Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32C/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119205781
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119205781.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej

veci žalobcu: MTK Slovensko, s.r.o., so sídlom Námestie Slovenskej republiky 3, 014 01 Bytča, IČO:
50 411 853, právne zastúpeného: Mgr. Tomáš Michnica, Na priekope č. 174/13, 010 01 Žilina, proti
žalovaným: 1/ Stredoslovenská energetika Holding, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina,
2/BYTTERM,a.s.,sosídlomSaleziánska4,01077Žilina,IČO:31584705,3/Severoslovenskévodárne
a kanalizácie, a.s., so sídlom Bôrická cesta 1960, 010 57 Žilina, právne zastúpený: JUDr. Daniela
Hmírová, so sídlom Oravská ulica 8557/22, 010 01 Žilina, o uloženie povinnosti platiť nájom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému v rade 1/ a v rade 3/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

III. Žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 23.05.2019, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal každého zo
žalovaných v rade 1/ až 3/ na platenie nájomného žalobcovi vo výške sumy 200,- Eur mesačne vždy
k 15. dňu v mesiaci na účet žalobcu.

2. Na odôvodnenie svojho nároku žalobca uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich
sa na LV č. XXXX, okres Ž., obec Ž., kat. úz. Ž.. Žalovaní v rade 1/ až 3/ (ďalej ako „žalovaní“)
neoprávnene zasahujú do vlastníctva žalobcu s tým, že bez jeho súhlasu užívajú predmetné
nehnuteľnosti a obmedzujú výkon vlastníckeho práva žalobcu. Obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu
spočíva predovšetkým v tom, že žalovaní „využili“ nehnuteľnosti žalobcu na realizáciu rôznych
terénne zložitých technických úprav a nainštalovanie rôznych technických prvkov, a to: položenie
vodovodných potrubí, položenie elektrických káblov, rozvodov, vodoinštalačné práce, vytyčovanie

vodovodnej a kanalizačnej „siete“ na nehnuteľnostiach, pravidelné vykonávanie revíznych prác, náročné
elektroinštalačné práce, inštalácia rôznych technických zariadení. Pri samotnej realizácii uvedených
technických postupov došlo zo strany žalovaných ku konaniu, ktoré výrazným spôsobom narušilo stav a
okoliepredmetnýchnehnuteľností,ktorésúvovlastníctvežalobcu.Bezsúhlasuavedomiažalobcudošlo
zo strany žalovaných k svojvoľnému zásahu do vlastníctva nehnuteľností žalobcu. Žalovaní vedome
a preukázateľne porušili právo prislúchajúce k cudzím veciam. Žalobca poukázal na § 135c ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo je právom absolútnym, je právnym poriadkom ustanovená

možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona.
Ide o najklasickejšie absolútne právo, pretože z neho môže nositeľ vylúčiť ostatných, čiže pôsobí voči
všetkým (erga omnes). Vlastnícke právo patrí medzi tzv. vecné práva, ktoré sa rozlišujú s ohľadom
na ich absolútnosť či relatívnosť. V jednej skupine je tak vlastnícke právo (súčasne s držbou) av druhej súd vecné práva k cudzej veci. Do tejto skupiny patrí záložné právo, zádržné právo a
práva zodpovedajúce vecným bremenám. Vlastnícke právo ako najzákladnejšie subjektívne právo je
chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom počnúc Ústavou. Žalobca ďalej poukazuje na

rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov, primárne dáva do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu SR, napr.
PL ÚS 35/2015-50. V zmysle uvedeného žalovaným vyplýva povinnosť vopred informovať vlastníka
nehnuteľnosti (žalobcu) priamo zo zákona. Obsahom vlastníckeho práva je tzv. triáda oprávnení,
formulovaná klasickou rímskou právnou vedou. Ide o právo vec držať (ius possidendi), vec užívať
a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo vecou disponovať (ius disponendi). Za

inherentné právo vlastníka sa pokladá aj právo na ochranu proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom
do vlastníckeho práva. Právo držby poskytuje vlastníkovi právnu možnosť mať danú vec fakticky
vo svojej moci. Na rozdiel od držby veci samotnej, ktorá je len faktickým stavom, je právo držby
výslovným oprávnením vlastníka veci. Právo vec užívať a požívať vyjadruje právo realizovať úžitkovú
hodnotu veci. V tomto zmysle môže ísť o zmeny veci, spotrebovanie veci alebo aj zničenie veci.
Protiprávnym konaním zo strany žalovaných bolo porušené právo držby žalobcu (nemožnosť mať

