Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Pc/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120205820
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120205820.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavavkonanípredsudkyňouMgr.AndreouTomašovičovouvprávnejvecinavrhovateľky:

C. R., M.. XX.XX.XXXX, Q. A. XXXX/XX, A., zastúpená: AK Neuschlová, s.r.o., IČO: 36 861 359, so
sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: L.. F.
R., M.. XX.X.XXXX, Q. P.Š. XXX/XX, Q., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť osoby, ktorá je povinná platiť výživné voči navrhovateľke zo sumy
160 eur mesačne na sumu 270 eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 1.9.2020.

II. Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.

III. Osoba, ktorá je povinná platiť výživné je povinná zaplatiť navrhovateľke zročné výživné v sume 1.650
eur za obdobie od 1.9.2020 do 30.11.2021 v pravidelných splátkach po 45 eur mesačne, spolu s bežným
výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty
výhody splátok.

IV. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 37P/6/2017-86 zo dňa 18.10.2017, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/19/2018-127 zo dňa 18.6.2018, v časti výšky výživného
na navrhovateľku.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.7.2020 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zvýšil výživné na navrhovateľku zo sumy 160 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne od 1.9.2020,
z dôvodu zmeny pomerov na jej strane.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 37P/6/2017-86
zo dňa 18.10.2017 bolo rozhodnuté o zvýšení výživného vo vzťahu k nej na sumu 160 eur mesačne,
a to počnúc 2.3.2017. Od poslednej úpravy výživného uplynuli už takmer 3 roky a za túto dobu
sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane navrhovateľky. Rozhodujúcou okolnosťou pre
zmenu pomerov je predovšetkým zvýšenie jej odôvodnených potrieb spôsobené jej vyšším vekom
ako aj jej nástupom na vysokoškolské štúdium počnúc septembrom 2020. Navrhovateľka mala v čase

poslednej úpravy výživného 17 rokov a navštevovala Strednú umeleckú školu v Trenčíne. V súčasnosti
okrem nákladov na bývanie, stravu, oblečenie, kozmetiku, drogériu či dopravu, má navrhovateľka
predovšetkým náklady súvisiace so štúdiom. V školskom roku 2020/2021 nastúpi do 1. ročníka denného
štúdia na Univerzite sv. Cyrila a Metoda, na Fakulte marketingovej komunikácie, odbor marketingovákomunikácia v Trnave. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole jej tak vzniknú viaceré výdavky,
rovnako tak aj v súvislosti s uspokojovaním svojich kultúrnych potrieb a záujmov. Počas štúdia na
vysokej škole má záujem sa prostredníctvom programu Erasmus vzdelávať aj v zahraničí, minimálne na

obdobie 2 semestrov (12 mesiacov). Navrhovateľka je zdravá, v súvislosti so zdravotným stavom nemá
zvýšené výdavky, s výnimkou poplatkov na zdravotné ošetrenie príp. očkovanie nad rámec povinnej
schémy. Vo voľnom čase sa venuje športu, cvičeniu, snowboardu, s čím sú taktiež spojené náklady na
zakúpenie športových pomôcok, ale aj náklady na cestovanie a pobyty, ako aj vstupné na športoviská.
Ďalej sa venuje svojim umeleckým záľubám, ku ktorým potrebuje pomôcky. Momentálne si taktiež robí

vodičský preukaz skupiny B, s čím sú spojené náklady na získanie samotného vodičského oprávnenia.
K oprávneným výdavkom je potrebné tiež zahrnúť aj náklady súvisiace so starostlivosťou o domáce
zvieratá. Navrhovateľka s matkou, matkiným manželom a maloletým bratom býva od februára 2013 v
rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve matky. Vzhľadom k tomu, že študuje, navrhovateľka
nie je zárobkovo činná a teda je výživou odkázaná na svojich rodičov. Jej matka je zamestnaná,
pôsobí ako manažér v spoločnosti Alfa Medical Team, s.r.o. Trnava, v ktorej je zároveň aj spoločníkom

