Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrea Szombathová Poláková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/11/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420202591
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4420202591.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci oprávneného:
H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., G. X. XX/XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ladislav
Magyerka, s. r. o., so sídlom v Nových Zámkoch, Ernestova bašta 2, IČO: 36 857 751, proti povinnej: T..
B. Y. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Rakúska republika, X. J.- H., A. XX U.. X/X, o návrhu oprávneného
na výkon rozhodnutia súdu o styku s maloletým B. W., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpeným
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. decembra 2021 č. k. 8Em/1/2020-305 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I.) a vyslovil, že Okresný súd Nové
ZámkyvovecivýkonurozhodnutiaoúpravestykusmaloletýmB.W.,nar.XX.XX.XXXXnemáprávomoc
konať (II.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III.). Rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 161 ods. 1 a 2 CSP, § 52 CMP, čl. 8 a 17 Nariadenia Rady
(ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností a uviedol, že oprávnený - otec maloletého dieťaťa sa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu návrhom podaným dňa 15. 01. 2020 domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia
o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 11P/130/2019 zo dňa 06. 12. 2019, právoplatným a vykonateľným dňa 06. 12. 2019
bolo nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého je oprávnený - otec oprávnený stýkať sa s
maloletým dieťaťom B. W., nar. XX. XX. XXXX každý párny týždeň v roku v utorok, vo štvrtok v čase
od 15:00 hod. do 18:30 hod., v nedeľu od 09:00 hod. do 18:30 hod., každý nepárny týždeň v roku v
utorok od 15:00 do 18:30 hod., a v piatok v čase od 15:00 hod. do nasledujúcej soboty do 19:00 hod.
Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný maloleté dieťa v
určenom čase prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho matke v určenom čase v mieste
bydliska vrátiť. Povinná - matka si svoje povinnosti vyplývajúce jej z vyššie uvedeného rozhodnutia
dobrovoľne neplní a súčasný stav je taký, že povinná - matka od 19. 05. 2020 odmieta maloletého
odovzdávať otcovi. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/130/2019 zo dňa
06. 12. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06. 12. 2019 mal súd prvej inštancie
preukázané, že súd nariadil neodkladné opatrenie tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým
dieťaťom B. W., nar. XX. XX. XXXX každý párny týždeň v roku v utorok, vo štvrtok v čase od 15:00
hod. do 18:30 hod., v nedeľu od 09:00 hod. do 18:30 hod., každý nepárny týždeň v roku v utorok od
15:00 do 18:30 hod., a v piatok v čase od 15:00 hod. do nasledujúcej soboty do 19:00 hod. Matka
je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný maloleté dieťa v určenom
čase prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho matke v určenom čase v mieste bydliskavrátiť. V priebehu konania bolo zistené, že rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č. k. 6CoP/14/2021 -
419 zo dňa 28. 05. 2021 bolo nariadené nové neodkladné opatrenie v časti úpravy styku s maloletým
dieťaťom tak, že otec je oprávnený sa s maloletým synom stretávať každý nepárny kalendárny týždeň
od piatka od 16:00 hodiny do nedele do 15:00 hodiny. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom
riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste jej bydliska. Otec je povinný maloleté dieťa po ukončení
styku v určenom čase odovzdať matke v mieste jeho bydliska, tým bolo zmenené uznesenie Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 06. 12. 2019 č. k. 11P/130/2019-307. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 17. 06. 2021. V danom prípade mal súd prvej inštancie preukázané, že sa jedná
o konanie o výkon rozhodnutia týkajúceho sa maloletého dieťaťa, pričom sa povinná - matka spolu s
maloletým dieťaťom zdržiavajú na území Rakúskej republiky, kde aj bývajú, maloletý tam navštevuje
aj materskú školu od septembra 2020 a obvyklý pobyt má na adrese A. XX U.. X/X, XXXX X. J.-H.,
Rakúsko. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže maloleté dieťa B. W., nar. XX. XX. XXXX,
má obvyklý pobyt na území Rakúskej republiky na adrese: A. XX U.. X/X, XXXX X. J.-H. a na tomto
území žije spolu s povinnou - matkou, kde od septembra 2020 tam navštevuje materskú školu, dospel
súd prvej inštancie k záveru, že nie je daná jeho právomoc v uvedenej veci v zmysle vyššie citovaného
Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach
a vo veciach rodičovských práv a povinností, preto pre nedostatok podmienky konania uvedené konanie
zastavilavyslovil,ževovecivýkonurozhodnutiaoúpravestykusmaloletýmdieťaťomB.W.,nar.XX.XX.
XXXX,nemáprávomockonať.Ohľadomvýkonurozhodnutiamáprávomocapríslušnosťkonaťpríslušný
súd podľa obvyklého pobytu maloletého dieťaťa a oprávnený - otec má možnosť podať takýto návrh na
uvedený súd v Rakúskej republike. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa citovaného
ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a uviedol, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil pokiaľ konanie zastavil a druhým výrokom napadnutého
uznesenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie z tohto dôvodu zastavil. Mal za to,
že na konanie je potrebné aplikovať článok 9 ods. 1 nariadenia Brusel IIa, podľa ktorého keď sa
dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam
nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako
výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo vec zmeny rozsudku
o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ
práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte
pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ pojem obvyklý pobyt
dieťaťa v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto,
ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel je
potrebné vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského
štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej
dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.
Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné
skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
predčasné, nakoľko sa súd dostatočným spôsobom nezaoberal otázkou obvyklého pobytu maloletého
B.. Z doterajšieho obsahu súdneho spisu, ako aj súdneho spisu Okresného súdu Nové Zámky vedeného
pod č. k. 11P/130/2019 vyplýva, že povinná sa nepresťahovala s maloletým do zahraničia oprávnene,
práve naopak do dnešného dňa tento súhlas neudelil. Rovnako je nutné uviesť, že maloletý B. by mal
mať trvalý pobyt ešte stále na území Slovenskej republiky, rovnako ako povinná, pričom pozornosť
je v tejto súvislosti nutné upriamiť najmä na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého uznesenia sa
súd prvej inštancie nevysporiadal s dôvodmi, na základe ktorých ustálil ako obvyklý pobyt maloletého
B. na území Rakúska, a to najmä s prihliadnutím na opakované vyjadrenia povinnej, podľa ktorej sa
styk s maloletým uskutočňoval a to najmä cez víkendy, kedy povinná cestovala s maloletým na územie
Slovenskej republiky do miesta svojho trvalého bydliska navštevujúc svoju rodinu. Okrem toho je nutné
uviesť, že povinná pracuje na území Slovenskej republiky naďalej. Súd prvej inštancie v napadnutom
uznesení uvádza, že maloletý navštevuje materskú školu v Rakúsku, avšak nezohľadnil skutočnosť,
že v uvedenom období prepukla vlna pandémie spojenej s ochorením COVID - 19, počas ktorej deti
školy a ani materské školy nenavštevovali. Maloletý má pevnejšie väzby vytvorené na území Slovenskej
republiky,kdespolutráviačas,rovnakotužijerodinazostranypovinnej,jehorodinaatomukorešponduje
aj trvalé bydlisko maloletého. Pri posudzovaní kategórie obvyklého pobytu dieťaťa je potrebné vziať
na zreteľ obdobie, ktoré maloletý trávi v Rakúsku, avšak bez toho, aby si v Rakúsku vytvoril sociálneväzby, nakoľko s prihliadnutím na dlhodobejšiu spoločenskú situáciu a prijaté opatrenia na zamedzenie
šírenia ochorenia COVID - 19, je vysoko pravdepodobné, že si maloletý sociálne väzby v zahraničí
vytvoriť nestihol a tieto zostali zachované na území Slovenskej republiky, obdobne pokiaľ ide o výučbu
cudzieho jazyka, o ktorom sa povinná zmieňovala, o ktorom povinná predpokladala, že sa ho maloletý
naučí práve v materskej škole, v ktorej mal maloletý tráviť dva roky do začiatku plnenia povinnej školskej
dochádzky. V súčasnosti sa s maloletým navštevujeme a udržiavame aj telefonický kontakt, no nemá
zabezpečený kontakt v rozsahu vykonateľného súdneho rozhodnutia, napríklad na Vianoce, ktoré mal
maloletý stráviť u neho, mu povinná oznámila, že mu maloletého neodovzdá, opakovane dochádzalo
k situáciám, kedy mu povinná zrušila stretnutia z rôznych dôvodov len veľmi krátko pred dohodnutým
začiatkom stretnutia. O maloletého sa dokáže postarať, nakoľko až do jeho odvlečenia povinnej do
zahraničia fungovali prakticky v striedavej osobnej starostlivosti. Povinná mala od začiatku tendenciu
pretrhnúť ich citové väzby, a to aj vytrhnutím maloletého z jeho doterajšieho prirodzeného a stabilného
prostredia a v súčasnosti je uvedené možné identifikovať aj v jej prístupe k súdnym konaniam, nakoľko
odignorovala pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 02. 11. 2021 a rovnako aj pojednávanie, ktoré
sa uskutočnilo vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č. k. 11P/130/2019 dňa 14. 01. 2022
o 13.00 hod, na ktoré sa povinná nedostavila a bola jej z tohto dôvodu uložená aj pokuta, pretože svoju
neprítomnosť neospravedlnila, pojednávanie nežiadala odročiť a predvolanie na pojednávanie riadne
prevzala. Povinná sa napríklad nachádzala v nemocnici a dozvedel sa, že maloletého strážila cudzia
osoba, hoci on bol ochotný a pripravený postarať sa o svojho syna. Povinná namiesto neho, otca dieťaťa,
uprednostnila cudziu osobu. Maloletý mal v jeho domácnosti svoje veci, hračky, z ktorých dôvodov nie
je možné ustáliť, že obvyklým pobytom maloletého B. je Rakúsko. Skutočnosť, že povinná zapísala
maloletého B. do materskej školy neznamená, že maloletý ju aj fakticky navštevoval, z ktorého dôvodu
bolo v konaní nevyhnutné zaoberať sa aj touto skutočnosťou a ustáliť, kedy a či došlo k presťahovaniu
maloletého do zahraničia, ktoré by malo charakter trvalosti a začlenenia maloletého do sociálneho a
rodinného prostredia v Rakúsku. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sa nemožno stotožniť s
obsahom napadnutého uznesenia, pokiaľ sa maloletý striedavo zdržiaval na území Slovenskej republiky
a aj na území Rakúska, z ktorého dôvodu mal za to, že vzhľadom na osobitosti konkrétneho prípadu
je založená právomoc slovenského súdu a nemožno ju vylúčiť na základe dôvodov uvedených v
napadnutom uznesení. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že právomoc vo veci konať má
Okresný súd Nové Zámky.
