Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. september 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010319
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5620010319.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 3.

9. 2021 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
E. O. H. F. H. E. T. , nar. XX. XX. XXXX V. K., trvale bytom F. XXX/X, X. C., H. Ž.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
dňa 02. 08. 2019 približne o 18.05 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Citroen C3, ev. č. ZA 318 DB
po ceste č. III/2213 v smere od mesta Ružomberok na mesto Liptovský Mikuláš a medzi obcami Hliník
a Liptovská Sielnica, okres Liptovský Mikuláš, pri prejazde ľavotočivou zákrutou prešiel cez pozdĺžnu
súvislú čiaru V1a minimálne časťou pôdorysného priemetu vozidla do protismerného jazdného pruhu,
kde narazil do protiidúceho motocykla zn. Honda, ev. č. LM 963 DI, ktorý viedol B.. E. F., Z.. XX.
XX. XXXX, trvale bytom E. F. - X., B. XXX/X, a ktorý v dôsledku zrážky vozidiel utrpel zlomeninu

horného konca lakťovej kosti vľavo v lakťovom zhybe riešenú operačne, pomliaždenie mäkkých častí
pravého kolena, pomliaždenie mäkkých častí ľavého kolena, pomliaždenie sedacej oblasti, odreninu
ľavého predkolenia, odreninu pravého predkolenia a tržnozmliaždenú ranu ľavého predlaktia, na ktoré
bol liečený a obmedzený v obvyklom spôsobe života v trvaní najmenej 4 mesiace a obžalovaný svojím
konaním porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. h/
Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 157 ods. 2, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j/) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok
a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému B.. E.
F., nar. XX. XX. XXXX V. E. F., trvale bytom E. F., B. XXX/X, škodu vo výške 3.140,30 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala na E. O. obžalobu za prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s použitím ust. § 138 písm. h/ Tr. zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 19. 7. 2021 vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstatných okolnostiach zhodne ako

v prípravnom konaní zo dňa 20. 2. 2020. Vo výpovedi uviedol, že dňa 2. 8. 2019 v čase asi o 18.00
hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Citroen C3, ev. č. ZA318DB. Pokračovali v ceste v smere
od Ružomberka do obce Prosiek a počas cesty mimo obce prechádzal miernou ľavotočivou zákrutou,
v ktorej nepotreboval spomaliť vozidlo, nakoľko išiel maximálnou rýchlosťou 90 km/hod. Pri prejazde
zákruty zbadal oproti sebe v jazdnom pruhu motocyklistu, ktorý už v tom čase balansoval a zrejme

išiel neprimeranou rýchlosťou. Uvedeného vodiča zbadal vo vzdialenosti asi 100 metrov. V okamihu bol
pri ňom a vtedy si uvedomil, že môže dôjsť k stretu, tak sa snažil stiahnuť sa doprava, aby nedošlo
k čelnej zrážke, avšak motocyklista prešiel do jeho jazdného pruhu a predom narazil do jeho ľavej
časti vozidla, priamo do ľavého predného kolesa, čo malo za následok, že mu odtrhlo koleso. V čase
nehody, keď zbadal protiidúceho vodiča motocykla, určite nebrzdil, nestihol reagovať. Brzdil až po

zrážke. Na otázku, aká bola brzdná dráha, uviedol, že vozidlo išlo vlastne ľavou časťou po zemi z dôvodu
odtrhnutia ľavého predného kolesa. Od okamihu zrážky prešiel s vozidlom možno 30 metrov. V čase,
keď zbadal vodiča motocykla, bol na stredovej čiare. Celý čas nešiel po stredovej čiare, ale od stredovej
čiary ho vynášalo do jeho jazdného pruhu. Po stredovej čiare prešiel asi polovicu dráhy. Nevedel sa
presne vyjadriť, v akom rozsahu sa motocykel nachádzal v jeho jazdnom pruhu, ale určite bol v jeho

jazdnom pruhu. K spôsobu jazdy vodiča motocykla uviedol, že tento nezvládol riadenie, lietalo mu zadné
koleso, balansoval. Pri prechode spomínanou ľavotočivou zákrutou sa motorové vozidlo, ktoré viedol,
nachádzalovstredejehojazdnéhopruhu,určiteneprešieldoprotismeru.Nemaldôvodmeniťsmerjazdy,
jeho jazda bola stabilná. V čase, keď po nehode vystúpil z vozidla, motocykel sa nachádzal pri stredovej
čiarevozovkyvjehojazdnompruhu.Dopravnýpolicajtnemoholmotorkuvidieťfyzickynamiestenehody,

kde ostala stáť. Podľa jeho názoru nebolo potrebné, aby druhý vodič motocykla, ktorý sa nachádzal
na mieste, poškodený motocykel presunul na iné miesto vozovky, pretože v tom čase vozovka nebola
frekventovaná, bol večer. K úkonom, ktoré vykonával dopravný policajt na mieste nehody, obžalovaný
uviedol, že videl, čo robí, preto aj na mieste namietali brzdnú dráhu, ktorú vyznačil, s tým, že táto nebola
spôsobená vozidlom, ktoré obžalovaný viedol. Na vozovke sa nachádzala čiara od pneumatík, bližšie

sa k nej vyjadriť nevedel. V čase zápisu v priebehu dopravnej nehody sa pred policajtmi jednoznačne
vyjadril, že motocyklista mu prešiel do jeho jazdného pruhu. Nikdy sa pred nimi nevyjadril, že on spôsobil
dopravnú nehodu. Bezprostredne po nehode poškodený moc nekomunikoval, obžalovaný vyjadril ľútosť
nad vzniknutou situáciou, určite sa mu neospravedlnil za to, že niečo spáchal.

Svedkyňa - poškodená Q. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstatných okolnostiach zhodne
ako v prípravnom konaní zo dňa 5. 3. 2020. Vo svojej výpovedi uviedla, že spolu so svojím priateľom
obžalovaným dňa 2. 8. 2019 išli na víkendový pobyt zo Žiliny do obce Prosiek. Jej motorové
vozidlo Citroen C3 viedol obžalovaný. V čase, keď prechádzali úsekom cesty, na ktorom došlo k
dopravnej nehode, išiel priemernou rýchlosťou najviac 90 km/hod. V čase bezprostredne pred nehodou

nezaregistrovala žiadne iné motorové vozidlá, jazdca na motorke zaregistrovala až tesne pred tým,ako prešli zákrutu. Podľa jej názoru, išiel veľkou rýchlosťou a po stredovej čiare balansoval na ceste.
Uvedomila si, že motorke sa nemôžu vyhnúť. Následne motorka z ľavej strany narazila do ľavej prednej
časti vozidla do jeho predného ľavého kolesa. Obžalovaný chcel havárii zabrániť, čo sa mu sčasti

podarilo tým, že malý kúsok vybočil s vozidlom doprava. K opisu miesta nehody uviedla, že išlo o mierne
ľavotočivú zákrutu. K spôsobu jazdy vodiča motocykla uviedla, že raz bol na ich strane, raz bol na
svojej strane. Nevedela sa presne vyjadriť, akou časťou zasahoval do ich jazdného pruhu v čase zrážky.
Neregistrovala, že priateľ, či už pred alebo po zrážke použil brzdy. Po tom, ako vodič motocykla do nich
narazil, auto kľaklo, z čoho vznikli škrabance, teda boli tam z toho trecie stopy. Policajt, ktorý objasňoval

nehodu na mieste zakreslil, že išli v protismere. Bola tam brzdná dráha z ľavej do pravej strany po
okraji. Svedkyňa povedala policajtovi, že to nie je brzdná dráha spôsobená ich vozidlom. V čase, keď sa
vyznačovali stopy, cesta prejazdná nebola. Po vystúpení z auta motorka na ceste nebola, bola na druhej
strane, nie v ich jazdnom pruhu. Obžalovaný prišiel za svedkyňou s tým, že počul obsah rozhovoru
medzi motorkármi, počas ktorého mal druhý motorkár povedať poškodenému a kričať za ním, že išiel
rýchlo. Svedkyňa po zrážke nevidela, že sa motorka nachádzala v ich jazdnom pruhu.

