Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. júl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419201944
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8419201944.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: IRIS International,
s. r. o., IČO: 36 797 812, so sídlom Stará Lesná 603, 059 52 Veľká Lomnica, právne zastúpeného
Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, IČO: 42 239 290, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad,
proti žalovanému: Finerg International, s. r. o., IČO: 36 511 391, so sídlom Stará Lesná 157, 059 60
Tatranská Lomnica, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hajduk, s. r. o., IČO: 53 556 283,
so sídlom Štúrova 101/5, 093 01 Vranov nad Topľou, o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu s príslušenstvom alternatívne o uloženie povinnosti nerušeného užívania dodávky pitnej vody

a odvádzania odpadových vôd s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Kežmarok, č. k. 6Cb/2/2019-243 zo 4. februára 2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I., II. a III. výroku.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie
v časti o zriadenie vecného bremena v prospech každodobého vlastníka stavby so súpisným číslom
XXX (apartmánový domček), nachádzajúcej sa na pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/XX a

zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, obec Stará Lesná, spočívajúceho v práve užívať na
účely dodávky pitnej vody stavbu - vodovodnú prípojku zrealizovanú žalovaným v zmysle rozhodnutia
Obvodného úradu životného prostredia v Kežmarku, č. j. OÚŽP/813-003/2008-Ha z 27. júna 2008 z
pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/XX v k. ú. Stará Lesná na pozemok - parcela registra C-KN
č. XXXX/XX v k. ú. Stará Lesná zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, a to pre stavbu žalobcu so
súpisným číslom XXX (apartmánový domček) nachádzajúcu sa na pozemku parcela registra C-KN č.
XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, obec Stará Lesná a v práve užívať na účely

odvádzania odpadových vôd a zrážkových vôd z povrchového odtoku stavbu - kanalizačnú prípojku
zrealizovanú žalovaným z pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/XX v k. ú. Stará Lesná, zapísaného
na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, a to pre stavbu žalobcu so súpisným číslom XXX (apartmánový
domček), nachádzajúcu sa na pozemku parcela registra C-KN č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXX pre
k. ú. Stará Lesná, obec Stará Lesná, uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi nerušené užívanie
dodávok pitnej vody vodovodnou prípojkou zrealizovanou žalovaným v zmysle rozhodnutia Obvodného
úradu životného prostredia v Kežmarku, č. j. OÚŽP/813-003/2008-Ha z 27. júna 2008 z pozemku parcela

registra C-KN č. XXXX/XX v k. ú. Stará Lesná, zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, pre
stavbu žalobcu so súpisným číslom XXX (apartmánový domček), nachádzajúcu sa na pozemku parcela
registra C-KN č. XXXX/XX a zapísanú na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, obec Stará Lesná a nerušené
užívanie odvádzania odpadových vôd a zrážkových vôd z povrchového odtoku stavby kanalizačnouprípojkou zrealizovanou žalovaným z pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/XX v k. ú. Stará Lesná,
zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, a to pre stavbu žalobcu so súpisným číslom XXX
(apartmánový domček) nachádzajúcu sa na pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/XX, zapísanom

na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, obec Stará Lesná, rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania a zrušil uznesenie, č. k. 6Cb/2/2019-57 z 9. júla 2019, ktorým bolo v tomto spore
nariadené neodkladné opatrenie.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou mu 2. júla 2019 žiadal, aby súd zriadil v

prospech žalobcu ako vlastníka stavby so súpisným číslom XXX (apartmánový domček) nachádzajúcej
sa na pozemku parcela registra C-KN č. XXXX/XX a zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná
vecné bremeno in rem spočívajúce v práve užívať na účely dodávky pitnej vody vodovodnú prípojku
a na účely odvádzania odpadových vôd a zrážkových vôd z povrchového odtoku kanalizačnú prípojku
žalovaného ako výlučného vlastníka pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/XX o výmere 1534
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, na

ktorom sa táto vodovodná a kanalizačná prípojka nachádza za jednorazovú odplatu určenú znaleckým
posudkom s tým, že žalovaný je povinný toto vecné bremeno strpieť a zaviazal žalovaného na náhradu
trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom stavby - apartmánového
domčeka so súpisným číslom XXX v obci Stará Lesná, ktorý sa nachádza na pozemku - parcela
registra C-KN č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 108 m2 a je

zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, obec Stará Lesná, okres Kežmarok. Apartmánový
domček je podľa kolaudačného rozhodnutia, č. SÚ505/2009-Mj z 15. októbra 2009 určený na užívanie
na účely rekreovania a bývania. V predmete podnikania má zapísané aj poskytovanie ubytovacích
služieb v rozsahu voľných živností, pričom túto svoju podnikateľskú činnosť realizuje práve v tomto
apartmánovom domčeku, ktorý nadobudol na základe zmluvy o kúpe nehnuteľnosti č. R03 z 18.

decembra 2009. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/XX,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1534 m2, zapísaného na LV č. XXX pre k. ú.
Stará Lesná, obec Stará Lesná, okres Kežmarok. Na pozemku žalovaného je ústredná komunikácia,
ktorá slúži ako prístupová cesta k ďalším apartmánovým domčekom v lokalite ubytovacieho komplexu
Hotel Lesná. Stavebníkom a investorom apartmánových domčekov, ako aj prevádzkovateľom danej

lokality je žalovaný. Na tomto pozemku sú umiestnené inžinierske siete (najmä vodovodná prípojka,
kanalizácia, elektrické rozvody a ostatné), na ktoré je napojený jeho apartmánový domček. Jeho stavba
je v radovej zástavbe (spojená s ďalším apartmánovým domčekom), tak ako aj ostatné podobné
apartmánové domčeky v danej lokalite a celý areál je oplotený. K týmto domčekom vedie z hlavnej
miestnej komunikácie na pozemok - parcela č. XXXX/XX vstupná rampa. Apartmánové domčeky boli

žalovaným stavané tak, že v súčasnosti je napojenie na inžinierske siete nachádzajúce sa na pozemku
žalovaného - parcela č. XXXX/XX jediným možným napojením a rovnako k svojmu apartmánovému
domčeku sa dostane jedine cez pozemok žalovaného. Z dôvodu prioritného postavenia žalovaného ako
investora celého areálu bola pre jeho apartmánový domček zabezpečovaná dodávka vody žalovaným
ako dodávateľom, a to na základe zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. XXX,

predmetom ktorej bola dodávka pitnej vody vodovodom, odvádzanie odpadových vôd kanalizáciou a
odvádzanie zrážkových vôd z povrchového odtoku kanalizáciou na mieste odberu s názvom Hotel
Lesná, rekreačné domy, súpisné číslo XXX v Starej Lesnej. Napriek tomu, že riadne a včas uhrádzal
vystavené faktúry za vodné a stočné, žalovaný listom z 10. júla 2018 zmluvu bez uvedenia dôvodu
vypovedal s výpovednou dobou jeden mesiac. Následne žalovaný jednostranne predĺžil výpovednú

dobu do 31. decembra 2018. Od žalovaného očakával zaslanie návrhu novej zmluvy o dodávke vody,
resp. predloženie konkrétnych podmienok žalovaného v súvislosti so zabezpečením dodávky vody.
Žalovanývšakuzatvorenienovejzmluvyodmietalaodmieta.Podľajemudostupnýchinformáciižalovaný
u ostatných vlastníkov nehnuteľností (okrem obchodnej spoločnosti F., K.. Q.. X.., obchodnej spoločnosti
K., K.. Q.. X.. a E. S.) v tejto lokalite zmluvy o dodávke vody nevypovedal a ani od nich nepožaduje

ďalšie iné platby navyše. Listom z 8. marca 2019 požiadal žalovaného o riešenie dodávky vody do svojej
stavby a navrhol mu zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve užívať na účely dodávky vody
vodovodnú prípojku, ktorá je vybudovaná na pozemku - parcela č. XXXX/XX za primeranú odplatu, ktorej
výšku žiadal oznámiť od žalovaného, s čím žalovaný nesúhlasil. Ďalšia komunikácia medzi stranami
sporu sa uskutočnila listami z 28. marca 2019 a 16. apríla 2019 a e-mailom z 25. apríla 2019. Žalovaný

mu oznámil, že vodu mu bude dodávať za podmienky platenia ceny 5,80 eur bez DPH za každý m3
odobratej vody. Túto ponuku nemohol prijať jednak z dôvodu, že to považuje za neprimerané zvýšenie
platby za dodávku vody a jednak z dôvodu, že žalovaný nemá ako predmet podnikania zapísanú
dodávku vody a takéto oprávnenie nevlastní, v dôsledku čoho by podľa neho bolo platenie požadovanejsumy protizákonné. Vzhľadom na postup žalovaného v obdobnej veci voči ďalším dvom vlastníkom
apartmánových domčekov v danej lokalite (obchodnej spoločnosti K., K.. Q.. X.. a obchodnej spoločnosti
F., K.. Q.. X..), kedy došlo zo strany žalovaného k odstaveniu dodávky vody do ich nehnuteľností, bol

nútený uzamknúť vodovodnú šachtu nachádzajúcu sa na jeho pozemku, aby tak ochránil svoje práva
a oprávnené záujmy. Žalovaný má stále v úmysle odpojiť ho od dodávky vody, čo činí pod zámienkou
údajnej kontroly vodomeru, resp. viackrát mu telefonicky oznámil, že mu vodovodnú prípojku odpojí,
resp. odstráni. Takýto postup žalovaný uskutočnil vo vzťahu k obchodnej spoločnosti K., K.. Q.. X.. a
obchodnej spoločnosti F., K.. Q.. X.., pričom v predmetných veciach už boli Okresným súdom Kežmarok

vydané neodkladné opatrenia, ktorým súd prikázal žalovanému obnoviť dodávku vody pre uvedené
subjekty. Znefunkčnenie dodávky vody do jeho stavby by malo za následok znemožnenie riadneho
užívania tejto nehnuteľnosti a predstavuje hrozbu závažného poškodenia stavby, nakoľko od dodávky
vody je závislé aj zabezpečenie riadneho vykurovania jeho apartmánového domčeka. Žalovaný preňho
od nadobudnutia apartmánáveho domčeka (osem rokov) zabezpečoval správcovské a dodávateľské
služby a on prechádzal cez pozemok žalovaného bez akýchkoľvek problémov. Žiadnym spôsobom

zmluvu neporušil a nemá inú reálnu možnosť dodávky vody do svojej stavby, len prostredníctvom
sústavy, ktorú vybudoval žalovaný a na ktorú je jeho stavba napojená od svojej kolaudácie. Požiadal S.
N. S. K., B.. K.. (ďalej aj „S., B.. K..“) o zabezpečenie dodávky vody a odvádzanie zrážkových vôd, avšak
tá mu listom z 11. marca 2019 oznámila, že jeho požiadavke nie je možné vyhovieť. Žalovaný okrem
dodávky vody a odvodu ostatných vôd plnil pre neho aj funkciu mandatára na základe mandátnej zmluvy

z 1. júna 2011. V článku III. bod 8. mandátnej zmluvy je okrem iného zakotvená povinnosť žalovaného
umožniť žalobcovi užívať vonkajšie rozvody (vodovodné, dažďové a splaškové), rozvody zabezpečujúce
elektronické protipožiarne zabezpečenie a elektronické zabezpečenie proti prieniku, rozvody internetu,
telefónu, televízie, prístupovú cestu, chodníky a miesta pre skladovanie odpadu. Mandátnu zmluvu
žalovaný vypovedal bez uvedenia dôvodu listom z 12. júna 2018, avšak podľa článku VII. bod 3.

tejto zmluvy bolo účastníkmi zmluvy zároveň dohodnuté, že v prípade vypovedania zmluvy zo strany
mandatára (žalovaného) je tento povinný zabezpečovať vykonávanie činností podľa článku III. tejto
zmluvy až do doby, kým výkon týchto činností nebude zabezpečený treťou osobou, a to v rozsahu, aby
mandantovi nevznikala vykonávaním takýchto činností akákoľvek škoda. Výkon správcovských činností
dohodnutých v mandátnej zmluve preňho doposiaľ nezabezpečuje žiaden iný subjekt a z citovaného

zmluvného ustanovenia vyplýva povinnosť žalovaného umožniť mu užívanie vodovodných, dažďových
a splaškových rozvodov. Na základe uvedených skutočností navrhol upraviť vzájomné pomery strán
sporu zriadením vecného bremena v prospech žalobcu spočívajúceho v práve užívať na účely dodávky
pitnej vody vodovodnú prípojku a na účely odvádzania odpadových vôd a zrážkových vôd z povrchového
odtoku kanalizačnú prípojku žalovaného za odplatu určenú znaleckým posudkom.