3. K podanému odvolaniu oprávneného sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že na Okresnom
súdu Nové Zámky aktuálne prebieha na návrh oprávneného, resp. otca maloletého konanie vo veci
úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, sp. z. 11P/130/2019, ktoré nebolo doposiaľ ukončené.
V rámci posledného súdneho konania dňa 14. 1. 2022 sa povinná, resp. matka maloletého na termín
predvolania nedostavila, svoju účasť neospravedlnila. Otec maloletého uviedol, že matka s maloletým
sa aktuálne zdržiava v Rakúsku. Styk otca s maloletým prebieha v zmysle Uznesenia Krajského súdu v
Nitre, každý druhý týždeň od piatku do nedele tak, že otec si v piatok chodieva pre syna do Rakúska a
v nedeľu si pre maloletého prichádza na Slovensko matka. K odvolaniu otca uviedol, že je jednoznačne
preukázané, že matka sa s dieťaťom dlhodobo zdržiava v Rakúsku a otec na styk chodí pre dieťa
do Rakúska. Z uvedeného dôvodu orgán SPODaSK nemôže plnohodnotne plniť funkciu kolízneho
opatrovníka ani vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
4. K podanému odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná, ktorá uviedla, že s maloletým sa
presťahovali na územie Rakúsky republiky v júli 2020, kedy im boli udelené potvrdenia o pobyte,
následne maloletého prihlásila do materskej školy v mieste ich trvalého bydliska X. J.-H.. Maloletý
začal navštevovať materskú školu od septembra 2020 (dochádzku ukončí v auguste 2022 a nastúpi
na základnú školu v septembri 2022 - zápis prebieha). Tvrdila, že nemá trvalý pobyt na území SR, na
územie SR chodí z dôvodu vykonávania profesie ako pendler v čase určenom jej zamestnávateľom
a v čase, ktorý určil súd, a to každý nepárny týždeň vyzdvihuje maloletého v mieste trvalého bydliska
oprávneného. Od kedy vydal Krajský súd v Nitre uznesenie zo dňa 28. 05. 2021 č. k. 6CoP/14/2021
oprávnený začal po maloletého chodiť v zmysle rozhodnutia súdu, každý nepárny kalendárny týždeň od
piatka od 16:00 h do nedele do 15:00 h a ona si ho vyzdvihla v mieste jeho trvalého pobytu, kde reálne
žijú jeho rodičia, on býva a s maloletým sa zdržiava vždy na chate v obci W., ktorú vlastní oprávnený.
Maloletý má trvalý pobyt aj na území SR, ale len z dôvodu, že im oprávnený neudelil súhlas, a preto
je maloletý prihlásený aj na adrese jej otca; B. Z., L. G. XX, kde sa reálne nezdržiava a zároveň má
maloletý potvrdenie o trvalom pobyte v Rakúskej republike, potvrdenie o pobyte na adrese A. XX U.. X/X, XXXX X. J. - H., zdravotné a sociálne poistenie z Rakúskej republiky. Trvalý pobyt na území SR, nie
je reálnym pobytom maloletého, ale len „papierovým“ - z dôvodu nesúhlasu oprávneného, preto bol v
rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaný návrh na udelenie dočasného súhlasu s
vysťahovaním dňa 29. 07. 2020. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je potrebné vziať na zreteľ
obdobie, ktoré trávi v Rakúskej republike, t. j. obdobie od kedy sa presťahovali v júli 2020. Maloletý tu
strávil leto 2020, materskú škodu začal navštevovať od septembra 2020, od septembra 2022 nastúpi
na základnú školu v X. J. - H.. V období od septembra 2020 do septembra 2022 maloletý trávil čas na
území Rakúskej republiky, čo potvrdzujú faktúry za materskú školu, ktorých časť predložila ako dôkaz,
ktorý vyvracia tvrdenie oprávneného, že obvyklým pobytom dieťaťa nie je Rakúska republika, a že
nenavštevoval materskú školu. Z predložených faktúr je zrejmé aj koľko dní bol maloletý daný mesiac
v materskej škole, keďže v časti faktúry: Essensbeitrag - príspevok na stravu, je obdobie ktoré sa to
týka, počet dní v danom období, ktoré strávil maloletý v materskej škole a násobok sumy 4,- eur na
porciu (obedy). Maloletý sa za obdobie od kedy sa presťahovali naučil základy nemeckého jazyka a bol
odporučený učiteľmi z materskej školy, aby od septembra 2022 začal navštevovať základnú školu. Styk
maloletého v období od júla 2020 do júna 2021 zabezpečovala výlučne iba ona a jej rodina, oprávnený
odmietal akékoľvek ponuky k dohode a stretnutiu sa s maloletým, okrem tých prípadov, ak mu ho priniesli
a následne po dvoch dňoch si ho vyzdvihli. Ak by ona s jej rodinou nenosili maloletého k oprávnenému
v uvedenom období, styk by zabezpečený nebol. Oprávnený si začal chodiť po maloletého, až keď sa
oboznámili s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 6CoP/14/2021-419 zo dňa 28. 05. 2021. V období
od júla 2021 do januára 2022 si oprávnený, okrem Vianoc, nepýtal maloletého v iné dni ako boli súdom
určené, či už v čase letných, jesenných, zimných či veľkonočných prázdnin. Vyjadrenie oprávneného, že
maloletý u neho nestrávil Vianoce je nepravdivé. Tvrdenie oprávneného, že až do odvlečenia maloletého
do zahraničia fungovali prakticky v striedavej starostlivosti odporuje v podstate celému konaniu. Zo spisu
č. k. 11P/130/2019, z ktorého vyplýva, že od 06. 12. 2019, kedy bolo prvé a zatiaľ jediné pojednávanie,