Svedok - poškodený B.. E. F. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní zo
dňa 16. 4. 2020. Svedok - poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 2. 8. 2019 si požičal skúter spolu
sP.F..SkútersipožičalodT.A.vobciLiptovskýTrnovec,odkiaľišliokoloMarysmeromnaBešeňovú.Od
obce Liptovská Sielnica išli cestou, ktorá ide popri zátoke Liptovská Sielnica, čo je rovný úsek. Svedok

poškodený išiel v uvedenom úseku ako prvý a P. F. za ním vo vzdialenosti asi cca 100 metrov. Po
uvedenej rovine išiel okolo 70 km/hod. Z uvedenej roviny ide prvá zákruta doprava, po ktorej nasleduje
opätovne zákruta doprava. Prvá zákruta prebehla v poriadku. Keď bol v druhej zákrute, v jej polovici,
vyletelo oproti nemu auto, ktoré prešlo do jeho jazdného pruhu. Reflexne sa snažil zabrániť zrážke, a to
tak, že začal brzdiť, a snažil sa naklopiť na pravú stranu, čo so skútrom ide ťažšie. Potom si spomenul

na náraz, že narazil do prednej ľavej časti auta, a to do predného ľavého kolesa. Vystrelilo ho z motorky
dopredu, po dopade sa šúchal po asfalte. Vozidlo, ktoré išlo oproti nemu, registroval zo vzdialenosti 50
- 70 metrov. K polohe oproti idúceho motorového vozidla uviedol, že pred zrážkou vozidlo istou časťou
bolovprotismere,nieceloučasťou.Podľajehoodhadutomohlabyťpolovicazošírkyvozidla.Nepamätal
si náhle zmeny smeru jazdy oproti idúceho vozidla. Bolo tam priame strhnutie volantu, bezprostredne

pred zrážkou sa obidvaja od seba vychyľovali. Svedok nemal dôvod prechádzať do protismeru. Nevedel
sa vyjadriť, v akej vzdialenosti sa nachádzal od stredovej čiary. Keď vchádzal do pravotočivej zákruty,
určite nebol pri stredovej čiare vozovky. Nie je si istý, či bezprostredne pred zrážkou brzdil, snažil sa
motocykel nakloniť čo najviac. Druhý vodič motocykla P. F. sa nachádzal vo vzdialenosti asi 200 - 300
metrov, stratil ho z dohľadu, keď svedok poškodený vošiel do zákruty. Už len videl, ako ležal na vozovke.

Svedok P. F. vypovedal na hlavnom pojednávaní v podstatných okolnostiach zhodne ako v prípravnom
konaní zo dňa 16. 4. 2020. Vo svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovaný deň išiel s E. F. na výlet.
SvedoksipožičalskúterodsvojhobrataaE.F.odT.A..IšliodLiptovskéhoTrnovcasmeromnaLiptovskú
Sielnicu. Najprv išiel prvý svedok. Pohybovali sa rýchlosťou 50 km/hod. Prešli popri zátoke Liptovská

Sielnica, pred Prosieckou zátokou svedok spomalil, nakoľko si chcel zapnúť zips na mikine, vtedy ho
E. F. obehol po ľavej strane. Následne svedok pokračoval za ním. Bol vo vzdialenosti maximálne 50 -
60 metrov. Následne sa blížila pravotočivá zákruta, kde sa stala nehoda. Ako E. F. vošiel do uvedenej
zákruty,svedokhostratilzdohľadu.Keďhovidelnaposledy,bolvosvojomjazdnompruhu,atovpolovici.
Keď došiel na miesto, Lukáš bol na vozovke. Vozidlo Citroen bolo na ľavej strane pri zvodidle. E. sa

nachádzal niekde v oblasti stredovej čiary a za ním niekde v oblasti stredovej čiary bola motorka. Bližšie
k polohe sa vyjadriť nevedel, sústredil sa na poskytovanie pomoci. V jeho jazdnom pruhu na mieste
nehody neboli brzdné stopy, boli tam plasty, úlomky z motocykla. V protismere sa nachádzala gumená
čiara, ktorá prechádzala z protismeru do ich pruhu. Pred vykonaním fotodokumentácie nemal dôvod
manipulovať s motocyklom. Svedok si pamätal, že obžalovaný vodič auta mu tiež uviedol, že ho to veľmi

mrzí, že je tiež motorkár a zaujímal sa o to, či je potrebné pomôcť E. F..

So súhlasom prokurátora a obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi
svedka - poškodeného T. A. z prípravného konania zo dňa 16. 4. 2020. Svedok poškodený vo svojej
výpovedi uviedol, že k dopravnej nehode dňa 2. 8. 2019 nevie nič uviesť, nebol jej svedkom. Bol

majiteľom motorky značky Honda, ev. č. LM963DI, ktorú toho dňa požičal E. F.Á.. Následkom nehody
bola motorka totálne zničená, jemu tak vznikla škoda 1.500,- eur, za ktorú sumu motorku kúpil. Uvedenú
sumu mu E. F. vyplatil. Voči obvinenému si neuplatňuje žiadnu škodu v rámci trestného konania.Podľa záverov znaleckého posudku F.. K. E., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Chirurgia, č. 32/2020, poškodený E. F. utrpel následkom dopravnej nehody zo dňa 2. 8. 2019
nasledovné zranenia: zlomeninu horného konca lakťovej kosti vľavo v lakťovom zhybe riešenú

operačne, pomliaždenie mäkkých častí pravého kolena, pomliaždenie mäkkých častí ľavého
kolena, pomliaždenie sedacej oblasti, odreninu ľavého predkolenia, odreninu pravého predkolenia
a tržnozmliaždenú ranu ľavého predlaktia. Najzávažnejším zranením je zlomenina horného konca
lakťovej kosti vľavo v lakťovom zhybe riešená operačne, podľa ktorého zranenia bola určená aj
celková doba práceneschopnosti, liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života u poškodeného.

Najpravdepodobnejším mechanizmom uvedených zranení je náraz ľavým lakťom motocyklistu do
súčasti oproti idúceho motorového vozidla, najskôr lakťa, strata stability a následný pád na vozovku, v
dôsledku čoho došlo k uvedeným zraneniam poškodeného. Podľa zdravotnej dokumentácie znalec určil
dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života u poškodeného v trvaní 8 týždňov. Obmedzenie spočívalo
v operácii, v sadrovej fixácii ľavej hornej končatiny, po zložení fixácie vo výraznej obmedzenej hybnosti
a možnosti používania ľavej hornej končatiny. Po ôsmich týždňoch sa hybnosť v oblasti ľavého lakťa

čiastočne upravila, nebola síce obnovená plná hybnosť, ale umožňovala ľahšie úkony ľavou hornou
končatinou. Liečenie pokračovalo aj po ôsmich týždňoch, a to v zmysle neskoršieho vybratia fixovaného
kovového materiálu v oblasti zlomenej lakťovej kosti vľavo v lakti a v pokračovaní v rehabilitácií. Znalec
vyčíslil bodové hodnotenie spôsobených zranení na 155 bodov. Uvedený znalecký posudok bol na
hlavnom pojednávaní prečítaný so súhlasom prokurátora a obžalovaného.

Znalec D.. Q. C. z odboru Cestná doprava, odvetvie Nehody v cestnej doprave, vypovedal najskôr
na hlavnom pojednávaní zhodne ako v písomnom znaleckom posudku č. 20/2020. Vo svojej výpovedi
uviedol, že technika jazdy vodiča osobného motorového vozidla (OMV) Citroen tesne pred nehodovým
dejom sa s prihliadnutím na podmienky rozhľadu a dohľadu na mieste nehody v dopravnom členení,

charaktere a stavu komunikácie javí ako nesprávna a vysoko riziková vo vzťahu k ostatným účastníkom
cestnej premávky. Vodič OMV Citroen nesprávnym spôsobom používal komunikáciu, časťou a možno
aj celým svojím pôdorysným priemetom prešiel do protismerného jazdného pruhu a priamo ohrozil
protiidúceho motocyklistu, ktorého možnosti v danom momente, s poukazom na aktuálnu polohu a
pohybový stav Moto Honda boli výrazne obmedzené. OMV Citroen sa zrejme pohyboval rovnomerným

pohybom po ceste, pričom z neznámeho dôvodu vodič prešiel do protismerného jazdného pruhu, či
už z chvíľkovej nepozornosti alebo následkom nesprávnej techniky jazdy („jazda po krátkej stope“
v zákrute). Uvedený spôsob jazdy v zákrute je vodičmi vozidiel často aplikovaný, ale v miestach,
kde je dohľad a rozhľad obmedzený, ho možno považovať za kritický. Technika jazdy vodiča Moto
Honda pred nehodovým dejom sa javí ako nesprávna vo vzťahu k bezpečnostným normatívom jazdy

motocyklov v pravotočivom smerovom oblúku, aktuálne nevyvolávala kolíznu situáciu, vzhľadom na
ostatných účastníkov cestnej premávky. Techniku jazdy vodiča Moto Honda aj po rozoznaní kolíznej
situácie možno hodnotiť ako správnu a z hľadiska bezpečnosti ako nevyhnutnú, lebo pri náhlom brzdení
by mohlo dôjsť k strate smerovej a pohybovej stability a možno aj k priamej čelnej zrážke vozidiel
s fatálnym vyústením zdravotných dôsledkov pre účastníka dopravnej nehody. Znaleckým skúmaním

bola rýchlosť OMV Citroen pri strete cca 73 km/hod a u Moto Honda cca 56 km/hod. Tesne pred
nehodovým dejom zrejme nedochádzalo k prekračovaniu povolenej rýchlosti zúčastnených vozidiel v
danom úseku. Existencia trecej stopy č. 1, jej poloha, tvar a trajektória isto nie je náhodná a celkom iste
súvisí s počiatkom výbehu OMV Citroen do konečnej polohy s poškodeným zavesením ľavého predného
kolesa. Výbeh OMV Citroen do konečnej polohy mal dve fázy. V prvej fáze, tesne po ráze vozidiel,

došlo k významnému dynamickému účinku na ľavé zavesenie MacPherson a k jeho uvoľneniu. Iste
došlo k defektáži hydraulického okruhu brzdovej sústavy a nemožnosti účinne brzdiť vozidlo. Na konci
trecej stopy po konečnom utrhnutí zavesenia MacPherson je viditeľné pole znečistenia komunikácie,
zrejme pod tlakom unikajúcej brzdovej kvapaliny. Brzdenie v prvej fáze výbehu sa sústredilo na ľavé
predné poškodené koleso, pričom bola zanechávaná konkávna šmyková stopa (na fotodokumentácii

sú zrejme stopy na behúni pneumatiky po intenzívnom trení o povrch cestnej komunikácie). Po určitom
čase v súčinnosti pôsobenia intenzívnej brzdnej sily na behúni ľavého predného kolesa pri trení o
povrch cestnej komunikácie a na základe momentu tejto sily pôsobiaceho v hornom uložení MacPherson
došlo ku konečnému preklopeniu zavesenia smerom dopredu a k dosadnutiu nápravnice OMV na
povrch komunikácie. Od tohto momentu nastala druhá fáza výbehu OMV Citroen, keď nápravnica, resp.

