Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011125
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8117011125.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra
Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.05.2022, v trestnej veci
proti obžalovanému F.. P. V. a spol., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona
spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného X. H. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov

sp. zn. 6T/32/2017 zo dňa 07.12.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného X. H. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných F.. P. V. a X. H. vinnými zo spáchania
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr. zákona a formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že

- dňa 30.06.2016 v čase o 13.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v Prešove, čakali pred
kancelárioulekáragynekologicko-pôrodníckehooddeleniaI.F..P.X.zX.,pričomobv.X.H.vstúpilspolu
s lekárom do jeho kancelárie, nachádzajúcej sa vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana
Prešov na ulici Hollého č. 14 pod zámienkou poďakovania sa za údajne dobre vykonaný pôrod jeho
priateľky pani Z., mu položil na posteľ, nachádzajúcu sa v jeho kancelárii bankovku v hodnote 100,- EUR,

načo obv. X. H. vyšiel von z kancelárie, kde sa za cca 5-10 minút vrátil do kancelárie spolu s obv. F.. P.
V., ktorý oboch F.. P. X. predstavil ako policajtov Národnej kriminálnej agentúry s vysvetlením, že ho ako
lekára sledujú už dlhší čas, a že disponujú audiovizuálnou nahrávkou ako prebral tento úplatok, pričom
následne mu pri vzájomnej komunikácii uviedli, že sa celé toto konanie dá ešte „vymazať", s čím však
musí súhlasiť ich nadriadený, kde za tým účelom si od poškodeného vyžiadali jeho telefónne číslo, ktoré
im poskytol, a na ktoré mu po odchode z jeho kancelárie dňa 30.06.2016 v čase o 13.51 hod. z tel. čísla

+XXXXXXXXXXXX poslali SMS správu, v ktorej za vymazanie záznamu dokumentujúceho prevzatie
úplatku poškodeným od neho požadovali sumu vo výške 5.000,- EUR v presnom znení: „Da sa. Nas
človek súhlasí. Nikdy sme u vas neboli. Rozhodol sa, 5tis. Ak súhlasíte, prídeme. Napiste ako ste sa
rozhodli, musim to tlmocit dalej," s čím poškodený SMS správou súhlasil a o skutku vyrozumel políciu,
na základe čoho boli pri opätovnom návrate do kancelárie F.. P. X. v čase o 15.30 hod. obaja zadržaní
políciou, pričom poškodenému F.. P. X. z X. neboli spôsobené žiadne zranenia a ani majetková škoda.

Za to im súd

1. F.. P. V.

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona, § 39
ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. e) Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

2. X. H.

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona, § 39

ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. e) Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný X. H., ktoré

prostredníctvom obhajcu písomných podaní písomne odôvodnil. Po rekapitulácii výroku odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že rozhodnutie napadá vo výroku o vine a treste a smeruje aj proti
konaniu, ktoré mu predchádzalo. Poukazuje na skutočnosť, že zo spáchania skutku ho má usvedčovať
jedine výpoveď poškodeného. Ostatné vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní a to krabica od
mobilného telefónu, SIM karty, zaslané sms správy, či výpovede ostatných svedkov ho so skutkom

nijako nespájajú. Na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, preto bola prečítaná jeho výpoveď z
prípravného konania, kde opakovane poukazoval na skutočnosť, že jeho výpoveď v prípravnom konaní
nebola vykonaná v súlade s Trestným poriadkom. Krátko po tom, ako boli obaja obžalovaní zadržaný,
bol na policajnej stanici X. H. starší, ktorý uviedol, že volí svojmu synovi a zaťovi obhajcu. Napriek
tejto skutočnosti OČTK vykonali výsluch oboch obžalovaných v procesnom postavení podozrivej osoby-

svedka a krátko na to v postavení obvinenej osoby bez prítomnosti zvoleného obhajcu. K výsluchu X.
H. prišlo až 1.7.2016 o 2.20 hod. kedy sa kvôli pokročilej hodine rozhodol nevypovedať. Druhý deň
zadržania prišlo opätovne k výsluchu X. H. a to 1.7.2016 o 12.45. hod. Následne po vznesení obvinenia
boli už obvinení vypočutí F.. V. 1.7.2016 o 17.40 hod. a X. H. 1.7.2016 o 18.45 hod. Napriek tomu, že
k zadržaniu prišlo už v popoludňajších hodinách, k výsluchu došlo až v neskorých nočných hodinách.

Zadržaní strávili čas v cele predbežného zadržania bez jedla a vody. X. H. žiadal pri výsluchu prítomnosť
advokáta, pričom mu bolo povedané, že advokáta v tomto štádiu nepotrebuje. Počas výsluchu bol na
obvineného X. H. kladený psychický nátlak a to tým spôsobom, že príslušník PZ opakovane niekoľkokrát
skúšal telefonicky kontaktovať rodinných príslušníkov obvineného (otca, matku, sestru), aspoň to tak
tvrdil. Keďže rodinní príslušníci obvineného údajne neodpovedali, príslušník PZ slovne obvineného

napádal vetami: „už sa ťa zriekli“, „vidíš, hanbia sa za teba“, „už si sám na to“ a podobne, s ohľadom na
skutočnosť, že otec obvineného je vysoký cirkevný hodnostár Gréckokatolíckej eparchie v Košiciach,
obvineného dostali do veľkej stresovej situácie, pod ktorou sa rozhodol podať akúkoľvek výpoveď,
len nech ho prepustia na slobodu. V skutočnosti bol otec obžalovaného priamo na policajnej stanici
a žiadal, aby k synovi bol pustený advokát. Navyše výpoveď X. H. ako obvineného sa z lexikálneho

hľadiska takmer so 100% pravdepodobnosťou zhoduje s výpoveďou X. H. v postavení „podozrivého“.
Z uvedeného vyplýva, že výsluch X. H. v postavení „obvineného“ nebol vykonaný v súlade s Trestným
poriadkom. Podľa ich názoru nie je možné vykonať výsluch osoby spôsobom, že „len súhlasí“ so
svojou predchádzajúcou výpoveďou (v inom postavení) ak už tá nebola vykonaná v súlade s Trestným
poriadkom a bola/ mala byť vykonaná za iným účelom. Nemožno stotožňovať a rovnako viesť výsluch

pri osobe v postavení podozrivého/svedka a v postavení obvineného. Ak by tento postup vyšetrovateľov
bol štandardný, na čo by sme v Trestnom poriadku rozlišovali stupeň podozrivý- obvinený- obžalovaný-
odsúdený. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia (správne rozsudku) vyplýva, že obaja obžalovaní
mali konať nepochybne formou priameho úmyslu, keď mali svojim konaním chcieť porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom a to slobodné rozhodovanie človeka. Úmysel však súd vykladá len

