Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. jún 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Csp/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201017
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8220201017.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53
255 739, proti žalovanému: O. D., E.. XX.XX.XXXX, I. Ť.C. XXX/X, XXX XX I., o zaplatenie 151,69 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 151,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 151,69 Eur od 11.12.2018 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 08.06.2020 sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 151,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne z tejto sumy počnúc od 11.12.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodil žalobca od „Zmluvy o postúpení pohľadávok“ z

10.12.2018 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“), na základe ktorej banka - Československá
obchodná banka, a.s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“, alebo aj „postupca“) svoju pohľadávku voči
žalovanému postúpila na žalobcu (ďalej tiež aj len „postupník“).

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná pohľadávka vznikla na základe zmluvy č.
4006385384/7500 uzavretej 26.05.2008 medzi pôvodným veriteľom (postupcom) na jednej strane a
žalovaným na strane druhej (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému

peňažné prostriedky. Podľa žalobcu súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej
len „VOP“) pôvodného veriteľa, pričom cit. „Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti...“
boli upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca má za to, že Zmluva cit. „... obsahuje všetky znaky a
spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ...“. Podľa žalobcu
žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. Ku dňu

postúpenia predstavovala pohľadávka postupníka (žalobcu) voči žalovanému sumu 151,69 Eur, ktorá
pozostávala z neuhradenej istiny úveru v sume 151,69 Eur a keďže žalovaný po postúpení pohľadávky
neučinil na splatene svojho dlhu žiadnu úhradu, žalobca sa titulom postúpenia mu tejto pohľadávky
domáha žalobou voči žalovanému zaplatenia mu tejto jemu postúpenej sumy istiny v sume 151,69Eur, súčasne sa z tejto nezaplatenej žalovanej istiny žalobca domáha aj priznania mu 8 % ročného
úroku z omeškania od 11.12.2018 (t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky) do
zaplatenia.

Prílohou žaloby boli: „Zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA“ z
26.05.2008; VOP pôvodného veriteľa v znení účinnom od 01.12.2006; „Obchodné podmienky pre
povolené prečerpanie bežného účtu“ pôvodného veriteľa v znení účinnom od 01.01.2008; sadzobník
poplatkov pôvodného veriteľa v znení účinnom od 01.04.2008; výpis s kreditnými a debetnými obratmi
na bežnom účte žalovaného; „Zmluva o postúpení pohľadávok č. 21851000733“ z 10.12.2018 s prílohou

č.1 o vyšpecifikovaní postúpenej pohľadávky; oznámenie pôvodného veriteľa z 13.12.2018 o postúpení
pohľadávky adresované žalovanému a pokus žalobcu o zmier adresovaný žalovanému zo 07.01.2020
(podané na poštovú prepravu 08.01.2020).

4. Okresný súd vydal 25.08.2020 platobný rozkaz č. k. 8 Csp 45/2020-71 (ďalej len „platobný rozkaz“),
ktorým v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcu, avšak, keďže sa platobný rozkaz žalovanému

nepodarilo doručiť do vlastných rúk a to ani po opakovanom šetrení jeho pobytu, okresný súd uznesením
č. k. 8 Csp 45/2020-96 z 27.05.2021 platobný rozkaz pre jeho nedoručenie zrušil.

5. Keďže sa v zmysle § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
žalobu s prílohami nepodarilo žalovanému doručiť na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. na

jeho adresu vedenú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a okresný súd ani po vykonaní všetkých
potrebných úkonov, inú adresu skutočného pobytu žalovaného nezistil, bolo oznámenie o podanej
žalobežalovanémuoznámenévzmysle§106ods.3CSPjehovyvesenímnaúradnejtabulianawebovej
stránke okresného súdu v čase od 08.07.2021 do 23.07.2021, ktorým 15 dňom sa v zmysle § 106 ods.
3 CSP doručenie žaloby žalovanému považuje za účinné a to aj vtedy, ak sa žalovaný ako adresát o

tom nedozvedel.

6. Na opakovanú výzvu (prvá výzva z 01.07.2020, pozn.) okresného súdu z 18.01.2022, aby žalobca
predložením listín konkretizoval parametre úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému z ktorého si
odvodzuje svoj žalobný nárok, ktoré skutočnosti z podanej žaloby ani z jej príloh nevyplývali, žalobca

v podaní doručenom okresnému súdu 09.02.2022 uviedol cit. „Žalobca uvádza, že v žalobe mylne
uviedol, že postupca poskytol žalovanej (správne má byť „žalovanému“, pozn. okresného súdu) peňažné
prostriedky. Žalovaná suma predstavuje nepovolený debet na účte žalovanej vo výške 151,69 €.“ Ďalej
žalobca uviedol, že hoci zo zmluvy o bežnom účte uzavretej postupcom so žalovaným 26.05.2008
vyplýva možnosť poskytnutia povoleného prečerpania bežného účtu na základe zmluvy o povolenom

