Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/96/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210215692
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1210215692.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov

senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: WETRAD, a.s.,
IČO: 35 708 841, Bratislava, Miletičova č. 1, proti žalovanému: IMEXIM TS, a.s., IČO: 31 614 353,
Bratislava,Trnavskácestač.50,zastúpenýspoločnosťouslcpartnerss.r.o.,IČO:47246634,Bratislava,
Hviezdoslavovo námestie č. 16, za ktorú koná Mgr. Andrej Šabík, o zaplatenie sumy 5.503,84 € s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 10. mája
2016, č.k. 9 C 40/2011-165, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 10. mája 2016, č.k. 9

C 40/2011-165, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 10.5.2016, č.k. 9 C 40/2011-165, zamietol žalobu;
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 1.922,64 € pozostávajúcu
zo súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu v sume 330,- € a trov právneho
zastúpenia v sume 1.592,64 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu
žalovaného. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 9.7.2010, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd

uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 5.503,84 € s príslušenstvom titulom dlžného nájomného
za 3. štvrťrok 2007. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 10.3.1997 Zmluvu o
nájme nebytových priestorov, ku ktorej boli každoročne uzatvárané prílohy pre príslušný rok, v ktorých
sa špecifikovali spresnenia o cene a rozsahu nájmu pre ten-ktorý rok. Na rok 2007 bola uzatvorená
Príloha č. 11, v ktorej bol dojednaný podnájom 132,70 m2 kancelárskej plochy v administratívnej budove
nachádzajúcej sa v Bratislave na T. ulici č. 1, na XIV. poschodí za cenu 4.200,- Sk/m2. Zmluva zo
dňa 10.3.1997 v znení Prílohy č. 11 obsahovala tieto podmienky: cena za 1. štvrťrok podnájmu v

sume 139.335,- Sk bez DPH, plus 26.473,70 Sk, t.j. spolu s DPH sumu 165.808,70 Sk, ktorá mala byť
splatná najneskôr do 15. dňa každého kalendárneho štvrťroka. Nájomné za 3. štvrťrok roka 2007 bolo
splatné do 15.7.2007 v sume 165.808,70 Sk (5.503, 84 €), pričom vystavil faktúru č. XXXXX, ktorou
fakturoval nájomné za 3. štvrťrok roka 2007 v hodnote základu zdaniteľného plnenia s návrhom, že na jej
úhradu bola použitá zálohová platba zo dňa 16.4.2007, ktorá bola vyfakturovaná ako zálohový príjem -
zdaniteľné plnenie a navrhol, aby sa na ich úhradu použili finančné prostriedky, ktoré boli žalovaným ako
záloha zložené do jeho pokladne. Žalovaný listom zo dňa 13.7.2007 faktúru, jej spôsob úhrady odmietol

a za odobraté služby doteraz nezaplatil.

2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych
zástupcov sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čohozistil nasledovný skutkový stav veci. Štatutárny zástupca žalobcu Y.. T. V. uviedol, že na rok 2007
bola uzatvorená Príloha č. 11, ktorú za nájomcu podpisoval on a za podnájomcu ju taktiež podpisoval
on, za nájomcu - žalobcu z dôvodu, že bol a stále je predsedom predstavenstva tejto spoločnosti a

za podnájomcu - žalovaného, pretože bol v tom čase členom jej predstavenstva. Pred koncom roka
vždy zaslal podnájomníkom prílohy na ďalší rok, teda aj žalovanému, táto príloha sa mu podpísaná
nevrátila, a preto ju podpísal ako člen predstavenstva za podnájomcu. Nájomná zmluva by podľa
§ 676 odsek Občianskeho zákonníka trvala aj bez podpisu Prílohy č. 11; podpisoval to preto, aby
mal kompletné doklady. Faktúry (daňový doklad č. XXXXX a č. XXXXX) aj s návrhom pokladničných

dokladov vrátil žalovaný žalobcovi listom dňa 9.5.2007 a sám predmetnú sumu, ktorá bola podstatou
týchto pokladničných dokladov započítal iným spôsobom, a to jednostranným zápočtom voči nemu,
Y.. T. V. ako fyzickej osobe, za iné záväzky voči nemu ako fyzickej osobe. Tieto finančné čiastky
žalobcovi zaplatené neboli, lebo navrhované pokladničné doklady žalovaný odmietol a zaúčtoval ich
voči iným záväzkom Y.. V. ako fyzickej osobe. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3 Cdo 162/2004, podľa ktorého nie je potrebná žiadna osobitná procedúra pre

hospodárenie so spoločnou vecou. K tvrdeniam štatutárneho zástupcu žalovaného, že sa odmietol
zúčastniť podpisu úverovej zmluvy s bankou dodal, že odmietol podpísať bianko zmenku ako fyzická
osoba, mal oprávnenie podpisovať samostatne za žalovaného, nepotreboval súhlas ani dozornej
rady, ani valného zhromaždenia. Predstavenstvo žalovaného bolo od roku 2003 zvolané iba raz, v
januári 2007. Nie je pravdou, že mu bolo dopredu oznámené, že koncom roka 2006 bude odvolaný

z predstavenstva, bol riadne odvolaný na zasadnutí predstavenstva. Navrhol žalovanému započítanie
tejto sumy za nájom s finančným obnosom, ktorý vybral z účtu, žalovaný to odmietol. Všetky doklady
žalovaný vrátil, jednostranne započítal sumu 1.400 000,- Sk voči nemu ako fyzickej osobe, nakoľko voči
nemu žalovaný viedol záväzok. Výpoveď z nájomnej zmluvy žalovaného odmietol ako neoprávnenú,
keďže išlo o nájomný vzťah uzatvorený na dobu určitú, ktorá sa dá vypovedať len z taxatívnych

dôvodov. Žalovaný odmietol návrh na ukončenie zmluvy ku dňu 31.8.2007 dohodou, ktorú mu zaslal
a nepreukázal ani v konaní vedenom pod sp.zn. 24 Cb 165/2011, že by žalobcovi doručil kľúče od
prenajatých priestorov, pričom sa o odovzdanie priestorov iným spôsobom nepokúsil. Zotrval na tom, že
zmluva bola platná v 3. štvrťroku 2007, že žalovaný tieto priestory užíval. Aj keby súd vyhodnotil zmluvu
o nájme ako neplatnú, žiadal o náhradu škody za neoprávnený majetkový prospech v tej istej výške

ako žaluje. K bezdôvodnému obohateniu tvrdil, že zmluva o prenájme medzi ním, jeho manželkou a
firmouWETRAD,a.s.jezmluvouodplatnou,čoznamená,žežalobcaplatilzatentoprenájomvlastníkom,
pričom vlastníkom bol on a jeho manželka, takže škoda vznikla medzi žalobcom a žalovaným, nie medzi
Y.. T. V. ako fyzickou osobou a žalovaným. Podieloví spoluvlastníci na administratívnej budove T. 1
vchádzali do právneho nástupníctva po pôvodných účastníkoch po predĺženej Hospodárskej zmluve

z roku 1979, v ktorej je presne určené, kto bude aké priestory administratívnej budovy využívať. K
námietke premlčania uviedol, že žalovaný až do začiatku nespochybňoval nájomnú zmluvu ako celok a
k námietke aktívnej vecnej legitimácie časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, že žalobca
bol oprávnený z titulu predložených dôkazov prenajímať predmetné priestory svojim menom a na
svoj vlastný účet, čo sa dialo v súlade a s vôľou spoluvlastníkov administratívnej budovy v zmysle

ustanovení Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou. Všetci spoluvlastníci budovy
takto postupujú posledných 25 rokov až do súčasnosti, každý jeden čiastkový priestor v administratívnej
budove je vždy prenajímaný len jedným spolumajiteľom a na žiadnej z ostatných zmlúv za 25 rokov
nefigurujú viacerí. N.. T. P. ako štatutárny zástupca žalovaného tvrdil, že v roku 2006 došlo k zhoršeniu
vzťahu medzi žalobcom a ostatnými členmi predstavenstva spoločnosti IMEXIM TS, a.s., čo vyústilo

k tomu, že koncom roku 2006 sa žalobca odmietol zúčastniť podpisu úverovej zmluvy s bankou, čo
spôsobilo problémy neobdržania kontokorentného úveru. Následne oznámili žalobcovi, neformálne,
že bude odvolaný z predstavenstva a že žalovaný odíde z jeho priestorov, dňa 16.1.2007 zasadlo
predstavenstvo ktoré toto potvrdilo. Žalobca nemal so žalovaným podpísanú prílohu k zmluve o nájme
pre ďalší kalendárny rok, pretože žalovaný chcel z priestorov odísť. Následne žalovaný obdržal Prílohu