z výpovede poškodeného. Z výpovede poškodeného vyplýva, že obžalovaní ho mali navštíviť v jeho
ordinácii, pričom najprv mal vojsť prvý z dvojice obžalovaných, ktorý mal poškodenému ďakovať za
dobre odvedený pôrod priateľky a mal mu na stôl položiť 100 eurovú bankovku, ktorej sa poškodený ani
nedotkol. Následne mali obaja obžalovaní spoločne vojsť do ordinácie poškodeného a viesť rozhovor.
Poškodený vypovedal, že obžalovaní spoločne uviedli, že ho majú nahraného ako preberá úplatok,

ale uvedené sa dá vymazať. Obžalovaní mali následne si vyžiadať telefónne číslo od poškodeného,
kde mu na toto číslo následne boli zaslané sms správy. Naproti tomu stojí výpoveď obvineného, ktorý
situáciu opisuje obdobne, až na skutočnosť, že mali naznačiť poškodenému, že by sa daný skutok
mal vymazať. Tu je rozpor vo výpovediach kde stoja proti sebe dve výpovede, z ktorých nie je možnévyvodiť jednoznačný záver o pravdivosti výpovede poškodeného. Pri odchode bankovku nechali ležať
na stole. V konaní nebolo preukázané kto poslal poškodenému sms správy ktorými páchateľ požaduje
finančnú hotovosť od poškodeného a teda že by obžalovaný mal svojim konaním žiadať aby poškodený

niečo konal alebo, že by mal o uvedenom vedomosť. Obžalovaní v prípravnom konaní opakovane
žiadali vykonať dôkaz, a to lokalizácie SIM karty a taktiež mobilného telefónu, kedy a kde bol vypnutý
a mobilný operátor stratil sieťové spojenie. Existovalo dôvodné podozrenie, že mobilný telefón mohol
využívať a prípadne zničiť tretia osoba v čase, kedy obvinení boli zadržaní políciou a to na základe tých
skutočností, že mobilný telefón nájdený nebol. Na podporu ich tvrdenia slúži fakt, že so svedkom si

mali vymieňať textové správy až do príchodu polície. V takom prípade, by mobilný telefón bol zaistený
pri osobnej prehliadke obvinených poprípade v motorovom vozidle, značky Škoda Superb, na ktorom
obžalovaní prišli, a ktorého dôkladná (dokonca opakovaná) prehliadka bola vykonaná. Mobilný telefón v
čase zadržania nemal žiaden z obžalovaných pri sebe, nenašiel sa ani pri prehliadke motorového vozidla
kde sa mala nájsť škatuľa od mobilného telefónu a SIM karty, o ktorej však on (H.) nemal vedomosť, že
je tam a táto skutočnosť nebola žiadnym z vykonaných dôkazov vyvrátená. V konaní nebolo preukázané

kto poslal sms správy poškodenému, v konaní nebolo preukázané, aby obžalovaný vedel, o poslaných
smskách. Aj keď na hlavnom pojednávaní bol vykonaný dôkaz prečítaním jeho výpovede z prípravného
konania, čo podľa názoru obžalovaného bolo v rozpore s platnými právnymi predpismi, z tejto výpovede
vyplýva, že obžalovaný nepoprel skutočnosť, že za poškodeným bol, avšak úmyslom nebolo nútiť ho k
niečomu konať (zaplatiť sumu 5.000,- Eur) pod hrozbou ťažkej ujmy. Dôvod jeho návštevy poškodeného

nebol nijakým spôsobom vyvrátený. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že obrane
obžalovaného, že o sms správach nevedel neuveril, nakoľko odporuje logike dôvod prečo prišiel za
poškodeným, ktorý uviedol do zápisnice a to ten, že mal v úmysle nachytať poškodeného pri preberaní
úplatku o čom vedel od svojho švagra, spoluobžalovaného a takto si chceli šplhnúť v práci. Súd
vyslovil záver, že obžalovaný nemohol ísť za poškodeným s úmyslom ho nachytať pri preberaní úplatku,

keďže následne vo výpovedi povedal, že mu dal švagor (spoluobžalovaný) hodinky na ruku, ale on
ani nenahrával ich stretnutie a teda logicky nešiel „nachytať“ keďže nenahrával stretnutie. Daný záver
súdu sa podľa názoru obžalovaného rovnakom vzťahuje aj na cieľ údajného vydierania, a teda čím
mal chcieť obžalovaný poškodeného vydierať keď nemal žiaden dôkaz, lebo stretnutie si nenahrával.
Daný záver je navyše absolútne v rozpore so súdnou praxou ako aj princípmi Trestného zákona.

Úmysel musí byť páchateľovi dokázaný, a teda úmysel oboch obžalovaných, že na základe spoločnej
dohody prišli za poškodeným s cieľom vylákania financií mu hrozili ťažkou ujmou a to tak že ohlásia
jeho korupčné správanie. Daná skutočnosť súdom preukázaná nebola. Vyššie uvedené konštatovanie
prvostupňového súdu je len dedukciou, ktorá môže mať iné vysvetlenie (a nie len jedno), v konaní
pred súdom však obvinený odmietol vypovedať. Obaja obžalovaní sú v blízkom rodinnom vzťahu, čo je

logickým vyústením dôvodu prečo obžalovaný odmietol vypovedať. Obžalovaným je kladené za vinu,
že skutok mali spáchať formou spolupáchateľstva. Objektívna stránka, spoločné konanie páchateľov
samo o sebe nestačí, podstatná je subjektívna stránka. Spolupáchatelia si musia byť vedomí, že konanie
ostatných spolupáchateľov v spojení s ich vlastným konaním smeruje k spáchaniu trestného činu a
boli pre tento prípad uzrozumení. Ak niektorí z páchateľov vybočí z predmetu dohody, ide o exces,

zodpovedá za to, čo zavinene spôsobil, ostatní zodpovedajú len za konanie, ktoré bolo predmetom
dohody. Má zato, že je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že sa im (mu) kladie za vinu, že si
mali požiadať od poškodeného o sumu 5.000,- Eur ktorý bol v tom čase v službe v nemocnici, pričom
si o krátku chvíľu (cca do hodiny) po tom mali prísť vyzdvihnúť hotovosť osobne, kde ich zadržala
polícia. Je nelogické sa domnievať, že by poškodený vedel v tak krátkom čase zabezpečiť finančnú