dané nehnuteľnosti vo svojej moci), právo vec (nehnuteľnosti) slobodne užívať) a dispozičné právo
(obmedzená možnosť vlastníka slobodne nakladať s nehnuteľnosťami). Dôvodnosť podanej žaloby a
nárokovateľnosťvyplateniajednorazovejprimeranejnáhrady,resp.povinnosťžalovanýchhradiťnáležitú
výšku nájmu za užívanie predmetných nehnuteľností a za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
preukázateľná a podporená zákonnými dôvodmi.

3. Žalovaný v rade 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 02.09.2019 k žalobe uviedol, že žalobcom uplatnený
nárok v plnom rozsahu neuznáva, nie je mu zrozumiteľné, ktoré z vyššie uvedených činností majú
voči žalovanému 1/ založiť domnelý nárok žalobcu voči nemu. Žalovaný v rade 1/ uviedol, že žiadnym
spôsobom neprevádzkuje a nevlastní vodovodné potrubia, elektrické káble a rozvody a iné technické

zariadenia (líniové stavby ako ich označuje žalobca), ktoré by sa nachádzali na nehnuteľnostiach
uvedených na LV, uvedenom v žalobe. Žalovaný v rade 1/ tiež nerealizuje a nemá v predmete
podnikania ani jednu z činností opísaných žalobcom v žalobe, a teda nerealizuje inštalácie rôznych
technických zariadení, náročné elektroinštalačné práce, revízne práce, vytyčovanie vodovodnej a
kanalizačnej siete, vodoinštalačné práce, pokladanie káblov a rozvodov a vodovodných potrubí. Žalobca

nepreukázal akýkoľvek zákonný či zmluvný základ nároku uplatňovaného žalobou. Medzi žalovaným v
rade 1/ a porušovaním vlastníckeho práva, ktoré žalobca uviedol v žalobe, neexistuje žiadny vzťah. Z
činností vykonávaných zo strany žalovaného v rade 1/ nevyplýva povinnosť, ktorej sa žalobca domáha.
Vzhľadom na uvedené má žalovaný v rade 1/, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nároky žalobcu
súnedôvodné,nepreukázanéaneexistentné.Dokazovanienegatívnejskutočnostizostranyžalovaného

v rade 1 považuje za právne absurdné. Žalovaný v rade 1/ žiada žalobu voči nemu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať žalovanému v rade 1 náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný v rade 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 06.09.2019 k žalobe uviedol, že uplatnený nárok
v celom rozsahu neuznáva. Žalobca nekonkretizuje, ktoré z obmedzení, uvedených v žalobe, sa týka

ktorého žalovaného. Vymenovanie obmedzení je vágne, veľmi všeobecné a nejasné a nie je zrejmé,
ktoré z obmedzení sa týka parcely uvedenej na LV č. XXXX pre kat. úz. Ž.. Rovnako nie je zrejmé,
kedy došlo k jednotlivým obmedzeniam, nie je jasné, na základe čoho žalobca dospel k požadovanej
výške nájomného, z čoho vychádzal pri je určovaní, prečo je voči všetkým žalovaným uplatňované v
rovnakejvýške,nakoľkonieješpecifikovanámieraprípadnéhoobmedzeniavlastníckehoprávazostrany

toho ktorého žalovaného. Napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný v rade 2/ prehlasuje, že žiadne
z obmedzení, uvádzaných žalobcom, nesúvisia s činnosťou žalovaného v rade 2/ alebo s majetkom v
jeho vlastníctve. Na základe uvedeného žalovaný v rade 2/ namietol svoju pasívnu legitimáciu v spore.
Žalovaný v rade 2/ ďalej uviedol, že na území Ž. sú držiteľmi povolenia na výrobu a rozvod tepla,
vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, v súčasnosti s platnosťou do 01.01.2036. Cez

