Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203298
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1420203298.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,

v právnej veci žalobkyne : A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. G. č. XXX/XX, XXX XX L.,
proti žalovanej : Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom ul.
Račianska č. 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu nemajetkovej ujmy 5.000 ,-eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 25.08.2020 sa žalobkyňa domáhala

voči žalovanej zaplatenia nemajetkovej ujmy 5.000,-eur s príslušenstvom titulom náhrady žalobkyňou
opísanej v žalobe škody (l.č. 1 - 6), ktorá mala byť žalobkyni spôsobená žalobkyňou tvrdenými prieťahmi
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23Pc/6/201 s odôvodnením okrem
iného, že na Okresnom súde Bratislava IV sa viedlo konanie pod sp.zn. 23Pc/6/2017 v právnej veci
navrhovateľa : A. R., proti odporcovi : H. E., o rozvod manželstva ( súdny spis tvorí prílohu spisu
7C/39/2020). Na Okresnom súde Bratislava IV prebiehalo konanie v právnej veci navrhovateľky :
A. R., proti odporcom : H. E. a maloletá X. E., o zapretie otcovstva, vedené pod sp. zn. XPc/

XX/XXXX. Žalobkyňa podala tunajšiemu súdu sťažnosť dňa 25.07.2019, vedenú pod. Spr 83/2019,
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobou vo veci sp.zn. 7C/39/2020
požiadala o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko žalovaná neuspokojila jej nárok uplatnený
listom doručeným žalovanej dňa 10.02.2020 (" Návrh na predbežné prerokovanie škody"). Z obsahu
Oznámenia o prešetrení sťažnosti sťažovateľky predseníčkou Okresného súdu Bratislava IV JUDr.
Danielou Kotrecovou, zo dňa 03.09.2019, Spr 83/2019, vyplýva prehľad úkonu s tým, že k prieťahom
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23Pc/6/2017 v namietanej časti

došlo z dôvodu organizačných zmien vykonávaných v príslušnom senáte, kde sa menilo personálne
obsadenie,pozíciavyššiehosúdnehoúradníkaazároveňbolokonštatované,žeboliprieťahyspôsobené
nepreberaním zásielok oboma účastníkmi konania.

2. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej s výzvou na vyjadrenie dňa 30.12.2020. Žalovaná
sa k podanej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 13.01.2021, doručeným súdu dňa 12.01.2021 (l.č.
30 - 38) a žiadala žalobu zamietnuť s odôvodnením, že zo žalobného návrhu zo dňa 21.08.2020

doručeného Okresnému súdu Bratislava IV dňa 25.08.2020 vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,-eur, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku zbytočných
prieťahov v súdnom konaní o rozvod manželstva vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
23Pc/6/2017. Žalovaná považovala tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v žalobnom návrhu za nepreukázanéa žalobu za nedôvodnú. Dňa 17.03.2017 bol Okresnému súdu Bratislava IV doručený návrh na
rozvod manželstva. Dňa 31.03.2017 žalobkyňa (navrhovateľka v konaní o rozvod manželstva) doplnila
podaný návrh a doručila súdu sobášny list. Od uvedeného dátumu Okresný súd Bratislava IV vykonal

opakovane niekoľko neúspešných pokusov o doručenie návrhu na rozvod manželstva odporcovi -
manželovi žalobkyne. Podľa názoru žalobkyne v uvedenom súdnom spore nebolo nutné doručovať
podaný návrh na rozvod manželstva, ani nariadiť pojednávanie, nakoľko obe strany súhlasili s rozvodom
a súhlasili i s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Dňa 25.07.2019 podala žalobkyňa
sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. Predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV prešetrila podanú

sťažnosť a žalobkyni zaslala oznámenie zo dňa 03.09.2019, v ktorom okrem iného skonštatovala,
že sťažnosť žalobkyne je v namietanej časti dôvodná, avšak k uvedeným prieťahom došlo z dôvodu
organizačných zmien a zároveň boli prieťahy spôsobené nepreberaním zásielok oboma účastníkmi
konania. Za zistené prieťahy sa predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV žalobkyni ospravedlnila.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23Pc/6/2017 zo dňa 19.09.2019, právoplatným dňa
08.11.2019, bolo manželstvo žalobkyne rozvedené. Žalobkyňa vo svojej žalobe trvala na tom, že

Okresný súd Bratislava IV, zbytočným zisťovaním adresy odporcu a neúspešnými opakovanými
pokusmi o doručovanie návrhu na rozvod manželstva, napriek priloženému súhlasu odporcu s rozvodom
manželstva, spôsobil prieťahy v konaní, ktoré jej zapríčinili viacero problémov, v dôsledku ktorých
utrpela psychickú ujmu. Žalobkyňa je toho názoru, že iba samotné skonštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, a preto požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa

názoru žalovanej, zo strany predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV prišlo v rámci prešetrovania
sťažnosti na prieťahy v konaní ku konštatovaniu, že sťažnosť je v časti dôvodná, avšak s poukazom na
skutočnosť, že prieťahy boli spôsobené aj konaním (resp. nekonaním-nepreberaním zásielky) samotnej
žalobkyne. Samotná žaloba však, s poukazom na § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vychádza výlučne z

