Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. august 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122010594
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8122010594.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Petra

Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.08.2022 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného V. M. z r u š u
j e v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/4/2022 zo dňa 20.05.2022 výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému V. M. - nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom C., okr.
B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS A. A. - K.,

u k l a d á

podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 5 Tr. zákona a podľa
analógie § 39 ods. 4 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia veci - mačety s čiernou rúčkou a zakriveným
špicom, kladivo čiernej farby s ostrými hrotmi a vreckový nožík s čiernou rukoväťou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/4/2022 zo dňa 20.05.2022 bol obžalovaný uznaný
vinným z pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

- dňa 21.12.2021 v čase okolo 23:50 hod. v rodinnom dome na ulici B. č. XX vo M. M., okr. W.,

kde prechodne býval s poškodeným v podnájme, po predchádzajúcom konflikte pod vplyvom alkoholu
fyzicky napadol Q. R., a to tak, že s mačetou zaútočil na jeho hlavu a iné časti tela, čím mu úmyselne
spôsobil tržno-zmliaždenú ranu pravej temennej oblasti hlavy, dve tržne-zmliaždené rany ľavej temennej
oblasti hlavy, tržne-zmliaždenú ranu ľavej strany tváre, zlomeninu pravej temennej kosti lebečnej klenby,tržne-zmliaždenú ranu pravej strany hornej pery, ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice, sečnú ranu dlaňovej
plochy pravého predlaktia, pomliaždenie pravého zápästia, pomliaždenie pravého predlaktia, sečnú
ranu vonkajšej strednej plochy ľavého stehna, dve sečné rany zado-vnútornej plochy ľavého stehna,

pomliaždenie hrudno-driekového prechodu chrbtice a úrazový šok stredného stupňa s predpokladanou
dobou liečenia v trvaní 6 týždňov (do 40 dní), čím týmto útokom došlo k ohrozeniu orgánu dôležitého
pre život poškodeného,

za čo mu bol podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m),

§ 38 ods. 2, 5 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pre výkon ktorého bol podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci - mačety s
čiernou rúčkou a zakriveným špicom, kladivo čiernej farby s ostrými hrotmi a vreckový nožík s čiernou
rukoväťou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému Q. R.
škodu vo výške 5.665,- eur.

Proti tomuto rozsudku, v rozsahu proti výroku o treste, podal odvolanie obžalovaný ihneď po vyhlásení

rozsudku. Dôvody odvolania obžalovaný predložil v dvoch podaniach, išlo v podstate o obsahovo
totožné námietky vo vzťahu k právnemu posúdeniu skutku s poukázaním na dĺžku práceneschopnosti
poškodeného, ktorá nepresiahla 40 dní a teda šlo o ublíženie ľahké, čomu sudca nevyhovel. K ťažkému
ublíženiu na zdraví nedošlo preto, lebo keď ho R. začal barlou udierať ako zmyslov zbavený, za to, že
mu ju zlomil, o čom svedčí aj fotodokumentácia, on ho pri svojej obrane zopárkrát udrel, ale plochou

stranou a opačnou stranou mačety, aby ho nerozsekal. Párkrát ho zasiahol, no preto, lebo na stole ležal
otvorený vyklápací nožík a mal obavy, aby ho ním nepobodal počas jeho amoku. Následne chcel odísť
do druhej izby, kde mal mobil a zavolať mu záchranku, preto žiadal, aby bol skutok prekvalifikovaný.
Sudca ho uviedol do omylu, že ak sa prizná a oľutuje, čím si zároveň znemožnil obnovu konania, výrazne
sa mu zníži trestná sadzba, teda, že mu jedna tretina pôjde dole, no pri vynesení rozsudku mu priťažil.

Žiadal o zohľadnenie i faktu, že už trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov odpykáva a nech mu
je uložený súhrnný trest. Vyhovené mu nebolo a tak má trest v trvaní 8 a pol roka, čo je neprimerane
prísne. Preto žiadal krajský súd, aby zrušil rozsudok okresného súdu a uložil mu súhrnný trest.