hotovosť 5.000,- Eur. Ako lekár určite nenosí každý deň finančnú hotovosť vo výške 5.000,- Eur, limit
na bankomatovej karte vo výške 5.000,- Eur, či očakávanie že lekár behom služby zabezpečí taký
finančný obnos je tiež nepravdepodobný. Z uvedeného vyplýva, že naozaj ako údajný spolupáchateľ
nevedel o žiadnych smskách a dôvod prečo sa vracal do ordinácie bolo vziať si späť svoju 100,-
Eurovú bankovku. Z odôvodnia napadnutého rozsudku vyplýva, že obaja obžalovaní sa mali dopustiť

konaniavyvolávajúcebezprostrednénebezpečenstvo,ženastanenásledokakozákonnýznakskutkovej
podstaty trestného činu, ktorého spáchanie je úmyslom, v tomto prípade zločinu vydierania podľa §
189 Trestného zákona, nakoľko hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal, t. j. vyvinuli konanie
aby poškodený odovzdal sumu 5.000,- Eur, aby zabránili začatiu trestného stíhania. Práve inou ťažkou
ujmou v zmysle znakov trestného činu podľa § 189 TZ môže byť i začatie trestného stíhania v dôsledku

oznámenia trestného činu, ktorým páchateľ poškodenému hrozí a núti ho tak niečo konať, opomenúť
alebo strpieť a pritom nerozhoduje, či sa poškodený trestnej činnosti, ktorej oznámením sa mu hrozí
dopustil alebo nie (R 27/1982). V danom prípade, súd reaguje na obranu obhajoby, nakoľko poškodený
sa žiadneho trestného činu nedopustil a teda nebolo čím hroziť. Avšak súd nevzal v úvahu vnútornývzťah poškodeného k hrozbe ťažkej ujmy. Z komentára k § 189 TZ vyplýva, že cieľ páchateľa musí
byť adresovaný poškodenému a ten ho musí vnímať. Objektom trestného činu vydierania je sloboda
rozhodovania.Zvýpovedepoškodenéhonahlavnompojednávanívyplýva,ževedelžemuhrozbaťažkej

ujmy nehrozí, „po tejto sms na ktorú odpísal, že súhlasí zavolal políciu, nakoľko mu bolo jasné, že sa
jedná o niečo nekalé.“ Obžalovaný poukazuje na judikát R 1/1980: „Objektem trestného činu vydírání je
svoboda rozhodování vůbec. Objektivní stránka spočívá vtom, že pachatel nutí jiného k tomu, aby něco
konal, opomenul nebo trpěl, a to násilím, pohrůžkou násilí nebo jiné těžké újmy. Čin je dokonán násilným
jednánímanevyžadujese,abypachateldosáhltoho,cosledoval.Cílpachatelemusívšakbýtadresován

poškozenému a ten jej musí vnímat. Nevnímá-li poškozený, k čemu jej pachatel svým jednáním nutí, jde
o pokus vydírání na nezpůsobilém předmětu útoku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade
nemohla byť naplnená skutková podstata trestného činu vydierania, nakoľko poškodený vedel, že
páchateľ neovplyvňoval slobodu rozhodovania, poškodený nevnímal hrozbu páchateľa, nakoľko vedel
že ide o výmysel, pričom poškodený sa ihneď skontaktoval s vyšetrovateľom (ktorého označoval ako
svojho známeho) a ďalej postupoval podľa pokynov polície. Na základe vyššie uvedeného obžalovaný

navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov 6T/32/2017-486 zo dňa 7.12.2020
a vrátil prvostupňovému súdu, aby v potrebnom rozsahu znovu vec prejednal alternatívne aby sám
rozhodol vo veci a to tak, že obžalovaný X. H., nar. XX.X.XXXX sa oslobodzuje spod obžaloby podľa
§ 285 ods. c) Trestného poriadku.

Písomne odôvodnené odvolanie podal aj okresný prokurátor, kde po rekapitulácii výroku odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že odvolanie podáva v neprospech oboch obžalovaných, smerujúc ho
proti výroku o treste. Nestotožňuje sa s názorom predsedu senátu Okresného súdu Prešov v tom smere,
že menovaným obžalovaným uložil iba vyššie spomínaný trest, ktorý považuje za nedostatočný. Ako
vyplývazospomínanéhorozsudku,menovaníobžalovanínahlavnompojednávanívyužilisvojezákonné

právo nevypovedať, bola čítaná len výpoveď obž. X. H. z prípravného konania (obž. F.. P. V. nevypovedal
ani v prípravnom konaní). Menované osoby do spáchania skutku, ktorý sa im kladie za vinu, vykonávali v
reálnom živote zamestnania, pracovné zaradenia, z pozície ktorých sa vyžaduje dodržiavanie a konanie
podľa litery zákona. Z pracovného posudku obž. F.. P. V.. vypracovaného riaditeľom ODI OR PZ -
Košice okrem iného vyplýva, že menovaný bol naposledy zaradený ako referent oddelenia výkonu

služby ODI ORPZ Košice, v PZ od 01.04.2005 do 27.11.2015, kedy bol z PZ personálnym rozkazom
ministra vnútra prepustený. Počas svojej služby v PZ bol 4 (štyri) krát riešený disciplinárnym trestom
a to v roku 2006, 2013, 2014 a 2015. V priebehu rokov 2006 -2012 bol 12 (dvanásť) krát ocenený
finančnou odmenou. Obžalovaný F.. P. V. má v registri trestov dva záznamy. Na základe rozsudku
Okresného súdu Košice I., sp. zn.: 7T/32/2016 zo dňa 30.03.2017, bol uznaný ako vinný z prečinu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za čo mu súd uložil
trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby na
30 mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2017. Zo spisu Okresného súdu Svidník,
sp. zn.: 9T/69/2018 súd zistil, že trestným rozkazom zo dňa 05.12.2018, právoplatným dňa 18.01.2019,
bol obžalovaný F.. P. V. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

v časti dokonaný, v časti štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona, kedy súd upustil od uloženia
súhrnného trestu, nakoľko trest uložený rozsudkom Okresného súdu Košice I., sp. zn.: 7T/32/2016 zo
dňa 30.03.2017 považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Z pracovného
posudku obž. X. H. vypracovaného riaditeľom colného úradu vyplýva, že tento bol dňa 14.11.2014
prijatý do služobného pomeru colníka v pôsobnosti FR DR so zaradením do funkcie samostatný colný

referent na organizačnom útvare colného úradu SCÚ Košice - Centrála. V období od 16.03.2015 do
29.05.2015 nastúpil do základného colného kurzu, kde bol školiteľom hodnotený ako osoba s aktívnym
prístupom k plneniu služobných povinností, pri plnení ktorých sa riadil pokynmi nadriadených. Do
nástupu do základného colného kurzu absolvoval základnú adaptačnú prípravu a praktickú prípravu
colníka na výkon štátnej služby. Počas trvania prípravnej štátnej služby nebol disciplinárne odmenený.

