Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/31/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911202307
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7911202307.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. R. A., v právnej veci žalobcu: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M.,B.XXX/XX,zast.Q..B.A.,advokát,M.R.M.XXXX/XXX,XXXXXC.protižalovanému:M.Y.,B.XXX/
XX, M., zast. P. kancelária X., spol. s r. o., K. XX, XXX XX K.-B. V., J.: XX XXX XXX o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.02.2011 domáhala určenia, že darovacia
zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorej predmetom bol dar vlastníckych podielov
žalobkyne žalovanému zapísané na LV č. XXX, č. XXX v k. ú. M., ktorej vklad pod povolený katastrálnym
odboromTrebišovpodčíslomNMjeneplatnáazároveňsažalobkyňadomáhalaajnáhradytrovkonania.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovaným sú spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných v k. ú. M. na LV č. XXX ako parc. registra „C“, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o

výmere 476 m2, parc. č. 689 záhrady o výmere 174 m2, parc. č. 690/2 záhrady o výmere 150 m2, na LV
č. XXX evidovaná stavba rodinný dom č. s. XXX na parc. č. 688; kde právny vzťah k parcele na ktorej leží
stavba je evidovaný na LV č. XXX a to žalobca na LV č. XXX v 1 a žalovaný v 1 na LV č. XXX, žalobca a
žalovaný v 1. Žalobkyňa a žalovaný sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. Veľaty zapísaných na LV č.
XXX a č. XXX, ako dôkaz žalobkyňa predložila darovaciu zmluvu, úplný administratívny spis č. N128/96,
V1032/96 katastrálneho odboru Trebišov. Podľa žalobkyne z vyššie uvedených skutočností je právne

významné z hľadiska platnosti darovacej zmluvy č. N128/96, V1032/1996, ktorú medzi sebou uzavreli
darca a obdarovaný a ktorej predmetom bolo darovanie spoluvlastníckych a vlastníckych podielov
žalobcu, že žalobkyňa a žalovaný boli v čase uzatvárania darovacej zmluvy N128/96, V1032/1996
manželmi, ale žiaľ manželstvo vinou manžela dopadlo tak, ako je to popísané v rozsudku Okresného
súdu Trebišov sp. zn. 10C/109/2009. Podľa žalobkyne sa žalovaný - obdarovaný k darkyni žalobkyni
správal a správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho
zákonníka, čoho dôkazom je aj právoplatný rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/109/2009.

Žalobkyňa je úplne vyčerpaná psychicky a fyzicky v dôsledku neustálych nezhôd a v súčasnosti býva
u svojho otca.
3. Žalovaný doručil tunajšiemu súdu svoje vyjadrenie k žalobe dňa 11.07.2011 (č. l. 26 - 28), v
ktorom uviedol, že so žalobou o určenie neplatnosti darovacej zmluvy nesúhlasí. So žalobkyňou je od
13.01.2010 rozvedený a ku dňu podania žaloby nebol majetok patriaci do BSM vyporiadaný. Predmetná
nehnuteľnosť, t. j. rodinný dom č. s. XXX nachádzajúca v obci M., k. ú. M., okres Trebišov, zapísaný

na LV č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 476 m2, parc. č. 688 záhrady o výmere 174
m2, parc. č. 689 záhrady o výmere 150 m2, parc. č. 690/2 nachádzajúca sa v obci Veľaty, k. ú.
Veľaty, okres Trebišov LV č. XXX sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. žalobkynea žalovaného. Uvedené nehnuteľnosti boli nadobudnuté po uzavretí manželstva, ktoré bolo medzi
žalobkyňou a žalovaným uzavreté dňa 11.06.1994, hoci je ako kupujúci v kúpnej zmluve uvedená
žalobkyňa. Finančné prostriedky z ktorých bola zaplatená kúpna cena za uvedené nehnuteľnosti boli

spoločne nadobudnuté žalobkyňou a žalovaným počas trvania manželstva a preto patria do BSM.
Z uvedeného dôvodu aj nehnuteľnosti sú súčasťou BSM a nikdy neboli vo výhradnom vlastníctve
žalobkyne. Pri nadobudnutí uvedených nehnuteľností bol rodinný dom v havarijnom stave a bola
potrebná jeho celková rekonštrukcia. Žalobkyňa a žalovaný nemali dostatok finančných prostriedkov,
avšak po vzájomnej dohode boli ochotní na rekonštrukciu prispievať formou daru, rodičia žalovaného.

Ich podmienkou bolo to, aby bol žalovaný zapísaný na liste vlastníctva ako spoluvlastník, preto bola
v roku 1996 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným ako manželmi darovacia zmluva. Po uzavretí
darovacej zmluvy a povolení vkladu do katastra nehnuteľností bola vykonaná rekonštrukcia. Darovacia
zmluva bola uzavretá v roku 1996 slobodne a vážne, na základe súhlasného prejavu, ako žalobkyne
tak aj žalovaného. To, že sa žalobkyňa a žalovaný rozviedli, nezakladá nárok žalobkyne na určenie
neplatnosti darovacej zmluvy. Žalobkyňa vo svojej žalobe nikde nepredložila dôkazy o tom, že by

žalovaný akýmkoľvek svojim konaním hrubo porušil dobré mravy. K rozvodu medzi žalobkyňou a
žalovaným došlo po vzájomných nezhodách, najmä kvôli nevere žalobkyne. Nie žalovaný, ale žalobkyňa
sa po rozvode manželstva viackrát správala tak, že porušila dobré mravy a snažila sa žalovaného
zdiskreditovať. Vzhľadom na uvedené, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy boli
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to žalobkyne a žalovaného, už pred uzavretím

tejto zmluvy, nebude mať vplyv na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepreukázala
hrubé porušenie dobrých mravov. Na základe uvedeného, žalovaný žiadal žalobu zamietnuť tým, aby
súd zaviazal žalobkyňu aj na náhradu trov konania.
4. Na pojednávaní konanom dňa 23.08.2011, právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa sa
nedomáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ale domáha sa voči žalovanému vrátenia daru. Z

uvedeného dôvodu, preto navrhol, aby súd pripustil zmenu petitu v tom zmysle, že žalovaný je povinný
vrátiť dar, ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy a to v podiele 1 nehnuteľností zapísanej na
LV č. 335, k. ú. Veľaty, kde to opravil na podiel 1, parc. č. 688 o výmere 476 m2 zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. 689 o výmere 174 m2 záhrady a parc. č. 690/2 o výmere 150 m2 záhrady; a ďalej
spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnostiam na LV č. XXX k. ú. M. a to rodinný dom č. s. XXX na parcele

č. 688 v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že výrok o trovách konania ostáva ako je
uvedenývpôvodnomnávrhunazačatiekonania.Ďalejprávnyzástupcažalobkyneuviedol,žežalobkyňa
v žalobe uviedla skutočnosti, ktoré odôvodňujú prípadné rozhodnutie súdov o vrátenie daru, keďže boli
naplnené také okolnosti, z ktorých je zrejmé, že žalovaný sa svojim konaním hrubého porušenia dobrých
mravov dopustil voči žalobkyni, ako aj osobám jej blízkym.

5. Na pojednávaní konanom dňa 05.01.2012 konajúci súd uznesením zo dňa 05.01.2012 pripustil zmenu
žaloby a to tak: „Súd určuje, že žalovaný je povinný vrátiť žalobkyni dar, ktorý nadobudol podľa darovacej
zmluvy, napísanej formou notárskej zápisnice dňa 04.09.1996 a to nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX, k. ú. M., obec M., parc. č. 688 o výmere 476 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 689 o
výmere 174 m2, záhrady, parc. č. 690/2 o výmere 150 m2, záhrady, v podiele 1/4; a nehnuteľnosti v

spoluvlastníckom podiele 1 zapísané na LV č. XXX, k. ú. Veľaty, rodinný dom č. s. XXX na parcele č.
688, to všetko v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni trovy konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.02.2011, výsluchom
a písomnými vyjadreniami žalobkyne, výsluchom a písomnými vyjadreniami žalovaného, prednesom

advokátov sporových strán, výsluchom svedkov a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v
spise a zistil tento skutkový stav veci:
7. Žalobkyňa a žalovaný boli v čase uzatvárania darovacej zmluvy, napísanej vo forme notárskej
zápisnice č. N128/96, Nz136/96 napísanej v Trebišove dňa 04.09.1996 v notárskej kancelárii JUDr.
Ľubice Timčovej manželmi. Z obsahu spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/109/2009 súd zistil, že

žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.09.2009, žalobkyňa ako navrhovateľka sa proti manželovi
ako odporcovi domáhala rozvodu manželstva, čo zdôvodnila tým, že manželstvo nebolo od začiatku
dobré. Manžel ju počas trvania manželstva fyzicky a psychicky týral, kde 08.09.1999 podala návrh na
rozvod manželstva, ale listom zo dňa 02.02.2000 vzala svoj návrh na rozvod manželstva späť, nakoľko
ju žalovaný prosil o odpustenie a sľúbil jej, že sa k nej bude správať pekne, no tento sľub nikdy nedodržal.

8. Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 30.10.2009, č. k. 10C/109/2009-29, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.01.2010 rozviedol manželstvo strán konania, t. j. Q. Y., rod. K., nar. XX.XX.XXXX
a M. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 11.06.1994 vo Svite, zapísané v knihe manželstiev Matričnéhoúradu vo Svite, vo zväzku 7, ročník 1994, na strane 223 pod poradovým číslom 33 a účastníkom
nepriznal právo na náhradu trov konania.
9. Notárka JUDr. Ľubica Timčová so sídlom notárskeho úradu v Trebišove, dňa 24.11.2011 doručila do

spisu notárske zápisnice N128/96, Nz136/96 a N131/94, Nz130/94 a LV č. 335 a č. 336 (č. LV 79).
10. Z notárskej zápisnice predloženej notárkou JUDr. Ľubicou Timčovou č. N131/94, Nz130/94 (č. l.
80) vyplýva, že bola napísaná v Trebišove 24.08.1994. Pred notárku sa dostavili Q. Y., rod. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX a Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. C. XXX, ktorých totožnosť
bola zákonne preukázaná a bola spísaná kúpna zmluva, kde Q. Q. sa osvedčil, že je podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v k. ú. M. na LV č. XXX a domu so súpisným číslom 152
bez výmery na parcele č. 1219/44 pod A1e, 4/1a, 2, 3a v 4/8, ďalej sa osvedčil, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v k. ú. Veľaty na LV č. XXX, parc. č. 1219/44 zastavaná
plocha o výmere 798 m2 pod A1e, 4/1a, 2, 3a v 4/16. Q. Q. ako odpredávajúci týmto odpredáva tieto
nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 40 300,-- Sk, ktorá bola vyplatená pred podpisom zmluvy. Q.
Y., rod. K. ako kupujúca tieto nehnuteľnosti kupuje do výlučného vlastníctva. Predávajúci prehlásil, že

nehnuteľnosti predáva bez tiarch a záväzkov, kupujúca prehlásila, že predmet kúpy dobre pozná. Podľa
ďalšieho textu kúpnej zmluvy, táto nadobudne účinky dňom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností.
Na fotokópii tejto notárskej zápisnice na č. l. 52 je dátum povolenia vkladu vyznačený dňom 12.10.1994
pod V502/94 a položka výkazu zmien 76/94, k LV č. 335 a č. 336.
11. Ako už bolo vyššie uvedené, tunajší súd z rozsudku sp. zn. 10C/109/2009-29 zo dňa 30.10.2009,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.01.2010, ktorým bolo rozvedené manželstvo strán konania zistil,
že manželstvo strán konania bolo uzavreté dňa 11.06.1994 vo Svite a je zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu vo Svite, vo zväzku 7, ročník 1994, na strane 223 pod poradovým číslom 33.
12. Správa katastra Trebišov podaním doručeným súdu dňa 8. decembra 2011 (č.l. 92) doručila súdu
notárskuzápisnicuvyhotovenúnotárkouJUDr.ĽubicouTimčovou,sosídlomvTrebišove,č.N160/94,Nz

165/94 (č.l. 93). Z obsahu tejto notárskej zápisnice vyplýva, že bola napísaná dňa 28.10.1994, keď pred
notárku JUDr. Ľubicu Timčovú sa dostavili P. K., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, a Q. Y., rod.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, ktorých totožnosť bola zákonne preukázaná a bola spísaná táto
kúpna zmluva: P. K., rod. Q. sa osvedčila, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných
v k. ú. M. č. XXX dom s č.s. 152 bez výmery na parcele č. 1219/44 pod A1d, v 1/8-ine, 4/1a, 2, 3b

v 3/8-inách, t.j spolu v 4/8-inách. Ďalej sa osvedčila, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
zapísaných v k. ú. Veľaty na LV č. XXX parcela č. 1219/44 zastavaná plocha o výmere 798 m2, pod
A1d v 1/16-ine, 4/1a, 2, 3b v 3/16-inách, t.j spolu v 4/16-inách. P. K., rod. Q. ako predávajúca týmto
predáva tieto nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 10.000,- Sk, ktorá kúpna cena bola vyplatená
pred podpisom tejto zmluvy. Q. Y. ako kupujúca uvedené nehnuteľnosti kupuje do výlučného vlastníctva.

Predávajúca prehlásila, že nehnuteľnosti sú predávané bez tiarch a záväzkov a kupujúca prehlásila,
že predmet kúpy dobre pozná. Podľa obsahu tejto zmluvy zmluva nadobudne účinky dňom povolenia
vkladu do katastra nehnuteľností. Na tejto zmluve je katastrom vyznačené LV č. XXX a XXX položka
výkazu zmien 21/95, povolenie vkladu 5.6.1995, pod V 787/94.
13. Z pripojených listov vlastníctva na č. l. 94 - 97 spisovej dokumentácie súd zistil:

14. Na LV č. XXX, obec M., okres Trebišov, vyhotovenom dňa 9.8.1994 (teda vyhotoveného skôr ako boli
spísané notárske zápisnice N 131/94, NZ 130/94 a N 160/94, NZ 165/94), boli zapísané nehnuteľnosti
- dom č.s. XXX bez výmery na parcele č. 1219/44, pod A1d na vlastníka: P. K. rod. Q., nar. XX.X.XXXX,
v podiele 1/8, a pod A4/1a, 2, 3b v podiele 3/8. Na tomto LV je pod A1e v podiele 1/8 zapísaný ako
vlastník Q. Q., nar. XX.X.XXXX a v podiele 3/8 je zapísaný ako vlastník pod A4/1a, 2, 3a (č.l. 94).