podvozkové časti zanechávala výraznú dreciu stopu na povrchu komunikácie. Z uvedených analýz
možno usudzovať, že OMV Citroen sa v čase rázu s Moto Honda pohybovalo časťou svojho priemetu v
protismernom jazdnom pruhu. Aj charakter poškodenia prednej časti OMV Citroen napovedá, že došlo
k „zaklineniu“ Moto Honda do ľavej prednej časti OMV Citroen, čo evokuje predpoklad, že tesne predzrážkou sa OMV Citroen vyhýbalo protiidúcemu motocyklistovi vpravo. Drecia stopa po motocykli je
zrejme sekundárneho charakteru, vzniknutá po páde motocykla na povrch komunikácie, stopu však
nemožno jednoznačne príčinne stotožniť. Motocyklista bol exkludovaný z posedu motocykla zrejme

priamo dopredným pohybom (kontakt s ľavým spätným zrkadlom + výpoveď vodiča Moto Honda),
miera biomechanických spomalení teda nebola výrazná a tým pádom nedošlo k fatálnym zdravotným
následkom u motocyklistu. Primárnou príčinou dopravnej nehody je nesprávny spôsob používania
komunikácie zo strany vodiča OMV Citroen E. O. (skutočnosť, že vodič OMV Citroen prešiel s uvedeným
OMV časťou alebo možno aj celým svojím pôdorysným priemetom do protismerného jazdného pruhu)

a priamo ohrozil protiidúceho motocyklistu. Z hľadiska bezpečnosti bolo zo strany vodiča Moto Honda
vhodné skôr voliť jazdu čo najbližšie k pravému okraju vozovky (hlavne v pravotočivom smerovom
oblúku),atoajpriuváženíexistencieodstredivejsilyprijazdesmerovýmoblúkom,ktorámôžemotocykel
vynášať smerom do protismerného jazdného pruhu. Jeho charakter jazdy však nesúvisí s technickou
príčinou nehodového deja, lebo nevyvolával kolíznu situáciu vo vzťahu k ostatným účastníkom cestnej
premávky. Konečná poloha motocykla a motocyklistu bola stanovená prediktívnym spôsobom, lebo

motocykel a motocyklista boli zo skutočných konečných polôh premiestnení. Konkávna brzdová stopa
býva typická pri pohybe OMV, ktoré má výraznejšiu disproporciu brzdového účinku vľavo a vpravo a
ktoré má prídavnú zložku rýchlosti, t. z. vektor jeho rýchlosti či pohybu nie je aktuálne rovnobežný
s pozdĺžnou osou vozidla. Takáto stopa je typická pre vozidlo s poškodenou nápravou alebo časťou
nápravy. Vo fotodokumentácii a v pláne z miesta dopravnej nehody boli jasne zadefinované smer a

charakter trecích a drecích stôp. Zvyčajne možno indikovať, že miesto zrážky sa môže nachádzať
cca 1 - 2 metre pred počiatkom trecej stopy. Zadokumentované drecie stopy zanechalo jednoznačne
OMV Citroen, k tomu, že možno aj treciu stopu priradiť OMV Citroen, nasvedčuje fakt, že trecia stopa
kontinuálne nadväzuje na dreciu stopu, má veľmi typický charakter pre pohyb takto poškodeného vozidla
a fotodokumentácia z miesta nehody nasvedčuje, že išlo o čerstvú treciu stopu, rozhodne nie o treciu

stopu, ktorá by mala byť priradená nejakému inému motorovému vozidlu, ktorý by mal v danom mieste
posudzovanému nehodovému deju predchádzať. Na základe štúdia fotodokumentácie je znalec na
100 % presvedčený, že danú treciu stopu a nadväzujúcu dreciu stopu je možné jednoznačne stotožniť
s pohybom poškodeného OMV Citroen. Znalec D.. C. po oboznámení sa s odborným stanoviskom
Ústavu súdneho inžinierstva č. 133/2020, ako aj s výpoveďou znalca L.. D.. A. na hlavnom pojednávaní

uviedol, že pri preberaní uznesenia a podkladových materiálov komunikoval s príslušníkom polície,
ktorý dokumentoval miesto nehodového deja o okolnostiach vzniku nehody. V priebehu týchto dialógov
nikto nespochybnil, že stopa č. 1 nebola trecou stopou po pneumatike, ale iba jazdnou stopou, ktorú
mohlo zanechávať koleso iného vozidla po znečistení behúňa prevádzkovou kvapalinou. Takisto tvar
a trajektória trecej stopy veľmi dobre korešpondovala s nadväznou drecou stopou. Po vypočutí L.. D..

A. a podrobnom vzhliadnutí konca trecej stopy, kde sú náznaky viditeľnosti dezénu pneumatiky, znalec
pripustil, že mohlo ísť o jazdnú stopu, ktorá vznikla až po predmetnej dopravnej nehode. Následkom
pri posúdení polohy miesta kompresného vyústenia prevádzkových kvapalín je presvedčený, že ide
o brzdovú kvapalinu a k predpokladu, že k fatálnemu zlyhaniu nápravy došlo hneď po strete vozidiel,
možno aj stopu č. 2 jednoznačne stotožniť s výbehom motocykla po primárnom kontakte s vozidlom.

Ak je možné preukázať, že nešlo o jazdnú stopu, ktorá vznikla po dopravnej nehode alebo išlo o treciu
stopu, ktorá mohla vzniknúť aj pri intenzívnom brzdení OMV vybaveného ABS systémom, je možné
považovať priebeh dopravnej nehody tak, ako bol popísaný v odbornom stanovisku USI technicky
prijateľný a pravdepodobný. Pri štúdiu fotodokumentácie na pojednávaní prvýkrát definoval na konci
stopy č. 1 odtlačky dezénu pneumatiky, ktoré by mohli napovedať, že stopa č. 1 bola jazdnou stopou,

ktorá mohla vzniknúť po dopravnej nehode prejdením kolesa iného motorového vozidla. Po vypočutí
L.. D.. A., v momentálnom štádiu poznania pripadá, že pravdepodobné miesto zrážky je v mieste alebo
oblasti, ktoré bolo špecifikované odborným vyjadrením USI. Ak stopa č. 1 bola trecou stopou, ktorú
zanechalo OMV Citroen pri intenzívnom brzdení po rozoznaní kolíznej situácie, s určitosťou možno
tvrdiť, že pred samotným nehodovým dejom sa OMV pohybovalo určitou časťou svojho pôdorysného

priemetu v protismernom jazdnom pruhu. Ide o jazdu po tzv. krátkej stope v smerovom oblúku, ktorá nie
je u vodičov ničím výnimočná, ale je technicky nesprávna a v rozpore s pravidlami cestnej premávky. K
zrážke pri takomto priebehu nehodového deja došlo v pravom jazdnom pruhu smer Liptovská Sielnica.
Napriek tvrdeniam vodiča OMV Citroen, že pred stretom s motocyklistom nebrzdil, podľa názoru znalca,
vzhľadom na to, že sa, podľa jeho výpovede, pohyboval rýchlosťou 90 km/hod, je presvedčený, že pred

samotným kontaktom vozidiel, musel intenzívne brzdiť, lebo pri rýchlosti 90 km/hod, s prihliadnutím na
hybnosť OMV a existujúcu kinetickú energiu, by zrážky s motocyklistom boli fatálne.Obžalovaný ako strana trestného konania zaobstaral a predložil súdu odborné stanovisko Ústavu
súdneho inžinierstva (ÚSI) zo dňa 30. 9. 2020 č. 133/2020, ktoré je podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch úkonom znaleckej činnosti. Obžalovaný zabezpečil na

hlavnom pojednávaní účasť znalca L.. D.. X. A. X., ktorý je oprávnený vyjadrovať sa k obsahu podaného
stanoviska a podať žiadané vysvetlenia. Znalec L.. D.. X. A., X.. vypovedal na hlavnom pojednávaní
zhodne ako v označenom ÚSI. Znalec D.. C. určuje vo svojom znaleckom posudku príčinu dopravnej
nehody ako nesprávny spôsob používania komunikácie zo strany vodiča OMV Citroen (skutočnosť,
že vodič časťou, možno aj celým svojím pôdorysným priemetom, prešiel do protismerného jazdného

