Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119352928
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6119352928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: Z. zast. L. proti žalovanej:
E., o zaplatenie 409,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 9. augusta 2021, č.k. 9Csp/66/2019-169, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 409,50 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania za obdobie od

25.08.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. o trovách konania
medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo
výške 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu v
upomínacom konaní uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie istiny vo výške 409,50 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 25.08.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Pohľadávku voči žalovanej nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.08.2018,
ktorou pôvodný veriteľ L. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa
19.03.2014 so žalovanou zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanej finančné prostriedky, pričom
podmienky čerpania, splácania peňažných prostriedkov a podmienky pri neplnení zmluvy sú upravené
v zmluve a vo VOP. Žalovaná úver riadne nesplácala, dostala sa do omeškania, preto veriteľ úver
dňa 28.03.2017 zosplatnil. Žalobca si voči žalovanej podanou žalobou uplatňuje len čiastku rovnajúcu
sa nesplatenej istine zníženej o zaplatenú čiastku v sume 409,50 eur s úrokom z omeškania vo výške

5% ročne z uvedenej istiny, a to od prvého dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky,
t.j. 25.08.2018. Žalovaná podala voči platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní odpor, v
ktorom uviedla, že žalovaná istina 409,50 eur nie je vôbec bližšie špecifikovaná, namietala veľkosť
písma v zmluve. Okrem iného namietala, že pôvodný žalobca jej neodovzdal obchodné podmienky a
nebolo jej ani zo strany žalobcu preukázané postúpenie pohľadávky. V ďalšom mala za to, že jej nebolo
ani preukázané, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a tiež jej nebola doručená ani
výzva k úhrade dlhu. Revolvingovú zmluvu považovala za absolútne neplatnú z dôvodu absencie vážnej

vôle žalovanej. Takto uzavretý spotrebiteľský úvere považovala za bezúročný a bez poplatkov. Vzniesla
námietku premlčania.3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu, x uzatvoril
do žalovanou dňa 19.03.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere o
poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 1.080,- eur na nákup vysávača LIBREX. Žalovanej

bol poskytnutý úver s uvedenými zmluvnými podmienkami: výška úveru 1.080,- eur, mesačná splátka
22,35 eur, počet splátok 84, ročná úroková sadza 17,28%, RPMN 18,9%, priemerná hodnota RPMN
25,82%, celková čiastka, ktorú musí dlžník vrátiť 1.877,40. Splátky sú splatné v 20. deň kalendárneho
mesiaca, termín splatnosti 1. splátky 19.04.2014, lehota splatnosti 20.03.2021. Dňa 28.03.2017 právny
predchodca žalobcu listom vyzval žalovanú k splateniu celého dlhu, upozornil ju, že je v omeškaní a

uviedol, že má zaplatiť dlžnú sumu 982,62 eur v lehote 15 dní od spísania výzvy. Súčasťou listu bol aj
podací hárok o doručení zásielky žalovanej na jej adresu. Ďalej z predložených listín označených ako
výpis splátok vyplýva, že okamihu postúpenia pohľadávky boli splatné splátky vo výške 1.184,55 eur,
pričom z dokazovania tiež vyplýva, že došlo strany žalovanej k zaplateniu sumy 670,50 eur a žalovaná
tak dlží veriteľovi sumu 409,50 eur. Právny predchodca žalobcu o postúpení pohľadávky informoval
žalovanú listom zo dňa 27.08.2018, o čom svedčí aj podací hárok o doručovaní tohto podania na adresu

žalovanej.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 9 ods.2, § 11 ods.1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 52 ods.1 až 4, § 53 ods.
1 až 3, 5 a 9,§ 54 ods.1 až 3, § 517 ods.2, § 565, § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ, § 103 OZ Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vo svetle ktorých dospel k záveru,
že žaloba je plne dôvodná, a preto jej vyhovel. Predmetom konania bol nárok žalobcu zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.03.2014, ktorou bol v zmysle § 52 a nasl. OZ poskytnutý nebankovým
subjektom žalovanej spotrebiteľský úver v sume 1.080,- eur, ktorú zmluvu zároveň posúdil ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase

uzavretia zmluvy. Zmluvu podrobil ex offo kontrole a dospel k záveru, že obsahuje všetky náležitosti
v zmysle § 9 citovaného zákona; je uzatvorená v písomnej forme, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že
má charakter spotrebiteľského úveru poskytnutého za účelom úhrady tovaru, obsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti zmluvy, všetky údaje o zmluvných stranách (veriteľ a dlžník), v zmluve je riadne
uvedená výška úveru, výška úrokovej sadzby, RPMN, priemerná hodnota RPMN, celková suma na

zaplatenie, výška splátky, splatnosť splátok, termín prvej a poslednej splátky. Súčasťou zmluvy je
aj plán splátok a iné zmluvné dojednania. Zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami
v ten istý deň, okrem iného žalovaná v zmluve uvádza adresu na doručovanie. Predchodca žalobcu
skúmal v rámci svojich interných pravidiel aj bonitu žalovanej a dospel k záveru, že poskytnutie úveru
pre žalovanú je korektné (čistý mesačný príjem, čistý mesačný príjem partnera, počet vyživovacích detí).

K námietke žalovanej, ktorá namietala platnosť zmluvy o revolvingovom úvere, súd prvej inštancie zistil,
že k poskytnutiu revolvingového úveru nedošlo. Celý uplatnený nárok sa týka spotrebiteľského úveru na
kúpu tovaru. V konaní súd vyhodnotil aj spornú otázku týkajúcu sa zosplatnenia úveru. V tomto smere
žalobca nevedel preukázať, či výzva na zaplatenie žalovanej bola doručená. Preto dospel k záveru, že
sporné je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu vzhľadom k nepreukázaniu splnenia podmienok na jej

vyhlásenie podľa § 53 ods.9 OZ a tak mohlo dôjsť iba k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu
žalobcu na žalovanú len v rozsahu do postúpenia splatného dlhu. V ďalšom sa nestotožnil s námietkou
žalovanej, že žalobca nepreukázal postúpenie pohľadávky, nakoľko túto skutočnosť vyvracia list zo
dňa 27.08.2018, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky. Súd
prvej inštancie podrobil kontrole aj výšku úroku z úveru, pričom nezistil rozpor s dobrými mravmi. Ako

nedôvodnú posúdil námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu.
Nesúhlasí s argumentáciou, že došlo k premlčaniu pohľadávky z dôvodu, že zmluva bola uzavretá dňa
19.03.2014. Ak prvá neuhradená splátka zo strany žalovanej bola splatná 20.10.2016, k premlčaniu tejto
splátky by došlo dňa 20.10.2019 a žalobca podal žalobu dňa 16.08.2019, a tak žiadna z neuhradených
splátok splatných po podaní žaloby nie je premlčaná. Dlh teda nie je premlčaný v zmysle § 100 ods.

1, § 101, § 103 OZ. Súd prvej inštancie vyhovel požiadavke žalobcu priznať žalovanej aj úrok z
omeškania v zákonnej výške 5% ročne od 25.08.2018 do zaplatenia z dlžnej sumy 409,50 eur. O nároku
žalobcu na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP.
V konaní bol žalobca plne úspešný, preto mu prináleží plná náhrada trov konania.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonnom stanovej lehote napadla odvolaním žalovaná, čo do
jeho vyhovujúcej časti a súvisiacej o trovách konania (výroky I. a II.), navrhujúc odvolaciemu súdu,
aby napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uplatňujúc dôvody na odvolanie podľa § 365 ods.1 písm. d/, e/, g/ a h/ CSP (konanie má inúvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
doteraz uplatnené, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci) vytýkala súdu prvej inštancie poukazom na bod 1 a 4 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
že v ňom nie sú správne uvedené dátumy, napr. nesprávne uvedený dátum uzavretia úverovej
zmluvy. Tiež namietala, že nebola preskúmaná aktívna vecná legitimácia žalobcu a ani zákonnom

predpísane obligatórne náležitosti predmetnej zmluvy o úvere. Súdu prvej inštancie vytýkala, že sa
správne nezaoberal námietkami k podanej žalobe a neoboznámil a nevykonal dokazovanie ňou
predloženými dôkazmi. Súd prvej inštancie bol povinný ex offo skúmať úverovú zmluvu s poukazom na
§ 53 Občianskeho zákona a tiež zákon č. 129/2010 Z.z., ktorú povinnosť si podľa tvrdenia odvolateľky
nesplnil a tak je zmluva bez poplatkov a bez úrokov. Namietala doručovanie písomnosti právnym
predchodcom žalobcu, ktorý mal skúmať, či sa žalovaná na adrese, kam jej bolo doručované, zdržiava.