2.2 Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 6Cb/2/2019-57 z 9. júla 2019 nariadil na návrh žalobcu
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému ako výlučnému vlastníkovi pozemku - parcela registra
C-KN č. XXXX/XX o výmere 1534 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na
LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, obec Stará Lesná, okres Kežmarok povinnosť poskytovať žalobcovi
dodávku pitnej vody vodovodom a odvádzanie odpadových vôd a zrážkových vôd z povrchového odtoku

kanalizáciou k stavbe žalobcu - apartmánovému domčeku so súpisným číslom XXX v obci Stará Lesná,
ktorý sa nachádza na pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/XX o výmere 108 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, obec Stará Lesná, okres
Kežmarok do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
14. augusta 2019 a stalo sa vykonateľným 29. júla 2019.

2.3 Žalovaný vo vyjadrení z 25. septembra 2019 s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom
rozsahu zamietnuť, nakoľko podľa neho sú vyjadrenia žalobcu zjavne účelové, tendenčné a žalobca v
mnohých skutočnostiach klame. Žalobca v žalobe nevymedzil dôvody na zriadenie vecného bremena
a nesprávne označil parcelu, na ktorej požaduje zriadiť vecné bremeno na inžinierske siete, keďže nim
identifikovaná parcela C-KN č. XXXX/XX o výmere 1558 m2 v k. ú. Stará Lesná neexistuje. Vecné

bremená in rem sú spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a žalobca nedoložil jediný dôkaz o jeho
vlastníctve nehnuteľností, najmä vodovodnej prípojky, kanalizácie, elektrických rozvodov a ostatných
nachádzajúcichsanaparceleC-KNč.XXXX/XXovýmere1558m2vk.ú.StaráLesná,okresKežmarok,
aby sa na nej dalo zriadiť vecné bremeno. Podľa neho inžinierske siete nie sú predmetom evidovania
v katastri nehnuteľností, a preto nie je možné rozhodnúť o povolení vkladu vecného bremena tak, ako

to navrhuje žalobca. V katastri nehnuteľností sa evidujú len vecné bremená, ktoré vyplývajú z práva
uloženiapríslušnejsiete.Poukazujenadefinícievodovodnejakanalizačnejprípojkystým,ževodovodnú
prípojku zrealizoval v zmysle rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Kežmarku, č. j.
OÚŽP/813-003/2008-Ha z 27. júna 2008 (právoplatné 24. júla 2008) z pozemku - parcela C-KN č. XXXX/XX v k. ú. Stará Lesná (bod napojenia na verejný vodovod) na parcelu C-KN č. XXXX/XX v k. ú. Stará
Lesná. Na tomto pozemku je zriadená šachta s redukčným ventilom a meraním dodávateľa pitnej vody.
Pozemok C-KN č. XXXX/XX v k. ú. Stará Lesná je v jeho vlastníctve, z čoho je zrejmé, že vodovodná

prípojka sa nenachádza na žalobcom označenej parcele. Ďalej zrealizoval splaškovú kanalizačnú
prípojku na parcele C-KN č. XXXX/XX v k. ú. Stará Lesná (bod napojenia na verejnú kanalizáciu), z
čoho je zrejmé, že kanalizačná prípojka sa nenachádza na žalobcom označenej parcele. Parcela C-KN
č. XXXX/XX v k. ú. Stará Lesná je v jeho vlastníctve. Vodovodná a kanalizačná prípojka sú v zmysle
ustanovenia § 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene

a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon o verejných
vodovodochaverejnýchkanalizáciách“)vjehovlastníctveakovovlastníctveinvestora,ktorýichnasvoje
náklady vybudoval. Zmluvy vypovedal na základe vzájomne dohodnutých zmluvných podmienok, čo
malo čisto ekonomický základ, pretože činnosti, ktoré vykonával pre žalobcu a ostatných vlastníkov 72
apartmánových domčekov predstavovali za obdobie zmluvného vzťahu stratu vo výške 117.104,64 eur
len z dôvodu amortizácie a prevádzkových nákladov. Všetky inžinierske siete, ktoré žalobca bezplatne

používa, sú pre jeho ďalšie podnikanie nepotrebné. Do výstavby vodovodu, splaškovej a dažďovej
kanalizácie investoval 102.204,- eur a očakáva, že táto investícia sa mu vráti. V súčasnosti rokuje
s potenciálnym kupcom. Žalobca bez jeho súhlasu jednostranne umožnil a umožňuje tretím osobám
používaťjehomajetok,atotak,ževapartmánovomdomčekuposkytovalaposkytujeubytovacieslužbyv
rozsahu voľných živností, čím na jeho úkor získava neoprávnený prospech. Aj napriek tomu, pre žalobcu

naďalej zabezpečuje vykonávanie činností podľa článku III. vypovedanej mandátnej zmluvy. Základným
znakom mandátnej zmluvy je zariadenie určitej obchodnej záležitosti. Keďže mandátna zmluva sa
uzatvára podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), nemožno
voči mandatárovi vystupovať ako voči správcovi v zmysle ustanovení § 8, § 8a, § 8b zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov“) ani vyžadovať od neho plnenie povinností stanovených týmto zákonom. Od mandatára
možno vyžadovať iba zmluvne dohodnuté, jasne a konkrétne vyšpecifikované obchodné záležitosti, teda
úkony a služby, ktoré má mandatár zabezpečiť, vrátane ďalších zmluvných dohôd (termínov a sankcií)
a v neposlednom rade odplatu a podmienky, za ktorých bude odplata vyplácaná, resp. pozastavená.
Po skolaudovaní investície oslovil všetkých dodávateľov energií, avšak PX. N. S. K., B.. K.. odmietla

odkúpiť rozvody vody splaškovej kanalizácie a dažďovej kanalizácie za podmienky preplatenia investície
a odmietla ich prevádzkovať. V dobrej viere a za podmienok určených S. N. S. K., B.. K.. žalobcovi
dodávalvoduaodžalobcuodoberalsplaškyažalobcoviodobranémnožstvaibaprefakturoval.Žalobcovi
(a ostatným odberateľom) 24. júna 2018 zaslal návrh na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na
rozvodoch vody a kanalizácie. Žalobca na jeho návrh nereagoval. Následne navrhol žalobcovi prenájom

rozvodovvodyakanalizáciezacenu5,80eur/m3odobratejvody,čožalobcaodmietol.Tvrdeniežalobcu,
že chcel navýšiť cenu dodávanej vody je podľa neho klamstvom. Rovnako podľa neho nie je pravda ani
to, že žalobcov apartmánový domček je bez tepla, pretože každé z obidvoch nadzemných poschodí v
apartmánovom domčeku má vlastný kozub, ktorý má dostatočný výkon na vyhriatie celého poschodia
a taktiež nie je pravda, že žalobca nemá inú reálnu možnosť dodávky vody do svojej stavby, pretože

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-248/KK-KK-2019 konateľ žalobcu I. Z. pred vyšetrovateľom vo
svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že je vlastníkom vodoinštalačného zariadenia na dodávku vody do
apartmánového domčeka so súpisným číslom XXX v Starej Lesnej vo vlastníctve žalobcu. Rozvody
k svojmu podnikaniu nepotrebuje a žalobca ich môže od neho odkúpiť za cenu 102.000,- eur a
prevádzkovať ďalej sám. Má za to, že ani vyhovenie žalobe nevyrieši dodávku vody, pretože nikdy nebol

aniejeprevádzkovateľomaanivlastníkomverejnéhovodovoduaverejnejkanalizácieaniejezozákona
povinný zabezpečovať dodávku pitnej vody a odvádzať odpadovú a zrážkovú vodu. Naopak vyhovením
žalobe by došlo k neprimeranému zásahu do jeho vlastníckeho práva garantovaného článkom 20 Ústavy
Slovenskej republiky.
2.4 Žalobca podaním z 3. februára 2020 navrhol upresnenie petitu a doplnenie žaloby a žiadal, aby súd

okrem už uvedeného žalobného petitu zaviazal alternatívne žalovaného na povinnosť strpieť užívanie
vodovodnej a kanalizačnej prípojky s poukazom na skutkové a právne tvrdenia v žalobe a na právoplatne
rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok, č. k. 2Cb/3/2019-110 z 5. júla 2019, keďže v danom konaní
išlo o identickú situáciu a právny stav ako v tomto spore. Žalovaný nesúhlasil so zmenou petitu, nakoľko
návrh bol podľa neho podaný v rozpore s ustanovením § 143 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zdôraznil, že ani v zmenenom návrhu nie je zmienka o povinnosti
žalobcu znášať primerané náklady spojené s užívaním a údržbou jeho vlastníctva a zmenou pomerov
vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného.2.5 Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 6Cb/2/2019-127 z 11. marca 2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 6. apríla 2020, pripustil zmenu petitu v zmysle návrhu žalobcu v znení: „I. Súd
zriaďuje v prospech každodobého vlastníka stavby so súpisným číslom XXX (apartmánový domček),

nachádzajúcej sa na pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/XX a zapísanej na LV č. XXX pre k. ú.
Stará Lesná, obec Stará Lesná, vecné bremeno spočívajúce v práve užívať na účely dodávky pitnej vody
stavbu - vodovodnú prípojku zrealizovanú žalovaným v zmysle rozhodnutia Obvodného úradu životného
prostredia v Kežmarku, č. j. OÚŽP/813-003/2008-Ha z 27. júna 2008, z pozemku - parcela registra
C-KN č. XXXX/XX v k. ú. Stará Lesná na pozemok parcela registra C-KN č. XXXX/XX v k. ú. Stará

Lesná, zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, a to pre stavbu žalobcu so súpisným číslom 603
(apartmánový domček), nachádzajúcu sa na pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/XX a zapísanú
na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, obec Stará Lesná a v práve užívať na účely odvádzania odpadových
vôd a zrážkových vôd z povrchového odtoku stavbu - kanalizačnú prípojku zrealizovanú žalovaným z
pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/XX v k. ú. Stará Lesná, zapísaného na LV č. XXX pre k. ú.
Stará Lesná, a to pre stavbu žalobcu so súpisným číslom XXX (apartmánový domček), nachádzajúcu sa

na pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, obec
Stará Lesná. II. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa viaže k nehnuteľnosti - stavbe so súpisným
číslom XXX (apartmánový domček), nachádzajúcej sa na pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/
XX, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná ,obec Stará Lesná, t. j. pôsobí in rem. III. Žalovaný
je povinný ako výlučný vlastník vodovodnej a kanalizačnej prípojky toto vecné bremeno strpieť. IV.