vlastniacim obchodný podiel na spoločnosti o veľkosti 1.992 eur, čo zodpovedá 30 % základného
imania. Priemerný mesačný príjem jej matky je cca 850 eur. Okrem navrhovateľky má matka vyživovaciu
povinnosť aj k jej maloletému bratovi Juliánovi. Otec navrhovateľky, ktorý je povinný platiť výživné, javí
o navrhovateľku a jej brata minimálny záujem, nestretáva sa s nimi a okrem výživného na potreby
navrhovateľky a maloletého Juliána, iným spôsobom na ich výživu neprispieva, ani príležitostnými darmi

k sviatkom, maturite či Vianociam. Na základe uvedeného navrhovateľka žiada, aby súd zvýšil výživné
na požadovanú sumu 300 eur mesačne.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a povinného, ktorý má platiť výživné,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 37P/6/2017-86

zo dňa 18.10.2017, s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/19/2018-127 zo dňa 18.6.2018,
s rozhodnutím o prijatí na štúdium na vysokej škole, s potvrdeniami o návšteve vysokej školy v
akademickom roku 2020/2021 a v akademickom roku 2021/2022, s potvrdením o príjme matky
navrhovateľky, s potvrdením o príjme manžela matky navrhovateľky, s daňovým priznaním spoločnosti
Alfa Medical Team, s.r.o. Trnava za rok 2020, s oznámením Daňového úradu Bratislava, so Zmluvou o

nájme bytu, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Navrhovateľka pred súdom uviedla, že aktuálne študuje dennou formou v druhom akademickom roku
na Univerzite sv. Cyrila a Metoda, Fakulta masmediálnej komunikácie v Trnave. Jej výdavky v súvislosti
so štúdiom sú na zabezpečenie učebníc a skrípt, tento akademický rok ich výšku odhaduje na sumu

do 50 eur, v minulom akademickom roku to bolo do 30 eur. Do školy cestuje hromadnou dopravou v
rámci Trnavy, tento výdavok odhaduje na 20 eur mesačne. Na online výučbu využíva notebook, ktorý
bol zakúpený pred dvomi rokmi v hodne 1.000 eur. Na niektoré predmety a rovnako aj na niektoré svoje
záujmy potrebuje zakúpiť grafické programy, za ktoré platí poplatok 20 eur mesačne, ďalšie výdavky v
súvislosti so štúdiom už nemá. V budúcnosti by sa rada venovala športu a tancu, ktorému sa venovala v

období pred nástupom na strednú školu a rada by sa vrátila k výučbe baletu v súkromnom pohybovom
štúdiu, kde odhaduje výdavok asi 200 eur mesačne. K tejto výučbe si tiež bude musieť zakúpiť rôzne
pomôcky, s čím tiež budú ďalšie výdavky. V priebehu konania navrhovateľka absolvovala vodičský kurz,
za ktorý zaplatila 600 eur a asi pred 5. mesiacmi si zadovážila okuliare, kde bol výdavok asi 100 eur.
Rada by bývala s kamarátkami v centre Trnavy, odkiaľ by možno mala bližšie do školy, i keď hromadnú

dopravu bude musieť naďalej využívať. Výdavky na takéto bývanie v centre mesta navrhovateľku vyjdú
na 200 eur mesačne ako aj ďalšie výdavky na energiu a stravu. Ďalšie výdavky ktoré navrhovateľka
má, sú na oblečenie cca 70 eur mesačne, na stravu okolo 130 eur a na kultúru vo výške cca 30 eur
mesačne. Navrhovateľka býva spolu s matkou, manželom matky a so svojim bratom v rodinnom dome,
ktorý je vo vlastníctve matky a jej manžela. Matka je zamestná v spoločnosti Alfa Medical Team, s.r.o.

Trnava, kde dosahuje čistý mesačný príjem v priemernej výške 841,75 eur v čistom. Nevie o žiadnom jej
inom príjme. Manžel matky je zamestnaný v tej istej spoločnosti ako jej matka a dosahuje príjem okolo
840 eur mesačne. Spoločne s matkou sú zároveň aj spoločníkmi tejto spoločnosti a vlastnia obchodný
podiel vo výške po 30 % každý. Navrhovateľka nevlastní žiaden majetok, hnuteľný ani nehnuteľný, nemá
vedomosť, že by jej matka vlastnila majetok väčšej hodnoty, okrem rodinného domu. Navrhovateľkin brat

Julián je študentom 2. ročníka strednej školy. Výživné voči nemu bolo povinnému platiť výživné zvýšené
rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 13P/44/2020 zo dňa 7.12.2020 zo sumy 140 eur na sumu
220 eur mesačne. Povinný platiť výživné, si vo vzťahu k nej platí výživné riadne a včas, zročné výživnému nevzniklo. O jej štúdiu na vysokej škole má vedomosť, o jej prospech a ani o náklady súvisiace so
štúdiom, sa ale nezaujíma.

