Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. máj 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Cb/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420201612
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8420201612.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu Finerg International, s.

r. o., so sídlom Stará Lesná 157, Stará Lesná, IČO: 36 511 391, právne zastúpeného JUDr. Antonom
Hajdukom, advokátom so sídlom Štúrova 101/5, Vranov nad Topľou, IČO: 31 992 081, proti žalovanému
LENMAR,s.r.o.,sosídlomStaráLesná610,05960,IČO:36797880,právnezastúpenémuMgr.Petrom
Lindemanom, advokátom so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, o určenie, že právo žalovaného
na dodávku pitnej vody voči žalobcovi tu nie je., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu rov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 09.09.2020 sa žalobca domáhal určenia, že právo žalovaného na dodávku pitnej vody
žalobcom tu nie je.

2. Žalobu odôvodnil tvrdením, podľa ktorého je podľa Uznesenia Okresného súdu Kežmarok vydaného
v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb 3/2019 povinný dodávať žalovanému pitnú vodu vodovodom a
odvádzať odpadové a zrážkové vody z povrchového odtoku kanalizáciou k apartmánovému domčeku
so súpisným číslom XXX vo vlastníctve žalovaného.

3. Na základe uvedeného uznesenia súdu žalobca obnovil dodávky vody a odvádzanie odpadových vôd
žalovanému. Ten sa s ním odmieta dohodnúť na cene celkových nákladov spojených s dodávkou vody,
odvodu kanalizačných splaškov a odvodu dažďovej vody, čím získava na úkor žalobcu neprimerané
výhody, keďže žalovaný podobne ako žalobca, poskytuje ubytovacie služby.

4. Žalobca v ďalšom tvrdil, že podľa Zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách má podpísanú zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpoadových vôd č.
557/160/09P z 05.08.2009 s Podtatranskou vodárenskou a prevádzkovou spoločnosťou, a. s. ako
prevádzkovateľom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie a dodávateľom pitnej vody. Podľa neho z
tejto skutočnosti je zrejmé, že nie je producentom pitnej vody, nevlastní jej zdroj určený na individuálne
zásobovanie pitnou vodou podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 247/2017 Z. z. a pitnú vodu sám
nakupuje. Žalobca tvrdil, že nemá licenciu na dodávku pitnej vody.

5. Žalobca v ďalšom tvrdil, že Okresný súd Kežmarok uložením povinnosti v bode II Uznesenia
poskytol žalovanému plnohodnotnú súdnu ochranu, zabezpečil trvalú úpravu pomerov medzi sporovými
stranami, čo odôvodnil právom žalovaného vyplývajúceho z ust. Článku VII ods. 3 v spojení s ust. ČlánkuIII ods. 8 Mandátnej zmluvy sporových strán z 01.05.2011. Súd však podľa žalobcu opomenul, že v tejto
zmluve podľa tohto článku nie je dodávka pitnej vody.

6. Žalovaný za celé obdobie od vydania neodkladného opatrenia nepožiadal akéhokoľvek
prevádzkovateľa verejného vodovodu o dodávku pitnej vody. Rovnako nezačal stavebné konanie na
vybudovanie vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky k svojej nehnuteľnosti.

7. Osobitným dôvodom žaloby je podľa žalobcu skutočnosť, že povinnosť dodávať pitnú vodu podľa

zákonaoverejnýchvodovodochaverejnýchkanalizáciáchč.442/2002Z.z.sanaňhonevzťahuje,keďže
nie je vlastníkom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Nie je vlastníkom vodných stavieb podľa
ust. §15 a 16 citovaného zákona, a preto nemá povinnosť ďalej distribuovať vodu do areálu Lesná
residence.

8. Žalobca zároveň namietol, že vyššie uvedené neodkladné opatrenie súdu mu ukladá plniť povinnosť

donekonečna a bezodplatne. Preto sa žalobou v tomto konaní domáha zrušenia práva žalovaného voči
nemu. Podľa neho účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov, a preto stav nastolený
neodkladným opatrením nemôže byť trvalý. Zrejme i z tohto dôvodu navrhol neodkladné opatrenie
nariadené v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb 3/2019 zrušiť.

9. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný namietol, že pokiaľ žalobca v bode 6. žaloby uvádza
uznesenie Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Cb/3/2019-110 z 05.07.2019, je potrebné doplniť, že
predmetným neodkladným opatrením bolo spoločnosti Finerg International, s. r. o. okrem povinnosti
obnoviť dodávku pitnej vody uložená aj povinnosť „umožniť spoločnosti LENMAR, s. r. o. nerušné
užívanie pitnej vody vodovodom a odvádzanie odpadových vôd a zrážkových vôd z povrchového odtoku

kanalizáciou k stavbe apartmánový domček súpisné číslo XXX.

10. Návrh na neodkladné opatrenie vo vyššie uvedenom súdnom konaní bol žalovaný nútený podať
z dôvodu, že žalobca ho odpojil od dodávky vody, hrozilo nebezpečenstvo vzniku škody na jeho
nehnuteľnosti a žalovaný nemal a ani v súčasnej dobe nemá inú možnosť zabezpečiť si dodávku vody

a odvod odpadových vôd zo svojej nehnuteľnosti, len prostredníctvom existujúceho pripojenia, ktoré
vybudoval žalobca.

11. Žalovaný má za to, že na vydanie neodkladného opatrenia boli splnené všetky zákonom stanovené
podmienky, uvedené rozhodnutie je správne a proti tomuto rozhodnutiu súdu žalobca nepodal opravný

prostriedok, ktorý mal k dispozícii, čo znamená že s vydaným rozhodnutím súhlasil a rešpektoval ho.
Od vydania neodkladného opatrenia nenastali žiadne zmeny, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, ba
naopak, žalovaný má za to, že tieto dôvody stále trvajú.

12. Žalovaný rozhodne nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že sa s ním odmieta dohodnúť na cene

nákladov spojených s dodávkou vody, odvodom kanalizačných splaškov a odvodom dažďovej vody, ani
s tvrdením, že žalovaný získava neprimerané výhody na úkor žalobcu, a že žalovaný nechce platiť za
dodávku vody.

13. Doterajšie ponuky žalobcu pre žalovaného v predmetnej veci bolo buď odkúpenie rozvodov za

100.000,- eur (list žalobcu z 25.09.2018) alebo platenie sumy 5,80 eur za každý 1 m3 odobratej vody.
Prvýnávrhniejepotrebnéprejehoabsurdnosťbližšiekomentovať.Snávrhomnaplateniesumy5,80eur
za každý 1m3 vody však žalovaný tiež nemôže súhlasiť. Po prvé v predmete činnosti žalobcu absentuje
oprávnenie na prevádzkovanie vodovodov a kanalizácii (uvádza to aj samotný žalobca v žalobe) a za
takúto činnosť teda nie je žalobca oprávnený požadovať od žalovaného žiadne platby navyše, okrem

tých, ktoré sú mu fakturované Podtatranskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou, a. s.

14. Žalovaný má za to, že má právo na rovnaké zaobchádzanie v tomto smere, teda právo na riadnu
dodávku vody a odvod vody za rovnakých podmienok ako všetci ostatní vlastníci nehnuteľnosti v danej
lokalite, teda za cenu vodného a stočného podľa § 28 zákona č. 442/2002 Z. z. a v zmysle regulačných

predpisov Úradu na reguláciu sieťových odvetví pre PVPS, a. s.

15. Žalobca vystavil pre Spoločenstvo vlastníkov bytov AD2, E. M. XXX, za dodávku vody do
apartmánového domu s. č. XXX za rok 2019 faktúru č. 220127 z 10.01.2020 na sumu 1.811,32 eur. Ztejto faktúry vyplýva že za dodávku vody si žalobca účtoval sumu 1,31 eur s DPH za 1 m3 a za stočné
sumu 1,34 eur za m3.

16. Žalobca za dodávku vody za rok 2019 vystavil dňa 10.01.2020 pre odberateľa L. D. faktúru č. 220101
na celkovú sumu 47,74 eur. Cena za vodné a stočné je opätovne 1,31 resp. 1,34 eur za m3.

17. Žalobca vystavil aj pre žalovaného za dodávku vody za rok 2019 faktúru č. 220116 znejúcu na sumu
262,84 € s DPH zo dňa 10.01.2020 s dodaním služby 31.12.2019 a dátumom splatnosti 24.01.2020. Tu

však je cena za dodané množstvo vody 5,36 eur s DPH za 1m3.

18. Žalovaný je presvedčený, že má rovnaké postavenie ako ostatní vlastníci nehnuteľností v žalobcom
vybudovanom areály a aj on by mal mať povinnosť platiť za vodné a stočné v tej istej výške ako ostatní
dotknutí vlastníci.

