Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. júl 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9C/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201187
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8219201187.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcov: X/

Q. V., K.. XX.XX.XXXX, O. F.S. XX, XXX XX O. U. X/ X. V., K.. XX.XX.XXXX, O. F. XX, XXX XX O., proti
žalovanému: H.. X. Y., XXX XX O. S. X.U., o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 10.06.2019 sa žalobcovia
domáhalipriznaniaimnáhradyškodyzaujmuspôsobenúnazdravíichmatky,ktorámalabyťpreukaznou
na základe lekárskej prepúšťacej správy z XX.XX.XXXX, v ktorej malo byť tiež uvedené cit. „... stav

po fraktúre Th9“, z ktorého konštatovania žalobcovia vyvodili, že zamestnanci žalovaného bezdôvodne
napadli ich matku s úmyslom spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví, čo sa im aj podarilo s tým, že výšku
náhrady škody žalobcovia ponechali na zvážení okresného súdu. K žalobe bola priložená lekárska
prepúšťacia správa z 21.12.2018.

2. Uznesením č. k. 9 C 41/2019-8 zo 17.06.2019 bola žalobcom s poučením uložená povinnosť doplniť
svoju neúplnú žalobu tak, aby súd o nej mohol konať. Podaním doručeným okresnému súdu 07.08.2019

žalobcovia doplnili svoju žalobu v tom zmysle, že uviedli, že ich matka bola ubytovaná v penzióne
žalovaného s tým, že v zmysle prepúšťacej lekárskej správy z 21.12.2018 bol u nej okrem iného zistený
stav po fraktúre Th9, s tým, že žalobca 1/ (Martin Polák) sa dozvedel, že zamestnanci žalovaného ich
matku sotili cit. „... na zem, kde si spôsobila fraktúru Th9“, dôkazom o čom má byť zmienená lekárska
správa a výpoveď žalobcu 1/. Žalobcovia ďalej uviedli, že výšku škody ponechávajú na zvážení súdu.

3. Uznesením č. k. 9 C 41/2019-14 z 15.08.2019 bolo podanie žalobcov odmietnuté z dôvodu, že

nemalo odstránené všetky nedostatky tak, aby súd mohol o tejto žalobe konať (absentovalo uvedenie
podstatných skutočností a žalobný petit), pričom žalobcovia boli poučení o možnosti využitia služieb
bezplatnej právnej pomoci v Centre právnej pomoci za účelom kvalifikovaného spísania žaloby.

4. Podaním doručeným okresnému súdu 09.09.2019 označeným ako „Odvolanie voči uzneseniu
Okresného súdu vo veci o náhradu škody spôsobenú ublížením na zdraví našej nebohej matke
pracovníkmi zariadenia ICHTIS n.o....“, žalobcovia uviedli, že ozrejmujú svoju žalobu tým, že sa

domáhajú náhrady škody za ublíženie na zdraví ich nebohej matke, ktorá jej bola spôsobená
zamestnancami zariadenia, ktorého je žalovaný riaditeľom, pričom žiadali prizvať znalca z odboru
zdravotníctva za účelom posúdenia zranenia, ktoré utrpela ich nebohá matka s tým, že žalujú o náhradu
škody v sume 1 000,- Eur.5.Navýzvuokresnéhosúdu,abyžalobcoviakonkretizovali,vakomrozsahuazakýchdôvodovnapádajú
uznesenie, ktorým bolo odmietnuté ich podanie a čo navrhujú, podaním doručeným okresnému súdu

16.12.2019 žalobca 1/ uviedol, že uvedené uznesenie napáda z dôvodu, že súd nedostatočne prešetril
okolnosti veci, pretože v danom prípade sa jednoznačne jedná o ublíženie na zdraví ich matky, za ktoré
si žalobcovia žiadajú bolestné za bolesť, ktorú vytrpela, pričom tiež uviedol cit. „Nezáleží na tom, či v
rámci ublíženia sa jedná napr. o stratu končatiny, vnútorné zranenie, ako poškodenie orgánov, dokonca
ujma psychického rázu. V prípade, že dôjde k vyššie uvedenej ujme na ľudskom tele, ide o bolestné s

pojmom ...nemajetková ujma.., ako v tomto prípade. Odškodnenie, v peniazoch za vytrpené bolestné,
nemajetkovej ujmy, predovšetkým na tele. Žiadam, aby súdny znalec lekár na základe znaleckého
posudku, určil na základe lekárskych správ stupeň bolesti nebohej. O duševnom rozmere, psychického
rázu, v spojení s fyzickými bolesťami, nech sa vyjadrí znalec v oblasti neurológie a psychiatra. Ako
nemajetkovú ujmu uvádzam, v fyzických a psychických bolestiach, jedná sa napr. zo šoku, strach o
život, šok zo zranenia, odlúčenie od rodiny, behom ďalšej doby hospitalizácie v nemocnici, ktorý bol

následkom ublíženia na zdraví značne skomplikovaný. Preto žiadam o odškodnenie nemajetkovej ujmy,
vyplývajúcej následkom ublíženia na zdraví a psychickej ujmy vo výške 10 000,- Eur.“