5. Povinný platiť výživné pred súdom uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí z toho dôvodu, že je
dlhodobo, viac ako 5 rokov, práceneschopný a nemá žiadny príjem. Je odkázaný na pravidelnú lekársku
starostlivosť, avšak doklad o práceneschopnosti nemá a nakoľko je samostatne zárobkovo činná osoba,
svoju pracovnú neschopnosť posudzuje len on sám. Denne berie lieky, ktoré bude užívať do konca
života. Navštevuje lekárov a tiež bol tento rok aj operovaný. Pretože jeho ochorenia sú chronického

charakteru, sťažujú mu uplatnenie na trhu práce. Naposledy bol zamestnaný v spoločnosti CASPER
Media, s.r.o. Bratislava, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, tento postupne zanikol. Nakoľko
je jediným spoločníkom tejto spoločnosti, jeho pracovný pomer bol rozviazaný z jeho vlastného podnetu.
Presne si nepamätá, aký príjem dosahoval, ale bolo to na úrovni základného príjmu. Následne sa už
nezamestnal nikde, pretože mu začali zdravotné problémy. Spoločnosť CASPER Media, s.r.o., ktorej
je jediným spoločníkom, je toho času v úpadku asi 7 rokov a nedosahuje žiaden príjem, konkurz na

spoločnosť doposiaľ vyhlásený nebol. Za roky 2019 a 2020 spoločnosť daňové priznanie k dani z príjmu
nepodala. Okrem tohto, podniká na základe živnostenského listu pod obchodným menom L.. F. R. -
CASPER MEDIA s miestom podnikania Bratislava - Karlova Ves. Daňové priznanie za roky 2019 a
2020 ani ako živnostník nepodal, pretože nepresiahol zákonom stanovenú výšku príjmu, podnikateľskú
činnosť prerušenú nemá. Je nezamestnaný bez evidencie na úrade práce, nemá žiaden príjem viac

ako 5 rokov od ukončenia aktívnej činnosti spoločnosti. To, že je schopný platiť výživné na syna a na
navrhovateľku, a že je schopný hradiť aj svoje základné potreby, je povinnému umožnené len vďaka
ústretovosti, pretože všetky svoje výdavky hradí vďaka podpore svojej matky, bratov a priateľov, ktorí
mu spolu tento rok poskytli sumu okolo 5.000 eur. Ťažko povedať, či sa z ich strany jedná o pôžičku
alebo o dar. Z týchto peňazí hradí svoje nevyhnutné výdavky, pričom prioritou je pre neho hradenie

výživného na deti spolu v sume 300 eur mesačne. Okrem toho uhrádza svoje zdravotné poistenie 78,90
eur mesačne, nedoplatok na poistnom 100 eur mesačne, za lieky 50 eur, za telefón 20 eur mesačne,
za ošatenie príležitostne 20 eur, na osobnú hygienu 15 eur mesačne. Ďalšie výdavky nemá. Od roku
2010 býva v domácnosti u svojej matky, za čo matke neprispieva žiadnou sumou. Ak čokoľvek povinný
potrebuje, volá svojim bratom, priateľom alebo matke s otázkou, či mu vedia peniaze požičať alebo

venovať. Tento mesiac si požičal od priateľov okolo 400 eur a od bratov 200 až 300 eur. Vzhľadom k
jeho zdravotnej situácii to takto funguje každý mesiac, a to od doby kedy stratil svoj príjem, približne 5-7
rokov. Nevie zrátať, akú sumu doposiaľ dlží svojim priateľom a rodine. Nemá stanovené podmienky za
akých má požičané peniaze vrátiť, nejde o úročenú pôžičku a dúfa, že to bude vedieť vrátiť v čase, kedy
sa mu zlepší zdravotný stav. Na pokrytie jeho potrieb mu požičiava peniaze aj matka, ktorá má 78 rokov

a ešte je zamestnaná. Nevlastní majetok väčšej hodnoty. Zdravotný stav povinného obmedzuje hlavne
vo fyzickej práci, čiastočne aj v duševnej práci. Dosiahol vzdelanie v odbore masmediálna komunikácia.
Výživné si platí riadne, zročné výživné mu nevzniklo. Pri príležitosti sviatkov prispieva deťom aj nad
rámec výživného, záleží to od jeho možnosti a schopnosti. S navrhovateľkou sú v korektnom vzťahu,
komunikujú spolu telefonicky, aj viackrát do mesiaca. Naposledy sa stretli pred mesiacom.

6. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37P/6/2017-86 zo dňa 18.10.2017, ktorým súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca voči v tej dobe ešte maloletej Laure zo sumy 100 eur na sumu 160
eur mesačne a vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému Juliánovi zo sumy 100 eur na sumu
140 eur mesačne, súd z odôvodnenia rozhodnutia zistil, že pri určení výživného bolo vychádzané z

potenciálneho príjmu otca ktorý by mohol dosahovať s ohľadom na skutočnosť, že v bratislavskom
regióne je možné bez problémov získať zamestnanie. Podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom
SR, priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok 2016 bola v SR 912 eur, v bratislavskom kraji
1.265 eur a v odvetví informácie a komunikácie vo výške 1.892 eur mesačne. Súd tak zistil, že u otca,
u ktorého nebolo preukázané, že by bol vážne chorý alebo invalidný, alebo že by mal obmedzenia pre

ktoré by z objektívnych dôvodov nemohol pracovať alebo zamestnať sa, bola možnosť z ktoréhokoľvek
takéhoto príjmu platiť bez vážnejších problémov zvýšené výživné. Rozsudok nadobudol v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/19/2018-127 zo dňa 18.6.2018, právoplatnosť dňa
31.7.2018.

7. Z rozhodnutia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave zo dňa 18.6.2020 vyplýva, že navrhovateľka
bola v akademickom roku 2020/2021 prijatá na štúdium na vysokej škole dennou formou, a to na
štúdium bakalárskeho študijného programu marketingová komunikácia, v študijnom odbore mediálne
a komunikačné štúdia. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 2.9.2021 vyplýva, že navrhovateľka jev akademickom roku 2021/2022 riadnou študentkou Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv.
Cyrila a Metoda v Trnave.

8. Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 9.9.2021 vyplýva, že navrhovateľka je jednou z nájomníčok bytu, ktorý
sa nachádza na ulici W. č. 4, A., pričom zmluva je uzatvorená na dobu určitú do 9.9.2022 a nájomné
je vo výške 650 eur mesačne.

9. Z potvrdenia zamestnávateľa o príjme matky navrhovateľky, spoločnosti Alfa Medical Team, s.r.o.

Trnava súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky navrhovateľky za obdobie máj 2020 až apríl
2021 bol 915,33 eur.

10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení do 31.12.2020, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 214,83 eur mesačne, ak ide o

jednu plnoletú fyzickú osobu.

11. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákon o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

19. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.

21. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery
na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd
porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj novéhorozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového

prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Naposledy bolo o výživnom na v tom čase maloletú C., t.č. plnoletú navrhovateľku, rozhodnuté

rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 37P/6/2017-86 zo dňa 18.10.2017 v čase, keď navrhovateľka
mala 17 rokov, bývala u matky a od 1.9.2016 študovala na strednej škole v Trenčíne, kde aj bývala
na internáte. Išlo o strednú umeleckú školu, kde sa vyžadujú špeciálne študijné pomôcky ako napr.
notebook, grafický tablet, zrkadlový fotoaparát, software, umelecký spotrebný materiál a pod., čo
predpokladalo vyššie výdavky na štúdium. Za internát matka platila mesačne 90 eur, za stravu na
internáte 70 eur a zvýšené výdavky mala matka aj v súvislosti s dopravou dieťaťa do školy a tiež z

dôvodu potreby poskytovať jej vyššie vreckové, a zvýšených nákladov na mobilný telefón. Maloletá bola
zdravá, iné zvýšené výdavky na ňu neboli.