Dňom 14.07.2016 bol menovaný rozhodnutím riaditeľa colného úradu dočasne pozbavený výkonu
štátnej služby colníka na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na
šesť mesiacov a to z dôvodu jeho podozrenia zo spáchania trestného činu, za ktorý mu bolo vznesené
obvinenie uznesením vyšetrovateľa PZ z ORPZ, OKP Prešov, ČVS : ORP-703/1-VYS-PO-2016 zo dňa
01.07.2016.ObžalovanýX.H.neboldoposiaľsúdnetrestaný.Zoskutkuobžalovanýchusvedčujesvedok

- poškodený F.. P. X., z ktorého výpovede možno jednoznačne usúdiť, že obaja obžalovaní mali svoje
konanie vopred dôkladne premyslené. Prečinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona sa
dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal,
opomenul alebo trpel. Podľa § 189 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, odňatím slobody na štyri roky aždesať rokov sa páchateľ potrestá, ak spáchal čin uvedený v § 189 ods. 1 Trestného zákona a spôsobí
ním väčšiu škodu. Trestný čin vydierania je zločinom. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel. Pokus
trestného činu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu

trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu
trestného činu. Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch
alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal
sám. Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin ( ust. §
14 ods. 2 Trestného zákona). Ako bolo už vyššie spomínané, obžalovaní F.. P. V. a X. H. boli uznaní ako

vinní zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona spáchaného v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
za skutok, ktorý sa im kladie za vinu v obžalobe, sp.zn.: 3 Pv 403/16/7707 zo dňa 26.05.2017. Aj keď
menovaní obžalovaní viedli pred spáchaním daného skutku riadny život, čo súd posúdil ako poľahčujúcu
okolnosť, z vyššie uvedeného vyplýva, že tieto osoby po tom, ako spáchali skutok dňa 30.06.2016, sa
naďalej dopúšťali protizákonného konania, teda tzv. NIČ ich nezastavilo pred ich ďalším, nezákonným

konaním aj napriek tomu, že vzhľadom na ich pracovné postavenie a zaradenie majú byť príkladom pre
ostatných občanov a práve oni majú byť osobami, ktoré vyžadujú dodržiavanie zákonnosti od iných. Má
za to, že obž. F.. P. V. a obž. X. H. je nutné uložiť trest odňatia slobody minimálne na dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa ust. § 189 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko trest, na ktorý
boliobajaobžalovanísúdomprvéhostupňaodsúdení,jenedostatočnýaneprimeranenízky.Okremtoho,

aj keď vo vzťahu ku škode ide o pokus trestného činu, obvinení spáchali tento zločin so Isťou, využijúc
svoje skúsenosti a poznatky z policajnej činnosti. Samotný skutok vzhľadom k okolnostiam prípadu je
po materiálnej stránke veľmi závažným protiprávnym konaním. Preto je toho názoru, že nie sú splnené
podmienky pre využitie a aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti preto súdu druhého stupňa navrhuje, aby rozsudok Okresného súdu Prešov,

sp. zn.: 6T/32/2017 zo dňa 07.12.2020 s poukazom na § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil,
vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. rozhodne vo veci sám v zmysle
ust. § 322 ods. 3 Trestného poriadku.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, súd prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a po takomto preskúmaní
zistil nasledovné.

V konaní pred okresným súdom boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o
ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Vzhľadom
k tomu, preto súd urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne závery
okresný súd v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu odôvodnil, preto sa krajský súd s jeho
argumentáciou stotožnil a v podrobnostiach naň odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení
s konaním pred okresným súdom - konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný -
krajský súd nemal dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať) dôkazy a skutočnosti z nich plynúce,
na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o skutkových zisteniach tak, ako sa preniesli do

skutkovej vety odvolaním napadnutého rozsudku.

Krajský súd preto upriamil pozornosť predovšetkým na reakciu proti odvolacím námietkam
obžalovaného X. H. a okresného prokurátora, pričom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné,
týkajúce sa podstaty (predmetu) konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti

odsúdenia obžalovaného a určeného druhu a výmery trestu.

Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už boli
prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného
dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súduprvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné)
rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaných F.. P. V. a X. H..

Na tomto mieste krajský súd považuje za potrebné ešte zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva
na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju
obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich.

No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo

ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov, bez toho,
aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech
obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či
argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či
skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi
nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť,

či dokonca vyvrátiť a to do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez
rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo žalovanej
trestnej činnosti.

V nadväznosti na uvedené krajský súd zistil, že obsah odvolacích námietok obžalovaného X. H. nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech,
nie úplne a bez konfrontácie s dôkazmi inými, produkovanými v rámci dokazovania.

V tomto prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, obžalovaný (opierajúc sa o spôsob jeho obrany) v
rámci dokazovania nepredložil nové dôkazy, resp. argumenty, ktoré by zistené skutočnosti z dôkazov

zabezpečených v rámci prípravného konania, (ktorých obsah sa zákonným spôsobom preniesol do
dokazovania na hlavnom pojednávaní), spochybňovali, resp. vyvracali, ale práve naopak.

V prvom rade je potrebné uviesť, že obžalovaný X. H. v rámci obhajobným námietok opakovane
poukazoval na skutočnosť, že jeho výpoveď v prípravnom konaní nebola vykonaná v súlade s Trestným

poriadkom. Krátko po tom, ako boli obaja obžalovaní zadržaní bol na policajnej stanici X. H. starší, jeho
otec, ktorý uviedol, že volí svojmu synovi a zaťovi obhajcu, na čo mali službu konajúci policajti reagovať
tak, že teraz im žiadneho obhajcu netreba, čím bolo zjavne porušené ich právo na obhajobu, teda aj obž.
H.,pretoniejemožnéprihliadaťnajehovýpoveďzprípravnéhokonania,ktorábolaprečítanánahlavnom
pojednávaní, keďže obžalovaný využil svoje právo a po zákonnom poučení odmietol vypovedať.

V tejto súvislosti krajský súd z obsahu spisu zistil, že uznesením vyšetrovateľa PZ, odboru kriminálnej
polície, OR PZ PO zo dňa 30.06.2016 pod ČVS : ORP-703/1-VYS-PO-2016 bolo v predmetnej trestnej
veci začaté trestné stíhanie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.

