Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214213025
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4214213025.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra
Pribulu a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o.,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti povinnému: E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/XX, X., o
vymoženie 2 021,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Komárno č. k. 6Er/917/2014-27 z 3. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný
poriadok“) uznesením č. k. 6Er/917/2014-27 z 3. decembra 2019 zastavil exekúciu.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/, § 243f ods. 1, 3, 5
Exekučného poriadku, § 52 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“ alebo len „OZ“), § 5a ods. 1 písm. b/, § 29b, § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa.
3. V odôvodnení poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie z 24. 06. 2014
domáhalvočipovinnémuvykonaniaexekúcienavymoženie2021,02euraspríslušenstvomnapodklade
exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V, č. k.
3Zm/798/2013-10 zo dňa 20. 01. 2014.
4. Dňa 05. 02. 2016 bolo tunajšiemu súdu postúpené od povereného súdneho exekútora podanie

oprávneného označené ako „Zaslanie doplnenia návrhu - § 243f zákona č. 233/98 Zb.“
5. Skonštatoval, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v zákonnej lehote, t. j. do 22.
01. 2016. Uplatňovanému nároku zo zmenky a následnému vydaniu exekučného titulu - Zmenkový
platobný rozkaz predchádzalo medzi právnym predchodcom oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s.
a povinným uzatvorenie Zmluvy o úvere a vystavení zmenky. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a oprávneným

ako postupníkom bola pohľadávka postúpená.
6. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci je nesporné, že na strane povinných v danom zmluvnom vzťahu
vystupoval povinný ako fyzická osoba, a teda ako spotrebiteľ, ktorý je definovaný v ustanovení § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň je nesporné aj to,
že exekučný titul - Zmenkový platobný rozkaz, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, bol vydaný v

konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a zároveň sa jedná o nárok, ktorý vznikol v súvislosti
so spotrebiteľským úverom, a teda spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ.7. Nakoľko sa jedná v tomto konaní o vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a v zmysle § 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou,

preto je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ bod 2. Exekučného poriadku,
a to pre neprípustnosť použitia zmenky, pričom v zmysle § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa sa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b/ a ods. 2 až 4 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. májom 2014. Zároveň oprávnený nepreukázal opak teda, že tu nie je dôvod na nezastavenie
exekúcie, t. j. že v pôvodnom konaní pri vydaní zmenkového platobného rozkazu bolo prihliadnuté na

neprijateľné zmluvné podmienky, preto platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m/ Exekučného poriadku.
8. Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 zastavil exekúciu. Zároveň v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd,

aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodňuje tým, že rozhodnutie exekučného súdu je nezákonné a nepreskúmateľné, vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia. Exekučný súd tiež neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy.
10. Uviedol, že z teleologického výkladu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ EP vyplýva, že je tu

zákonný dôvod na zastavenie exekúcie iba v prípade, ak je nesporné, že v zmenkovom konaní
bol uplatnený nárok, ktorý vychádzal z neprijateľnej zmluvnej podmienky a ostatných dôvodov
ňom uvedených. In concreto aby bol v predmetnej veci zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie,
exekučný súd by musel mať nepochybne preukázané, že v exekúcii vymáhaná pohľadávka predstavuje
nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd však nemal nijako za preukázané, že v

exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka predstavuje takýto nárok. Rozhodnutie exekučného súdu je
tak nepreskúmateľné. Ak by bol správny právny názor exekučného súdu ohľadne zákonných dôvodov
pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP, že dôvodom je formálne nepreskúmanie
okolností stanovených bodmi 1. až 3. tohto ustanovenia zmenkovým súdom, (ktorý rozhodol o
uplatnených nárokoch zo zmenky pred 22. 12. 2015 podľa vtedy platného práva), len na základe

uplatnenej zmenky, znamenalo by to, že každé exekučné konanie vedené na základe exekučného
titulu podkladom, ktorého bola zmenka, a v ktorom zmenkový súd rozhodol len na základe predloženej
zmenky, musí byť zastavené. To však nie je účelom ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ EP.
11. Oprávnený tvrdí, že si splnil zákonom stanovenú povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39
ods. 4 Exekučného poriadku a exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie

návrhu na vykonanie exekúcie, z ktorého obsahu vyplývalo, že vlastná zmenka, na podklade ktorej
bol vydaný exekučný titul bola vystavená na zabezpečenie dlhu vyplývajúceho pôvodne z úverového
vzťahu na základe úveru poskytnutého povinným právnym predchodcom bankou. Žalovaný zo zmenky
(povinný v tejto exekúcii) mal možnosť obrany v zmenkovom konaní, túto nevyužil, v spore ostal pasívny,
nárok uplatnený v zmenkovom konaní nerozporoval, kauzálne námietky voči zmenkovému platobnému

rozkazu nepodal.
12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie

súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.16. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
18. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa§
39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

19. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.
20. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
21. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
22. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu

na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
23. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.

rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
24. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
platného a účinného v čase vystavenia zmenky v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo

šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.
25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na strane
spotrebiteľa(ďalej len „neprijateľná podmienka“).
28. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase vystavenia zmenky,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

29. Podľa § 2 písm. a/ Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľova o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
30. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 26. 06. 2014.
Exekučným titulom je Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.