č. 11, ktorú podpísal Y.. T. V. za obidve strany, bola mu zaslaná poštou dňa 29.5.2007. V marci 2007
počas jeho dvojtýždňovej neprítomnosti vo firme, Y.. T. V. vybral z firemných účtov žalovaného takmer
všetky dostupné prostriedky, za čo na neho podal žalovaný žalobu, ktorá sa vedie na Okresnom súde
Bratislava II. pod sp.zn. 8 C 161/2008. Asi mesiac po vybratí prostriedkov z účtu predložil žalobca úhrady
faktúr, medzi ktorými boli aj faktúry za nájom do konca roka 2007. Žalovaný mu vrátil faktúry, priestory

fyzicky opustil v polovici júla 2007 a kľúče vrátil ku dňu 31.8.2007 kuriérnou službou. Nevedel čo žalobca
žaluje, keď si faktúry aj sám uhradil. Výber peňazí žalobcom, úhrady faktúr, na ktoré použil vybraté
peniaze i podpis Prílohy č. 11, sa udialo bez vedomia predstavenstva a dozornej rady žalovaného. Na
valnej hromade potom došlo k odvolaniu žalovaného z predstavenstva žalovaného. Právna zástupkyňažalovaného uviedla, že istinu, ktorú požaduje žalobca ako nájomné za 3. štvrťrok vo výške 5.503,84 €,
si žalobca sám už uhradil pred začatím konania s poukazom na faktúru č. XXXXX, v ktorej je uvedené:
„poskytnutá záloha daňový doklad č. XXXXX úhrada 16.4.2007 a faktúru č. XXXXX, úhrada bola

vykonanápokladňoudňa16.4.2007“.Samotnázmluvaonájmenebytovýchpriestorovzodňa10.3.1997,
vrátane všetkých akcesorických vzťahov, t.j. dodatkov k tejto zmluve, je absolútne neplatná podľa §
39 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola uzavretá v rozpore s § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka, pretože v zmluve vystupuje nájomca ako osoba oprávnená dať predmet
nájmu do podnájmu, ale absentuje súhlas spoluvlastníkov, keďže budova v ktorej sa nebytové priestory

nachádzajú, je v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Dôkazy sú založené v spise vedenom pod
sp.zn. 24 Cb 165/2010, ktorý už vyhlásil túto zmluvu za absolútne neplatnú, pričom sa tam nachádzajú
všetky listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávajú v tomto konaní. Žalobca nie je vo vzťahu k vydaniu
bezdôvodného obohatenia aktívne vecne legitimovaný, nakoľko Y.. T. V. s manželkou N.. V. vlastnili
len spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1978/10000, takže nie je oprávnený podať návrh ani na vydanie
bezdôvodného obohatenia. V prípade, že ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, považuje ho za

premlčané, pretože žalobca až dňa 15.1.2016 uplatnil svoj nárok v predmetnom konaní z tohto titulu.
Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II. sp.zn.
24 Cb 165/2011 zistil, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 8.10.2010 domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 5.503,84 € s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 15.7.2007 do zaplatenia
titulom dlžného nájomného za 3. štvrťrok 2007, sumy 420,45 € s úrokom z omeškania 8,50 % ročne

od 15.10.2007 do zaplatenia za poskytnuté služby v telekomunikačnom styku za 3. štvrťrok 2007 a
sumy 150,67 € s úrokom z omeškania 8,50 % ročne od 6.2.2008 do zaplatenia ako kompenzáciu
nákladov vzhľadom na porušenie zmluvných podmienok podnájomnej zmluvy zo strany žalovaného,
t.j. istina uplatňovaná žalobcom predstavuje celkovo sumu 6.074,96 €. Rozsudkom zo dňa 21.5.2014
č.k. 24 Cb 165/2011-245, súd žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému

trovy konania; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2014, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 16.10.2014, č.k. 8 Cob 230/2014-274. Z obsahu ďalšieho pripojeného spisu
Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 23 Cb 283/2009 vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
dňa 17.4.2009 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.569,32 € titulom zmluvy o nájme nebytových
priestorov. Súd rozsudkom zo dňa 5.5.2011 č.k. 23 Cb 283/2009-116, uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 131,- € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 12.6.2007
do zaplatenia, vo zvyšku vzhľadom na späťvzatie žaloby konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.7.2011 v časti
istiny s príslušenstvom a zastavujúcej časti dňa 11.3.2012 v časti trov konania, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.1.2012, č.k. 1 Cob 308/2011-134. Podľa Hospodárskej zmluvy

o združení finančných prostriedkov na spoločnú administratívnu budovu v Bratislave, T. č. 1, uzavretej
dňa 20.8.1979, pôvodní podieloví spoluvlastníci budovy v Bratislave, na T. č. 1 sa v roku 1966 a 1970
dohodli na združení finančných prostriedkov na spoločnú administratívnu budovu v Bratislave, T. č.
1 s tým, že v časti 3/ predmetnej zmluvy (označenej ako Užívanie a prevádzka združeného ZP) si v
bode 3.1 upravili spôsob užívania administratívnej budovy tak, že „jednotliví prispievatelia užívajú na

základe výšky príspevkov časti združenej administratívnej budovy im vyčlenené podľa pôvodných dohôd
pri odovzdaní do užívania (viď výmeru plôch v prílohe, ktorá je nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy)
výlučne na administratívne účely a ich prevádzku a to bezodplatne bez platenia poplatku za užívanie
(nájom) správcovi. Tieto vyčlenené priestory sú prispievatelia oprávnení dať do dočasného užívania
navzájom len medzi zmluvnými stranami a na základe rozhodnutia dislokačnej komisie NVHMB a to

podľa vyhlášky č. 98/67 Zb.“ Z rozpisu m2 podľa jednotlivých užívateľov Združenej prevádzkovej budovy
PS-GR zistil, že Ministerstvo priemyslu SSR podľa uvedeného rozpisu užívalo 12-14 poschodie. Z čl.
4 k Dodatku k Hospodárskej zmluve o združení finančných prostriedkov na spoločnú administratívnu
budovu v Bratislave, T. č. 1 zo dňa 20.8.1979, uzavretého dňa 20.5.1992 je zrejmé, že zmluvné
strany, resp. ich právni zástupcovia sa dohodli, že spôsob užívania predmetnej budovy sa nemení. Zo

zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.3.1997 predloženou žalobcom [č.l. 158 pripojeného
spisu č.k. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) 24 Cb 165/2011] zistil, že medzi Y.. T. V.
ako prenajímateľom a žalobcom (spoločnosťou WETRAD, a.s., IČO: 35 708 841, Bratislava, T. č. 1)
ako nájomcom bola dňa 1.3.1997 uzavretá v písomnej forme zmluva o nájme nebytových priestorov,
v ktorej je uvedené, že prenajímateľ je spolumajiteľom nehnuteľnosti - budovy na T. č. 1, zapísanej

na liste vlastníctva č. XXXX na Katastrálnom odbore OÚ Bratislava II, katastrálne územie Bratislava
- Nivy s tým, že prenájomca prenecháva nájomcovi na užívanie nižšie uvedené nebytové priestory
nachádzajúce sa v budove v Bratislave, na T. č. 1: 12., 13. a 14. poschodie - kancelárska plocha,
chodby, sociálne zariadenia, kuchynky. Prenájom sa začína dňom 1.4.1997 a je uzatvorený na dobudo 31.12.2006. Prenajímateľ ponecháva uvedené priestory nájomcovi pre kancelárske účely. Výška
nájomného a jeho splatnosť je podľa predmetnej zmluvy predmetom samostatného dodatku k tejto
zmluve. Predmetná zmluva v článku 10 obsahovala mandátnu doložku, podľa ktorej prenajímateľ

splnomocňuje nájomcu priamo vstupovať do všetkých zmluvných vzťahov, ktoré sa týkajú zabezpečenia
prevádzky budovy, a to firmou 2K plus Stavmat a.s., resp. SATUR a.s. na jednej strane a do právnych
vzťahov prenájmu časti najatých priestorov tretím osobám. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov
zo dňa 1.3.1997 predloženou žalobcom (č.l. 119 spisu) vyplýva, že medzi N.. Z. V. ako prenajímateľom
a žalobcom ako nájomcom bola dňa 1.3.1997 uzavretá v písomnej forme zmluva o nájme nebytových