Vecné dôvody odvolania predložil obžalovaný aj prostredníctvom svojho obhajcu, pretože podľa jeho

názoru mu súd uložil neprimeraný trest. K spáchaniu skutku sa priznal a jeho spáchanie oľutoval. K
spáchaniu skutku bol vyprovokovaný poškodeným a toto mal súd zohľadniť aj pri výmere trestu, pretože
mal skúmať pohnútku spáchania činu. Súd tvrdí, že opätovne spáchal zločin, avšak išlo o odsúdenie
spred 14 rokov, preto nesúhlasí s tým, aby sa opätovnosť takto posudzovala, je to neprimerane prísne
a to aj vzhľadom na skutočnosť, že išlo o spáchanie trestného činu v štádiu pokusu. Súd nesprávne

vypočítal aj v prípade zvýšenej trestnej sadzby jej dolnú hranicu. Súd tvrdí, že po zvýšení dolnej hranice
o polovicu by mala byť trestná sadzba od 7 do 10 rokov, čo nepovažuje za správne, lebo dolná hranica
zvýšenáopolovicuje6rokov.Toibastredtrestnejsadzbyvrozpätíod4do10rokovje7rokov.Domnieva
sa, že v tomto prípade vzhľadom k pokusu trestného činu mal súd znížiť hranicu trestnej sadzby aj pod
dolnú hranicu 4 rokov, lebo k závažnejšiemu následku nedošlo. Pri takto mimoriadne zníženej dolnej

hranici trestnej sadzby mu mal byť uložený trest odňatia slobody v rozsahu 3 rokov. Okrem toho uviedol,
že predchádzajúcim odsúdením bol uznaný vinným, ale bolo uňho upustené od uloženia súhrnného
trestu. Ale keďže sa dopustil trestného činu pred vyhlásením tohto rozsudku, mal byť aj v tomto prípade
ukladaný súhrnný trest. Navrhol preto zmeniť výrok o uloženom treste a uložiť mu trest odňatia slobody
vo výmere 3 rokov.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom

i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil,
že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.Po prieskume procesného postupu konajúceho súdu odvolací súd konštatuje, že právo na obhajobu
porušené nebolo. Obžalovanému bolo umožnené vyjadriť sa ku skutku, tento po riadnom poučení podľa
§ 257 ods. 1, 2, 5 a 8 Tr. poriadku a po porade s obhajcom sám z vlastnej vôle vyhlásil, že je vinným

zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe, čo je overiteľné aj na zvukovom zázname vyhotovenom
z hlavného pojednávania. Preto námietka obžalovaného, že sudca ho uviedol do omylu v súvislosti s
poučenímopriznanísa snásledkomvýraznéhozníženiatrestnejsadzby,nemátaksvojeopodstatnenie.
Obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom vo vzťahu k výroku o treste, mal možnosť
navrhovať doplnenie dokazovania, predniesť záverečnú reč a posledné slovo, pritom v konaní bol

zastúpený obhajcom, ktorý reálne uplatňoval jeho obhajobné práva. Uvedený postup konajúceho súdu
tak nepreukazuje porušenie obhajobných práv obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že v konaní pred súdom bolo prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinným
zo spáchania skutku, uplatňované odvolacie námietky týkajúce sa ustálenia skutkových okolností a
právneho posúdenia skutku neboli procesne účinné, keďže výrok o vine sa stal právoplatným, preto sa

nimi odvolací súd ani nezaoberal.

Odvolací súd tak preskúmaval iba výrok o treste, vo vzťahu ku ktorému boli vykonané dôkazy podľa
pravidiel stanovených procesným predpisom.

Konajúci súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov prihliadajúc pritom na
priznanie sa a oľutovanie v zmysle poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, t. j. že pred spáchaním prerokúvaného trestného činu bol
odsúdený za iné úmyselné trestné činy, ako aj na okolnosť spočívajúcu v opätovnom spáchaní zločinu
podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona, ktorá zakladala zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu,

t. j. na 7 rokov. Obžalovanému bol uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby, pričom konajúci súd
nevzhliadol žiadne okolnosti, pre ktoré by mal aplikovať zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 2 písm.
a) Tr. zákona, keďže k dokonaniu trestného činu nedošlo iba náhodou a aj následok, ktorý obžalovaný
spôsobil poškodenému sa výraznou mierou priblížil k dokonaniu trestného činu.

