia nemožno obchádzať
účel reštitučného zákona. Pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
z toho, že žalovaný v 2.rade mal v konaní plný úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov, ktoré

pozostávajú z odmeny advokáta. Rozhodnutie o trovách štátu zdôvodnil ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a
medzi žalobcami a žalovaným v 1.rade náhradu trov úspešnému žalovanému nepriznal, lebo mu trovynevznikli. Rozhodnutie o odmene znalcovi E.. M. vo výške 45,12 € zdôvodnil tým, že išlo o náhradu
cestovných výdavkov na súdne pojednávania a späť.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali zmeniť prvostupňový rozsudok a žalobe
v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania poukázali na všetky doterajšie svoje vyjadrenia, aj dôvody, ktoré uviedli v
predchádzajúcom odvolacom konaní a zhrnuli ich tak, že sa jedná o tri oblasti argumentácie, a to
potreba posudzovania predmetnej veci podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa reštitučných zákonov,

vnímanie celého areálu ako jedného celku a zriadenie časovo a neobmedzeného vecného bremena
za odplatu. Poukázali na nález Ústavného súdu SR z 19.4.2012 III. ÚS 16/2012-32, z ktorého vyplýva,
že nejednotnosť v rozhodovaní všeobecných súdov je v rozpore so zásadou predvídateľnosti práva a
výsledkov súdneho sporu a tým v konečnom dôsledku aj s princípom právnej istoty. V okolnostiach
prípadu sa javí ako zrejme nespravodlivé trvať na právnom názore, že sa sťažovatelia nemôžu
domáhať právnej ochrany podľa všeobecných právnych predpisov, keď v čase podania ich žaloby nimi

uplatnenému právu nebolo možné poskytnúť právnu ochranu podľa reštitučných predpisov.

Ďalší účastníci sa k odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1, 3 v spojení s ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

preskúmal rozsudoksúduprvéhostupňavjehonapadnutejčasti,t.j.vovšetkýchvýrokoch,okremvýroku
o priznaní odmeny súdnemu znalcovi a jej vyplatení súdom a zistil, že neboli dôvody ani na potvrdenie
ani na zmenu rozhodnutia.

Odvolací súd vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu, ktorý má odstrániť nejednotnosť v rozhodovaní

všeobecných súdov a prijal právny názor, podľa ktorého sa žalobcovia môžu domáhať právnej ochrany
podľa všeobecných predpisov, keď v čase podania ich žaloby nimi uplatnenému právu nebolo možné
poskytnúť právnu ochranu podľa reštitučných predpisov. Opačný postup by bol z dôvodu ústavnej
neudržateľnosti aplikovaného právneho názoru porušením základného práva vlastniť majetok, podľa
článku 20 ods. 1 Ústavy a článku 11 ods. 1 Listiny. Ak teda došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho

dôvoduosobanestratilasvojvlastníckyvzťahktomutomajetkuaničnebránitomu,abysasvojhonároku,
resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy Občianskeho práva.

Vychádzajúc potom z uvedeného, aj keď odvolací súd mal iný názor a vyjadril ho vo svojom zrušujúcom
uznesení, v súlade so všeobecňujúcim názorom Ústavného súdu, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné,

len zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v uvedenej časti a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a na ďalší
postup, v ktorom by sa mal súd prvého stupňa riadiť názorom vyjadreným v náleze Ústavného súdu z
19.4.2012.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.