Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. december 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/126/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121202968
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2121202968.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: Ing. C. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, D., Česká republika, zastúpenej spoločnosťou: SOPKO LEGAL, s.r.o.,
IČO: 47 631 741, so sídlom Paulínska 24, Trnava, proti žalovanému: I. L., nar. X.X.XXXX, bytom P.,
o vypratanie nehnuteľnosti, o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie

žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 31C/33/2021-44 zo dňa 7. septembra 2021,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd I. výrokom neodkladným opatrením nariadil žalobkyni

povinnosť zdržať sa konania, ktorým by obmedzovala alebo vylučovala žalovaného z užívania
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie P., a to bytu č. XX, vchod C. X,
X. poschodie, ktorý sa nachádza v bytovom dome - XX b.j. C. č. X,X,X, súpisné číslo XXXX, ktorý
je postavený na pozemku - parcela registra „C“ KN č. 1635/85, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, vo výmere 617 m2, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel 163/10000 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach a pozemku - parcela registra „C“ KN č. 1635/85, II. výrokom

rozhodol, že neodkladné opatrenie podľa výroku I. trvá do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Prvoinštančný súd vychádzal zo skutkových zistení, že predmetná nehnuteľnosť v k.ú. P. a zapísaná
na LV č. XXXX je vo vlastníctve žalobkyne, že ZSE Energia, a.s. listom zo dňa 16.7.2021 oznámila
žalovanému, že k 28.6.2021 odstúpili od zmluvy (čl. 40), že žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť a
užívacie právo odvodzuje od práva nebohej manželky (matky žalobkyne).

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil na základe aplikácie § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods.
2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 2, § 332
ods. 1 Civilného sporového poriadku.

4. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane jeho príloh okresný

súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Uzavrel, že žalovaný
osvedčil, že ním tvrdený nárok (právo byt užívať) je ohrozený a je mu potrebné poskytnúť ochranu
navrhovaným spôsobom. Cieľom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa v tomto
prípade je dosiahnuť stav, aby súd dočasne upravil pomery tak, že žalobkyni bude uložená povinnosť
zdržať sa konania, ktorým by obmedzovala alebo vylučovala žalovaného z užívania predmetného
bytu, a to na čas do rozhodnutia vo veci samej. Z predmetu konania (o vypratanie nehnuteľnosti)

je zrejmé, že žalobkyňa (povinná z neodkladného opatrenia) sa ho snaží z nehnuteľností vypratať,
pričom ostáva sporným, či žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu. Žalovaný predložil v konaní listspoločnosti ZSE Energia, a.s. týkajúci sa odstúpenia dodávateľa od Zmluvy o dodávke elektrickej
energie z dôvodu nepreukázania formálneho práva žalovaného byt užívať, ktorý nasvedčuje aktivite
žalobkyne ako vlastníčky bytu v smere obmedzovania žalovaného v užívaní bytu s cieľom dosiahnuť

jeho vypratanie, čo je však bez dohody sporových strán možné až po právoplatnom rozhodnutí súdu.
O tom, či u žalovaného existuje právny dôvod na užívanie bytu, a ak nie aké majú byť prípadné
podmienky vypratania, však súd môže rozhodnúť až rozhodnutím vo veci samej, po riadnom vykonaní
dokazovania. Každá osoba má pritom právo nerušene užívať svoje obydlie. Ďalej konštatoval, že
rozhodnutím sa poskytuje navrhovateľovi dočasná ochrana pred stratou či obmedzovaním užívania

jeho obydlia, ktoré je chránené priamo Ústavou Slovenskej republiky. Pri posudzovaní proporcionality
nariadeného neodkladného opatrenia dospel k záveru, že dočasné obmedzenie žalobkyne ako
vlastníčky nehnuteľnosti nepredstavuje tak výrazný zásah do práv žalobkyne, akým by bol zásah do
práv žalovaného na užívanie jeho obydlia v prípade dôvodnosti jeho argumentácie. Súčasne nariadenie
neodkladného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej nevytvorí nenávratný, nenapraviteľný stav v
právnych vzťahoch strán. Trvanie neodkladného opatrenia obmedzil v zmysle návrhu do právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej (výrok II.). O náhrade trov tohto konania okresný súd nerozhodol, nakoľko
nejde o konečné rozhodnutie a o náhrade trov sa rozhodne až pri rozhodovaní vo veci samej.