Odvolací súd sa stotožnil s priznaním poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. l) a § 37 písm. m) Tr. zákona, pretože vyhlásenie viny a oľutovanie svojho konania obsahom
napĺňa § 36 písm. l) Tr. zákona i keď je na uváženie, že pokiaľ sa obžalovaný opakovane dopustil
agresívneho konania voči inej osobe so spôsobením ujmy na zdraví, či oľutovanie konania je úprimné.
Odvolanie však podal iba obžalovaný vo svoj prospech, preto odvolací súd v ďalšom neposudzoval túto

priznanú poľahčujúcu okolnosť, keďže jej hodnotenie vyznieva v neprospech obžalovaného, pritom sa
riadil zásadou uvedenou
v § 322 ods. 3 Tr. poriadku, zákaz zhoršenia postavenia obžalovaného - reformatio in peius. Priťažujúca
okolnosť, že obžalovaný bol odsúdený za trestné činy, je preukázaná odpisom registra trestov, v ktorom
obžalovaný má od roku 1996 celkom 12 záznamov za rôznu úmyselnú trestnú činnosť (§ 360, § 189,

§ 364 Tr. zákona).

Správne postupoval konajúci súd, ak pri ukladaní trestu aplikoval aj sprísňovacie ustanovenie § 38 ods.
5 Tr. zákona, pretože podľa odpisu registra trestov a oboznámených spisov odvolacieho súdu sp. zn.
5To/47/2011 a 2To/38/2012 bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/101/2009

z 06.06.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/47/2011 zo dňa 01.02.2012
uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý a aj za ďalšie zbiehajúce sa
trestnéčinymuboluloženýsúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere5rokovnepodmienečnerozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/133/2008 z 09.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 2To/38/2012 z 25.10.2012. Tento uložený trest obžalovaný vykonal dňa 09.08.2016.

Obžalovaný síce namietal, že odsúdenie za zločin vydierania je spred 14 rokov, avšak odvolací súd dáva
do pozornosti, že k právoplatnému odsúdeniu za uvedený zločin došlo v roku 2012, pričom obžalovaný
trest vykonal aj za tento zločin až dňa 09.08.2016 so zreteľom na ukladanie súhrnného trestu, čo ku dňu
rozhodovania v tejto veci je doba necelých 6 rokov. Okrem toho hmotnoprávny predpis neohraničuje

dobu od spáchania zločinu, ktorá by sa mala zohľadniť pri aplikácii § 38 ods. 5 Tr. zákona, z uvedeného
dôvodu preto úvaha konajúceho súdu o opätovnom spáchaní zločinu je správna.Odvolací súd v ďalšom konštatuje, že i ukladanie samostatného trestu je zodpovedajúcim zákonu. Ak
sa obžalovaný domáhal uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k teraz vykonávanému úhrnnému trestu
odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov uloženého mu rozsudkom Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/4/2020 z 27.05.2020 v spojení s uznesením Najvyššieho
súduSRsp.zn.3To/8/2020z08.12.2021,taktakýtonímnavrhovanýpostupnemásvojzákonnýpodklad.

Z vykonaného dokazovania plynie, že rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica, sp. zn. BB-4T/4/2020 z 27.05.2020 bol obžalovaný odsúdený za skutok spáchaný dňa

01.07.2018 posúdený ako prečiny podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) a § 359 ods. 1, 2 písm.
a) Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne s určením spôsobu
výkonu trestu zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Okresný súd Prešov
rozsudkom sp. zn. 6T/63/2019 zo dňa 02.02.2022 uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku dňa
16.12.2018 právne kvalifikovaného ako prečin podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona a
upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/4/2020 z 27.05.2020.

Prerokúvaný trestný čin bol spáchaný dňa 21.12.2021, teda po doručení trestného rozkazu
Špecializovanéhotrestnéhosúdu,pracoviskoBanskáBystrica,sp.zn.BB-4T/4/2020obžalovanémudňa
06.03.2020, preto v posudzovanom prípade ide o recidívu a nie zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Podľa §

42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest súd ukladá totiž iba v tom prípade, ak odsudzuje páchateľa za trestný
čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin. Inak povedané, ak v období do vyhláseného prvého odsudzujúceho rozhodnutia súdu páchateľ
spáchal viac trestných činov, tieto sa zbiehajú, pričom trestné činy spáchané po takomto rozhodnutí sa
hodnotia už ako recidíva.