6. Uznesením č.k. 9 C 41/2019-26 z 23.01.2020 okresný súd s právoplatnosťou od 13.02.2020 rozhodol,
že ruší uznesenie o odmietnutí podania žalobcov a v konaní bude pokračovať.

7. Žalovanému bola žaloba na vyjadrenie doručená 28.02.2020, no ani po viacnásobných urgenciách
okresného súdu sa žalovaný k žalobe nevyjadril.

8. Okresný súd v danej veci vykonal pojednávanie 28.07.2021, na ktoré boli riadne predvolané

obidve sporové strany, avšak žalobca 2/ a žalovaný, sa napriek vykázanému doručeniu predvolania
(žalovanému doručené do aktivovanej el. schránky) bez ospravedlnenia nedostavili a pojednávania
sa nezúčastnili, preto okresný súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal a vo veci rozhodol v
ich neprítomnosti, pričom na pojednávaní prítomný žalobca 1/ uviedol, že na žalobe trvá tak ako bola
podaná s tým, že ujmu, ktorú utrpela na zdraví jeho nebohá matka, pociťuje ako vlastnú, ohľadom

popisu okolností za akých k ujme došlo, uviedol, že zariadenie žalovaného, v ktorom bola jeho nebohá
matka umiestnená, ju nútilo brať liek Kventiax vo vyššej dávke než ako bolo predpísané jej ošetrujúcim
lekárom MUDr. Groholom, ktorý jej naordinoval tento liek v dávke 100 mg, no podľa žalobcu 1/ zariadenie
žalovaného jej tento liek podávalo až v dávke 300 mg denne (správa o naordinovaní lieku MUDr. Grohola
do spisu), z ktorého dôvodu žalobca 1/ dňa 05.10.2018 podal trestné oznámenie vo veci ublíženia na

zdraví (potvrdenie o podaní trestného oznámenia do spisu), ktoré oznámenie bolo policajtom vybavené
tak, že cit. „... som si mal svoje práva strážiť sám...“ (rozhodnutie o vybavení trestného oznámenia nebolo
predložené). V dôsledku nedodržania liečby podľa žalobcu 1/ 30.11.2018 jeho matka počas cesty na
poštu, kde si išla vyzdvihnúť dôchodok, k vyzdvihnutiu ktorého ju nútil žalovaný, spadla a žalobca 1/ má
za to, že v tom čase u nej došlo k zlomenine stavca 9, ktorá zlomenina vyplýva aj z predloženej lekárskej

správy z 21.12.2018 o hospitalizácii matky žalobcu 1/, počas hospitalizácie ktorej podľa žalobcu 1/ jeho
matka aj zomrela.

9. Okresný súd vykonal dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami sporových strán a nimi
predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

10. Zo žalobcami predloženej lekárskej prepúšťacej správy z geriatrického oddelenia z 21.12.2018
vyplýva, že táto týka Mgr. Márie Polákovej, 80 ročnej starobnej dôchodkyne (ďalej tiež aj len „pacientka“),
ktorá trpela viacerými diagnózami a ktorá bola prijatá na hospitalizáciu na objednávku 07.12.2018
a bola hospitalizovaná do 21.12.2018 a to z dôvodu odoslania na hospitalizáciu MUDr. Sylviou