výsledkov prešetrenia sťažnosti, bez bližšieho zohľadnenia všetkých okolností konania. Žalobkyňa v
žalobe konkretizovala konkrétne pochybenia súdu, ktorými malo dôjsť k prieťahom v súdnom konaní, a
contrario tvrdí, že ak by súd uvedeným spôsobom nepostupoval, k prieťahom by nedošlo. Žalovaná sa
tak v ďalšom texte vyjadrí ku konkrétnym tvrdeniam žalobkyne o nesprávnom postupe súdu. Žalobkyňa
vo svojej žalobe uvádza, že Okresný súdu Bratislava IV pochybil, ak sa opakovane pokúšal doručiť

návrh na rozvod manželstva, napriek tomu, že tak nemusel urobiť, nakoľko: 1. obaja účastníci konania
s rozvodom súhlasili, 2. odporca, manžel žalobkyne, nemal evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky a 3. obaja účastníci konania žiadali, aby súd rozhodol vo veci návrhu na rozvod manželstva bez
nariadenia pojednávania. Doručovanie akéhokoľvek návrhu na začatie konanie druhému účastníkovi
konania, resp. strane sporu, je povinnosťou súdu, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona. Porušenie

takejto povinnosti by viedlo k porušeniu základných princípov civilného konania, ako aj k porušeniu
ústavných práv na súdnu a inú právnu ochranu. Žalobkyňa tvrdila, že v samotnom návrhu na rozvod
manželstva uviedla, že odporca nemal evidovanú adresu trvalého pobytu na území Slovenskej republiky
(uvedenétvrdenievšakvčasepodanianávrhunarozvodmanželstvabolonepravdivé).Odporca,manžel
žalobkyne, mal riadne evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a to v čase od 18.05.2016

do 27.12.2017. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou Okresného súdu Bratislava IV doručiť návrh na
rozvod manželstva na adresu odporcu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.
161/2005 Z. z. Civilný mimosporový poriadok , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa

osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol
inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky
podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému,
ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony

potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. V zmysle § 116 ods. 2 CSP ak sa súdu nepodarí
žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od
zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ako vyplýva z vyššie
uvedených zákonných ustanovení, až po neúspešných pokusoch o doručenie návrhu na evidovanú

adresu odporcu, súd pristúpi k doručeniu žaloby oznámením na úradnej tabuli. Súd vyjadrenie žalovanej
zo dňa 13.01.2021 doručil na vyjadrenie žalobkyni dňa 25.02.2021. Žalobkyňa sa k predmetnému
vyjadreniu žalovanej vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 09.03.2021súdu. Súd postupoval v zmyslezákona, dodržal procesnú postupnosť týkajúcu sa doručovania návrhu na začatie konania, pričom konal
bezodkladne a bez akýchkoľvek prieťahov:
19.04.2017 - súd dal pokyn na doručenie návrhu na rozvod manželstva odporcovi na adresu evidovanú

v registri obyvateľov SR, zároveň vyzval žalobkyňu na oznámenie poštovej adresy odporcu
15.05.2017 - zásielka adresovaná žalobkyni bola vrátená z dôvodu, že adresát je neznámy
01.06.2017 - zásielka adresovaná odporcovi bola vrátená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote (nie
z dôvodu, že adresát je na uvedenom mieste neznámy)
30.11.2017 - súd dal opätovný pokyn na doručenie návrhu na adresu odporcu evidovanú v registri

obyvateľov SR
09.02.2018 - zásielka adresovaná odporcovi bola vrátená, opäť z dôvodu, že si adresát zásielku v
odbernej lehote neprevzal
26.02.2018 - súd vykonal lustráciu odporcu v registri obyvateľov SR a zistil, že trvalý pobyt odporcu na
území SR bol ukončený ku dňu 27.12.2017
24.10.2018 - súd vydal pokyn na zisťovanie pobytu odporcu prostredníctvom Úradu hraničnej a

cudzineckej polície
20.11.2018 - súdu bola doručená odpoveď Úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktorá evidovala iba v
tom čase neaktuálnu adresu trvalého pobytu odporcu
21.02.2019 - súd dal pokyn spisovej kancelárii na zverejnenie oznámenia o podanom návrhu na rozvod
manželstva na úradnej tabuli a webovej stránke

27.03.2019 - návrh na rozvod manželstva bol fikciou doručený odporcovi
Vzhľadom na časovú postupnosť jednotlivých krokov nie je možné konštatovať, že súd v uvedenom
konaní nekonal, resp. že konal chybne, tak ako sa domnieva žalobkyňa. Podľa názoru žalovanej konal
tak, aby v uvedenej veci dodržal všetky zákonné povinnosti.
Žalobkyňa ďalej namieta skutočnosť, že súd v uvedenej veci nariadil pojednávanie, ktoré podľa názoru

žalobkyne nebolo nutné nariaďovať. V zmysle § 22 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine o zmene a doplnení
niektorých zákonov k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
V zmysle § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. - súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle § 23

ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. - Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí. V zmysle § 96 ods. 1 CMP súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu
a usiluje sa o ich zmierenie. V zmysle § 96 ods. 2 CMP ak je to účelné a umožňujú to okolnosti
prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. V

ustanovení § 23 zák. č. 36/2005 Z.z. je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Je len vecou súdu, aby starostlivo uvážil, či v danom prípade
nastalo vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov, a teda či ďalšie trvanie manželstva je v rozpore

s jeho účelom, ako aj záujmami manželov. Súd by mal výpoveďou manželov zistiť, či sa príčiny
rozvratu dajú odstrániť a či existuje perspektíva ich zmierenia. Rozvod manželstva by mala byť teda
až posledná a jediná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi. V zmysle CMP je teda
úlohou súdu v konaní o rozvod manželstva predovšetkým zistiť príčiny rozvratu manželstva a možnosti
jeho opätovného obnovenia. Až po skonštatovaní, že rozvrat vzťahov neumožňuje opätovné obnovenie

vzájomného spolužitia, súd manželstvo rozvedie. Z uvedeného vyplýva primárna úloha súdu vypočuť
oboch účastníkov konania o rozvod manželstva, a to bez ohľadu na skutočnosť, že k návrhu na rozvod
manželstva bolo priložené vyhlásenie odporcu, že s rozvodom manželstva súhlasí. Pokus Okresného
súdu Bratislava IV o doručenie návrhu na rozvod manželstva a nariadenie pojednávania vo veci preto
nie je možné považovať za nadbytočné a neúčelné, ale naopak, takýmto postupom Okresným súdom

Bratislava IV bolo dodržané znenie a účel tak zák. č. 36/2005 Z. z. ako aj CMP. Žalovaná nesúhlasila ani
s tvrdením žalobkyne, že návrh na rozvod manželstva nebolo potrebné doručovať, nakoľko sa odporca
vyjadril v samotnom návrhu, kde vyjadril svoj súhlas, nielen s rozvodom, ale aj s vydaním rozsudku
bez nariadenia pojednávania. Podľa názoru žalobkyne mal Okresný súd Bratislava IV rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 132 ods. 2 CMP. Takýto názor žalobkyne podľa žalovanej nie

je správny. Ustanovenie § 132 písm. b) CMP upravuje, kedy nie je nutné nariadiť pojednávanie,
sa vzťahuje výlučne na osobitné konanie týkajúce sa konania o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. V žiadnom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie
§ 132 CMP na konanie o rozvod manželstva. Naopak, v zmysle ustanovenia § 33 CMP, súd nariadipojednávanie vo veci samej, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.
Súd na pojednávanie predvolá účastníkov konania, ktorých prítomnosť je potrebná. Vzhľadom na vyššie
citované ustanovenia zák. č. 36/2005 Z. z., ako aj CMP, je podľa názoru žalovanej zrejmé, že súd,

pred rozhodnutím o Návrhu na rozvod manželstva, je povinný zistiť príčiny rozvodu, ako aj možnosti
zachovania manželstva, čo je možné iba výsluchom oboch účastníkov konania o rozvod manželstva.
Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení o postupe Okresného súdu Bratislava IV v uvedenom súdnom
konaní žiadala Okresný súd Bratislava IV, aby pripojil súdny spis sp. zn. 23 Pc/6/2017. Na základe
doposiaľ uvedeného žalovaná tvrdila, že žalobkyňou tvrdenými pochybeniami v postupe Okresného

súdu Bratislava IV nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, naopak tento postup bol v súlade s
relevantnými hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi ustanoveniami. Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje
nasledujúce všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci:
a) nesprávny úradný postup,
b) vznik škody,

c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Žalovaná mala za to, že
žalobkyňanepreukázalakumulatívnesplnenietýchtopodmienok.Podľanázoružalobkyne,vzhľadomna
dlhotrvajúce konanie o rozvod manželstva nemohla začať podnikať, vyporiadať si s bývalým manželom
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a vzhľadom na to, že sa jej dňa 26.10.2017 narodilo dieťa,

ktorej biologickým otcom bol nový priateľ žalobkyne, musela na súd podať zároveň i žalobu o zapretie
otcovstva. Pri začatí podnikateľskej činnosti jedného z manželov je nutný súhlas druhého manžela
iba v prípade, ak na podnikanie má byť použitý majetok z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Žalobkyňa
nepreukázala, že na začatie podnikania nedostala súhlas manžela, resp. že na začatie podnikania

chcela použiť majetok z bezpodielového spoluvlastníctva manželstva, ktorého použitie je podmienené
súhlasom druhého manžela. Postup Okresného súdu Bratislava IV v konaní o rozvod manželstva
sp.zn. 23Pc/6/2017 podľa žalovanej nemohol mať nijaký vplyv na samotnú možnosť žalobkyne začať
podnikať. Rovnako za mylné považovala žalovaná aj tvrdenie žalobkyne, že si s manželom nemohla
vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov s poukazom na Občiansky zákonník, ktorý síce

obsahuje striktné podmienky, za ktorých môže prísť k určitej modifikácii bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, avšak jeho vyporiadanie počas trvania manželstva nevylučuje, a to predovšetkým v prípade,
ak jeden z manželov začne podnikať (§ 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rovnako je možné
zo strany manželov pristúpiť k zúženiu zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, alebo si vyhradiť vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva (§ 143a