ktorého sa zúčastnila, sa dohodli na dočasnej úprave styku. Okresný súd Nové Zámky dohodu písomne
vypracoval a vyznačil právoplatnosť až dňom 12. 11. 2020, kde neodkladným opatrením upravil styk otca
s maloletým tak, že je oprávnený sa s ním stýkať každý párny týždeň v roku v utorok, vo štvrtok v čase od
15:00 h do 18:30 h, v nedeľu od 9:00 h do 18:30h a každý nepárny týždeň v roku v utorok od 15:00 h do
18:30havpiatokvčaseod15:00hdonasledujúcejsobotydo19:00h.Ďalejmaloprávnenýprávonastyk
s maloletým počas vianočných sviatkov, a to 24. 12. 2019 od 16:00 h do 19:00 h, 26. 12. 2019 od 15:00
h do 19:00 h, od 27. 12. 2019 od 15:00 h do 28. 12. 2019 do 19:00 h, od 06. 01. 2020 od 9: 00 h do 07.
01. 2020 do 18:30 h. Uvedené začali aplikovať hneď po pojednávaní dňa 06. 12. 2019, aj napriek tomu,
že uvedená dohoda nebola súdom vypracovaná a právoplatná. Od začiatku boli problémy, konfliktné
situácie, následne začali navštevovať Centrum pre rodiny a deti. Ohľadom jej zdravotného stavu, ktorý
nie je predmetom konania uviedla, že mala vážne zdravotné problémy v období od konca apríla do
konca mája, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu, o čom bol oprávnený upovedomený, a teda mu maloletého
nevie priniesť a napriek tomu, oprávnený nebol ochotný prísť pre maloletého. Po maloletého začal chodiť
od konca júna 2021. Od vypuknutia pandémia COVID - 19, je nutné uviesť, že v rámci dodržiavania
opatrení obmedzili pohyb, na územie SR chodia len v pádnych prípadoch a len na nevyhnutný čas. V
Rakúskejrepublikenebolizatvorenématerskéškoly,fungovalivobmedzenomrežime,alesynnevypadol
z kolektívu na dlhšiu. Tvrdila, že vykonáva funkciu vládneho audítora, za ktorou dochádza do Bratislavy.
Nakoľko jej zamestnávateľ tiež obmedzil pohyb, dlhodobo funguje čiastočne na práci z domu. Rodina,
ktorá ostala na území SR sú predovšetkým starí rodičia, tých často nenavštevujú, lebo sú riziková
skupina. Uviedla, že o pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 02. 11. 2021 nebola riadne oboznámená,
len telefonicky od oprávneného, ako dôkaz prikladá SMS komunikáciu. O uloženej pokute sa dozvedela
z priloženej dvojstrany zápisnice o pojednávaní. Mala za to, že súd prvej inštancie posúdil vec správne.
5. Oprávnený sa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a matky k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou - oprávneným, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP) v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 127 a § 363
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
(§ 65, § 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania pred súdom prvej inštancie (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistilskutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetné konanie o výkone rozhodnutia začalo na základe
návrhu oprávneného podaného dňa 15. júna. 2020, ktorým žiadal nariadenie výkonu neodkladného
opatrenia - uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/130/2019 zo dňa 6. decembra 2019,
ktorým bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom B. W., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený
stýkať sa s maloletým dieťaťom každý parný týždeň v roku v utorok, vo štvrtok v čase od 15:00 hod. do
18:30 hod., v nedeľu od 09:00 hod. do 18:30 hod., každý nepárny týždeň v roku v utorok od 15:00 hod.
do 18:30 hod. a v piatok v čase od 15:00 hod do nasledujúcej soboty do 19:00 hod. Súd prvej inštancie
na základe návrhu oprávneného rozhodol tak, že nariadil výkon rozhodnutia - uznesenia Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 11P/130/2019 zo dňa 6. decembra 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 6. decembra 2019. Proti uvedenému rozhodnutiu podala povinná odvolanie, v
dôsledku ktorého bolo predmetné uznesenie súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Nitre zo
dňa 17. decembra 2020 č. k. 9CoE/65/2020-140 zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
10. Podľa § 186 ods. 1 a 2 CSP skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj
právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Súd vychádza
zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach
o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
11. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Brusel IIa“) súdy členského štátu majú
právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom
štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
12. Podľa čl. 9 ods. 1 Brusel IIa keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného
členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého
pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po
presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým,
ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje
obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.