Žalobca preto presvedčivo nepreukázal doručenie listín, napr. upozornenie na omeškania, upomienky,
výzvy žalovanej, či sa tieto dostali do jej dispozičnej sféry. Žalovaná výpisy podania z poštového hárku
žalobcu nepovažuje za taký dôkaz, ktorý by preukázal doručenie do vlastných rúk alebo to, či
žalovaná mala možnosť sa s listinnými dôkazmi oboznámiť. Žalovanej tak bolo upreté právo na riadne
doručovanie písomností. Zmluvná podmienka týkajúca sa doručovania je spôsobilá poškodiť postavenie

spotrebiteľa, ktorý sa tak z objektívnych dôvodov so zásielkou neoboznámil, pričom môže ísť o dôležitú
zásielku a preto ju žalovaná považovala za neprijateľnú. Poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie z 14.03.2013 vo veci C-415/11. K otázke zosplatnenia úveru uviedla, že nemá vedomosť,
že by sa takáto dohoda v zmluve výslovne nachádzala. Pri uzatváraní zmluvy o úvere žalovaná
podpisovala iba zmluvu. Podľa žalovanej tak došlo k zániku zmluvy ako takej, vrátane nároku na bežné

úroky. Okrem iného si podľa odvolateľky súd prvej inštancie nesplnil povinnosť informovať žalovanú
pred podpisom zmluvy o zmluvných podmienkach, VOP, a iné, toto považuje za netransparentnú
inkorporačnú klauzulu a za nekalú obchodnú praktiku. Bola toho názoru, že uplatnený nárok žalobcu je
nedôvodný aj z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty. Súdu prvej inštancie vytýka, že okrem náležitosti
úverovej zmluvy, postúpenia pohľadávky neposúdil námietku smerujúcu k možnému cezhraničnému

sporu. Ďalšia odvolacia námietka žalovanej smerovala k zmluvným úrokom. Podľa uvedeného veriteľovi
patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky
z omeškania. V závere namietala nesprávny údaj o RPMN dôvodiac, že pri údaji o RPMN sa musia
uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, a nie len jeho výška. Mala za to, že ak by uvedené
skutočnosti súd prvej inštancie správne posúdil, tak by došiel k záveru, že predmetný úver je bezúročný

a bez poplatkov a žalobcovi by tak vznikol nárok len na vrátenie istiny.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že odvolanie žalovanej považuje za nedôvodné, stotožňuje sa s rozhodnutím
súdu prvej inštancie v plnom rozsahu, ktoré považuje za správne a navrhuje, aby odvolací súd

rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové dôkazy
na podporu svojich tvrdení. V stručnosti žalobca k námietke cezhraničného sporu uvádza, že pri
uzatváraní úverovej zmluvy a k postúpeniu pohľadávky postupoval a aplikoval slovenské právne
predpisy. Je presvedčený, že uplatnenie cudzieho prvku v danom právnom vzťahu je nedôvodné,
keďže žalobca podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky

evidovanej v Obchodnom registri SR. Naviac žalobca, spoločnosť Z., je držiteľom povolenia Národnej
banky Slovenska č. XXX-XXX-XXX-XXX (príloha č. 1.) na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez
obmedzenia v rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov. Na základe tejto skutočnosti je žalobca
oprávnenou osobou podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. K námietke žalovanej k neprevzatiu
zaslaných písomností poukázal na ust. § 45 ods. 1 OZ, podľa ktorého „Prejav vôle pôsobí voči

neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“ A preto považuje doklady o doručení spomínaných
listín pôvodným veriteľom za dostačujúce k splneniu povinnosti. Postupca vykonal všetky zákonom
predpísané úkonya vpožadovanomrozsahu,pretopovažujeZmluvuopostúpenípohľadávkyzaplatnú.
Nemožno preto ani spochybniť žalobcovu aktívnu vecnú legitimáciu. Námietku premlčania nepovažuje
za opodstatnenú. Poukazuje na to, že poslednou uhradenou splátkou je splátka z 20.09.2016 vo výške