priestorov, v ktorej je uvedené, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi na užívanie nebytové priestory
nachádzajúce sa v budove v Bratislave, na T. č. 1: 12., 13. a 14. poschodie - kancelárska plocha,
chodby, sociálne zariadenia, kuchynky. Prenájom sa začína dňom 1.4.1997 a je uzatvorený na dobu
do 31.12.2006. Prenajímateľ ponecháva uvedené priestory nájomcovi pre kancelárske účely. Výška
nájomného a jeho splatnosť je podľa predmetnej zmluvy predmetom samostatného dodatku k tejto
zmluve. Predmetná zmluva v článku 10 obsahovala mandátnu doložku, podľa ktorej prenajímateľ

splnomocňuje nájomcu priamo vstupovať do všetkých zmluvných vzťahov, ktoré sa týkajú zabezpečenia
prevádzky budovy s firmou 2K plus Stavmat a.s., resp. SATUR a.s. na jednej strane a do právnych
vzťahov prenájmu časti najatých priestorov tretím osobám. Podľa Dodatku č. 1 zo dňa 5.4.1997 k
Zmluve o nájme nebytových priestorov (č.l. 122 spisu) uzatvorenej dňa 1.7.1996 predloženej žalobcom,
obsahuje iné označenie zmluvy, než je vyššie uvádzaná zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa

1.3.1997, pričom predmetom dodatku je doplnenie zmluvy o úpravu výšky a splatnosti nájomného. Z
Dodatku č. 2 zo dňa 18.12.2006 k zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 1.3.1997
predloženej žalobcom zistil, že je v nej uvedené predĺženie prenájmu, ktoré začína dňom 1.1.2007
a je uzatvorený na dobu do 31.12.2010. Z poverenia zo dňa 31.3.1997 predloženého žalobcom na
pojednávaní konanom dňa 16.2.2016 vyplýva, že N.. Z. V. a Y.. T. V. ako spoluvlastníci 19,78 % podielu

nehnuteľnosti súpisné č. XXX v katastrálnom území Bratislava - Nivy, týmto poverením prehlasujú, že
formou nájomnej zmluvy zo dňa 26.3.1997, preniesli od 1.4.1997 všetky práva a povinnosti vyplývajúce z
prevádzkovania vyššie uvedenej nehnuteľnosti na žalobcu, ktorého poverili celou operatívnou činnosťou
súvisiacou s výkonom správy svojho podielu na majetku AB Bratislava, T. č. 1 a vzájomnej súčinnosti
so správcom objektu. Túto činnosť bude vykonávať firma WETRAD, a.s. (žalobca) vlastným menom a

na vlastný účet. Medzi postúpené práva a povinnosti vyplývajúce z prevádzkovania vyššie uvedenej
nehnuteľnosti patrí okrem iného aj uzatváranie podnájomných zmlúv s podnájomníkmi nebytových
priestorov; v týchto vzťahoch bude žalobca vystupovať vlastným menom a na vlastný účet. Podľa
zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 10.3.1997 uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom a
právnym predchodcom žalovaného ako podnájomcom, bola dňa 10.3.1997 uzavretá v písomnej forme

zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorou žalobca prenechal žalovanému na užívanie nebytové
priestory nachádzajúce sa v administratívnej budove v Bratislave, na T. č. 1 s tým, že presná špecifikácia
uvedených priestorov mala byť uvedená v prílohe k tejto zmluve. V skutočnosti išlo o podnájomnú
zmluvu, ktorú za žalobcu podpisoval Y.. T. V. a za žalovaného N.. T. P.. Z prílohy č. 10 k zmluve o nájme
nebytových priestorov zo dňa 28.12. 2005 (tvorí obsah pripojeného spisu sp.zn. 24 Cb 165/2011) zistil,

že dňa 28.12.2005 bola podpísaná Y.. T. V. za žalobcu a N.. T. P. za žalovaného. Predmetom prenájmu
boli kancelárie nachádzajúce sa na XIV. poschodí: kancelária č. 2 - 32,20 m2, kancelária č. 3 - 16,10 m2,
kancelária č. 4 - 16,10 m2, kancelária č. 5 - 27,90 m2, kancelária č. 6 - 16,10 m2, kancelária č. 7 - 16,10
m2 a vstupný priestor - 8,20 m2, t.j. spolu 132,70 m2. Prenájom sa začal dňom 1.1.2006 a končil dňom
31.12.2006. Výška nájomného bola stanovená dohodou a činila 4.050,- Sk/m2/rok. Ročné nájomné bez

DPH predstavovalo sumu 537.435,- Sk, štvrťročné sumu 134.358,75 Sk s tým, že v zmysle splátkového
kalendára bola povinnosť do 15. dňa/štvrťrok uhradiť základ v sume 134.358,80 Sk, 19 % DPH v sume
25.528,20 Sk, spolu 159.886,90 Sk. Z Prílohy č. 11 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa
10.3.1997 vyplýva, že dňa 17.1.2007 bola podpísaná Y.. T. V. za žalobcu a Y.. T. V. za žalovaného, jej
predmetom boli nasledovné kancelárie nachádzajúce sa na XIV. poschodí: kancelária č. 2 - 32,20 m2,

kancelária č. 3 - 16,10 m2, kancelária č. 4 - 16,10 m2, kancelária č. 5 - 27,90 m2, kancelária č. 6 -
16,10 m2, kancelária č. 7 - 16,10 m2 a vstupný priestor - 8,20 m2, t.j. spolu 132,70 m2. Prenájom sa
začal dňom 1.1.2007, končil dňa 31.12.2007, výška nájomného bola určená dohodou na sumu 4.200,-
Sk/m2/rok. Ročné nájomné bez DPH predstavovalo sumu 557.340,- Sk, štvrťročné sumu 139.335,- Sk
s tým, že v zmysle splátkového kalendára bola povinnosť do 15. dňa/štvrťrok uhradiť základ v sume

139.335,- Sk, 19 % DPH v sume 26.473,70 Sk, spolu 165.808,70 Sk. Podľa záhlavia Prílohy č. 11
predmetnú prílohu za obidve zmluvné strany uzatváral Y.. T. V. za žalobcu ako predseda predstavenstva
a za žalovaného ako člen predstavenstva, pričom však pri nečitateľnom podpise za žalobcu je uvedené
„splnomocnenec.“ Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. je zrejmé, že Y.. T. V.bol zapísaný ako člen predstavenstva spoločnosti žalovaného do 27.5.2007, do tejto doby bolo konanie
v mene spoločnosti žalovaného upravené tak, že každý člen predstavenstva je oprávnený konať v
mene spoločnosti samostatne; podpisuje sa tak, že k obchodnému menu pripojí svoj podpis a dodatok

označujúci funkciu. Faktúrou č. XXXXX zo dňa 2.7.2007, bez uvedenia splatnosti, žalobca vyfakturoval
žalovanému sumu 139.335,- Sk (4.625,07 €) ako nájomné na 3. štvrťrok 2007, priestory Bratislava, T.
č. 1 (Príloha č. 11 k Zmluve o podnájme zo dňa 10.3.1997), takže faktúrou nebolo účtované nájomné
v sume 5.503,84 € ako je uplatňované žalobcom v danom konaní a nie je zrejmé z akého dôvodu
žalobca z tejto sumy uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania už od 15.7.2007, keďže v

danom prípade išlo o fakturáciu nájomného za 3. štvrťrok 2007. Na predmetnej faktúre je uvedené, že
nájomné na 3. štvrťrok predstavuje sumu 139.335,- Sk, od ktorej bola odpočítaná záloha daňový doklad
č. XXXXX, úhrada 16.4.2007 pokladňa v sume 139.335,- Sk; celková suma faktúry 0,00 Sk. Faktúrou
č. XXXXX zo dňa 25.4.2007 s dátumom zdaniteľného plnenia dňa 16.4.2007, splatnosťou - zaplatené,
žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 274.088,20 Sk (9.098,06 €) za uskutočnené zdaniteľné plnenie
na základe prijatého preddavku Záloha za podnájom na 3. a 4. štvrťrok 2007, priestory Bratislava, T. č.

