Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. január 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112200568
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1112200568.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou,

v právnej veci navrhovateľa: G.. B.. C. E., bydlisko M. Č.. X, XXX XX M., Bratislava, proti odporcovi:
Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č.
13, Bratislava, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.01.2012 domáhal proti odporcovi
zaplatenia náhrady škody vo výške 36 393 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto
sumy od 09.06 2011 až do zaplatenia, a to titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy vo výške 7.500,

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 09.06 2011 až do zaplatenia.

Navrhovateľ dôvodil, že odporca zodpovedá za náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp.zn. 42Rob 1904/2003,
neskôr po prevedení do C registra pod sp.zn. 27Cb 69/2006.
Nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III v tomto konaní podľa navrhovateľa mal
spočívať v nesprávnom správoplatnení platobného rozkazu ( predčasným vyznačením právoplatnosti a

vykonateľnosti ) sp.zn. 42 Rob /1904/03 -11 zo dňa 31.12.2003, (vyznačenie doložky právoplatnosti dňa
3.1.2004), čo malo v konečnom dôsledku v príčinnej súvislosti s porušením zásady rýchlosti konania
( § 6 O.s.p.) za následok absolútne znehodnotenie žalovanej pohľadávky nevydaním právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia vo veci samej v primeranej lehote ( porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR , či.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a tým vznik .škody a ušlého zisku
( § 442 odsek 1 OZ ) navrhovateľovi v sume 36.393 € ;pričom k nesprávnemu úradnému postupu súdu
došlo dňom 8.07.2004.

Navrhovateľ tvrdil, že v predmetnej veci je zodpovednosť štátu za škodu a ušlý zisk daná tým, že
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom ( vyznačením doložky právoplatnosti,
porušením zásady rýchlosti konania ) sa právo navrhovateľa proti dlžníkovi LIVAK PLAST s.r.o. po
prevedení spisu dňa 03.05.2006 do oddelenia "Cb" vedeneného pod sp.zn, 27Cb 69/2006 fakticky stalo
nevymáhateľným , súd právoplatne nerozhodol ani ku dňu 27.05.2010. V danej veci je teda vylúčené .
aby bolo právo navrhovateľa proti dlžníkovi LIVAK PLAST s.r.o. uspokojené iným spôsobom.
Zdôraznil, že mu ušiel očakávaný majetkový prínos, ktorý mohol, nebyť nesprávneho úradného postupu

súdu, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci , ak by disponoval právoplatným a
vykonateľným rozhodnutím súdu už dňa 3.1.2004 nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, poťažmo
dňom nasledujúcim po 6.09.2009 ( právoplatné uznesenie o zrušení konkurzu na majetok dlžníka KS
Bratislava sp.zn. 8K 1/2004-702 zo dňa 10.08.2009, právoplatné dňa 16.09.2009 o čom mal Okresnýsúd Bratislava III vedomosť už dňom 24.09.2009.Súd teda preukázateľne vedel o skončení konkurzného
konania , avšak zostal aj naďalej nečinný.
Navrhovateľ poukázal na to, že listom zo dňa 17.07.2010 doručeným do podateľne Okresného súdu

Bratislava III dňa 19.07.2010 podal sťažnosť na prieťahy ( príloha č. 7 ), pričom súd upozornil na
skutočnosť, že odporca bol vymazaný z Obchodného registra OS Bratislava 1).Dňa 9.10.2010 Okresný
súd Bratislava III vydal Uznesenie sp.zn. 27Cb/69/2006-104, právoplatné dňa 26.12.2010, ktorým
konanie zastavil , rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume : 74,69 € ,
kráteného o 1%, čím navrhovateľovi vznikla majetková škoda v sume 5,31 € , ktorá by mu nevznikla, ak

by súd konal od podania žalobného návrhu bezvadne a perfektne.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že nesprávnym úradným postupom je i porušenie zásady rýchlosti konania.
Z obsahu spisu zn. 27Cb/69/2006 vedeného na Okresnom súde Bratislava III mal za nesporné, že
Okresný súd Bratislava III neprerokoval vec v primeranej lehote , teda za 7 rokov od 31.12.2003 do
26.12.2010 vôbec , nepostupoval z procesného hľadiska bezvadne . bol zjavne nečinný a vedome

odmietol navrhovateľovi právo na súdnu ochranu chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako
aj právo na ochranu majetku chránené čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky čo malo za následok
vznik škody na majetku ako aj vznik nemajetkovej ujmy, pričom navrhovateľ k prieťahom neprispel.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 15.03.2012. Uviedol, že