22,35 eur a tak prvá neuhradená splátka je za obdobie október 2016. Poukazuje na to, že akákoľvek
polemika o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nie je namieste aj z dôvodu, že on žalobou uplatňuje
len čiastku rovnajúcu sa rozdielu medzi poskytnutou istinou úveru a doposiaľ zaplatenou sumou na úver
zo strany žalovanej.7.Žalovaná savosvojejreplikenavyjadreniežalobcukodvolaniupridržiavala skutočností,ktoréuviedla
vpodanomodvolaní.Naďalejtrvánavšetkýchdovtedajšíchvyjadreniach,nestotožňujesasrozhodnutím

súdu prvej inštancie v plnom rozsahu, navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancia na ďalšie konanie.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri

všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či

konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľka ju tiež ani netvrdila.

11. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobe vyhovel a žalovanú
zaviazalnazaplateniesumy 409,50eur s5%ročnýmúrokomzomeškaniaod25.08.2018dozaplatenia

a zároveň o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol v prospech žalobcu, ktorý mal v konaní
plný úspech a priznal mu náhradu trov konania vo výške 100%.

12. Žalovaná v odvolaní uvádza, že uplatňuje odvolacie dôvody, a to: existenciu vady, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie

rozhodujúcich skutočností, existenciu ďalších prostriedkov procesného útoku, či obrany, nesprávne
skutkové a právne závery (dôvody uvedené v ust. § 365 ods.1 písm. d/, e/, f/, g/ a h/ CSP). V
konkrétnostiach prostredníctvom ťažiskových tvrdení skutkovo namieta nesplnenie povinnosti skúmať
splnenie zákonných obligatórnych náležitosti úverovej zmluvy s poukazom na § 9 ods.2 ZoSpÚ (napr.
nesprávna RPMN pre neuvedenie matematického výpočtu RPMN), tiež aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu, či výšky zmluvného úroku. Úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Tvrdí tiež nesprávne
posúdenú otázku premlčania.

13. Primárne sa odvolací súd zaoberal ťažiskovými odvolacími námietkami týkajúcimi sa uplatnených
odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne

závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie).

14. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v

konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický
rozpor.

15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrenév hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

16. Vyššie uvedené ťažiskové odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil odvolací súd ako
neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v
spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver, keď predovšetkým právny vzťah založený zmluvou o úvere posúdil ako
spotrebiteľský (§ 52 a nasl. OZ), vyžadujúci si jeho podriadenie normám spotrebiteľského práva (tiež
zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 19.03.2014), uplatňovaný nárok ako majúci pôvod v právnom vzťahu
založenom medzi právnym predchodcom žalobcu (A.) a žalovanou zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 19.03.2014. V posudzovanej veci nebolo sporným, že právny predchodca žalobcu poskytol

žalovanej úver vo výške 1.080,- eur na kúpu vysávača, ako ani skutočnosť, že žalovaná (vychádzajúc
tiež z prehľadu splátok istiny v KIHOC/1/1599) z titulu poskytnutého úveru zaplatila ku dňu rozhodnutia
súdu prvej inštancie na úvere celkovo sumu 670,50 eur. Keďže súd prvej inštancie správne posúdil, že
nedošlo v okolnostiach veci pre nepreukázanie splnenia zákonných podmienok k platnému zosplatneniu
úveru (§ 53 ods. 9, § 565 OZ), správny je tiež jeho názor, že ku dňu zisteného

postúpenia pohľadávky boli k postúpeniu spôsobilé len splátky v celkovej výške 1.184,55 eur (53
splátok á 22,35 eur, ktoré boli v čase postúpenia splatnými), z ktorej sumy žalovaná uhradila len
670,50 eur. Dňa 21.08.2018 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou
x ako postupcom a spoločnosťou Z. ako postupníkom, z ktorej zmluvy vyplýva, že na žalobcu bola
postúpená pohľadávka voči žalovanej z dotknutej úverovej zmluvy, ktoré postúpenie pôvodný veriteľ