1, 14. poschodie (Príloha č. 11 k Zmluve o podnájme zo dňa 10.3.1997), pričom je na nej uvedené, že
úhrada hotovostná - pokladňou dňa 16.4.2007, k úhrade 0,00 Sk. Z príjmového dokladu číslo 34 (č.l. 37
pripojeného spisu sp.zn. 23 Cb 283/2009) zo dňa 16.4.2007 vystaveného žalobcom vyplýva, že v deň
vystavenia príjmového dokladu žalobca od žalovaného prevzal sumu 326.165,- Sk ako úhradu faktúry
č. XXXXX. Z potvrdenia zo dňa 19.2.2013 (č.l. 158 spisu sp.zn. 24 Cb 165/2011) zistil, že je potvrdením

spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti podľa podielov v roku 2007, v ktorom spoluvlastníci MERK
REALITY a.s. (podiel 2432/10000), VALIEST, a.s. (podiel 665/10000), JUDr. T. V. a N.. Z. V. (podiel
1978/10000), EXSTAVMAT a.s. (podiel 3589/10000), Slovenská práva ciest (podiel 670/10000) a B.O.F.
a.s. (podiel 666/10000) o tom, že Y.. T. V. a N.. Z. V. boli v rokoch 1997 až 2008 oprávnení z titulu svojho
spoluvlastníctva výhradne prenajímať priestory na 12. až 14. poschodí administratívnej budovy T. č.

1, na potvrdení absentuje podpis/pečiatka spoločnosti EXSTAVMAT a.s. Potvrdením zo dňa 2.10.2015
(č.l. 69 spisu), potvrdeným spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti podľa podielov v roku 2007, v
ktorom spoluvlastníci MERK REALITY a.s. (podiel 2432/10000), VALIEST, a.s. (podiel 665/10000), Y..
T. V. a N.. Z. V. (podiel 1978/10000), EXSTAVMAT a.s. (podiel 3589/10000), Slovenská práva ciest
(podiel 670/10000) a B.O.F. a.s. (podiel 666/10000) potvrdili, že Y.. T. V. a N.. Z. V. boli v rokoch

1997 až 2008 oprávnení z titulu svojho spoluvlastníctva výhradne prenajímať priestory nachádzajúce
sa na 12. až 14. poschodí administratívnej budovy T. č. 1, na potvrdení chýba podpis/pečiatka za
spoločnosť Slovenská práva ciest. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 10.3.1997 (č.l.
158 pripojeného spisu č.k. 24 Cb 165/2011) zistil, že medzi Y.. T. V. ako prenajímateľom a žalobcom
ako nájomcom bola dňa 1.3.1997 uzavretá v písomnej forme zmluva o nájme nebytových priestorov,

v ktorej je uvedené, že prenajímateľ je spolumajiteľom nehnuteľnosti - budovy na T. č. 1, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX na Katastrálnom odbore OÚ Bratislava II, katastrálne územie Bratislava
- Nivy s tým, že prenájomca prenecháva nájomcovi na užívanie nižšie uvedené nebytové priestory
nachádzajúce sa v budove v Bratislave, T. č. 1 na 12., 13. a 14. poschodí - kancelárska plocha, chodby,
sociálne zariadenia, kuchynky. Prenájom sa začal dňom 1.4.1997, bol uzavretý na dobu do 31.12.2006.

Prenajímateľ ponechal uvedené priestory nájomcovi pre kancelárske účely. Výška nájomného a jeho
splatnosť je podľa predmetnej zmluvy predmetom samostatného dodatku k tejto zmluve. Predmetná
zmluva v článku 10 obsahovala mandátnu doložku, podľa ktorej prenajímateľ splnomocnil nájomcu
priamo vstupovať do všetkých zmluvných vzťahov, ktoré sa týkajú zabezpečenia prevádzky budovy, t.j.
s firmou 2K plus Stavmat a.s., resp. SATUR a.s. na jednej strane a do právnych vzťahov prenájmu

časti najatých priestorov tretím osobám. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 20.12.1999 (tvorí
obsah pripojeného spisu sp.zn. 24 Cb165/2011) vyplýva, že k uvedenému dátumu
bola predmetná nehnuteľnosť, budova v Bratislave, T. č. 1, v podielovom spoluvlastníctve viacerých
subjektov, a to B.O.F., a.s. v podiele 666/10000, SR - Ústav cestnej dopravy v podiele 670/10000,
EXSTAVMAT s.r.o. v podiele 3589/10000, SATUR a.s. v podiele 2432/10000, JUDr. T. V. a N.. Z. V. v

podiele 1978/10000, PATRIA a.s. v podiele 665/10000. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1.3.1997, Y.. T.
V. ju podpisoval ako jeden z podielových spoluvlastníkov predmetnej budovy a jeden z bezpodielových
spoluvlastníkov podielu 1978/10000 na predmetnej budove. Z potvrdenia zo dňa 19.2.2013 (č.l. 158
spisu sp.zn. 24 Cb 165/2011) vyplýva, že bolo potvrdené spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti
podľa podielov v roku 2007, avšak nie všetkými spoluvlastníkmi vlastniacimi podiely na spoločnej veci

v čase uzavretia predmetnej zmluvy o nájme z roku 1997, v ktorom spoluvlastníci MERK REALITY
a.s. (podiel 2432/10000), VALIEST, a.s. (podiel 665/10000), Y.. T. V. a N.. Z. V. (podiel 1978/10000),
EXSTAVMAT a.s. (podiel 3589/10000), Slovenská práva ciest (podiel 670/10000) a B.O.F. a.s. (podiel
666/10000) potvrdili, že Y.. T. V. a N.. Z. V. boli v rokoch 1997 až 2008 oprávnení z titulu svojhospoluvlastníctvavýhradneprenajímaťpriestoryna12.až14.poschodíadministratívnejbudovyT.č.1.Zo
Zmluvy o zabezpečení prevádzkovania spoločnej administratívnej budovy v Bratislave, na T. č. 1 zo dňa
12.11.1992 (č.l. 146) je zrejmé, že v čl. IV ods. 2 v rámci „Osobitných ustanovení“ je uvedené: „zmluvné

strany oboznámia nájomcov svojich priestorov v budove s Domovým poriadkom. Z Dodatku č.4 k Zmluvy
o zabezpečení prevádzkovania spoločnej administratívnej budovy v Bratislave, na T. č. zo dňa 15.7.1996
(č. l. 144) zistil, že v čl. I. Zmena účastníkov zmluvy v bode 2 je uvedené: „všetky práva a záväzky
firmy PETRIMEX Trading, s.r.o. vyplývajúce z citovanej zmluvy preberá nadväzne na zmenu v liste
vlastníctva č. XXXX a na základe kúpnej zmluvy podľa V-XXXX/XX zo dňa 18.6.1996 Y.. T. V. a N. Z. V..“

V článku 2 bod 2 sa uvádza: „každá strana je oprávnená poveriť ňou vybraný subjekt - právnickú alebo
fyzickú osobu (ďalej nový nájomca) operatívnou činnosťou s výkonom správy svojho podielu na majetku
AB T. 1 Bratislava“....Za týmto účelom je zmluvná strana povinná zmluvne zaviazať nového nájomcu
dodržiavaním všetkých ustanovení Zmluvy o zabezpečení prevádzkovania spoločnej administratívnej
budovy v Bratislave, na T. č. 1 zo dňa 12.11.1992, dodržiavaním dodatkov k tejto zmluve a platením
alikvotnej časti dane z nehnuteľností.“ Z výpovede z predmetu nájmu zo dňa 29.5.2007 danú žalovaným

žalobcom(č.l.84spisu)zistil,že výpoveďzpredmetunájmuspoukazomnaustanovenie§9ods.3písm.
b/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov žalovaný odôvodnil tým, že sú
nedostatočne utesnené okná a priestory, v zimnom období sú nedostatočne vykurované, čo spôsobuje
opakované zdravotné problémy zamestnancov spoločnosti a častú práceneschopnosť, v dôsledku
čoho je žalovaná spoločnosť nútená používať elektrické ohrievače, pričom v prípade prikurovania

si elektrickým ohrievačom vypadáva elektrický prúd. S osobným súhlasom žalobcu boli odstránené
sadrokartóny na predmete nájmu, ktoré zabraňovali prieniku tepla do miestnosti, avšak ani uvedené
opatrenia nevyriešili predmetnú nespôsobilosť predmetu nájmu na dohovorené užívanie. V letom období
je v nebytových priestoroch neúmerne teplo, čo núti zamestnancov spoločnosti často krát pracovať v
prievane a používať ventilátory. Sedenie v prievane taktiež negatívne pôsobí na zdravie zamestnancov.