Žalobca sa zaväzuje zaplatiť žalovanému za zriadenie vecného bremena jednorazovú odplatu vo výške
určenej znaleckým posudkom, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. V. Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ alternatívne ,,I.
Žalovaný je povinný umožniť žalobcovi nerušené užívanie dodávok pitnej vody vodovodnou prípojkou
zrealizovanou žalovaným v zmysle rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Kežmarku, č.

j. OÚŽP/813-003/2008-Ha z 27. júna 2008, z pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/XX v k. ú. Stará
Lesná na pozemok parcela registra C-KN č. XXXX/XX v k. ú. Stará Lesná, zapísaný na LV č. XXX pre
k. ú. Stará Lesná, pre stavbu žalobcu so súpisným číslom XXX (apartmánový domček), nachádzajúcu
sa na pozemku - parcela registra C-KN č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná,
obec Stará Lesná a nerušené užívanie odvádzania odpadových vôd a zrážkových vôd z povrchového

odtoku stavby kanalizačnou prípojkou zrealizovanou žalovaným z pozemku - parcela registra C-KN č.
XXXX/XX v k. ú. Stará Lesná, zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, a to pre stavbu žalobcu
so súpisným číslom XXX (apartmánový domček), nachádzajúcu sa na pozemku - parcela registra C-KN
č. XXXX/XX, zapísanú na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, obec Stará Lesná. II. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi trovy konania, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

2.6 Žalobca v podaní z 18. septembra 2020 uviedol, že netrvá na tom, aby súd zriadil vecné bremeno
v jeho prospech ohľadne možnosti užívania vodnej stavby žalovaného a v tejto časti berie žalobu
späť. Naďalej však trvá na uložení povinnosti nerušeného užívania dodávky pitnej vody a odvádzania
odpadových vôd v zmysle uznesenia, č. k. 6Cb/2/2019-127 z 11. marca 2020. Zároveň predkladá
súdu faktúru č. 220127 z 10. januára 2020, z ktorej vyplýva, že žalovaný si za dodávku a odvod

vody od iných vlastníkov v tej istej lokalite, kde vlastní nehnuteľnosť aj on, účtoval 1,31 euro/m3
vodné a 1,34 euro/m3 stočné, pričom za to isté obdobie požaduje od neho 5,80 eur/m3. Žalovaný
je vlastníkom vodných stavieb - vodovodu a kanalizácie. Tieto stavby a s nimi súvisiace rozvody
vybudoval v rámci realizácie výstavby obytnej zóny „Rozšírenie areálu Hotela Lesná“ a napojil ich
prostredníctvom svojej vodovodnej a kanalizačnej prípojky na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu

prevádzkovanú S., B.. K.. Žalovaný je dodávateľom i odvádzateľom vody a jednotliví vlastníci domčekov
alebo bytov sú konečnými spotrebiteľmi, užívateľmi a odberateľmi vody. Žalovaný ako investor a
stavebník danej lokality dostal jeho a ostatných vlastníkov nehnuteľností do situácie, kedy títo s
už umiestnenou a skolaudovanou rozvodovou sústavou nedokážu nič spraviť. Charakter výstavby a
umiestnenia apartmánových domčekov, ako aj ich vzdialenosť od verejnej rozvodnej siete S., B.. K..

potvrdzuje, že nemožno požadovať od jednotlivých vlastníkov, aby sa na S., B.. K.. ako na verejného
dodávateľa a odvádzateľa vôd mohli napojiť sami alebo inak ako prostredníctvom rozvodnej siete
žalovaného, resp. iba za mimoriadne vysokých nákladov a zásahov do cudzích vlastníckych práv.
Nakoľko žalovaný je jediným bezprostredným dodávateľom vody a prevádzkovateľom odvádzania
odpadových vôd, sú na neho všetci vlastníci nehnuteľností odkázaní.

2.7 Žalovaný vo vyjadrení z 19. októbra 2020 uviedol, že je odberateľom pitnej vody z verejného
vodovodu spravovaného S., B.. K.., avšak nie je a ani nebol vlastníkom a prevádzkovateľom
verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, pretože nespĺňa podmienky v zmysle ustanovenia § 2
zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, nemá vydané živnostenské oprávnenie naprevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a nespĺňa odbornú spôsobilosť, nakoľko
nemá odborného zástupcu, v dôsledku čoho nespĺňa ani základné kritéria dodávateľa pitnej vody, na
základe ktorých by mu súd mohol nariadiť dodávanie vody a odber kanalizačných splaškov. Nie je

vlastníkomvodnýchstaviebvzmysleustanovení§15a§16zákonaoverejnýchvodovodochaverejných
kanalizáciách,apretoniejepovinnývzmysleplatnýchpredpisovzabezpečiťpripojeniežalobcunaodber
pitnej vody a na odkanalizovanie splaškových odpadových vôd z nehnuteľnosti žalobcu. Podľa neho
žalobca (sám podnikajúci ako právnická osoba) nemôže získať neprimerané výhody na jeho úkor tým,
že získa neoprávnený prospech užívaním jeho majetku a náklady spojené s vybudovaním a prevádzkou,

vrátane dodávky vody a odberu kanalizačných splaškov bude znášať on. Z konania žalobcu je zrejmé,
že mu oprávnené náklady nechce uhradiť. Určenie oprávnených nákladov pri dodávke vody a odbere
kanalizačných splaškov je upravené v ustanovení § 4 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví č. 21/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej
vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou, v ktorom
je daný rozsah, štruktúra a výška ekonomicky oprávnených nákladov subjektu, ktorý poskytuje vodnú

stavbu tretej osobe. Žalobca tieto náklady opakovane nechce uznať. Jeho stanovisko k cene zahŕňa iba
dodávku vody bez výdavkov spojených s užívaním vodnej stavby v jeho vlastníctve. Na druhej strane
ním predložené odborné stanovisko (č. l. 134 spisu) je právnym základom pre určenie ceny. Vyjadrenie
žalobcu, že od žalovaného kupoval nehnuteľností v danej lokalite bez vád, vyvracia skutočnosť, že po
kúpe nehnuteľností s ním ohľadom týchto služieb uzatvoril mandátnu zmluvu.

2.8 Žalobca v podaní doručenom súdu 21. októbra 2020 uviedol, že opatrenia, ktoré urobil vo vzťahu k
vodomernej šachte uskutočnil výlučne za účelom ochrany jeho nehnuteľnosti. Aj naďalej nemá žiadnu
záruku, že sa nezopakuje situácia podobná odpojeniu domov č. XXX a č. XXX, ktorých zásobovanie
vodou bolo obnovené len prostredníctvom súdu po mnohých mesiacoch. S cenou za dodávku vody za
rok 2019 nesúhlasil, nakoľko ide o 3 - 4 krát vyššiu sumu oproti cene za predchádzajúce obdobie, ktorej

úhradu žalovaný požaduje iba od vlastníkov apartmánových domčekov č. XXX, č. XXX a č. XXX, nie od
všetkých vlastníkov nehnuteľností v predmetnom areály. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by akýkoľvek
vlastník nehnuteľnosti v areály Lesná zaplatil za dodávku a odvod vody 5,36 eur/m3, ako mu to žalovaný
vyúčtoval faktúrou č. 220102 z 10. októbra 2020. Na druhej strane aj napriek tomu, že žalovaný mu
doručil výpoveď z mandátnej zmluvy (výpovedná lehota mala uplynúť 30. septembra 2018), pravidelne

každý mesiac mu vystavuje faktúru za dodávku poskytnutých služieb na základe mandátnej zmluvy.
Posledným e-mailom zo 17. februára 2021 ho žalovaný informoval, že vzhľadom na nárast nákladov
navrhuje zvýšiť odplatu za poskytovanie služieb podľa mandátnej zmluvy zo sumy 77,40 eur na sumu
103,35 eur, pričom zdôraznil, že mesačná odmena okrem iných zahŕňa aj povinnosť mandatára umožniť
mandantovi používať vonkajšie rozvody (vodovodné, dažďové a splaškové, rozvody zabezpečujúce

elektronické protipožiarne zabezpečenie a elektronické zabezpečenie proti prieniku, rozvody internetu,
telefónu, televízie), prístupovú cestu, chodníky a miesta pre skladovanie a odvoz odpadu. Okrem tohto
poplatku zaplatil žalovanému za rok 2020 aj 734,05 eur, ktoré predstavovali cenu vodného a stočného
za dodávku vody v objeme 277 m3, hoci si žalovaný voči nemu uplatnil za tieto služby sumu 1.708,54
eur, pričom zdôraznil, že od ostatných vlastníkov nehnuteľností v areály žalovaný požaduje cenu, ktorú

mu aj zaplatil, iba od neho požaduje vyššiu cenu.
2.9 Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe po jej čiastočnom späťvzatí s poukazom na
písomné vyjadrenia a prednesy na pojednávaní. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že vďaka
konateľovi žalovaného mal možnosť kúpiť v krásnom prostredí apartmán s pozemkom, v dolnej časti
ktorého býva a hornú prenajíma turistom. Doteraz z jemu neznámych príčin po ukončení stavebných

činností v okolí došlo k narušeniu dobrých vzťahov. Nakoľko sa bál, že ho žalovaný odpojí od prívodu
vody, ako to urobil v susednom apartmánovom domčeku, bol nútený zabezpečiť vodomernú šachtu
videokamerou, aby tam nemusel mať prístup iný subjekt a aby bolo vidno stav vodomeru. Všetky údaje
zo šachty sa ukladajú a slúžia na ďalšie účely. V sídle svojej obchodnej spoločnosti zabezpečil počítač,
ktorý neustále ukazuje stav vodomeru vo vodomernej šachte pre účely kontroly a ktorý má slúžiť aj

žalovanému. Z obavy, že prívod vody mu bude odpojený, si na vlastné náklady urobil vlastnú čerpaciu
stanicu, kúpil čerpadlo a rezervár pitnej vody na dve tony. Zakúpil vodu od firmy N. do nádrží, ktorá mala
byť nezávislá na prípojke žalovaného. Urobil to s cieľom, aby bol nezávislý na centrálnom pripojení v
prípade, ak sa stanú rôzne okolnosti, vrátane toho, ak by ho hocikto odpojil od prívodu vody. Zásoba
vody v tejto čerpacej stanici postačuje na tri dni. Po skončení tohto obdobia je potrebné opäť požiadať

o dodávku vody cisternou od firmy N.. Po troch dňoch sa vo vode môžu vyskytnúť baktérie, prípadne
môže zmrznúť, preto dokúpil zateplenie nádrže. Keďže sa bál, že voda bude zamrznutá alebo budú v
nej baktérie, dokúpil systém cirkulácie vody a osvetlenie (lampu) na zamedzenie tvorby baktérii (infra
lampa). Dokúpil aj zásobu pitnej vody v PET fľašiach, cca dvadsať litrov. Urobil to kvôli tomu, abysa zabezpečil do budúcna, keby nemal vodu. Keď prišlo neodkladné opatrenie zo súdu, odmontoval
čerpadlo, lebo to bola veľká spotreba elektrickej energie. Toto zariadenie nikdy nepoužíval. V januári
2020 prišla faktúra za vodu trikrát vyššia ako v iných apartmánoch. Okrem apartmánového domčeka

vlastní aj byt v apartmánovom dome a tam mu prišla iná faktúra za vodné a stočné ako v apartmánovom
domčeku. Overoval si cenu u ostatných vlastníkov a tá bola u nich tá istá ako predtým. Nechápe,
prečo práve on má navýšenú cenu. V záverečnej reči prostredníctvom právneho zástupcu poukázal
predovšetkým na to, že aj po vypovedaní mandátnej zmluvy mu žalovaný každý mesiac fakturuje
poplatky za výkon činnosti mandatára. Ohľadom týchto poplatkov podľa samotnej formulácie pôvodnej