Občianskeho zákonníka). Rovnako je možné pristúpiť i k zrušeniu bezpodielového manželstva, ak by
ďalšie trvanie odporovalo dobrým mravom (§ 148 Občianskeho zákonníka). Podľa záverov žalovanej,
žalobkyňa mala niekoľko možností, ako vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania
manželstva. To, že z jej strany nedošlo k žiadnemu pokusu o úpravu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, resp. k akejkoľvek dohode s manželom, týkajúcej sa bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, nie je možné klásť za vinu Okresnému súdu Bratislava IV. Podľa žalovanej nie je možné
prijať záver, že iba z dôvodu prieťahov v konaní o rozvod manželstva, sa žalobkyni narodilo dieťa,
ktoré napriek inému biologickému otcovi, bolo považované v zmysle § 85 zák. č. 36/2005 Z. z. za
dieťa manžela žalobkyne. V zmysle § 85 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. ak sa narodí dieťa v čase
od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení

za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. V zmysle § 85 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. ak sa
narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred
uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.
Žalobkyňa podala návrh na rozvod dňa 17.03.2017 (doplnila dňa 31.03.2017), pričom dieťa sa narodilo
dňa 26.10.2017 (223 dní od podania návrhu na rozvod). Vzhľadom na časové súvislosti je možné

konštatovať, že žalobkyňa v čase podania návrhu na rozvod manželstva už bola tehotná. Vzhľadom
na plynutie zákonných procesných lehôt (fikcia doručenia návrhu na rozvod, lehota na vyhotovenie
rozsudku, fikcia doručenia rozsudku, plynutie odvolacej lehoty) i v prípade, ak by sa súd nepokúšal
opakovane doručovať návrh na rozvod manželstva odporcovi, ale urobil by tak iba jeden krát (čo je
zákonná povinnosť súdu), je nepravdepodobné, že by konanie o rozvod manželstva skončilo skôr, ako

sa žalobkyni narodilo dieťa, resp. tak, aby žalobkyňa stihla uzavrieť ďalšie manželstvo s biologickým
otcom dieťaťa. Tvrdenie žalobkyne, že z dôvodu prieťahov v súdnom konaní a postupom Okresného
súdu IV v konaní o rozvod manželstva bola nútená podať návrh na zapretie otcovstva manžela, je
nepravdivé a podľa žalovanej žalobkyňa by takýto návrh bola povinná podať, nakoľko je možné reálneskonštatovať, že konanie o rozvod manželstva a následne uzavretie nového manželstva v tak krátkej
dobe nebolo možné a teda štát nemôže prevziať zodpovednosť za konanie samotnej žalobkyne, resp. za
jej rozhodnutia. V čase, keď nadviazala nový vzťah a otehotnela, si musela byť vedomá skutočnosti, že

jej pôvodné manželstvo ešte nebolo rozvedené, resp. že v uvedenom čase ešte nepodala ani samotný
návrh na rozvod manželstva. Žalovaná mala za to, že síce zo strany predsedníčky Okresného súdu
Bratislava IV bola sťažnosť na prieťahy v konaní vybavená v namietanej časti ako dôvodná, za čo sa
žalobkyni predsedníčka súdu ospravedlnila, avšak porušenie práva žalobkyne, a z toho vyplývajúca
údajnápsychickáujma,nebolavkonanípreukázaná.Prieťahyvsúdnomkonaní,sohľadominasamotné

správanie žalobkyne v konaní o rozvod manželstva, v spojení so skutočnosťou, že žiadne z tvrdených
pochybení súdu nie je preukázané, žalovaná nepovažuje za natoľko závažné, aby súd v konaní o
náhrade nemajetkovej ujmy dospel k záveru, že uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch je dôvodný. Žalovaná zdôraznila, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je subsidiárna,
t. z. prichádza do úvahy až v prípade, že iné - nepeňažné formy zadosťučinenia nemožno považovať
vzhľadom na preukázané následky za dostatočné ( § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.). V tomto smere

je vhodné opätovne zdôrazniť skutočnosť, že Okresný súd Bratislava IV sa žalobkyni ospravedlnil.
Žalovaná trvala na tom, že v predmetnom spore absentuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a žalobkyňou tvrdenými následkami, ktoré majú byť saturované
uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to predovšetkým s ohľadom na konanie
samotnej žalobkyne. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej

skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie, v tomto prípade nesprávny úradný postup
a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane
jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti
nasvedčujúcej jej existencii - príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Podľa názoru žalovanej, takáto
príčinná súvislosť nebola v konaní vôbec preukázaná. Z uvedeného dôvodu je možné konštatovať,

že žalobkyňa nepreukázala splnenie všetkých troch kumulatívnych podmienok, s ktorými zákon
spája zodpovednosť štátu za nemajetkovú ujmu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná
považovala žalobu za nedôvodnú a žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Žalobkyňa vyjadrením doručeným súdu dňa 09.03.2021 (l.č. 46 - 48) zotrvala na podanej žalobe

s tým, že mala záujem podnikať čo by bolo možné, ale manžel pri rozvode by mal nárok na polovicu
majetku, namietala, že si nemohla obstarať nehnuteľnosť, nakoľko manžel bol v zahraničí a nebol
ochotný zrušiť BSM počas trvania manželstva a bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o
zrušenieBSMazrušiťBSMinakakorozvodom(zánikommanželstva)nebolomožnéa ohľadomkonania
o zapretie otcovstva (8Pc/10/2017) žalobkyňa uviedla, že mala priateľa počas trvania manželstva s

ktorým čakala dieťa (dcéru), a preto, že súd jej manželstvo nerozviedol v dostatočnom čase, musela
absolvovať zapretie otcovstva, čo trvalo 9 mesiacov a mala problém, aby bývalý manžel podpísal
"papier", aby dcéra žalobkyne mala meno keď sa narodí, nemohla cestovať mimo EÚ, nemala súhlas
bývalého manžela a jej priateľ (v súčasnosti manžel) pochádza z Kosova a nemohli vycestovať za
rodinou. Súdu oznámila v konaní po rozvod manželstva sp.zn. 23Pc/6/2017, že bývalý manžel je vo

Švajčiarsku (bez bližšej špecifikácie adresy pobytu), písomnosti súdu mu boli zasielané na Štefana H..