Ďalším uvádzaným dôvodom je slabá a nedostatočná elektrická sieť na súčasné počítačové vybavenie
spoločností pôsobiacich na 14. poschodí, čo má za následok časté výpadky elektrického prúdu a
dopady na prácu s PC zamestnancov spoločnosti. Neexistuje dostatočná bezpečnostná ochrana celého
predmetu nájmu na 14. poschodí. Spoločnosť bola už trikrát vykradnutá (čím jej vznikla škoda) a z
toho dôvodu bola nútená si zabezpečiť bezpečnosť prenajímaných nebytových priestorov vo vlastnej

réžii (ďalšie náklady podnájomcu). Ako ďalší dôvod žalovaný vo výpovedi uviedol parkovanie, v
dôsledku nemožnosti prenájmu dostatočného množstva parkovacích miest boli spoločnosti odcudzené
vozidlá, bohužiaľ nielen služobné vozidlá spoločnosti, ale aj vozidlá návštevníkov spoločnosti vrátane
zahraničných obchodných partnerov, čo vytvára veľmi nepriaznivý dojem u zahraničných zákazníkov
voči spoločnosti, ako aj Slovenskej republike.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, ods. 2, §
194 ods. 1, § 261 ods. 6, § 391 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka, § 39, § 40 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, ods. 4, § 136 ods. 1, ods. 2, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 6 ods. 1, ods. 2, § 7, § 9 ods.

1, ods. 3, § 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, článku 2, 3, 4,
5 bod 1, bod 2, bod 3, 9 bod 1, 10 bod 1 podnájomnej zmluvy zo dňa 10.3.1997 a dôvodil tým,
že žalobcom uplatnený nárok je skutkovo i právne irelevantný. Poukázal na to, že rozhodovanie
o prenájme (zmene v osobe nájomcu) nehnuteľnosti v spoluvlastníctve viacerých osôb, pri ktorom
nedochádza k zmene účelového určenia, je súčasťou rozhodovania o hospodárení so spoločnou

vecou v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže tu nedochádza k žiadnej
(a už vôbec nie podstatnej) zmene spoločnej domovej nehnuteľnosti, nemožno na rozhodovanie o
prenájme (zmene osoby nájomcu) v nej sa nachádzajúceho bytu (v predmetnej veci administratívnej
budovy) aplikovať ustanovenie § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky, ustanovenie§139ods.2Občianskehozákonníkapreprijímanie

rozhodnutiaspoluvlastníkovohospodárenísospoločnouvecounepredpisuježiadnuosobitnúprocedúru
aniuskutočnenieformálnehohlasovaciehoaktuaprerozhodnutiesaménepredpisuježiadnuobligatórnu
(napríklad písomnú) formu, ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie
predpokladá, že proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého
spoluvlastníka a že sa na procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci. To v plnom

rozsahu platí aj v prípade spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom veľkosť spoluvlastníckeho podielu
zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi také dominantné postavenie, ktoré mu pri rozhodovaní napokon
vždy umožní presadiť svoju vôľu aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 162/2004). Uviedol, že medzi stranami nebola sporná skutočnosť, žežalobca ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako podnájomcom zmluvu o nájme a podnájme nebytových
priestorov dňa 10.3.1997, súčasne medzi nimi nebolo ani sporné, že sa od uvedeného dátumu
predmetnou zmluvou riadili, uzatvárali k nej prílohy a žalovaný riadne prenajaté priestory užíval a platil za

ne žalobcovi nájom. Rovnako nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca ako nájomca so žalovaným ako
podnájomcomkaždoročneuzatváralikpredmetnejzmluveonájmeapodnájmenebytovýchpriestorovzo
dňa 10.3.1997 prílohy na dobu určitú, kde sa menili buď výmery alebo odberateľská cena v nadväznosti
na rast nákladových položiek (ceny energií). V danej veci žalovaný namietal platnosť Prílohy č. 11 k
nájomnej zmluve, od platnosti ktorej si žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok, z dôvodu jej absolútnej

neplatnosti, ktorú vzhliada v skutočnosti, že žalobca v konaní nepreukázal svoje oprávnenie samostatne
prenajať predmet nájmu, pretože v čase uzavretia nájomnej zmluvy boli nebytové priestory, ktoré boli
predmetom nájmu, v podielovom spoluvlastníctve šiestich podielových spoluvlastníkov a zmluvnou
stranou nájomnej zmluvy na strane prenajímateľa bol iba Y.. T. V. (resp. podľa verzie predloženej
žalobcom na pojednávaní konanom dňa 16.2.2016 N.. Z. V.), ktorého spoluvlastnícky podiel bol v
čase uzavretia nájomnej zmluvy o veľkosti 1987/10000, čím je nájomná zmluva absolútne neplatným

právnym úkonom z dôvodu jej rozporu so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Zmluvnou stranou
nájomnej zmluvy na strane prenajímateľa bol len podielový spoluvlastník Y.. T. V. (N.. Z. V.), ktorý
nemal väčšinový spoluvlastnícky podiel na spoločnej veci a tak nájomná zmluva a na ňu nadväzujúca
zmluva o podnájme, vrátane všetkých príloh a dodatkov, sú z dôvodu nedostatku vôle na strane
prenajímateľa absolútne neplatné. S uvedenou právnou argumentáciou žalovaného sa však nestotožnil.

Je nesporné, že zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.3.1997 uzatváral za prenajímateľa Y..
T. V. ako jeden z bezpodielových spoluvlastníkov menšinového ideálneho spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnosti so žalobcom ako nájomcom (resp. podľa verzie predloženej žalobcom na pojednávaní
dňa 16.2.2016 N.. Z. V.), avšak žalobca v priebehu konania relevantným spôsobom preukázal uzavretie
platnýchdohôdpodielovýchspoluvlastníkovvčasepredchádzajúcomčasuuzavretiapredmetnejzmluvy

o nájme, t.j. v období pred dátumom 1.3.1997 (predložením Hospodárskej zmluvy o združení finančných
prostriedkov zo dňa 20.8.1979, Dodatkom k predmetnej Hospodárskej zmluvy o združení finančných
prostriedkov zo dňa 20.5.1992, Zmluvy o zabezpečení prevádzkovania spoločnej administratívnej
budovy zo dňa 12.11.1992, Dodatku č. 4 zo dňa 15.7.1996 k Zmluve o zabezpečení prevádzkovania
spoločnej administratívnej budovy), z ktorých vyplývalo oprávnenie Y.. T. V. a N.. Z. V. ako vlastníkov

ideálneho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti o veľkosti 1978/10000 samostatne užívať 12.,
13. a 14. poschodie budovy, samostatne s touto konkrétnou časťou nehnuteľnosti nakladať a uzatvárať
výlučne vo svojom mene a na svoj účet nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom konkrétnej časti
spoločnej veci. Z obsahu kópie Hospodárskej zmluvy o združení finančných prostriedkov sa odvíja
jednak rozdelenie ideálnych podielov na spoločnej veci na konkrétne nebytové priestory a jednak

oprávnenie ideálneho podielového spoluvlastníka samostatne nakladať s konkrétnymi priestormi v
budove, a preto nemohol prisvedčiť námietkam žalovaného a zmluvu o podnájme, v zmysle ktorej
žalobca žalovanému prenechal nebytové priestory do užívania a žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi
nájomné v určenej výške, posúdiť ako neplatnú. Dodal, že Y.. V. ako člen predstavenstva žalovaného,
ktorý bol v zmysle zápisu v Obchodnom registri oprávnený konať za spoločnosť samostatne, mal v

zmysle citovaných zákonných ustanovení oprávnenie uzatvoriť v mene žalovaného dodatok vo forme
prílohy k zmluve o nájme, ktorú v prípade Prílohy č. 11 podpísal i ako štatutárny zástupca žalobcu,
čím prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu dodatku k zmluve vo forme Prílohy č. 11 bol platne vykonaný
oprávnenou osobou za obe sporové strany. Aj napriek uvedenému ale žalobcovi nemohol priznať ním
uplatnený nárok voči žalovanému titulom nezaplatenia štvrťročného nájomného vo výške dojednanej