Ďalej zo zápisnice o výsluchu zadržaného podozrivého X. H. zo dňa 01.07.2016, ktorý mal byť zadržaný
o 2:20 hod. nadránom vyplýva, že po zákonnom poučení podozrivá osoba uviedla, že vzhľadom na to,
že ide o neskorú nočnú hodinu cíti sa byť unavený žiada, aby bol výsluch zrealizovaný v neskorších
ranných hodinách priebehu dňa 01.07.2016.

Následne výsluch podozrivého X. H. vykonaný dňa 01.07.2016 o 12:45 hod., kde menovaný ihneď
v úvode výsluchu po zákonnom poučení uvádza, že v danej veci vypovedá, nakoľko chcel dneska
vypovedať, avšak v skorých ranných hodinách bol unavený, tak preto odmietol vypovedať a vypovedá
až teraz.

V oboch prípadoch, kedy bol obž. H. ešte stále v procesnom postavení podozrivého, bol opakovane
poučený o práve zvoliť si obhajcu, kde výslovne prehlásil, že tohto si zatiaľ nevolí a ani nežiada, aby
mu bol zvolený súdom, pričom v druhom prípade v čase 12.:45 hod. po poučení zvlášť podľa § 121
ods. 2 Tr. poriadku o svojom práve odmietnuť vypovedať - výslovne prehlásil, že toto právo nevyužíva
a vypovedať k veci chce a bude.

Rovnako zo spisu plynie, že uznesením vyšetrovateľa PZ, odboru kriminálnej polície, OR PZ PO zo dňa
01.07.2016 pod ČVS : ORP-703/1-VYS-PO-2016 bolo obvineným F.. P. V. a X. H. vznesené obvinenie
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestnéhozákona, pričom predmetné uznesenie bolo doručené aj obvinenému X. H., ešte dňa 01.07.2016, pred
samotným výsluchom v procesnom postavení obvineného.

V zápisnici o výsluchu obvineného X. H. na č. l. 49-52 zo dňa 01.07.2016 so začiatkom o 18:45 hod.
po zákonnom poučení podľa § 122 ods. 1 Tr. poriadku a poučení podľa § 121 ods. 2 Tr. poriadku
obvinený výslovne uviedol, že poučeniu porozumel s tým, že vypovedať chce a bude, bol oboznámený
s uznesením o vznesení obvinenia, ktoré prevzal oproti podpisu a sťažnosť si voči nemu nepodáva, tiež
z poučenia vyplýva, kde obvinený výslovne uvádza, že si svojho obhajcu ešte nezvolil a jeho prípadné

zvolenie oznámi a svojho práva nevypovedať sa výslovne vzdáva a vypovedať bude a tiež uvádza,
že bol poučený o právnej kvalifikácii konania mu kladeného za vinu ako aj o rozsahu trestnej sadzby
ustanovenej Trestným zákonom a následne k samotnej veci vypovedal tak, ako je to uvedené v obsahu
označenej zápisnice.

Za danej dôkaznej situácie bez toho, aby boli v posudzovanom prípade reálne produkované dôkazy,

ktoré by spochybnili slobodne prejavenú vôľu vypovedať vo svojej trestnej veci obž. H., či už v
procesnom postavení podozrivého, resp. následne v procesnom postavení obvineného, nie je možné
jej procesnú spôsobilosť týchto výpovedí spochybňovať, keďže obžalovaný ako plnoletá osoba plne
spôsobilá na právne úkony po zákonom poučení aj v neprítomnosti obhajcu sa rozhodol k veci
vypovedať, čo napokon potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom na zápisnici o svojom výsluchu, bez

toho,abynamietalpriebehvýsluchu,čisprávaniasaslužbukonajúcichpríslušníkovpolíciepred,čipočas
svojho výsluchu. Napokon o možnosti slobodne sa vo veci rozhrnúť a využiť svoje právo odmietnuť
vypovedať svedčí aj správanie sa spoluobžalovaného F.. P. V., pred totožnými vo veci konajúcimi
príslušníkmi PZ, kde najsamprv svoje právo nevyužil a v procesnom postavení podozrivého k veci
vypovedal a následne už využijúc toto právo v ďalšom priebehu trestného konania ako v procesnom

postavení obvineného, či na hlavnom pojednávaní ako obžalovaný odmietol vypovedať.

Napokon k námietkam obhajoby obž. H., že jeho výpoveď ako obvineného sa z lexikálneho hľadiska
takmer so 100% pravdepodobnosťou zhoduje s výpoveďou X. H. v postavení „podozrivého“, krajský
súd uvádza, že pri porovnaní po obsahovej stránke oboch zápisníc o výsluchu v pôvodne označenom

procesnom postavení obž. H. je možné s obhajobou súhlasiť, že tieto sa v podstatnej časti zhodujú,
no súčasne platí, že pokiaľ obžalovaný zároveň poukázal na obsahovú totožnosť dotknutých výpovedí
treba uviesť, že boli realizované s odstupom len niekoľkých hodín, a je preto len logické, že sú v
podstatných častiach totožné. Nejde však v celom rozsahu o totožnosť absolútnu, ktorá by svedčila o
mechanickom prepise výpovedí realizovaných pred vznesením obvinenia.

Napokon krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že výpoveď obž. H. v procesnom postavení
podozrivého, resp. jeho výpoveď v procesnom postavení obvineného nie sú v posudzovanom prípade
jediným a rozhodujúcim dôkazom na podklade ktoré boli ustálené skutkové zistenie a ich následné
právne posúdenie, inak povedané, aby jeho odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej

miere na len na tomto dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (pozri primerane R
24/2020).

V tejto súvislosti potom krajský súd ďalej uvádza, že od začiatku obhajoba v rámci odvolacích námietok
produkované dôkazy hodnotila a vykladala tak, že konanie obžalovaného X. H. od určitého štádia

skutkového deja opísaného v skutkovej vete odvolaním napadnutého rozsudku, bolo individuálne,
samostatné od konania a správania sa obžalovaného F.. P. V., a teda nenaplnila základné podmienky
jednej z foriem trestnej súčinnosti a to spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, keďže obžalovaný H.
nemal vykonať nič čím by mal byť poškodený F.. X. nútený „zaplatiť za neoznámenie ich nadriadeným“
jeho údajne zdokumentované korupčné správanie, resp. o tom nemal žiadnu vedomosť a bol mu

zatajený úmysel obžalovaného F.. P. V. poškodeného F.. X. takýmto spôsobom vydierať. V konaní
obž. X. H. preto absentoval od začiatku z hľadiska zavinenia úmysel dosiahnuť cieľ protiprávneho
konania kladeného za vinu obom obžalovaným, vydierať poškodeného za to, že nebude oznámené jeho
„korupčné“ správanie, ktoré mal práve obžalovaný H. spolu s obž. V. údajne zdokumentovať.