5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, ktorým navrhla napadnuté uznesenie zrušiť
a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a uložiť žalovanému po dobu

trvania neodkladného opatrenia uhrádzať žalobkyni sumu 650,- Eur mesačne, vždy k 1. dňu príslušného
kalendárneho mesiaca s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) Civilného sporového
poriadku. Argumentovala tým, v uznesení nemožno identifikovať splnenie zákonných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to pre absenciu osvedčenia bezodkladnej potreby pomerov.
Samotná skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu o vypratanie, a teda že sa legálnou cestou domáha

opustenia bytu žalovaným, bez ďalšieho nezakladá bezodkladnosť potreby úpravy pomerov nariadením
neodkladného opatrenia. Zo žiadnych dôkazov predložených žalovaným nevyplýva akýkoľvek súvis
medzi ukončením zmluvy so ZSE Energia, a.s. a údajným cieľom žalobkyne dosiahnuť ním vypratanie
bytu.Poukázalanato,žeukončeniezmluvy-ktorábolapôvodne(zaživotamatkyžalobkyne)uzatváraná
na meno žalobkyne - nemožno vnímať ako konanie, ktoré malo smerovať k obmedzeniu

žalovaného v užívaní bytu, s cieľom dosiahnuť jeho nútené, či dokonca nezákonné vypratanie z bytu, a
to bez ohľadu na to, že žalobkyňa užívanie bytu žalovaným vníma ako protiprávne a bez ohľadu na to, že
prebieha konanie o vypratanie. Žalobkyňa nevidí dôvod, prečo by kvôli človeku (žalovanému) s ktorým
je v spore (či už súdnom alebo v spore osobnom, ktorý je dlhodobý) mala riskovať vznik akýchkoľvek
nedoplatkov vo vzťahu s užívaním bytu. Práve preto zmluvu uzatvorenú na svoje meno

ukončila,čímbolprežalovanéhovytvorenýpriestor,abysiuzatvorilnovúzmluvunajehomeno.Žalovaný
si hneď nasledujúci kalendárny deň uzatvoril zmluvu o dodávke elektriny, čím na neho prešla finančná
záťaž i prípadné riziká z neplatenia tohto záväzku. Uzavretie novej zmluvy na dodávku elektriny na
meno žalovaného možno považovať za dôkaz toho, že ukončenie pôvodnej zmluvy o dodávke elektriny
uzavretej na meno žalobkyne nemožno vnímať ako zásah do žalobcom tvrdeného užívacieho práva.

Nakoľko žalovaný bol spôsobilý novú zmluvu o dodávke elektriny obratom uzavrieť, nemožno záver
súdu prvej inštancie o snahe žalobkyne žalovaného z užívania bytu vylúčiť ani záver
súdu prvej inštancie o bezodkladnej potrebe úpravy pomerov považovať za osvedčený. Žalovaný podľa
žalobkyne svoje údajné užívacie právo žiadnym spôsobom neosvedčil a vzhľadom na jeho neexistenciu
ho ani osvedčiť nemôže. Žalovaný svoje „právo“ postavil na argumentácii, „že mal odvodené užívacie

práva užívať predmetný byt od svojej manželky, ktoré smrťou manželky zaniklo. S týmto názorom
žalobkyňa nesúhlasí a sporuje ho. Okresný súd nemohol mať za osvedčenú existenciu
údajného vecného bremena užívania bytu žalovaným, keďže takéto právo sa zriaďuje zmluvou a vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností (tento zápis nie je deklaratórny, ako uvádza žalovaný). Ak osoba
žalovanéhovzmluve,ktorousavecnébremenozriadiloabsentovala,akžalovanýanilennebolzmluvnou