13. Podľa čl. 10 Brusel IIa, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy
členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným
premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v
inom členskom štáte a:
a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením
alebo zadržaním, alebo
b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán
alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu
dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do
jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste
pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého
bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť
svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde
členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením
alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťaobvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o
opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
14. Právomoc súdu je procesná podmienka konania, na ktorú musí súd prihliadnuť v každom štádiu
konania, a ktorej absencia je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, ktorý v intencii § 9
CSP vedie k zastaveniu konania. Recipročne k tomu, však v prípade zastavenia konania bez splnenia
zákonných podmienok dochádza k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom „denegatio
iustitiae“.
15. Odvolací súd konštatuje, že pri určovaní právomoci súdu konať a rozhodovať v rozsahu úpravy
práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode je rozhodujúcim určenie obvyklého pobytu
maloletého dieťaťa v zmysle čl. 8 ods. 1 a 2 Brusel IIa, v prípade, že nie sú aplikovateľné pravidlá
podľa článkov 9, 10 a 12. Z tohto dôvodu je potrebné preskúmať, či vec nemožno najskôr podradiť pod
niektorú z výnimiek uvedenej v článkoch 9, 10 a 12 Brusel IIa. Uplatnenie ustanovení článkov 9 a 10
a 12 ods. 3 a 4 Brusel IIa podmieňuje určiť obvyklý pobyt maloletých detí v čase začatia konania, tzn.
ku konkrétnemu dňu a tiež určiť ich obvyklý pobyt v čase, kedy súd o svojej právomoci rozhoduje (resp.
bude opäť rozhodovať v odvolacom konaní). Súd si teda môže založiť svoju právomoc podľa čl. 8 Brusel
IIa až v prípade, ak si právomoc nezaloží na základe ustanovení čl. 9, 10 a 12 Brusel IIa.
16. Zo znenia nariadenia Brusel IIa v súvislosti s preskúmavanou vecou, aj s prihliadnutím na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 192/2013-32 je zrejmé, že za podstatné kritérium pre
určenie právomoci súdov členských štátov vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu (vrátane konania vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa - výkonu rozhodnutia vo veciach
maloletých) v intencii Brusel IIa sa považuje jednak obvyklý pobyt dieťaťa, a jednak posúdenie, či došlo
k oprávnenému presťahovaniu maloletého z jedného členského štátu do iného členského štátu, alebo
jeho neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu. Až po zodpovedaní otázky oprávneného, resp.
neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania, je možné určiť miesto obvyklého pobytu maloletého
dieťaťa.
17. Podľa rozhodnutia súdneho dvora (C-85/18 PPU zo dňa 10. apríla. 2018) vyplýva, že otázka
právomoci súdu rozhodujúc o rodičovských právach a povinnostiach (čl. 1 ods. 1 písm. b Brusel IIa) k
dieťaťu, ktoré bolo neoprávnené premiestnené, nemôže byť určená s ohľadom na pravidlo všeobecnej
právomoci podľa čl. 8 ods. 1 Brusel IIa. V súlade s článkom 8 ods. 2 Brusel IIa sa tak pravidlo
všeobecnej právomoci uvedené v odseku 1 tohto článku uplatní najmä s výhradou ustanovení článku
10 tohto nariadenia, ktorý stanovuje osobitné pravidlo v prípade neoprávneného premiestnenia alebo
zadržiavania dieťaťa.
18. V prípadoch neoprávneného premiestnenia detí článok 10 Brusel IIa vo všeobecnosti priznáva
právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností súdom členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj
obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím premiestnením. Táto právomoc je v zásade zachovaná a je
postúpená, len ak dieťa nadobudlo obvyklý pobyt v inom členskom štáte a ak je okrem toho zároveň
splnená aj jedna z alternatívnych podmienok uvedených v tomto článku 10 (rozsudok z 1. júla 2010,
Povse, C-211/10 PPU).
19. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy.
Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (aj keď je spravidla s trvalým pobytom totožný), ani s
pojmom bydlisko. K výkladu pojmu „obvyklý pobyt“ vo vzťahu k maloletému dieťaťu v intencii nariadenia
Brusel IIa je právne relevantná interpretácia Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“),
ktorý predmetný pojem explikoval vo svojich rozhodnutiach; sp. zn. C-523/07 zo dňa 2. apríla 2009 a
sp. zn. C-497/10 PPU zo dňa 22. decembra 2010.
20. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 25. apríla 2018 sp. zn. 5Cdo/137/2017 uviedol, že
„obvyklý pobyt“ v intencii Brusel IIa je pojmom faktickým a nie právnym, t. j. nezávislým na splnení
akýchkoľvek legálnych kritérií na rozdiel napr. od trvalého pobytu, ktorý má charakter evidenčný a jeho
vznik je viazaný na určité členským štátom stanovené právne podmienky. Zdôraznil, že Súdny dvor
EÚ v rámci svojej rozhodovacej činnosti podáva vysvetlenie k spôsobu, akým majú súdy pristupovať
k určovaniu miesta obvyklého pobytu, resp. bližšie definujú faktory rozhodné pri prijímaní konečného
verdiktu súdu.21. Keďže články nariadenia, ktoré uvádzajú pojem obvyklý pobyt, neobsahujú výslovný odkaz na právo
členských štátov s cieľom určiť zmysel a rozsah tohto pojmu, toto určenie sa musí vykonať s ohľadom
na kontext ustanovení a cieľ nariadenia, a to najmä cieľ vyplývajúci z jeho odôvodnenia č. 12, podľa
ktorého ním stanovené kritériá právomoci sú konštruované tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu
dieťaťa, a najmä kritériu blízkosti. Na to, aby bol tento najlepší záujem dieťaťa čo najviac dodržaný,
Súdny dvor už rozhodol, že pojem obvyklý pobyt v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia zodpovedá miestu,
ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia, resp. miesto v
ktorom má dotknutá osoba centrum (ťažisko) svojho života. Toto miesto musí stanoviť vnútroštátny súd
s prihliadnutím na všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
22.Vovšeobecnostijemožnépriurčeníobvykléhopobytumaloletéhodieťaťavychádzaťzrozhodujúcich
kritérií, ktorými okrem fyzickej prítomnosti v členskom štáte sú najmä; zistenie či táto prítomnosti v
členskom štáte nemá len dočasný alebo príležitostný charakter a vykazuje znaky trvalosti. Ďalej je to
kritérium trvania, pravidelnosti, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie
rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť, pracovné aktivity, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby
osoby v danom štáte. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor EÚ nepovažuje
kritérium štátneho občianstva, či dĺžky pobytu na území členského štátu za výsostne určujúce faktory,
ktoré by mali pri určovaní skutočného miesta pobytu osoby rozhodujúci význam. Na zmenu obvyklého
pobytu do hostiteľského členského štátu sa totiž ráta najmä vôľa dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále
a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu. Trvanie pobytu tak môže slúžiť
iba ako indícia v rámci posúdenia stability pobytu, pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle
všetkých osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu.
23. Pri určovaní miesta obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je potrebné zohľadňovať všetky osobitné
skutkové okolnosti prípadu. Osobitnou okolnosťou je v tomto smere samotný vek dieťaťa, ktorý
determinuje ako rozsah určujúcich kritérií, tak aj relevanciu konkrétneho kritéria. Vo všeobecnosti je
„ťažiskovým“ prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou
osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň.
24. Podľa článku 8 Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania s výhradou
ustanoveníčlánkov9,10a12.Článok9BruselIIaupravujezachovanieprávomocipôvodnéhoobvyklého
pobytu dieťaťa, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu
a nadobudne tam nový obvyklý pobyt a článok 10 nariadenia upravuje zachovanie právomoci súdov
členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným
premiestnením alebo zadržaním v prípadoch únosu dieťaťa, jeho neoprávneného premiestnenia alebo
zadržiavania, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a je súčasne splnená
jedna z podmienok uvedených v písmene a) alebo b) článku 10 nariadenia.
25. Súdny dvor vo svojom rozhodnutí (C-85/18 PPU 10. apríla 2018) konštatoval, že čl. 10 Brusel IIa a
článok 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní
a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti sa majú vykladať v tom zmysle, že
vo veci, akou je vec v spore vo veci samej, v ktorej dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt v členskom štáte, bolo
neoprávnene premiestnené jedným z jeho rodičov do iného členského štátu, súdy tohto iného členského
štátu nemajú právomoc rozhodovať o žiadosti týkajúcej sa opatrovníckeho práva alebo o žiadosti na
určenie výživného vo vzťahu k tomuto dieťaťu, pokiaľ neexistuje akýkoľvek náznak, že by sa druhý rodič
zmieril s premiestnením alebo nepodal žiadosť o návrat tohto dieťaťa.
26. Z nesporných tvrdení účastníkov konania deklarovaných v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu
vyplýva, že oprávnený ako otec maloletého dieťaťa nedal povinnej ako matke maloletého dieťaťa súhlas
s odsťahovaním sa s maloletým na územie Rakúskej republiky.
27. Z vyššie uvedeného dôvodu je potrebné odvolaciu námietku oprávneného, ktorý namietal, že
súd prvej inštancie mal správne po právnej stránke vychádzať z čl. 9 ods. 1 Brusel IIa hodnotiť ako
nedôvodnú. Samotný článok 9 ods. 1 Brusel IIa prezumuje pre jeho aplikáciu „oprávnené“ premiestnenie
maloletého dieťaťa z jedného členského štátu do iného členského štátu. Preto ak sám oprávnený
namieta, že nedošlo k oprávnenému premiestneniu maloletého do Rakúskej republiky, resp. bez jehosúhlasu, čo sa v dôsledku vyjadrenia povinnej k odvolaniu vykazuje ako nesporná skutočnosť, je
aplikácia ustanovenia čl. 9 ods. 1 Brusel IIa ako kritéria na určenie právomoci súdu v prejednávanej
veci vylúčená.
28. Zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, vyplýva, že povinná s maloletým dieťaťom
sa dlhodobo zdržiavajú na území Rakúskej republiky, kde aj bývajú na adrese; A. U.. X/X, X. J.- H., a
kde maloletý navštevuje aj materskú školu od septembra 2020.
29. Z pozitívneho výsledku lustrácie z registra obyvateľov SR vyplýva, že povinná mala od 10. 10. 2014
do 20. 07. 2020 prihlásený trvalý pobyt na adrese; B. Z., T. G. T. XXXX/X. Od 20. 07. 2020 má evidované
miesto pobytu na adrese; X. J.- H., A. XX U.. X/X, Rakúska republika.
30. Z pozitívnej lustrácie z registra agendy občianskych preukazov vyplýva, že povinná má evidovaný
trvalý pobyt na adrese; X. J.- H., A. XX U.. X/X, AUT.
31. Z pozitívneho výsledku lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka je od 01. 01. 2016
zamestnaná u zamestnávateľa; E. P., Z., T. G. T. XX, IČO: 50086821.
32. Z pozitívneho výsledku lustrácie z registra obyvateľov SR vyplýva, že maloleté dieťa; B. W., nar. XX.
XX. XXXX, má evidovaný od 09. 09. 2020 trvalý pobyt na adrese: B. Z., L. G. XXXXX/XX.
33. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že od septembra 2020 žijú spoločne s maloletým
dieťaťomnasúčasnejadrese;J.-H.,A.XXU..X/X,Rakúskarepublika.Trvalýpobytmaloletéhonaúzemí
SR nie je reálnym pobytom maloletého, ale len „papierovým“ z dôvodu nesúhlasu otca s vysťahovaním
dňa 29. júla 2020. Ďalej uviedla, že maloletý ovláda základy nemeckého jazyka na takej úrovni, že jej
bolo odporučené zaradenie maloletého do výchovného procesu na základnej škole v mieste bydliska X.
J. -H.. Právnemu zástupcovi oprávneného bolo vyjadrenie matky doručené, ktorý sa však k uvádzaným
tvrdeniam matky, resp. povinnej nevyjadril.
34. Sám oprávnený v podanom odvolaní poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
6. decembra 2019 č. k. 11P/130/2019, z ktorého je zrejmé, že povinná sa s maloletým presťahovala do
zahraničia neoprávnene, t. j. bez jeho súhlasu.
35.Odvolacísúdkonštatuje,žezuzneseniaOkresnéhosúduNovéZámkyzodňa6.decembra2019č.k.
11P/130/2019-310vyplýva,že(bod12.odôvodnenia)„zospisuapripojenýchsprávmalsúdpreukázané,
že matka sa odsťahovala s maloletým dieťaťom do Rakúska. Súd konštatuje, že matka bez súhlasu
otca, prípadne rozhodnutia súdu, teda svojvoľne odišla s maloletým dieťaťom do zahraničia ...“
36. Odvolací súd konštatuje, že z uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. 12. 2020 č. k. 9CoE
65/2020-140 vyplýva, že otec minimálne od 23. 02. 2021, kedy uvedené uznesenie bolo doručené jeho
právnemu zástupcovi, mal vedomosť o presnej adrese pobytu matky s maloletým dieťaťom v Rakúskej
republike.
37. Odvolací súd vo svetle vyššie uvedeného dospel k záveru, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa; B.
W., nar. XX. XX. XXXX, je na adrese A. XX U.. X/X, X. J.- H., Rakúska republika, a to z nižšie uvedených
dôvodov.
38. Vo svetle vyššie uvedeného, v aspekte čl. 10 ods. 1 Brusel IIa mal odvolací súd v prvom rade
preukázané, že pôvodný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa bol na území SR. V druhom rade mal
preukázané, že povinná s maloletým dieťaťom minimálne od júla 2020 žije nepretržite, na adrese; A. XX
U.. X/X, X. J.- H., Rakúska republika, t. j. na strane povinnej a maloletého, okrem aspektu faktického žitia,
je tu aj vôľová stránka, resp. úmysel trvalého usadenia na deklarovanom mieste. Odvolací súd dodáva,
že skutočnosť, že sa realizoval styk maloletého dieťaťa s otcom v rámci dočasnej úpravy rodičovských
práv a povinnosti, ešte nemožno hodnotiť na ťarchu záveru o nepretržitom, resp. pravidelnom žití matky
s dieťaťom na uvedenej adrese ich súčasného pobytu, nakoľko tu absentuje vôľová stránka maloletého,
resp. osoby, ktorá dočasne vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého na etablovaní, resp. vytvorení
si trvalých väzieb na adrese (mieste) realizovania styku otca s maloletým dieťaťom. V treťom rade mal
odvolací súd za preukázané, že na strane maloletého dieťaťa, ktorý žije s matkou, sú naplnené všetkyrelevantné kritéria odvodzujúc záver o etablovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa na adrese A.