19. Na margo platieb za vodu za rok 2019 žalovaný poukázal na to, že žalobcovi uskutočnil úhradu v
sume129,85eursDPH(atovovýškeurčenejPodtatranskouvodárenskouprevádzkovouspoločnosťou,
a. s. - sumu 1,31 eur s DPH za dodávku 1m3 vody, sumu 1,34 eur s DPH za odvedenie 1m3 vody;
za dodávku vody v objeme 49 m3 tak cena za vodné predstavovala sumu 64,19 eur s DPH a cena za
stočné predstavovala čiastku 65,66 eur).

20. Žalovaný sa v ďalšom bránil tvrdením, podľa ktorého žalobca je vlastníkom vodných stavieb -
vodovodu a kanalizácie, pričom tieto stavby a s tým súvisiace rozvody vybudoval žalobca v rámci
realizácie výstavby obytnej zóny „Rozšírenie areálu T. M.“. Tieto stavby napojil svojou vodovodnou
a kanalizačnou prípojkou na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu prevádzkovanú Podtatranskou

vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou a. s.

21. Žalovaný zároveň pripomenul, že mal so žalobcom uzavretú zmluvu o dodávke pitnej vody a
odvádzaní odpadových vôd, na základe ktorej mu žalobca dodával viac ako 8 rokov pitnú vodu a zároveň
odvádzal odpadové vody kanalizáciou. Za dodávku vody a odvod odpadových vôd žalobca účtoval

žalovanému cenu v zmysle rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví platného pre PVPS, a.
s., t. j. za podmienok ako ich poskytovala PVPS, a.s.

22. Obdobné zmluvy mal, a aj v súčasnej dobe má žalobca uzavreté aj s ostatnými vlastníkmi
nehnuteľností v tejto lokalite (apartmánové domčeky a byty). Žalobca tak vykonával i vykonáva túto

činnosť dodávky a odvodu vody v danej lokalite pre viacero osôb.

23. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobca je dodávateľom i odvádzateľom vody a jednotliví vlastníci
domčekov a bytov sú koneční spotrebitelia, užívatelia a odberatelia vody.

24. Areál apartmánových domčekov a bytov staval, kolaudoval a vlastnil žalobca, žalovaný nemal
žiadnu možnosť ovplyvniť umiestnenie týchto sietí. Je to žalobca, ktorý ako investor a stavebník danej
lokality dostal žalovaného a aj všetkých ostatných vlastníkov nehnuteľností v danej lokalite do situácie,
kedy títo s už umiestnenou a skolaudovanou rozvodnou sústavou nedokážu nič spraviť, kedy si on
ponechal vlastníctvo tejto sústavy a kedy od nich vrátane žalovaného žiada odkúpenie týchto rozvodov

za cenu 100.000,- eur alebo platenie za dodávku vody 5,80 eur za m3. Vybudovaním predmetnej siete
a ponechaním si vlastníctva tejto siete žalobca sám podstúpil podnikateľské riziko a bremeno znášania
nákladov s tým spojených.

25. Charakter výstavby a umiestnenia apartmánových domčekov v danej lokalite ako aj vzdialenosť

týchto domčekov od verejnej rozvodovej siete PVPS, a. s. podľa obrany žalovaného potvrdzuje, že
nemožno požadovať od jednotlivých vlastníkov, aby sa na PVPS, a. s. ako na verejného dodávateľa a
odvádzateľa vôd mohli napojiť sami alebo inak ako prostredníctvom rozvodnej siete žalobcu; resp. iba
za mimoriadne vysokých nákladov a zásahov do cudzích vlastníckych práv.

26. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že jednotliví vlastníci nehnuteľností v areály sú na žalobcu v
otázke dodávky a odvodu vody odkázaní a závislí a je tu určitý druh podriadenosti. Žalobca je tak jediným
bezprostredným dodávateľom vody a prevádzkovateľom odvádzania odpadových vôd, čo bolo zrejmé
už v čase, keď realizoval výstavbu týchto nehnuteľností.27. Podľa žalovaného, ak žalobca vodovodom zásobuje vodou a kanalizáciou odvádza odpadovú
vodu najmenej pre 50 osôb, uvedené sa podľa zákona č. 442/2002 Z. z. (§2) považuje už za

hromadné zásobovanie vodou a za hromadné odvádzanie odpadových vôd, čiže mal by sa posudzovať
ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Ak by aj svoju činnosť nevykonával
hromadne, je vzhľadom na okolnosti prípadu nesporné, že za tejto situácie dodávky a odvodu vody
žalobcom v danej lokalite pre viacero osôb je jeho činnosť aj tak verejnou a vo verejnom záujme, čím
sa naň musia aspoň analogicky vzťahovať podmienky zákona č. 442/2002 Z. z.