stranou zmluvy a ak nebol ako oprávnený z vecného bremena zapísaný do katastra nehnuteľností, nie
je na mieste ani rýdzo účelová argumentácia žalovaného ustanovením § 853 Občianskeho zákonníka
o použití analógie, ktorá by mu údajne mala na základe rodinného zväzku zakladať k bytu rovnaké
právo, ako R. L.. Akési užívacie právo žalovaného k bytu nie je založené ani na tom, že tento byt
(pôvodne vo výlučnom vlastníctve R. L. a neskôr prevedený do výlučného vlastníctva žalobkyne) mal

užívať 40 rokov. Len samotný faktický stav - užívanie bytu - s ohľadom na všetky okolnosti, o ktorých
žalovaný mal a musel mať vedomosť (minimálne z katastra nehnuteľností, ktorý je verejný), nemohlo
byť toto užívanie vykonávané v oprávnenom domnení, že mu akési vecné bremeno patrí. Nerozumie
ako mohol súd prvej inštancie dospieť k názoru, že žalovaný osvedčil svoje zjavne „neexistujúce“právo, vzhľadom na absenciu rozhodnutia okresného úradu, katastrálneho odboru, či zápisu v katastri
nehnuteľností. Žalobkyňa sa od žalovaného už niekoľko mesiacov domáha opustenia bytu, event.
uzavretia štandardnej zmluvy o krátkodobom nájme bytu do času pridelenia nájomného bytu mestom

P., o ktorý žalovaný zažiadal. Uzavretie zmluvy o krátkodobom nájme bytu však žalovaný odmietol, a
to napriek tomu, že do času, kým bola podaná žaloba o vypratanie, mu bolo ponúknuté symbolické
nájomné 140,- Eur mesačne + náhrada nákladov spojených s bytom. Nakoľko k dohode nedošlo, má
za to, že žalovaný byt užíva bez právneho dôvodu. Ak by bol žalovaný skutočne presvedčený o svojom
údajnom užívacom práve k bytu, nepodal by už začiatkom roka 2021 žiadosť o pridelenie nájomného

bytu Mestu Trnava (zápisnica zo zasadnutia Komisie bytovej Mestského zastupiteľstva mesta Trnava
zo dňa 8.3.2021), pričom podľa informácií je žalovaný momentálne na čakacej listine, nakoľko v zmysle
predloženejzápisnicesplnilpodmienkynaprideleniebytu.Zkomunikáciežalobkynesožalovaným,ktorá
nasledovala po úmrtí jej matky jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako výlučný vlastník bytu nesúhlasila,
aby po smrti jej matky žalovaný byt bez nájomnej zmluvy užíval a už vôbec nie bezodplatne. Niet
dôkazu či žalovaným prezentovaného skutkového tvrdenia, ktorý by mal medzi stranami osvedčovať

existenciu zmluvy o nájme či zmluvy o výpožičke ako dvojstranných právnych úkonov a žalobkyňa ich
existenciu z opatrnosti popiera. Absencii naliehavosti potreby dočasnej úpravy
pomerov strán sporu svedčí aj skutočnosť, že žalovaný je ako zákonný dedič po nebohej Mgr. R. L.
podielovým spoluvlastníkom celoročne obývateľnej chaty, v ktorej má žalovaný možnosť bývať a ktorá
je momentálne predmetom dedičského konania. Žalovaný ako aj súd prvej inštancie opierajú svoj návrh,

resp. rozhodnutie na čestnom vyhlásení žalobkyne zo dňa 2.8.2021, hoci z neho nevyplýva akýkoľvek
prísľub žalobkyne založiť žalovanému akékoľvek užívacie právo k predmetnému bytu. Okresný súd
listom zo dňa 23.8.2021 vyzval žalobkyňu, aby sa v lehote 5 dní od doručenia výzvy vyjadrila k vyjadreniu
žalovaného zo dňa 9.8.2021 v časti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, výzva bola
žalobkyni doručená dňa 9.9.2021. Avšak okresný súd ešte predtým ako lehota žalobkyni vôbec začala

plynúť dňa 7.9.2021 vydal napadnuté uznesenie, čím bolo zásadným spôsobom porušené procesné
právo žalobkyne, ktoré ako závažné procesné pochybenie zakladá dôvod na zrušenie napadnutého
uznesenia. K odvolaniu pripojila uznesenia OR PZ v Trnave zo dňa 31.12.2020, ČVS: ORP-1336/1-
VYS-TT-2020 Cm (strana 2, 7), upovedomenie OR PZ v Trnave zo dňa 31.12.2020, ČVS: ORP-1336/1-
VYS-TT-2020 Cm, čestné vyhlásenie O. J. zo dňa 22.9.2021, výzvu OS TT zo dňa 23.8.2021, sp. zn.