pruhu), pričom svoje tvrdenie stavia na technicky nesprávnom určení miesta zrážky, ktoré sa dá z
predloženej fotodokumentácie presne určiť. Z fotografie č. 2 je jednoznačne zrejmé, že k zrážke došlo v
jazdnom pruhu vozidla Citroen, a to v oblasti, ktorá je označená na foto č. 2 ako oblasť možného miesta
zrážky.Taktourčenémiestozrážkykorešpondujeztechnickéhohľadiskasozanechanoustopoupopáde
skútra, označenou vo fotodokumentácii ako stopa č. 2. Znalec vyhodnotil uvedenú stopu č. 2 tak, že ju
nemožno jednoznačne príčinne stotožniť. Uvedené konštatovanie je technicky nesprávne, lebo stopa

jednoznačne súvisí s odhodením skútra, čo je zrejmé aj z nasledovnej fotografie. Vo fotodokumentácii je
zdokumentovaná stopa č. 1, popísaná ako šmyková stopa. Táto stopa vedie z protismerného jazdného
pruhu (smer jazdy vozidla Citroen) až po oblasť miesta zrážky. Po dôkladnom skúmaní zväčšených
snímok je možné konštatovať, že nejde o šmykovú alebo treciu stopu, ako je popísaná v znaleckom
posudku D.. C. a v zápisnici o ohliadke miesta dopravnej nehody. Z rozboru fotodokumentácie je zrejmé

a jednoznačné, že nevznikla po brzdení vozidla Citroen, ale ide o jazdnú stopu, ktorá vznikla po vozidle,
ktoré obchádzalo konečnú polohu skútra, resp. črepiny (bol po nehode posunutý mimo vozovku) a pri
otáčaní kolesa vznikli stopy po kvapaline rozstreknutej na vozovku pri náraze motocykla do vozidla.
Ide teda jednoznačne o jazdnú stopu po kolese, odtlačok časti behúňa plášťa kolesa, ktoré prešlo po
kvapaline. Tieto stopy postupne slabnú, čo svedčí o tom, že ide o jazdnú stopu po kolese, ktoré prešlo

svojou časťou po kvapaline. Z fotografie je aj zrejmé, že v danom úseku sa nachádzalo viacero takýchto
stôp. Na nasledujúcej snímke (foto č. 9) je pohľad z opačnej strany. Tiež ide o jazdné stopy výraznejšie
preto, lebo v konečnej polohe vozidla vytekal aj olej z prevodovky. Pre zaujímavosť je potrebné uviesť,
že polícia zakreslila na vozovke smer jazdy motocykla tak, že tento vybočil doľava zo svojho jazdného
pruhu. Znalec D.. C. uvádza, že stopa č. 1 vznikla celkom isto s počiatkom výbehu vozidla Citroen do

konečnej polohy a s poškodením zavesenia ľavého predného kolesa. Z rozboru fotodokumentácie je
zrejmé, že daná stopa nevznikla takým mechanizmom, ako uvádza D.. C., a nevznikla ani od vozidla
Citroen. Z uvedeného vyplýva, že znalec stanovil nesprávne miesto zrážky v ľavom jazdnom pruhu
v smere jazdy vozidla Citroen. Z vyhodnotenia aj ostatných stôp jednoznačne vyplýva, že k zrážke
došlo v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla Citroen. Nad rámec uvedeného stanoviska

znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že miesto zrážky bolo vyhodnotené na základe troch stôp,
ktoré je možné identifikovať z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, nakoľko v mieste zrážky
dochádza k skokovým zmenám a tieto sa následne odzrkadlia aj na vzniku stôp. Prvá stopa, ktorú je
možné z fotodokumentácie prečítať je rozstrek prevádzkových kvapalín, čo je identifikovateľné na str.
2 odborného stanoviska, foto č. 2 - oblasť označená červenou elipsou. V tejto oblasti je jednoznačne

identifikovateľné, že došlo k prerušeniu buď brzdového okruhu, prípadne okruhu určeného na chladenie
vozidla, kde pod tlakom unikala prevádzková kvapalina. Druhou stopou je drecia stopa po poškodenom
ľavom prednom kolese vozidla Citroen, ktorá je taktiež viditeľná na str. 2 - foto č. 2. Znalec nevidí žiadny
logický dôvod, aby k zrážke došlo v mieste stopy č. 1, vozidlo by následne zmenilo jazdný pruh a drecia
stopa by začala vznikať až v jazdnom pruhu vozidla Citroen, a to tak, ako je to zadokumentované. Treťou

stopou, z ktorej možno usudzovať miesto zrážky, je stopa č. 2, ktorá je zobrazená na str. 3, foto č. 4
odborného stanoviska, pričom z jej charakteru možno prečítať, že táto stopa vznikala takým spôsobom,
že jej začiatok je v oblasti č. 2 nasprejovaného na vozovke a smeruje k stredovej deliacej čiare. Takýto
charakter danej stopy je možné vysvetliť iba vtedy, že k zrážke došlo v jazdnom pruhu vozidla Citroen,
a to v oblasti, ako je to zaznačené na str. 2, foto č. 2. Každá z týchto troch stôp má pomerne vysokú

výpovednú hodnotu. Ak sa zohľadní ich výskyt súčasne, potom je možné konštatovať, že s technickou
istotou došlo k zrážke v jazdnom pruhu vozidla Citroen. To, že na mieste sa nachádzajú prevádzkové
kvapalinymožnousudzovaťnazákladetoho,ženastr.2fotoč.2sanachádzajútakétmavémiesta,ktoré
vykazujú mechanizmus vytvorenia takým spôsobom, že dopadali na vozovku smerom vektora rýchlosti,
ktorý mal jednak výraznú vodorovnú zložku ako aj výrazne zvislú zložku. Podmienkou na vznik takejto

stopy je skutočnosť, aby predmetná tekutina mala značnú vodorovnú rýchlosť a súčasne značnú zvislú
rýchlosť. Toto zabezpečuje práve únik pneumatiky pod tlakom z vozidla, s čím sa bežne stretávame pri
dopravných nehodách, pričom je zjavné, že sa nemohlo jednať napr. o vodu, nakoľko v prípade, že by
sa jednalo o čistú vodu, táto by sa odparila a v čase zadokumentovania a vyhotovenia fotodokumentácieby sa na mieste už nenachádzala. Je možné túto stopu vyhodnotiť aj iným spôsobom, napr. olejová
kvapalina by bola umiestnená pod tlakom unášaná rýchlosťou cca 40 km a viac tesne nad vozovkou a
v oblasti stopy č. 2 by bol vytvorený otvor napr. priestrelom, tak potom možno očakávať vznik podobnej

stopy. Na otázku, či sa v ľavej prednej časti osobného motorového vozidla Citroen nachádzajú kvapaliny,
odpovedám, že áno napr. brzdová kvapalina, pričom pri prerušení brzdového okruhu, brzdová kvapalina
pod tlakom uniká. V oblasti stopy č. 2 z charakteru tejto stopy je možné usudzovať, že v čase ich vzniku
motocykel rotoval. Možno to usudzovať preto, že daná stopa sa nachádza v oblúku, pričom motocykel pri
vytváraní drecích stôp, ktoré majú vznikať v oblúku, má veľmi úzku kontaktnú plochu, napr. os predného

kolesa, pričom oblúkový charakter je možné vysvetliť iba rotáciou. Vznik tejto rotácie možno vysvetliť
práve v dôsledku toho, že táto stopa sa nachádza blízko miesta zrážky. Bez toho, aby videl motocykel,
nevie odpovedať na otázku, ktorou časťou motocykla bola tá stopa vytvorená. To, čo sa dá prečítať
z fotodokumentácie, je jednak charakter stopy č. 2, smer, ktorým vznikala tá stopa, ďalej, že v oblasti
priekopy sa nachádzajú časti motocykla a to práve v úrovni stopy č. 2 bolo zadokumentované sedadlo
motocykla, z toho možno usudzovať, že ten motocykel sa pohyboval od miesta zrážky plynule k stope

č. 2 a následne v smere približne kolmo na vozovku, smerom k pravej priekope, s tým, že neviem, kde
presne skončil, avšak s istotou možno konštatovať, že sa nachádzal v stope č. 2. Miesto zrážky nie je
bod č. 2, je to miesto, kde už dochádzalo k vytváraniu rycej stopy, pričom motocykel už musel byť v takej
polohe, aby niektorá časť kontaktovala s vozovkou, čo už je okamih tesne po zrážke. K stope č. 1 sa
nevedel vyjadriť, či je to trecia stopa, a to s ohľadom na to, že daná stopa mohla vzniknúť základnými

dvoma mechanizmami. Jeden by bol taký, že by sa jednalo o stopu po intenzívnom brzdení ľavého
predného kolesa vozidla Citroen, v takom prípade by sa jednalo o stopu po brzdení. Druhý mechanizmus
je taký, že sa nejedná o stopu po brzdení, ale o stopu po kolese, ktoré prechádzalo po dopravnej nehode
oblasťou miesta zrážky a to v smere jazdy motocyklistu a ľavým kolesom by toto vozidlo prechádzalo po
rozstreku prevádzkových kvapalín v mieste zrážky, pričom odvaľovaním kolesa takéhoto vozidla, ktoré

by vlastne obchádzalo tú oblasť dopravnej nehody a vracalo by sa do jazdného pruhu motocyklistu, by
bolo možné vysvetliť vznik takejto stopy a to najmä s poukazom na to, že úplne rovnaký mechanizmus
je zaznamenaný na foto č. 9 na str. 5 odb. stanoviska avšak v opačnom smere, kedy vozidlá prechádzali
po oblasti, kde už bola vytečená prevádzková kvapalina a následne odvaľovaním týchto kolies vznikli
stopy. Rozdiel medzi charakterom týchto stôp a stopy č. 1 je v tom, že v oblasti miesta zrážky sa

nenachádzala súvislá vytečená kaluž prevádzkovej kvapaliny ako to bolo v blízkosti konečnej polohy
Citroen,nachádzalsatamibarozstrek-voblastimiestazrážky.Priprejazdekolesaúsekomvozovky,kde
sa nachádza rozstrek, nedochádza ku kontinuálnemu namočeniu celého dezénu kolesa a nedochádza
k vzniku jasne identifikovateľnej stopy po odvaľovaní ako je to na foto č. 9 str. 5. Na strane č. 3 a foto č.
4 je identifikovateľné, že najlepšie viditeľná je časť stopy, ktorá je veľmi blízko miesta zrážky. S rastúcou

vzdialenosťou stopy od miesta zrážky postupne klesá viditeľnosť danej stopy.