3Zm798/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 03. 2014. Poverením z 25. 07. 2014, exekučný
súd poveril súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu, vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 05. 02.
2016 doručil súdny exekútor exekučnému súdu podanie označené ako Zaslanie doplnenia návrhu - §
243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré bolo doručené oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 21. 01.2016.Následnesúdprvejinštanciepreskúmallistinydoručenédosúdnehospisuarozhodolnapadnutým
uznesením tak, že exekúciu zastavil.
31. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.
32. Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinným správne posúdený
ako vzťah spotrebiteľský, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych
predpisovoochranespotrebiteľa,t.z.,žejenutnéaplikovaťspotrebiteľsképrávo.Nazákladeuvedených

skutočnostíodvolacísúdpreskúmalexekučnýtitulzhľadiskaobčianskehoprávaalebozhľadískochrany
spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov.
33. Odvolací súd v súvislosti s Doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1
Exekučného poriadku, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 05. 02. 2016 poukazuje na to, že toto
podanie neobsahuje žiadne nové a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by zavážili pri závere odvolacieho
súdu v tom smere, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo v súlade so zákonom.

34. Odvolací súd navyše poznamenáva, že spornou zostáva aj skutočnosť, či mal súd prvej inštancie
vec preskúmavať s ohľadom na dodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že nemožno považovať
podanie oprávneného označené ako Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s 39 ods. 4
EP, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21. 01. 2016, a následne bolo súdnym exekútorom

postúpené exekučnému súdu dňa 05. 02. 2016, ako doplnené včas.
35. Dňa 23. 12. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým bol novelizovaný Exekučný
poriadok. Predmetnou novelou zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe
vymáha nárok zo zmenky, povinnosť v lehote do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).

Povinnosťou oprávneného bolo v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplniť návrh na vykonanie
exekúcie najneskôr do 22. 01. 2016, pretože lehota na doplnenie návrhu oprávneného začala plynúť
deň po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. 24. decembra 2015. Súd má za
to, že tridsaťdňovú lehotu uvedenú v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorej má oprávnený doplniť
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, treba vykladať tak, že takéto

doplnenie musí oprávnený doručiť exekučnému súdu. Len súd je oprávnený posúdiť doplnenie návrhu
a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o pokračovaní v nej. Doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie doručené súdnemu exekútorovi nemožno považovať za zachovanie lehoty pretože by to bolo
v rozpore s ustanovením § 121 ods. 5 CSP, podľa ktorého je lehota zachovaná, ak sa v posledný
deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to

platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného
času. Súdneho exekútora však v tomto prípade nemožno považovať za doručovateľa. Preto pokiaľ do
uplynutia tridsaťdňovej lehoty, t. j. do 22. 01. 2016, nebolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
doručené okresnému súdu alebo dané na prepravu (nie však súdnemu exekútorovi), nastali dôvody na
zastavenie exekúcie, pričom ani následné doručenie doplnenia návrhu, či už priamo okresnému súdu,

alebo prostredníctvom súdneho exekútora, nemôže mať žiadny vplyv na zastavenie exekúcie podľa §
243f ods. 5 Exekučného poriadku.
36. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo
dňa 08. 11. 2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny
záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť,
že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených
prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť
výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II.

ÚS615/2016, III. ÚS 564/2016)].
37. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, k
predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu,
nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na

to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania
doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu
právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnomčase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom
ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.
38. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že hoci v predmetnej veci bol daný

dôvodnazastavenieexekúcievzmysle§243fods.5Exekučnéhoporiadku,tedabezpreskúmaniadanej
veci, keďže oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku, exekučný súd zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku,
čo však nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktoré je vo výroku vecne správne.
Exekučný súd nad rámec svojich povinností preskúmal danú exekučnú vec, pričom vzhliadol dôvody na

zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, keďže správne vyhodnotil,
že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah, vychádzajúci zo zmluvy o úvere a exekučným
titulom je Zmenkový platobný rozkaz.
39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti
napadnutého uznesenia, a to aj napriek tej skutočnosti, že správne mala byť exekúcia zastavená podľa
§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, čo však

v konečnom dôsledku nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a preto uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdil z iných právnych dôvodov v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
40. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnému
povinnému nepriznáva voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu

žiadne nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnil.
41. Súd prvej inštancie bude povinný samostatným uznesením rozhodnúť o trovách exekúcie. Na margo
uvedeného dodáva, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku špeciálnym
predpisom, a preto majú ustanovenia Exekučného poriadku vždy prednosť pred ustanoveniami
všeobecného procesného predpisu, a to najmä ak ide o procesnoprávny inštitút upravený obidvomi

procesnými predpismi. V prípade trov konania ide nepochybne o inštitút, ktorý je upravený tak
v Exekučnom poriadku ako aj v Civilnom sporovom poriadku. Exekučný poriadok upravuje uvedený
inštitút odlišne a samostatne (trovy exekúcie). Vzhľadom na uvedené preto neprichádza do úvahy v
prípade trov exekúcie uplatňovať všeobecný procesný predpis - Civilný sporový poriadok. Odvolací
súd na tomto mieste poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 5 M

Cdo 12/2004 zo dňa 30. 06. 2005, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky3/2007 pod číslom 36, podľa ktorého proces rozhodovania o trovách
exekúcie podľa Exekučného poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách
konaniapodľavšeobecnéhoprocesnoprávnehokódexu(ktorýmjevsúčasnostiCSP,predtýmObčiansky
súdny poriadok) a použitie ustanovení všeobecného procesnoprávneho kódexu o trovách konania

i v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku zásadne neprichádza do úvahy. Z uvedeného
dôvodu nemožno pri rozhodovaní o trovách exekúcie, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, aplikovať
ustanovenie§262ods.1aods.2Civilnéhosporovéhoporiadku(otrováchcivilnéhosporovéhokonania),
ale je nutné postupovať podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013, a
teda jediným výrokom rozhodnúť o tom, kto voči komu má nárok na náhradu trov exekúcie a aj v akej

výške.
42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).