31C/33/2021 + doručenka, inzerát, potvrdenia o vykonaní platieb - nákladov za byt voči SPP, a.s. a
STEFE Trnava, s.r.o., LV č. XXXX pre kat. úz. C. B., email PZ žalobkyne zo dňa 14.1.2021, zápisnicu zo
zasadnutia Komisie bytovej Mestského zastupiteľstva mesta Trnava zo dňa 8.3.2021 (bod 10 na strane
11).

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po
skonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľkapoužila

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/, h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 388 CSP zmenil.

7. Žalovaný sa v rámci svojho vyjadrenia k žalobe vo veci samej domáhal (aj) nariadenia neodkladného

opatrenia, uložením povinnosti žalobkyni zdržať sa konania, ktorým by obmedzovala alebo vylučovala
žalovaného z užívania nehnuteľnosti bytu č. XX, vchod C. X, X. poschodie, ktorý sa nachádza v bytovom
dome - m- XX b. j. C.. X,X,X, súpisné číslo XXXX, ktorý je postavený na pozemku - parcela registra
C KN č. 1635/85, druh pozemku: Zastavená plocha a nádvorie, výmera: 617 m2, ku ktorému prislúcha
spoluvlastnícky podiel 163/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a pozemku -

parcela registra C KN č. 1635/85 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P..8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalobkyne predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie
rozhodol správne ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

9. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha voči žalovanému vypratania predmetného bytu.
Žalovaný v reakcii na podanú žalobu žiada určiť, že mu vznikol nárok na zriadenie vecného bremena
bývania, bezodplatne a užívania k predmetnému bytu, alternatívne aby doba na vypratanie nebola
kratšia ako 90 dní od právoplatnosti a uloženie povinnosti žalobkyni zabezpečiť mu primeranú bytovú

náhradu s odkazom na 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. Žalovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že užívanie predmetného
bytu odvodzuje od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, od svojej zosnulej manželky, že žalobkyňa
ho úmyselne vystavuje tlaku tretích osôb, keďže predmetný byt ponúka na predaj bez toho, aby mal
možnosť brániť sa pred súdom, pričom ľudia mu začínajú zvoniť na byte, že si ho chcú pozrieť, ako aj

že žalobkyňa dňa 28.6.2021 nechala predmetný byt odpojiť od dodávok elektrickej energie.

11. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,

že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný osvedčil
ním tvrdený nárok (právo byt užívať) je ohrozený a je mu potrebné poskytnúť ochranu neodkladným
opatrením. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožňuje.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň
časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov
nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami
alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne

do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná

integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne,
ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia
návrhu.17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

18. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

19. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva
do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez

ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné
opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie
vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

20. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej
úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie
aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia
pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia

osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu
neodkladnej úpravy pomerov.

21. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu

nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H.
Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým

pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie

náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

22. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová,S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016,
1092 s.).

23. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o
potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

24. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.

Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

25. Súd prvej inštancie mal v predmetnej veci za osvedčenú existenciu práva vo veci samej t. j.
pravdepodobnosť nároku žalovaného (právo byt užívať), ktorý je predmetom prebiehajúceho konania
sp. zn. 31C/33/2021, v ktorom je predmetom konania nárok žalobkyne na vypratanie predmetného
bytu, v rámci ktorého sa žalovaný bráni určením mu vzniku nároku na zriadenie vecného bremena

bývania a užívania predmetného bytu. Okresný súd konštatoval, že je zrejmé, že žalobkyňa sa snaží
žalovaného z bytu vypratať, pričom ostáva sporným, či žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu.
Zároveň uzavrel, že list spoločnosti ZSE Energia, a.s. nasvedčuje aktivite žalobkyne ako vlastníčky bytu
v smere obmedzovania žalovaného v užívaní bytu s cieľom dosiahnuť jeho vypratanie, čo je však možné
až po právoplatnom rozhodnutí súdu.