listom zo dňa 27.08.2018 oznámil žalovanej preukazujúc to predloženým podacím hárkom č. O., z
ktoréhovyplýva,žeuvedenéoznámenieboloodovzdanénapoštovúprepravudňa30.08.2017naadresu
žalovanej uvedenej v zmluve, od ktorého postúpenia správne odvodil súd prvej inštancie aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu na uplatnenie nároku žalobou do výšky nezaplatených splátok splatných ku dňu
postúpenia pohľadávky (odvolací súd poznamenáva, že žalobca uplatňuje žalobou len sumu rovnajúcu

sa rozdielu medzi poskytnutou a nezaplatenou istinou úveru). Súd prvej inštancie tiež správne skúmal,
či v zmysle ust. § 9 ods. 2 tohto zákona sú v zmluve uvedené obligatórne náležitosti, ktoré každá
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (§ 43 OZ), a možno
sa tiež stotožniť s jeho názorom, že táto predpísané zákonné náležitosti obsahuje, a
neboli ani zistené neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by boli spôsobilé k spochybneniu základu, či

výšky uplatneného nároku. V konečnom dôsledku za správne odvolací súd považuje tiež posúdenie
nároku z hľadiska možného premlčania s výsledkom, že účinky premlčania vo svetle naň dopadajúcej
právnej úpravy (§ 100, § 101, § 103 OZ) nenastali. Správne pri posudzovaní premlčania súd prvej
inštancie stanovil počiatok plynutia premlčania odo dňa zročnosti najskoršej (najstaršej) neuhradenej
splátky, ako aj jeho dobu, ktorá naň dopadá. Ak za týchto okolností žalobe v rozsahu uplatneného

nároku vyhovel, nebolo jeho rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej správnosti spôsobilé k inému, ako
potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne
odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky zákonné požiadavky a tvorí dostatočný
podkladpreuskutočnenieprieskumuvodvolacomkonaní,pričomodvolacísúdnezistil,žebytietozávery

boli neodôvodnené. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) a v podrobnostiach na tieto poukazuje,
aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty posudzovanej veci.

17. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovanej, odvolací súd uvádza:

18. Nedôvodne žalovaná namieta, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný k podaniu žaloby.

19. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého

súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn.
2 Cdo 205/2009), ktorú povinnosť si súd prvej inštancie zjavne splnil.20. V posudzovanej veci žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od postúpenia mu
pohľadávky žalovanej, ktorá má pôvod v identifikovanej zmluve o úvere od pôvodného veriteľa A.

21. Podľa § 524 odsek 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

22. Podľa § 524 odsek 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Postúpenie pohľadávky zmluvou v zmysle § 524 a nasl. OZ predstavuje typickú dobrovoľnú
cesiu, ktorá je prejavom autonómie slobodnej vôle kontrahentov. V dôsledku postúpenia dochádza k
prevodu pohľadávky z jej pôvodného majiteľa ako postupcu na nového nadobúdateľa ako postupníka.
Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, ktorého súhlas sa na postúpenie pohľadávky
nevyžaduje. Práva a povinnosti dlžníka zo záväzkového vzťahu nie sú v zásade postúpením pohľadávky

nijako dotknuté. Zákon osobitne chráni postavenie dlžníka, keď neumožňuje postúpenie pohľadávky,
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a zachováva dlžníkovi aj vo vzťahu k dlžníkovi, aj vo
vzťahu k postupníkovi všetky námietky proti pohľadávke, ktoré mohol uplatniť v čase postúpenia
(§ 529). Postúpením pohľadávky dochádza v rámci záväzkového vzťahu k tzv. singulárnej sukcesii,
ktorá má hmotno-právne účinky. Právnym nástupcom (sukcesorom) pôvodného veriteľa sa v rozsahu

postúpeného práva na plnenie tak stáva postupník.

24. Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek pohľadávka v zmysle práva na plnenie voči dlžníkovi,
pokiaľ jej postúpenie nevylučuje Občiansky zákonník, alebo iný právny predpis.

