Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. november 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10Csp/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120303776
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:6120303776.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : 365.bank, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanému : Q. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K. XX, XXX XX S., o zaplatenie 8.147,49 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.058,68 eur a úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 5.058,68 eur od 21.10.2021 do zaplatenia v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, v tom čase podnikajúci ešte pod obchodným menom Poštová banka, a.s. (keďže
podľa zápisu v obchodnom registri došlo s účinnosťou k 03.07.2021 k zmene obchodného mena žalobcu
na 365.bank, a. s., je tento v záhlaví rozsudku označený už aktuálnym obchodným menom) podal na
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 19.05.2020 návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom
konaní začatom podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „žaloba“) v ktorom žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 8.147,49

eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.890,40 eur od 18.07.2018 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania.

2. Uplatnený nárok odôvodňoval tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa 07.12.2017 zmluvu o
spotrebiteľskomúverečísloXXXXXXXXXX,neoddeliteľnousúčasťouktorejboliajObchodnépodmienky
pre spotrebiteľské úvery na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 8.000,-
eur. V žalobe tvrdil, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky, zaplatiť úroky, poplatky a iné

peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov, no úver riadne a včas nesplácal, preto žalobca úver dňa
17.07.2018 po predchádzajúcom upozornení žalovaného vyhlásil za predčasne splatný. Po vyhlásení
predčasnej splatnosti žalovaný podľa tvrdenia žalobcu nezaplatil ani časť dlžnej sumy. Tvrdil, že hoci
podľa Obchodných podmienok bol oprávnený aj naďalej, po zosplatnení úročiť nesplatenú istinu úrokom
dojednaným v zmluve, neuplatňuje si voči žalovanému zmluvné úroky po zosplatnení úveru, ale len
zákonné úroky z omeškania. V žalobe uviedol, že žalovaný svoj dlh nevyrovnal, preto žiada, aby ho k

tomu zaviazal súd s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 7.890,40 eur, vyčísleného úroku z
istiny vo výške 192,29 eur (ide o súčet zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od
momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), poplatkov vo výške64,80 eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.890,40 eur od 18.07.2018
do zaplatenia.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu, Obchodné podmienky
účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy, Oznámenie žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru s
potvrdením o odoslaní, Upozornenie žalobcu na vznik práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
s potvrdením o odoslaní, listinu „Aktuálny stav úveru“ a predžalobnú výzvu.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 09.06.2020 vo veci platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému
nepodarilo doručiť do vlastných rúk a nakoľko žalobca po výzve súdu navrhol v súlade s § 10 zákona o
upomínacom konaní pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku,
OkresnýsúdBanskáBystricapostúpilvecpodľa §10ods.3uvedenéhozákonanaprejednanie
tunajšiemu súdu a nedoručený platobný rozkaz sa zo zákona (§ 10 ods.3 zák. o upomínacom konaní)
zrušil. Na tunajšom súde konanie je vedené pod spisovou značkou 10Csp/14/2021.

5. Skutočný pobyt žalovaného, ktorý je k trvalému pobytu prihlásený na adrese K. XX, S. sa súdu napriek
vykonanému rozsiahlemu šetreniu aj cestou obce, polície, či dožiadaného českého súdu
zistiť nepodarilo, a tak žaloba mu doručovaná bola v súlade s § 116 ods. 2 CSP oznámením
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom písomne sa k nej nevyjadril.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa právny zástupca žalobcu napriek
riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa
04.11.2021, o odročenie pojednávania nežiadal. Ani žalovaný sa na pojednávanie napriek riadnemu a
včasnému predvolaniu nedostavil. Predvolanie na pojednávanie doručované bolo mu v súlade s ust.