Svedok F.. P. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pamätá si, že kolega F. s nejakým
kamarátom mali nehodu. Bolo to pred obcou Hliník. Z praxe býva zvykom, že sú posielaní na miesto
operačným strediskom. Po príchode na miesto dopravnej nehody zvyknú zabezpečiť uzavretie cesty,

poskytnutie prvej pomoci privolaním záchranných zložiek na miesto, vykonávajú dychové skúšky
účastníkov dopravnej nehody a následne čakajú na príchod pracovníka ODI. Ten rozhodne na mieste,
zadokumentuje si celú udalosť, stopy, v súčinnosti s ním vykonávajú riadenie premávky, ak je to možné.
Sú privolávaní na miesto prostredníctvom vysielačky. Z oddelenia trvá približne 5 minút, kým sa dostavia
na miesto. K tomuto prípadu je ťažko uviesť čas, pretože mohli byť niekde vonku v služobnom obvode.

Do 19.00 - 19.30 zvyknú bývať vonku. V prípade, ak sa dostavili k tejto nehode na miesto v čase o
18.05 hod, tak je vysoko pravdepodobné, že boli niekde mimo v služobnom obvode. Čo sa týka polôh
vozidiel, to si nepamätal. Pamätal si, že tam bol F. v pravom jazdnom pruhu a kamarát mal nehodu.
Nepamätal si presné umiestnenie polôh vozidiel vzhľadom na tú skutočnosť, že sú privolávaní k veľkému
počtu nehôd. Zvyknú štandardne robiť tak, že odstavia premávku, do ich príchodu sa k premávke

nevedel vyjadriť. Zvykom býva, že uzavrú premávku do príchodu nehodovkára. Svedok po nahliadnutí
do fotografie č. 43 a 44 ako súčasti fotodokumentácie na č. l. 195 - 203 uviedol, že určite by nepúšťal
premávku, kým nie sú odstránené kvapaliny, prípadne ak je potrebné zdokumentovať stopy. Nepamätal
si, za aký čas sa dostavil na miesto nehody príslušník ODI, ak nemá žiadny úkon v službe, je schopný sa
dostaviť na miesto za 10 minút. Nevedel sa vyjadriť, či na mieste vznikla konfliktná situácia súvisiaca s

dokumentovaním stôp účastníkmi nehody, pretože oni mali na starosti zabezpečenie premávky. Vôbec
sa nevedel vyjadriť k hustote premávky v daný deň. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či v čase ich príchodu
na miesto sa zranený nachádzal na mieste nehody na zemi. Rovnako sa nevedel vyjadriť k tomu, či za
havarovaným vozidlom sa nachádzalo iné motorové vozidlo. Nepamätal si, či F. na mieste komunikovals niekým o tom, ako došlo k dopravnej nehode. Nevedel sa ani vyjadriť k okolnostiam poskytnutia prvej
pomoci poškodenému.

Svedok F. Ž. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaná uviedol, že motorové vozidlo bolo na krajnici,
ľavá predná časť bola odtrhnutá. Motocykel bol už odtiahnutý po nehode z cesty. Svedok značil
predpokladanú polohu motocykla, ako mu naznačovali svedkovia. Pán O. tam bol s priateľkou, potom
spisovalidopravnúnehodu.Vyžiadaldoklady,dávalfúkať,dokumentovaldopravnúnehodu.Mimoslužby
bol na mieste F., ktorý tvrdil, že dopravnú nehodu nevidel, lebo sa nachádzal niekoľko metrov za

motocyklistom. Z poriadkovej polície tam bol Q. a policajtka V. a tá sa tam nachádzala predtým, ako
prišiel na miesto. Operačný dôstojník podľa GPS vie určiť, ktorá hliadka sa nachádza najbližšie k miestu
nehody a tú pošle na miesto. Svedok si nespomenul, o koľkej sa dostavil na miesto nehody. Nespomenul
si, či po jeho príchode na miesto nehody bola premávka uzavretá. Zdá sa mu, že keď prichádzal
na miesto, prechádzali po vozovke autá. Jeden jazdný pruh bol voľný. Svedok po nahliadnutí do
fotodokumentácie č. 42 a 10 uviedol, že tam sa nachádzajúce motorové vozidlá prechádzajú. Motorové

vozidlá prechádzali väčšinou jazdným pruhom v smere na Ružomberok. Keď prechádzali v smere od
Ružomberka na Mikuláš v danej časti komunikácie museli prejsť sprava doľava. Nepamätal si, či sa
na mieste nehody nachádzali rozliate prevádzkové kvapaliny, z fotodokumentácie vyplýva, že áno, lebo
miesto je posypané. Nepamätal si, či v čase jeho príchodu už boli prevádzkové kvapaliny posypané.
Boli tam drecie stopy od motorky, a tiež od vozidla, keď odpadlo koleso. Tuší, že dokumentoval aj trecie

stopy. Stopu č. 1 označil ako šmykovú, teda treciu na základe ohliadky miesta dopravnej nehody, svedok
to nevie zistiť z fotodokumentácie, lebo to dobre nevidno. Začiatok a koniec stopy vyznačuje na mieste
podľa toho, ako ju reálne vidí svojím okom. Po vzhliadnutí do foto na č. 25, 26, 27, kde je zafotená
stopa č. 2 uviedol, že pravdepodobne vozidlá prechádzajúce v smere z RK na Mikuláš neprechádzali
koncom stopy č. 1 a stopou č. 2, ale prechádzali do ľavého jazdného pruhu skôr, ako sa nachádzali

tieto stopy. Z jeho pohľadu ich nemohli znehodnotiť. Keď išli vozidlá z Mikuláša na Ružomberok, tak
vozidlá neprechádzali z jeho pohľadu do ľavého jazdného pruhu, protismeru, pretože nemali na to
dôvod, vzhľadom k tomu, že mali dosť priestoru v smere jazdy čiže v pravom jazdnom pruhu v smere z
Mikuláša na Ružomberok. Na fotografii č. 43 vidí čierne škvrny, pravdepodobne je to iba jazdná stopa.
Keď ju neoznačil, tak pravdepodobne nesúvisela s dopravnou nehodou. Je možné, že pokračovala

niekde ďalej za kužele. Nespomenul si, či v čase jeho príchodu na miesto sa motocykel, alebo jeho
časti, nachádzali na vozovke. Ak by tam boli, určite by to označil. Zaujímal sa, prečo sa motocykel
nenachádza na vozovke. Bolo mu vysvetlené, že motocykel bol odtiahnutý, aby neprekážal cestnej
premávke. Pravdepodobne ho odtiahol svedok F.. K stope č. 7 a 8 nachádzajúcej sa na fotografiách č.
59 a 60 uviedol, že motocykel pravdepodobne ostal ležať po nehode na postavení stôp 7, 8, ktoré určil

svedok F.. Svedok sa vždy pýta oboch účastníkov. V prípade, ak by druhý účastník tvrdil, že motocykel
bol niekde inde, tak označí stopu č. 9. Keď to neoznačil, tak druhý účastník musel súhlasiť s motocyklom,
kde bol. Po vzhliadnutí fotografie č. 27 k stope č. 2 uviedol, že pravdepodobne tadiaľ sa drela motorka.
Ak si dobre spomína, pán O. pri výsluchu namietal fotodokumentáciu stopy č. 1 a z tohto dôvodu aj
položil znalcovi otázku, či tú stopu mohlo zanechať vozidlo zn. Citroen. Svedkovi sa zdá, že nikto z

účastníkov nehody nenamietal, ako dokumentoval stopy v rámci ohliadky miesta nehody. Ak by to niekto
namietal, tak by to označil do zápisnice o ohliadke. Svedok účastníkom ukazuje jednotlivé stopy a oni
majú možnosť sa k tomu vyjadriť aj v zápisnici, kde je uvedený opis stopy, je priestor na vyjadrenie
námietky účastníkov nehody. Keď sa dostaví na miesto nehody, vie vizuálne rozlíšiť, či daná stopa je
šmyková, alebo jazdná. Ťažšie je mu to opísať slovami. Šmyková stopa je tmavšia ako napr. jazdná.