25. Z rozhodnutia NS SR z 13.06.2003 sp. zn. 4Obo 210/2001 vyplýva, že relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

26. V preskúmavanej veci, vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk, je nesporné, že
postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.08.2018 spoločnosťou
x na spoločnosť Z. a následne listom, t.j. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.08.2018
oznamovalžalovanejpostupca.UvedenéOznámenieopostúpenípohľadávkydoručovalžalovanejnajej
adresu, ktorá bola uvedená aj v zmluve o poskytnutí úveru. O splnení si tejto povinnosti predložil žalobca

podací hárok č. O zo dňa 30.08.2017 a niet dôvodu pochybovať, že sa nedostala do dispozičnej sféry
žalovanej. Pokiaľ si zásielku neprevzala a nastali účinky fikcie doručenia, nejde to na ťarchu veriteľa.
Nedôvodne žalovaná v súvislosti s doručovaním namieta účinky fikcie doručenia, keďže tieto majú oporu
aj v ust. § 106 CSP a skutočnosť, ak sa žalovaná v čase doručovania v mieste bydliska nezdržovala (čo v
konkrétnostianinetvrdí),idevýlučnenajejťarchu.Vsúvislostistýmodvolacísúdpoukazujetiežnato,že

ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj
dohodaspotrebiteľaaveriteľavspotrebiteľskejzmluveotom,žepridoručovanízásielkyspotrebiteľovisa
môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejnený v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí NS SR č. 1/2021).

27. Pokiaľ by sa však aj malo za to, že oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky žalovanej nebolo
preukázané, je potrebné uviesť, že z ustanovenia § 526 ods. 1 OZ vyplýva, že v prípade, ak si postupca
svoju notifikačnú povinnosť (ktorou je relevantné oznámenie) voči dlžníkovi nesplnil (čo v danom prípade
bolo preukázané, že si splnil), je potrebné uviesť, že v takom prípadne by postúpenie pohľadávky

preukazoval dlžníkovi postupník. Preukázaním postúpenia pohľadávky sa má na mysli predloženie
písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi, pričom z obsahu spisu nesporne vyplýva, že
táto skutočnosť bola preukázaná, keď žalobca spolu s podanou žalobou a ďalšími listinnými dôkazmi
predložil aj zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane jej prílohy, ako aj výzvy postupcu
voči žalovanej na zaplatenie žalovanej pohľadávky a zároveň aj oznámenie o postúpení pohľadávky.

Žalobca tak preukázal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, tak ako to aj správne uzavrel
tiež súd prvej inštancie.28. Nedôvodnou je tiež námietka týkajúca sa nesprávneho posúdenia premlčania. Keďže v danom
prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach, dopadá na jeho posúdenie právna úprava obsiahnutá v
ust. § 100, § 101, § 103 OZ, tak ako správne posúdil tiež súd prvej inštancie. V konkrétnostiach danej

veci, teda premlčacia doba v zmysle § 103 veta druhá OZ nezačala plynúť od tvrdeného zosplatnenia
úveru (od 28.03.2017), ku ktorému nakoniec ani platne nedošlo, ale už od zročnosti najskoršej (prvej)
nezaplatenej splátky, plnenie na ktorú je žalobou nárokované. Z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva
splatnosť splátok k 20. dňu v mesiaci. V posudzovanom prípade zjavne prvá (najstaršia)
neuhradená splátka bola splatná v októbri 2016 (dňa 20.10.2016), k premlčaniu ktorej by došlo ako

správne uvádza súd prvej inštancie dňa 20.10.2019. Keďže žaloba bola preukázateľne na súd podaná
dňa 16.08.2019, účinky premlčania na ťarchu žalobcu vo vzťahu k jeho nároku tak nemohli nastať.
Tvrdenia žalovanej o dvojročnej premlčacej lehote odkazom na bezdôvodné obohatenie nemajú oporu v
okolnostiach posudzovanej veci, keďže nie sú naplnené predpoklady pre to, aby bolo možné uplatnený
nárok právne kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie (zmluva nebola posúdená ako neplatná a nedošlo
ani k jej zrušeniu napr. pre odstúpenie - nebolo to preukázané, ale ani tvrdené).