parcelu č. XXX/XX a XXX/XX, kat. úz. Ž., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX a sú vo vlastníctve žalobcu,
vedie sekundárny rozvod ústredného kúrenia (ÚK) a teple úžitkovej vody (TÚV) z objektu výmenníkovej
stanice patriacej žalovanému v rade 2/ do objektu bývalého internátu Ž. T., dnes bytového domu súp.
č. XXXX. Uvedený sekundárny rozvod ÚK a TÚV je vo vlastníctve žalovaného v rade 2/ ako držiteľa
povolenia na výrobu a rozvod tepla a je nevyhnutný pre zásobovanie teplom a TÚV objektu bytového

domu šúp. č. XXXX. Pozemky, cez ktoré sekundárny rozvod ÚK a TÚV vo vlastníctve žalovaného v
rade 2/ vedie, sú zaťažené zákonným vecným bremenom v prospech žalovaného v rade 2/ a na ťarchu
žalobcu. Zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného v rade 2/ je upravené priamo v zákone č.
657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v platnom znení (§ 10 ods. 1 a ods. 8).Čo sa týka právnej úpravy, existujúcej v čase výstavby sídliska Z. B., a teda aj predmetného
sekundárneho rozvodu ÚK a TÚV, poukazuje žalovaný v rade 2/ na zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe,
rozvodeaspotrebeelektriny(ďalejako„elektrizačnýzákon“)ananariadenievládyč.80/1957Zb.,ktorým

sa vykonáva elektrizačný zákon (§ 18 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1, 5, § 26 ods. 1). Na základe uvedeného je
žalovaný v rade 2/ toho názoru, že v jeho prospech a na ťarchu žalobcu, resp. právnych predchodcov,
bolo zriadené vecné bremeno podľa príslušných ustanovení elektrizačného zákona, ktoré umožňuje
umiestnenieaprevádzkusekundárnehorozvoduUKaTÚV.Vzhľadomnauvedenéskutočnostižalovaný
v rade 2/ žiada, aby súd žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietol.

5. Žalovaný v rade 3/ vo svojom vyjadrení zo dňa 04.09.2019 k žalobe uviedol, že nesúhlasí s
povinnosťou platiť žalobcovi nájomné vo výške 200,- Eur mesačne a trovy konania. Žalobcom uplatnená
nároky neuznáva a považuje ich za neopodstatnené v celom rozsahu, so skutkovými a právnymi
dôvodmi a tvrdeniami žalobcu nesúhlasí. Žalovaný v rade 3/ uvádza, že v predmetných pozemkoch
nemá umiestnené žiadne potrubia ani pozemky žiadnym spôsobom nevyužíva. Zároveň uviedol, že na

situácii z geografického informačného systému o prevádzkovaných sieťach žalovaným preukazuje, že
verejný vodovod LT DN 100 mm, ktorý prevádzkuje žalovaný, je umiestnený mimo pozemkov žalobcu a
na predmetných pozemkoch je umiestnená vodovodná prípojka, ktorú žalovaný v rade 3/ nezriadil a nie
je jeho majetkom. Žalovaný v rade 3/ je prevádzkovateľom verejných vodovodov a verejných kanalizácií
podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení

zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zmien a doplnení (§ 2 písm. a), § 3
ods.2,§šods.3písm.e),§4ods.1,ods.3,§4ods.6).Žalovanýnadodávkuvodyzverejnéhovodovodu
do vodovodnej prípojky, ktorá je uložená aj v pozemkoch žalobcu, pre odberné miesto výmenníková
stanica, číslo parcely XXXX, Z. XXXX/X Ž., má uzatvorenú zmluvu č. 20120993 zo dňa 17.04.2012 o
dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou s odberateľom

MPM SPRÁVCOVSKÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o..
Na základe uvedených ustanovení zákona žalovaný v rade 3/ nie je vlastníkom stavby na cudzom
pozemku. Žalobca nepreukázal užívanie alebo akékoľvek obmedzovanie vlastníckeho práva jeho
nehnuteľnosti žalovaným v rade 3/. Zo skutočností, tvrdených žalobcom, nevyplýva, že by mal právo na
peňažné plnenie voči žalovanému v rade 3/, ním tvrdené skutočnosti z listinných dôkazov nevyplývajú.

S poukazom na uvedené žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú žalobcovi v tomto
spore ide vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na uvedené žalovaný v rade
3/ žiada žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

6. Na nariadené pojednávanie sa dostavila konateľka žalobcu, splnomocnený zástupca žalovaného v

rade 1/, poverený zástupca žalovaného v rade 2/ a právna zástupkyňa žalovaného v rade 3/.