XX U.. X/X, X. J.- H., Rakúska republika, a to na základe enumerovaných kritérií; a/ nepretržitého,
resp. pravidelného žitia maloletého dieťaťa s matkou od júla 2020 na uvedenej adrese vo faktickom i
vôľovom aspekte. Povinná ako osoba, ktorá do rozhodnutia vo veci samej o úprave rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, z titulu uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. mája 2021 č.
k. 6CoP/14/2021-419, vykonáva dočasnú osobnú starostlivosť o maloletého. Maloleté dieťa vzhľadom
na jeho vek je naviazané na osobu matky, resp. povinnú, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a ktoré
si na uvedenej adrese, resp. v mieste svojho súčasného pobytu vytvorilo ako rodinné, tak i sociálnej
väzby v rámci navštevovania predškolského zariadenia, susedských väzieb so svojimi rovesníkmi a
v rámci prirodzenej sociálnej interakcie maloletého v primeranom okruhu bydliska matky v intencii jej
interakcie pri realizácii „dočasnej“ starostlivosti o maloletého. Maloletý od septembra 2020 navštevuje
predškolské zariadenie v Rakúskej republike. Avšak, ani zohľadnenie „COVID“ situácie nie je schopné
relevantne oslabiť vyššie prezentovaný záver, nakoľko v konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť
dlhodobé časové hľadisko (cca 2 roky), od kedy je maloletý na území Rakúskej republiky, kedy aj pri
zohľadnení dočasných obmedzujúcich opatrení v rámci prevádzok predškolských zariadení na území
Rakúskejrepubliky,nemožnokonštatovať,žebymaloletédieťavrozhodnomobdobíuvedenézariadenie
vôbec nenavštevovalo. Naopak, maloletý je vo veku, kedy aj pomerne kratšie časové úseky v rámci
sociálnej interakcie v predškolských zariadeniach sú spôsobilé založiť, resp. etablovať sociálne väzby
maloletého dieťaťa, a teda z pohľadu maloletého utvoriť stále sociálne prostredie. Odvolací súd dodáva,
že za rozhodné obdobie (cca 2 roky), v rámci ktorého maloletý nebol zaradený do predškolského
zariadenia na území SR, ak aj určité väzby v tomto smere mal, tieto sa prirodzene uplynutím rozhodného
obdobia spretrhali, resp. zanikli. b/ Maloleté dieťa ovláda na svoje pomery základy nemeckého jazyka,
pričom má byť zaradený od septembra 2022 do vzdelávacieho procesu na základnej škole v miesto
svojho terajšieho bydliska (Rakúska republika). c/ Nakoľko maloleté dieťaťa je naviazané na matku,
ktorá nad maloletým vykonáva do rozhodnutia vo veci samej dočasnú osobnú starostlivosť, odvolací
súd vzhliadol aj na dôvody, pre ktoré sa povinná presťahovala na adresu terajšieho pobytu. V tomto
smere nemal odvolací súd z vyjadrenia matky, ako aj z výsledkov vyššie explikovaných lustrácii registrov
za preukázané, že by usadenie sa povinnej na adrese terajšieho pobytu malo len dočasný charakter.
Holá skutočnosť, že povinná vykonáva prácu u slovenského zamestnávateľa na území SR, ešte samo
o sebe neneguje záver odvolacieho súdu o zámere povinnej trvalo sa usadiť na území Rakúskej
republiky, nakoľko aj z vyjadrení povinnej nespochybniteľne vyplýva, že svoju prácu vykonáva ako
pendler, pravidelne dochádzajúc na územie SR z adresy svojho terajšieho pobytu (Rakúskej republiky).
Na základe uvedených kritérií, zohľadňujúc individuálnu povahu prejednávanej veci, dospel odvolací
súd k záveru, že došlo aj k naplneniu ďalšej podmienky, a to, že maloleté dieťaťa sa usadilo na adrese
svojho terajšieho pobytu (A. XX U.. X/X, X. J.- H., Rakúska republika). V štvrtom rade mal odvolací
súd za preukázané, že oprávnený ako nositeľ opatrovníckeho práva, v čase rozhodovania odvolacieho
súdu, nepodal žiadosť o návrat maloletého dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého
bolo dieťaťa premiestnené, pričom tak neurobil do jedného roka odvtedy, ako sa dozvedel, resp. mohol
dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, t. j. minimálne od 23. februára 2021.
39. Sumarizujúc vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že v zmysle čl. 10 písm. b) bod i) Brusel
IIa došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok pre založenie obvyklého pobytu maloletého dieťaťa na
adrese; A. XX U.. X/X, X. J.- H., Rakúska republika.
40. V zmysle vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie konanie
zastavil a vyslovil, že v prejednávanej veci nemá právomoc konať a rozhodol, že žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov konania, rozhodol vecne správne, preto odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
41. Odvolací súd v súlade § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.