15. Na LV č. XXX obec M., okres Trebišov, vyhotovenom dňa 9.8.1994 (č.l. 95), je zapísaná parcela č.
1219/44 o výmere 798 m2 zastavaná plocha, na vlastníka: P. K., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, pod A1d v
podiele 1/6 a pod A4/1a, 2, 3b, v podiele 3/16. Q. Q., nar. XX.X.XXXX, je na tomto LV zapísaný ako
vlastník pod A1e v podiele 1/6 a pod A4/1a, 2, 3a v podiele 3/16. K tejto nehnuteľnosti parcele č. 1219/44
je v podiele 8/16 je zapísané vlastnícke právo pod A1f na: K. V., rod. A..

16. Správa katastra Trebišov súčasne doručila aj LV č. 336 a XXX, k. ú. M., obec M., okres Trebišov,
vyhotovené dňa 3.10.1995 (LV č.336) a 4.10.1995 (LV č. 335).
17. Na LV č. XXX, k. ú. M., obec M., okres Trebišov (č.l. 96) je k rodinnému domu č.s. XXX zapísaný
ako vlastník pod B10 navrhovateľka v podiele 4/8 a pod B11 rovnako navrhovateľka v podiele 4/8
s titulom nadobudnutia pod B11 kúpna zmluva N 160/94, V 787/94 (čo preukazuje nadobudnutie

spoluvlastníckeho podielu navrhovateľkou od jej matky P. K.), a s titulom nadobudnutia pod B10 kúpna
zmluva V 502/94-76/94 (čo preukazuje nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľkou od Q.
Q.) .18. Na LV č. XXX, k. ú. M., obec M., okres Trebišov (č.l. 97) sú zapísané parcely č. 688 o výmere 476
m2 zastavaná plocha a parcela č. 689 o výmere 174 m2 záhrada a vlastníci: pod B6 K. V., rod. A. v
podiele 8/16, pod B11 navrhovateľka v podiele 4/16 a pod B12 navrhovateľka v podiele 4/16. Ako titul

nadobudnutia na tomto LV je u spoluvlastníčky K. V., rod. A. pod B6 zapísané uznesenie Okresného
súdu D 1084/84 - 3/85, u navrhovateľky v spoluvlastníckom podiele pod B11 kúpna zmluva V 502/94 -
76/94 (t. j. kúpna zmluva medzi predávajúcim Q. Q. a kupujúcou - navrhovateľkou) a pod B12 kúpna
zmluva N 160/94, V 787/94 (t. j. kúpna zmluva medi predávajúcou P. K. a kupujúcou - navrhovateľkou).
19. Teda k októbru 1995 nebola stavba č.s. 152 evidovaná ako na parcele č. 1219/44, ale bola už

evidovaná na parcele č. 688; na LV č. XXX už nebola zapísaná parcela č. 1219/44 o výmere 798 m2
ako zastavaná plocha, ale namiesto tejto parcely boli zapísané parcely 688 o výmere 476 m2 zastavaná
plocha (na nej dom č.s. XXX) a ako parcela č. 689 o výmere 174 m2 záhrada (spolu výmera 650 m2).
20. Z obsahu notárskej zápisnice predloženej JUDr. Ľubicou Timčovou N 128/96, Nz 136/96 (č.l. 81)
vyplýva, že táto bola napísaná dňa 4.9.1996 pred notárkou JUDr. Ľubicou Timčovou, so sídlom v
Trebišove, pred ktorú sa ustanovili Q. Y., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, a M. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, ktorých totožnosť bola zákonne preukázaná a bola spísaná táto darovacia
zmluva: Q. Y., rod. K., sa osvedčila, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v k. ú. M., na LV
č. XXX, rodinný dom č.s. XXX na parcele č. 688 bez pozemku, pod B10, 11 v celosti a ďalej sa osvedčila,
že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností na LV č. 335 parcela č. 688 zastavaná plocha o výmere
476 m2, parcela č. 689 záhrada o výmere 174 m2 pod B11,12 v 8/16-inách. Q. Y. ako darujúca týmto

daruje 1-icu nehnuteľnosti na LV č. 336 a 1-inu nehnuteľností na LV č. XXX, svojmu manželovi M. Y..
M. Y. ako obdarovaný uvedený dar s vďakou prijíma, hodnota daru je 40.758,- Sk. Darujúca prehlásila,
že nehnuteľnosti daruje bez tiarch a záväzkov. Obdarovaný prehlásil, že predmet daru dobre pozná.
Na fotokópii tejto notárskej zápisnice na č.l. 4 (aj č.l. 63) spisu je vyznačené povolenie vkladu dňom
29.5.1998 pod V 1032 a položka výkazu zmien 48/98 k LV č. XXX, 335.

21. Z LV č. 336 k. ú. M., obec M., okres C., vyhotoveného dňa 19.11.2011, vyplýva, že na tomto LV je
zapísaný rodinný dom č.s. 152 na parcele č. 688 a v časti B ako vlastníčka je zapísaná pod B1 K. Q., rod.
Kokavcová, B. XXX/XX, M., nar. XX.XX.XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1 podľa titulov nadobudnutia:
kúpnej zmluvy V 502/94-76/94 a kúpnej zmluvy N 160/94, V 787/94-21/95. Pod B2 je v podiele 1 ako
vlastník zapísaný Y. M., M. XXX, nar. XX.XX.XXXX, a ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia

zmluva N 128/96, V 1032/96 (č.l. 77), t. j. darovacia zmluva uzavretá formou notárskej zápisnice N
128/96 medzi navrhovateľkou ako darujúcou a odporcom ako obdarovaným dňa 4.9.1996, ktorej vklad
bol povodený 29.5.1998 pod V 1032/96 (č.l. 4).
22. Na LV č. XXX k. ú. M., obec M., okres C., vyhotovenom dňa 19.11.2011, sú zapísané parcely reg.
C, a to parcela č. 688 o výmere 476 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 689 o výmere 174 m2

záhrady a parcela č. 690/2 o výmere 150 m2 záhrady. V časti B sú ako vlastníci zapísané tieto osoby:
Pod B2 K. Q., rod. K., B. XXX/XX, M., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1, titulom nadobudnutia kúpna zmluva
V 502/94-76/94 a kúpna zmluva N 160/94, V 787/94-21/95. Pod B3 je ako vlastník s podielom 1 zapísaný
Y. M., M. XXX, nar. XX.XX.XXXX a titul nadobudnutia: darovacia zmluva N 128/96, V 1032/96 (č.l. 78), t.
j. darovacia zmluva uzavretá formou notárskej zápisnice N 128/96 medzi navrhovateľkou ako darujúcou

a odporcom ako obdarovaným dňa 4.9.1996, ktorej vklad bol povodený 29.5.1998 pod V 1032/96 (č.l.
4). Pod B4 je s podielom 1 zapísaná B. V., rod. K., S. XXX, M., nar. XX.X.XXXX, titulom nadobudnutia:
uznesenie 9D/69/2008, Z 1768/09-77/09.
23. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 23.8.2011 (č.l. 35) vypovedala, že sporné nehnuteľnosti
nadobudla od svojej matky za trvania manželstva so žalovaným, a to kúpnou zmluvou. Aj keď bola

na predmetné nehnuteľnosti zo strany jej matky pre ňu vypracovaná kúpna zmluva, v skutočnosti jej
sporné nehnuteľnosti mama „dala“ a nechcela za to kúpnu cenu, preto svojej mame kúpnu cenu za
nehnuteľnosti, ktoré jej dala, nevyplatila. Ďalej vypovedala, že napriek tomu, že odporca vo svojom
vyjadrení k návrhu na začatie konania tvrdil, že peniaze, z ktorých bola zaplatená kúpna cena za
nehnuteľnosti, ktoré podľa kúpnej zmluvy nadobudla navrhovateľka od matky, že tieto prostriedky boli

spoločne nadobudnuté počas trvania manželstva účastníkov konania, tak navrhovateľka tvrdila, že to
nie je pravda, pretože jej matke žiadna kúpna cena vyplatená nebola (č.l. 37). Ďalej žalobkyňa na
pojednávaníkonanom20.9.2011tvrdila,žepokiaľnapojednávanípredložilazápisnicuzodňa24.8.1994,
podľa ktorej bol vklad povolený 12.10.1994 pod V 502/94 tak uvádza, že Ján Jacko, ktorý je uvedený
ako predávajúci na tejto kúpnej zmluve, od ktorého ona kúpila nehnuteľnosti uvedené v tejto zmluve,

tak ona cenu týchto nehnuteľností vyplatila Jánovi Q. tak, že jej rodičia darovali peniaze na to, aby
kúpnu cenu vyplatila Q. Q.. Na pojednávaní konanom 5.1.2012 navrhovateľka vypovedala, že jej matka
jej pôvodne chcela nehnuteľnosti darovať, lenže bol tam jej brat (teda brat matky navrhovateľky). Jej
matka sa dohodla so svojím bratom Jánom Q., že mu vyplatí čiastku a táto čiastka aj bola vyplatená.Vypovedalaďalej,žerodičiajejpeniazenazaplateniekúpnejcenynehnuteľnostípreJánaJackadarovali
jeden deň pred svadbou (uzavretím manželstva s odporcom), a to v sume 40.000,- Sk. Jej nastávajúci
(t.j. odporca) nevedel o tom, že jej rodičia jeden deň pred svadbou darovali 40.000,- Sk a nemala dôvod

na to, aby mu to povedala. Keď jej rodičia týchto 40.000,- Sk darovali jeden deň pred svadbou, boli
tam prítomní len rodičia navrhovateľky a ona. Rodičia jej len povedali, že jej dajú 40.000,- Sk, ale v
skutočnosti jej ich neodovzdali. Dohoda medzi navrhovateľkou a jej matkou vtedy, keď jej rodičia deň
pred svadbou darovali 40.000,- Sk, ale jej ich fyzicky neodovzdali, bola taká, že matka navrhovateľky
vyplatí svojho brata Q. Q. z toho domu, lebo navrhovateľka a jej nastávajúci nemali kde bývať. Ona nikdy

v rukách tie peniaze nemala, ale videla, ako jej matka vypláca tieto peniaze Q. Q.. Ďalej vypovedala,
že tie peniaze, t.j. 40.000,- Sk jej matka vyplatila Q. Q. vtedy, keď u notárky bola už napísaná kúpno-
predajná zmluva medzi navrhovateľkou a Q. Q. a po napísaní tejto zmluvy jej matka pred notárkou Q.
Q. odovzdala 40.000,- Sk. Navrhovateľka tvrdila, že odporca nebol prítomný na notárskom úrade ani
vtedy, keď sa spisovala kúpno-predajná zmluva medzi matkou navrhovateľky a navrhovateľkou a ani
vtedy, keď sa spisovala notárska zápisnica medzi Q. Q. a navrhovateľkou. Navrhovateľka už deň pred

svadbou vedela, že s odporcom budú bývať po svadbe v dome č. s. XXX vo M., lebo tak to chceli rodičia
matky navrhovateľky. Aj odporca už vtedy vedel, že po svadbe s navrhovateľkou budú bývať v dome
č.s. 152. Ešte pred uzavretím manželstva navrhovateľky s odporcom bola taká dohoda medzi matkou
navrhovateľkyabratommatkynavrhovateľkyQ.Q.,ževdomeč.s.XXXbudebývaťnavrhovateľka.Ďalej
navrhovateľka vypovedala, že pokiaľ je uvedené, že kúpna cena bola vyplatená pred podpisom zmluvy

urobenej formou notárskej zápisnice z 24.8.1994, N 131/94, Nz 130/94, tak navrhovateľka uviedla, že
vlastne kúpna cena bola vyplatená pred podpisom tejto zmluvy, lebo ešte išli vyplácať dane. Ona z
notárskeho úradu prišla domov do domu č.s. 152 vo Veľatoch aj so svojou mamou, aj s Q. Q.. Vtedy
svojmu vtedajšiemu manželovi (t.j. odporcovi) oznámila, že so svojou matkou vyplatili peniaze Jánovi Q.,
povedala vtedajšiemu manželovi, že jej matka vyplatila Q. Q. polovicu tých peňazí, čo bol ohodnotený

dom. O tom, že uzavrela kúpno-predajnú zmluvu s Q. Q., svojmu vtedajšiemu manželovi nepovedala,
lebo sa s ním nedalo rozprávať. Vypovedala, že aj keď svojmu vtedajšiemu manželovi nepovedala,
že kúpno-predajnou zmluvou nadobudla polovicu nehnuteľnosti od Q. Q., a nepovedala odporcovi,
že jej rodičia darovali 40.000,- Sk a že táto kúpna cena nehnuteľností uvedená v kúpno-predajnej
zmluve bola Q. Q. vyplatená z daru rodičov navrhovateľky, ona odporcovi povedala, že jej matka (t.j.