23.Poporovnaníokolnostídôležitýchpreurčenievýživného,takvčaseposlednéhorozhodnutia,akoajv
súčasnosti,dospelsúdkzáveru,ženastranenavrhovateľkydošlokpodstatnejzmenepomerov,zaktorú

súd považoval štúdium na vysokej škole, na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorá skutočnosť
(prechod na vyšší stupeň školského systému) už sama o sebe je podstatnou zmenou pomerov, nakoľko
so štúdiom na vysokej škole sú spojené vyššie výdavky v porovnaní s výdavkami na strednej škole.
Navrhovateľka v čase posledného rozhodnutia mala 17 rokov, toho času má 21 rokov a je dospelou
ženou, výdavky ktorej sú vyššie ako výdavky dieťaťa, od posledného rozhodnutia do začatia tohto

konania zároveň uplynula doba štyroch rokov, uplynutie ktorej podľa názoru súdu má za následok nárast
životných nákladov, ktoré skutočnosti samé o sebe možno považovať za podstatnú zmenu pomerov na
strane navrhovateľky.

24. Matka navrhovateľky v čase posledného rozhodnutia mala príjem zo zamestnania vo výške 621,28

eur mesačne, poberala prídavky na deti 47,04 eur mesačne, ďalšie príjmy nemala, manžel matky bol
samostatne zárobkovo činnou osobou s príjmom cca. 3.000 eur mesačne. Na chod domácnosti vrátane
spotreby energií, poplatkov, daní a ostatných nákladov mala rodina matky výdavky 400 eur mesačne,
mimoriadne zvýšené výdavky rodina nemala. V prípade povinného v čase ostatného rozhodnutia súdu
sa nepodarilo zistiť takmer žiadne údaje o jeho príjmoch a výdavkoch. Otec súkromne podnikal v

oblasti médií, reklamnej a propagačnej činnosti, bol živnostníkom a aj jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti CASPER Media, s.r.o.. Podľa oznámenia daňového úradu a aj podľa vyjadrenia otca, otec
akoživnostníkaanispoločnosťCASPERMedia,s.r.o.nepodalidaňovépriznaniezazdaňovacieobdobie
rokov 2015 a 2016 pre údajne nízky dosiahnutý príjem. Výdavky otca taktiež zistené neboli. Súd preto
vychádzal pri určení výživného z potenciálneho príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať.

25. V čase podania tohto návrhu matka navrhovateľky bola zamestnaná s priemerným mesačným
príjmom vo výške 915,23 eur. Naďalej mala vyživovaciu povinnosť voči maloletému T.. Povinný platiť
výživné je nezamestnaný, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá žiadne štátne dávky.
Aj naďalej je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti CASPER Media, s.r.o. Bratislava a je

živnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom L.. F. R. - CASPER MEDIA s miestom podnikania
Bratislava - Karlova Ves. Žiadne príjmy a ani výdavky povinného sa nepodarilo súdu žiadnym spôsobom
zistiť a na ich preukázanie povinný súdu nepredložil žiaden dôkaz a ani nenavrhol vykonanie žiadneho
dôkazu. Povinný má vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke a k maloletému T..

26. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle
ktorých súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča a zohľadní právo dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. V danom prípade súd zistil, že navrhovateľka naďalej žije
spolu s matkou, jej manželom a maloletým bratom v rodinnom dome. Od 1.9.2020 začala študovať na
vysokej škole. V priebehu konania súdu tvrdila, že má jednorazové výdavky na zabezpečenie učebníc

a skrípt odhadom do 50 eur, čo po prepočte na celý akademický rok predstavuje sumu 5 eur mesačne,
výdavky na cestu do školy hromadnou dopravou 20 eur mesačne, výdavky na grafické programy ktoré
využíva na niektoré predmety a na svoje záujmy 20 eur mesačne, ďalšie výdavky v súvislosti so štúdiom
neuvádzala. V súvislosti s vodičským kurzom vynaložila výdavok 600 eur (po prepočte na jednotlivémesiace v rámci roka 50 eur mesačne), a zadovážila si okuliare v hodnote asi 100 eur (po prepočte 8,33
eurmesačne).Výdavkynaoblečenieodhadlanasumu70eurmesačne,nastravu130euranakultúru30
eur mesačne. Navrhovateľka tiež prezentovala svoj záujem venovať sa v budúcnosti športu a tancu, tak