4. Dňa 30.11.2021 (l.č. 69) žalobkyňa do Zápisnice o pojednávaní titulom prednesu uviedla, že
nesúhlasí s tým, že prieťahy nastali nepreberaním zásielok, neprebrala jednu zásielku, čo bolo možno
spôsobené poštou. S manželom podpísali žiadosť o rozvod pred notárom a podali na súd, deti nemali,

s tým, že adresu trvalého bydliska mal manžel žalobkyne na území SR v čase, keď podávali žiadosť o
rozvod, ale mal adresu vo Švajčiarsku, žalobkyňa uviedla súdu, bola tehotná (v 4 mesiaci tehotenstva)
a vedela, že keď sa narodí dieťa počas manželstva, bude ako otec uvedený manžel. Dcéra sa narodila
počas trvania manželstva, a preto sme museli podávať Návrh na zapretie otcovstva, konanie trvalo
9 mesiacov, Potrebovala súhlas pri narodení dcéry od v tom čase jej manželstva, aby sa dcéra

mohla volať Nella. Nakoľko neboli rozvedení, nemohla si žalobkyňa kúpiť byt, nemohla začať podnikať,
problémbolovycestovanie,nakoľkojejvtedajšípriateľaterajšímanželjezKosovaanemohli9mesiacov
vycestovať, lebo na to potrebovali súhlas vtedajšieho môjho manžela žalobkyne a ten si za všetko
od žalobkyne pýtal peniaze. V čase tehotenstva s dcérou žalobkyňa mala epilepsiu, po pôrode kojila
dva mesiace, žalobkyňa dospela k záveru, že dôvodom bol stres. Podala na súd sťažnosť, bolo jej

oznámené, že došlo k organizačným zmenám na súde, neprevzala jednu zásielku a podala sťažnosť
na Ministerstvo spravodlivosti SR a do dvoch týždňov mala vytýčené pojednávanie. Zotrvala na tom,
že po rozvode manželstva s manželom, by sa s otcom Nelly ihneď bola zobrala. V súčasnosti majú
syna, uzatvorili manželstvo.5. Právny zástupca žalovanej do Zápisnice o pojednávaní uviedol, že uplatnený nárok žalobkyňou
považuje za nedôvodný, nakoľko mal za to, že Okresný súd Bratislava IV v konaní o rozvod manželstva

uskutočnil iba tie úkony, ktoré mu CMP a CSP ukladá. Vzhľadom na časové súvislosti a to podanie
návrhu na rozvod a narodenie dieťaťa, je nepravdepodobné, že by bolo možné manželstvo rozviesť
pred týmto dátumom pri zachovaní všetkých zákonných lehôt. Žalovaná chápala, že to muselo byť
ťažké obdobie pre žalobkyňu, avšak mala za to, že predovšetkým žalobkyňa mala sama zvážiť svoje
rozhodnutie začať si vzťah počas trvania manželstva, pričom žiadosť o rozvod podala ani nie 11

mesiacov od uzavretia manželstva, ale už v tom čase bola v 4 mesiaci tehotenstva. Súd mal povinnosť
skúmať, či ich manželstvo je rozvrátené natoľko, že nemôže ďalej plniť svoju funkciu a to bez ohľadu
na to, že exmanžel vyjadril súhlas s rozvodom a teda nie je možné prijať záver, že postup Okresného
súdu Bratislava IV zapríčinil všetky problémy žalobkyne. K samotnej podnikateľskej činnosti a BSM
poukázala na už podané vyjadrenie a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že žalovaná si
trovy konania neuplatňuje.

6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi (žaloba zo dňa 21.08.2020 doručená Okresnému súdu Bratislava IV dňa 25.08.2020
s prílohami, Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa
30.07.2020, Oznámenie o prešetrení sťažnosti, Vyjadrenie žalovanej doručené súdu dňa 13.01.2021,

Vyjadrenie žalobkyne doručené súdu dňa 09.03.2021, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 30.11.2021,
spis Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 23Pc/6/2017 a spis Okresného súdu Bratislava IV sp.zn.
8Pc/10/2017) a zistil nasledovný skutkový stav :

7. Z obsahu spisu sp.zn. 23Pc/6/2017 vyplýva, že Návrhom na rozvod manželstva zo dňa 17.03.2017,

doručeným Okresnému súdu L. dňa 17.03.2017, navrhovateľka : A. R., G. XX, Bratislava proti
odporcovi : H. E. bez trvalého bydliska evidovaný na MÚ MČ L. - B bystrica, X. K. 1, L., príslušnosť
R., sa domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že manžel sa rozhodol krátko po svadbe žiť
vo Švajčiarsku ( adresu v návrhu neuviedla a pri osvedčení pravosti podpisu bola uvedená adresa :
Y. majera 6, L.). Súd vyzval Výzvou (l.č. 11-13) zo dňa 05.05.2017 účastníkov o oznámenie adresy

odporcu žijúceho vo Švajčiarsku. Zásielka od navrhovateľky z adresy G. XX, L. (l.č. 16), sa vrátila súdu
dňa 15.05.2017 s oznamom "adresát neznámy" a od odporcu sa vrátila súdu 01.06.2017 z adresy
Š.H. 6, L. (l.č. XX) s oznamom "neprevzatá v odbernej lehote" a následne dňa 09.02.2018 (l.č.23)
"neprevzatá v odbernej lehote". Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 02.07.2018 (l.č. 24)
žiadala o vytýčenie termínu pojednávania, ale adresu pobytu odporcu vo Švajčiarsku súdu neoznámila.