7. Konateľka žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa dostavila iba preto, aby požiadala o odročenie
pojednávania. Súd ju oboznámil z dôvodom, pre ktorý nebolo vyhovené žiadosti jej právneho zástupcu o
odročenie a uviedol, že vyhovieť jej žiadosti by bolo nehospodárne. Súd nad rámec uvedeného dodáva,

že právny zástupca žalobcu požiadal dňa 11.11.2020 o odročenie pojednávania, ktoré bolo nariadené
na deň 12.11.2020 z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu (brušná chrípka) a vzhľadom na
pandemickú situáciu, kde zároveň uviedol, že ospravedlňuje klienta z pojednávania, ktorý nesúhlasí so
substitúciou a trvá na osobnej účasti právneho zástupcu. Uvedenej žiadosti o odročenie pojednávania
súd nevyhovel s odôvodnením, že právny zástupca žalobcu svoju žiadosť zdôvodnil zdravotnými

problémami, pričom však súdu dňa 11.11.2020 predložil doklad o návšteve lekára zo dňa 11.11.2020 a
zároveňajzodňa12.11.2020.Kdôvodu(uvedenémuvžiadostioodročeniepojednávania)-pandemická
situácia v súvislosti s nebezpečenstvom šírenia ochorenia COVID-19 - súd uvádza, že dňa 11.11.2020
v mailovej forme súd oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že v dňoch 07.- 08.11.2020 sa uskutočnilo
celoplošné testovanie na COVID-19. Osoby, u ktorých bol pozitívny výsledok na COVID-19, alebo

sa tohto testovania nezúčastnili, mali nariadenú povinnú karanténu. Právny zástupca však vo svojej
žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol a nepreukázal existenciu žiadneho relevantného dôvodu,
súvisiaceho s COVID-19, pre ktorý by sa nemohol zúčastniť nariadeného pojednávania. Zároveň
súd dodáva, že z dôvodov na strane žalobcu bolo pojednávanie už raz odročené (18.06.2020) a
pojednávanie, nariadené na 02.04.2020, bolo zrušené z dôvodu COVID-19 (vyhlásená mimoriadna

situácia na území SR vládou SR, Dodatok č. 1 k Opatreniu predsedu súdu, vedené na OS Žilina
pod 1Spr/425/20). Na základe uvedených skutočností súd žiadosti právneho zástupcu žalobcu, ako aj
konateľky žalobcu, o odročenie pojednávania dňa 12.11.2020, nevyhovel.8. Splnocnený zástupca žalovaného v rade 1/ na pojednávaní zotrval na skutočnostiach, uvedených v
písomnom vyjadrení k žalobe.

9. Poverený zástupca žalovaného v rade 2/ na pojednávaní zotrval na skutočnostiach, uvedených v
žalobe. Uviedol, že zákonné vecné bremeno nie je vedené v katastri nehnuteľností, podľa jeho názoru sa
zriaďovalo automaticky pri výstavbe, čo je asi 60 rokov dozadu. Zariadenie, ktoré prevádzkuje žalovaný
v rade 2/ bolo uvedené do prevádzky pred rokom 1988, niekedy začiatkoch 60-tych rokov, keď sa začalo
stavať sídlisko Z. B..

10.Právnazástupkyňažalovanéhovrade3/napojednávanízotrvalanapísomnomvyjadrení.Dodala,že
žiadna vodovodná prípojka na parcele, uvedenej žalobcom v žalobe, nepatrí žalovanému v rade 3/. Cez
pozemky vo vlastníctve žalobcu prechádza vodovodná prípojka, ktorá patrí k nehnuteľnosti umiestnenej
na parc. č. XXXX (polyfunkčný dom). Vodovodné prípojky v súlade so zákonom o verejných vodovodoch
niesúsúčasťouverejnéhovodovodu.Vlastníkomvodovodnejprípojkyjevlastníknehnuteľnosti,doktorej

je pitná voda dodávaná cez túto prípojku.