ako to bolo v období pred jej nástupom na strednú školu, keď v tejto súvislosti odhadovala vynaloženie
výdavku asi 200 eur mesačne, v priebehu konania vynaloženie žiadnych takýchto výdavkov súdu však
nepreukázala, takže zrejme zostalo len pri jej plánoch v tejto oblasti sa realizovať. Svoj zámer, bývať s
kamarátkami vcentreTrnavy,súdupreukázalanájomnomzmluvou,zktorejvyplynulvýdavoknabývanie
z jej strany vo výške 162,50 eur a ďalšie, zatiaľ nepreukázané výdavky na energie a stravu. Z takto

prezentovaných výdavkov zo strany navrhovateľky dospel súd k záveru, že mesačne navrhovateľka
vynakladá výdavky na štúdium vo výške 45 eur (učebnice 5 eur, doprava 20 eur, programy 20 eur), jej
ďalšie výdavky vo výške asi 230 eur (oblečenie 70 eur, strava 130 eur, kultúra 30 eur) a mimoriadne,
jednorazové výdavky v priebehu jedného roka 58,33 eur (vodičský preukaz 50 eur, okuliare 8,33 eur).
Celkovo tak mesačné výdavky navrhovateľky sú v priemernej výške okolo 275 eur, spolu s mimoriadnymi
výdavkami v sume do 340 eur mesačne. Pri zisťovaní opodstatnených výdavkov navrhovateľky súd

nezohľadnil výdavky na šport a balet, keď tieto navrhovateľka zatiaľ nevynaložila, uvažuje o potrebe
ich vynaloženia len do budúcna, k čomu v podstate ani nemusí prísť, pričom súd môže pri svojom
rozhodovaní vychádzať len zo stavu, ktorý existuje v čase jeho rozhodovania. Pokiaľ ide o výdavok
na samostatné bývanie navrhovateľky v centre Trnavy, súd na tento výdavok neprihliadol, nakoľko
jeho vynaloženie nepovažoval za účelné a nevyhnutné pre to, aby navrhovateľka mohla študovať a

pripravovať sa na svoje budúce povolanie. Navrhovateľka má zabezpečené bývanie v rodinnom dome,
v ktorom býva so svojou matkou, jej manželom a svojim bratom. Tento rodinný dom sa podľa zistenia
súdu nachádza od univerzity, na ktorej navrhovateľka študuje, vo vzdialenosti 5,8 km s trvaním cesty z
domu na univerzitu cca 8 minút. Byt, ktorý má navrhovateľka v nájme v centre mesta, sa od univerzity
nachádza vo vzdialenosti 2 km s trvaním cesty cca 4 minúty (uvedené údaje súd zistil z internetovej

stránky mapy.cz a súd si je vedomý toho, že je potrebné prihliadnuť aj na to, že uvedený čas trvania
cesty závisí od hustoty cestnej premávky v daný čas). Aj vzhľadom na takto zistené údaje bol súd
toho názoru, že výdavky navrhovateľky v súvislosti s jej bývaním v prenajatom byte nie sú účelné,
keď nepreukázala, že by sa jej bývaním v centre mesta výrazne zlepšili podmienky na cestovanie do
školy znížením vzdialenosti ktorú musí prejsť, prípadne výraznou úsporou času ktorý cestovaniu musí

venovať, najmä, keď ako sama na pojednávaní uviedla, hromadnú dopravu bude možno musieť naďalej
využívať, takže bývaním v centre jej náklady na dopravu neodpadnú, naopak výdavky sa jej neprimerane
zvýšia na nájomné, energie a stravu. Samostatné bývanie navrhovateľky za takýchto okolností súd teda
vyhodnotil len ako snahu osamostatniť sa, prípadne ako snahu bývať s priateľkami mimo rodiny, avšak
za cenu neúčelne vynaložených nemalých finančných prostriedkov. Na základe dokazovania tak mal súd

preukázané odôvodnené výdavky na výživu navrhovateľky vo výške maximálne do 300 eur mesačne (v
prípade mimoriadnych výdavkov maximálne do 350 eur mesačne). Na výdavkoch v tejto výške sa potom
majú podieľať primerane a v závislosti od svojich možností a schopností obaja rodičia navrhovateľky,
keďže vzhľadom na dospelý vek navrhovateľky, si už nevyžaduje osobnú starostlivosť svojej matky.