zmluvy, ale aj podľa formulácie, keď sa zvyšoval tento poplatok, samotný žalovaný uviedol, že v tomto
sú zahrnuté aj poplatky za užívanie vodovodu a kanalizácie. Žalobca kúpil nehnuteľnosť kompletnú so
všetkými sieťami a dodávkami a nerušene ju užíval a nemá možnosť iným spôsobom riešiť dodávku
vody a odvodu z tejto stavby v rámci komplexu, ktorý vybudoval žalovaný.
2.10Žalovanýnapojednávanítrvalnazamietnutížaloby,nakoľkožalobcanepoprelanijednuskutočnosť
ním uvedenú v tomto spore, nesúhlasil s čiastočným spätvzatím žaloby a žiadal zrušiť nariadené

neodkladné opatrenie. V záverečnej reči sa rozsiahlo venoval okolnostiam zriadenia vecného bremena,
nakoľko mal za to, že žalobca nevzal účinne späť žalobu v časti zriadenia vecného bremena tak, ako
to bolo pripustené uznesením Okresného súdu Kežmarok, nakoľko toto nikdy nepojednávalo o vodnej
stavbe. Tvrdil, že je vlastníkom stavebných objektov SO 23, SO 24a, SO 24b, ktoré sú inžinierskymi
stavbami skolaudovanými podľa zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len
„vodný zákon“). Nie je vlastníkom inžinierskych sietí v zmysle ustanovení § 15 a § 16 zákona o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a nemá zákonnú povinnosť dodávať pitnú vodu a odoberať
kanalizačné splašky. Poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Cob/24/2021 z 22.
júna 2021, vydané v tomto spore, podľa ktorého dodávka pitnej vody a odoberanie kanalizačných

splaškov do a z nebytovej budovy nie je vo verejnom záujme. Odvolací súd v tomto uznesení tiež
zdôraznil, že ide o úpravu vzájomných vzťahov dvoch súkromnoprávnych subjektov a dodávanie vody
a odoberanie kanalizačných splaškov je v záujme žalobcu a nie vo verejnom záujme. So žalobcom
mali uzavretú mandátnu zmluvu, na základe ktorej mal právo používať vodu, pričom nepopiera, že
to právo má naďalej a naďalej im za to platí, ale osobitne mali zmluvne dohodnutú dodávku vody.

Podľa neho žalovanému nie je možné uložiť dodávku pitnej vody, ak žalobca nemá zmluvný vzťah s
treťou osobou ohľadom dodávky vody. V prípade vyhovenia žalobe v petite nie je navrhnutý spôsob
finančnej kompenzácie za užívanie jeho vodnej stavby a nesúhlasí, aby bol spôsob užívania opäť určený
bez akejkoľvek náhrady, ako to bolo v neodkladnom opatrení. Súd je vždy povinný pri obmedzení
dispozičného práva a dispozičného oprávnenia dbať na to, aby ujma osoby, proti ktorej rozhodnutie

smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. V závere poukazuje na to, že
žalobca podal žalobu, ktorá je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, t. j. žalobou o určenie práva a musí
mať zdôvodnený naliehavý právny záujem a keďže ho neobsahuje je to samo o sebe dôvodom na
zamietnutie žaloby.
2.11 Konateľ žalovaného na pojednávaní vypovedal, že celý projekt výstavby rozdelili do viacerých

častí a ku každej časti bola samostatná inžinierska sieť. Jednotlivé nehnuteľností odpredali vlastníkom,
elektrické rozvody odpredali N. M., B.. K.., rozvody plynu K., B.. K.. a S., B.. K.. rozvody vodnej stavby
- vonkajšiu kanalizáciu. Avšak táto obchodná spoločnosť vonkajší vodovod nekúpila, a preto ostal v ich
vlastníctve. Napojenie vodnej stavby bolo zrealizované vodovodnou prípojkou a kanalizačnou prípojkou
na verejný vodovod. Proces uzatvorenia a zániku zmlúv so žalobcom opísal tak, ako bol uvedený aj v

písomných vyjadreniach strán sporu. Zdôraznil, že prevádzkovanie vodnej stavby za obdobie ôsmich
rokov predstavuje náklad vyše stotisíc eur, a preto oslovili žalobcu, ešte predtým ako zmluvu vypovedali,
aby v spolupráci s ostatnými vlastníkmi tieto rozvody odkúpili a aby si ich naďalej sami prevádzkovali,
nakoľko v tejto oblasti už nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Jeho obchodná spoločnosť za osem rokov
naakumulovala stratu vyše jeden milión eur a pokračovanie v tejto činnosti by znamenalo ekonomický

kolaps celej obchodnej spoločnosti. Podľa neho žalobca nechce znášať akékoľvek objektívne náklady
na dodávku vody. Aj po ukončení zmluvného vzťahu však naďalej pokračovali v dodávke vody. Keďže
žalobca využíva nehnuteľnosť na podnikanie, a to na krátkodobé ubytovanie, môže si oprávnené
náklady zahrnúť do svojich oprávnených nákladov a zdvihnúť cenu krátkodobého ubytovania. Jedná
sa o zvýšenie ceny ubytovania maximálne o 3,- eurá na deň. Žalobca sa bez akéhokoľvek právneho

dôvodu zmocnil ich majetku, a to uzamknutím revíznej šachty vodnej stavby - vonkajší vodovod a tým
im znemožnil kontrolu revíznej šachty. Odporučil im, že si to môžu kontrolovať prostredníctvom jeho
monitoru, kde nemajú žiadnu kontrolu nad tým, či prenos, ktorý vidia na monitore, je reálnym prenosom
z vodnej stavby. Túto šachtu má žalobca aj naďalej nezákonne uzamknutú. Žalobcovi mali vznikať škodytým, že bez vody nie je možné nehnuteľnosť vykurovať, avšak nehnuteľnosť žalobcu obsahuje dve
vykurovacie telesá na pevné palivo, ktoré sú schopné úplne bez problému vykúriť celý apartmánový
domček. Okrem toho žalobca je vlastníkom vodovodného zariadenia, ktoré je schopné dodávať vodu

do nehnuteľnosti. V mandátnej zmluve je napísané, že žalovaný má zabezpečovať nerušené užívanie
rozvodov, nie dodávky vody. Podľa neho nemožno odvodiť dodávku vody od mandátnej zmluvy, lebo
v zmysle nej má žalobca iba právo používať rozvody. Pri dohode o kúpnej cene nehnuteľnosti žalobca
tlačil na čo najnižšiu cenu, a preto nechcel odkúpiť rozvody. Zdôraznil, že žalovaný je vlastníkom
vodovodnej prípojky, kanalizačnej prípojky a vodnej stavby, a preto ak žalobca zablokoval vodomernú

šachtu znamená to, že poškodzuje vodnú stavbu a nedovoľuje vykonávať inšpekciu. Žalobcovi dodali
213 m3 vody za rok 2019, ak by súhlasil s ich návrhom, tak by zaplatil sumu na úrovni 1.200,- eur. Pre
neho je výhodnejšie investovať tisícky eur do niečoho, čo nepotrebuje, ako kompenzovať náklady. Ak
žalobca vravel, že faktúra za vodu je trikrát vyššia, tak to nie je pravda, lebo mu nefakturovali trojnásobný
poplatok za vodu, ale náklady na ktoré majú v zmysle ustanovenia § 340 CSP právo. Nikomu nebránili,
aby využívali domy aj na podnikateľské účely, ale s väčším množstvom návštevníkov v areály, začali

vznikať väčšie náklady na odstraňovanie porúch na kanalizácii a toto bol dôvod, prečo oslovil všetkých
majiteľov s tým, že majú vysoké náklady, ktoré nie sú ničím vykryté. Všetci slovenskí vlastníci to pochopili
a v rámci mandátnej zmluvy platia alikvotne viac k odobratej vode. Keď žalobca uvádzal ako príklad
apartmánový dom, v ktorom je vlastníkom bytu, rovnaké rokovania vedie s pánom A., ktorý je predsedom
spoločenstva v tomto bytovom dome. Spolu tiež vyjednávajú a pán A. nikdy neodmietol, že nebude platiť

viac.
2.12 Žalovaný v priebehu sporu žiadal, aby súd zrušil nariadené neodkladné opatrenie, pretože podľa
neho nemá oporu v mandátnej zmluve ani v zákone. Súd uznesením, č. k. 6Cb/2/2019-188 z 8.
januára 2021 návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením, č. k.
6Cb/2/2019-57 z 9. júla 2019 zamietol, ktoré po odvolaní žalovaného potvrdil aj Krajský súd v Prešove

uznesením, č. k. 3Cob/24/2021-219 z 22. júna 2021 s tým, že z obsahu spisu nevyplýva, že by po
nariadení neodkladného opatrenia odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené a poukázal na článok VII.
bod 3. prvú vetu mandátnej zmluvy, podľa ktorého v prípade vypovedania zmluvy zo strany mandatára
je tento povinný zabezpečovať vykonávanie činnosti podľa článku III. tejto zmluvy až do doby, kým
výkon týchto činností nebude zabezpečený treťou osobou, a to v rozsahu, aby mandatárovi nevznikla

nevykonávaním takýchto činností akákoľvek škoda. Za týchto okolností považoval odvolací súd za
neopodstatnenú ďalšiu argumentáciu žalovaného uvedenú v odvolaní týkajúcu sa riešenie daného
problému so žalobcom a nehnuteľnosti žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. júla 2021.
2.13 Žalobca v podaní z 18. júna 2020 uviedol, že netrvá na tom, aby súd zriadil vecné bremeno v
jeho prospech ohľadom možnosti užívania vodnej stavby žalovaného a v tejto časti berie žalobu späť.

Naďalej trval na žalobnom návrhu, ktorým sa domáha uloženia povinnosti nerušeného užívania dodávky
pitnej vody a odvádzania odpadových vôd tak, ako to bolo pripustené uznesením, č. k. 6Cb/2/2019-127
z 11. marca 2020.
2.14 Žalovaný v podaní z 19. októbra 2020 uviedol, že výsledkom jeho podaní je, že pôvodnú žalobu
na zriadenie vecného bremena žalovaný zobral v celosti späť. Toto späťvzatie považuje za zmätočné

a hlavne neurčité, keďže sa týkalo späťvzatia ohľadne možnosti užívania jeho vodnej stavby, a preto
nevie, čoho sa žalobca vlastne domáha. Z tohto dôvodu nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby. Na
tomto stanovisku zotrval aj v záverečnej reči.
2.15Vtejtosúvislostisúdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcavpriebehusporuzmenilžalobuarozšíril
ju o alternatívny petit, čo súd pripustil uznesením z 11. marca 2020. Následne žalobca ako dominus

litis v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP zobral žalobu späť v časti prvého petitu týkajúceho sa
zriadenia vecného bremena, keď výslovne uviedol, že netrvá na tom, aby súd zriadil vecné bremeno v
prospech žalobcu ohľadne možnosti užívania vodnej stavby žalovaného a v tejto časti berie žalobu späť.
Pri posúdení tohto podania z hľadiska jeho obsahu v súlade s ustanovením § 124 CSP je nepochybne
zrejmé, že žalobca mal na mysli späťvzatie žaloby v časti prvého alternatívneho petitu, ktorého zmenu

súd pripustil uznesením z 11. marca 2020. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že späťvztie sa týkalo vodnej
stavby, o ktorej žaloba ani uznesenie nikdy nepojednávali, je potrebné uviesť, že žalobca žiadal zriadiť
vecné bremeno na stavbu - vodovodnú a kanalizačnú prípojku a tieto sú úsekom potrubia napojeným na
vodnú stavbu - vonkajšia kanalizácia a vonkajší vodovod, ktoré sú aj naďalej vo vlastníctve žalovaného,
keďže ich aj podľa vyjadrenia konateľa žalovaného zhodného s vyjadrením S., B.. K.., S., B.. K..

neodkúpila od žalovaného. Súd navyše zdôrazňuje, že v tomto prípade, keď je bezprostredne jasné,
čoho sa späťvzatie týka, nie je namieste žalovaným uvádzaná neurčitosť a zmätočnosť späťvzatia.2.16 Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal účinne svoju žalobu sčasti späť a žalovaný neuviedol vážny
dôvod, pre ktorý s čiastočným späťvzatím nesúhlasí, súd prvej inštancie konanie v rozsahu späťvzatia
žaloby zastavil.