26. Keďže súd v konaní o neodkladnom opatrení nevykonáva dokazovanie, vychádza zo skutkových
okolností, ktoré má osvedčené, preto pri rozhodovaní o tomto návrhu žalobcu musel vychádzať z tých
právnych skutočností, ktoré medzi stranami nastali a ktoré má listinnými dokladmi osvedčené a teda aj
odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu, že žalovaný uzavrel manželstvo s matkou žalobkyne (ktorá

zomrela dňa XX.X.XXXX) dňa XX.X.XXXX. Predmetný byt kúpila matka žalobkyne od predávajúceho
Mesto Trnava Zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. XXXXXX, ktorej vklad povolil Okresný úrad v
Trnave, katastrálny odbor dňa 29.12.2000 pod č. V 3632/00. Notárskou zápisnicou N 326/99, NZ 293/99
spísanou na Notárskom úrade v Trnave dňa 11.11.1999 žalovaný a matka žalobkyne uzavreli Dohodu
o zúžení zákonom stanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá sa týkala

predmetného bytu. Notárskou zápisnicou N 139/2011, NZ 44293/2011, NCRls 45522/2011 spísanou
na Notárskom úrade v Trnave dňa 11.11.2011 uzavreli žalobkyňa a jej matka zmluvu o bezodplatnom
prevode vlastníctva bytu v dome s vecným bremenom, ktorou matka žalobkyne žalobkyni darovania
predmetný byt a zároveň sa dohodli podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka na zriadení vecného
bremena, spočívajúce v práve darkyne bezplatne až do jej smrti bývať a užívať predmetný byt. Listom zo

dňa 16.7.2021 ZSE Energia, a.s. (čl. 40) oznámila žalovanému, že s účinnosťou od 28.6.2021 odstupuje
od zmluvu, keďže na výzvu na predloženie všetkých dokladov preukazujúcich právo odberné miesto
užívať za účelom odberu združenej dodávky elektriny zasielanou doporučenou zásielkou dňa 12.5.2021
žalovaný nereagoval. V dňoch 15.5.2021, 15.6.2021., 15.7.2021 žalovaný vykonal platbu v sume 15,-
Eur v prospech ZSE Energia, a.s. Dňa 2.8.2020 spísala žalobkyňa Čestné prehlásenie, že pokiaľ príde k

vysporiadaniu dedičstva po Mgr. R. L., ktoré prebehne spôsobom opísaných v prehlásení, pri speňažení
obochnehnuteľnostíaodpočítanínákladovadlhov,obstará1-izbovýbytvP.,ktorýdádoužívaniaformou
vecného bremena na doživotné užívanie I. L. za podmienky platenia bežných poplatkov za byt (okrem
nájomného) a udržania bytu v spôsobilom stave. Táto dohoda bude v platnosti pol roka po vysporiadaní
dedičstva.

27. S ohľadom na uvedené aj v odseku 26 ako aj s poukazom na obsah predmetného spisu, odvolací súd
konštatuje, že medzi stranami sporu sa jedná o dlhodobejší (matka žalobkyne zomrela dňa 18.8.2020
a žaloba bola podaná dňa 17.5.2021) vzťah ohľadom užívania predmetného bytu žalovaným, pričom
je nesporným, že vlastníčkou predmetného bytu je žalobkyňa a žalovaný tento byt užíva aj po smrti

svojej manželky (matky žalobkyne), ktorá byt ešte v roku 2011 darovala žalobkyni. Na rozdiel od súdu
prvej inštancie odvolací súd má za to, že žalovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov (vo vzťahu k chránenému nároku žalovaného vo veci
samej), keďže neosvedčil také konanie žalobkyne, z ktorého by vyplýval úmysel žalobkyne sporný byt
scudziť (predať), pričom nestačí len skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že ho žalobkyňa úmyselne