matka navrhovateľky) vyplatila svojho brata a odporca vystrájal, nedalo sa s ním rozprávať, lebo ich
manželstvo od začiatku nefungovalo. Vypovedala, že odporcovi o tom, že matka navrhovateľky mieni
previesť na navrhovateľku dom, v ktorom bývali, navrhovateľka uviedla, že až po tom, keď jej matka
odišla, tak sa s ním (navrhovateľka s odporcom) porozprávala a potom ju odporca prinútil podpísať
darovaciu zmluvu. Prvá bola tá zmluva, ktorá bola napísaná medzi Q. Q. a navrhovateľkou a zmluva,

ktorábolanapísanámedzimatkounavrhovateľkyanavrhovateľkoubolazmluvoudruhou.Navrhovateľka
na otázku prečo tak závažnú skutočnosť, že uzatvára kúpne zmluvy na nehnuteľnosti, neoznámila
svojmu manželovi (t.j odporcovi ), navrhovateľka odpovedala, že to boli darovacie zmluvy a prečo by
o tom jej manžel mal vedieť. Na otázku, prečo, keď navrhovateľka tvrdí, že to boli darovacie zmluvy,
prečo neboli napísané ako darovacie zmluvy, ale prečo boli napísané ako kúpne zmluvy, navrhovateľka

odpovedala, že preto, lebo jej matka musela vyplatiť svojho brata a matka navrhovateľky navrhovateľke
svojupolovicudarovala.Q.Q.kúpnucenuvyplatilamatkanavrhovateľky,nienavrhovateľka.Tiepeniaze,
ktorými matka navrhovateľky vyplatila kúpnu cenu Q. Q., boli peniaze matky navrhovateľky. Medzi ňou,
t.j. medzi navrhovateľkou a matkou navrhovateľky nebola uzavretá darovacia zmluva preto, lebo notárka
povedala, že je lepšie urobiť kúpno-predajnú zmluvu. Ona tak vie, že tie peniaze, ktoré jej rodičia

deň pred svadbou darovali vo výške 40.000,- Sk, tak tie mali uložené na vkladnej knižke. Nevedela
uviesť, aká to bola vkladná knižka, nevedela uviesť, na meno ktorého rodičia bola tá vkladná knižka
vedená a nevedela v ktorom peňažnom ústave bola zriadená táto vkladná knižka. Rodičia jej len deň
pred svadbou, keď jej darovali 40.000,- Sk a reálne jej ich neodovzdali, povedali, že tie peniaze sú
na vkladnej knižke. Nevedela uviesť, kedy jej mama vybrala sumu 40.000,- Sk, ktorú vyplatila Q. Q..

Navrhovateľka vypovedala, že má ešte jedného súrodenca a tomuto súrodencovi - bratovi navrhovateľky
- rodičia nedarovali 40.000,- Sk, lebo dohoda bola taká, že navrhovateľke bude patriť dom vo Veľatoch
a byt, v ktorom v deň tohto pojednávania bývala navrhovateľka (t.j. vo Východnej), bude bytom brata
navrhovateľky, ide o trojizbový byt. Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 5.1.2012 vypovedala,
že jej matka chcela pôvodne nehnuteľnosti darovať, lenže jej matka mala aj brata, a tak sa jej matka

dohodla so svojím bratom Q. Q., že mu čiastku vyplatí, a tá čiastka bola vyplatená (č.l. 102 - 105).
24. Na pojednávaní konanom dňa 13.12.2012 žalobkyňa vypovedala, že peniaze na výplatu Q. Q., t.j.
jeho podielu v rodinnom dome, dvore a záhrade, priniesla navrhovateľke do Veľat osobne jej matka.
Priniesla okolo 50.000,- Sk, lebo vtedy ešte nevedeli, aké dlžoby má Ján Q.. Vtedy navrhovateľka sosvojou matkou aj s tými peniazmi išli na notárstvo v Trebišove, spísala sa tá kúpna zmluva, pretože bola
výhodnejšia, potom sa vrátila ona i so svojou matkou domov, t.j. do Veľat a vyplatili Q. Q. tú sumu a išli
vyplácať aj dlhy Q. Q.. Keď vypovedala, že len ona a jej matka išli z notárstva do Veľat, tak myslela, že

aj Ján Jacko s nimi išiel do Veľat. Vo Veľatoch s matkou vyplatili Q. Q. a potom išli vyplatiť dlhy Q. Q.
(č.l. 222). Navrhovateľka opätovne na pojednávaní konanom dňa 3.2.2014 vypovedala, že pokiaľ bol v
konaní predložený listinný dôkaz - zošit s údajmi o finančných sumách doplnených textom, tak pokiaľ v
tomto zošite je zaznamenaný údaj o 40.000,- Sk, tak jej mama jej dala 50.000,- Sk a ona toto účtovníctvo,
ktoré je zaznamenané v zošite, neviedla pre ňu (t. j. pre navrhovateľku) a pre jej vtedajšieho manžela, t.

j. odporcu, lebo jej vtedajší manžel už vtedy jej nedával peniaze, výlučne jej matka jej dávala peniaze, a
teda ona viedla evidenciu pre svoju matku, aby vedela, kde dala peniaze, ktoré jej matka dala (č.l. 303).
Pokiaľ na dvojliste tohto listinného dôkazu, kde je dátum 24.8.1994 je uvedené, že vyplatili sme 40.300,
tak to neznamená, že navrhovateľka a odporca vyplatili, ale znamená to, že navrhovateľka so svojou
mamou to vyplatili. Keď je ďalej zapísané, že zostalo nám 13.700, tak to neznamenalo, že to zostalo
navrhovateľke a odporcovi, ale že to zostalo navrhovateľke a jej mame (č.l. 304). Navrhovateľka ďalej

vypovedala, že jej matka zomrela v roku 2007 (č.l. 305). Vypovedala, že pri uzatváraní manželstva od
nikoho ako svadobný dar nedostali peniaze, od každého dostali len nejakú vec, napr. vysávač a pod.
Z peňazí, ktoré vytancovala ako „redovy“ bola vyplatená hudba, ale tie peniaze nestačili, takže zvyšok
doplatili rodičia navrhovateľky (č.l. 305-306).

25. Žalovaný v konaní namietal, že tak nehnuteľnosti zapísané na LV č. 335 i XXX, obe k. ú. M., sú
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. navrhovateľky a odporcu, keď nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, boli súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a
to navrhovateľky a odporcu, už pred uzavretím tejto zmluvy. Na pojednávaní konanom dňa 20.9.2011
odporca vypovedal, že trvá na svojom písomnom podaní - vyjadrení k návrhu na začatie konania

datovanom 11.7.2011. Doplnil, že bol osobne prítomný, keď sa u notárky, meno ktorej si nepamätá,
sa spisovali kúpno-predajné zmluvy, kde ako kupujúca vystupovala navrhovateľka a ako predávajúci v
jednej kúpno-predajnej zmluve vystupoval Ján Q. a v druhej matka navrhovateľky. Pôvodne išli k notárke
s tým, že tak Ján Q., ako aj matka navrhovateľky, uzavrú ako predávajúci na strane jednej s odporcom
a s navrhovateľkou - vtedajšou manželkou odporcu ako kupujúci na strane druhej kúpnu zmluvu, teda

navrhovateľ a odporkyňa mali vystupovať na strane kupujúcich spoločne ako kupujúci manželia. Mali
na tento účel pripravené aj peniaze, nejednalo sa o veľkú čiastku, išlo o 40.000,- Sk, mala ich pri sebe
vtedajšia manželka, t.j. navrhovateľka. V poslednej chvíli sa matka navrhovateľky rozhodla tak, že tú
časť nehnuteľnosti, ktorú vlastnila ona, prepíše iba na vtedajšiu manželku odporcu, t.j. na svoju dcéru.
Tak isto na podnet vtedajšej svokry odporcu mal tak urobiť aj p. Jacko, a to preto, že oni boli rodina.

Jeho (t. j. odporcu) sa notárka pýtala, či on a navrhovateľka sú manželia a či on s tým súhlasí a on s tým
súhlasil. Neskôr, po prepise celej nehnuteľnosti sa v tomto smere neangažoval. V dome sa nedalo bývať,
nebol tam ani vodovod, ani studňa, bolo treba urobiť rekonštrukciu domu. Podmienkou rodičov odporcu
bolo to, aby bol spolumajiteľom tohto domu. Odporca mal vedomosť o tom, že tieto nehnuteľnosti, ktoré
nadobudla kúpnou zmluvou navrhovateľka, patria do BSM, ale na uspokojenie svojich rodičov musel

týmtopredložiťpapiere,naktorýchfigurujeakospolumajiteľ.Pretosanavrhovateľka,vtedajšiamanželka
odporcu, rozhodla a uzavrela s odporcom darovaciu zmluvu, na základe ktorej sa potom stal vlastníkom
sporných nehnuteľností v časti. Potom vypracoval celý projekt opravy domu, na oprave sa zúčastňovali
členovia jeho rodiny, jeho rodina robila aj odborné práce a náklady na túto rekonštrukciu hradili rodičia
odporcu v prevažnej časti. Ďalej vypovedal, že notárka, ktorá dňa 24.8.1994 spisovala kúpne zmluvy,

v ktorých vtedajšia manželka odporcu vystupovala ako kupujúca a matka navrhovateľky a p. Jacko
ako predávajúci, nevedela o tom, že pôvodný úmysel medzi týmito zmluvnými stranami bol taký, že
odporca a jeho vtedajšia manželka budú v oboch týchto zmluvách vystupovať na strane kupujúcich
ako manželia. Dodal však, že keď sa ho notárka vtedy pýtala, či súhlasí s tým, aby len jeho manželka
vystupovala ako kupujúca v týchto kúpnych zmluvách, tak on nechcel vyzerať tak, že mu záleží na

majetku, a preto túto skutočnosť notárke neoznámil. Notárka mu však vysvetľovala, že s takouto kúpnou
zmluvou, kde na strane kupujúcich bude vystupovať len jeho manželka práve vzhľadom na skutočnosť,
že sú manželia, môže vzniknúť problém. Samotná notárka sa ho pýtala, či si uvedomuje, že potom
výlučnou vlastníčkou tohto domu bude iba jeho manželka, že on bude do tohto domu investovať a jeho
manželkahobudepotommôcťzdomuvyhodiť,kedysajejzachce.Vzhľadomnasúhlasodporcunotárka

zapísala ako kupujúcu do týchto kúpno-predajných zmlúv len manželku odporcu, lebo vedela, že aj tak
tieto nehnuteľnosti budú patriť do BSM . On len tam na notárskom úrade vycítil, že je to tak, že aj keď sa
uzatvára kúpno-predajná zmluva, kde na strane kupujúcej bude vystupovať len jeho manželka, tak že
tieto nehnuteľnosti budú patriť do ich BSM. Keby mala byť uzavretá darovacia zmluva, tak s uzavretímtakej darovacej zmluvy by nesúhlasil. Pôvodne išli na notársky úrad s tým, že jeho svokra prehlásila, že
idú prepísať nehnuteľnosti na nich. Až keď tam prišli, tak už to nebol prepis na nich, ale len na dcéru
svokry odporcu, teda na manželku odporcu. Odporca tvrdil, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by

rodičia navrhovateľky darovali navrhovateľke nejaké peniaze na to, aby ona vyplatila kúpnu cenu Jánovi
Q. podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.8.1994. Tvrdí, že táto kúpna cena bola Jánovi Q. vyplatená hlavne
z peňazí, ktoré účastníci konania získali na svadbe. Na svadbe bolo 200 ľudí a tieto peniaze získali
účastníci konania ako dary. On sa tak pamätá, že jeho manželka vyplatila Q. Q. iba 32.000,- Sk, a to
na základe toho, že asi 5 rokov predtým, než bola uzavretá tá kúpna zmluva, v dome nikto nebýval,

Ján Q. sa tam chodil skrývať pred svojou manželkou. Ján Jacko so svojou manželkou býval v Tŕni a
ona ho vyhadzovala a do toho domu vo Veľatoch sa Q. Q. chodil skrývať. Keď Q. Q. bola vyplatená
kúpna cena, najprv mu manželka odporcu stiahla to, čo nebolo za predchádzajúce roky vyplatené ako
daň z nehnuteľností a tak vie, že vtedajšia manželka odporcu, ktorá držala v domácnosti kasu, zaplatila
kúpnu cenu Q. Q. len vo výške 32.000,- Sk (č.l. 44-47). Ďalej odporca vypovedal, že sa mu zdá, že v
kúpno-predajnej zmluve na sporné nehnuteľnosti ktorú uzatvorili matka navrhovateľky a navrhovateľka,

bola len symbolická cena alebo tam nebola uvedená reálna cena, ale vyplatila sa len symbolická cena.
Uviedol, že matke navrhovateľky nebola vyplatená kúpna cena uvedená v kúpno-predajnej zmluve z
24.8.1994, kúpna cena bola vyplatená iba Q. Q.. Už po tom, čo bola uzavretá kúpno-predajná zmluva
medzi navrhovateľkou ako kupujúcou a jej matkou ako predávajúcou, tak medzi odporcom a matkou
navrhovateľky bolo dohodnuté, že účastníci konania nebudú platiť kúpnu cenu tej nehnuteľnosti, ktorú

matka navrhovateľky predala navrhovateľke, ale že odporca dá matke navrhovateľky zrekonštruovať
hroby, ktoré má matka navrhovateľka na cintoríne vo Veľatoch. Išlo o štvorhrob, v ktorom bol pochovaný
otec a matka matky navrhovateľky a dvaja bratia matky navrhovateľky. Túto rekonštrukciu odporca urobil
kompletne (č.l. 48).
26. Na pojednávaní konanom 5.1.2012 žalovaný doplnil, že pokiaľ vypovedal, že sa mu zdá, že v tej

kúpno-predajnej zmluve, čo na sporné nehnuteľnosti uzatvorili matka navrhovateľky a navrhovateľka
bola len nejaká symbolická cena alebo tam bola uvedená reálna cena, ale vyplatila sa len symbolická
cena, tak k tomu dodáva, že matke navrhovateľky bola vyplatená kúpna cena podľa kúpno-predajnej
zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a jej matkou len symbolická cena, a to 2.000,- Sk zo spoločných
prostriedkov odporcu a navrhovateľky, v tom čase manželov. Ďalej doplnil, že hodnota rekonštrukčných

prác na štvorhrobe na cintoríne vo Veľatoch predstavovala hodnotu asi 40.000,- Sk až 50.000,- Sk,
pričom cena tých nehnuteľností, ktoré kúpnou zmluvou previedla matka na dcéru, t.j. na navrhovateľku
v tomto konaní, predstavovala asi 40.000,- Sk, vychádza z toho, že celá nehnuteľnosť mala hodnotu
80.000,- Sk, v jednej polovici bol vlastníkom Q. Q. a v druhej polovici bola vlastníkom matka
navrhovateľky, pričom napriek tomu matke navrhovateľky spoločne vyplatili symbolickú kúpnu cenu