27. Pri určení výšky výživného súd vychádzal aj z vyjadrení povinného ohľadom jeho príjmu. Už v čase
posledného rozhodovania súdu o výživnom otca na v tej dobe ešte maloletú navrhovateľku, sa súdu
nepodarilo zistiť tak príjmy otca ako ani jeho výdavky, a otec súdu svoje príjmy ani nepreukázal. Už
v tej dobe súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca, ktorý by pri svojom vzdelaní mohol dosiahnuť.
V priebehu tohto konania povinný o svojich majetkových pomeroch uviedol, že nedosahuje žiaden

príjem, pretože je dlhodobo (viac ako 5 rokov) práceneschopný, je nezamestnaný bez evidencie na
úrade práce, nepoberá žiadne štátne dávky a je úplne odkázaný na ústretovosť svojej matky, bratov a
priateľov. Pokiaľ ide o nepriaznivý zdravotný stav otca a svoju práceneschopnosť, túto súdu žiadnym
spôsobom nepreukázal a skutočnosti ohľadom nemožnosti uplatniť sa pre nepriaznivý zdravotný stav
na trhu práce, zostali tak len v rovine jeho tvrdenia. Súd teda nemal preukázané, že by bol vážne chorý

alebo invalidný, alebo že by mal akékoľvek zdravotné obmedzenia, pre ktoré by z objektívnych dôvodov
nemohol pracovať alebo zamestnať sa tak, aby mal možnosť zo svojho príjmu platiť bez vážnejších
problémov zvýšené výživné. Rovnako povinný platiť výživné súdu žiadnym spôsobom nepreukázal ani
to, že si všetky finančné prostriedky na výživné pre deti ako aj na svoje osobné potreby zadovažuje
od svojej rodiny a priateľom, ktorí mu tieto prostriedky na jeho požiadanie požičajú alebo darujú. Je

potrebné uviesť aj to, že je veľmi nepravdepodobné, aby ktokoľvek, či už z rodiny alebo priateľov,
bol ochotný po dobu 5-7 rokov požičiavať alebo dokonca darovať neobmedzené množstvo peňazí na
základe požiadania, dospelej osobe v produktívnom veku, a to dokonca bez toho, aby boli určené
podmienky, za ktorých by malo dôjsť k vráteniu týchto prostriedkov. Povinný si takýmto spôsobom, podľajeho vyjadrenia, zabezpečoval prostriedky aj od svojej matky, ktorá je na rozdiel od neho, zamestnaná aj
napriek svojmu pomerne vysokému veku, pričom povinný ani len netvrdil, že má snahu v budúcnosti sa
zamestnaťalebonejakýmspôsobomsizabezpečiťpríjem,zktoréhobypožičanépeniazeprípadnevrátil,

alebo z ktorého by si výživné mohol riadne platiť. Takéto správanie zo strany povinného platiť výživné
je možné potom považovať aj za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, keď pri svojej vedomosti
o existencii jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke a ďalšiemu maloletému dieťaťu, náklady
na výživu ktorých sa prirodzene plynutím času zvyšujú, neurobil nič pre to, aby si zabezpečil aspoň
minimálny príjem tak, aby nebola výživa detí z jeho strany ohrozená tým, že si nebude vládať plniť svoju

vyživovaciu povinnosť, keď napriek tomu, že jeho spoločnosť nevykazovala žiaden zisk a bola stratová,
nenašiel si inú, lepšie platenú prácu počas doby viac ako sedem rokov.
Súd v priebehu konania mal však preukázané, že povinný platiť výživné je živnostníkom podnikajúcim
pod obchodným menom L.. F. R. - CASPER MEDIA a aj jediným spoločníkom spoločnosti CASPER
Media, s.r.o.. Svoju podnikateľskú činnosť nemá doposiaľ prerušenú, daňové priznanie dlhodobo
(minimálne od roku 2015 ako to bolo skonštatované už v poslednom rozhodnutí o výživnom) nepodáva.