Divulitovou s diagnózou K70. 3 - alkoholová cirhóza pečene cit. „... pre vaskulárne dekompenzovanú
Ci heparu, postupná progresia opuchov, ascitu. Subj. udáva, že sem tam pobolieva brucho, nechutí
jesť, hnačky nemala, nezvracala. Dýcha sa dobre, bez stenokardií a bez palpitácií. Bolia ju kríže.“
V bode 10. tejto lekárskej prepúšťacej správy je kolónka cit. „Podozrenie na ohrozenie násilím“,
ktorá kolónka je nevyplnená a taktiež je nevyplnená kolónka v bode 14. s označením cit. „Diagnóza

príčiny úrazu“. Podľa lekárskej správy bolo robené viacero vyšetrení s lekárskym záverom, že je
odporúčané doplniť rektoskopické vyšetrenie s CT známkami cirhózy pečene s portálnou hypertenziou
a početnými venóznymi kolaterálami a mimo iné je tu uvedené kalcifikované ložisko kortexu pravej
obličky, postnefritické zmeny oboch obličiek, stav po fraktúre Th9. Podľa osobnej anamnézy bolapacientka sledovaná u ortopéda, u gastroenterológa pre žalúdočný vred, bola sledovaná aj v internej
ambulancii pre liečbu hypertenzie, na geriatrickej ambulancii a takisto sledovaná pre cievne problémy,
bola vyšetrovaná na kožnej ambulancii, na hematologickej ambulancii, na endokrinologickej ambulancii,

takisto sledovaná pre primárnu hypothyreosu a takisto na neurologickej ambulancii pre dementný
syndrómsprogresiouvkombináciisParkinsonským syndrómom.Vlekárskejprepúšťacej správe jetiež
uvedené, že po skončení hospitalizácie 21.12.2018 bola pacientka preložená do liečebne pre dlhodobo
chorých.

11. Podľa verejne dostupnej Medzinárodnej klasifikácie chorôb - MKCH je označením K70.3 označovaná
diagnóza - „Alkoholová cirhóza pečene“. Zlomenina hrudníkového stavca Th9 je podľa MKCH
označovaná ako diagnóza S22.05.

12. Podľa potvrdenia ID:278.18/1901z 05.10.2018 žalobca 1/ podal trestné oznámenie týkajúce sa
ublíženia na zdraví (bez bližšej špecifikácie ku škode na zdraví koho sa malo jednať, pozn. súdu).

13. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) „Každý je povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“

14. Podľa § 420 ods. 1, 2 a 3 OZ „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.“

15. Podľa § 444 OZ „Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.“

16. Podľa § 579 ods. 2 OZ „Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho

osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.“

17. Podľa § 11 OZ „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“

18. Podľa § 13 ods. 1, 2 a 3 OZ „Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.“

19. Podľa § 15 OZ „Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi

a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.“

20. Podľa § 16 OZ „Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,
zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.“

21. V danom prípade sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú priznania im náhrady škody (ujmy) na
zdraví, ktorá však vznikla na zdraví ich nebohej matky a ktorá mala byť spôsobená konaním žalovanému
resp. jeho zamestnancami.

22. Povinnosť nahradiť škodu vzniká ako sekundárna (následná) povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil

už svoju primárnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti, napr. ak porušil
svoju primárnu zákonnú, preventívnu povinnosť správať sa tak, aby nedochádzalo k škodám, pričom
škoda môže nastať tak v majetkovej (škoda), ako aj v nemajetkovej (ujma) sfére poškodeného. Škodu
spôsobenú v nemajetkovej sfére poškodeného označujeme ako ujma a takouto ujmou je aj ujma nazdraví poškodeného, t.j. jedná sa o ujmu, ktorá je bezprostredne spojená a ktorú teda bezprostredne
pociťuje na svojej fyzickej integrite poškodený a ktorá je zhmotnená v náhrade bolestného, t.j. v
náhrade za bolesť, ktorú si priamo poškodený v dôsledku škodnej udalosti vytrpel a v náhrade

za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného, ktoré sťaženie pociťuje taktiež bezprostredne
poškodený. Nemajetková ujma je teda ujmou v osobnej sfére poškodeného a cieľom jej nápravy nie
je ani tak navrátenie do pôvodného stavu či poskytnutie poškodenému peňažného zadosťučinenia, ale
predstavuje skôr určité spravodlivé zmiernenie následkov, napr. vytrpenej bolesti, vzniknutej ujmy.

23.Vzmyslecitovanejzákonnejúpravy§444vspojenís§579ods.2OZ,priujmespôsobenejnazdraví,
sa bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia odškodňujú jednorazovo a to len osobe
poškodeného, t.j. len bezprostredne osobe, ktorá bolesť vytrpela alebo ktorá v dôsledku ujmy na zdraví
pociťuje sťaženie spoločenského uplatnenia. Inými slovami, nárok na tieto náhrady je bezprostredne
spätý len a len s osobou poškodeného a tento nárok smrťou poškodeného zaniká, t.j., nemožno ho
preniesť na inú osobu.