prečerpaní, tak v danom prípade povolené prečerpanie žalovanému nebolo poskytnuté a žalovaná
suma predstavuje iba debet (t.j. záporný zostatok), ktorý vznikol na bežnom účte žalovaného tým, že
žalovanýnemalnasvojombežnomúčtedostatokfinančnýchprostriedkovnaúhradudebetnýchoperácii,
pričom tento debet bol v 08/2016 v sume 5,26 Eur, ktorý debet sa postupne navyšoval pripisovaním
debetných úrokov z nepovoleného prečerpania bežného účtu. Okrem toho žalobca uviedol, cit. „Nakoľko

medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu (ďalej len „Postupca“) nebola uzavretá Zmluva
o spotrebiteľskom úvere, žalovaná žiadne finančné prostriedky nečerpala, neboli dohodnuté žiadne
splátky, neexistovala pohľadávka, pri ktorej by postupca mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Postupca
dňa 04.10.2016 vyzval žalovaného na vyrovnanie debetného zostatku vo výške 10,74 € v lehote 14
kalendárnych dní od odoslania vyššie uvedenej výzvy. Nakoľko k vyrovnaniu zo strany žalovaného

nedošlo, postupca dňa 12.06.2017 oznámil žalovanému, že Vypovedá zmluvu o bežnom účte. Zároveň
bol vyzvaný, aby dlžnú sumu 145,13 € uhradil najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.“
Prílohou vyjadrenia žalovaného boli: výzva postupcu zo 04.10.2016 adresovaná žalovanému označené
ako cit. „Žiadosť o vyrovnanie debetného zostatku“; list postupcu z 12.06.2017 adresovaný žalovanému
označený ako cit. „Výpoveď zmluvy o bežnom účte a súvisiacich produktov z podnetu banky“; v spise

sa už nachádzajúci výpis s kreditnými a debetnými obratmi na bežnom účte žalovaného.

7. Na výzvu okresného súdu z 24.02.2022, aby žalobca uviedol z akého dôvodu, keď už ku konca roku
2016 mal postupca vedomosť, že žalovaný je dlhodobo v nepovolenom prečerpaní bežného účtu, banka
(postupca) odstúpila od zmluvy o bežnom účte so žalovaným až k 09/2017, žalobca vo svojom podaní

doručenom okresnému súdu 16.03.2022 uviedol s poukazom na judikatúru, že tak ako je právom a nie
povinnosťou veriteľa úver zosplatniť, tak je to aj v prípade odstúpenia od zmluvného vzťahu, t.j. veriteľ
sa môže rozhodnúť či a kedy tak učiní.8. V spotrebiteľských sporoch podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
účinnom znení (ďalej len „CSP“) „Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

9. Podľa § 219 ods. 1 a 3 CSP „Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.“

10. Okresný súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 14.06.2022 verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa prvej vety § 219 ods. 3 CSP, za splnenia zákonných podmienok

podľa § 297 písm. b) CSP.

11. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami sporových strán, ako aj nimi predloženými
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

12. Československá obchodná banka, a.s. (ďalej tiež aj len „banka“ alebo „pôvodný veriteľ“) uzavrela
so žalovaným 26.05.2008 „Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA“ č.
4006385384/7500 (ďalej len „zmluva o bežnom účte“), v zmysle ktorej sa podľa jej čl. II., bodu 1. banka
zaviazala počnúc od 26.05.2008 zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet ako pre jeho majiteľa a podľa
jej čl. II., bodu 2. cit. „Majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy

len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania.
V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte Banka úročí
vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou Bankou.“

13. Podľa výpisu s kreditnými a debetnými obratmi na bežnom účte žalovaného, žalovaný mal na

debetné finančné operácie (t.j. platby odpisované z bežného účtu na jeho ťarchu) na bežnom účte
dostatok disponibilných finančných prostriedkov do 08/2016, kedy zostatok na jeho bežnom účte po
odpočítaní debetných operácii bol v sume (+) 5,26 Eur, avšak už v mesiaci 09/2016, keďže žalovaný
nedoplnil kreditnými operáciami na svoj bežný účet žiadne finančné prostriedky, pričom v tomto mesiaci
boli jeho debetné operácie v sume 16,- Eur, žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania svojho

bežného účtu sumou (-) 10,74 Eur [t.j. 5,26 - 16 = (-) 10,74], ktorá suma nepovoleného prečerpania
bežného účtu sa nabaľovala do ukončenia zmluvného vzťahu v 08/2017, kedy táto dlžná suma bola
151,69 Eur.