Prílohou č. 11 k zmluve o podnájme, pretože po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že Príloha č.
11 je vo vzťahu k podnájomnej zmluve zo dna 10.3.1997 nulitným právnym úkonom. Mal za preukázané,
že zmluva o podnájme zo dňa 10.3.1997 neobsahovala dohodu zmluvných strán o dobe nájmu a výške
nájomného, v čom zmluva odkazovala na prílohy. Príloha č. 10 zo dňa 28.12.2005 obsahovala dohodu
o dobe nájmu za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006, nájom na dobu určitú uplynul dňom 31.12.2006

a týmto dňom podnájomná zmluva zo dňa 10.3.1997 stratila účinnosť. Príloha č. 11 bola uzavretá až
dňa 17.1.2007 a tým vo vzťahu k podnájomnej zmluve ide o nulitný právny úkon, keďže k jej uzavretiu
došlo až po uplynutí účinnosti podnájomnej zmluvy zo dňa 10.3.1997. Nemohol prisvedčiť žalobcovi
ani v tom smere, že by mu vznikol voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
titulom nezaplatenia nájomného za 3. štvrťrok roka 2007 z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že

faktúrou č. XXXXX, zo dňa 2.7.2007, bez uvedenia jej splatnosti, žalobca vyfakturoval žalovanému
sumu 139.335,- Sk (4.625,07 €) ako nájomné na 3. štvrťrok 2007 za priestory v Bratislave, T. č. 1
(Príloha č. 11 k Zmluve o podnájme zo dňa 10.3.1997), pričom v tejto faktúre je uvedené, že nájomné za
predmetný štvrťrok predstavuje sumu 139.335,- Sk, od ktorej bola odpočítaná záloha - daňový dokladč. XXXXX, úhrada dňa 16.4.2007, pokladňa v sume 139.335,- Sk, z dôvodu ktorého bola celková suma
faktúry žalobcom vyčíslená na 0,00 Sk. Daňový doklad - faktúra č. XXXXX bol vystavený žalobcom
dňa 25.4.2007 s označeným dátumom zdaniteľného plnenia: 16.4.2007, vyznačenou splatnosťou:

„zaplatené“ a vyfakturovanou sumou 274.088,20 Sk (9.098,06 €) za „uskutočnené zdaniteľné plnenie
na základe prijatého preddavku Záloha za podnájom na 3. a 4. štvrťrok 2007, priestory T. 1, Bratislava,
14. posch. (Príloha č. 11 k Zmluve o podnájme z 10.3.1997).“ Na tejto faktúre je ďalej uvedené: „úhrada
hotovostná - pokladňou dňa 16.4.2007, k úhrade 0,00 Sk.“ Z príjmového pokladničného dokladu číslo
34 vystaveného žalobcom (č.l. 37 pripojeného spisu sp.zn. 23 Cb 283/2009) zistil, že dňa 16.4.2007,

t.j. v deň vystavenia uvedeného príjmového dokladu, žalobca od žalovaného prevzal sumu vo výške
326.165,- Sk, kde je ako účel uvedené: „záloha na podnájom III q. 07, IV. q. 07, T. 14.p, faktúra
XXXXX“ (na uvedené plnenie v identický deň - „úhrada hotovostná - pokladňou dňa 16.4.2007“ sa
odvoláva i faktúra č. XXXXX s identicky označenou formou, už vykonanej úhrady). Príjmový doklad č.
XX tak preukazuje, že k úhrade žalovanej istiny došlo ešte pred podaním žaloby, čím dlh žalovaného
voči žalobcovi v tejto výške zanikol a žaloba nebola ani po zmenení právneho titulu žalobcom na

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodná a preto ďalšie dokazovanie v tomto smere
nevykonal z dôvodu hospodárnosti konania. K námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že
k bezdôvodnému obohateniu mohlo u žalovaného prísť najskôr po uplynutí 15. dňovej lehoty splatnosti
nájomného za 3. štvrťrok roka 2007, t.j. dňa 15.7.2007 a žaloba na súd bola podaná dňa 9.7.2010,
t.j. pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. Táto skutočnosť však, vzhľadom na vyššie uvedené

dôvody, nemala vplyv na rozhodnutie vo veci.
3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1 O.s.p. a
žalovanému priznal trovy konania v sume 1.922,64 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
zapodanýodporprotiplatobnémurozkazuvsume330,-€atrovprávnehozastúpeniavsume1.592,64€
za 8 úkonov právnej pomoci po 190,89 € (1. prevzatie a príprava veci dňa 20.10.2010, 2. podanie odporu

proti platobnému rozkazu zo dňa 25.10.2010, 3. písomné vyjadrenia vo veci samej zo dňa 2.2.2016
a 1.3.2016, 4. zastupovanie na pojednávaniach konaných v dňoch 8.10.2015, 8.12.2015, 16.2.2016 a
19.4.2016), 2 x režijný paušál po 7,21 €, 2 x režijný paušál po 8,39 €, 4 x režijný paušál po 8,58 €.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 221 ods. 1 písm. (bez

uvedenia písmena a právneho predpisu, poznámka odvolacieho súdu) a taktiež tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.).
Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že
nájomná zmluva skončila ku dňu 31.12.2006, pretože v tom čase ešte nebol podpísaný Dodatok č. 11

k nájomnej zmluve z roku 1997 na rok nasledujúci, rok 2007, pričom žalovaný ani uvedený dôvod na
zneplatnenie tohto dodatku vo svojej argumentácii neuvádzal. Poukázal na to, že nájomná zmluva z
roku 1997 predpokladala existenciu dodatkov, ktoré sa uzatvárali podľa potreby buď na základe zmeny
jednotkovej ceny i zmeny v počte kancelárií. Základná nájomná zmluva zo dňa 10.3.1997 klauzulu o
takomto ukončení svojej účinnosti nepoznala, preto nemohlo dôjsť k strate jej účinnosti. Dodatok č.

11 sa na zmluvu zo dňa 10.3.1997 odvoláva, bol platne podpísaný štatutárnym zástupcom žalobcu a
aj štatutárnych zástupcom žalovaného a nemožno takúto validáciu právneho stavu nájmu označiť za
nulitný právny úkon. Navyše poukazoval počas konania aj na ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Zákonodarca tak sám určil platnosť nájomnej zmluvy prinajmenej do 31.12.2007 bez ohľadu
na to, či bol podpísaný dodatok k podnájomnej zmluve alebo nie. Rozdiel by bol v takom prípade iba

v cene prenájmu, ktorá by sa riadila podľa Dodatku č. 10, ktorý predchádzal Dodatku č. 11. Ak by
aj odvolací súd skonštatoval, že platnosť nájomnej zmluvy stratila účinnosť k 31.12.2006, stále je tu
okolnosť, ktorú neupravuje zákon č. 116/1990 Zb., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex
specialis, a to že nájomca užíval predmetné priestory aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodal
žalobu o vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti do 30 dní. V tomto prípade sa zo zákona nájomná

zmluva obnovila minimálne o jeden rok. Zotrval na tom, že nájomná zmluva medzi stranami sporu sa v
roku 2007 riadila podľa Prílohy č. 11 zo dňa 17.1.2007, pretože k jeho podpisu došlo v dobe platnosti
Zmluvy o nájme zo dňa 10.3.1997. Uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za prekvapivý v tom,
že viackrát žiadal, aby žalovaný predložil vlastné účtovné doklady k objasneniu otázky či a ako mu
zaplatil žalovanú sumu, pričom až na jeho naliehanie prvoinštančný súd na pojednávaní konanom dňa

19.4.2016 rozhodol, že navrhnuté dôkazy nevykoná. Nie je mu preto zrejmé, prečo sa absolvovalo
šesť ročné súdne konanie, keď už na prvom pojednávaní mohol súd prvej inštancie vyriešiť jeho návrh
zdôvodnením zo strany 18 napadnutého rozsudku. Dostatočne vysvetlil otázku použitia hotovostného
výberu, ktorý žalovaný použil na iné účely ako na úhradu svojich záväzkov voči nemu, keď žalovaný vkonaniach, v ktorých je protistranou Y.. V. ako fyzická osoba potvrdil použitie výberu sumy 1.400.000,-
Sk na úhradu voči nemu ako fyzickej osobe. V sporoch o nájomné žalovaný tvrdí, že časťami z
tohto výberu uhradil zazmluvnené služby. Prvoinštnančý súd nevykonal ani ním navrhnuté dôkazy za