24. V danom prípade teda žalobcovia, ktorí sa domáhajú, ako to uviedol žalobca 1/ vo svojom doplnení
žaloby doručenom okresnému súdu 16.12.2019 a tiež na pojednávaní 28.07.2021, náhrady bolestného
za bolesť, ktorú mala ich nebohá matka vytrpieť v dôsledku cit. „... fraktúry Th9 ...“, ktorá jej mala
byť spôsobená konaním žalovaného, tak žalobcovia nemajú na podanie takejto žaloby aktívnu vecnú

legitimáciu, pretože nárok na zaplatenie bolestného by ak už, tak mala iba ak ich nebohá matka a ktorý
prípadný nárok v prípade jeho preukázania, by zanikol jej smrťou, avšak samozrejme za predpokladu
preukázania všetkých zákonných predpokladov na preukázanie zodpovednosti za túto ujmu žalovaným.

25. Podstata inštitútu vecnej legitimácie v spore znamená, že hmotné právo buď (i) v prípade žalobcu mu

priznáva ním uplatňované právo resp. nárok, ktorý si je z tohto dôvodu oprávnený uplatniť (t.j. aktívna
vecná legitimácia) alebo (ii) v prípade žalovaného mu podľa hmotného práva svedčí voči nemu v spore
uplatňovaná povinnosť (t.j. pasívna vecná legitimácia). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je primárnym základom každého súdneho konania a súd ju vždy skúma prioritne aj bez

návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

26. Z uvedených dôvodov, pokiaľ sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú priznania im náhrady
bolestného za bolesť, ktorú mala vytrpieť ich nebohá matka, ako formy náhrady ujmy na zdraví ich
nebohej matky, tak okresný súd žalobu zamietol, pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie

takejto žaloby žalobcami.

27. Na tomto mieste sa okresnému súdu žiada ešte nad rámec podotknúť, že suma bolestného, v
zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa ustaľuje na základe lekárskeho posudku o bodovom

ohodnotení bolestného (bolesť môže ohodnotiť len osoba, ktorá ju prežíva), takže aj z toho je zrejmým,
že tento nárok prináleží bezprostredne len žijúcej osobe poškodeného, takže v tomto smere je absolútne
nedôvodným aj návrh žalobcov na pribratie do konania znalca, pretože ten logicky by ani nemohol
„obodovať“ resp. ohodnotiť prípadnú bolesť, ktorá by mala byť matke žalobcov spôsobená v príčinnej
súvislosti s konaním žalovaného, pretože matka žalovaných je už nebohou.

28. V spojitosti s ujmou na zdraví vzniknutou v nemajetkovej sfére poškodeného môže dôjsť aj k vzniku
škody v majetkovej sfére poškodeného a to napr. v dôsledku škody na zdraví môže byť poškodený
práceneschopným,vktoromdôsledkustratíalebojemuzníženýpríjem,prípadnemánáklady,ktorémusí
vynakladať na liečenie a pod, z ktorého dôvodu Občiansky zákonník priznáva poškodenému aj nárok na

náhradu za stratu na zárobku, ktorá sa uhrádza formou peňažného dôchodku (§ 445 OZ) a to či už počas
pracovnej neschopnosti poškodeného alebo po jej skončení; prípadne náhradu za stratu na dôchodku
(§ 447a OZ); náhradu nákladov na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný
poskytovať výživu (§ 448 OZ); či náhradu účelných nákladov spojených s liečením či pohrebom (§
449 OZ), k náhrade ktorých je možné škodcu, t.j. pôvodcu škody zaviazať avšak samozrejme iba za

predpokladu preukázania jeho zodpovednosti za jej vznik (viď ďalej). Uvedené okresný súd uvádza iba
prekomplexnosťproblematikynárokovpriškodenazdraví,pretožežalobcoviasažiadnehozuvedených
nárokov nedomáhali.29. Okrem toho, okresný súd uvádza, že pre vznik práva na náhradu škody poškodeného voči
škodcovi, t.j. voči pôvodcovi škodovej udalosti, musia byť kumulatívne (všetky naraz) splnené zákonné
predpoklady a to, (i) preukázanie porušenia škodcom právnej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona

alebo z inej právnej skutočnosti; (ii) vznik škody a (iii) existencia príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu)
medzi porušením povinnosti na jednej strane a vzniknutou škodou na strane druhej, pretože samo
osebe porušenie právnej povinnosti škodcom a taktiež vznik škody samej o sebe ešte nezakladajú
zodpovednosť škodcu za škodu a tomu korelujúce právo poškodeného na jej náhradu. Príčinná súvislosť
musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná (napr. Ústavný súd Slovenskej

republiky sp. zn. I. ÚS 177/08 z 01.03.2010), pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa preukázania príčinnej súvislosti v civilnom spore zaťažuje v
zásade toho, koho tvrdenie má byť preukázané, teda toto bremeno tvrdenia a následného preukázania
tvrdeného zaťažuje poškodeného, prípadne v prípade uplatnenia si nároku podľa cit. § 15 OZ zaťažuje
pozostalých poškodeného.