14. Výzvou zo 04.10.2016 adresovanou žalovanému označenou ako cit. „Žiadosť o vyrovnanie

debetného zostatku“, banka oznámila žalovanému, že jeho bežný účet vykazuje odo dňa 03.09.2016
záporný zostatok v sume (-) 10,74 Eura je úročený debetnou úrokovou sadzbou s tým, že banka súčasne
žiadala žalovaného o ohradenie uvedeného debetného zostatku do 14 kalendárnych dní od odoslania
tejto žiadosti s poučením, že žalovaný môže uplatniť prípadnú reklamáciu na pobočke banky, ktorá vedie
jeho bežný účet.

15. Listom z 12.06.2017 adresovaným žalovanému, označeným ako cit. „Výpoveď zmluvy o bežnom
účte a súvisiacich produktov z podnetu banky“, banka oznámila žalovanému, že vypovedá zmluvu o
bežnom účte č. 4006385384/7500, ktorá zanikne uplynutím 2 mesačnej výpovednej lehoty, plynúcej od
prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola bankou výpoveď odoslaná s tým, že debetný

zostatok na bežnom účte žalovaného bol aktuálne v sume (-) 145,13 Eur a s poučením, že ak žalovaný
má záujem na zachovaní bežného účtu, tak má navštíviť pobočku banky, ktorá vedie jeho bežný účet.

16.„Zmluvouopostúpenípohľadávokč.21851000733“z10.12.2018pôvodnýveriteľ(ČSOB,a.s.),svoju
pohľadávku v sume 151,69 Eur, ktorú mal zo zmluvy o bežnom účte č. 4006385384/7500 z 26.05.2008,

voči žalovanému, titulom ukončenia zmluvného vzťahu zo strany banky 01.09.2017, postúpil žalobcovi,
pričom postúpenie pohľadávky postupca podľa § 526 Občianskeho zákonníka oznámil žalovanému
listom z 13.12.2018.17. Listom označeným ako „Pokus o zmier“ zo 07.01.2020 právny zástupca žalobcu pred podaním
žaloby vyzval žalovaného, aby svoj finančný záväzok zo zmluvy o bežnom účte, dobrovoľne plnil
žalobcovi najneskôr do 17.01.2020 s upozornením, že v opačnom prípade sa žalobca bude domáhať

svojich nárokov súdnou cestou (na poštovú prepravu podaný 08.01.2020).

18. Podľa § 290 CSP „Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom
kudňuuzavretiazmluvyobežnomúčte(ďalejlen„vzneníúčinnomvrozhodnomčase“)„Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“

21. Podľa § 708 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení účinnom
v rozhodnom čase „Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu
bežný účet pre jeho majiteľa.

Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.“

22. Podľa § 709 ods. 1 ObZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Banka je povinná prijímať na bežný
účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a
z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení

podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním
určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu
a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za
ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.“

23. Podľa § 710 ObZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do
určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa
práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).“

24. Podľa § 711 ods. 1 ObZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Za vykonanie platieb je banka

oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky
na účte.“

25. Podľa § 712 ods. 1 a 2 ObZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Banka je povinná oznámiť majiteľovi
účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok

pre prevody peňažných prostriedkov.
Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie platieb.“

26. Podľa § 713 ods. 2 ObZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Peňažné prostriedky použité majiteľom
účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby

uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.“

27. Podľa § 715 ods. 1 až 4 ObZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvu môžu majiteľ účtu
kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať.Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.
Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v

banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke.
Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu
kalendárneho roka.“

28. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že medzi žalobcom (ako

právnym nástupcom po pôvodnom veriteľovi, pozn.) a žalovaným nepochybne existuje občianskoprávny
záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru a to titulom zmluvy o bežnom účte, ktorá je napriek jej
právnej úprave v Obchodnom zákonníku, zmluvou spotrebiteľskou, pretože žalovaný pri jej uzatváraní
vystupoval ako spotrebiteľ, keďže mu bol zriadený bežný účet za iným účelom, ako za účelom výkonu
zamestnania,povolaniaalebopodnikaniaaveriteľ(predchodcažalobcu)priuzatváranízmluvyobežnom
účte vystupoval ako dodávateľ (banka) s poukazom na predmet jeho podnikania. Žalobca nepopieral

postavenie žalovaného v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa.