V kontexte výpovede obžalovaného X. H. v konfrontácii s výpoveďou poškodeného F.. X. a ďalších
zabezpečených dôkazov najmä vecí zaistených pri prehliadke iných priestorov - motorového vozidla,
ktoré v ten deň používali obžalovaní podľa názoru krajského súdu v konaní obžalovaných F.. P. V. a X.
H. absentuje vnútorná logika, nakoľko si vzájomne odporuje ich správanie sa v posudzovanom prípades pôvodne stanoveným cieľom na ktorom sa dohodli a ktorý chceli dosiahnuť - prichytiť nejakého lekára
pri preberaní úplatku a oznámiť toto korupčné správanie OČTK, čím by si mali v práci (najmä obž. H.)
tzv. „ šplhnúť „.

Vprvomradepokiaľobžalovaníužmalidôkazyokorupčnomsprávanípoškodenéhokdispozícii,získané
na základe vopred pripraveného plánu počas z inscenovaného rozhovoru medzi obž. H. a poškodeným
F.. X., čím dosiahli cieľ, ktorý si určili na začiatku - z akého dôvodu sa opäť vracali späť za uvedeným
lekárom, keďže už tieto dôkazy mali mať k dispozícii, resp. prečo podľa výpovede poškodeného ihneď

potom,čomalodmietnuťobž.H.položenépeniazenaposteli,ako„poďakovanie“zavykonanúprácu-do
miestnosti v ktorej mali byť po otvorené dvere ihneď vošiel obž. V., prečo s takto zistenými informáciami
nešli tieto skutočnosti oznámiť polícii.

Ďalej pokiaľ mali byť obaja obžalovaní na začiatku dohodnutý na tom, že majú prichytiť nejakého lekára
pri preberaní úplatku tak, potom, ako to aj správne zvýraznil okresný súd bolo predsa nelogickým

správanie sa obž. H., pokiaľ mal mať na rukách hodinky, ktoré sú spôsobilé vytvoriť obrazovo-zvukový
záznam a tieto podľa vlastného vyjadrenia ani nepoužil tak, nie je potom zrejmé akým spôsobom mali
zabezpečiť dôkaz o tom, že došlo k prevzatiu úplatku a ich tvrdenie pred poškodeným, že s jeho
správania vyhotovili obrazovo - zvukový záznam dokazujúci jeho korupčné správanie, nie je možné
hodnotiť inak ako tvrdenie účelové s cieľom, aby im poškodený uveril a spolupracoval s nimi pri splnení

nimi určených podmienok.

Napokon je tiež nelogické, aby počas rozhovoru medzi „štyrmi očami“ medzi obž. H. a poškodený F..
X. keď mali zostať pootvorené dvere na kancelárii - teda verejne - dokonca tak, že to mal všetko vidieť
a počuť (podľa obž. H.) aj obž. V. - by si poškodený mal sám vypýtať úplatok a osobne ho prevziať od

obž. H..

Javí sa ako nezrozumiteľné (či uveriteľné) následné správanie obžalovaných pokiaľ takéto dôkazy
získajú prečo sa opäť vracajú naspäť „na miesto činu“, pokiaľ sa k poškodenému vrátili a neboli
vopred dohodnutí na takomto scenári (pláne), prečo bolo potrebné odkomunikovať s poškodeným, že

zdokumentovali jeho korupčné správanie a oznámiť mu to a dokonca s ním rozvinúť komunikáciu, ktorá
smeruje k tomu, že sú ochotní od tohto svojho pôvodného cieľa ustúpiť - usvedčiť lekára z korupčného
správania a oznámiť to polícii - a s poškodeným sa dohodnúť na takej forme ďalšej spolupráce, že budú
sa musieť opýtať svojich nadriadených a pritom žiadnych nadriadený v tejto veci nemajú a preto aký
malo zmysel ponechávať si teda ešte priestor na návrat do priestorov kancelárie poškodeného, pokiaľ by

v tom nebol vopred stanovený zámer a úmysel, a ešte pred tým vyžiadať si od poškodeného telefónne
číslo na ktoré mu oznámia aký je výsledok ich komunikácie s nadriadenými a preto verzia o zavinení
obžalovaných ich úmyslu prečo konali tak ako konali a prečo sa potom takto rozhodli (že poškodeného
len upozornia, či poučia aby takto už do budúcna nekonal a 100 eur si vezmú späť) preto nedáva
absolútne žiadny zrozumiteľný význam a postráda vnútornú logiku, pokiaľ tak nekonali z úmyslom získať

z toho nejakú výhodu a preto práve naopak podľa názoru krajského súdu toto ich konanie usviedča
oboch obžalovaných zo správania, ktoré malo dôvodne zahrnúť aj úmysel, snahu navodiť situáciu vo
vnímaní poškodeného tak, že je v ohrození, existujú dôkazy, ktoré by ho mohli usviedčať s korupčného
správania a v konečnom dôsledku, aby bol ochotný s nimi spolupracovať a súhlasiť s podmienkami,
ktoré mu oni navrhnú.

Z pohľadu doposiaľ uvedeného (ako to bolo už zvýraznené) v kontexte toho aký mali obžalovaní
pôvodne cieľ, keď poškodenému vysvetlil - obž. V., že sa to dá ešte „vymazať“, ale sa musia poradiť s
nadriadeným aj keď žiadneho nadriadeného nemali, že pokiaľ bol obž. H. pritom a súhlasil s tým, keď si
vyžiadal obž. V. telefónne číslo od poškodeného, na ktoré mu oznámia ako „ to vybavili „ a na to návrat

späť za poškodeným (dokonca na dvakrát), ktorého mali predtým presvedčiť o tom, že majú naňho
usvedčujúce dôkazy, ktoré podľa obž. H. ani nemal vyhotoviť je neštandardným (chaotickým) správaním,
čo obranu obž. H. zásadným spôsobom spochybňuje a práve naopak usviedča obžalovaného zo
spáchania žalovanej trestnej činnosti.