Súd zíisťoval pobyt prostredníctvom Prezídia policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície
(l.č. 25) výzvou zo dňa 12.11.2018 a súdu bolo listom zo dňa 19.11.2018 (l.č. 28) oznámené, že adresa
odporcu v cudzine je "neuvedená" a trvalý pobyt odporcu na území SR bol ukončený dňa 27.12.2017.
Oznámenie o podanej žalobe súd v zmysle § 116 CSP oznámil zverejnením na úradnej tabuli dňa
12.03.2019 (zvesené dňa 27.03.2019 - l.č. 30). Právny zástupca navrhovateľky listom doručeným súdu

dňa 13.03.2018 požiadal o vytýčenie termínu pojednávania (l.č. 32). Súd vo veci dňa 04.09.2019 vytýčil
termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 19.09.2019 (l.č. 34). Rozsudkom č.k. 23Pc/6/2017 - 42
zo dňa 19.09.2019, právoplatným dňa 08.11.2019, súd manželstvo rozviedol.

8. Z obsahu spisu sp.zn. 8Pc/10/2017 vyplýva, že navrhovateľka A. R., proti odporcovi: H. E. a maloletá

X. E., podala na súd dňa XX.XX.XXXX, návrh na zapretie otcovstva. Uznesením č.k. 8Pc/10/2017 - 15
zo dňa 22.11.2017, súd ustanovil kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu. Podaním doručeným súdu
dňa 18.12.2017 (l.č. 17) navrhovateľka oznámila súdu kontaktné údaje na odporcu, kde ho súd následne
aj kontaktoval a zistil adresu : Murgstrasse 1, XXXX H., R. a na základe tohto oznámenia bol odporca
na uvedenej adrese v zahraničí súdom kontaktovaný (l.č.26)a tam si prevzal aj predvolanie na vytýčený

termín pojednávania na deň 16.05.2018. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 8Pc/10/2017 - 38
zo dňa 16.05.2018, právoplatným dňa 18.07.2018 určil, že H. E. nie je otcom maloletej Nelly Jozefovej.

9. NahliadnutímdosťažnostnéhospisuOkresnéhosúduBratislavaIVsp.zn.Spr/83/2019(l.č.9-15)súd
zistil, že listom zn. č. 42329/2019/151 zo dňa 29.07.2019 podľa § 63 ods. 1 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov, Ministerstvo spravodlivosti SR postúpilo Okresnému súdu Bratislava IV sťažnosť
na zákonnú sudkyňu JUDr. Zuzanu Rigáňovú, konajúcu vo veci vedenej pod sp.zn. 23Pc/6/2017. Podľa
tvrdení sťažovateľky A. R. v predmetnej veci, zákonná sudkyňa nevytýčila pojednávanie, sťažovateľka
bola o postúpení podania upovedomená. Z obsahu e-mailového podania vyplýva, že sťažovateľkaoznámila, že sa na rozvode manželstva s manželom dohodli, pričom po narodení dieťaťa podávala
Návrh na zapretie otcovstva, nakoľko žije s druhým partnerom, s ktorým chce mať druhé dieťa, chce
sa s ním zobrať a postaviť dom. Oznámila, že začala podnikať. Sudkyňa sa k sťažnosti vyjadrila

dňa 14.08.2019 s tým, že po podaní Návrhu na rozvod dňa 17.03.2017 tunajší súd prípisom zo dňa
05.05.2017 doručoval manželovi sťažovateľky Návrh a zároveň vyzval navrhovateľku na oznámenie
skutočnej adresy pobytu manžela, nakoľko v návrhu uviedla, že sa zdržiava vo Švajčiarsku. Obe zásielky
sa súdu vrátili nedoručené. Prípisom zo dňa 08.01.2018 súd opätovne zaslal manželovi Návrh na rozvod
na adresu uvedenú v návrhu, zásielka sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote. Súd lustroval pobyt

manžela prostredníctvom Registra obyvateľov a zistil, že odo dňa 12.01.2018 manžel sťažovateľky
nemá na území SR evidovaný trvalý pobyt. Prípisom zo dňa 12.11.2018 súd zisťoval pobyt manžela
prostredníctvomÚraduhraničnejacudzineckejpolície,ktoráuviedla,žeposlednýpobytnaúzemíSRbol
naadreseŠtefanaH.XXXX/X,L.aoadresevcudzinenemázáznam.Súdvyvesiloznámenieopodanom
návrhu na úradnú tabuľu súdu a webovú stránku súdu v čase odo dňa 12.03.2019 do 27.03.2019.
Sudkyňa uviedla, že konanie trvá dlhšie, ako je bežná prax v obdobných návrhoch, avšak spôsobila to

skutočnosť, že súd nepoznal adresu pobytu manžela, na ktorú by mu mohol doručiť návrh. Oznámením
o prešetrení sťažnosti zo dňa 03.09.2019 Spr83/2019 predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV na
základe prešetrenia veci konštatovala, že sťažnosť na postup súdu pre spôsobené prieťahy v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 23Pc/6/2017 je v namietanej časti dôvodná,
ale k uvedenému došlo nielen z dôvodu organizačných zmien vykonávaných v príslušnom senáte,

kde sa menilo personálne obsadenie pozície vyššieho súdneho úradníka, avšak zároveň boli prieťahy
spôsobené nepreberaním zásielok oboma účastníkmi konania.