účelom prelomenia obštrukcií žalovaného pri dokazovaní o úhrade záväzkov voči nemu predložením
originálnych účtovných dokladov alebo účtovníctva za roky 2007 a 2008, z ktorých by bolo zrejmé
ako žalovaný naložil s uvedeným hotovostným výberom. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy ani
to, že žalovaný vrátil všetky doklady k otázke fakturovania a úhrady nájmu za žalované obdobie,
nakoľko ich prehlásil za nesprávne a irelevantné. Pripomenul, že dokladom o zaplatení v hotovosti je

u platiteľa originál vlastného výdavkového dokladu s originálnym podpisom prijímateľa hotovosti a k
nemu párový druhopis príjmového dokladu príjemcu, avšak žiadny takýto doklad žalovaný nepredložil.
Predloženie kópii navrhovaných pracovných dokladov, ktorými sa pripravovalo zúčtovanie hotovostného
výberu, ktoré žalovaný rozporoval a nevedel preukázať ich realizáciu, ani predložiť čo i len jeden
originál pripravených dokladov, nemôže byť považované za relevantné plnenie. On predložil kópie o
spôsobe zaúčtovania predmetného hotovostného výberu žalovaným, v jeho vlastnom účtovníctve. Dal

do pozornosti tvrdenie štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 21.5.2014 v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 24 Cb 165/2011, na ktorom uviedol, že
„faktúry za 3. a 4. štvrťrok 2007 žalobcovi neuhradil, keďže ich považuje za nedôvodné a že ich ani
nevedie vo svojom účtovníctve.“ Má za to, že žalovaný nepredložil jediný dôkaz, ktorým by potvrdil,
že za služby poskytnutého prenájmu za 3. štvrťrok 2007 zaplatil, či by išlo o cenu prenájmu alebo

o náhradu škody v totožnej výške. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie; žiadal trovy konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s výrokom napadnutého

rozsudku, nestotožnil sa ale s jeho záverom ohľadom platnosti zmluvy uzavretej medzi Y.. V. a
žalobcom a z toho odvodenej platnosti podnájomnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami.
Zotrval na svojom právnom názore, že podnájomná zmluva, na základe ktorej mu žalobca prenechal
do užívania nebytové priestory, je absolútne neplatným právnym úkonom. Menšinový vlastník Y.. T.
V., ktorého spoluvlastnícky podiel v čase uzavretia nájomnej zmluvy bol o veľkosti 1978/10000, nebol

osobou oprávnenou uzavrieť so žalobcom nájomnú zmluvu, ktorej predmetom boli nebytové priestory
a jeho oprávnenie nemožno odvodzovať ani od znenia hospodárskej zmluvy ako uviedol súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Konajúcou osobou na strane prenajímateľa pri uzavretí
nájomnej zmluvy, ktorej predmetom boli nebytové priestory, mali byť všetci podieloví spoluvlastníci,
resp. ich relevantná väčšina počítaná podľa výšky podielov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom k tomu, že nájomná zmluva uzavretá medzi Y.. V. a žalobcom je absolútne neplatná, nemohla
platne vzniknúť ani zmluva o podnájme uzavretá s ním. K záveru o neplatnosti podnájomnej zmluvy
dospel aj Okresný súd Bratislava II. v rozsudku zo dňa 21.5.2014, sp.zn. 24 Cb 165/2011-245, ktorý
už nadobudol právoplatnosť. Keďže je podnájomná zmluva neplatným právnym úkonom, je právne
irelevantná argumentácia žalobcu uvedená v jeho odvolaní o tom, že podnájom nebytových priestorov

sa automaticky predĺžil aj na rok 2007 v súlade s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal v tejto
súvislosti na ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. a na to, že sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku týkajúceho sa podnájomnej zmluvy. K zaplateniu nájmu za 3. štvrťrok 2007
konštatoval, že k úhrade tohto plnenia došlo konaním Y.. V., ktorý bol v tom čase samostatne konajúcim
členom jeho štatutárneho orgánu a aj žalobcu, ktorý sám vybral z jeho majetku finančné čiastky

na úhradu údajných pohľadávok žalobcu voči nemu. Z faktúry č. XXXXXX vyplýva, že dlžná suma
predstavuje 0,- €, z príjmového dokladu č. 34 zo dňa 16.4.2007, že žalobca od neho prevzal sumu
326.165,- Sk. Žalobca podľa neho nepreukázal, že plnenia, ktoré boli žalobcom prijaté od Y.. V. v
jeho mene, nepredstavovali plnenia nájomného za 3. štvrťrok 2007. Naviac potvrdil, že žalovaná suma
bola uhradená Y.. V. do pokladne spoločnosti žalobcu dňa 16.4.2007 a do dnešného dňa mu vrátená

predmetná prijatá záloha nebola. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu uvedeným v odvolaní o nevykonaní
ním navrhnutých dôkazov, pretože predloženie dokladov a ich vykonanie by nemali potenciál preukázať
rozhodný skutkový poznatok v danej veci, nakoľko skutočnosti, na ktorých preukázanie mali byť
navrhované dôkazy vykonané, boli dostatočným spôsobom preukázané inými predloženými dôkazmi. K
premlčaniu nároku žalobcu dodal, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil otázku premlčania

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. nesprávne určil subjekt, ktorý je aktívne vecne
legitimovaný na vymáhanie predmetného nároku, pretože žalobca nemal vlastnícke právo ani nájomné
právo k nebytovým priestorom. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol medzi všetkými
podielovými spoluvlastníkmi nebytových priestorov a ním a tak nie je možné aplikovať ustanoveniaObchodného zákonníka na tento právny vzťah o premlčacích lehotách, ale treba použiť ustanovenie §
107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť ako vecne správny; žiadal trovy odvolacieho konania.

6.Žalobcavovyjadreníkvyjadreniužalovanéhokjehoodvolaniuuviedol,žežalovanýsinemôževyberať
moment, pre ktorý mu platnosť nájomnej zmluvy vyhovuje, pričom v rokoch 1997 až 2007 štyridsaťkrát
zaplatil štvrťročný nájom, výdavky má zaradené vo svojom účtovníctve, naposledy zaplatil nájomné za
1. štvrťrok 2007. Žalovaný teda považoval uvedenú zmluvu za platnú, keď ju vypovedal až v máji 2007,

ktorá výpoveď nezohľadňuje platne uzavretú Prílohu č. 11. Žalovaný mu listom zo dňa 13.7.2007 vrátil
faktúru za nájomné za 3. štvrťrok 2007 z dôvodu jej nesprávnosti (z jeho pohľadu), nie pre neplatnosť
nájomnej zmluvy, prípadne jej zaplatenia. K tvrdeniu žalovaného o použití peňazí z hotovostného výberu
dodal, že žalovaný tieto pracovné doklady neuznal listom zo dňa 17.5.2017 a peniaze použil z tohto
výberu na uhradenie iných svojich záväzkov, nie jeho záväzkov, o čom predložil dôkaz z účtovníctva
žalovaného. Zotrval na tom, že žalovaný mu doteraz za prijaté a spotrebované služby v 3. štvrťroku 2007

podľa zmluvy a jej dodatkov nezaplatil, ako aj odvolacom návrhu.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu už nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§

470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. júna 2020; o termíne verejného vyhlásenia

rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalovaného, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378
ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi,
rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

9. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou
od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l
O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli
skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne
existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383

C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo

ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157
O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212
ods. 3 O.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na
ktoré by musel odvolací súd prihliadať.

11. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, že k úhrade žalovanej istiny došlo ešte pred podaním predmetnej žaloby, čím dlh
žalovanéhovočižalobcovivtejtovýškezanikol.Predmetnoužalobousažalobcadomáhalodžalovaného
zaplatenia sumy 5.503,84 € s príslušenstvom z dôvodu, že so žalovaným uzavrel dňa 10.3.1997
zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom boli nebytové priestory nachádzajúce sa v

administratívnej budove v Bratislave, T. č. 1 (č.l. 4 spisu). K uvedenej zmluve boli každý rok uzatvárané
prílohy pre ten-ktorý príslušný rok, v ktorých sa špecifikovala cena a rozsah nájmu. Na rok 2007 bola
dňa 17.1.2007 uzavretá Príloha č. 11 (č.l. 9 spisu), v zmysle ktorej sa sporové strany dohodli na
výške a splatnosti nájomného za prenajaté kancelárie špecifikované v tejto prílohe na sumu 4.200,-Sk (139,41 €)/ m2/rok, ročné nájomné bez DPH činilo 557.340,- Sk (18.500,30 €), štvrťročné nájomné
predstavovalo sumu 139.335,- Sk (4.625,07 €), s DPH 19 % vo výške 165.808,70 Sk (5.503,84 €).
Faktúrou č. XXXXX zo dňa 2.7.2007 žalobca ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému ako konečnému

príjemcovizanájomnéna3.štvrťrok2007zapriestoryT.1,Bratislava(Prílohač.11kZmluveopodnájme
z 10.3.1997 sumu 139.335,- Sk, bez uvedenia jej splatnosti s tým, že poskytnutá záloha daň. doklad
č. XXXXX je - 139.335,- Sk; úhrada 16.4.2007 pokladňa; celková suma faktúry 0,00 Sk (č.l. 10 spisu).
Podľafaktúryč.XXXXXzodňa25.4.2007žalobcaakododávateľfakturovalžalovanémuakokonečnému
príjemcovi sumu 274.088,20 Sk, s dňom splatnosti - zaplatené, zálohu za podnájom na 3. a 4. štvrťrok

2007, priestory T. 1, Bratislava, 14. Posch. (Príloha č. 11 k Zmluve o podnájme z 10.3.1997), pričom na
uvedenej faktúre je uvedené, že úhrada hotovostná - pokladňou dňa 16.4.2007; k úhrade 0,00 Sk (č.l. 11
spisu). Z uvedeného je zrejmé, že žalovanému bolo zo strany žalobcu vyfakturované faktúrou č. XXXXX
nájomné za 3. štvrťrok 2007 v sume 139.335,- Sk, po prepočte konverzným kurzom 4.625,07 €, pričom
predmetnou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 5.503,84 € titulom uvedenej faktúry, v ktorej je
však uvedené, že bola poskytnutá záloha v rovnakej výške ako predstavuje nájomné, t.j. suma 139.335,-

Sk, takže celková suma faktúry je v sume 0,00 Sk bez uvedenia dátumu jej splatnosti. Na tejto faktúre
je zároveň uvedené, že bola vykonaná úhrada dňa 16.4.2007, a to v pokladni, čo potvrdzuje aj ďalšia
faktúra č. XXXXX, v ktorej je uvedené, že došlo k hotovostnej úhrade tohto nájomného cez pokladňu
dňa 16.4.2007. Žalovaný listami zo dňa 9.5.2007 a dňa 17.52007 (č.l. 91, 93 spisu) oznamoval Y.. T. V.
a zároveň žalobcovi, že Y.. T. V. vybral z účtu žalovaného dňa 23.3.2007 bez konzultácie s riaditeľom

spoločnosti svojvoľne sumy 1.400.000,- Sk a 32.000,- €, pričom použitie výberu sumy 1.400.000,- Sk
dokladoval tak, že suma 326.165,- Sk (okrem ďalších tam uvedených súm), bola použitá na úhradu
preddavku na podnájom AB (administratívnej budovy) T. č. 14 za 3. a 4. štvrťrok 2007. Z pripojené spisu
OkresnéhosúduBratislavaII.sp.zn.23Cb283/2009odvolacísúd,rovnakoakosúdprvejinštancie,zistil,
že žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 326.165,- Sk ako zálohu na podnájom III., IV. q. 07, T., 14. p., faktúra

XXXXX ako vyplýva z výdavkového a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.4.2007. Y.. T. V. bol v
období od 11.6.1997 do 4.5.2007 členom predstavenstva žalovaného a zároveň členom predstavenstva
žalobcu, t.j. v čase vystavenia vyššie uvedených faktúr a príjmového a výdavkového pokladničného
dokladu. Faktúra, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha od žalovaného neobsahuje sumu akú by mal
žalovaný žalobcovi zaplatiť, ani splatnosť dokedy tak má urobiť, keďže boli už uhradené hotovostným

vkladom cez pokladňu dňa 16.4.2007, z dôvodu ktorého odvolací súd považoval odvolaciu námietku
žalobcu o tom, že žalovaný nepreukázal, že by faktúru zaplatil za nedôvodnú, nakoľko nebolo potrebné
zo strany žalovaného túto skutočnosť preukazovať, keďže faktúra už bola z jeho strany zaplatená ešte
v roku 2007. Odvolací súd dodáva, že nezhody medzi jednotlivými členmi predstavenstva žalovaného
sa riešia v zmysle stanov spoločnosti a ak Y.. T. V. ako člen predstavenstva žalovaného porušil záujmy

žalovaného zneužitím funkcie člena predstavenstva, žalovaný bol oprávnený postupovať v zmysle
stanov alebo Obchodného zákonníka (§ 65).

12. Nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu v jeho odvolaní, že považuje napadnutý rozsudok za
prekvapivý, keď viackrát žiadal, aby žalovaný predložil vlastné originály účtovných dokladov o tom ako

zaplatil žalovanú sumu, pričom súd prvej inštancie najskôr dôvodil nevykonanie tohto dôkazu tvrdením,
že si musí vyriešiť ako predbežnú otázku platnosť zmluvy o nájme a na jeho naliehanie nakoniec
rozhodol, že tento dôkaz nevykoná. Odvolací súd uvádza, že o prekvapivé rozhodnutie ide vtedy, ak
súd použije inú právnu normu pri právnom posúdení veci (ktorá doposiaľ použitá nebola, a ktorá je
pre danú vec rozhodujúca) a súčasne, dotknutej sporovej strane sa k jej požitiu neumožní vyjadriť

sa, ako aj vtedy, ak odvolací súd (nie súd prvej inštancie) založí svoje rozhodnutie vo veci na iných
právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným
(odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu nemá strana sporu možnosť vyjadrovať sa, právne
argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov
súdu prvej inštancie nejavili ako významné. V predmetnej veci súd prvej inštancie na pojednávaní

konanom dňa 19.4.2016 rozhodol uznesením, že dôkazy navrhnuté žalobcom, a to predloženie originálu
vlastných účtovných dokladov a pokladničnej knihy z roku 2007 žalovaného na úhradu za užívanie
predmetných nebytových priestorov za 3. štvrťrok 2007 a výsluch spoluvlastníkov administratívnej
budovy v Bratislave, na T. č. 1 podpísaných na písomnom vyhlásení zo dňa 2.10.2010 nevykoná
(č.l. 153 spisu), pričom žalobca bol na tomto pojednávaní prítomný. Odvolací súd preto odvolaciu

námietku žalobcu o nevykonaní ním navrhnutých dôkazov považuje za nedôvodnú s poukazom na
viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých súd skonštatoval, že Občiansky
súdny poriadok (v súčasnosti Civilný sporový poriadok) ukladá účastníkom konania povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa30.9.2010, sp.zn. I. ÚS 350/08, v ktorého odôvodnení sa konštatuje, že dokazovanie v občianskom
súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie
a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou

účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené
predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie
dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie
skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom,
ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý

účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne
krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama
osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv
na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo
možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného

dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu
vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním
navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v
konaní. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením § 157 ods. 2
O.s.p. a v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôvodnil prečo nevykonal vo veci ďalšie dokazovanie.

13. Argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní týkajúcu sa platnosti Dodatku č. 11 zo dňa 17.1.20007
k nájomnej zmluve, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože sa stotožnil so správnym právnym
záverom prvoinštančného súdu uvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ohľadne platnosti
zmluvy o podnájme nebytových priestorov uzavretú medzi sporovými stranami dňa 10.3.1997 a nulitnom

právnom úkone, za ktorý považoval Prílohu č. 11 k uvedenej zmluve, s ktorým zdôvodnením sa v plnom
rozsahu stotožňuje. Aj v prípade, ak by súd prvej inštancie skonštatoval platnosť Prílohy č. 11 k zmluve
o nájme nebytových priestorov, táto skutočnosť by nemala vplyv na priznanie žalovanej sumy žalobcovi
z dôvodov uvedených v bode 10. odôvodnenia tohto rozsudku, t.j. že nájomné za 3. štvrťrok roka 2007,
ktoré žalobca požadoval od žalovaného v zmysle faktúry č. XXXXX, bolo uhradené ešte pred podaním

žaloby.

14. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd
dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,

aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu

ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo
odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti

a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový
nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných
dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany
sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.15. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného

odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

16. Žalobca podal odvolanie aj voči výroku o náhrade trov konania. Odvolanie ale v tomto rozsahu
vôbec neodôvodnil, a preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku
súdu prvej inštancie v uvedenom výroku; so zdôraznením, že žalovaný odvolanie nepodal. Odvolací

súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania

nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).