29.Zpredloženýchlistinnýchdôkazov,ktoréžalovanýnerozporoval,jezrejmé,žežalovanýbolmajiteľom
bežného účtu, k zriadeniu a vedeniu ktorého pre neho sa v zmluve o bežnom účte z 26.05.2008 zaviazal
právny predchodca žalobcu (postupca, veriteľ) s tým, že predmetom dojednania tejto zmluvy o bežnom

účte nebola aj dohoda o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov na bežnom účte žalovaným. Z
predloženého výpisu o kreditných a debetných obratoch na bežnom účte žalovaného, je zrejmým, že
žalovaný tento svoj bežný účet priebežne dopĺňal finančnými prostriedkami (kreditné operácie), takže
banka mohla podľa pokynov žalovaného činiť z týchto prostriedkov na ťarchu bežného účtu aj úhrady
záväzkov žalovaného a to, v súlade s cit. § 711 ods. 1 ObZ v znení účinnom v rozhodnom čase, za

úhradu nákladov banky s tým spojených (debetné operácie), avšak keďže žalovaný prestal dopĺňať svoj
bežný účet o finančné prostriedky, na ktorom bežnom účte sa tak nenachádzalo dostatok disponibilných
finančných prostriedkov na úhradu jeho záväzkov ani voči banke (cit. § 711 ods. 1 ObZ v znení účinnom
v rozhodnom čase), tak v tom dôsledku sa v mesiaci 09/2016 žalovaný dostal do tzv. nepovoleného
prečerpania svojho bežného účtu (t.j. dlhoval viac ako mal na bežnom účte disponibilných finančných

prostriedkov, debet), keďže v zmluve o bežnom účte povolené prečerpanie dojednané nebolo, ktorý
debet aj napriek výzve postupcu (banky) zo 04.10.2016 žalovaný neuhradil, preto sa tento plynutím času
nabaľoval o sankčné úroky banky, keďže žalovaný od zmluvy o bežnom účte neodstúpil tak, ako mu to
umožňoval cit. § 715 ods. 1 ObZ v znení účinnom v rozhodnom čase. Zmluvný vzťah medzi žalovaným
a postupcom (bankou) bol ukončený až aktivitou zo strany banky, ktorá 12.06.2017 s účinnosťou od

01.08.2017, v súlade s cit. § 715 ods. 2 ObZ v znení účinnom v rozhodnom čase, bez potreby uvedenia
dôvodu a bez potreby určenia konkrétneho času na uplatnenie tohto svojho práva, vypovedala zmluvu
o bežnom účte so žalovaným, pričom debetný zostatok na bežnom účte žalovaného, pozostávajúci
s dlžných sankčných úrokov banky z nepovoleného prečerpania bežného účtu žalovaným činí, podľa
predloženého výpisu z bežného účtu žalovaného, k danému dňu sumu 151,69 Eur, k úhrade sumy ktorej

okresný súd žalovaného v prospech žalobcu, ako aktuálneho majiteľa tejto pohľadávky titulom cessie,
zaviazal tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

30. Podľa prvej vety § 517 odsek 1 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Dlžník ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.“

31. Podľa § 517 odsek 2 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.“

32. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania „Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

33. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania, má okresný súd za to, že žalovaný
sa so splnením svojho záväzku dostal do omeškania už deň po dni účinného odstúpenia banky od
zmluvy o bežnom účte, tj. od 02.08.2017, avšak keďže žalobca sa jeho priznania domáha až odo dňanasledujúceho po dni účinného postúpenia mu pohľadávky jeho právnym predchodcom 10.12.2018, t.j.
až odo dňa 11.12.2018, okresný súd v záujme nerozhodnúť ultra petitum, priznal žalobcovi nárok na
úrokyzomeškaniavsúladesaktuálnymisadzbamizákonnýchúrokovzomeškaniapreobčianskoprávne

vzťahy, pretože sa jedná o občiansky spotrebiteľský vzťah, ku dňu omeškania, vo výške 5 % ročne z
okresným súdom ustálenej dlžnej sumy 151,69 Eur, odo dňa 11.12.2018 a vo zvyšku prevyšujúcom tento
žalobcom uplatnený nárok (3%), okresný súd žalobu zamietol (výrok II., pozn.).

34. Podľa § 232 ods. 3 CSP „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

35. Okresný súd v danom prípade vzhliadol potrebu prihliadnuť na mimoriadnu situáciu v súvislosti
s následkami pandémie nebezpečnej nákazlivej choroby, kedy množstvo ľudí prišlo o prácu a nemá
pravidelnýpríjemalebohomávzníženejmierezasituácie,kedymusiazabezpečovaťprimárnezákladné
životnépotreby,sprihliadnutímnaaktuálnusituáciuspojenúsprudkýmzvyšovanímnákladovnaenergie

v dôsledku pandemickej situácie, ako aj aktuálnej vojnovej situácie, preto okresný súd považuje za
odôvodnené v tejto situácii, využijúc jemu zákonom dané oprávnenie predĺžiť lehotu na priznané plnenie,
a z tohto dôvodu okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi jemu prisúdenú čiastku v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

36. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

37.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.“

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

39. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania a to podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého tak v konaní plne úspešnému žalobcovi
(úspech mal v rozsahu celej uplatnenej istiny), priznal voči neúspešnému žalovanému 100 % nárok
na náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.