10. Z vykonaného dokazovania výsluchom žalobkyne okrem iného vyplýva, že nesúhlasila s tvrdením,
že si mala premyslieť, či počas trvania manželstva uzatvorí nový vzťah a splodí dieťa, nakoľko jej

manželstvo s exmanželom nevyšlo, pretože bola mladá, pobláznená, nemali spoločný majetok s
exmanželom, ani deti.

11. Žalovaná cestou splnomocneného zástupcu uviedla, že žalobkyňa nepreukázala kumulatívne
splnenie troch zákonných podmienok s ktorými zákon spája vznik zodpovednosti štátu za vzniknutú

nemajetkovú ujmu a to nesprávny úradný postup súdu, nakoľko ten konal v zmysle CMP, nepreukázala
príčinnú súvislosť medzi opísanými problémami žalobkyne a samotným konaním súdu, pričom
nemajetkovú ujmu v peniazoch je možné priznať iba vtedy, ak nepostačuje ospravedlnenie a už
predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV sa za vzniknuté problémy ospravedlnila.

12. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

13. Podľačl.46ods. 1ÚstavySRzák.č.460/1992Z.z,každýsamôžedomáhaťzákonomustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie

rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

15. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

16. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej
právnej ochrane ustanoví zákon.

17. Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.18. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

20. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a/, d/ zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

21. Podľa ust. § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zodpovednosti podľa

odseku 1 sa nemožno zbaviť.

22. Podľa ust. § 9 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ust. § 17 ods. 2, 3, 4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, v prípade, ak iba samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na

a)osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b)závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu
23. Podľa čl. 13 ods. 1 CSP, strany sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje

inak. Strany sporu môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd stranu sporu
vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné.

24. Podľa § 106 ods. 1 CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na

doručovanie, doručuje súd písomnosti

a)fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta
pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

25. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa§96ods.1CMPsúdvediemanželovkodstráneniupríčinrozvratuausilujesaoichzmierenie.

27. Podľa § 96 ods. 2 CMP ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd
účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

28. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa
odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.29. Podľa § 18 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, manželia sú si v manželstve
rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

30. Podľa § 22 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu
manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

31. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

32. Podľa § 23 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

33. Žalobkyňa si žalobou uplatnila sumu 5.000,-eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej
mala vzniknúť v dôsledku zbytočných prieťahov v súdnom konaní o rozvod manželstva vedenom na
Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 23Pc/6/2017.

34. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda a teda účastníkom konania. S poukazom na
ustálený skutkový stav a uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na
podanie žaloby podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ministerstvu spravodlivosti SR
dňa 10.02.2020 (l.č.5) ako orgánu zastupujúceho štát, bola žalobkyňou doručená Žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

35. Zákon č.514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zavádza zodpovednosť za škodu spôsobenú
výkonom verejnej moci a teda súd v danom prípade skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti
štátu za vznik žalobkyňou označenej majetkovej resp. nemajetkovej škody, pretože štát zodpovedá

iba za podmienok stanovených týmto zákonom. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na
zavinenie ), ale je založená za súčasného splnenia podmienok :
1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny úradný postup,
2. vznik škody či nemajetkovej ujmy,
3.príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody či nemajetkovej ujmy.

36. Verejnou mocou sa rozumie moc, ktorá rozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach subjektov
či už priamo alebo sprostredkovane.

37. Predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV prešetrila sťažnosť žalobkyne a žalobkyni zaslala
písomné oznámenie zo dňa 03.09.2019, v ktorom okrem iného uviedla, že sťažnosť žalobkyne je v
namietanej časti dôvodná, ale k žalobkyňou uvedeným prieťahom došlo z dôvodu organizačných
zmien a zároveň boli namietané prieťahy v konaní spôsobené nepreberaním zásielok oboma účastníkmi
konania (z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa označila adresu bydliska odporcu bez bližšej špecifikácie

"Švajčiarsko"). V uvedenej veci sp.zn. 23Pc/6/2017 čo sa týka doručovania zásielok, nakoľko žalobkyňa
presnú adresu pobytu manžela súdu neoznámila, súd postupoval v zmysle zákona, dodržal procesnú
postupnosť v zmysel CMP, CSP týkajúcu sa doručovania Návrhu na rozvod manželstva, pričom
konal bezodkladne a bez akýchkoľvek prieťahov. K žalobkyňou namietanej nemožnosti podnikať, súd
dodáva, že pri začatí podnikateľskej činnosti jedného z manželov je nutný súhlas druhého manžela