2.000,- Sk, a to preto, aby mala nejaké finančné prostriedky lebo cestovala. On bol na misii na Cypre
od marca 2008 do marca 2009 a ten štvorhrob na cintoríne vo Veľatoch bol ukončený až po smrti matky
navrhovateľky. Tvrdil, že v ten deň, keď bola u notárky napísaná formou notárskej zápisnice kúpno-
predajná zmluva uzavretá medzi matkou navrhovateľky ako predávajúcou a jeho vtedajšou manželkou
ako kupujúcou, čo bolo v rovnaký deň ako bola napísaná formou notárskej zápisnice kúpno-predajná

zmluva medzi predávajúcim Jackom a kupujúcou vtedajšou manželku odporcu, boli odovzdané matke
navrhovateľky peniaze vo výške 2.000,- Sk a Jánovi Jackovi vo výške 40.000,- Sk mínus nejaké
dlhy. Uviedol, že jeden deň boli u notárky napísané obe tieto kúpne zmluvy. Od notárky išli domov
do Veľat, a tam jednému aj druhému predávajúcemu boli vyplatené peniaze vo výške, ako to už
uviedol. Ďalej vypovedal, že si myslí, že kúpnopredajná zmluva uzavretá medzi matkou navrhovateľky

a navrhovateľkou a ďalšia kúpnopredajná zmluva uzavretá medzi Jánom Jackom ako predávajúcim
a navrhovateľkou ako kupujúcou, bola uzatvorená u notárky jeden deň, lebo tam boli všetci. Tým
myslel seba, navrhovateľku, matku navrhovateľky a Jána Jacka. Po oboznámení s obsahom notárskej
zápisnice N 131/94, Nz 130/94 zo dňa 24.8.1994 a notárskou zápisnicou č. N 160/94, Nz 165/94, zo
dňa 28.10.1994, odporca vypovedal, že on si to tak pamätá, že tie zápisnice boli napísané v jeden

deň. Pokiaľ neboli uzavreté v jeden deň, on to pripúšťa, ale s odstupom času si to presne nepamätá.
Odporca vypovedal, že nemá vedomosť o tom, že by rodičia navrhovateľky navrhovateľke počas trvania
jej manželstva s odporcom darovali navrhovateľke niekedy väčšiu finančnú čiastku ako 2.000,- Sk. Ak
jej nejakú väčšiu finančnú čiastku darovali, tak on o tom nevedel. Pokiaľ na pojednávaní konanom dňa
20.9.2011 vypovedal, že kúpnu cenu pre Jána Q. vyplatili hlavne z peňazí, ktoré získali na svadbe, tak

ďalšie peniaze, z ktorých vyplatili navrhovateľka a odporca kúpnu cenu pre Q. Q., bolo z ich spoločných
úspor, tzn. z úspor odporcu a jeho vtedajšej manželky, t.j. navrhovateľky.
27. Žalovaný ďalej na pojednávaní konanom dňa 5.1.2012 vypovedal, že v čase, keď uzatváral
manželstvo s navrhovateľkou, bol bez pracovného pomeru, začal pracovať od začiatku školského roku1994/1995, a to ako kurič na Základnej škole vo Veľatoch. Zo základnej vojenskej služby prišiel na jeseň
roku 1992. Po skončení základnej vojenskej služby pracoval ako predavač v predajni elektra vo Svite
asi pol roka a potom po uzavretí manželstva prvýkrát nezačal pracovať na Základnej škole vo Veľatoch,

ale začal pracovať v Chemosvite Svit. Opätovne to opravil, že jeho prvým zamestnávateľom po uzavretí
manželstva nebol Chemosvit Svit, ale tak, ako uviedol, bola to Základná škola Veľaty. Na otázku, odkiaľ
účastníci konania mali peniaze na vyplatenie kúpnej ceny pre Jána Jacka, odporca tvrdil, že ich dostal
od svojich rodičov, jeho otec mu dal peniaze na to, že chodil svojmu otcovi pomáhať pri rôznych prácach.
Na otázku, akú sumu dostali ako dar na svadbe vypovedal, že nevie presne, nebude uvádzať žiadnu

sumu, označil to ako navádzanie na pokus o manipulovanie s jeho výpoveďou. Vypovedal, že boli to
štandardné peniaze pri svadbe o sile 200 ľudí v období roku 1994.
28. Na pojednávaní konanom 13.12.2012 žalovaný vypovedal, že v konaní o vyporiadanie BSM
neuviedol, že do BSM patrí aj rodinný dom, dvor a záhrada, a to preto, lebo si myslel, že konanie o
BSM sa vedie len o hnuteľné veci (č.l. 218). Odporca v konaní predložil listinu - fotokópiu dvojstránky
zo zošitu, kde sú uvedené finančné položky aj s textom. Bola predložená dvojstránka, na ktorej je zápis

za mesiac august, konkrétne dátum 24.8.1994, ale súčasne bol predložený aj zošit, z ktorého bola táto
fotokópia dvojstránky vyhotovená. Z tejto dvojstránky vyplýva zápis: Vyplatili sme 40.300,-, potom údaje
o tom, čo z tejto sumy stiahli, a to dane na súde 734,- , kolok 100,-, noviny 24,-, elektrika 500,- , OU
- dane 1.392,-, dane 5.000,.-, dlžný - 15,-, spolu 32.526,-. V druhom stĺpci je uvedené: Zostalo nám:
13.700,- a ďalšie údaje (č.l. 224 a prílohová obálka na č.l. 225). Navrhovateľka na pojednávaní konanom

dňa 13.12.2012 potvrdila, že údaje zapísané na tejto dvojstrane zošita sú písané jej rukou. Uviedla, že
minimálne to, čo je napísané na ľavej dvojstrane, tak písala ona, to, čo je uvedené na pravej dvojstrane,
nevie, či ona písala, lebo to už bolo dávno.
29. Advokátka žalovaného v súvislosti s touto listinou poukázala na to, že zrejmé, že 24.8.1994 vyplatili
účastníci konania sumu 40.300,- Sk a poukázala aj na notársku zápisnicu zo dňa 24.8.1994 sp. zn.

N 131/1994, Nz 130/1994 napísanú za účelom predaja podielu Jána Jacka, a to nehnuteľností, ktoré
sú predmetom konania. Z nej je zrejmé, že dohodnutá kúpna cena bola vo výške 40.300,- Sk a mala
byť vyplatená Jánovi Jackovi. Strana odporcu tvrdí, že tento listinný dôkaz preukazuje, že účastníci
konania spoločne vyplatili Jánovi Jackovi 40.300,- Sk ako kúpnu cenu za podiel Jána Jacka k sporným
nehnuteľnostiam. Tie zápisy, ktoré sú uvedené ako daň na súde, kolok, noviny, elektrika, dane a dlžný,

to sú čiastky, ktoré boli zaplatené účastníkmi konania na vyrovnanie dlhov, ktoré Ján Jacko v súvislosti
s touto nehnuteľnosťou mal. Navrhovateľka si takto podrobne zapisovala výdavky domácnosti. Odporca
vypovedal, že pokiaľ v hornom riadku je uvedené vyplatili sme 40.300,-, pod tým sú zapísané údaje o
stiahnutí a na konci je suma 32.526,-, tak podľa odporcu ide o sumu 32.526,- Sk, ktorá bola vyplatená
Jánovi Jackovi po tom, čo zo sumy 40.300,- Sk odčítali dlhy Jána Jacka. Čiže po odpočítaní týchto

položiek z kúpnej ceny ostalo vyplatiť Jánovi Jackovi 32.526,- Sk. Pri vyplatení tejto sumy 32.526,- Sk
bol osobne prítomný on a táto suma bola vyplatená v dome vo M. č. XXX. Navrhovateľka k tomuto
vypovedala,žezápisnaľavejstranedvojstranyškolskéhozošitavysvetľujetak,žepokiaľjetamuvedené
vyplatili sme 40.300,- , tak to nevyplatili ona a odporca, ale ona, t.j. navrhovateľka so svojou mamou Q.
Q., teda čiastku polovice z domu. Vyplatili ju z peňazí otca a mamy navrhovateľky. Na otázku samosudcu

vzhľadom na to, že na tejto dvojstrane sú evidované rôzne náklady domácnosti, samosudca to označil
ako účtovníctvo vedené o domácnosti, žiadal, aby navrhovateľka vysvetlila, prečo je do účtovníctva
domácnosti navrhovateľa a odporcu zaevidovaná aj tá položka, ktorá podľa označenia navrhovateľky má
predstavovať peniaze rodičov navrhovateľky. K tomu navrhovateľka vypovedala, že to je z toho dôvodu,
že jej odporca nedával peniaze, živili ju rodičia a ona svojím rodičom musela zdokladovať, kde dáva

peniaze, ktoré jej dávajú oni. Navrhovateľka poukázala na to, že je zrejmé, že zo školského zošita boli
nejaké listy vytrhnuté. Podľa navrhovateľky práve na tých vytrhnutých listoch boli zápisy o tom, kedy a
koľko peňazí jej rodičia poslali a boli tam aj prilepené ústrižky poštových peňažných poukazov, z ktorých
bolo zrejmé, kedy a koľko peňazí jej rodičia poslali. Ona túto evidenciu viedla po dobu dvoch až troch
rokov, a to od uzavretia manželstva, ale potom ju to prestalo baviť. Vypovedala, že peniaze na výplatu

Jána Q., t.j. jeho podielu v rodinnom dome, dvore a záhrade priniesla do Veľat osobne jej matka, priniesla
okolo 50.000,- Sk, lebo nevedeli, aké dlžoby má Ján Q.. Ona s mamou s tými peniazmi išli na notárstvo
do Trebišova, a keď sa vrátili domov do Veľat, vyplatili Jánovi Jackovi tú sumu a išli vyplácať tie dlžoby.
30. Na pojednávaní konanom dňa 5.1.2012 bol vypočutý svedok Q. K., otec žalobkyne. Tento svedok
vypovedal (č.l. 107-118), že k žalovanému má zlý vzťah, aj sa na neho hnevá, a to v súvislosti s

manželstvom jeho dcéry, má na mysli to, čo žalovaný urobil jeho dcére, t.j. žalobkyni. Vypovedal, že jeho
dcéra, t.j. žalobkyňa sa odsťahovala do Veľat a vo Veľatoch žila spolu so žalovaným na tom základe,
rodičia manželky svedka darovali domček jeho dcére Janke, že to bude jej dom. Dcéra svedka, t.j.
žalobkyňa a syn svedka vyrastali vo Veľatoch, každé prázdniny sa o nich starali dedko a babka, tedarodičia manželky svedka. Sľubovali, že dom ostane dcére svedka, t.j. navrhovateľke na základe toho,
že svedok so svojou manželkou týchto manželkiných rodičov dochovajú. Tak sa aj stalo. Súrodenci
manželkysvedkasapominuli,ostaljedinebratmanželkysvedkaJankoasvedokajehomanželkazobrali

manželkinu matku do Východnej. Na otázku samosudcu, či svedok alebo svedok spolu s manželkou
ich dcére Jane, t.j. žalobkyni pred uzavretím jej manželstva so žalovaným darovali nejaké finančné
prostriedky odpovedal, že ani on sám, ani spolu so svojou manželkou ich dcére Jane, pred uzavretím
manželstva nedarovali finančné prostriedky. Keď ich dcéra peniaze potrebovala, tak jej ich dali. V čase
uzavretia manželstva, t.j. až do uzavretia manželstva svojej dcéry, bývala s nimi dcéra vo Východnej.