navrhovateľ neodôvodnil, prečo považuje za postup Okresného súdu Bratislava III -vyznačenie doložky
právoplatnosti na platobnom rozkaze, ako i neskoršie zrušenie platobného rozkazu a prevedenie veci do
oddelenia "Cb" za postup v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 09.09.2010, sp. zn. 27Cb 69/2006-104, ktorým bolo konanie vo veci o zaplatenie 1.659,70,-
eur s príslušenstvom zastavené, vyplýva, že voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v

zákonnejlehoteodporsodôvodnením.VzhľadomnauvedenénemalzapreukázanékonanieOkresného
súdu Bratislava III vo veci vydania a zrušenia platobného rozkazu sp. zn. 42Rob 1904/2003-11 dňa
31.12.2003, ktoré by bolo možné označiť za nesprávny úradný postup súdu. Poukázal na vedomosť,
tom, že platobné rozkazy voči dlžníkovi LIVAK PLAST, s.r.o. preberali osoby zapísané v obchodnom
registri ako konatelia spoločnosti, pričom však tieto osoby už v čase ich preberania konateľmi neboli.

Keďže zápis zmeny štatutárnych orgánov v obchodnom registri má len deklaratórny význam, súd po
podaníodporovprotiplatobnýmrozkazomoprávnenouosobouvjednotlivýchkonaniachdospelkzáveru,
že nedošlo k platnému doručeniu platobných rozkazov a tieto nemohli nadobudnúť právoplatnosť. Z
uvedeného však možno vyvodiť len protiprávne konanie na strane spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o.,
resp. jej bývalých konateľov. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, pokiaľ by údajným nesprávnym úradným

postupom pri vyznačovaní právoplatnosti platobného rozkazu, resp. pri prevedení veci do registra
"27Cb" mohla byť žalobcovi spôsobená škoda, resp. ušlý zisk spočívajúci v znehodnotení pohľadávky
či nemajetková ujma, o takejto škode by sa musel žalobca dozvedieť najneskôr v deň, keď sa dozvedel
o zrušení platobného rozkazu. Určiť tento okamih bude možné po pripojení súdneho spisu Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 270b 69/2006, žalovaná predpokladá, že žalobca sa o zrušení platobného

rozkazu dozvedel ešte v roku 2006. Žalobca by tak podal žalobu zjavne po uplynutí 3 rokov (a 6
mesiacov) od okamihu, keď sa dozvedel o škode a žalovaná preto vznáša námietku premlčania k tomuto
údajnému nároku.

K nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by mal spočívať v prieťahoch v konaní, poukázal na

skutočnosť, že navrhovateľ v tomto prípade nevyužil možnosť domáhať sa ochrany svojich základných
práv a slobôd prostredníctvom inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy
SR. V súvislosti s odkazmi žalobcu na českú judikatúru poukázal na to, že prax ústavného súdu a
všeobecných súdov v Slovenskej republike je zásadne odlišná od súdnej praxe v Českej republike.
Ústavný súd ČR sa ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa prieťahov v konaní zaoberá až po uplatnení

nároku na všeobecnom súde (napr. ÚS ČR sp.zn. I.ÚS 582/2006), a teda zaujíma opačný prístup ako
Ústavný súd SR.

Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu súdu v konaní sp. zn. 42Rob/1904/2003 (resp. 27Cb
169/2006), v ktorom mal byť súd nečinný, poukázal na skutočnosť, že na majetok úpadcu LIVAK PLAST,

s.r.o. bol vyhlásený konkurz podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom a
účinnomdo31.12.2004,keďžekonkurzbolvyhlásenýnazákladeuzneseniaKrajskéhosúduvBratislave
sp. zn. 8K1/2004 zo dňa 07.12.2004. Dôvodil, že v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb.
vyhlásením konkurzu súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásenímkonkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré
majú byť z podstaty uspokojené. Predmetom konania na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 42Rob
1904/2003, resp. 27 Cb 69/2006 bola pohľadávka žalobcu voči spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., teda

nárok, ktorý by v prípade úspechu bol uspokojený z majetku spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. (z jeho
konkurznej podstaty)" Ak sa žalobca chcel domáhať jej uspokojenia, túto pohľadávku si mohol v zmysle
§ 20 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. uplatniť ako konkurzný veriteľ spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o.
v konkurze na príslušnom súde. Podstatným účinkom vyhlásenia konkurzu bolo prerušenie konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 42Rob 1004/2002. resp. 27Cb 60/2006. a to od