2.17 Predmetom posúdenia v spore tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostalo uloženie
povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi nerušené užívanie pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd
v zmysle druhého alternatívneho petitu podľa uznesenia z 11. marca 2020 v súlade s ustanovením §
137 písm. a) CSP a náhrada trov konania.
2.18 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti -

apartmánového domčeka so súpisným číslom XXX v obci Stará Lesná nachádzajúceho sa na pozemku
- parcela registra C-KN č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 108 m2,
zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná, okres Kežmarok, ktorý je súčasťou radovej zástavby
podobných apartmánových domčekov v oplotenom areály Hotela Lesná. Žalovaný je vlastníkom
vodovodnej prípojky z pozemku - parcela C-KN č. XXXX/XX na pozemok - parcela C-KN č. XXXX/
XX, druh pozemku ostatná plocha, zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná a kanalizačnej

prípojky nachádzajúcej sa na pozemku - parcela C-KN č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha
zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. Stará Lesná. Žalovaný vypovedal žalobcovi mandátnu zmluvu a
zmluvu o dodávke pitnej vody, na základe ktorých žalobcovi dodával pitnú vodu a odvádzal splaškovú
vodu, a keďže žalobca je v predmetnom areály odkázaný na dodávku vody a odvod vody žalovaným,
žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi nerušené užívanie dodávok pitnej vody

a odvod odpadových vôd a zrážkových vôd z povrchového odtoku. Podľa zmluvy o kúpe nehnuteľnosti
č. R03 uzatvorenej 18. decembra 2009 medzi žalobcom a žalovaným, ktorou žalobca nadobudol do
výlučného vlastníctva okrem iného aj apartmánový domček so súpisným číslom XXX v obci Stará Lesná,
nachádzajúci sa na pozemku - parcela C-KN č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 108 m2, budovu je podľa kolaudačného rozhodnutia č. SÚ505/2009-Mj zo 16. októbra 2009

možné užívať na účely rekreovania a bývania. Predávajúci v zmluve zároveň vyhlásil, že predmet
kúpy nevykazuje žiadne právne vady a garantoval, že postavil budovu v súlade s právnymi normami
Slovenskej republiky, stavebnými normami a projektom. Kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu
obce Stará Lesná, č. j. SÚ 505/2009-Mj z 15. októbra 2009 stavebný úrad povolil žalobcovi užívanie
stavby SO 3 - apartmánový domček nachádzajúcej sa na pozemku - parcela C-KN č. XXXX/XX v

k. ú. Stará Lesná s tým, že podľa popisu stavby je apartmánový domček napojený prípojkami na
vonkajší vodovod (každý apartmán bude napojený cez samostatný vodomer), odkanalizovanie domčeka
je do verejnej kanalizácie, kúrenie je ústredné s kotlami na plynné palivo, v obytných halách sú krby.
Napojenie domčeka na siete a rozvody je ako pri ostatných apartmánových domčekoch. Stavba bola
zrealizovaná v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou a s vydaným stavebným povolením.

Stavebné objekty sú ukončené, nič nebráni ich riadnemu a nerušenému užívaniu. Mandátnou zmluvou
z 1. júna 2011 sa zmluvné strany okrem iného dohodli na povinnosti mandatára umožniť mandantovi
používať vonkajšie rozvody (vodovodné, dažďové a splaškové, rozvody zabezpečujúce elektronické
protipožiarne zabezpečenie a elektronické zabezpečenie proti prieniku, rozvody internetu, telefónu,
televízie), prístupovú cestu, chodníky a miesta pre skladovanie a odvoz odpadu (článok III. bod 8.

zmluvy). Podľa článku VII. bod 2. tejto zmluvy bolo možné zmluvu vypovedať v trojmesačnej lehote
bez uvedenia dôvodu s tým, že výpoveď musí byť písomná a musí byť doručená druhej strane a
podľa článku VII. bod 3. tejto zmluvy bolo účastníkmi zmluvy dohodnuté, že v prípade vypovedania
zmluvy zo strany mandatára je tento povinný zabezpečovať vykonávanie činností podľa článku III. tejto
zmluvy až do doby, kým výkon týchto činností nebude zabezpečený treťou osobou, a to v rozsahu, aby

mandantovi nevznikala vykonávaním takýchto činností akákoľvek škoda. Výpoveďou zmluvy o dodávke
pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. XXX z 10. júla 2018 a výpoveďou mandátnej zmluvy z 12.
júna 2018 mal súd preukázané, že žalovaný ako dodávateľ a mandatár vypovedal zmluvy uzatvorené
so žalobcom v súlade s tam uvedenými zmluvnými ustanoveniami. Z rozsiahlej komunikácie medzi
stranami sporu vyplýva snaha strán o riešenie dodávky a odvodu vody týkajúcej sa stavby žalobcu.

Žalovaný je vlastníkom a prevádzkovateľom vodnej stavby v areály, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť
žalobcu a v rámci ďalšej spolupráce navrhol žalobcovi prenájom vodnej stavby v jeho vlastníctve za
cenu 5,80 eur/m3 odobratej vody, čo žalobca odmietol s poukazom, že ide o neprimerané zvýšenie
platby za dodávku vody a navyše žalovaný nemá v predmete podnikania ako výkon činnosti dodávku
vody. Žalovaný faktúrami č. 2017222 a č. 2018229 vyfakturoval žalobcovi za roky 2017 a 2018 vodné

v sume 1,3084 eur/m3 a stočné v sume 1,3104 eur/m3 pre apartmánový domček č. XXX. Faktúrou
mal preukázané, že žalovaný za rok 2019 fakturoval žalobcovi pre byt v bytovom dome AD2 vodné v
sume 1,31 euro/m3 a stočné 1,34 euro/m3. Podľa knihy záväzkov (č. l. 169 spisu) a faktúry (č. l. 171
spisu) žalovaný aj po vypovedaní mandátnej zmluvy naďalej fakturuje žalobcovi poskytnuté služby preapartmánový domček na základe mandátnej zmluvy. Faktúrou č. 220094 žalovaný fakturoval žalobcovi
dodávku pitnej vody a odvod splaškových vôd v zmysle uznesenia Okresného súdu Kežmarok č.
k. 6Cb/2/2019-57 v sume 1.708,54 eur (6,17 eur s DPH/m3 vodného a stočného), z ktorej žalobca

podľa predloženej transakcie zaplatil 734,05 eur (1,31 eur s DPH/m3 vodného a stočného). Faktúrou
č. 2121002 preukázal žalobca vyfakturovanie služieb žalovaným na základe mandátnej zmluvy za
január 2021 pre apartmánový domček č. XXX v sume 103,35 eur. Podľa stanoviska Podtatranskej
vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s. z 11. marca 2019, na ktorú sa obrátil žalobca s požiadavkou
zabezpečeniadodávkyvodyaodvádzaniazrážkovýchvôdpreapartmánovýdomč.603nachádzajúcisa

na parcele C-KN č. XXXX/XX verejný vodovod a kanalizácia v tejto lokalite nie sú v správe Podtatranskej
vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s.. Predmetná nehnuteľnosť je napojená na vlastný rozvod
vody za fakturačným vodomerom a splaškovú kanalizáciu. Vodomerná šachta pre lokalitu „Hotel Lesná
- apartmánové domy“ je situovaná pod štátnou cestou č. XXXX Stará Lesná - Tatranská Lesná. Z ich
strany nie je možnosť vyhovieť požiadavke žalobcu kladne. Podľa vyjadrenia S., B.. K.. z 20. mája
2019 predloženého súdu žalovaným žalovaný je obchodným partnerom S., B.. K.. na základe zmluvy

uzatvorenej podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách pod č. 557/160/09P.
Vodovodná a kanalizačná prípojka bola vybudovaná na základe projektovej dokumentácie, ktorú S.,
B.. K.. schválila. V zmysle ustanovenia § 4 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
vodovodné a kanalizačné prípojky vlastní investor, ktorý ich vybudoval na jeho náklady a slúžia pre
potreby investora. Na vodovodnej prípojke je vybudovaná vodomerná šachta s vodomerom. Vodomerná

šachtajevovlastníctveinvestora(odberateľa),jevybudovanávzmysleprojektovejdokumentácieajena
pozemku, ktorý nevlastní S., B.. K... Vo vodomernej šachte je osadený vodomer, ktorý vlastní S., B.. K.. a
nazákladezmluvyoodbereavodyaodkanalizovaníodpadovýchvôdjemontážnezaplombovaný.Podľa
vyjadrenia Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s. z 5. októbra 2020 k poskytnutiu
informácieotom,ktojevlastníkomkanalizačnejprípojky,ktorávediezostavbyapartmánovéhodomčeka

č. 603, apartmánový domček č. XXX je napojený na areálový vodovod a areálovú kanalizáciu, ktoré ich
spoločnosť neprevádzkuje, nakoľko boli vybudované v rámci stavby „Rozšírenie areálu hotela Lesná“,
na ktoré bolo pre žalovaného vydané obcou Stará Lesná územné rozhodnutie, č. 185/2007-Mj zo 7.
februára 2008 a stavebné povolenie OÚŽP Kežmarok, č. j. OÚŽP/813-003/2008-Ha z 27. júna 2008.
Porealizačným zameraním apartmánového domčeka žalobcu (č. l. 91 a 92 spisu) a fotografiou (č. l. 93

spisu) žalovaný poukázal na to, že žalobca má v apartmánovom domčeku krby na vykurovanie a vlastné
vodoinštalačné zariadenie. Podľa vodoprávneho povolenia (rozhodnutia Obvodného úradu životného
prostredia v Kežmarku, č. j.: OÚŽP/813-003/2008- Ha z 27. júna 2008 žalovanému bolo dané povolenie
podľa § 26 ods. 1 vodného zákona a súčasne podľa § 66 stavebného zákona na uskutočnenie vodných
stavieb SO 23 Vonkajší vodovod a SO 24 Vonkajšia kanalizácia na pozemkoch - parcely č. C-KN XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v k. ú. Stará Lesná. V popise vodnej stavby SO 23 Vonkajší vodovod je
uvedené: Zabezpečí zásobovanie rekreačných a apartmánových domov vodou z verejného vodovou
a SO 24 Vonkajšia kanalizácia je uvedené: Zabezpečí odvedenie splaškových odpadových vôd a vôd
z povrchového odtoku uvedených objektov. Tomuto povoleniu predchádzalo rozhodnutie stavebného
úradu o umiestnení stavby, č. j. SÚ 185/2007-Mj zo 7. februára 2008, ktorým stavebný úrad rozhodol

okrem iného aj o umiestnení stavebných objektov SO 23 - vonkajší vodovod s tým, že navrhovaná
činnosť bude zásobovaná vodou z verejného vodovodu DN 250, ktorý sa nachádza za štátnou cestou.
Trasa navrhovaného vodovodu prechádza popod cestu pretlačením a pokračuje na vlastný pozemok,
kde sa zriadi šachta pre osadenie redukčného ventilu. Pred objektmi apartmánových domčekov sa osadí
vodomerná šachta pre dva bytové vodomery, pre apartmánové domy bude jeden centrálny vodomer pre

každý dom s možnosťou podružného merania. A taktiež rozhodol o umiestnení objektu SO 24 vonkajšia
kanalizácia - splaškové a dažďové vody z plánovaných objektov a okolitého terénu budú zvedené do
delenej kanalizácie splaškovej a dažďovej. Kolaudačným rozhodnutím Obvodného úradu životného
prostredia v Kežmarku, č. j. OÚŽP/801-005/2009-Vr z 24. augusta 2009 bolo pre žalovaného vydané
užívacie povolenie pre objekty, ktoré boli predmetom kolaudácie vodnej stavby, a to SO 23 Vonkajší

vodovod a SO 24 Splašková a vonkajšia kanalizácia. Podľa stanoviska odborne spôsobilej osoby v
zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z 11. mája 2020 predloženého
žalovaným žalovaný nie je vlastníkom verejného vodovodu o dĺžke 273 m ani vlastníkom verejnej
kanalizácie o dĺžke 271 m. Žalovaný je napojený na verejný vodovod a kanalizáciu cez vodovodnú a
kanalizačnú prípojku vodnou stavbou. Počet objektov napojených na verejný vodovod a kanalizáciu je