§ 106 ods.1 písm. a/ CSP na adresu trvalého pobytu zapísanú v registri obyvateľov SR, keďže inú
adresu na doručovanie súdu neoznámil. Predvolanie sa vrátilo súdu z tejto adresy s tým, že adresát si ho
neprevzal v odbernej lehote. Predvolanie sa tak za doručené žalovanému v zmysle § 111 ods.3 CSP v
spojení s§31aods.10zákonač.305/2013Z.z.oelektronickejpodobevýkonupôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje dňom 27.10.2021 a keďže

neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o jeho odročenie, súd v súlade s ust. §
180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného,
nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

7. Spolu s predvolaním na pojednávanie súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval na

doplnenie rozhodujúcich skutočností a skutkových tvrdení tak, že uvedie, či a ako bola pred uzavretím
zmluvy skúmaná bonita žalovaného, jeho schopnosť splácať úver, na základe akých dokladov bola
skúmaná, ak bola skúmaná a zároveň aby predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa
overovala bonita žalovaného. Na uvedenú výzvu, doručenú mu prostredníctvom právneho zástupcu dňa
04.10.2021 žalobca nijako nereagoval, skutkové tvrdenia a dôkazy k posúdeniu bonity do vyhlásenia

dokazovania za skončené nepredložil.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých
listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným
namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o úvere predložil súdu tlačivo označené ako
„Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička“ (čl. 15 spisu). V ňom sú v článku 1. ako zmluvné strany
označení Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:31 340 890 a
ako klient- dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je článok 2. zmluvy

označený ako „predmet ZoÚ a základné parametre spotrebiteľského úveru“ a v ňom je uvedené, že
druh úveru je bezúčelový úver, výška úveru že je 8.000,-eur, fixná úroková sadzba je 6 % ročne, dátum
splatnosti prvej mesačnej splátky že je 20.01.2018, dátum každej ďalšej platby je k 20.dňu v mesiaci,
výška mesačnej splátky je 114,97 eur, z čoho 105,37 eur je anuitná splátka istiny a úrokov a 9,60 eur
sú mesačné náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver, výška poslednej mesačnej splátky

že je 114,51 eur, počet mesačných splátok úveru je 96. Ako dátum konečnej splatnosti je tam uvedený
dátum 20.12.2025. Ďalej je tam uvedené, že RPMN je 8,80 % p.a., priemerná hodnota RPMN na trhu
že je 8,73 % p.a. a celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť že je 11.036,66 eur. V zmluve je uvedená
tiež odplata za poskytnutie úveru (7,44 %) a najvyššia prípustná hodnota odplaty (17,46 %). Priamo vzmluve, v jej článku 2.3 sú uvedené termíny splatnosti a rozpis započítania jednotlivých splátok na istinu,
úroky, poistenie a poplatky s uvedením zostatku istiny po započítaní každej splátky pri splácaní úveru
v zmysle ZoÚ. Pri mieste určenom na podpis zmluvy sú uvedené podpisy s dodatkom, že

banka aj žalovaný zmluvu podpísali I. H. K. K. dňa 07.12.2017.

10. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené okrem jeho mena,
priezviska, bydliska, rodného čísla a dátumu narodenia už len číslo jeho občianskeho preukazu, štátna
príslušnosť a telefónne číslo. Žiadne údaje k posúdeniu jeho bonity tam uvedené nie sú a priamo

z obsahu zmluvy ani nevyplýva, žeby od žalovaného bolo vyžadované dokladovanie jeho pomerov
nejakými dokumentmi a dôkazmi, zmluva na žiadne takéto dokumenty neodkazuje ani ich nespomína.
V článku 5.10 zmluvy sa uvádza len predformulované vyhlásenie - že klient súhlasí s tým, aby banka
sprístupnila inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. ním poskytnuté osobné údaje v rozsahu titul,
meno, priezvisko, rodné číslo alebo druh a číslo dokladu totožnosti alebo dátumu narodenia na účely
vyhľadania údajov a overovania platobnej disciplíny a schopnosti splácania jeho záväzkov v databázach

EOSKSI...SúčasneudeľujespoločnostiEOSKSIsúhlasnaposkytnutieúdajovzosvojichdatabázbanke
na ich ďalšie spracovanie v jej informačnom systéme a to najmä o druhu a výške jeho peňažných
záväzkov a čase , v ktorom tieto jeho záväzky EOS KSI evidovala vo svojich databázach, informácie o
štádiu vymáhania, v ktorom sa jeho záväzok nachádzal, okruh subjektov, voči ktorým tieto jeho záväzky
vznikli ako aj údaje o výške ním uskutočnených platieb v stanovenom časovom období. Účelom...je

overovanie jeho platobnej disciplíny a schopnosti splácania jeho záväzkov ako aj znižovanie rizika banky
pri poskytovaní úverov.

11. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.03.2020“ predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaný
dňa 07.12.2017 vyčerpal sumu 8.000,-eur. Ďalej je tam miesto pre zaznamenávanie dátumov a výšky

úhrad splátok úveru žalovaným, pričom z výpisu vyplýva, že žalovaný úhrady na úver realizoval len v
období od 20.01.2018 do 22.02.2018, kedy zaplatil sumu spolu 229,94 eur. Z úhrad žalovaného bola
na istinu započítaná suma 109,60 eur, čím ako neuhradená istina ostala evidovaná
suma 7.890,40 eur. Listom označeným ako „Upozornenie- výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa
20.06.2018 žalobca žalovaného upozornil na omeškanie v splácaní a možnosť vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru a listom- Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.07.2018 mu oznámil, že úverová
pohľadávka sa ku dňu 17.07.2018 stala predčasne splatnou, pričom ho súčasne vyzval na úhradu dlžnej
sumy v celkovej výške 8.147,49 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Obidve
písomnosti boli vychádzajúc z predložených poštových dokladov žalovanému doručované. Výzva na
úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.07.2018 bola vychádzajúc z predloženého dokladu o doručovaní (čl. 12

spisu) podaná na prepravu žalovanému dňa 18.07.2018 a upozornenie bolo na prepravu podané dňa
21.06.2018 (viď doklad na čl.11 spisu).

12. Žalobou uplatnený nárok žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie
spotrebiteľského úveru. Keďže žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov

podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je
zrejmé,žesajednaloospotrebiteľskýúver,čovyplývatakzjejobsahuakoajoznačenia,súdpriprávnom
posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

13. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v
zneníúčinnomkudňu07.12.2017spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

15. Podľa § 7 ods.1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.16. Podľa § 7 ods.2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je

dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

17. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské

úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

18. Podľa § 7 ods.17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 4 a ,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a)
posúdi schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých
registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine
veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a) , ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a , banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk,
v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

19. Podľa § 7 ods.19 ZoSÚ Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú
povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver.

20. Podľa § 7 ods.20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

21. Podľa § 7 ods.27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte

ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané
a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o
finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme

podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na
životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa.22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

23. V ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ sú ďalej uvedené náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, pričom nedodržanie
niektorých z nich zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

24. Podľa § 11 ods.1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 07.12.2017 poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až l) , s) , z) a aa) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

25. Podľa § 11 ods.2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra
na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie

povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 .

26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.27. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá žalobcom so žalovaným je ako už bolo uvedené
spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete
plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov ( spotrebitelia )

s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách,
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho
alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne
možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje

všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také
ustanoveniavzmluvách,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávach apovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 OZ).
Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v
dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný
vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

29. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 07.12.2017 a predložením
listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.03.2020“, v ktorej je zaznamenané vyplatenie úveru žalovanému

s potvrdením o prijatých splátkach preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 8.000,-eur z ktorého žalovaný zaplatil len sumu 229,94 eur s
poslednou úhradou ešte dňa 22.02.2018. Žalobca tvrdí, že tým, že žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú
povinnosť, neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe.

30. Vzhľadom na § 54a Občianskeho zákonníka súd skúmal aj to, či dané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy možno vymáhať, či nie je premlčané, pričom zistil, že premlčané ani v časti nie je. Vzhľadom na
skutočnosť, že zmluva uzavretá bola dňa 07.12.2017, prvá splátka úveru splatná bola dňa 20.01.2018 a
žaloba na súd doručená bola dňa 19.05.2020, niet pochýb, že k podaniu žaloby došlo v rámci trojročnej
premlčacej doby. Žalobe však nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa názoru súdu jednalo

sa v danom prípade o bezúročný a bezpoplatkový úver.

31. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať
z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského

úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť riadne
a v súlade so zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov
a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na
základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho,

či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z
ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie
si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných

databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa
považujúibatakéinformácie,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobrazožiadateľovejfinančnej
situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé
porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

32. Vzhľadom na jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu v § 7 a § 11 ods.2 zákona o
spotrebiteľských úveroch je povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou nárokov zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere preukázať splnenie tejto zákonnej povinnosti už pri podaní žaloby, teda už v
žalobe uviesť skutkové tvrdenia ako konkrétne bola skúmaná bonita žalovaného, s akým výsledkoma už pri podaní žaloby označiť a pripojiť dôkazy na preukázanie splnenia tejto zákonnej povinnosti.
Preto bolo na žalobcovi (nehovoriac o tom, že ide o profesionála v oblasti
poskytovania úverov) aby už spolu so žalobou predložil všetky zákonom predpokladané dôkazy (teda

vrátane výstupov z príslušnej databázy alebo registra) na preukázanie skúmania bonity s odbornou
starostlivosťou, čo sa do vyhlásenia dokazovania za skončené nestalo, a to napriek výslovnej výzve
súdu žalobcovi zo dňa 29.09.2021 na ktorú súd od žalobcu nedostal žiadnu odpoveď. Keďže žaloba
neobsahuje vôbec žiadne skutkové tvrdenia k splneniu tejto povinnosti (ako konkrétne prípadne bola
plnená, s akým konkrétnym výsledkom, na základe akých dokladov a výstupov), nie je možné vychádzať

ani z ich nepopretia žalovaným, keďže popierať možno len to, čo v žalobe je uvedené, a nie to, čo v nej
ani náznakom uvedené nie je a na čo žalovaný nemohol ani pomyslieť, hoci to v nej, ak žalobca chcel
byť v spore úspešný, uvedené bezpodmienečne byť malo.

33. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazov súd konštatuje, že v danom prípade žalobca
poskytol žalovanému vysoký úver, pričom ničím nepreukázal, žeby mal zistenú a preverenú výšku jeho

príjmov, výdavkov, rodinný stav, a žeby prihliadal na údaje z príslušnej databázy alebo
registra. O neunesení dôkazného bremena, ale ani bremena tvrdenia žalobcom pokiaľ ide o preukázanie
skúmania bonity žalovaného nemožno mať žiadne pochybnosti, keďže žalobca ani po výslovnej výzve
súdu nepredložil k tomu žiadne skutkové tvrdenia a žiadne dôkazy.

34. Navyše, súdu z jeho činnosti (z veci sp. zn. 10Csp/107/2020) je známe, že žalovaný voči žalobcovi v
čase uzavretia tejto zmluvy už jeden mimoriadne vysoký úverový záväzok mal ( úver zo dňa 14.11.2017
na výšku úveru 15.500,-eur so splácaním v splátkach po 230,38 eur mesačne), preto
bolo absolútne nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že riadne preskúmal schopnosť žalovaného splácať
ďalší takýto vysoký záväzok v čase uzavretia tejto ďalšej úverovej zmluvy, so zohľadnením povinností

z už uzavretej zmluvy (to jest, či bol napr. žalovaný zamestnaný, ak áno, či na určitú či neurčitú dobu,
s akým príjmom, s akými ďalšími záväzkami, vyživovacími povinnosťami a podobne). K tomu treba
uviesť, že hoci si v zásade každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a
je len na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení
na tom, že vždy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard

posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom zákon v § 11 ods.2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa §
7 ods. 1 považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto

postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti ( k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019, najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku ).

35. Nie je možné vychádzať len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú
podopreté konkrétnymi podkladmi a nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne

hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu
žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Podľa obsahu zmluvy okrem občianskeho preukazu veriteľ
od žalovaného žiadne iné doklady pri uzavretí zmluvy nežiadal, nežiadal od neho ani doklady o
príjme a výdavkoch. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch. Povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods.1 ZoSÚ) a spotrebiteľ je povinný potrebné údaje
veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa (§ 7 ods.2 ZoSÚ), preto žalobca mal preukázať, že skutočne
žiadal údaje o výdavkoch žalovaného a že tieto aj náležite preveril. Podľa § 7 ods.27 ZoSÚ žalobca bol
povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie

základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,
peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa.
Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom
interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,

je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem
spotrebiteľa. Ak žalobca chcel presvedčiť súd, že náležite preveril príjmy a výdavky žalovaného, bol
povinný predložiť či označiť dôkazy, či už z interných alebo externých zdrojov, z ktorých pri tomto
preverení vychádzal, čo neurobil. Ak sa veriteľ uspokojí len s tvrdením žalovaného, je to nepostačujúce,keďže nejde o náležité preverenie bonity. Žalobca teda ničím nepreukázal preverenie príjmov, výdavkov
a rodinného stavu žalovaného, hoci to zákon jasne vyžadoval. Súd preto vzhľadom na všetko uvedené a
neunesenie dôkazného bremena žalobcom má za to, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa

zistiť konkrétnu výšku príjmov, výdavkov, nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa. Odborná starostlivosť jasne predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ
overil, resp. dlžník objektívne podložil (podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn.19Co/130/2019).

36. Žalobca tiež nepreukázal, žeby prihliadal na údaje z akejkoľvek príslušnej databázy alebo registra
na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Neuniesol teda dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia svojej povinnosti. Aby súd mohol v súdnom konaní konštatovať
riadne splnenie povinností podľa § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné predložiť
mu konkrétny dôkaz (výstup) preukazujúci to, ako, kedy a s akým konkrétnym výsledkom malo byť
také preverenie dlžníka v príslušných registroch a databázach veriteľom vykonané, čo sa v tu súdenej

veci nestalo. Súd preto vzhľadom na všetko uvedené má za to, že došlo k hrubému porušeniu
povinnosti veriteľa zistiť konkrétnu výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa. Odborná starostlivosť naviac predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol,
veriteľ overil, resp. dlžník objektívne podložil (podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.19Co/130/2019).

37. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove
v rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia
bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2

zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie
generálneho zákona - Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom
porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym
predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o
odloženú platbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda

obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia
existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť
bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z
pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal
ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom

trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne
eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti
veriteľa považovať za odporujúce morálke.“

38. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a

rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne
opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi

je dôležité, aby veritelia neposkytovali
úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom
riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.6.2006 o začatí a

vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly
úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol
spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného
vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj
spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

39. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských
zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho
dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktoréhoČlánky 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej

v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

40. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež napr. na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp.zn.19Co/130/2019 zo dňa 27.02.2020. V ňom krajský súd okrem iného uviedol, cit. „Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti
uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je smerodajné, aká bola reálna
finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu

a hodnoteniu bonity klienta.“

41. Súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019 týkajúci sa rovnako porušenia povinnosti skúmať náležite bonitu
spotrebiteľa. Podľa záverov krajského súdu (viď bod 17 odôvodnenia rozsudku) „je nutné konštatovať,

že ustanovenie § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej
spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov
a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov
znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity
dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.

Žalobca nemal preukázaný príjem žalovaného hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver.
Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaný výdavky na živobytie a či mu teda zostáva dostatok finančných
prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle
§ 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.

42. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca absolútne ničím nepreukázal, že by náležite
skúmal a vyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v
kontexte s § 7 ods.1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

43. Vo vzťahu k žalobcovi prisúdenej výške nároku 5.058,68 eur súd uvádza, že pri jeho vyčíslení
vychádzal z toho, že nedôsledné skúmanie bonity žalovaného spôsobilo tu aj ďalší dôsledok vyplývajúci
z § 11 ods. 2 vety prvej citovaného zákona a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny
úkon veriteľa o zosplatnení je preto v rozpore s týmto ustanovením a preto podľa § 39 Občianskeho
zákonníka je absolútne neplatný. Navyše samotné oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru ani

nemožno akceptovať ako korektnú výzvu k plneniu pre nesprávne uvedenú výšku dlhu žalovaného, keď
je tam vyzývaný k úhrade sumy až 8.147,49 eur, teda so zarátaním úrokov, poplatkov, na ktoré nárok
vôbec nevznikol a v skutočnosti jeho dlh bol podstatne nižší.

44. Neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru znamená, že žalobca má nárok len na nezaplatené

splátky splatné ku dňu rozhodnutia súdu. Prvá splátka vo výške 114,97 eur bola podľa zmluvy splatná
dňa 20.01.2018, splatnosť splátok bola dohodnutá k 20.dňu v mesiaci. Ku dňu rozhodnutia súdu tak bolo
splatných 46 splátok po 114,97 eur, čo predstavuje sumu 5.288,62 eur (46 x 114,97 eur). Nebolo ničím
spochybnené to, čo vyplýva z listiny aktuálny stav úveru, a síce, že žalovaný do dňa vyhlásenia rozsudku
(§ 217 ods.1 Civilného sporového poriadku) zaplatil žalobcovi len 229,94 eur, preto jeho splatný dlh ku

dňu vyhlásenia rozsudku činí 5.058,68 eur (5.288,62 eur - 229,94 eur). Súd preto vyhovel žalobe len v
tejto časti a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. Znamená to, že žalovaný by mal pokiaľ ide o doposiaľ
nesplatný, neuhradený zvyšok úveru (nesplatné splátky) pokračovať v splácaní úveru po 114,97 eur
mesačne až do doplatenia výšky poskytnutej čistej úverovej istiny vo výške 8.000,-eur.

45. Žalobca má nárok aj na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

46. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku .úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

48. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

49. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

50. Žalobca uplatnil úroky z omeškania od 18.07.2018 zo zosplatnenej sumy úveru (a v jej
výške až 7.890,40 eur) a nie z jednotlivých omeškaných splátok po 18.07.2018. Žalovaný však k tomuto
dňu (teda do 18.07.2018) vzhľadom na vyššie uvedené závery nebol v omeškaní so splátkami vo výške
7.890,40 eur. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni

ich splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru
vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo, čo súd vzhľadom na dispozičný
princíp nemohol prekročiť. Súd preto priznal úroky z omeškania z celej prisúdenej istiny až odo dňa
nasledujúceho po zročnosti poslednej priznanej splátky, teda od 21.10.2021. Priznanie sankčných
úrokov z jednotlivých splátok po 18.07.2018 by totiž bolo v rozpore s dispozičnou zásadou upravenou v

§ 216 ods. 2 CSP. Celkovo posúdenie omeškania žalovaného žalobcom a výpočet uplatneného úroku
z omeškania tak boli zjavne nesprávne z dôvodu, že jednalo sa o bezúročný a bezpoplatkový úver, čo
bráni vyhoveniu žalobe nad prisúdený nárok.

51. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232

ods.3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty
na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh.
Nebol tvrdený ani zistený dôvod na určenie inej ako základnej zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie
dlhu, na úhradu ktorého žalovaný navyše po uzavretí zmluvy hradil platby len 1 mesiac a posledné viac
ako 3 roky neuhradil nič. Uvedené žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel

splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku
výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i
žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní, pričom pomer ich úspechu a neúspechu je cca pol

na pol. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

53. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ
na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok

z omeškania ( v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo
1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005
alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym
názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého
procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v

príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri
rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale
za „čiastočný úspech" ( citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004,
Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

54. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej
právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj
na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne
pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje
sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

55. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán
podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.

56. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať
za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež
rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 alebo 4Co/114/2017.

57. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej
žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho

zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu
nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a
tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do
zaplatenia“, keďže § 217 ods.1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku.
Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých

dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v
niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel
Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú
upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký
jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a

úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu
žalovanejistinysvedomím,žeichprípadnénepriznanienebudemaťžiadenodrazvrozhodnutíotrovách
konania.

58. V danom prípade vychádzajúc z výšky žalovanej istiny, ktorá bola 8.147,49 eur, a vychádzajúc z

výšky žalobcom žiadaných úrokov z omeškania kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku ( úroky
z omeškania 1.312,18 eur) spolu teda žiadaná suma 9.459,67 eur je pri prisúdenej istine 5.058,68 eur
a prisúdenom úroku z omeškania (ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 15,93 eur) pomer úspechu a
neúspechu cca pol na pol ( 53,6 % k 46,4 %). Preto súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.