Je rozlíšiteľné, či stopa je šmyková alebo jazdná, ktorá vznikla po pohybe pneumatiky po prevádzkovej
kvapaline. Záleží od veľkosti kvapaliny. Ak je veľkosti napr. 2 metre, tak to koleso sa celé prevalí. Na
fotografii č. 18 vidno, že kolesá neprešli celým objemom po kvapaline. S výnimkou fotografie č. 18 na
ostatných fotografiách nevidí stopy, ktoré by vznikli po prejazde prevádzkovou kvapalinou.

Podľa záznamu o dopravnej nehode došlo dňa 2. 8. 2019 o 18.05 hod. na komunikácii - ceste III. triedy č.
2213vkatastriobceProsiek,mimoobce,medziobcamiProsiekaHliník,kdopravnejnehodetak,žeE.F.
viedol motocykel zn. Honda ev. č. LM 963 DI v smere od obce Liptovská Sielnica na mesto Ružomberok,
kde medzi obcami Liptovská Sielnica a Hliník v pravotočivej zákrute za doposiaľ nezistených príčin
narazil do protiidúceho osobného motorového vozidla zn. Citroen C3, ev. č. ZA 318 DB, ktoré viedol

obžalovaný. Pri dopravnej nehode došlo ku zraneniu vodiča motocykla E. F..

Zo zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody vykonanej dňa 2. 8. 2019 vyplýva, že v mieste
nehody je dobrá kvalita povrchu vozovky, jej povrch je suchý, neznečistený, krajnica je v dobrom stave,má výrazne viditeľný vodiaci pruh, komunikácia je bez závad, dvojpruhová, v otázke riadenia premávky
je prednosť nevyznačená, dopravná nehoda je situovaná na jazdnom pruhu, rýchlostný limit je 90 km/
hod. Viditeľnosť nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok, v čase ohliadky neboli sťažené

poveternostné podmienky, rozhľadové podmienky boli dobré. Pre potreby opisu stôp bol určený ako
základný bod merania (ZBM) roh betónového múru, nachádzajúci sa nad odvodňovacím kanálom, ako
pomocný bod merania (PBM) bola určená stredová plná čiara, ohliadka bola vykonávaná v smere jazdy
OMV. Pri ohliadke boli zaistené stopa č. 1: druh stopy iná stopa s opisom začiatok šmykovej stopy,
nachádzajúca sa vo vzdialenosti 68,7 metra od ZBM a vo vzdialenosti 0,4 metra vľavo od PBM, stopa

č. 2: druh stopy trasologická s opisom drecia stopa od motocykla nachádzajúca sa vo vzdialenosti 92,4
metra od ZBM a vo vzdialenosti 1,1 metra vpravo od PBM, stopa č. 3: druh stopy iná stopa s opisom
sedacia časť motocykla nachádzajúca sa vo vzdialenosti 91,3 metra od ZBM a vo vzdialenosti 3,9 metra
vľavoodPBM,stopač.4:druhstopyinástopasopisommotocykel,nachádzajúcasavovzdialenosti92,4
metra od ZBM a vo vzdialenosti 5,5 metra vľavo od PBM s upresnením, že motocykel bol premiestnený
z pôvodnej polohy účastníkmi dopravnej nehody, stopa č. 5: druh stopy trasologická s opisom drecia

stopa od OMV nachádzajúca sa vo vzdialenosti 95,7 metra od ZBM a vo vzdialenosti 2,0 metra vpravo
od PBM, stopa č. 6: druh stopy iná stopa s opisom poškodená časť OMV - časť, s ktorou došlo k nárazu
s motocyklom. Postavenie motocykla bolo vo vzdialenosti 92,4 metra od ZBM a vo vzdialenosti 5,5
metra vľavo od PBM, postavenie OMV ľavej zadnej časti bolo vo vzdialenosti 109,1 metra od ZBM a vo
vzdialenosti 2,3 metra vpravo od PBM, postavenie OMV ľavej prednej časti bolo vo vzdialenosti 112,8

metra od ZBM a vo vzdialenosti 2,3 metra vpravo od PBM. Súčasťou zápisnice je fotodokumentácia
miesta dopravnej nehody.

Podľa zápisu sa dňa 2. 8. 2019 podrobili dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu obžalovaný
o 18.24 hodine, poškodený o 18.20 hod., obaja s negatívnym výsledkom.

Podľa úradného záznamu spísaného dňa 26. 3. 2020 príslušníci polície prezreli záznamy z dopravných
nehôd a škodových udalostí za obdobie od 2. 8. 2019 do 1. 7. 2019, pričom dňa 28. 7. 2019 sa medzi
obcami Hliník a Liptovská Sielnica stala škodová udalosť. Porovnaním fotiek bolo zistené, že uvedená
škodová udalosť sa stala v inom úseku cesty.

Z evidenčnej karty vyplýva, že obžalovaný má za obdobie od roku 2014 do roku 2016 evidované 4
priestupky na úseku cestnej premávky, za ktoré bol postihnutý uložením blokových pokút v sume od 20,-
eur do 60,- eur, v dvoch prípadoch boli dopravné priestupky spáchané závažným spôsobom.

Podľa pracovného posudku obžalovaný je zamestnancom Strednej odbornej školy dopravnej v Žiline od
1. 10. 2012 na pozícii majstra odbornej výchovy. Počas jeho pôsobenia s ním nie sú žiadne problémy,
svoju prácu vykonáva svedomito, zodpovedne, je obľúbený a nápomocný v kolektíve zamestnancov a
taktiež aj medzi žiakmi. Je ústretový, skromný, nekonfliktný, priateľský, plne kvalifikovaný a odborne
zdatný na výkon tejto funkcie. Snaží sa v práci rozvíjať, vzdeláva sa, napreduje s dobou a tým dokáže

žiakom podať odborné informácie a pripraviť ich na vstup do reálneho sveta automobilového priemyslu.
Ako zamestnávateľ považuje obžalovaného za zodpovedného zamestnanca.

Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese
Ž. - X. C., F. XXX/X. Menovaný je slobodný.

V registri trestov obžalovaný nemá doposiaľ žiadny záznam.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, má
znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s použitím § 138 písm. h/

Tr. zákona a z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že prejednávaný skutok spáchal obžalovaný.

Z výpovede obžalovaného v spojení so záznamom o dopravnej nehode a zápisnicou o ohliadke miesta
dopravnej nehody je preukázané, že dňa 2. 8. 2019 v čase o 18.05 hod., viedol obžalovaný osobné
motorové vozidlo zn. Citroen C3, ev. č. ZA 318 DB, po ceste tretej triedy č. 2213 v smere od mesta

Ružomberok na mesto Liptovský Mikuláš, pričom medzi obcami Hliník a Liptovská Sielnica sa zrazil s
protiidúcim motocyklom zn. Honda ev. č. LM 963 DI, pohybujúcim sa v opačnom smere, ktoré viedol
poškodený E. F.. Skutkové zistenie nasvedčujúce zrážke uvedených vozidiel, sa opiera aj o svedecké
výpovede poškodených E. F. a Q. F., ktorí vlastnými zmyslami vnímali priebeh nehody. Zápisnicao ohliadke miesta nehody, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je fotodokumentácia, potvrdzujú, že pri
zrážke došlo k poškodeniu oboch vozidiel, OMV má poškodenú ľavú prednú časť a je odtrhnuté ľavé
predné koleso uvedeného vozidla. Výpovede obžalovaného a poškodeného sa rozchádzajú v zásadnej

okolnosti, a to v mieste zrážky vozidla a motocykla. Svedkyňa Q. F. potvrdzuje výpoveď obžalovaného,
že poškodený E. F. prešiel s motocyklom do jazdného pruhu obžalovaného, zatiaľ čo poškodený E. F.
vypovedal, že bol to práve obžalovaný, ktorý časťou vozidla prešiel do protismerného jazdného pruhu,
t. j. jazdného pruhu poškodeného.

Výpoveďou znalca D.. C. je preukázané, že ku zrážke vozidiel došlo v jazdnom pruhu, v ktorom sa
pohyboval motocykel Honda. Primárnou príčinou nehody bol nesprávny spôsob používania komunikácie
obžalovaným na tom základe, že ako vodič OMV Citroen prešiel minimálne časťou priemetu vozidla do
protismerného pruhu a priamo ohrozil poškodeného.

Spáchanie nedbanlivostného trestného činu s ťažkou ujmou na zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou

predpokladá, aby porušenie dopravného predpisu bolo v príčinnej súvislosti s nehodou so spôsobeným
následkom. Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ mal a mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah
medzi jeho konaním a následkom trestného činu môže rozvinúť.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti

rozhodujúce zadefinovanie príčiny vzniku dopravnej nehody. Vo svetle konkrétnych okolností súdeného
skutku je na základe výpovede znalca D.. C. jednoznačne preukázané, že technickou príčinou
nehodového deja bol nesprávny spôsob používania komunikácie obžalovaným. Vozidlo vedené
obžalovaným prešlo minimálne časťou svojho pôdorysného priemetu do protismerného jazdného pruhu,
v dôsledku čoho priamo ohrozil poškodeného F..