Podľa výpovede svedka, veno ako svadobný dar pre novomanželku, bol v ich prípade dom vo Veľatoch,
tento dom podľa výpovede svedka bol domom manželky svedka, lebo manželka svedka vyplatila svojho
brata Jána Q.. Na otázku, aby uviedol, čo vie o dohodách medzi manželkou svedka a jej bratom Q. Q.
a dcérou Janou ohľadne tohto domu, svedok vypovedal, že on si myslí, že to už bolo po tom, čo jeho
dcéra, t.j. žalobkyňa so žalovaným uzavreli manželstvo. Manželka svedka prišla z Veľat do Východnej a
svedkovi, t.j. svojmu manželovi povedala, že brat Ján Jacko si pýta 40.000,- Sk za domček vo Veľatoch,

kde predtým bývali rodičia manželky svedka. Teda manželka svedka mala vyplatiť svojho brata Jána
Q., ktorý vlastnil ten domček vo Veľatoch, lebo brat manželky svedka Ján Jacko mal ísť bývať do Tŕne.
Manželka svedka mala vyplatiť svojho brata Jána Jacka preto, aby ten dom ostal dcére svedka, t.j.
žalobkyni tak, ako to sľubovali rodičia manželky svedka. On na to odpovedal svojej manželke, že je
to bežná vec medzi súrodencami, že sa z domov vyplácajú, že sa dohodnú a že sa vyplatia, a tak

jeho manželka vyplatila Jána Jacka z toho domu vo Veľatoch a Ján Jacko odišiel bývať do Tŕne. Bolo
to tak preto, lebo dcéra svedka so svojím manželom nemali kde bývať a potom, keď už Ján Jacko
odišiel bývať do Tŕne, tak jeho dcéra, t.j. žalobkyňa so svojím manželom išla bývať do Veľat. Vtedy,
keď manželka svedka prišla domov vo Východnej z Veľat a hovorila mu, že sa tak dohodla so svojím
bratom Jánom Jackom, že ho vyplatí, čo on schválil, že je to medzi súrodencami bežné, tak on, t.j.

svedok a jeho manželka, mali vtedy doma 70.000,- Sk až 80.000,- Sk. Peniaze v takejto výške bežne
doma v hotovosti držali. Svedok svojej manželke povedal: „Zober koruny, vyplať ich Jankovi, Janka splať
a bude pokoj.“ Tak sa aj stalo, jeho manželka vzala peniaze, týchto 40.000,- Sk vyplatiť svojho brata
Jána. Svedok uviedol, že vie, že jeho manželka išla vyplatiť Janka do Veľat, lebo Janko ešte vtedy býval
vo Veľatoch. Potom sa Ján Jacko odsťahoval do Tŕne a dcéra svedka s odporcom sa nasťahovali do

Veľat. Svedok na otázku, čo vie o kúpnych zmluvách uzavretých ohľadne tohto domu uviedol, že on sa
len teraz dozvedel, že nie je len darovacia, ale aj iná zmluva okolo tohto domu. Podľa svedka o tom
určite jeho manželka nevedela, že je uzavretá kúpno-predajná zmluva. Od svojej dcéry, t.j. žalobkyne
sa dozvedel, že okrem darovacej zmluvy je okolo toho domu aj iná zmluva. Toto sa dozvedel až vtedy,
keď začalo toto súdne konanie. On si to nevie vysvetliť, ako sa to mohlo stať, lebo on a jeho manželka

vyplatili manželkinho brata Jána Jacka, tak ako na tomto základe vznikla kúpno-predajná zmluva. Nič
bližšieotejtokúpno-predajnejzmluvenevedel.Nevedelotom,žepotom,čojehodcéra,t.j.navrhovateľa
uzavrela manželstvo so žalovaným, takže jeho manželka s ich dcérou uzavrela na polovicu domu, dvora
a záhrady kúpno-predajnú zmluvu. Vypovedal, že on chodil po svete, manželke dôveroval a tak o tom
nevedel. Nevedel o tom, kedy jeho manželka išla do Trebišova uzavrieť kúpno-predajnú zmluvu, on bol

spokojný s tým, že jeho manželka vyplatila brata Jána. Nevedel o tom, že jeho dcéra Jana ako kupujúca
uzavrela pred notárkou v Trebišove s Jánom Jackom kúpno-predajnú zmluvu. O tom, že dom je vo
vlastníctve jeho dcéry a podľa svedka ho jeho dcéra nadobudla tak, že on so svojou manželkou, teda
rodičia žalobkyne, svojej dcére tento dom darovali. K výzve na presnejšie opísanie spôsobu darovania
svedok odpovedal, že on všetko zveril na manželku, lebo tu išlo o jej rodičov. Vypovedal, že svoju dcéru

podporoval a ako dôkaz predložil ústrižky poštových peňažných poukazov za obdobie od januára 2002
až do apríla 2008. Tvrdil, že dcére poslal viac peňazí, ale doma našiel len tieto ústrižky poštových
peňažných poukazov.
31. Svedkyňa Mária Sabová na pojednávaní konanom dňa 15.11.2012 (č.l. 191 až 192) vypovedala, že
sa tak pamätá, že tá parcela, na ktorej je postavený dom č.s. 152 vo M. v minulosti bola parcelou jej

babky V. K. a keď táto zomrela, svedkyňa mala 7 rokov. Vie, že starou matkou žalobkyne bola p. Q.. Vie
taj to, že matka žalobkyne sa vydala do Východnej, ale ona s ňou nebola v žiadnom styku. Vie len o
tom, že asi už zomrela. Nemá žiadnu vedomosť o tom, ako bolo v rodine Jackovej nakladané s týmito
nehnuteľnosťami. Má aj vedomosť o tom, že matka žalobkyne mala aj súrodencov, myslí, že to boli
Milan, Ján, ktorý má byť niekde v Tŕni alebo v Čerhove. Nevedela, že parcely č. 688, 689 a 690/2 zdedila

po svojej starej matke Márii Kolesárovej, rod. Bobíkovej, zomrelej dňa 6.6.1956, a to podľa uznesenia
Okresného súdu Trebišov z 13.7.2009, č.k. 9D 69/2008. Len p. W., ktorá je susedou pri dome č.s. XXX
zisťovala, kto je vlastníkom týchto parciel, keď už bol dom postavený a zisťovala to z toho dôvodu,
že parcela je neudržiavaná. Takže zisťovala vlastníkov za tým účelom, aby vlastník týchto parciel sa oparcelustaral.TakistoajstarostaobceVeľatybolzasvedkyňoustým,abyzaplatilazatietopozemkydaň.
Totiž v obci Veľaty nastala taká situácia, že je tam viacero pozemkov, za ktoré vlastníci neplatia daň a tak
obec zisťovala vlastníkov týchto pozemkov. Čiže prostredníctvom starostu obce Veľaty sa dozvedela,

že je vlastníčkou týchto parciel. O účastníkoch konania vie len toľko, že im tragicky zahynul synček a
že sa rozviedli, nič iné nevie. Vzhľadom na to, že účastníkov konania nepozná a o matke žalobkyne vie
len toľko, že bola Jacková a že sa vydala do Východnej, nevie nič o tom, ako navrhovateľka nadobudla
nehnuteľnosti, ktorými sú dom č.s. 152 a pozemky okolo tohto domu.
32.SvedkyňaQ.Q.,manželkazosnuléhoQ.Q.,vypovedala,žežalobkyňajedcéroujejbývalejšvagrinej,

zosnulý manžel svedkyne a zosnulá matka žalobkyne boli súrodenci. Svedkyňa žalobkyňu poznala ešte
vtedy, keď nebola vydatá, keď spolu s manželom navštevovala folklórne slávnosti vo Východnej, tam
vlastne navštívili príbuzných manžela. Potom bola na svadbe žalobkyne a odvtedy nejaké rodinné styky
neudržiava, nehnevá sa na žalobkyňu, nie je s ňou v žiadnom kontakte, odporcu pozná, nehnevá sa
naňho. Svedkyňa vedela, o ktorý dom sa jedná, aj keď nevedela uviesť číslo domu. Uviedla, že si
pamätá, že keď ešte žila jej svokra, teda matka jej zosnulého manžela, tak hovorila, že tieto pozemky sú

ešte nevyporiadané. Svokra svedkyne hovorila tak, že nie je vyporiadaná záhrada za rodinným domom.
Pokiaľsvokrasvedkynežila,bývalavoVeľatoch,svedkyňatamsmanželomchodila,staralisaomatkujej
manžela, potom táto zomrela. Keď zomrela matka manžela svedkyne, tak za manželom svedkyne prišla
matka navrhovateľky, t.j. prišla za svojím bratom, a práve matka navrhovateľky povedala manželovi
svedkyne, že ona chce, aby mladí, čím mala na mysli navrhovateľku a odporcu, aby prišli bývať do Veľat,

do rodinného domu, v ktorom dovtedy bývala matka manžela svedkyne. Svedkyňa mala vedomosť o
tom,žejejužnebohášvagriná,t.j.matkanavrhovateľky,manželasvedkynemalazdomuvyplatiť,aleaká
to bola suma, nevie uviesť. Svedkyňa nevedela uviesť, ako prebehlo a ako skončilo dedičské konanie
po matke jej manžela, t.j. starej matke navrhovateľky. Ona manželovi povedala, že to bola jeho matka
a matka jej teraz už nebohej švagrinej, preto je to ich problém, nech si ho vyriešia. Manžel svedkyne

zomrel pred 13 rokmi a udialo sa veľa vecí, takže ich nevie časovo umiestniť. Nevie preto, kedy to
bolo, keď matka navrhovateľky prišla za manželom svedkyne, že chce, aby mladomanželia išli bývať
do domu vo Veľatoch. Nevedela ani o tom, že navrhovateľka a odporca už bývajú vo Veľatoch, len
raz prišla matka navrhovateľky, keď vo Veľatoch boli nejaké oslavy. Tam sa náhodou stretla s matkou
navrhovateľky,odktorejsadozvedela,ženavrhovateľkaaodporcavoVeľatochbývajú.Nepamätalasi,či

matka navrhovateľky prišla za manželom svedkyne vtedy, keď navrhovateľka a odporca mali dieťa alebo
to bolo predtým, než sa ich dieťa narodilo. Vtedy, keď prišla matka navrhovateľky za svojim bratom s tým,
že by chcela, aby mladí prišli bývať do domu, tak predniesla tú možnosť, že buď tam mohol ísť bývať
brat navrhovateľky alebo navrhovateľka s manželom. Matka navrhovateľky chcela, aby ten dom nebol
prázdny. Svedkyňa ostala v rodičovskom dome ako najmladšia dcéra, a preto svedkyňa s manželom

nemali potrebu ísť bývať do domu vo Veľatoch. Ešte keď žila svokra svedkyne, tak hovorila o tom, že
v dome, kde ona vo Veľatoch býva, obe jej deti majú čiastku, t.j. aj matka navrhovateľky, aj manžel
svedkyne. Svedkyňa mala vedomosť, že vtedy, keď bola jej bývalá švagriná, t.j. matka navrhovateľky u
svedkyne a jej manžela v Tŕni, keď hovorila o tom, že by chcela, aby buď navrhovateľka s manželom
alebo brat navrhovateľky prišiel bývať do domu vo Veľatoch tak vie, že jej bývalá švagriná manželovi

svedkyne, t.j. svojmu bratovi vyplatila čiastku, ale nevedela uviesť sumu. Svedkyňa vypovedala, že vie,
že jej bývalá švagriná svojmu bratovi vyplatila za tú čiastku na dome, ktorú on dedil po svojej matke.
Matka manžela svedkyne bola súčasne matkou jej bývalej švagrinej. Nevedela, či už vtedy, keď bola
matka navrhovateľky u nich v Tŕni a o tomto rozprávala, či už vtedy mala peniaze, len vie o tom, že
manžel svedkyne bol z tohto domu vyplatený, hovorili o tom aj príbuzní vo Veľatoch. Táto svedkyňa mala

vedomosť o tom, že tie peniaze, ktorými bol manžel svedkyne vyplatený z tohto domu, boli peniazmi
od jeho sestry, t.j. od matky navrhovateľky. Ona má preto tak málo informácii o tom, lebo ona z tých
peňazí nič nevidela a dieťa pochádzajúce z jej manželstva s bratom matky navrhovateľky, tiež z toho
nič nevidelo. Pokiaľ vypovedala, že o týchto skutočnostiach sa dozvedela aj od príbuzných z Veľat,
tak konkrétne sa to dozvedela od sestry svojho bývalého svokra, ktorá povedala, že manžel svedkyne

bol vyplatený od švagrinej svedkyne. Táto sestra svokry svedkyne sa volá Júlia Ujváriová. Svedkyňa
vypovedala, že jej manžel po smrti svojej matky nikdy nebýval vo Veľatoch, on až do smrti býval so
svedkyňou v spoločnej domácnosti. V období, keď vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, tak sa
zdržiaval aj vo Veľatoch, ale riadne tam nebýval. Keď sa trochu dal do poriadku, tak z Veľat prišiel opäť
do spoločného bydliska v Tŕni. Zosnulý manžel svedkyne povedal ich dcére, že krstná mama manželovi

svedkyne vyplatila v hotovosti za dom peniaze. Touto krstnou mamou bola bývalá švagriná svedkyne, t.j.
matka navrhovateľky. Matka navrhovateľky, aj keď bola na pohrebe svojho brata, t.j. manžela svedkyne,
tak jej hovorila, že svojho brata vyplatila z tohto domu zo svojich peňazí.33. Svedkyňa Júlia Ujváriová na pojednávaní konanom dňa 14.5.2013 vypovedala, že žalobkyňa je
vnučkou jej brata Michala Jacka. Tento Michal mal deti Jána, Jozefa, Milana a Annu. Dcéra brata Michala
JackaAnnaJackovásavydalazaKokavca,tedabolavydatáAnnaKokavcováažalobkyňajedcéraAnny

K., rod. Q.. Svedkyňa s Annou Jackovou, vydatou K., nebola často v styku, lebo táto žila vo Východnej,
ale navrhovateľku pozná z detstva, má s ňou dobrý vzťah, považuje ju za rodinu. Odporcu pozná, odkedy
s navrhovateľkou bývali vo Východnej, potom prišli bývať do Veľat. Niekedy k ním zašla, keď ešte žil
syn účastníkov konania, ale žalovaný k svedkyni nechodil. Takže dom bol najprv vo vlastníctve brata
svedkyne V. Q. a jeho ženy P. Q.. Potom tento dom prešiel na dcéru Michala Jacka a jeho manželky

Anny, t.j. na P. Q., vydatú K.. Ale P. Q., vydatá K., nechcela prísť z Východnej do Veľat a bolo to tak,
že ona ten dom dá svojej dcére Jane, t.j. žalobkyni. Potom P. K. prišla, že idú do Tŕne vyplatiť Jána,
ktorý bol bratom Anny vydatej K.. Preto išli vyplatiť, že Anna K. nechcela z Východnej prísť do domu
vo Veľatoch, ale chcela tento dom nechať svojej dcére Jane, takže P. K. išla vyplatiť svojho brata Jána
a potom sa Q. K. a M. Y. nasťahovali do Veľat. Svedkyňa na otázku samosudcu vypovedala, že ku nej
domov prišli P. K. so svojím manželom a povedali, že idú vyplatiť brata P. K.. P. K. jej vtedy povedala,