30. V danom prípade, ak by si aj žalobcovia, ktorých žaloba je značne nejasná a ich žalobná
argumentácia jej zmätočná a neúplná, z ktorej okresný súd abstrahoval v kontexte veci podstatné jej
body, ak by si teda uplatňovali voči žalovanému nárok ako oprávnené pozostalé osoby poškodenej svojej
nebohej matky podľa cit. § 15 OZ, titulom zásahu do jej osobnostného práva na ochranu zdravia, tak v
danom prípade by bolo potrebné ich žalobu taktiež ako celok zamietnuť, pretože žalobcovia, ktorí, ako

už bolo uvedené, znášajú v spore nie len bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno tvrdeného, v tomto
spore nepreukázali existenciu ani jedného z uvedených troch zákonných predpokladov na priznanie im
nároku či už na náhradu škody alebo finančného zadosťučinenia titulom zásahu do osobnostných práv
ich nebohej matky. Predloženou lekárskou správou žalobcovia preukázali iba, že u ich nebohej matky
bolo v rámci realizovaných vyšetrení počas hospitalizácie okrem iných jej početných diagnóz v rámci jej

zdravotnejanamnézyzaznamenané,žejecit. „...po...“fraktúreTh9,t.j.stavpozlomeninehrudníkového
stavca, ktorý stav bol však konštatovaný ako zistenie z minulosti a táto zlomenina však nebola dôvodom
jej hospitalizácie, keďže dôvodom hospitalizácie boli jej bolesti brucha spojené s diagnózou alkoholovej
cirhózy pečene. V danom prípade sa nejednalo o akútnu náhlu hospitalizáciu, ale o hospitalizáciu na
objednávku, nie z dôvodu akútneho poúrazového stavu alebo stavu po násilí, pričom sama pacientka

udávala, že sa jej dobre dýchalo, t.j. aj napriek stavu po zlomenine hrudníkového stavca, o ktorej
zlomenine tak ani nebolo preukázané kedy a za akých okolností sa stala, prípadne kto za jej vznik
zodpovedá, resp. či za ňu zodpovedá žalovaný. Inými slovami, žalobcovia vôbec nepreukázali, žeby
fraktúru Th9, t.j. zlomeninu hrudníkového stavca spôsobil ich nebohej matke žalovaný; nepreukázali
porušeniežiadnejpovinnostizostranyžalovaného;nepreukázalianiexistenciupríčinnejsúvislostimedzi

údajným protiprávnym konaním žalovaného a škodou na zdraví ich nebohej matky a ani to, žeby nebohá
matka žalobcov bola konaním žalovaného poškodená na svojich osobnostných právach.

31. Z uvedených dôvodov, aj keby žalobcom svedčala aktívna vecná legitimácia v spore, by bolo
potrebné ich žalobu ako nedôvodnú zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena.

32. Napokon okresný súd tiež uvádza, že dôvodom na zamietnutie žaloby je aj nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie na strane žalovaného, pretože z odôvodnení podaní žalobcov je zrejmým, že podľa
ich názoru mali údajnú ujmu na zdraví ich nebohej matky spôsobiť zamestnanci zariadenia v ktorom bola
umiestnená, t.j. žalovaným malo byť toto zariadenie a nie Ing. Jozef Ribovič ako fyzická osoba, ktorý

je zrejme iba osobou oprávnenou konať v mene zariadenia, t.j. je osobou odlišnou od, podľa žalobcov,
za škodu zodpovedného subjektu.

33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.“

34.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“36. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konaniaatopodľa§255CSP,vzmyslektoréhobytakvkonaníplneúspešnémužalovanémuvznikolvoči

v konaní neúspešným žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu účelne vynaložených
trov konania, avšak keďže v konaní žalovanému žiadne trovy nevznikli (k veci sa ani len nevyjadril,
pojednávania sa nezúčastnil), okresný súd mu túto náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, akodvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.