Znaleckým posudkom vypracovaným znalcom F.. E. mal súd preukázané, že poškodený E. F. utrpel
pri dopravnej nehode dňa 2. 8. 2019 zranenia vyššie špecifikované, pričom mechanizmus ich vzniku
korešponduje mechanizmu dopravnej nehody, ktorej bol účastníkom.

Súd nemal dôvod neveriť výpovedi poškodeného o priebehu nehodového deja, pretože jeho výpoveď
je podporená výpoveďou znalca D.. C., ale aj zadováženými listinnými dôkazmi, zápisnicou o ohliadke
miesta dopravnej nehody, vrátane jej fotodokumentácie. Svedok - poškodený o podstatných otázkach
priebehu dopravnej nehody vypovedal konzistentne počas celého trestného konania. Znalec D.. C.
vo svojej výpovedi sa najskôr pridržal záverov svojho znaleckého posudku, neskôr, po oboznámení

sa s odborným stanoviskom ÚSI, pripustil priebeh nehody podľa vyjadrenia ÚSI, a to z dôvodu iného
vyhodnotenia stopy zaistenej pri ohliadke cestnej dopravnej nehody. Pri rozhodovaní súd vychádzal z
prvotnej výpovede znalca o priebehu a technickej príčine nehody, pretože táto nevzbudzuje dôvodné
pochybnosti o jej správnosti a má základ aj v ďalších dôkazoch, a to nielen vo výpovedi poškodeného
F., ale aj v zisteniach vyplývajúcich z ohliadky miesta dopravnej nehody. Znalec D.. C. presvedčivo

vysvetlil vznik trecej a následne drecej stopy na vozovke, na základe čoho ustálil, že OMV Citroen sa
v čase zrážky pohybovalo časťou svojho priemetu v protismernom jazdnom pruhu, a to so zreteľom na
skutočnosť, že počiatok trecej stopy bol v jazdnom pruhu motocykla a na ňu kontinuálne nadväzovala
drecia stopa až po konečnú polohu OMV Citroen. Aj charakter poškodenia OMV Citroen nasvedčuje,
že došlo k zaklineniu motocykla do ľavej prednej časti OMV, čo vytvára predpoklad, že tesne pred

zrážkou sa vozidlo Citroen vyhýbalo motocyklu vpravo. Na druhej strane, pokiaľ znalec pripustil aj iný
mechanizmus vzniku stopy (zadokumentovanej v zápisnici o ohliadke pod č. 1), ktorú označil predtým
ako treciu stopu, uvedený záver nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, na rozdiel od prvotnej výpovede
a nie je ani presvedčivo vysvetlený. Neobstojí vysvetlenie znalca D.. C., že do zmeny jeho výpovede
nikto nenamietal vyhodnotenie stopy č. 1 ako stopy trecej vytvorenej OMV Citroen. Súd pripomína, že

znalec D.. C. sa už v znaleckom posudku v prípravnom konaní zaoberal námietkami obžalovaného
v naznačenom smere. Znalec D.. C. na hlavnom pojednávaní pripustil, že možné miesto zrážky sa
nachádza v jazdnom pruhu obžalovaného v oblasti zakreslenej ÚSI. Z uvedeného vyznačenia oblasti
možného miesta zrážky je zrejmé, že sa nachádza približne v strede jazdného pruhu obžalovaného.
Znalec D.. C. však žiadnym spôsobom nevysvetlil zmenu výpovede v konfrontácii s jeho vyjadrením

už v písomnom znaleckom posudku. Znalec v písomnom posudku uviedol, že v prípade stretu vozidiel
v jazdnom pruhu obžalovaného by výbeh motocykla a exkludácia motocyklistu mali významne iný
charakter. V prípade pohybu vozidla obžalovaného v strede jeho jazdného pruhu, impulz rázovej sily by
spôsobil rotáciu OMV okolo vertikálnej osi a pri danej rýchlosti by došlo ku kontaktu pravej prednej častivozidla so zvodidlami a k viditeľným poškodeniam v uvedenej časti. Uvedený mechanizmus pohybu
OMV po zrážke však nevyplýva z výpovede žiadnej osoby zúčastnenej na nehode a rovnako nie je
preukázané poškodenie OMV Citroen na pravej prednej časti po kontakte so zvodidlom. Vychádzajúc

z uvedených skutočností odborné stanovisko ÚSI a nadväzujúca výpoveď znalca L.. D.. A. neponúkli
presvedčivé odpovede a vysvetlenie. Zatiaľ čo v písomnom stanovisku znalec určil jediný možný
mechanizmus vzniku stopy č. 1 ako jazdnej stopy po kolese, ktoré prešlo po kvapaline, na hlavnom
pojednávaní pripustil, že mohlo ísť aj o treciu stopu, vzniknutú v dôsledku intenzívneho brzdenia ľavého
predného kolesa osobným motorovým vozidlom Citroen. Nejasnosti vzbudzuje zistenie, že v prípade

trecej stopy táto bola vytvorená vozidlom OMV Citroen a v prípade jazdnej stopy po kvapaline v opačnom
smere pohybu, t. z. v smere pohybu motocykla Honda. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti výpoveď
znalca D.. C., podľa ktorej vozidlo obžalovaného pri ním deklarovanej rýchlosti muselo brzdiť, pretože
inak by zrážka s motocyklom mala fatálne následky. Zo zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej
nehody však nie je zrejmá žiadna ďalšia stopa, nasvedčujúca brzdeniu vozidlom obžalovaného.

Obhajoba obžalovaného je v podstate postavená na tvrdení, že bol to práve poškodený, ktorý pri
vedení motocykla prešiel do jazdného pruhu obžalovaného, v dôsledku čoho ku zrážke vozidiel došlo
v jazdnom pruhu obžalovaného a namietal dokumentovanie stôp v zápisnici o ohliadke miesta nehody.
Súd pripomína, že vždy je vecou obžalovaného, aký spôsob obhajoby si zvolí s cieľom dosiahnutia
čo najpriaznivejšieho výsledku jeho trestného stíhania. Obhajoba obžalovaného v naznačenom smere

je však vyvrátená výsledkami znaleckého dokazovania a to výpoveďou znalca D.. C. a skutkovými
zisteniami vyplývajúcimi z ohliadky miesta dopravnej nehody. Z jeho výpovede jednoznačne vyplýva,
že bol to práve obžalovaný, ktorý pri vedení OMV prešiel časťou vozidla do protismeru. V súvislosti s
tvrdením obžalovaného, že pri dokumentovaní stôp namietal, že šmyková stopa bola vytvorená OMV,
ktoré viedol, súd uvádza, s výnimkou svedkyne F. nie je uvedené tvrdenie podporené, resp. spoľahlivo

preukázané žiadnym dôkazom. Zápisnica o ohliadke miesta nehody nepochybne zaznamenáva priebeh
konkrétneho procesného úkonu vrátane opisu stôp, ktoré majú relevanciu pri objasňovaní príčin
nehodovéhodeja.Vneposlednomradeobsahujeajnámietkyprotiobsahuzápisnice.Zobsahuzápisnice
o ohliadke je zrejmé, že žiadna dotknutá osoba nenamietala obsah zápisnice a teda ani opis stôp
zaistených pri ohliadke. Svedok Ž. potvrdil, že ak by niekto namietal dokumentáciu stôp, zaznamenal by

to do zápisnice. Obžalovaný bol uzrozumený s obsahom zápisnice a bol si tak vedomý, že žiadne jeho
prípadné pripomienky, námietky nie sú súčasťou zápisnice. Obžalovaný napriek tomu bezprostredne
po vyhotovení zápisnice v inej podobe (napr. písomne) neadresoval policajtovi spôsob dokumentovania
stôp. Obžalovaný si musel byť vedomý, že vzhľadom na povahu stôp len v krátkom čase po nehode
je možné identifikovať stopy a odstup času vedie k ich znehodnoteniu, teda ide o neodkladný úkon.

Napriek uvedenému žiadny zásadný nesúhlas so spôsobom dokumentácie stôp neprejavil bezodkladne
po vyhotovení zápisnice. V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa tak uvedená obhajoba obžalovaného
javí ako účelová s cieľom zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti.