11. Súd v konaní vykonal navrhnuté dokazovanie, a to dokazovanie navrhnutými listinnými dôkazmi,
označenými a predloženými sporovými stranami, v tomto prípade najmä žalovanými. Na základe
vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca je vlastníkom pozemkov zapísaných v katastri

nehnuteľností Okresného úradu Ž., kat. územie Ž., zapísaných na LV č. XXXX. Táto skutočnosť nebola
medzi sporovými stranami sporná. Súd zároveň z listinných dôkazov, predložených žalovaným v rade 2/,
nepovažoval za spornú, a túto skutočnosť nenamietla ani žiadna sporová strana, že cez dva pozemky
žalobcu popísané vyššie s parc. č. XXXX/XX a XXXX/X, prechádzajú sekundárne rozvody tepla a TÚV.
Tieto rozvody boli vybudované za účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. a nariadenia vlády č. 80/1957 Zb.

12. Žalobca v konaní nepreukázal a ani nepreukazoval, napriek jeho tvrdeniu, že do jeho vlastníckeho
práva k vyššie označeným pozemkom akýmkoľvek spôsobom, a vôbec nie neoprávnene, zasahujú
žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 3/, tzn. v konaní nebola preukázaná pasívna vecná legitimácia
týchto žalovaných, a aj z tohto dôvodu súd žalobu voči žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 3/

zamietol (ďalší dôvod je uvedený v bode 14.).

13. V konaní síce bolo na základe tvrdenia žalovaného v rade 2/ preukázané, že cez dva pozemky
žalobcuprechádzajúsekundárnerozvodyžalovanéhovrade2/,tzn.súdkonštatuje,žeexistujezásahdo
vlastníckeho práva žalobcu zo strany žalovaného v rade 2/, zároveň však, ako vyplýva z jeho vyjadrenia

zo dňa 06.09.2019, tieto rozvody boli vybudované za účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. (§ 22) a nariadenia
vlády č. 80/1957 Zb. (§18), teda za účinnosti právnych predpisov, ktoré umožňovali takéto rozvody
na dotknutých pozemkoch vybudovať a zároveň povinnosť vlastníka pozemkov trpieť výkon oprávnení
žalovaného v rade 2/. Táto povinnosť je podľa predmetných právnych predpisov vecným bremenom,
ktoré sa nezapisovalo a teda ani nezapisuje do katastra nehnuteľností. Podľa ust. § 42 ods. 2 zákona č.

70/1998 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, ako aj podľa ust. § 38 ods. 4 zákona č. 657/2004
Z.z. o tepelnej energetike, oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ktoré vznikli pred nadobudnutím
účinnosti uvedených zákonov, zostali nedotknuté, tzn. nedotknuté zostali aj vyššie popísané oprávnenia
žalovanéhovrade2/.Zároveňpodľaust.§22ods.2zákonač.79/1957Zb.platilo,ževlastníkdotknutého
pozemku mal právo požiadať energetický podnik o jednorazovú náhradu, s tým, že žiadosť o túto

jednorazovú náhradu musela byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo
uviedlo do trvalej prevádzky (užívania). V súlade s tým preto už právnemu predchodcovi žalobcu buď
náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva bola vyplatená a žalobca už na ňu nemá nárok, alebo sa
právo na túto náhradu prekludovalo, a preto žalobca ako právny nástupca na túto náhradu nemá nárok.
Z uvedených dôvodov, tzn. z dôvodu existencie zákonnej prekážky pre priznanie akejkoľvek náhrady za

obmedzenie vlastníckeho práva (znenie právnych predpisov) a nepreukázania iného dôvodu zo strany
žalovaného v rade 2/ do práv žalobcu, súd žalobe žalobcu voči žalovaného v rade 2/ nevyhovel a žalobu
zamietol.

14.Súdžalobužalobcuvočižalovanýmzamietolajzdôvodu,žežalobcasadomáhalplnenianájomného,

pričom však nepreukázal existenciu akéhokoľvek titulu, na základe ktorého by mu nárok na platenie
nájomného vznikol a zároveň sa žalobca domáhal nároku na plnenie do budúcnosti, čo platné právne
predpisy umožňujú len v presne stanovených prípadoch, čo však nie je žalobcom uplatnený nárok.15. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

16. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

18. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní boli úspešní
žalovaní v rade 1/ až 3/. Žalovaným v rade 1/ a 3/ súd priznal nárok na náhradu trov konania na
základe nimi uplatneného nároku. Žalovanému rade 2/, ktorý si v konaní neuplatnil nárok na náhradu

trov konania, súd takýto nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.