Za celé toto obdobie, kedy nedosahoval žiaden príjem z podnikania (podľa jeho vlastných tvrdení),
však neurobil nič pre to, aby si akýkoľvek iný príjem zabezpečil. Povinný teda ako osoba, ktorá má
príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súdu svoj príjem žiadnym spôsobom
nepreukázal a súdu ani nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Postup
súdu v takejto situácii potom upravuje vyššie citované ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, a v

prípade nesplnenia si tejto povinnosti zo strany rodiča zákon predpokladá, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. V roku 2021 bola výška
životného minima, pokiaľ ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, v sume 214,83 eur mesačne. Postupom
podľa citovaného ustanovenia súd ustanovil výšku príjmu povinného platiť výživné na sumu 4.296,60 eur
mesačne (t.j. 20 x 214,83 eur). Nakoľko povinný svoje príjmy súdu nepreukázal, nepredložil podklady na

zhodnotenie svojich majetkových pomerov a neumožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa
osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie, postupoval súd podľa
ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine a príjem povinného, z ktorého vychádzal pri zisťovaní jeho
možností a schopností platiť navrhovateľke zvýšené výživné, ustálil na sumu 4.296,60 eur mesačne.
Vzhľadom na uvedené možno prijať záver, že platenie výživného vo výške 270 eur navrhovateľke, je

v jeho možnostiach.

28. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu navrhovateľky je možné čiastočne
vyhovieť, keď vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka
je síce plnoletá, avšak študuje na vysokej škole dennou formou a stále sa pripravuje na svoje budúce

povolanie. Navrhovateľka je teda naďalej odkázaná na výživné od svojich rodičov, teda aj od otca, keďže
nie je schopná sama sa živiť. Pri rozhodovaní súd vychádzal z príjmu povinného v zmysle § 2 Zákona
o životnom minime v spojení s § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý súd ustálil vo výške 4.296,60 eur
mesačne, z ktorej sumy bolo možné zvýšiť výživné povinného na navrhovateľku zo sumy 160 eur na
sumu 270 eur od jej nástupu na štúdium na vysokej škole, vychádzajúc z preukázaných odôvodnených

výdavkov navrhovateľky v priemernej výške do 300 eur mesačne.

29. Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu na zvýšenie výživného vo výroku I.
čiastočne vyhovel, keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného, keď
od poslednej úpravy výživného uplynula už značná doba, navrhovateľka je vekovo staršia, študuje na

vysokej škole a tak aj jej náklady sa zvýšili, pričom zároveň súd dospel aj k záveru, že výživné bolo
určené v takej výške, v ktorej ho povinný môže riadne a včas uhrádzať. Na druhej strane, takto určené
výživné spolu s primeraným výživným od matky navrhovateľky a prídavkami na dieťa, je podľa názoru
súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby navrhovateľky v celej miere,
keď v konaní neboli preukázané potreby navrhovateľky v takom rozsahu, aby odôvodňovali určiť výživné

až v takej výške ako žiadala. Z toho dôvodu súd jej návrh na zvýšenie výživného v rozsahu nad určené
výživné 270 eur ako nedôvodný, vo výroku II. zamietol.

30. Súd zvýšil výživné povinného voči navrhovateľke odo dňa 1.9.2020 tak, ako to žiadala a to
s poukazom na citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď minimálne od tohto dňa

preukázateľnedošlonastranenavrhovateľkykzmenepomerovjejnástupomnavysokoškolskéštúdium,
takže rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od tohto dátumu.31. Povinný platiť výživné v tomto rozhodnom období platil navrhovateľke výživné v sume 160 eur
mesačne, z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 1.9.2020 do 30.11.2021 v sume 1.650
eur (za 15 mesiacov od septembra 2020 do novembra 2021 v sume po 270 eur mesačne spolu v sume

4.050 eur), po zohľadnení výživného, ktoré na základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie
povinný navrhovateľke zaplatil (za 15 mesiacov od septembra 2020 do novembra 2021 v sume po 160
eur mesačne spolu 2.400 eur). Preto súd umožnil povinnému zaplatiť popri bežnom výživnom aj toto
zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 45 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia,
keď súd zohľadnil výšku určeného bežného výživného, výšku zročného výživného, zistené osobné a

majetkové pomery povinného a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov.

32. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 157 Civilného mimosporového poriadku zmenil vo výroku
IV. rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 37P/6/2017-86 zo dňa 18.10.2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/19/2018-127 zo dňa 18.6.2018 v časti výšky výživného na
navrhovateľku.

33. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania

rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku,
keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd

nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového
poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov
konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku
s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).