Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211474
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717211474.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION a.s., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o.,
so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanej: I. P.? T.. XX.XX.XXXX,
U. H. W. X. XX, XXX XX F. o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.07.2017 bol Okresnému súdu Zvolen doručený návrh žalobcu na vydanie platobného
rozkazu na zaplatenie sumy 1602,21,-€ s príslušenstvom. Okresný súd Zvolen vedie spor pod sp. zn.
15Csp/14/2017. V uvedenom konaní žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 05.12.2012 bola medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ako dlžníčkou uzavretá zmluva o úvere č.5309374287.
Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý zo strany žalobcu úver a to vo výške 1700,-€. V dobe od
uzavretiazmluvypovyhláseniepredčasnejsplatnostiúveružalovanásplatilasvojzáväzoklenčiastočne.

2. Následne dňa 20.09.2017 žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa
domáhal zriadenia záložného práva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Ž. T.
R., katastrálne územie Ž. T. R., ktorým by sa zabezpečil záväzok žalovanej voči žalobcovi zo zmluvy
o úvere č. 5309374287.

3. Žalobca má obavu, že by počas súdneho konania o zaplatenie peňažnej pohľadávky vedeného na
Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15Csp/14/2017 mohlo dôjsť zo strany žalovanej k takej zmene

v majetkových pomeroch vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovanej, ktorá by mohla ohroziť riadne
vykonávanie exekúcie, či už formou scudzenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej tretej osobe,
prípadne zriadením zmluvného záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťami, ktorá by
mala za následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a ohrozenie výkonu exekúcie. Poukázal
na fakt, že dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho nariadenia je samotná existencia obavy zo strany
žalobcu, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Žalobca má za to, že nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia žalovanú neobmedzí dlhodobo, keďže vzhľadom na stav súdneho konania o zaplatenie
pohľadávky možno v dohľadnej dobe v skrátenom konaní očakávať vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo
byť exekučným titulom.

4. Z čiastočného výpisu LV č. XXXX súd zistil, že žalovaná je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zapísanej na LV č.XXXX vedeným Okresným úradom Ž. T.

R., katastrálny odbor, okres Ž. T. R., obec Ž. T. R., na parc.č. XXX/XX, parcely „C“, výmera v m2: 427,druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, popis stavby bytový dom, v spoluvlastníckom podiele 1/1,
na ktorú žalobca navrhol zriadiť záložné právo.

5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., s poukazom na citované ustanovenie § 344 C.s.p. v návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia /neodkladného opatrenia/ sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132
C.s.p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi zabezpečovacie opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie zabezpečovacieho zamietne. O
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní
od doručenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od
doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

15. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16.Inštitútneodkladnýchopatreníazabezpečovaciehoopatrenianahradiladoplnildoterajšiepredbežné
opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným
inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho

súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov
konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie
predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne
nasledovať konanie vo veci samej.

17. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút zabezpečovacieho
opatrenia, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti
budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečeniepeňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného
práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné
právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká aj zápisom do príslušného

registra. Ustanovenie o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenia, čo
je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie. Keďže rozhodnutie
o nariadení zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom
nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia
osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle civilného sporového poriadku predpokladom pre jeho

nariadenie. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako aj skutočnosti odôvodňujúce, že exekúcia bude ohrozená.

18. Ako vyplýva z ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p., základným predpokladom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava musí byť v návrhu na
jeho nariadenie odôvodnená rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom rovnako je potrebné hodnoverne

osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana (§ 344 v spojení s § 326
ods. 1 C.s.p.). Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil skutkovým tvrdením,
že by mohlo dôjsť k zmene v majetkových pomeroch žalovanej, či už formou scudzenia nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovanej treťou osobou, prípadne zriadenie zmluvného záložného práva alebo inou
dispozíciou s nehnuteľnosťou, ktorá by mala za následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu

a ohrozenie výkonu exekúcie. Takéto tvrdenie bez ďalšieho, čiže bez existencie konkrétneho konania
žalovanej považuje súd za nedostatočné a neodôvodňujúce potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie,
ktorým by sa zriadilo záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej. Súd považuje v
tomto prípade pomer zásahu do vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnosti ktorá sa nachádza
v bezpodielovom vlastníctve manželov, za neadekvátny k výške peňažnej pohľadávky 1600 Eur,

ktorú žalobca žiada zabezpečiť. Žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keďže sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že
exekúcia bude ohrozená. Skutočnosť, že žalovaná svoj dlh voči žalobcovi riadne a včas nesplnila, hoci
bola o tom žalobcom upovedomená a to napriek tomu, že žalovaná disponuje majetkom, z ktorého by
bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom

ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že takéto konania reálne hrozí. Žalobca sa len
domnieva, resp. má obavu, že výkon exekúcie bude ohrozený. S poukazom na uvedené skutočnosti a
citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných
podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto súd návrh na jeho nariadenie zamietol.

19. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Keďže súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaná mala vo veci plný úspech. V takom

prípade by mala žalovaná nárok na náhradu trov konania, ale keďže jej žiadne trovy v konaní nevznikli, a
vzhľadomnaštádiumkonaniaanivzniknúťnemohli,súdjejnároknanáhradutrovkonaniaprotižalobcovi
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach
(§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podanísa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.