Obžalovaného nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti ani ním zadovážené odborné stanovisko ÚSI,

resp. výpoveď znalca L.. D.. A.. Obžalovaný nepredložil v konaní pred súdom taký dôkaz (nevynímajúc
ani odborné stanovisko ÚSI), ktorý by bol spôsobilý zvrátiť vyššie uvedené skutkové zistenia vyplývajúce
predovšetkým z výpovede znalca D.. C.. V prvom rade treba uviesť, že predmetné stanovisko síce
je úkonom znaleckej činnosti podľa zákona o znalcoch, nemá však charakter znaleckého posudku.
Uvedené stanovisko rieši jednu parciálnu otázku a to určenie miesta zrážky dotknutých vozidiel na

základe vyhodnotenia stôp zaistených pri ohliadke miesta nehody. Je teda zrejmé, že na rozdiel
od znaleckého posudku, resp. výpovede znalca D.. C. nerieši komplexne priebeh nehodového deja,
nezaoberá sa príčinami vzniku dopravnej nehody. Nemožno prehliadnuť, že ÚSI vypracoval predmetné
stanovisko po viac ako roku od dopravnej nehody, pričom k vyhodnoteniu stôp zaistených pri ohliadke
miesta dopravnej nehody pristúpilo v rozhodujúcej, ak nie výlučnej miere na podklade fotodokumentácie

zabezpečenej pri ohliadke. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť výpoveď svedka Ž., ktorý sa nevedel
jednoznačne vyjadriť ku druhu stopy výlučne len na základe fotodokumentácie. Ako už bolo vyššie
uvedené, uvedené stanovisko ani výpoveď znalca L.. D.. A. sa nezaoberá inými, rovnako dôležitými
otázkami ozrejmujúcimi priebeh nehody napr. aký by bol mechanizmus pohybu OMV Citroen po zrážke
v prípade, ak ku nej došlo približne v strede jazdného pruhu obžalovaného, aký by bol výbeh motocykla,

exkludácia motocyklistu, konečná poloha OMV Citroen. Súd pripomína, že podľa výpovede znalca
L.. D.. A. len v prípade súčasného výskytu troch skúmaných stôp (rozstrek prevádzkových kvapalín,
stopa č. 2 a drecia stopa vytvorená OMV Citroen) je možné konštatovať, že s technickou istotou došlo
k zrážke v jazdnom pruhu vozidla Citroen. Existencia rozstreku prevádzkovej kvapaliny na vozovkenebola jednoznačne preukázaná. S poukazom na uvedené zistenia nemožno závery ÚSI považovať za
jednoznačne preukázané.

Neuniklo pozornosti súdu, že výpoveď svedkyne Q. F. nekorešponduje v plnej miere výpovedi
obžalovaného v otázke spôsobu jazdy poškodeného F.. Pokiaľ obžalovaný vypovedal, že poškodený
F. sa bezprostredne pred nehodou pohyboval po stredovej čiare a vynášalo ho do protismeru zrejme
z dôvodu neprimeranej rýchlosti, svedkyňa F. uviedla, že poškodený sa striedavo nachádzal v ich
jazdnom pruhu a vo svojom jazdnom pruhu. Pri hodnotení výpovede svedkyne F. nemožno prehliadnuť

jej blízky vzťah ku obžalovanému, pretože bola (a zrejme aj je) jeho priateľkou. Už z výpovede
svedkyne z prípravného konania vyplýva, že mala vopred vytvorený pozitívny úsudok o obžalovanom
ako o účastníkovi cestnej premávky, ktorého označila za veľmi dobrého vodiča, ktorý je veľmi
zodpovedný z hľadiska dodržiavania dopravných predpisov, čo môže mať vplyv na opis skutkových
okolností svedkyňou z objektívneho hľadiska. Z uvedených dôvodov nemožno jej výpoveď považovať
za hodnovernú.

V súvislosti s argumentáciou obhajoby, že poškodený pri podaní vysvetlenia (počas priestupkového
konania) inak opisoval spôsob svojej jazdy v porovnaní s trestným konaním, súd uvádza, že v zmysle
ust. § 278 ods. 1 Tr. poriadku sa súd môže pri rozhodovaní opierať len o tie dôkazy, ktoré boli vykonané
na hlavnom pojednávaní. Obsah priestupkového spisu nebol vykonaný ako dôkaz (žiadna zo strán ho

nenavrhla vykonať) a z uvedeného dôvodu ho súd ani nemôže hodnotiť. Pre úplnosť je potrebné uviesť,
žesvedok-poškodenýnahlavnompojednávanípotvrdil,žeprikaždomsvojomvýsluchuuviedolrovnaký
dôvod vzniku nehody.

Svedok F. vlastnými zmyslami nevnímal priebeh nehody, na miesto nehody sa dostavil krátko po zrážke

a tak sa mohol vyjadriť k umiestneniu vozidiel, resp. poškodeného F. na vozovke.

V súvislosti s námietkou obhajoby, že pred dokumentovaním stôp policajtom došlo k manipulácii s
motocyklom Honda, súd uvádza, že je potrebné kriticky sa vyjadriť k takémuto konaniu. Premiestňovanie
vozidiel po nehode pred zabezpečením stôp má za následok, že nie je možné ohliadkou identifikovať

skutočnú polohu vozidla, ale len ju predpokladať na základe výpovedí prítomných osôb. Uvedené
konanie môže rovnako viesť k tomu, že stopy zaistené na mieste nehody nebude možné jednoznačne
stotožniť s objasňovanou nehodou. Napriek uvedenému pochybeniu z ostatných zdokumentovaných
stôp v spojení s výpoveďami všetkých zúčastnených osôb bolo možné identifikovať príčinu dopravnej
nehody.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný si nepočínal správne v danej konkrétnej situácii
v cestnej premávke pri vedení motorového vozidla, minimálne časťou pôdorysného priemetu vozidla
prešiel do protismerného jazdného pruhu, v cestnej premávke sa nesprával ohľaduplne a disciplinovane
tak, aby neohrozil bezpečnosť cestnej premávky. Obžalovaný ako vodič porušil povinnosť vodiča ako

účastníka cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 1 a § 16 ods.
1. Práve v uvedenom konaní súd vzhliadol nedbanlivostné zavinenie obžalovaného. Rozsah ujmy na
zdraví poškodeného E. F. mal súd preukázaný znaleckým posudkom F.. E., ktorý popísal zranenia
poškodeného, ktoré utrpel v dôsledku uvedenej dopravnej nehody. Zo zadovážených dôkazov vyplýva,
že medzi konaním obžalovaného a ťažkou ujmou na zdraví poškodeného F. je daná príčinná súvislosť.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby
spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal

obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Prejednávaný skutok je nedbanlivostným trestným činom. Obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti,
pretože v zmysle vyššie uvedeného svojim konaním vedel, že môže porušiť záujem chránený Trestným
zákonom, ktorým je ľudské zdravie, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie

nespôsobí.
Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že liečenie zranenia
u poškodeného F. má dlhodobý charakter, počas čoho zranenie závažne ovplyvňovalo obvyklý spôsobživota u poškodeného, teda spôsobený následok predstavuje u poškodeného ťažkú ujmu na zdraví (§
123 ods. 3 písm. i/ v spojení s odsekom 4 Tr. zákona). Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané,
že obžalovaný sa dopustil skutku závažnejším spôsobom konania, spočívajúceho v porušení dôležitej

povinnosti uloženej mu podľa zákona. Súdna prax judikovala, že porušením dôležitej povinnosti pri
premávke na cestách je najmä také porušenie povinnosti vodiča motorového vozidla, ktoré so zreteľom
na silu, rýchlosť a váhu motorových vozidiel, môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu a ktoré
podľa všeobecnej skúsenosti takýto následok skutočne často máva ( rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Tz/85/71 ). Obžalovaným tým, že pri prejazde ľavotočivou zákrutou prešiel cez pozdĺžnu súvislú

čiaru minimálne časťou pôdorysného priemetu vozidla do protismerného jazdného pruhu a narazil do
protiidúceho motocykla, porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona o cestnej premávke.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. j/ Tr. zákona, t. j. vedenie riadneho života pred spáchaním trestnej činnosti, žiadna priťažujúca
okolnosť nebola zistená. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby (základná

sadzba je 1 rok až 5 rokov), podľa ktorej sa trest ukladá, znižuje o 1/3-inu z 5 rokov na 3 roky a 8
mesiacov. Obžalovaný do spáchania súdeného skutku viedol riadny život, spôsobom svojho života sa
nedostaldorozporusozákonomzpohľadutrestnoprávnehokonania,predsúdomvtrestnomkonanístojí
prvýkrát. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podmienečný trest odňatia slobody vymeraný na dolnej
hranici trestnej sadzby postačujúci na dosiahnutie účelu trestu z pohľadu generálnej, ako aj individuálnej

prevencie.Obžalovanýkonanímkladenýmmuzavinuspôsobilťažkúujmunazdravíaskutkusadopustil
závažnejším spôsobom konania. Vyššie uvedené skutočnosti súd premietol do výmery skúšobnej doby.

Obžalovaný spáchal skutok pri vedení motorového vozidla, preto je dôvodné uloženie trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá. Zmyslom trestu zákazu činnosti je dočasne zamedziť obžalovanému

vykonávať činnosť, výkon ktorej upravujú osobitné predpisy, pričom podmienkou jeho uloženia je
spáchanie trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Vymeraný trest je úmerný spôsobenému
následku, závažnejšiemu spôsobu konania porušením dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom o
cestnejpremávkeavneposlednomradeajosobeobžalovaného,ktorýsaakoúčastníkcestnejpremávky
dopustil opakovane priestupkov, z toho v dvoch prípadoch závažným spôsobom.

Podľa znaleckého posudku v dôsledku dopravnej nehody poškodený E. F. utrpel poranenia, ktoré
boli ohodnotené na 155 bodov. Hodnota bodu v roku 2019 podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky predstavuje 20,26 eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal poškodenému E.
F. náhradu za bolestné vo výške 3.140,30 eur (155 bodov krát 20,26 eur). Nárok na náhradu škody bol

uplatnený riadne a včas.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.