14 (12 viliek a 2 apartmánové domy). Žalovaný nakupuje vodu od S. N. S. K., B.. K.., ktorá mu pravidelne
fakturuje za odber pitnej vody a odvádzania splaškových odpadových vôd podľa odpočtu certifikovaného
meradla (vodomeru). Vzhľadom k tomu, že žalovaný nie je vlastníkom vodných stavieb podľa § 15 a
§ 16 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách nie je povinný zabezpečiť napojenieďalších objektov na odber pitnej vody a na odkanalizovane splaškových odpadových vôd. Žalovaný je
vlastníkom len vodovodnej prípojky, kde je prevádzaná pitná voda, za ktorú pravidelne platí S., B.. K..
a vlastníkom kanalizačnej prípojky na odkanalizovanie splaškových vôd. Nemá preto povinnosť ďalej

distribuovať vodu do areálu Stará Lesná a ani zabezpečiť odkanalizovanie splaškových vôd. Žalovaný
spolu so stanoviskom predložil aj výpočet ceny na základe skutočných nákladov v zmysle vyhlášky
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby,
distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou
kanalizáciou, z ktorého vyplýva, že žalovanému vznikajú náklady spojené s prevádzkou verejného

vodovodu, ktoré predstavujú 4,080 eurá/m3 za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody a 1,762 euro/
m3 za odkanalizovanie a čistenie splaškových odpadových vôd.
2.19Medzistranamisporunebolosporné,žežalobcaprevádzkujevodovodnúakanalizačnúsústavupre
areál Hotel Lesná, vrátane jej apartmánovej časti a že apartmánový domček č. XXX, ktorého vlastníkom
je žalobca, patrí od svojej výstavby a kolaudácie výlučne do tejto sústavy. Táto sústava predstavuje pre
žalobcu jediný spôsob zabezpečenia dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd pre predmetnú

nehnuteľnosť. Žalovaný, ktorý bol stavebníkom a investorom celého areálu, realizoval samotnú výstavbu
areálu a rozvodných sietí (elektriny, plynu a vody) a zároveň ako vlastník areálu predal riadne dokončenú
a skolaudovanú stavbu žalobcovi, vrátane pripojenia na dodávku pitnej vody a odkanalizovania, čo
vyplýva z kolaudačného rozhodnutia k apartmánovému domčeku č. XXX, č. j. SÚ 505/2009-Mj. Aj
podľa vyhlásení v zmluve o kúpe nehnuteľnosti predmet kúpy v čase prevodu nemal žiadne právne

vady a ťarchy, pričom žalovaný ako predávajúci zároveň garantoval, že stavba bola postavená v
súlade s právnymi normami Slovenskej republiky, stavebnými normami a projektom. Strany sporu mali
medzi sebou uzavretú zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. XXX, ktorou
žalovaný zabezpečoval pre žalobcu dodávku vody a odvádzanie odpadovej vody do a z nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu - apartmánového domčeka č. XXX v obci Stará Lesná. Žalovaný túto zmluvu

vypovedal listom z 10. júla 2018. Strany sporu mali uzavretú aj mandátnu zmluvu, predmetom ktorej
bola aj povinnosť mandatára (žalovaného) umožniť mandantovi (žalobcovi) používať vonkajšie rozvody
(vodovodné, dažďové a splaškové), rozvody zabezpečujúce elektronické protipožiarne zabezpečenie
a elektronické zabezpečenie proti prieniku, rozvody internetu, telefónu, televízie), prístupovú cestu,
chodníky a miesta pre skladovanie a odvoz odpadu, ktorú žalovaný vypovedal 12. júna 2018. Žalovaný

aj po vypovedaní zmlúv naďalej zabezpečoval pre žalobcu dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadovej
vody do a z nehnuteľnosti žalobcu. Spornou sa po vypovedaní zmlúv stala skutočnosť, či žalovaný
je povinný aj naďalej dodávať pitnú vodu a odvádzať splaškovú vodu do a z nehnuteľnosti žalobcu,
keďže žalovaný je v tomto areály jediný prevádzkovateľ vodovodnej a kanalizačnej sústavy, a teda, či
žalovaný je povinný umožniť žalobcovi nerušené užívanie dodávok pitnej vody a odvod odpadových vôd

a zrážkových vôd z povrchového odtoku.
2.20 Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba po jej čiastočnom späťvzatí žalobcom, je v časti druhého
alternatívneho petitu dôvodná. Dôvodnosť tejto žaloby vyplýva predovšetkým z mandátnej zmluvy, ktorá
predstavuje tzv. zmluvnú autonómiu strán zodpovedajúcu voľnosti uzatvárania zmlúv, voľnosti výberu
ich typov, výberu spolukontrahenta, voľnosti utvárania jej obsahu a formy. Aj Krajský súd v Prešove v

uznesení č. k. 3Cob/24/2021-219, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojej záverečnej reči zdôraznil, že v
prejednávanej veci ide o úpravu vzájomných vzťahov dvoch súkromnoprávnych subjektov a dodávanie
pitnej vody a odoberanie kanalizačných splaškov do/z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu má byť
uskutočňované v záujme žalobcu, nie vo verejnom záujme. S poukazom na článok III. bod 8. v spojení s
článkom VII. bod 3. mandátnej zmluvy je preto nepochybné, že samotný žalovaný sa v jej ustanoveniach

zaviazal umožniť žalobcovi používať jeho vonkajšie rozvody (vodovodné, dažďové a splaškové) aj na
čas po zániku tejto zmluvy, kým výkon týchto činností žalovaného ako mandatára bude zabezpečený
treťou osobou, a to v rozsahu, aby žalobcovi ako mandantovi nevznikala nevykonávaním takýchto
činností akákoľvek škoda. V spore nebolo preukázané, že by výkon týchto činností (dodávka pitnej
vody a odvod splaškovej vody) pre žalobcu bol zabezpečený treťou osobou (S., B.. K.. vo svojom

písomnom vyjadrení z 11. marca 2019 uviedla, že žalobcovi nemôže zabezpečiť dodávku vody a odvod
zrážkových vôd a túto činnosť neplní ani žalobcom vyhotovené vodoinštalačné zariadenie). Práve z
týchto zmluvných ustanovení je zrejmé, že žalovaný vzal na seba záväzok umožniť žalobcovi nerušenú
dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadovej vody prostredníctvom vodnej stavby (S., B.. K.. ju označila
ako areálový vodovod a areálová kanalizácia) v jeho vlastníctve aj na čas po zániku mandátnej zmluvy.

Tvrdenie žalovaného, že nemá zákonnú povinnosť dodávať žalobcovi pitnú vodu a odvádzať odpadovú
vodu podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách len preto, že nie je vlastníkom
verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, nie je právne významné pre zachovanie práva žalobcu
na nerušené užívanie vonkajších vodovodných, dažďových a splaškových rozvodov. Taktiež nemožnosúhlasiť s argumentáciou žalovaného, že zánikom mandátnej zmluvy pôvodne uzatvorenej medzi
stranami 1. júna 2011 zanikla aj jeho povinnosť dodávať žalobcovi pitnú vodu a odvádzať odpadové
vody z nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalobca, pretože nie je právne významné, že predmetná

mandátna zmluva a právny vzťah ňou založený zanikol. Ako už bolo viackrát uvedené, naďalej trvá
tzv. špecifický vzťah založený medzi sporovými stranami podľa článku III. bod 8. a článku VII. bod 3. v
tom zmysle, že tam uvedené služby je povinný poskytovať žalovaný žalobcovi aj po skončení účinnosti
mandátnej zmluvy, nakoľko ide o osobitný záväzok platný aj v súčasnosti. Žalovaný pritom sám aj vo
svojom záverečnom návrhu nepoprel, že mandátna zmluva medzi stranami sporu platí aj naďalej. Ako

argumentoval žalovaný, je nepochybné, že tieto služby nemôže žalobca využívať bezplatne. Žalovaný
má nárok na zaplatenie primeraných náhrad za takéto užívanie žalobcom, avšak len na základe
bezpečne preukázaného rozsahu komodít, ktoré odobral, a to aj pokiaľ ide o užívanie vonkajších
rozvodov - vodovodných, dažďových a splaškových, vo vzťahu ku ktorým žalovaný odvádza náhradu
v závislosti od výšky dodanej vody (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Cob/52/2021 zo
7. decembra 2021).