28. Podľa ust. §137 písm. c) C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

29. Naliehavý právny záujem na určení neexistencia práva (v danom prípade práva žalovaného na
obnovenie a zachovanie dodávky vody a odvádzania odpoadovej vody) je daný, ak by bez tohto určenia

bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.

30. Pri posudzovaní otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu je potrebné odpovedať na
otázku, či v prípade, ak súd takejto žalobe vyhovie, sa hmotnoprávne postavenie žalobcu zmení. Na
to je v prejednávanom spore potrebné odpovedať kladne, keďže po prípadnom vyslovení neexistencie

práva žalovaného by žalobca stratil povinnosť zachovať dodávku vody a odvod odpadovej vody pre
žalovaného a zmenilo by sa tak jeho hmotnoprávne postavenie. Žalobca tak v danom spore naliehavý
právny záujem na určení neexistencie práva žalovaného má.

31. Medzi stranami nebola spornou skutočnosť konštatovaná i v Uznesení Okresného súdu Kežmarok

z 05.07.2019 č. k. 2Cb 3/2019 - 110, že žalobca prevádzkuje vodovodnú a kanalizačnú sústavu pre
areál T. M., vrátane jej apartmánovej časti a stavba súpisné číslo XXX (apartmánový domček), ktorej
spoluvlastníkom je žalobca, patrí od svojej výstavby a kolaudácie výlučne do tejto sústavy (ako všetky
ostatné apartmánové domčeky), a je to zároveň jediný spôsob zabezpečenia dodávky pitnej vody
a odvádzania odpadových vôd pre predmetnú nehnuteľnosť. Je potrebné v tejto súvislosti poukázať

na to, že práve žalobca realizoval samotnú výstavbu areálu a zároveň ako vlastník predal riadne
dokončenú a skolaudovanú stavbu žalovanému, vrátane pripojenia na dodávku pitnej vody. Takisto
predal aj ďalšie apartmánové domčeky z areálu iným záujemcom. Podľa vyhlásení žalobcu v Kúpnej
zmluve, predmet kúpy v čase prevodu vlastníckeho práva nemal žiadne právne vady a ťarchy a žalobca
zároveň garantoval, že predmetná stavba bola postavená v súlade s právnymi normami SR, stavebnými

normami a projektom. Aj podľa právoplatného kolaudačného rozhodnutia apartmánové domčeky sú
riadne napojené prípojkami na vonkajší vodovod a odkanalizovanie domčekov je do verejnej kanalizácie
(rozhodnutie č. j. SÚ 505/2009 - Mj z 15.04.2009).

32. Podľa ust. §2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov

alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

33. Podľa ust. §2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké
postavenie.

34. Zásada rovnosti implikuje autonómiu vôle účastníkov charakteristickú pre súkromné právo.
Autonómia vôle znamená, že je na vôli, a teda uvážení, iniciatíve a rozhodnutí samotného subjektu, či
v súlade s tým, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, na seba vezme určitú povinnosť,
resp. či sa stane subjektom práva a akého. I autonómia vôle má však v oblasti súkromného práva určité
medze stanovené objektívnym právom.

35. Osobitným prejavom autonómie vôle subjektov práva je autonómia zmluvná, ktorá znamená voľnosť
uzatvárania zmlúv, voľnosť výberu ich typov, výberu spolukontrahenta, voľnosť utvárania ich obsahu i
voľnosť určenia formy.

36. Podmienkou fungovania právneho štátu je rešpektovanie autonómnej sféry jednotlivca, ktorá taktiež
požíva ochranu zo strany štátu tak, že na strane jednej štát zabezpečuje takú ochranu pred zásahom
zo strany tretích subjektov a na strane druhej sám vyvíja iba takú aktivitu, ktorou do tejto sféry sámnezasahuje, resp. zasahuje len v prípadoch, ktoré sú odôvodnené určitým verejným záujmom a kedy je
taký zásah primeraný s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý.

37. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním (ust. §123 Občianskeho zákonníka).

38. Vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana (ust. §124
Občianskeho zákonníka).

39. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje
(ust. §126 Občianskeho zákonníka).

40. Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo
čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv (ust. §127 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

41. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (ust. §488 Občianskeho zákonníka).

42. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného

obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (ust. §489 Občianskeho zákonníka).

43. Rozhodnutie súdu, ktorým je sporová strana zaviazaná poskytnúť inej strane konania plnenie, je
inou skutočnosťou uvedenou v zákone, na základe ktorej dochádza k vzniku záväzku (pozri Rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica z 28.10.2015, sp. zn. 43Cob 128/2015).

44. Cieľom neodkladného opatrenia Okresného súdu Kežmarok z 05.07.2019 č. k. 2Cb
3/ 2019-110 bolo umožniť žalovanému nerušené užívanie pitnej vody vodovodom a odvádzanie
odpadových vôd a zrážkových vôd z povrchového odtoku kanalizáciou k apartmánovému domčeku
súpisné číslo XXX a poskytnúť ochranu jeho právu uvedenú nehnuteľnosť užívať, požívať jej plody a

úžitky (i v podobe nájomného alebo odplaty za ubytovacie služby) a nakladať s ním podľa vlastnej vôle.

45. Prvoradým dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia bolo poskytnutie ochrany vlastníckemu
právu žalovaného pred neoprávneným zásahom, ktorého sa žalobca dopustil tým, že 02.01.2019, po
vypovedaní zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (04.07.2018) zastavil dodávku

pitnej vody pre žalovaného na mieste odberu s názvom T. M., rekreačné domy, súpisné číslo XXX/X H.
E. M., a apartmán Č.. X, ktorý užíva žalovaný.

46. Cieľom neodkladného opatrenia bolo zamedziť, aby žalobca (obchodná spoločnosti Finerg, s. r.
o.) nad mieru primeranú pomerom (odkázanosť žalovaného na vnútorný vodovod a kanalizáciu vo

vlastníctve žalobcu) ďalej obťažoval žalovaného a vážne ohrozoval výkon jeho vlastníckeho práva tým,
že mu svojvoľne bude odopierať užívanie rozvodov vody a kanalizácie.

47. Neodkladné opatrenie tak smeruje k vynúteniu zákonnej povinnosti žalobcu voči žalovanému
spočívajúcej v rešpektovaní jeho vlastníckeho práva k apartmánovému domčeku. Uložením povinnosti

žalobcovi v danom prípade bola žalovanému poskytnutá plnohodnotná súdna ochrana a zabezpečená
trvalá úprava pomerov medzi stranami, čím toto rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia
konzumuje rozhodnutie vo veci samej.

48.Súdvdanomprípadepriznalžalovanémuvočižalobcoviiprávovyplývajúcemuzust.ČlánkuVIIods.

3 v spojení s ust. Článku III ods. 8 Mandátnej zmluvy sporových strán z 01.05.2011, v rámci ktorého mu
je súdna ochrana efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia.

49. Samotný žalobca sa v citovaných zmluvných ustanoveniach zaviazal umožniť žalovanému používať

jeho vonkajšie rozvody (vodovodné, dažďové a splaškové) i pre čas po zániku tejto zmluvy do
okamihu, kým výkon činnosti žalobcu (vystupujúceho pôvodne v právnom postavení mandatára) bude
zabezpečený treťou osobou.50. I z uvedených zmluvných ustanovení je zrejmé, že žalobca vzal na seba záväzok umožniť
žalovanémunerušenúdodávkupitnejvodyaodvádzanieodpadovejvodyprostredníctvomvodnejstavby
(vnútorného vodovodu) v jeho vlastníctve i pre čas po zániku ich Mandátnej zmluvy.

51. Skutočnosť, že žalobca nemá zákonnú povinnosť dodávať žalovanému pitnú vodu podľa osobitnej
zákonnej úpravy (Zákon č. 442/2002 Z. z.) len preto, že nie je vlastníkom verejného vodovodu
ani verejnej kanalizácie, nie je pre zachovanie práva žalovaného na nerušené užívanie vonkajších
vodovodných, dažďových a splaškových rozvodov žalobcu skutočnosťou právne významnou.

52. Podľa ust. §149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

53. Podľa ust. §150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

54. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

55. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,
kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

56. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela.

57. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho

dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym
dôkazným bremenom.

58. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení
objektívneho dôkazného bremena.

59. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi
spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,
možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

60. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo
(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR
385/2015). Ak tak neurobí súd musí žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

61. Do akej miery má byť popieranie žalovaného určité (substancované), závisí na miere určitosti
prednesov žalobcu. Pokiaľ žaloba obsahuje len paušálne tvrdenie alebo pokiaľ sa žalobné prednesy
žalobcu obmedzujú len na používanie právnych pojmov bez bližšej špecifikácie, postačí žalovanému
jednoduché popretie. Uvedená procesná situácia nastala i v prejednávanom spore.

62. Na procesnú obranu žalovaného, podľa ktorej ,,vzhľadom na charakter výstavby a umiestnenia
apartmánových domčekov v danej lokalite ako aj ich vzdialenosť od verejnej rozvodovej siete PVPS, a.
s. nemožno požadovať od jednotlivých vlastníkov, aby sa na PVPS, a. s. ako na verejného dodávateľa a
odvádzateľa vôd mohli napojiť sami alebo inak ako prostredníctvom rozvodnej siete žalobcu; resp. iba za

mimoriadne vysokých nákladov a zásahov do cudzích vlastníckych práv“, žalobca nereagoval. Skutkové
tvrdenie, z ktorého by bolo možné usudzovať, že žalovaný má možnosť odoberať vodu a odvádzať
odpadovú vodu z a do verejných rozvodov Podtatranskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti,
a. s. mimo vnútorného vodovodu a kanalizácie vo vlastníctve žalobcu priamo a bez vynaloženianeprimeraných nákladov a zásahov do práv iných osôb, v žalobe i v ďalších prednesoch žalobcu
absentovali.

63. Bolo procesnou povinnosťou žalobcu potom, ako žalovaný namietol nemožnosť priameho napojenia
na verejný vodovod a kanalizáciu PVaPS, a. s., toto skutkové tvrdenie účinne poprieť (ust. §151 ods.
2 C. s. p.).

64. Žalobca tak bol povinný už na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagovať uvedením skutočností,

z ktorých by bolo možné usudzovať možnosť priameho napojenia žalovaného na verejný vodovod
a verejnú kanalizáciu. Už samotné žalobné tvrdenia v žalobe boli z pohľadu abstraktného bremena
tvrdenia vo vzťahu k individuálnym okolnostiam sporu nedostačujúce.

65. V dôsledku skutkového tvrdenia žalovaného zaťažovalo žalobcu bremeno substancovania
(konkrétne bremeno tvrdenia), z ktorého vyplýva jeho povinnosť uviesť konkrétne a určité skutočnosti,

ktoré by mohli byť predmetom ďalšieho dokazovania. Žalobca však nenavrhol žiaden ďalší prostriedok
procesného útoku, z ktorého by bolo možné prijať záver o možnosti priameho napojenia žalovaného
na verejné rozvody PVaPS, a s. a účinného popretia jeho práva na užívanie vnútorného vodovodu a
kanalizácie žalobcu.

66. Procesnou povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť a preukázať, že ho žalovaný užívaním jeho vnútorného
vodovodu a vnútornej kanalizácie obťažuje nad mieru primeranú pomerom, prípadne, že týmto užívaním
vážne ohrozuje výkon jeho vlastníckych oprávnení k vnútorným rozvodom alebo že tieto rozvody užíva
bez právneho dôvodu.

67. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu tak nebolo možné túto rozhodnú skutkovú okolnosť objasniť.
Uvedená skutočnosť tak nie je ani preukázaná, ani vyvrátená. Zostala preto neobjasnená (stav non
liquet).

68. Žalobca účinne nepoprel ani skutočnosť, že právo žalovaného užívať vonkajšie rozvody (vodovodné,

dažďové a splaškové) podľa ust. Článku III ods. 8 zaniklo splnením rozväzovacej podmienky uvedenej v
ust. Článku VII ods. 3 ich Mandátnej zmluvy z 01.05.2011. Z uvedeného vyplýva logický záver, že právo
žalovaného užívať vonkajšie rozvody žalobcu naďalej trvá.

69. Aplikujúc základné pravidlo delenia dôkazného bremena tak neostávalo súdu iné, než postupovať

tak, ako by bolo zistené, že skutkový prednes strany zaťaženej dôkazným bremenom (žalobca) bol
dokazovaním vyvrátený.

70. Aplikujúc posledne uvedené pravidlo delenia dôkazného bremena tak bolo rozhodnuté o zamietnutí
žaloby.

71. Podľa ust. §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa ust. §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

73. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto mu bol voči žalobcovi podľa posledne citovaných zákonných
ustanovení priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% tak, ako je uvedené vo výroku II
tohto rozsudku.

74. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. §262 ods. 2 C. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.