vystavuje tlaku tretích osôb, keď predmetný byt ponúka na predaj bez toho, aby mal možnosť brániť
sa pred súdom. Ani list ZSE Energia, a.s. zo dňa 16.7.2021 (predložený žalovaným) podľa odvolacieho
súdu nasvedčuje aktivite žalobkyne ako vlastníčky bytu v smere obmedzovania žalovaného v užívaní
bytu s cieľom dosiahnuť vypratanie. S poukazom na obsah uvedeného listu označeného v odseku 26síce vyplýva, že ZSE Energia, a.s. k 28.6.2021 s účinnosťou od 28.6.2021 odstupuje od
zmluvy, avšak z dôvodu (na strane žalovaného), ktorý nereagoval na výzvu na predloženie všetkých
dokladov preukazujúcich právo odberné miesto užívať za účelom odberu združenej dodávky elektriny.

K uvedenému je nutné poukázať na to, že žalobkyňa vo svojom odvolaní síce potvrdila, že ukončila
zmluvu, ktorá bola pôvodne (za života matky žalobkyne) uzatváraná na meno žalobkyne, avšak zároveň
uviedla, že žalovaný si hneď nasledujúci kalendárny deň uzatvoril zmluvu o dodávke elektriny, pričom
žalovaný toto tvrdenie žalobkyne nepoprel (k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril). Odvolací súd teda
vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný využil možnosť uzavrieť novú zmluvu na svoje meno a teda

vznikla mu priamo povinnosť uhrádzať aj pravidelné mesačné platby na dodávku elektriny, čo nakoniec
vyplýva aj z podacím lístkom predložených žalovaným, z ktorých vyplýva aj úhrada dňa 15.7.2021, t. j.
už potom ako došlo zo strany ZSE Energia, a.s. k odstúpeniu od zmluvy. Je nutné prisvedčiť námietke
žalobkyne, že ukončenie pôvodnej zmluvy o dodávke elektriny uzavretej na meno žalobkyne nemožno
vnímať ako zásah do žalobcom tvrdeného užívacieho práva. K uvedenému ešte odvolací súd dodáva, že
samotná skutočnosť, že žalobkyňa využila svoje právo a podala žalobu voči žalovanému na vypratanie

predmetného bytu, ešte neznamená, že je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami, v predmetnom konaní bude nárok žalobkyne rovnako ako aj obrana žalovaného (že predmetný
byt užíva dôvodne) podrobená dokazovaniu, až na základe ktorého okresný súd pristúpi k rozhodnutiu
o ne/dôvodnosti žaloby (ako aj obrane žalovaného).

28. Na záver odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP neobstojí.
Súd prvej inštancie postupoval správne, ak podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP vo veci neodkladného
opatrenia rozhodol dňa 7.9.2021, keďže návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia bol
okresnému súdu doručený dňa 9.8.2021, teda najneskôr mal povinnosť rozhodnúť dňa 8.9.2021 a to bez
ohľadu na to, že nevyčkal na vyjadrenie žalobkyne k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, hoci

predtým výzvou zo dňa 23.8.2021 vyzval žalobkyňu na vyjadrenie k návrhu žalovaného na nariadenie
neodkladného opatrenia (obsiahnutý vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 9.8.2021) v lehote 5 dní.
K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že na rozdiel od ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, ktorý súdu
dáva možnosť pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a contrario) zohľadniť aj
vyjadrenie strany, ustanovenie § 328 ods. 2 CSP ukladá okresnému súdu povinnosť rozhodnúť o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia (v danej veci) do 30 dní od doručenia návrhu.

29. S poukazom na uvedené v odseku 27 súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď napadnutým
uznesením vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd po preskúmaní veci
dospel k záveru, že v danej veci nedošlo k osvedčeniu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi

stranami (§ 325 ods. 1 CSP) vo vzťahu k nároku žalovanému, ktorému sa má poskytnúť ochrana, preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh (žalovaného) na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

30. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí

(§ 262 ods.1 CSP).

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).