2.21 Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva aj to, že žalovaný prevádzkuje vodovodnú a
kanalizačnú sústavu. S., B.. K.. sa vyjadrila, že túto neprevádzkuje, nakoľko v uvedenej lokalite sa
verejný vodovod a kanalizácia nenachádza v správe S. N. S. K., B.. K.. a predmetná nehnuteľnosť je
napojená na vlastný rozvod vody za fakturačným vodomerom a splaškovú kanalizáciu. Apartmánový
domček je napojený na areálový vodovod a areálovú kanalizáciu, ktoré ich spoločnosť neprevádzkuje,

nakoľko boli vybudované v rámci stavby „Rozšírenie areálu hotela Lesná“, na ktoré bolo pre žalovaného
vydané obcou Stará Lesná územné rozhodnutie, č. 185/2007-Mj zo 7. februára 2008 a stavebné
povolenie OÚŽP Kežmarok, č. j. OÚŽP/813-003/2008-Ha z 27. júna 2008. Postavenie žalovaného
najlepšie vystihuje vyjadrenie S., B.. K.. z 20. mája 2019, z ktorého vyplýva, že žalovaný je obchodným
partnerom S., B.. K.. na základe zmluvy uzatvorenej podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách pod č. 557/160/09P, t. j. zmluvy o odbere vody a odkanalizovaní odpadových vôd.
Vodovodná a kanalizačná prípojka bola vybudovaná na základe projektovej dokumentácie, ktorú S.,
B.. K.. schválila. V zmysle ustanovenia § 4 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
vodovodné a kanalizačné prípojky vlastní investor, ktorý ich vybudoval na jeho náklady a slúžia pre
potreby investora. Na vodovodnej prípojke je vybudovaná vodomerná šachta s vodomerom. Vodomerná

šachta je vo vlastníctve investora (odberateľa), je vybudovaná v zmysle projektovej dokumentácie a je
na pozemku, ktorý nevlastní S., B.. K.. Vo vodomernej šachte je osadený vodomer, ktorý vlastní S.,
B.. K.. a je montážne zaplombovaný. Zo všetkých vyjadrení S., B.. K.. vyplýva, že prevádzkovateľom
tzv. areálového vodovodu a areálovej kanalizácie, t. j. vodovodu a kanalizácie v areály Hotela Lesná je
žalovaný.Žalovanýjevlastníkomvodnejstavby-vonkajšívodovodSO23avonkajšiakanalizáciaSO24,

čo vyplýva aj z rozhodnutí o umiestnení stavby, vodoprávneho povolenia a kolaudačného rozhodnutia k
vodným stavbám, je vlastníkom vodovodnej a kanalizačnej prípojky, je vlastníkom vodomernej šachty.
Na základe zmluvy uzatvorenej s S., B.. K.. má postavenie odberateľa vody podľa § 4 ods. 3 zákona o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a producenta odpadových vôd podľa § 4 ods. 4 zákona
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, keďže odoberá vodu z verejného vodovodu na účely

jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi, resp. odvádza odpadové vody do verejnej kanalizácie.
Žalovaný sám v písomnom vyjadrení z 19. októbra 2020 uviedol, že je odberateľom vody od S., B.. K...
Žalobca má postavenie konečného spotrebiteľa a spoluproducenta odpadových vôd podľa § 28 zákona
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, keďže je právnickou osobou, ktorá odoberá vodu na
účely konečnej spotreby od odberateľa vody, resp. vypúšťa odpadové vody prostredníctvom producenta.

Zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách ďalej v ustanovení § 28 jednoznačne
uvádza, že ak odberateľ nie je konečným spotrebiteľom, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť,
aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku vodného. Ak sa odberateľ
s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté
množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody, a ak spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody

prostredníctvom producenta, za vypúšťané množstvo odpadových vôd platia producentovi rozpočítanú
čiastku stočného. Aj zo stanoviska odbornej spôsobilej osoby predloženého žalovaným vyplýva, že
žalovaný nakupuje vodu od S. N. S. K., B.. K.., ktorá mu pravidelne fakturuje za odber pitnej vody a
odvádzanie splaškových odpadových vôd podľa odpočtu certifikovaného meradla (vodomeru).
2.22.Zuvedenéhovyplýva,akýjevzájomnýzákonomupravenývzťahstránsporu.Tátozákonnáúprava,

ale nič nemení na tom, že medzi stranami sporu platia naďalej osobitné ustanovenia mandátnej zmluvy.
Sám žalovaný ako investor a stavebník vybudoval areál Hotela Lesná tak, že v ňom budoval aj všetky
rozvodné siete. Preto teraz nemôže byť na ťarchu žalobcovi, že z čisto ekonomických dôvodov žalovanývypovedal uzavreté zmluvy, nakoľko takýto zmluvný vzťah predstavoval pre neho ekonomickú stratu, a
ani to, že S., B.. K.. odmietla od žalovaného odkúpiť rozvody vody.
2.23 Žalovaný požaduje od žalobcu zaplatiť za prenájom rozvodov 5,80 eur/m3. Doposiaľ však ani súdu,

ani žalobcovi relevantným spôsobom nevysvetlil, prečo túto sumu účtuje práve žalobcovi a ostatným
vlastníkom apartmánových domčekov a bytov v apartmánovom dome nie, aj keď tvrdil, že sa to týka
aj ostatných, aj slovenských občanov, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal. Taktiež nevysvetlil
rozdielnosť účtovania vodného a stočného voči tomu istému žalobcovi vo vzťahu k apartmánovému
domčeku č. XXX a k bytu v apartmánovom dome AD2. Pokiaľ tento výpočet odvodzoval od stanoviska

odborne spôsobilej osoby, ktoré preložil, z výpočtu ceny na základe skutočných nákladov v zmysle
vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia
výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej
vody verejnou kanalizáciou, vyplýva, že žalovanému vznikajú náklady spojené s prevádzkou verejného
vodovodu, ktoré predstavujú 4,080 eurá/m3 za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody a 1,762 euro/
m3 za odkanalizovanie a čistenie splaškových odpadových vôd, tu súd poukazuje na to, že oprávnené

náklady podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z. z., ktorou
sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a
odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou, na ktoré poukazuje žalovaný vychádzajú z
vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia
výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody

verejnou kanalizáciou, ktorá sa vzťahuje na distribúciu vody regulovaným subjektom, teda subjektom,
ktorý má oprávnenie na distribúciu pitnej vody. Sám žalovaný tvrdí a súd mu dáva aj za pravdu, že nie je
regulovaným subjektom, ktorý je oprávnený dodávať vodu, ani ju nevyrába, je potom nanajvýš otázne,
prečo vypočítavá náklady podľa vyhlášky vzťahujúcej sa na regulované subjekty. Suma sumárum je
možné uzavrieť, že dôkazné bremeno v časti preukázania oprávnenosti zvýšených nákladov, ktoré

požaduje od žalobcu, žalovaný neuniesol.
2.24 K nákladom na opravu a údržbu vodovodnej a kanalizačnej prípojky súd uviedol, že žalovaný ako
vlastník vodovodnej a kanalizačnej prípojky je povinný ex lege zabezpečovať jej opravu a údržbu na
vlastné náklady (§ 4 ods. 7 a ods. 8 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách). Túto
povinnosť má o to viac v prípade zabezpečovania opráv a údržby vnútorného vodovodu označovaného

samotným žalovaným ako vodná stavba v situácii, kedy technické riešenie zabezpečovania dodávky
vody a odvádzania odpadovej vody v celom areály inicioval on sám.
2.25 Na záver súd uviedol, že z vodoprávneho povolenia vyplýva, že práve žalovaný je ten, ktorý
podľa tohto povolenia zabezpečí zásobovanie rekreačných a apartmánových domov vodou z verejného
vodovodu a taktiež zabezpečí odvedenie splaškových odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku

uvedených objektov. Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., v ktorej správe sa
nenachádza ani verejný vodovod, ani verejná kanalizácia v tejto oblasti nie je oprávnená a ani povinná
dodávať vodu a odvádzať splaškovú vodu. Aj keď žalovaný tvrdí, že túto povinnosť podľa zákona
nemá a nie je oprávnený ju vykonávať, dostáva tým žalobcu (a ostatných vlastníkov apartmánových
domčekov v areály Lesná residence) do patovej situácie, nakoľko z predložených a vyššie uvedených

listinných dôkazov mu táto povinnosť vyplýva navyše aj s poukazom na to, že apartmánové domčeky boli
podľa kolaudačného rozhodnutia dané do užívania bez akýchkoľvek vád s prípojkami. Poukazovanie
žalovaného na to, že žalobca má vlastné vodoinštalačné zariadenie nič nemení na skutočnosti, ktorá je
uvedenávprechádzajúcejvete,anatom,žežalobcoviboladoužívaniaodovzdanáriadneskolaudovaná
stavba s prípojkami na vonkajší vodovod a odkanalizovanie do verejnej kanalizácie, a preto je nanajvýš

nezmyselné, aby niekto, kto kupuje riadne skolaudovanú stavbu, bol nútený si prívod pitnej vody a odvod
splaškovej vody riešiť a zabezpečovať sám na svoje vlastné náklady. Žalovaný tvrdil, že na dodávanie
vody a odvod splaškových vôd po kúpe nehnuteľnosti uzavrel žalobca so žalovaným mandátnu zmluvu,
čím chcel poukázať na to, že vyjadrenie žalobcu, že nekupoval nehnuteľnosti v danej lokalite so
žiadnou vadou, nie je pravdivé. Týmto svojím vyjadrením však žalovaný sám uviedol, že práve na tieto

služby (t. j. nie len na užívanie rozvodov, ako to na pojednávaniach tvrdil) bola uzatvorená mandátna
zmluva a sám žalovaný ju vypovedal bez toho, aby mal žalobca možnosť zabezpečenia dodávky vody
a odvodu splaškových vôd iným spôsobom/iným subjektom. Aj z predložených rozhodnutí orgánov
štátnej správy vyplýva, že žalovaný realizoval samotnú výstavbu areálu a zároveň ako vlastník odpredal
riadne dokončenú a skolaudovanú stavbu žalobcovi, vrátane pripojenia na dodávku pitnej vody a odvod

odpadových vôd. Podľa právoplatného kolaudačného rozhodnutia k stavbe apartmánového domčeka,
stavba bola zrealizovaná v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou a s vydaným stavebným
povolením. Stavebné objekty sú ukončené, nič nebráni ich riadnemu a nerušenému užívaniu. Domčeky
sú riadne napojené prípojkami na vonkajší vodovod a odkanalizovane do verejnej kanalizácie.2.26 Súd prvej inštancie mal za to, že rozhodnutie tak, ako znie v II. výroku tohto rozsudku, je
riadne vykonateľné, vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného z 25. septembra 2019, ktorý sám uviedol,
že vodovodná a kanalizačná prípojka sa nachádzajú na ním (rozumej žalovaným) takto označených

parcelách, a preto mu vyhovel. Zároveň poukazuje aj na obdobné rozhodnutie vydané v spore vedenom
Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn. 2Cb/3/2019, v ktorom súd upravil pomery strán sporu rovnako
ako v tomto spore neodkladným opatrením č. k. 2Cb/3/2019-110, právoplatným 26. júla 2019, v odseku
31. odôvodnenia ktorého uviedol, že uložením povinnosti žalovanému sa v danom prípade poskytuje
žalobcovi ako navrhovateľovi neodkladného opatrenia plnohodnotná súdna ochrana a zabezpečuje

i trvalá úprava pomerov medzi stranami, čím toto rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia
konzumuje rozhodnutie vo veci samej. Súd v danom prípade priznal žalobcovi voči žalovanému právo
vyplývajúce mu z článku VII. ods. 3. v spojení s článkom III. ods. 8. mandátnej zmluvy z 1. mája 2011,
v rámci ktorého mu je súdna ochrana efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.
2.27 V súlade s ustanovením § 335 ods. 3 CSP súd prvej inštancie zrušil uznesenie, č. k. 6Cb/2/2019-57

z 9. júla 2019, ktorým v spore nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu zastavenia konania I. výrokom,
zohľadňujúc stav konania vo veci samej, nakoľko trvanie neodkladného opatrenia vzhľadom na
čiastočne vyhovujúci výrok nie je naďalej dôvodné. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zrušení
neodkladného opatrenia zanikajú jeho účinky ex nunc.
2.28 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 1, § 2 ods. 1, ods. 2, § 566 ods.