že s manželom ostávajú vo Východnej v bytovke a že ten dom dávajú svojej dcére. P. K. mala lej jednu
dcéru, tzn., že keď hovorili, že dávajú dcére ten dom, tak ho dávali Q. K.. Nehovorili o tom, odkiaľ majú
peniaze na vyplatenie brata P. K. alebo že koľko mu idú vyplatiť. Podľa svedkyne obaja robili tak, že
peniaze mali. Ona tak vie, že vtedy, keď boli u svedkyne, tak hovorili o tom, že Anna K. s manželom
do tej Tŕne za Jánom išli. Ona vždy počula od matky Q. K., že dom ostáva Jane, Anna hovorila, že ten

dom darujú Jane. Svedkyňa vypovedala, že Ján, brat Anny Jackovej, vydatej Kokavcovej, v tomto dome
nikdy nebýval, on sa oženil a odišiel bývať do Tŕne. Ján zomrel až po tom, čo bol ženatý v Tŕni. Manželka
brata svedkyne V. Q. prežila svoje deti tak, že najprv zomrel brat svedkyne V. Q., potom zomreli jeho
deti Milan a Jozef, Ján sa oženil do Tŕne a manželka brata svedkyne V. Q. P. Q. ešte žila, ale nevie, v
ktorom roku zomrela. Keď zomrela manželka brata svedkyne Michala Jacka, Anna Jacková, tak dom

ostal prázdny a nikto v ňom nežil (č.l. 260-261).
34. Svedkyňa P. Z. na pojednávaní konanom dňa 19.8.2013 - sesternica navrhovateľky, matka svedkyne
a starý otec žalobkyne boli súrodenci - vypovedala, že v rodinnom dome, ktorý je predmetom sporu
bývali starí rodičia navrhovateľky, t.j. rodičia matky navrhovateľky. Títo bývali v dome so štyrmi deťmi,
jedno z týchto detí bola matka žalobkyne, ktorá mala troch bratov. Matka žalobkyne sa vydala a jeden

z tých bratov Ján sa oženil do Tŕne. Najstarší brat matky navrhovateľky zomrel prvý, potom zomrel
starý otec žalobkyne, teda otec matky žalobkyne, potom zomrel ďalší brat matky žalobkyne a potom
zomrela stará matka žalobkyne, teda matky matky žalobkyne a následne zomrel aj najstarší brat matky
žalobkyne Ján, ktorý sa oženil do Tŕne. Svedkyňa opravila svoju výpoveď tak, že najprv zomrela stará
matka žalobkyne a až potom zomrel syn starej matky žalobkyne Ján, ktorý sa oženil do Tŕne. Keď

zomrela stará matka žalobkyne, tak syn starej matky žalobkyne bol už ženatý v Tŕni. Po smrti starých
rodičov žalobkyne bol ten dom napísaný na matke žalobkyne a na jej bratovi Jánovi, ktorý sa oženil do
Tŕne. Vypovedala, že u nej doma na návšteve boli rodičia žalobkyne, teda sesternica svedkyne Anna
Kokavcová so svojím manželom a vtedy Anna Kokavcová povedala, že svojho brata Janka z toho domu
vyplatila. To, koľko mu vyplatila, svedkyňa nevedela uviesť, lebo jej to sesternica Anna K. nepovedala.

Toto svedkyni oznámila medzi rečou, keď rozprávali o tom, že v tom čase, keď ešte navrhovateľka
chodila z Východnej do Veľat, tak stará matka žalobkyne hovorila, že ten dom bude patriť žalobkyni, že
žalobkyňa tam bude bývať. Svedkyňa nevedela uviesť, prečo stará matka nedala napísať dom priamo na
žalobkyňu. Nevedela uviesť, akým spôsobom dom a priľahlé pozemky žalobkyňa nadobudla. Z počutia
vedela o tom, že to bolo darované, mala vedomosť o tom, že tie nehnuteľnosti mala žalobkyňa darované

od svojej matky a svedkyňa priamo od žalobkyne sa dozvedela, že tento dom žalobkyni darovala jej
mama, že má darovaciu zmluvu. Svedkyni toto povedala žalobkyňa vtedy, keď už s odporcom bývali v
dome vo Veľatoch. Svedkyňa nevedela uviesť, kedy to bolo a nepamätala sa ani na to, v ktorých rokoch
mal byť dom vyplatený zo strany matky žalobkyne pre brata matky žalobkyne Jána. Podľa svedkyne
rodičia žalobkyne mali asi taký plán, že do tohto domu pôjdu bývať mladí, t.j. žalobkyňa so žalovaným,

že ten dom bude žalobkynin. Uviedla, že si len myslí, že to bol úmysel rodičov žalobkyne. Pred ňou
povedali len to, že Janka, teda brata matky žalobkyne vyplatili a nič viac. Podľa svedkyne žalobkyňa a
žalovaný už v tom dome bývali, keď matka žalobkyne svojho brata Jána vyplatila (č.l. 278-281).
35. Svedok Vladimír Egreši na pojednávaní konanom dňa 19.8.2013 vypovedal, že od matky žalobkyne
vie o tom, že matka žalobkyne ten dom darovala žalobkyni, lebo sa pýtali matky žalobkyne, či ten dom

predá. Matka žalobkyne povedala, že v žiadnom prípade ho nepredá, že tam príde bývať Jana, t.j.
žalobkyňa. Ešte povedala, že keby tam žalobkyňa bývať neprišla, takže dom nepredajú, že si ho nechajú
ako chalupu. Na otázku, či v rozhovore s matkou žalobkyne táto sa niekedy výslovne vyjadrila, že dom
a pozemky daruje dcére, svedok odpovedal, že áno, že rozprávala u nich, že dom daruje Janke, tedasvojej dcére - žalobkyni. Svedok sa nepamätal, v ktorom roku toto Anna K. rozprávala, podľa svedka to
bolo už po tom, čo matka navrhovateľky tento dom zdedila. Svedok vypovedal, že jemu je známe, že
ten dom vo Veľatoch dostala žalobkyňa darom od svojej mamy. Ešte keď stará matka žalobkyne žila, tak

vždy hovorila, že keď oni zomrú, t.j. keď zomrie stará matka žalobkyne, a starý otec žalobkyne, takže
tam príde bývať Janka, tzn. žalobkyňa. Svedok mal vedomosť o tom, že keď starí rodičia žalobkyne
zomreli, tak ten dom po starých rodičoch nadobudla matka žalobkyne, lebo ona vyplatila svojho brata
Janka. Keď zomreli starí rodičia žalobkyne, tak už z ich detí žili iba matka žalobkyne a jej brat Janko.
Svedok vedel o tom, že matka žalobkyne vyplatila svojho brata Janka, lebo svedok s Jánom vtedy

rozprával o tom, že ako s domom. Janko mu povedal, že celý dom ostáva jeho sestre Anke, lebo Anka
ho vyplatila. On sa ho pýtal, koľko mu sestra dala, ale Janko povedal, že to sa nehovorí, povedal však,
že je spokojný s tým, čo mu sestra dala. Má vedomosť o tom, že keď sa žalobkyňa vydala, tak mama jej
tento dom darovala. Svedok vypovedal aj o tom, že on bol pritom, keď matka žalobkyne rozprávala za
prítomnosti jeho svokry Júlie Ujváriovej o tom, že vyplatila svojho brata Q. Q., ale ten (t. j. Q. Q.) vtedy
prítomný nebol. Podľa svedka matka žalobkyne dôvodila darovanie tohto domu svojej dcére Jane tým,

že Jana so svojím manželom tam prídu bývať. Uviedol, že najprv došlo k vyplateniu zo strany matky
navrhovateľky pre jej brata Jána, až potom bolo darovanie zo strany matky pre žalobkyňu, lebo matka
žalobkyne nemohla skôr žalobkyni dom darovať, než na nej bol celý dom. Svedok vedel aj o tom, že
rodičia žalobkyne darovanie domu chceli vykompenzovať vo vzťahu k bratovi navrhovateľovi, k Robovi
tak, že ten byt, čo rodičia žalobkyne mali vo Východnej, takže ten byt bude Robov. Brat žalobkyne Robo

chodieval do domácnosti svedka (č.l. 282-285).
36. Svedkyňa Mária Cvajnigová, sestra žalovaného, ktorá uviedla, že sa na žalobkyňu, bývalú manželku
svojho brata nehnevá, jednoducho sa nestýkajú - vypovedal na pojednávaní konanom dňa 29.10.2013,
že určite vie, že jej brat so žalobkyňou mali peniaze na kúpu toho domu. Vypovedala, že nie je pravda,
že kúpu toho domu zaplatili rodičia žalobkyne, lebo vie, že jej brat mal peniaze už pred svadbou, lebo

robil stále. Vie aj o tom, že mali peniaze zo svadby, teda z tých darov, ktoré sa pri svadbe dávajú
mladomanželom. Rodičia svedkyne a žalovaného dali žalovanému na svadbu peniaze, rovnako ako jej.
Aj po svadbe im rodičia dávali peniaze, teda svedkyni ako svojej dcére, i svojmu synovi, t. j. žalovanému.
Svedkyňa vypovedala, že žalovaný dával peniaze žalobkyni, tá držala kasu. Po tom, čo žalobkyňa a
žalovanýuzavrelimanželstvo,nejakýčasbývaliurodičovžalovaného,tútodomácnosťonanavštevovala

a videla, že žalovaný žalobkyni dával peniaze. Vie o tom, že ten dom kúpili, boli ho prepisovať, a ona
si tak pamätá, že ešte bývali vo Východnej a brat svedkyne, t. j. žalovaný si od rodičov požičal auto
a išli na nejaký úrad prepísať dom. Išla žalobkyňa, žalovaný a matka žalobkyne. Z toho, čo sa doma
rozprávalo, teda z rozprávania svojich rodičov a svojho brata vie, že za ten dom platila navrhovateľka
zo spoločných peňazí, teda zo spoločných peňazí žalobkyne a žalovaného. Vie, že peniaze mali stále,

kasu držala žalobkyňa. Odkedy manželia bývali vo Veľatoch bola u nich len raz, vtedy žalobkyňa nebola
doma a ešte raz bola vo Veľatoch na pohrebe. Svedkyňa vypovedala, že keď jej brat bol na misiách,
mala žalobkyňa jeho kreditnú kartu. Podľa svedkyne finančná situácia jej brata pred svadbou bola dobrá,
lebo bol stále zamestnaný, býval u rodičov, ktorým nemusel prispievať na domácnosť. nevidela jeho
vkladnú knižku, ale podľa svedkyne nespotreboval toľko, koľko zarobil, takže peniaze musel mať. Pred

uzavretím manželstva jej brat pracoval v Agrostave, ale nevedela, čo tam robil, či šoféra, strážnika alebo
administratívnu silu. Potom robil robotníka v Chemosvite a predavača v elektre. Po uzavretí manželstva
robil jeden čas v kamenárstve a potom vstúpil do armády. Podľa svedkyne i jej i žalovanému dali po
svadbe po 5.000,- Sk, kupovali im dary, a pri každej návšteve žalovaného, keď prišiel k rodičom do
Svitu dali aj 2.000,- Sk. K rodičom prišiel tak 3 až 4 krát do roka. Toto videla svedkyňa na Vianoce a

bolo to počas 5 až 6 Vianoc. O daroch po 1.000 až 2.000,- Sk pre žalovaného od jeho rodičov mala
svedkyňa vedomosť od svojej matky. otec svedkyne (a teda aj otec odporcu) zomrel asi pred 6 - 7 rokmi,
rodičia aj zarábali, aj matka zdedila peniaze z Ameriky. Podľa svedkyne ten dom, časť ktorého darovala
žalobkyňa žalovanému mala žalobkyňa nadobudnúť od nejakej svojej tety, ale svedkyňa keď ten dom
videla, skôr mala dojem, že tá teta sa ho chcela zbaviť. Svedkyňa vypovedala, že má vedomosť o tom,

že jej brat so žalobkyňou mali časť tohto domu zaplatiť, aby bol dom prepísaný, ale nevedela, prečo bol
dom prepísaný len na žalobkyňu. Svedkyňa vypovedala, že predpokladá, že to sprostredkovala matka
žalobkyne, keďže na ten prepis išla s nimi. od svojho brata a od svojich rodičov vedela, že za ten dom
mali zaplatiť 40.000,- Sk, presne nevie, bolo to dávno. Svedkyňa nevedela presne prečo a za akých
okolnosť navrhovateľka odporcovi darovala polovicu nehnuteľnosti. Bolo to tak, že otec svedkyne (teda

súčasne otec žalovaného) bol ochotný ísť do Veľat prerábať ten dom len pokiaľ žalovaný bude napísaný
ako vlastník domu, takže asi sa žalobkyňa rozhodla, že polovičku daruje žalovanému. Tým pádom boli
rodičia žalovaného spokojní a otec žalovaného sa pustil do prerábania domu (č.l. 290 - 295).37. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne voči žalovanému o vrátenie daru, nehnuteľností,
nadobudnutých žalovaným od žalobkyne na základe darovacej zmluvy urobenej vo forme notárskej
zápisnice zo dňa 4.9.1996 spísanej notárkou JUDr. Ľubicou Timčovou, č. N 128/96, Nz 136/96, na

základe ktorej bol vklad vlastníctva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností povolený dňa
29.5.1998 pod V 1032/96 pod položkou výkazu zmien 48/98.
38. Tieto nehnuteľnosti, z ktorých podiel po 1 žalobkyňa takto darovala žalovanému, nadobudla
žalobkyňa podľa vyššie citovaných kúpnych zmlúv urobených formou notárskej zápisnice zo dňa
24.8.1994, N 131/94, Nz 130/94 od Jána Jacka (brata matky žalobkyne) a zo dňa 28.10.1994, N 160/94,