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, vo veci sp. zn. BB-4T/4/2020 rozhodol vo veci
trestným rozkazom 31.01.2020, ktorý sa v zmysle § 353 ods. 8 Tr. poriadku považuje za vyhlásený
dňom doručenia obžalovanému. Deň 06.03.2020, kedy bol obžalovanému doručený trestný rozkaz, je
teda hranicou medzi zbiehajúcou sa trestnou činnosťou spáchanou pred týmto dátumom (viacčinným

súbehomtrestnýchčinovoddoručeniatrestnéhorozkazuvovecivedenejnakonajúcomsúdepodsp.zn.
1T/118/2012) a recidívou (trestnými činmi spáchanými po tomto dátume). Prerokúvaný skutok spáchaný
21.12.2021 nemožno vyhodnotiť ako viacčinný súbeh k trestným činom spáchaných v dňoch 01.07.2018
a 16.12.2018, keďže pred jeho spáchaním bol obžalovanému doručený trestný rozkaz, ktorý má účinky
odsudzujúceho rozsudku, uplatňuje sa tu zásada ustanovená v § 42 ods. 1 Tr. zákona.

Za prerokúvaný zločin podľa § 155 ods. 1 zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody na štyri roky až
desať rokov. Pri aplikácii sprísňovacieho ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona sa zvyšuje dolná hranica
trestnej sadzby zo štyroch rokov na sedem rokov, pretože sa zvyšuje podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona o
jednu polovicu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby stanovenou zákonom. Rozdiel

medzi hranicami trestnej sadzby činí 6 rokov, z neho jednou polovicou treba rozumieť 3 roky, o ktoré
sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby. Námietka obžalovaného, že dolná hranica trestnej sadzby by
mala byť len 6 rokov je tak neopodstatnená.

Odvolací súd ale usúdil, že so zreteľom na vyhlásenie obžalovaného, že je vinným zo spáchania skutku,

ktoré bolo prijaté postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku, je možné analogicky použiť zmierňovacie
ustanovenie § 39 ods. 4 Tr. zákona (stanovisko NS SR Tpj 55/2016) a znížiť dolnú hranicu o jednu
tretinu. V posudzovanom prípade pri aplikácii tohto zmierňovacieho ustanovenia z upravenej trestnej
sadzby 7 rokov do úvahy pripadá zníženie dolnej hranice trestnej sadzby o 2 roky 4 mesiace, čomu
potom zodpovedá úprava dolnej hranice trestnej sadzby na 4 roky 8 mesiacov. Po zvážení okolnosti, že

obžalovaný sa vzdal riadneho prerokovania jeho veci bez vykonania dokazovania k základnej otázke
o vine s obmedzenou možnosťou opravných prostriedkov, odvolací súd vyvodil záver, že i napriek
predchádzajúcim odsúdeniam uplatnenie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu je možné, keďže došlo
k zjednodušeniu trestného procesu významnou mierou. Namietaný trest odvolací súd vyhodnotil ako
neprimeraný k týmto okolnostiam prípadu.

V zmysle tohto záveru potom odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného zrušil podľa § 321 ods.
1 písm. d), ods. 2 Tr. poriadku v napadnutom rozsudku výrok o treste a po doplnení dokazovania ktomuto výroku sám rozhodol tak, že zmiernil trest odňatia slobody obžalovanému na výmeru 5 rokov
nepodmienečne.

Súčasne rozhodol aj o určení spôsobu výkonu uloženého trestu podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona
zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný
pred spáchaním prerokúvaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný
trestný čin, ktorá skutočnosť vyplýva z odpisu registra trestov. Vo veci vedenej na konajúcom súde
pod sp. zn. 33T/133/2008 obžalovaný vykonal trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov uložený mu

rozsudkom z 09.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/38/2012 dňa
09.08.2016 za prečiny podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), za § 156 a § 364 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. a) a za zločin podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a vo veci vedenej na konajúcom súde pod
sp. zn. 1T/118/2012 obžalovaný vykonal trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov uložený mu za
prečiny podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), e) a § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona
trestným rozkazom z 21.12.2012.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel čiastočne odvolaniu obžalovaného.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.