1 Obchodného zákonníka, § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 1 písm. b), § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7 písm. b), ods. 8 písm.
b), § 28 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7, ods. 8, ods. 9, ods. 10 zákona o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách.
2.29 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP a

s ohľadom na čiastočné späťvzatie žaloby (úspech žalovaného v rozsahu 50 %) a na skutočnosť, že
vo zvyšnej časti bolo žalobe vyhovené (úspech žalobcu v rozsahu 50 %), rozhodol, že žiadna zo strán
sporu nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu I., II. a III. výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalovaný. Namietal, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Namietané nesplnenie procesných podmienok videl v tom, že žalobca v priebehu celého
konania nepredniesol jediné paragrafové zdôvodnenie právnej normy, o ktorú svoj nárok opiera alebo
paragrafové zdôvodnenie právnej normy, ktorú porušuje. Vychádzajúc z podanej žaloby, žalobca bol
povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty
normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo. Z ním predložených dôkazov bolo zrejmé, že nie je

možné zriadiť vecné bremeno tak, ako ho požadoval v žalobe z 19. júna 2019. Súd prvej inštancie v
rámci hospodárnosti konania bol povinný zohľadniť skutkové okolnosti danej veci a právne významné
skutočnosti a na základe toho mal už v tomto momente žalobu bez ďalšieho zamietnuť. V tejto súvislosti
citoval ustanovenie § 52 ods. 1 písm. j) bod 2. a písm. k) bod 2. vodného zákona a zdôraznil, že
súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby bez toho, aby žalobca predložil ako dôkaz rozhodnutie

Obvodného úradu životného prostredia v Kežmarku, č. j. OÚŽP/813-003/2008-Ha z 27. júna 2008,
ktoré sa netýka vodovodnej a kanalizačnej prípojky. Mal za to, že zo zákonnej definície vodnej stavby
obsiahnutej v ustanovení § 52 ods. 1 vodného zákona a písomného vyjadrenia žalobcu je preukázané,
že žalobca zobral späť žalobu na ním zrealizovanú inžiniersku stavbu a povolenú užívacím povolením,
č. j. OÚŽP/801-005/2009-Vr pre vodné stavby SO 23 Vonkajší vodovod a SO 24 Splašková a vonkajšia

kanalizácia. V tomto dôsledku je nepochopiteľné rozhodnutie súdu v časti, ktorým súd zastavil konanie
napriek tomu, že o to nikto nepožiadal a on so späťvzatím žaloby nesúhlasil, a že súdu bol jasné,
že sa jedná o dve rôzne stavby, ako to vyplýva z odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
ktoré sú iba spojené meradlom S., B.. K.. Poprad. Podľa jeho názoru mal súd žalobu zamietnuť.
Popritom trval na tom, že II. výrok napadnutého rozsudku je nevykonateľný, pretože právny vzťah k

žalobcovi v právnom postavení vlastníka susednej nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza vodovodná
a kanalizačná prípojka, neexistuje, a že súd rozhodol o tom, čo nie je sporné. Žalobcovi umožňoval
a umožňuje, aby nerušene užíval jeho vodovodnú a kanalizačnú prípojku a je len na žalobcovi, od
koho a za akých podmienok si zabezpečí dodávku vody prostredníctvom jeho vodovodnej prípojkyz verejného vodovodu a odvod kanalizačných splaškov prostredníctvom jeho kanalizačnej prípojky
do verejnej kanalizácie zo svojej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na pozemku registra C-KN XXXX/
XX v k. ú. Stará Lesná. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom

prvej inštancie tvrdil, že súd aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis, resp. vo svojom rozhodnutí
sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, prečo neaplikoval ním požadovaný hmotnoprávny predpis
(vodná stavba v jeho vlastníctve nie je verejným vodovodom a nepodlieha režimu zákona o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, ale ide o stavebný objekt v zmysle vodného zákona). V
nadväznosti na to podotkol, že preukázal, že a) nie je možné mu uložiť povinnosť dodávky pitnej

vody, keď žalobca nemá zmluvný vzťah (§ 22 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách) s treťou osobou o dodávke vody. Išlo by o nezákonný odber. Aj z dôvodu,
že do dňa podania odvolania nebola podpísaná nová zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd, nie je možné priznať žalobcovi štatút konečného spotrebiteľa a spoluproducenta, b)
je vlastníkom inžinierskej stavby označenej ako stavebný objekt SO 23 - vonkajší vodovod o dĺžke
273 m a na základe stavebného povolenia (keď inžinierska stavba neexistuje a nie je isté, že vôbec

bude zrealizovaná) určiť jeho povinnosť zásobovať nebytové priestory, c) je vlastníkom inžinierskej
stavby označenej ako stavebný objekt SO 24a - vonkajšia kanalizácia splašková o dĺžke 271 m a
inžinierskej stavby označenej ako stavebný objekt SO 24b - vonkajšia kanalizácia dažďová a na základe
stavebného povolenia (keď inžinierska stavba neexistuje a nie je isté, že vôbec bude zrealizovaná)
určiť jeho povinnosť zásobovať nebytové priestory, d) nemá osvedčenie Okresného úradu Kežmarok,

živnostenský odbor o živnostenskom oprávnení na prevádzkovanie viazanej živnosti prevádzkovanie
verejného vodovodu I. až III. kategórie a na prevádzkovanie verejnej kanalizácie I. až III. kategórie a
on ani jeho konateľ nevlastní osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydávané Ministerstvom životného
prostredia Slovenskej republiky na prevádzkovanie verejného vodovodu I. až III. kategórie a osvedčenie
o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejnej kanalizácie I. až III. kategórie, ktoré je osobitnou

podmienkou prevádzkovania vyššie uvedenej viazanej živnosti, e) podľa § 3 ods. 4 písm. b) a písm.
e) zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách sa za verejný vodovod ani jeho súčasť
nepovažujú vodovodné prípojky a vodovody na samostatné zásobovanie jednotlivých objektov a
zariadení vodou, f) podľa § 3 ods. 5 písm. b), písm. d), písm. h) zákona o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách sa za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť nepovažujú kanalizačné prípojky,

samostatné kanalizácie na odvádzanie vôd z jednotlivých objektov a zariadení a kanalizácie slúžiace
výlučne na odvádzanie vôd z povrchového odtoku, g) nie je vlastníkom inžinierskych sietí v zmysle
ustanovenia § 15 a § 16 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a nemá zákonnú
povinnosť dodávať pitnú vodu a odoberať kanalizačné splašky. Naviac súd vec nesprávne právne
posúdil aj napriek tomu, že jeho dôkazy boli podporené odborným stanoviskom obchodnej spoločnosti

G. K., K.. Q.. X.., ktoré súd pripustil ako listinný dôkaz a že sám v odôvodnení napadnutého rozsudku
konštatoval, že nie je subjektom, ktorý je oprávnený dodávať vodu a odoberať kanalizačné splašky. V
súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý proces poukázal na skutočnosť, že napadnutý
rozsudok je sčasti prekvapivý, keďže článok III. bod 8. mandátnej zmluvy z 1. mája 2011 mu ukladá len
povinnosť umožniť žalobcovi používať (okrem iného) aj jeho vodné stavby, avšak tento ani iný článok

tejto zmluvy mu neukladá povinnosť dodávať pitnú vodu, odvádzať kanalizačné splašky a dažďovú
vodu. Namietané nesprávne skutkové zistenia podľa neho spočívali v tom, že ním predložené odborné
stanovisko obchodnej spoločnosti G. K., K.. Q.. X.. týkajúce sa ceny za užívanie vodnej stavby nebolo
počas celého konania žalobcom spochybnené, ani popreté, a preto je cena za užívanie vodnej stavby
vo výške 5,80 eur/m3 dodanej pitnej vody v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP dôvodná. Na základe

uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu zrušil a vec vrátil na nové konanie, prípadne zmenil a priznal žalovanému nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP

bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podanéhoodvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože

rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je potrebné ako vecne správne

potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom

objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. Pokiaľ žalovaný hodnotil ako nesplnenie procesných podmienok zo strany žalobcu neuvedenie

paragrafového zdôvodnenia právnej normy, o ktorú svoj nárok opiera, resp. ktorú žalovaný porušuje,
žalobcapovinnosťuvádzaťparagrafovézneniaprávnychnoriemaninemá,keďžeprávneposúdenieveci
je činnosťou zverenou zákonom výhradne súdu a žalobca má povinnosť v žalobe okrem všeobecných
náležitostí podania uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov
na ich preukázanie a žalobný návrh a následne v priebehu konania uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Navyše, ak by aj žalobca vo svojich podaniach doručených súdu a
výpovediach uskutočnených pred súdom citoval paragrafové znenia zákonných ustanovení, súd nemá
povinnosť posúdiť vec podľa týchto ustanovení, a teda pre úspech alebo neúspech žalobcu v spore
nemá žiadny význam, či žalobca citoval nejaké zákonné ustanovenia.

10. K pripusteniu zmeny žaloby odvolací súd konštatuje, že je právom žalobcu počas konania so
súhlasom súdu meniť žalobu a rovnako je právom žalobcu (v niektorých prípadoch podmienených
súhlasom žalovaného) vziať žalobu sčasti alebo v celom rozsahu späť. V žiadnom prípade však
nemožno týmto úkonom žalobcu pripisovať tie isté následky, keďže zmena žaloby na rozdiel od
späťvzatia žaloby nespôsobuje zastavenie konania. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadom

späťvzatia žaloby odvolací súd tiež podotýka, že žalovaný síce poukazuje na odsek 18. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, avšak interpretuje ho v rozpore s jeho textom.

11. Čo sa týka argumentácie žalovaného ohľadom toho, že je len na žalobcovi, od koho a za akých
podmienok si zabezpečí dodávku vody prostredníctvom jeho vodovodnej prípojky z verejného vodovodu

a odvod kanalizačných splaškov prostredníctvom jeho kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie zo
svojej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na pozemku registra C-KN XXXX/XX v k. ú. Stará Lesná, odvolací
súd zdôrazňuje, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že za okolností, ktoré mimochodom predurčil
uskutočnenými stavebnými úpravami areálu práve žalovaný ako stavebník, resp. investor, si žalobcav súčasnosti nemôže zabezpečiť dodávku vody a odvod kanalizačných splaškov prostredníctvom inej
právnickej osoby alebo fyzickej osoby ako žalovaného.

12. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd mal na danú vec aplikovať ustanovenia vodného
zákona, nie ustanovenia zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách odvolací súd dáva
do pozornosti predmet úpravy oboch citovaných zákonov, a teda to, že zatiaľ čo vodný zákon upravuje
právaapovinnostifyzickýchosôbaprávnickýchosôbkvodámanehnuteľnostiam,ktorésnimisúvisiapri
ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy

a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona a podmienky prepravy vody odobranej z
vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky
na osobnú spotrebu a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch, zákon
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách upravuje zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie
verejných vodovodov a verejných kanalizácií, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb
pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok,

pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

13. Odhliadnuc od toho odvolací súd poukazuje na článok VII. ods. 3. prvú vetu mandátnej zmluvy, podľa
ktorého v prípade vypovedania zmluvy zo strany mandatára je tento povinný zabezpečovať vykonávanie
činnosti podľa čl. III. tejto zmluvy až do doby, kým výkon týchto činností nebude zabezpečený treťou

osobou, a to v rozsahu, aby mandatárovi nevznikla nevykonávaním takýchto činností akákoľvek škoda.
14.Vzhľadomnatopovažujeodvolacísúdzaneopodstatnenúďalšiuargumentáciužalovanéhouvedenú
v odvolaní týkajúcu sa riešenia daného problému so žalobcom a nehnuteľnosti žalobcu.

15. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že odborné stanovisko obchodnej

spoločnosti G. K., K.. Q.. X.. týkajúce sa ceny za užívanie vodnej stavby nebolo počas celého konania
žalobcom spochybnené, ani popreté, a preto je cena za užívanie vodnej stavby vo výške 5,80 eur/m3
dodanej pitnej vody dôvodná, pretože žalobca v priebehu konania prezentoval svoje dôvody, pre ktoré
odmieta žalovanému uhrádzať ním požadované platby a súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, prečo nemohol z odborného stanoviska predloženého žalovaným vychádzať.

16. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. zodpovedá aj súvisiaci výrok o
trovách konania.

17. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a

vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.
2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom

takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné
trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).