Nz 165/94 od matky žalobkyne, počas trvania manželstva so žalovaným, kde manželstvo žalobkyne a
žalovaného bolo uzavreté dňa 11.6.1994.
39. Žalovaný tvrdil, že kúpne ceny podľa týchto kúpnych zmlúv boli predávajúcim vyplatené zo
spoločných prostriedkov účastníkov konania, t. j. z prostriedkov patriacich do BSM, preto podľa týchto
kúpnych zmlúv, napriek tomu, že v nich je len žalobkyňa uvedená ako kupujúca, patria do BSM.
Žalobkyňa tvrdila, že nehnuteľnosti podľa uzavretých kúpnych zmlúv nadobudla výlučne ona, lebo v

skutočnosti išlo o dar, keď jej matka svoj spoluvlastnícky podiel darovala (napriek tomu, že s matkou
uzavrela kúpnopredajnú zmluvu), a kúpnu cenu dohodnutú v kúpnopredajnej zmluve s predávajúcim
Jánom Jackom jej rodičia darovali v celom rozsahu.
40. Vzhľadom na predmet sporu, keď žalobkyňa návrh dôvodí tým, že žalovaný sa ako obdarovaný
správal a správa k žalobkyni a k členom jej rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy (§

630 Občianskeho zákonníka), súd posúdil za potrebné vyriešiť najprv skutočnosť, či navrhovateľka
na základe kúpnopredajných zmlúv zo dňa 24.8.1994 a 28.10.1994 nadobudla nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva, alebo tieto nehnuteľnosti nadobudli žalobkyňa a žalovaný do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, lebo len za stavu, keď bola žalobkyňa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností,
mohla so žalovaným - svojim vtedajším manželom platne uzavrieť darovaciu zmluvu. Pokiaľ však na

základe týchto kúpnopredajných zmlúv nehnuteľnosti nadobudli žalobkyňa a žalovaný ako manželia do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, darovacia zmluva ohľadne týchto nehnuteľností jedným z
manželov v prospech druhého manžela je neplatný právny úkon, lebo takéto darovanie medzi manželmi
svojím obsahom a účelom odporuje zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka).
41. Darovanie medzi manželmi však nie je možné, nakoľko by to vo svojich dôsledkoch znamenalo

obchádzanie kogentných ustanovení o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Každý z
manželov má totiž vlastnícke právo k celej veci a to tak, že práva jedného manžela sú obmedzené
rovnakými právami druhého. Právne vzťahy, ktoré vyplývajú z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov majú význam len vo vzťahu k celej veci, a to či ide o vzťahy medzi manželmi navzájom
alebo o vzťahy k tretím osobám, takže tu nie je podiel, ktorý by mohol byť samostatným predmetom

majetkovo-právnych konaní. Ak teda má každý z manželov vlastnícke právo k celej veci, obmedzené
však rovnakým právom druhého manžela, potom nemôže jeden z manželov toto svoje právo previesť
na druhého manžela a to ani darovacou zmluvou.
42. Súd zistil rozpory vo výpovediach samotnej žalobkyne a svedka Jána Kokavca, otca žalobkyne, ale
aj ďalšie rozpory vo výpovediach, ako žalobkyne, tak aj vypočutých svedkov. Zároveň zistil aj rozpory

vo výpovedi žalovaného.
43. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzatvorením manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
44. Aby bolo možné vec vylúčiť z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, musí spĺňať jednu zo
zákonom stanovených výnimiek, čo vyplýva zo samotného ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka,
kde vylúčené veci sú získané niektorým z manželov alebo oboma z nich za trvania manželstva

titulom dedičstva alebo darovania, veci ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii jedného z manželov,
ktorý mal takúto vec vo vlastníctve pred uzatvorením manželstva alebo ktorému bola vec vydaná
ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Na základe uvedeného, niektoré veci sú z režimu
bezpodielového spoluvlastníctva vylúčené vzhľadom na právny dôvod ich nadobudnutia aj keď by

inak mohli byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalšiu skupinu predstavujú
veci nadobudnuté manželmi pred uzavretím manželstva a veci vylúčené z rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva na základe zmluvy uzatvorenej medzi manželmi vo forme notárskej zápisnice (§ 143a
Občianskeho zákonníka).Dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva spočíva v prípade sporu na
tom účastníkovi, ktorý tvrdí, že určitá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak
sa toto nadobudnutie preukáže a druhý z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré vec z bezpodielového

spoluvlastníctva vylučujú, bude na ňom spočívať dôkazné bremeno, týkajúce sa týchto skutočností
(Veľké komentáre C.H.Beck).
45. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
46. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
47. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
48. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
49. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

50. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
51. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.
52. Uvedené ustanovenia CSP upravujú tzv. procesné bremená, resp. povinnosti a to povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť
tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie.
Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná

povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností.
Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti dokazovať
skutkové okolnosti predpokladané právnou normou na základe ktorej účastník uplatňuje deklarované
právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v
podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej

fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu.
V civilnom procese ďalej platí aj tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie

do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí
pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „čo nie

je dokázané, neexistuje“ nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná.
53. Súd hodnotil dôkazy, ktoré predložili strany konania v zmysle ust § 191 ods. 1 CSP.
54. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria ani veci nadobudnuté manželmi titulom

darovania. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť. Pokiaľ je vec
darovaná iba jednému z manželov, stáva sa jeho výlučným vlastníctvom. Ak by boli obdarovaní obaja
manželia, vec bude v ich podielovom spoluvlastníctve. Na základe darovacej zmluvy manželia nemôžu
nadobudnúť vec do svojho bezpodielového spoluvlastníctva, takáto darovacia zmluva by bola absolútne
neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak darovacia zmluva nebola uzavretá

písomne, je na tento úmysel možné väčšinou usudzovať iba z okolností, z ktorých k darovaniu došlo. Nie
je pritom postačujúce posúdiť iba povahu predmetu darovania, či napr. vec slúži potrebám celej rodiny
alebo iba jedného z manželov, ale je nutné vždy vychádzať zo skutočného úmyslu darcu (R42/1972).
Rozhodujúcou je tiež doba darovania, či k darovaniu došlo pred uzavretím manželstva alebo po uzavretímanželstva. Pokiaľ došlo k darovaniu pred manželstvom v prospech iba jedného z budúcich manželov,
pôjde o jeho výlučné vlastníctvo. Ak by išlo o dar obom nastávajúcim manželom, mohlo vzniknúť iba
podielové spoluvlastníctvo k veci.

55.Nazákladevykonanéhodokazovania,másúdzapreukázané,ženazákladekúpno-predajnejzmluvy
uzavretej formou notárskej zápisnice dňa 24.08.1994 č. N131/94, Nz130/94 na strane jednej medzi
predávajúcim Jánom Jackom a na strane druhej ako kupujúcej žalobkyne, nenadobudla žalobkyňa
počas jej trvania manželstva so žalovaným nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tejto zmluvy do svojho
výlučného vlastníctva, keďže nebolo súdu preukázané, že cena bola darom rodičov žalobkyne pre

žalobkyňu určeným výlučne na zaplatenie tejto kúpnej ceny.
56. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá formou
notárskej zápisnice dňa 28.10.1994 č. N160/94, Nz165/94 na strane jednej ako predávajúcou matkou
žalobkyne a na strane druhej ako kupujúcou žalobkyňou, je kúpnou zmluvou, nakoľko vykonaným
dokazovaním žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že malo ísť o zastretý právny úkon
a to darovaciu zmluvu zo strany darcu jej matky ako darkyne pre obdarovanú žalobkyňu. Súd uvedenú

kúpnu zmluvu neposúdil ako darovaciu zmluvu, ktorou matka žalobkyne darovala svojej dcére-žalobkyni
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto zmluvy.
57. Neprípustné je darovanie veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva jedným manželom
druhému manželovi. Takéto darovanie medzi manželmi nie je možné, pretože by znamenalo premenu
vlastníckeho režimu veci, ktorá sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve na výlučné vlastníctvo

iba jedného z manželov a malo by za následok zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov
k spoločným veciam a vo svojich dôsledkoch by znamenalo obchádzanie kogentných ustanovení
Občianskehozákonníkaorozsahubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Kzánikubezpodielového
spoluvlastníctva manželov môže dôjsť iba v prípadoch zákonom presne určených a nie dispozíciou
manželov a teda ani ich vzájomnou darovacou zmluvou. Ak má každý z manželov vlastnícke právo k

celej veci obmedzené rovnakým právom druhého manžela, nemôže jeden z manželov toto svoje právo
previesť na druhého manžela a to ani darovacou zmluvou. Darovacia zmluva, ktorou jeden manžel
daruje vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov druhému manželovi je so zreteľom
na ustanovenie § 39 OZ absolútne neplatná.
58. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo

môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou
veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

59. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je zákonnou formou usporiadania majetkových vzťahov
medzi manželmi, kde ide o formu majetkového spoločenstva, ktorého vznik je spätý so vznikom
manželstva. Pojmovým znakom je bezpodielovosť, ktorá vyjadruje, že miera účasti manželov na
spoločnom majetku nie je vyjadrená podielmi ako v prípade podielového spoluvlastníctva. Každý
z manželov má vlastnícke právo k celej veci v bezpodielovom spoluvlastníctve, obmedzený je len

rovnakým právom druhého manžela. Trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zásadne
viazané na dobu trvania manželstva. Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov a vykoná sa jeho vyporiadanie. Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
vymedzený v § 143 Občianskeho zákonníka a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí iba
majetok, ktorý napĺňa znaky bezpodielového spoluvlastníctva uvedené v § 143 Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka, predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvorí
všetko čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a majetok, ktorý bol nadobudnutý niektorým
z manželov za trvania manželstva.
60. Ako už súd vyššie uviedol, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa na základe
kúpno-predajných zmlúv uzatvorených formou notárskej zápisnice dňa 24.08.1994 a dňa 28.10.1994,

ktoré mali byť darovacími zmluvami, nenadobudla nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom týchto zmlúv do
svojho výlučného vlastníctva, keďže nebolo preukázané, že kúpna cena bola darom rodičov žalobkyne
pre žalobkyňu určeným pre žalobkyňu výlučne na zaplatenie kúpnej ceny a taktiež sa nejednalo o
zastretý právny úkon, ktorým mala byť darovacia zmluva zo strany darcu a to matky žalobkyne pre
obdarovanú samotnú žalobkyňu.

V zmysle § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.Z definície kúpnej zmluvy vyplýva, že je to dvojstranný, konsenzuálny právny úkon, ktorým sa
predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy (v tomto prípade nehnuteľnosti zapísané
na LV č. 335 a č. 336) a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu

kúpnu cenu (ako bolo dohodnuté v spomínaných notárskych zápisniciach), kde z dikcie ustanovenia §
628 Občianskeho zákonníka (darovacia zmluva) vyplýva, že darovacou zmluvou, darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Bezodplatnosť darovania je pri
darovacejzmluvevýslovneuvedenáakopojmovýznakprávnejúpravydarovacejzmluvy(vzmysle§628
ods. 1 OZ) a bezodplatnosť darovania spočíva v prenechaní majetkovej hodnoty darcom obdarovanému

bez protiplnenia obdarovaného. Pojmový znak bezodplatnosti je splnený v prípade, ak obdarovanému
v dôsledku darovacej zmluvy nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu. O
darovanie nejde, ak by darovacia zmluva obsahovala príkaz, ktorý by obdarovanému ukladal povinnosť,
ktoré by darcovi prinieslo majetkový prospech. V danom prípade má súd zato, že žalobkyňa uzavrela so
svojou matkou, ale aj Jánom Jackom kúpne zmluvy vo forme notárskych zápisníc, nestala sa výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností a nehnuteľnosti žalobkyňa a žalovaný nadobudli do BSM.

61. Konajúci súd sa aj napriek vyššie vyjadrenému názoru, zaoberal aj samotným ustanovením § 630
Občianskeho zákonníka a to kvalifikovaným porušením dobrých mravov zo strany žalovaného vo vzťahu
k žalobkyni, nakoľko uznesením zo dňa 05.01.2012 súd pripustil zmenu žaloby a to v tom zmysle, že
žalovaný je povinný vrátiť žalobkyni dar, ktorý nadobudol v zmysle darovacej zmluvy napísanej formou
notárskej zápisnice dňa 04.09.1996 a to nehnuteľností zapísaných na LV č. 335 a 336 v k. ú. Veľaty.

