Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2022

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6Csp/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121413926
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2022:6121413926.3

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava,
Pajštúnska5,IČO:35724803,zast.:RemediumLegal,s.r.o.,sosídlom85102Bratislava-mestskáčasť
Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník N.,
s trvalým pobytom XXX XX O. XXXX/X, t. č. bytom S., o zaplatenie 3.474,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Návrhom na vydanie platobného rozkazu iniciujúcim upomínacie konanie podľa zákona č. 307/2016
Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) dňa 29.06.2021 ako súdu kauzálne príslušnému

na takéto konanie, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal
zaplatenia istiny 3.422,06 eur, vyčísleného zmluvného úroku z istiny 1.304,52 eur, vyčísleného úroku z
omeškania 198,51 eur, poplatkov 52,44 eur a 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3.422,06 eur od
13.10.2020 do zaplatenia. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania z titulu trov právneho zastúpenia
vo výške 654,60 eur a z titulu súdneho poplatku zaplateného za žalobu. Žalovanú istinu a zmluvné úroky
si žalobca uplatnil titulom neuhradených nárokov z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný

uzavrel so N. dňa 21.02.2017.

2/Nakoľkosanepodarilodoručiťplatobnýrozkazsp.zn.18Up/813/2021vydanýdňaupomínacímsúdom
podľa návrhu uvedeného v predchádzajúcom odseku žalovanému do vlastných rúk a žalobca následne
podal návrh na pokračovanie v konaní, podaním takéhoto návrhu zo strany žalobcu došlo s poukazom
na § 10 ods. 3 ZoUK ex lege k zrušeniu platobného rozkazu a podaním upomínacieho súdu z 25.11.2021

bola táto vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu, ktorý by mal byť vecne a miestne príslušným na
jej prejednanie (§ 13 a § 14 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), keď žalobca v návrhu na
vydanie platobného rozkazu ako adresu pobytu žalovaného uviedol O., ktorá je v Registri obyvateľov
SR uvedená ako adresa trvalého pobytu žalovaného od 28.01.2019.

3/ Zo správy OR PZ v O. zo dňa 09.10.2021 podanej ešte v štádiu veci Okresného súdu Banská Bystrica

18Up/813/2021 mal súd preukázané, že žalovaný sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava,
pričom obyvatelia bytového domu I. policajnému orgánu uviedli, že žalovaný sa, aj so svojou rodinou,
vrátil do N. pred 3 mesiacmi, a od vtedy o ňom nemajú žiadne informácie. Tunajší súd následne
kontaktoval syna manželky žalovaného, ktorý súdu oznámil emailový kontakt na svoju matku a tá
súdu oznámila emailový kontakt na svojho manžela. Žalovaný následne na výzvu súdu oznámil svoju
adresu: S.. Taktiež na výzvu súdu oznámil, že si myslí, že slovenskému jazyku rozumie dostatočne.

Prostredníctvom emailu bola žalovanému doručená aj žaloba s prílohami a uznesenie vydané podľa ust.
§ 167 ods. 1,2 CSP, na ktoré žalovaný nijako nereagoval.4/ Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade ide jednak o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, s
postavením žalovaného ako spotrebiteľa a súčasne ide, a to práve s ohľadom na osobu žalovaného,

ktorý je štátnym občanom N., kde aj žije, o spor s medzinárodným prvkom. Žalovaný sa už v čase
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu s vysokou pravdepodobnosťou nezdržiaval na území
SR, keď na územie N. mal odísť 3 mesiace spätne (minimálne) od 09.10.2021, pretože v tento deň
policajný orgán vyhotovil oznámenie uvedené v predchádzajúcom odseku, takže najneskôr 09.10.2021
komunikoval s obyvateľmi bytového domu, kde žil žalovaný. Z tohto dôvodu súd pristúpil k skúmaniu

svojej právomoci v tejto veci.

5/ Podľa čl. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej
len „nariadenie“), ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc súdov každého
členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nie je inak ustanovené v

článku 18 ods. 1, článku 21 ods. 2 a v článkoch 24 a 25.
6/Podľačlánku18ods.1nariadenia,spotrebiteľmôžežalovaťdruhéhoúčastníkazmluvybuďnasúdoch
členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka
- na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.

7/ Ustanovenie článku 21 ods. 2 nariadenia sa týka určovania právomoci vo veciach individuálnych
pracovných zmlúv a ustanovenie článku 24 nariadenia výlučnej právomoci súdov členských štátov
dopadajúcou mimo rámec predmetu tohto sporu.