iba v prípade, ak na podnikanie má byť použitý majetok z bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(žalobkyňa tvrdila, že majetok v BSM nenadobudli a o tom, že by chcela použiť majetok patriaci
do BSM, alebo že by nedostala súhlas manžela, súdu žalobkyňa nepreukázala) a pritom na ďalšie
právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela by žalobkyňa v zmysle platnýchprávnych predpisov nepotrebovala. K námietke, že žalobkyňa si pre konanie o rozvod manželstva
nemohla vysporiadať veci patriace do BSM súd poukazuje na to, že ustanovenie § 148a ods. 2
Občianskeho zákonníka vyporiadanie počas trvania manželstva nevylučuje, a to najmä v prípade, ak

jeden z manželov začne podnikať. Podľa § 143a Občianskeho zákonníka bolo možné aj počas konania
o rozvod manželstva zo strany žalobkyne a jej manžela pristúpiť k zúženiu zákonom určeného rozsahu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo si vyhradiť vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku
dňu zániku manželstva. Žalobkyňa súdu nepreukázala, že vykonala úkony smerujúce k usporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

38. Z obsahu súdneho spisu sp.zn. 23Pc/6/2017 vyplýva, že žalobkyňa podala Návrh na rozvod
manželstva dňa 17.03.2017 a tento následne doplnila dňa 31.03.2017. Maloleté dieťa sa žalobkyni
narodilo dňa 26.10.2017 (t.j. 223 dní od podania Návrhu na rozvod manželstva na súd). Vzhľadom na
plynutie času súd mal za preukázané, že žalobkyňa v čase podania Návrhu na rozvod manželstva už
bola tehotná s iným mužom (nie s manželom) a s poukazom na zákon o rodine, CMP, CSP ako aj

na plynutie zákonných procesných lehôt (t.j. fikcia doručenia návrhu na rozvod, lehota na vyhotovenie
rozsudku, fikcia doručenia rozsudku, plynutie odvolacej lehoty) je nesporné, že ak by sa aj Okresný
súd Bratislava IV nepokúšal opakovane doručovať Návrh na rozvod manželstva odporcovi (manželovi),
ale urobil by tak iba jeden krát (čo je zákonná povinnosť súdu),konanie o rozvod manželstva by sa
neskončilo skôr, ako sa žalobkyni narodilo dieťa a aby sa žalobkyňa stihla vydať za otca dieťaťa ( t.j.

uzatvoriť ďalšie manželstvo s biologickým otcom maloletého dieťaťa), a preto mal súd aj toto tvrdenie
žalobkyne, že z dôvodu žalobkyňou namietaných prieťahov v súdnom konaní sp.zn. 23Pc/6/2017 bola
nútená podať Návrh na zapretie otcovstva manžela, je nepreukázané. Preukázané bolo, že žalobkyňa
ako manželka po uzatvorení manželstva porušila § 18 zákona o rodine , nadviazala nový vzťah s
priateľom s ktorým otehotnela súc si vedomá toho, že je vydatá a nebol podaný návrh na rozvod

manželstva atotokonaniebololennavôlisamotnejžalobkyne,čonemôžebyťkladenézavinužalovanej
a súdu. S poukazom na uvedené je preukázané, že absentuje priama, bezprostredná príčinná súvislosť
medzi žalobkyňou namietaným nesprávnym úradným postupom, žalobkyňou tvrdenými následkami,
ktoré majú byť saturované uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch 5.000,-eur, a to najmä
s ohľadom na samotné konanie žalobkyne (§ 18 zákona o rodine).

39. S poukazom na ustálený skutkový stav súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno a svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi, ako už súd v odôvodnení rozsudku
uviedol, nepreukázala vznik škody, nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy (t.j. predsedníčka
Okresného súdu Bratislava IV sa žalobkyni písomne ospravedlnila, skonštatovala závadu v doručeniach

písomností adresovaných účastníkom konania a personálne zmeny a teda nepreukázala, že samotné
ospravedlnenie a konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom), nepreukázala ani príčinnú súvislosť (pri nepreukázaní
existencie škody a nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, absentuje aj príčinná súvislosť),
ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, pričom bol preukázaný pasívny prístup

žalobkyne k veci (vo veci sp.zn. 23Pc/6/2017 nebola súdu oznámená adresa odporcu žijúceho vo
Švajčiarsku, ale v konaní sp.zn. 8Pc/10/2017 už táto povinnosť účastníkmi konania splnená bola),
v danom prípade po oboznámení sa s predloženými zapožičanými súdnymi spismi Okresného súdu
Bratislava IV a listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nedošlo k vzniku
nemajetkovej ujmy uvedenej žalobkyňou v žalobe údajným nesprávnym úradným postupom Okresného

súduBratislavaIVanebolapreukázanápríčinnásúvislosťmedzivydanýmrozhodnutímOkresnéhosúdu
Bratislava IV, žalobkyňou označenou nemajetkovou ujmou vo výške 5000,- eur, súd dospel k záveru, že
žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je dôvodný, a preto žalobu
v celom rozsahu zamietol.

40. Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

42. Citované ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku predpokladá rozhodovanie
súduo trovách konania v dvoch fázach (v prvejfáze súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhodujeo tom, komu sa priznáva nárok na náhradu trov konania, v druhej fáze po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí súd rozhodne o samotnej výške náhrady trov konania). Žalobcovi ako plne
úspešnej strane sporu by súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale žalovaná

nárok na náhradu trov konania nežiadala, a preto jej súd nárok nepriznal tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. (§ 367 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.

1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.