62. K uvedenej skutočnosti sa na pojednávaní konanom dňa 10.04.2018 vyjadril právny zástupca
žalobkyne, ktorý uviedol, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhuje, aby súd
žalobe vyhovel a zaviazal žalobcu k splneniu povinnosti, ktorá je obsiahnutá v jej písomnom podaní,
aj v súlade s pozmeňujúcim uznesením zo dňa 05.01.2012. Svoje vyjadrenie na pojednávaní právny
zástupca doplnil písomným podaním doručeným súdu 13.06.2018, v ktorom uviedol, že žalobkyňa

je toho názoru, že vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že nárok žalobkyne na vrátenie daru je
oprávnený, a že nastali skutočnosti, ktoré boli v žalobnom návrhu tvrdené. Žalobkyňa si žalobou zo dňa
09.02.2011 uplatnila nárok na vrátenie daru a domáhala sa určenia, že darovacia zmluva uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorej predmetom bolo darovanie spoluvlastníckych podielov na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. Veľaty zapísaných na LV č. 335 a 336 vedených Okresným

úradom Trebišov, katastrálnym odborom, kde v konaní žalobkyňa uvádzala, že dôvodom pre ktorý žiada
vrátenie daru bolo správanie sa žalovaného, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Zo strany žalovaného dochádzalo sústavne, dlhodobo k psychickému a fyzickému násiliu takej
intenzity, že nemožno mať žiadne pochybnosti o rozpore takéhoto správania s dobrými mravmi. Z
uvedeného vyplýva, že nárok žalobkyne na vrátenie daru je dôvodný a v tejto súvislosti poukázal na

rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/31/2011 zo dňa 15.04.2014, ktorý bol síce odvolacím
súdom zrušený z dôvodu procesného pochybenia, ale to nič nemení na záveroch ku ktorým dospel
súd, t. j. že nehnuteľnosť ktorá bola predmetom darovania nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného. Rovnako bolo preukázané, že žalovaný sa k žalobkyni správal spôsobom,
ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

63. Ďalej právny zástupca žalobkyne uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný
dlhodobo fyzicky, psychicky týral žalobkyňu, o čom svedčia lekárske správy, ako aj záznamy z polície i v
priestupkovom konaní, kde konajúci súd tieto v krátkosti zhrnul a sú uvedené v súdnom spise na č. l. 42.
Ide o trestné oznámenie zo dňa 14.04.2009, 17.05.2009, 02.09.2009, 05.09.2009, 23.09.2009, ako aj
rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/109/2009 o rozvode manželstva zo dňa 30.10.2009, kde

samotný súd konštatuje, že žalobkyňa predložila viaceré lekárske správy, z ktorých vyplýva, že žalovaný
sústavne fyzicky žalobkyňu napádal. Právny zástupca žalobkyne poukázal aj na rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 41Tv/2/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2ToV/2/2015
zo dňa 12.07.2016, ktorým bol žalovaný uznaný na vinného z trestného činu ublíženia na zdraví, čo
rovnako preukazuje skutočnosti tvrdené žalobkyňou, t. j. existenciu sústavného správania sa odporcu

spočívajúceho vo fyzických a psychických útokoch.
64. Na pojednávaní konanom dňa 10.04.2018 sa vyjadril aj právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol,
že trvá na tom, aby súd žalobu zamietol. V konaní bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie, ktoré
sa zameriavalo predovšetkým na to, či predmetné nehnuteľnosti patrili do BSM alebo či boli vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne. Žalobca zotrváva na svojom pôvodnom tvrdení, že nehnuteľnosti sú predmetom

BSM a patria do BSM. Ako primárnu vec, právny zástupca žalobcu uviedol, že je potrebné, aby sa riešil §
630 Občianskeho zákonníka, to znamená kvalifikované porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného
vo vzťahu k žalobkyni a to z dôvodu, že samotná žaloba v podstate žiadne takéto kvalifikované
porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného žiadnym spôsobom nešpecifikuje. V žalobe je lenodkaz na rozsudok o rozvode manželstva, ktorý z pochopiteľných dôvodov žalobca nepovažuje za hrubé
porušenie dobrých mravov. Ďalej právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobkyňa vo svojej žalobe
o vrátenie daru ku dňu konania tohto pojednávania okrem uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo

dňa 12.07.2016, ktoré predložila na dnešnom pojednávaní, neustále odkazuje na skutočnosť, ktorá je
zásadná a od ktorej vlastne odvádza porušenie dobrých mravov a to je rozsudok o rozvode manželstva
z roku 2010, kde sa spomína nejaká nevera, nejaké násilie, psychický nátlak. Taktiež bolo poukazované
na nejaké priestupkové konania, kde ale žalovaný nebol právoplatne odsúdený. V podstate žalobkyňa
ku dňu konania dnešného pojednávania vo svojej žalobe netvrdila, že skutok, ktorý je predmetom

uzneseniaKrajskéhosúduvTrenčínejedôvodomprektorýchcevrátiťdarodžalovanéhospäť.Uvedené
je dosť podstatné, pretože v prípade, ak sa tieto skutočnosti zmenili, to znamená, že neodvádza
porušenie dobrých mravov, kvalifikované porušenie dobrých mravov od skutočností uvedených v žalobe,
ale od tohto uznesenia predloženého na pojednávaní, malo by byť žalobkyňou náležitým spôsobom
prednesené a to vzhľadom na to, že sa jedná o podstatnú zmenu okolností, mala by byť v tomto
smere pripustená aj zmena žaloby, resp. minimálne sa jedná o zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP,

podľa ktorého je za zmenu žaloby potrebné považovať aj zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení. Je
nepochybné, že otázka za akých okolností malo dôjsť ku kvalifikovanému porušeniu dobrých mravov,
je tou najdôležitejšou skutočnosťou pri žalobe o vrátenie daru. Je nepochybné, že k porušeniu dobrých
mravov muselo dôjsť od momentu darovania do budúcna, t. j. od momentu podania žaloby. Tu vystáva
otázka, či v tomto konaní možno prihliadať na také porušenie dobrých mravov, ktoré nastalo po podaní

žaloby, pretože v samotnej žalobe takéto konanie nebolo. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj
na plynutie premlčacích lehôt, pretože nie je možné čakať do nekonečna 5-10 rokov, pokiaľ v priebehu
konania dôjde konečne k finálnemu kvalifikovanému porušeniu dobrých mravov, kedy si súd povie, že
áno, tak toto je už naozaj to porušenie, kvôli ktorému môže dôjsť k vráteniu daru. Vrátenie daru aj
kvalifikované porušenie dobrých mravov musí byť špecifikované žalobkyňou v žalobnom návrhu, v rámci

jej tvrdení v priebehu konania a musí byť jasným spôsobom popísané.
65. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
66. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru za predpokladu, že nastali okolnosti uzákonené v
ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka.

67. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde k prejavu
jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný právny vzťah a obdarovanému vznikne
povinnosť vydať predmet daru darcovi.
68. Prejav vôle, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru za splnenia podmienok podľa § 630
Občianskeho zákonníka, možno urobiť v akejkoľvek forme.

69. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného,
prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide
buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania,
priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny, nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých
mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky,

neposkytnutie potrebnej pomoci.
70. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia
darovacej zmluvy. Právo darcu na vrátenie daru sa však premlčuje, ako každé iné majetkové právo.
Premlčacia doba je v zmysle § 101 OZ trojročná a začne plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje
právo po prvý raz, t. j. odo dňa keď obdarovaný svojim správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia

§ 630 Občianskeho zákonníka.
71. Žalobkyňa pred podaním žaloby, žalovaného nevyzvala na vrátenie daru, nakoľko odvolanie
darovania je jednostranný adresovaný právny úkon darcu, ktorým vzniká darcovi právo domáhať sa
vrátenia daru voči obdarovanému.
72. Pre vrátenie daru je v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka potrebné naplniť dva základné

predpokladyatodoručenievýzvynavráteniedaružalovanému(ktorámôžebyťobsiahnutáajvsamotnej
žalobe) a skutkové vymedzenie kvalifikovaného porušenia dobrých mravov. Súd je toho názoru, že
žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu zo dňa 09.02.2011 žiadne porušenie dobrých mravov neuvádza
a neurobila tak ani v samotnom priebehu súdneho konania. Ku kvalifikovanému porušeniu dobrých
mravov, žalobkyňa v žalobe uvádza jedine to, že žalovaný - obdarovaný sa k darcovi správal a správa

tak, že hrubo porušuje dobré mravy v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, čoho dôkazom
je aj právoplatný rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/109/2009 a že žalobkyňa je už úplne
vyčerpaná psychicky a fyzicky v dôsledku neustálych nezhôd a v súčasnosti býva u svojho otca, čo
podľa súdu za žiadnych okolností nie je možné považovať za naplnenie hmotno-právnych predpokladovpre vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Z dikcie ustanovenia § 630 Občianskeho
zákonníka je zrejmé, že výzva na vrátenie daru musí sama o sebe obsahovať popis skutkových okolností
odôvodňujúcich záver, že k hrubému porušeniu dobrých mravov skutočne aj došlo. Uvedené má oporu

v judikatúre vyšších súdov, ale aj v zákonnom znení, ktoré tento jednostranný právny úkon žalobkyne
považuje za hmotno-právny úkon, ktorého priamym účinkom je práve zánik vlastníckeho práva na strane
žalovaného a obnova vlastníckeho práva na strane žalobkyne. Kvalifikované porušenie dobrých mravov
sa posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne skutočnosti, uvedené vo výzve na jeho vrátenie, resp. v
žalobnomnávrhu,takabyichopodstatnenosťmoholsúdvyhodnotiť.Súdnemôžežalobevyhovieťpokiaľ

žalobkyňa v žalobnom návrhu tieto skutočnosti netvrdí a nepreukazuje, ale len vo všeobecnej rovine
uvádza, že k porušeniu dobrých mravov údajne došlo. Odkaz na rozsudok v inom konaní (konanie o
rozvod) je nepostačujúci, nakoľko súd musí právnu perfektnosť posúdiť s ohľadom na výzvu na vrátenie
daru, resp. skutkové okolnosti popísané v žalobe, ktoré túto výzvu môžu nahradiť (uznesenie NS ČR sp.
zn. 33Odo/936/2006 zo dňa 16.09.2008). Kvalifikované porušenie dobrých mravov musí predovšetkým
existovať v čase doručenia výzvy žalovanému, resp. v čase doručenia žaloby a vyžaduje sa, aby v ňom

boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých žalobkyňa vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči
jej osobe alebo členom jej rodiny. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa nemôže domáhať vrátenia daru
pre kvalifikované porušenie dobrých mravov, ktoré v čase vykonania hmotno-právneho úkonu žalobkyne
ešte neexistovali alebo majú nastať až v budúcnosti. Konajúci súd nemôže vyhovieť návrhu na vrátenie
daru pre akékoľvek porušenie dobrých mravov, ale len pre také, ktoré bolo žalobkyňou uvádzané ako

dôvod pre jeho vrátenie (či už vo výzve alebo v žalobe). Z uvedeným súvisí aj predloženie dôkazu zo
strany žalobkyne, a to uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2Tov/2/2015-402 zo dňa 12.07.2016
uskutočnené žalobkyňou krátkou cestou na pojednávaní konanom dňa 10.04.2018, kde predmetným
uznesením Krajský súd v Trenčíne zamietol odvolanie obžalovaného (žalovaného) ako nedôvodné, čím
sa rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Tv/2/2014 zo dňa 22.05.2015, ktorým bol obžalovaný

(žalovaný) uznaný za vinného pre prečin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva voči žalobkyni
stal zrejme právoplatným. Žalobkyňa okrem samotného doloženia predmetného uznesenia do spisu vo
veci samej, nič nenavrhovala. Žalobkyňa neuviedla k čomu sa má odsudzujúci rozsudok vzťahovať, čo
ním sa má preukazovať, nemenila skutkové okolnosti, na základe ktorých sa domáha vrátenia daru, ani
nepožadovala pripustenie zmeny žaloby. Súd v tejto súvislosti musí skonštatovať, že nie je možné, aby

sa v priebehu konania čakalo, kedy konečne dôjde ku kvalifikovanému porušeniu dobrých mravov.
73. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje darcovi, aby sa domáhal vrátenia daru
v prípade, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy a to chovaním voči darcovi alebo členovi
jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie považuje za právne relevantné len také správanie sa
obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu

(R61/1997). Z výzvy na vrátenie daru, resp. zo žaloby musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby
obdarovaný vec vrátil a s jej obsahu musí byť zrejmé kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu smeruje a
čoho sa domáha ten, kto ju robí. Je potrebné, aby nevhodné správanie sa obdarovaného bolo popísané
konkrétnym a nezameniteľným spôsobom. Za takýto prejav vôle darcu sa považuje aj podanie žaloby
na súd, ktorou sa darca domáha vrátenia daru. Judikatúra súdov ustálila, že predpokladom úspešného

uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného voči nemu alebo členom
jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Podľa judikatúry súdov musí ísť o porušenie dobrých
mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné porušovanie (R88/1998), napr. vo forme fyzického
napádania, hrubých urážok, neposkytnutia potrebnej pomoci atď. Za takýto prípad nepovažuje súdna

prax to, že obdarovaný opomenul životné jubileum darcu napríklad. Rovnako súd pri aplikácii § 630
Občianskeho zákonníka musí prihliadať aj na to, či správanie sa obdarovaného nebolo vyprovokované
samotným darcom, pretože je potrebné vychádzať z princípu vzájomnosti. Predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu nie je teda akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného alebo iba obyčajný
nevďak, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať

akohrubé porušenie dobrých mravov. Za hrubé porušenie dobrých mravov súdna prax považuje prípady,
ak došlo k fyzickému útoku obdarovaného na darcu, k hrubým urážkam na cti darcu, k opakovanému
vyháňaniu darcu z domu, ktorý je predmetom darovania, k sústavnému odmietaniu poskytovania výživy
na ktoré je darca voči obdarovanému odkázaný a podobne.
74.Podanoužalobousažalobkyňaakodarkyňavočižalovanémuakoobdarovanémudomáhalavrátenia

daru v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. K platnosti jednostranného právneho úkonu
adresovaného darcom obdarovanému v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka z hľadiska jeho určitosti
je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti pre ktoré darca požaduje vrátenie daru
a ktoré z jeho pohľadu predstavujú hrubé porušenie dobrých mravov voči darcovi alebo členom jehorodiny. Účinky tohto úkonu nastávajú okamihom doručenia takéhoto jednostranného úkonu, ktorý môže
byť obsiahnutý aj v žalobe obdarovanému.
75. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, pokiaľ by aj súd ustálil, že na základe vykonaného

dokazovania, kúpne zmluvy uzavreté formou notárskej zápisnice sú darovacími zmluvami, tak je
potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním žalobkyňa taktiež neuniesla dôkazné bremeno v zmysle
ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a nepreukázala súdu, že zo strany žalovaného došlo k
hrubému porušeniu dobrých mravov.
K vecnej stránke žaloby súd konštatuje, že s ohľadom na vykonané dôkazy, vykonané dokazovanie

nepreukázalo hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, ktoré
by napĺňalo hypotézu § 630 Občianskeho zákonníka. V konaní sa nepreukázali tvrdenia žalobkyne
v podanej žalobe, že žalovaný sa k žalobkyni správal a správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy,
ktoré žiadnym spôsobom v žalobe žalobkyňa nešpecifikovala, len odkázala na právoplatný rozsudok
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/109/2009. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
76. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdurozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.
78. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
79. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v

uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
80. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení CSP a keďže v
konaní bol úspešný žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,
2, 3 CSP len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v
exekučnom konaní.