Pri týchto zistenia je podstatnými aj tá skutočnosť, že pokiaľ na telefónne číslo, ktoré dal poškodený F.. P.
X. obžalovaným, teda konkrétne obž. V. (v prítomnosti obž. H.) - ktorý si ho vyslovene od poškodeného
vyžiadal, prišli SMS správy v takom znení v akom sú citované v skutkovej vete rozsudku - je potom
logické, že nikto iný pokiaľ nebol v miestnosti, kde spolu komunikovali s poškodeným, nemohol maťvedomosť o dôvode a obsahu ich komunikácie - tak nikto iný okrem obžalovaných - nemohli v takejto
forme formulovať tieto SMS správy po obsahovej stránke a komunikovať s poškodeným P.. P. X., ktoré
vyslovene smerovali k tomu, že určovali podmienky za akých bude toto jeho údajné korupčné správanie,

ktoré malo byť riadne zdokumentované zmazané, a teda nebudú to rieši ich nadriadený.

Opísané skutkové zistenia len v logickej súvislosti potom dopĺňajú aj zaistené veci, pri prehliadke
iných priestorov - motorového vozidla, ktoré v ten deň používali obžalovaní a to ako vecná stopa č.
1 - papierové púzdro Tesco Mobile k SIM karte tel. číslom XXXX XXX XXX, vecná stopa 2- krabička

od mobilného telefónu NOKIA 220 s IMEI : XXXXXXXXXXXXXXX s nabíjačkou a vecná stopa 3-
krabička od náramkových hodiniek nezistenej značky (QT DV007), CD nosič, doklad o kúpe - faktúra zo
dňa 27.6.2016, vrátane užívateľského manuálu, kde pri porovnávaní bola zistená vzájomná zhodnosť
upotrebiteľnej daktyloskopickej stopy s odtlačkom palca ľavej ruky obžalovaného F.. P. V. a to na vecnej
stope číslo č. 1 - papierové púzdro Tesco Mobile k SIM karte tel. číslom XXXX XXX XXX.

Z týchto dôkazov je zrejmé, že práve táto SIM karta s tel. číslom XXXX XXX XXX, bola použitá
na komunikáciu z telefónnym číslom poškodeného, ktorej papierová krabica ako vecná stopa č.1,
bola nájdená v spomínanom aute, na ktorej bola zaistená daktyloskopická stopa s odtlačkom palca
ľavej ruky obžalovaného F.. P. V., a bola zjavne použitá v mobilnom telefóne NOKIA 220 s IMEI :
XXXXXXXXXXXXXXX od ktoré ho krabica ako vecná stopa č.2 aj s nabíjačkou bola zaistená v

uvádzanom vozidle a tiež rovnako boli zaistené aj hodinky zn. Q&G Technology, ktoré obsahovali
MicroSD kartu, kde zabudovaný GPS nebol, no tieto hodinky sú schopné zachytiť obraz a zvuk, a teda tie
hodinky, ktoré ako sám priznáva obž. H., mu za tým účelom dal obž. V. a mal ich počas z inscenovaného
rozhovoru s poškodeným F.. X. použiť a na ktoré mal aj poukázať ako dôkaz pre poškodeného, že
prostredníctvom týchto hodiniek bol vytvorený obrazový-zvukovo záznam z jeho korupčného správania

sa keď si mal vypýtať a prevziať úplatok v sume 100 eur.

Za danej dôkaznej situácie ide až o príliš veľké množstvo náhodných, skutkových okolností, keďže sa
všetky tieto predmety našli v podstate na jednom mieste v tom istom aute, ktoré v ten deň používali
obžalovaní a dokresľuje to len tú situáciu, že všetky tieto veci si mali zadovážiť zjavne za tým účelom,

aby dosiahli úmysel a cieľ, ktorý si vopred naplánovali, vytvoriť situáciu pre poškodenú osobu, že bola
odhalená pri korupčnom správaní a následne za tým účelom „vyriešenia“ tohto problému získať nejakú
výhodu v tomto prípade finančné prostriedky.

Z akého dôvodu si mali od poškodeného, pokiaľ jeho osobu pred týmto stretnutím v jeho ordinácii

nepoznali, (nevytipovali si ho vopred) vyžiadať jeho telefónne číslo po oznámení mu skutočnosti, že jeho
korupčné správanie majú zdokumentované, (po celú dobu si mali nahrávať správanie sa poškodeného,
či dokonca mu tvrdiť, že ho sledujú už pol roka a vie o tom aj prokurátor), keď ich pôvodným cieľom bolo
predsa len zdokumentovať korupčné správanie nejakého lekára a oznámiť to na polícii, čím by si „šplhli“
v práci, pokiaľ by nechceli poškodeného opätovne kontaktovať a nebolo by ich (spoločným) úmyslom tá

skutočnosť, (pričom obž. H. bol predsa prítomný pri vyjadrení spoločnej vôle so spoluobžalovaným V.),
že pokiaľ bude poškodený súhlasiť s ich podmienkami (musia sa najsamprv opýtať ich nadriadených)
tak sa to bude dať „vymazať“.

Celá táto reťaz skutkových zistení v logickej súvislosti vedie bez rozumných pochybnosti k dôvodnému

záveru, že obž. H. o týchto skutočnostiach musel mať vedomosť, počas celého priebehu skutkového
deja tak, ako je opísaný v skutkovej vete odvolaním napadnutého rozsudku a súčasne niet pochýb tom
aby tieto skutočnosti nepokrýval jeho úmysel ako spolupáchateľa byť účastný na tomto konaní ktoré sa
kladie za vinu nielen jemu ale aj spoluobžalovanému F.. P. V. ktorý koniec koncov voči tomuto rozsudku
pri takto ustálených skutkový okolnostiach, kde spolupáchateľom bol aj jeho švagor obž. H., opravný

prostriedok voči výroku o vine a treste ani nepodal.

Vo vzťahu k tvrdeniu obhajoby obž. H., že v danom prípade, nakoľko sa poškodený F.. X. žiadneho
trestného činu nedopustil a teda nebolo mu ani čím hroziť čo znamená, že tu absentuje vnútorný vzťah
poškodeného k hrozbe - inej ťažkej ujmy, krajský súd uvádza.

V argumentácii obhajoby sa opomína, že poškodený opakovane zvýraznil vo svojej výpovedi, že obaja
obžalovaní svojím správaním - navonok suverénnym spôsobom (najmä obž. V.) sa mali preukázať ako
príslušníci NAKA (aj služobnými preukazmi, či odznakom), čo poškodeného presvedčilo s tým, že mumalioznámiť,žezjehobezprostrednepredchádzajúcejkonverzáciasobž.H.(akopríslušníkom„NAKA“)
aj s ponechaním finančnej hotovosti v ambulancii (resp. v miestnosti kde spolu viedli rozhovor) bol
vyhotovený obrazovo-zvukový záznam, ktorý ho mal usviedčať zo spáchania trestnej činnosti (prijímania

úplatku), čo logicky bez rozumných pochybností muselo reálne vytvoriť vo vnímaní poškodeného obavu,
že by mohla byť z tohto pohľadu (no najmä z pohľadu obžalovaných) nahratá konverzácia vnímaná v
trestnoprávnej rovine - a teda poškodený mohol dôvodne vnímať nimi oznámené skutočnosti a na to
nadväzujúce „podmienky na ktoré sa ešte len musia opýtať“, že pokiaľ ich nesplní existuje reálna hrozba
jeho možného trestného stíhania. Niet potom pochýb, že ( spoločné ) správanie obžalovaných reálne

mohlo vyvolaťvovnímanípoškodenéhojehovnútornývzťahkpredloženým podmienkamobžalovanými
- zaplatiť 5000 eur ako podmienku „vymazania jeho záznamu o jeho korupčnom správaní“ inak bude
záznam odovzdaný OČTK.