8/ Článok 25 nariadenia upravuje voľbu právomoci účastníkov zmluvy dohodou o voľbe právomoci na

riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, ktorá
musí byť písomná alebo písomne potvrdená (ods. 1 písm. a), vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú
medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy ( ods. 1 písm. b).

9/ V danom prípade súd z návrhu na vydanie platobného rozkazu a ani k nej pripojených listinných

dokladov nezistil pri určovaní právomoci možnosť postupu, či už podľa čl. 18 ods. 1 alebo článku 25
nariadenia, preto ďalej nepostupoval podľa tohto nariadenia, ale v súlade s právnym poriadkom SR.

10/ Nakoľko ustanovenia dvojstrannej medzinárodnej zmluvy uzatvorenej ešte medzi ČSSR a SFRJ o
úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, uverejnenej v prílohe vyhlášky

MZV ČSSR č. 207/1964 Z. z. (H.) neobsahujú kolízne normy upravujúce právomoc súdov v majetkových
veciach, je potrebné v danom prípade pri skúmaní právomoci postupovať podľa zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších zmien (ďalej len „MPSaP“).

11/ Podľa § 37 MPSaP, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba,

proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o
majetkové práva, ak tu má majetok.

12/ Ako už bolo uvedené v čase rozhodnom pre určenie právomoci vec prejednať a rozhodnúť, t. j. v čase
podania žaloby, sa žalovaný zdržiaval v štáte, v ktorom sa narodil a ktorého je štátnym príslušníkom,

teda zdržiaval sa v N.. Hoci mal a má na území Slovenskej republiky evidovaný trvalý pobyt, pojem
bydlisko, ktorý používa MPSaP nemožno považovať za pojem s rovnakým obsahom a významom ako
pojem trvalý pobyt. Trvalý pobyt totiž vyjadruje iba registrovaný právny stav bez ohľadu na to, či sa osoba
v mieste trvalého bydliska skutočne a reálne zdržiava (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/37/2017
zo dňa 22.08.2018). Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaný na území Slovenskej republiky

bydlisko nemá, pretože toto má v N. od júna, resp. júla 2021.

13/ Právomoc tunajšieho, resp. slovenského súdu nemožno založiť ani na splnení druhej podmienky §
37 MPSaP „ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok“. Formuláciu uvedeného ustanovenia „ak tu
má majetok“ nie je totiž možné vykladať extenzívne v tom duchu, že stačí mať na území Slovenskej

republiky akýkoľvek majetok (hoci aj účet v banke a podobne), ale musí ísť práve o ten majetok, ktorý je
predmetom konania. K rovnakému záveru dospela aj relevantná odborná literatúra (K.). Slovenský súd
si teda nemôže založiť právomoc v spore o právach viažucich sa k majetku v inom štáte s odôvodnením,
že osoba proti ktorej žaloba smeruje, má na území Slovenskej republiky majetok, ak je tento majetokodlišný od toho, o ktorom sa má v konaní rozhodovať (viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/37/2017 zo
dňa 22.08.2018). V danom prípade súd konštatuje, že spor sa netýka takého majetkového práva, ktoré
by sa viazalo na majetok, ktorý by žalovaný mal na území SR.

14/ Podľa § 37a MPSaP, právomoc slovenského súdu je daná aj: a) vo veciach týkajúcich sa pracovných
zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach
týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má
bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv,

ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach
ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na
území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.

15/ V danej veci s ohľadom na predmet konania nemožno založiť právomoc slovenského súdu podľa §
37b, rovnako ani podľa § 37c, § 37d ZMPSaP a napokon nedošlo ani k založeniu právomoci písomnou

dohodou zmluvných strán, resp. písomným potvrdením takejto dohody v súlade s ust. § 37e ZMPSaP,
keď podľa odseku 5 daného ustanovenia vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv by prípadná
dohoda o právomoci bola platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má
bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

16/ Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci
súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

17/ S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nemá právomoc konať v tejto veci, pričom
existencia právomoci je jednou zo základných procesných podmienok pre to aby konanie mohlo

prebiehať a mohlo byť v ňom meritórne rozhodnuté. Nakoľko takýto nedostatok nemožno odstrániť, súd
postupujúc podľa cit. ustanovenia § 9 CSP toto konanie zastavil.

18/Otrováchtohtokonaniasúdrozhodolpostupompodľa§256ods.1CSPtak,žeichnáhradunepriznal
žiadnej zo strán sporu, keďže konanie bolo zastavené a zavinenie na zastavení nemožno pričítať žiadnej

zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 357 písm. a) a m) a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).