29. K zostávajúcej odvolacej námietke žalovanej, že predmetný spotrebiteľský úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie (ktorý zmluvu aj z tohto pohľadu ex offo preskúmaval), že zmluva obsahuje všetky
obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (zákona o spotrebiteľských

úveroch) a tak sankcia uvedená v ust. § 11 ods. 1 cit. zákona by v okolnostiach posudzovanej veci na
žalobcu nedopadala (námietka že v zmluve nie je uvedený matematický výpočet RPMN je nedôvodnou,
keďže súdna prax vývojom dospela k záveru že toto z hľadiska zákona nie je vyžadovateľné). Čo je v
okolnostiachposudzovanejvecivšaknajvýznamnejším,taktojeskutočnosť,žeaniodlišnýzávervtomto
smere by nebol spôsobilý privodiť v prospech žalovanej priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže žalobca

si nenárokuje zo strany žalovanej žiadne poplatky, ani zmluvné úroky z úveru, jeho nárok predstavuje
len čiastku, ktorá je rozdielom medzi výškou poskytnutého úveru (1.080,- eur) a čiastkou, ktorú na jeho
zaplatenie žalovaná ku dňu žaloby plnila (670,50 eur).

30. Identický osud stíha tiež námietky žalovanej týkajúce sa zmluvného úroku z úveru. Nad rámec toho,

že s jeho výškou sa v celom rozsahu správne vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia, tak ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, jeho zaplatenie si
žalobca nenárokuje, preto je polemika v tomto smere nadbytočná.

31. Pokiaľ ide o zostávajúce odvolacie námietky žalovanej, tieto považoval odvolací súd za nerozhodné

vo veci samej, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať, keďže nie sú spôsobilé k dopadu na
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Aj podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpovede
na všetky nastolené otázky stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp.
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku, či pripomienku, ktorú strana sporu nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné relevantné argumenty strán sporu (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, II., ÚS 200/09
a podobne). Odôvodnenie rozhodnutia súdu teda ani v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú
otázku alebo argument, ale i ba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní,
alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré preskúmava. Odvolací súd preto ostatnú

argumentáciu žalovanej vzhľadom na prijaté závery považoval za irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť
rozhodnutie, preto ani nepovažoval za potrebné reagovať na každú odvolaciu námietku špecifickou
odpoveďou.

32. Len v stručnosti k niektorým poznamenáva, že pokiaľ žalovaná opakovane namieta, že súd sa

nezaoberal vo vzťahu k nej ako spotrebiteľke so skutočnosťou, že v danom prípade ide o cezhraničný
spor (v tomto smere jej neposkytol ochranu), tak zjavne túto skutočnosťou spája s dôsledkami, ktoré
nemajú oporu v okolnostiach danej veci. Cieľom ochrany spotrebiteľa v tzv. cezhraničných sporoch je
zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ v určitých prípadoch nútený viesť spor v inom štáte, ako je miesto
jeho obvyklého pobytu, keďže vedenie sporu v inom štáte so sebou totiž prináša viaceré problémy, o

ktorý prípad však zjavne v posudzovanej veci nejde, keďže spor je vedený v štáte, kde má spotrebiteľka
svoj obvyklý pobyt (ktorú skutočnosť ani nespochybňuje) a tiež nárok, ktorý je jeho predmetom, je
posudzovaný podľa jeho právnych noriem.33. Pokiaľ žalovaná uplatňuje tiež odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. e/ a g/ CSP
(nevykonanie navrhovaných dôkazov, či existencia nových prostriedkov procesnej obrany), tak tieto v
konkrétnostiach nešpecifikuje, čím sú z odvolacieho prieskumu diskvalifikované.

34.Námietkyohľadomdrobnýchopisnýchnesprávnostítýkajúcichsadatovanianiektorýchpodaníniesú
spôsobilé k dopadu na vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, či naplneniu odvolacieho dôvodu
uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP do takej miery, aby to bolo spôsobilé k dopadu na vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia.

35. Sumárne teda možno konštatovať, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj samotnou rozhodovacou činnosťou, poskytol
žalovanej ako spotrebiteľke ochranu, ktorá jej z hľadiska zákona prináleží. Jej odvolanie tak nebolo
možné považovať za dôvodné.

36. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne, za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia aj v časti o náhrade trov
konania, podľa § 387 ods. 1 CSP toto v celom rozsahu potvrdil. Žalovaná v odvolaní
neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť v prospech
nej priaznivejšie rozhodnutie a s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal.

37. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, keďže v odvolacom konaní bol plne úspešný, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v rozsahu 100%.

38. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393
ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).