Napokon k tvrdeniu obhajoby obž. H., že z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní vyplýva,
že vedel že mu hrozba ťažkej ujmy nehrozí, „po tejto sms na ktorú odpísal, že súhlasí - zavolal políciu,

nakoľko mu bolo jasné, že sa jedná o niečo nekalé.“, keďže z komentára k § 189 Tr. zákona vyplýva, že
cieľ páchateľa musí byť adresovaný poškodenému a ten ho musí vnímať.

Opäť sa opomína, že pokiaľ poškodený postupoval tak, že toto správanie sa obžalovaných oznámil
príslušníkom polície, až po ich odchode z kancelárie, keď ešte pred tým na ich vyžiadanie im dal svoje

tel. číslo a až potom, čo prostredníctvom SMS, keď sním komunikovali z neznámeho čísla, podmieňovali
„vymazanie záznamu“ zaplatením 5000 eur,- poškodený bol predsa presvedčený po ich odchode, že
sa mali ísť opýtať nadriadených za akých podmienok sa to dá „vymazať“, že mal byť sledovaný už
pol roka príslušníkmi NAKA, že z jeho správania vyhotovili prostredníctvom hodiniek (ktoré mal na ruke
obž. H., dal mu ich obž. V.), obrazovo-zvukový záznam, a pokiaľ ich podmienky nesplní, mal sa vyjadriť

bezodkladne k sume 5000 eur, bude ich hrozba spojená s tým, že bude trestne stíhaný reálne naplnená.

Preto neobstojí, interpretácia výpovede poškodeného obžalovaným, že už v čase keď zavolal políciu,
mu bolo jasné, že sa jedná o niečo nekalé - a preto mu „hrozba ťažkej ujmy nehrozí“ - naopak cieľ
donútiť poškodeného, aby obžalovaným zaplatil inak bude jeho „zdokumentované správanie oznámené

polícii“ bolo správaním obžalovaných v celom rozsahu ako pokus „vydierať“ poškodeného naplnený -
čoho dôkazom bola aj reakcia poškodeného - jediná správna a zákonná v danej situácii - oznámiť toto
konanie obžalovaných polícii, aby sa to všetko, aj jeho údajné korupčné správanie, vyšetrilo riadnou
legálnou cestou.

Opierajúc sa o všetky tieto skutočnosti za danej dôkaznej situácie odkazujúc na doposiaľ uvedené
vo svojom súhrne má krajský súd za to, že tieto dôkazy tak, ako boli sumarizované súdom prvého
stupňa, hodnotené so zvýraznením skutočnosti z nich plynúcich, boli aj riadnym a zákonne získaným
podkladom pre ustálenie skutkových zistení, tak ako sa preniesli do skutkovej vety výroku odvolaním
napadnutého rozsudku, no predovšetkým vytvorili právny základ pre riadne a správne posúdenie

konania obžalovaných F.. P. V. a rovnako tak aj obž. X. H..
Preto správne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá aj správna právna kvalifikácia, keď
konanie obžalovaných bolo posúdené ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.
zákonaspáchanývštádiupokusupodľa§14ods.1Tr.zákonaaformouspolupáchateľstvapodľa§20Tr.
Zákona, nakoľko obžalovaní sa spoločným konaním dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k

dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustili v úmysle iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútiť, aby niečo
konal a spôsobiť tak väčšiu škodu, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,

Riadne zistenému skutkovému stavu a jeho právnemu posúdeniu potom podľa názoru krajského súdu
zodpovedá aj okresným súdom uložený druh a výmera trestu.

Ako to plynie z odôvodnenia rozhodnutia rozsudku okresného súdu, tento pri ukladaní druhu trestu a
jeho výmery sa zjavne riadil a prihliadal najmä na jednotlivé hľadiska ukladania trestov vyplývajúcich
z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy,

majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti
pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí od páchania trestných činov, ako aj morálneodsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež na ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má
posilňovaťibapáchateľatak,abybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

Okresný súd následne správne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a určil tomu
zodpovedajúci druh trestu nespojený s jeho výkonom a trest ukladal použijúc pri určovaní jeho výmery
ust. § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. e) Tr. zákona, pričom trest odňatia slobody určil vo výmere 2
(dvoch) rokov. Súčasne zákonne podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia odňatia slobody v trvaní

3 (tri) roky

Krajský súd má za to, že boli splnené podmienky pre osvojenie si argumentácie okresného súdu, pre
aplikáciu moderačného ust. podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže obžalovaní boli uznaní vinnými
zo spáchania žalovanej trestnej činnosti len vo vývinovom štádiu pokusu trestného činu.

Tým, že okresný súd pri určovaní výmery trestu u obž. F.. P. V. neaplikoval ust. § 41 ods. 2, § 42
ods. 2 Tr. zákona a teda neukladal súhrnný trest odňatia slobody za použitia asperačnej zásady,
postupoval zákonne, keďže správne ustálil, že na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného aplikujúc
pravidlo upravené v ust. § 42 ods. 3 Tr. zákona (ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak
skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený) už nie je možné

prihliadať.

Za danej dôkaznej situácie, preto krajský súd má za to, že okresný súd po zohľadnení všetkých
uvádzaných hľadísk a kritérií podľa názoru krajského súdu uložil obžalovaným správny druh trestu pri
upravenej trestnej sadzbe pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby.

Súčasne však krajský súd má za to, že takto uložený trest je trestom zákonným, ktorým sa zodpovedá
plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaných, ako aj ich
osobu a tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej prevencie
pre dosiahnutie účelu trestu.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd nezistil skutočnosti, ktoré by mali viesť k zrušeniu rozhodnutia
okresného súdu, resp. k jeho náprave odvolaním napadnutých výrokov v prospech, resp. neprospech
obžalovaných, preto postupom podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného ako aj okresného
prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie

je prípustný.