07.12.2004. Je preto principiálne vylúčená existencia prieťahov v súdnom konaní od 07.12.2004, keďže
súd v tomto období konať nemohol. Pokiaľ Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 27Cb 69/2006-104
zo dňa 09.09.2010 zastavil konanie, rozhodol v súlade správnym poriadkom, keďže po zrušení konkurzu
spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8K 1/2004702 zo
dňa 10.08.2009 z dôvodov podľa § 44 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 328/1991 Zb. a vymazaní
spoločnosti z obchodného registra, stratila spoločnosť ťali základ nároku na náhradu škody, nemohlo

dôjsť. Argumentoval, že dĺžka namietaného konania bola ovplyvnená objektívnymi skutočnosťami, a to
prerušením konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok jedného z účastníkov konania, ako aj
správaním účastníkov Vzhľadom na to, že predmet konania, uplatnenie pohľadávky voči spoločnosti,
na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, ktorý sa skončil zrušením konkurzu bez uspokojenia čo
i len odmeny správcu konkurznej podstaty, mohol byť uplatnený a uspokojený len prostredníctvom

konkurzu, konanie na Okresnom súde Bratislava III nebolo spôsobilé vyvolať u žalobcu škodu, ušlý zisk
či nemajetkovú ujmu.

Mal za to, že navrhovateľ okrem nepreukázania nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci
nepreukázal ani ďalšiu podmienku vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp.

zákona č. 514/2003 Z.z., a to príčinnú súvislosť medzi konaním orgánu verejnej moci a vyniknutou
škodou, či ušlým ziskom. Škodu má podľa tvrdení žalobcu predstavovať pohľadávka žalobcu voči
spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., ktorá sa konaním súdu mala stať nevymožiteľnou a 5,31,- eur ako
nevrátená časť návrhového poplatku v konaní sp.zn. 42Rob 1904/2003 (resp. 27Cb 69/2006).
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti v súvislosti s prerušením súdnych konaní podľa § 14

ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. nemal za preukázané, že v príčinnej súvislosti s konaním,
resp. nečinnosťou súdu v konaní od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu do zastavenia
konania došlo k znehodnoteniu pohľadávky žalobcu voči spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. Uvedený
(údajný) dlžník žalobcu bol od 07.12.2004 v konkurze, ktorý bol zrušený bez uhradenia odmeny a
výdavkov správcu. Žalobca si svoju pohľadávku mal uplatniť v konkurznom konaní (žalovaná o tom

nemá vedomosť), a ak ju správca konkurznej podstaty v konkurze poprel, mal možnosť domáhať sa
určenia jej pravosti v osobitnom konaní, nie však v konaní 27Cb 69/2006, ktoré bolo ex lege prerušené.
Konkurz na majetok spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. sa zrušil uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 10.08.2009 z dôvodov podľa § 44 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 328/1991 Zb., z dôvodu, že majetok
spoločnosti nepostačuje ani len na úhradu výdavkov a odmeny správcu. Je teda zrejmé, že aj keby sa

žalobca úspešne domáhal priznania svojho nároku v konkurznom, alebo akomkoľvek inom konaní, tento
by z majetku spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. nebol nikdy uspokojený. Teda aj v prípade, že by žalobca
preukázalnesprávnyúradnýpostupOkresnéhosúduBratislavaIIIprivyznačenídoložkyprávoplatnostia
vykonateľnosti platobného rozkazu č. 42Rob 1904/03-11, tento by nemal vplyv na úspešnosť uplatnenia
pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní, nakoľko z tohto konania nebol uspokojený žiadny veriteľ

spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o.
Odporca poukázal na to, že nie je možné predpokladať čo i len existenciu a pravosť uplatnenej
pohľadávky voči spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. Jej pravosť nie je dodnes judikovaná, pričom nemá
vedomosť ani o potvrdení jej pravosti v konkurze spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o.
Rovnako neexistuje príčinná súvislosť medzi nevrátením krátenej sumy súdneho poplatku a údajným

nesprávnym úradným postupom. Krátenie tejto sumy bolo prirodzeným a zákonným dôsledkom
procesnej situácie, ktorá vyplynula zo zastavenia konania.
Vo vzťahu k požadovanej nemajetkovej ujme poukázal na skutočnosť, že časť namietaného konania
spadala do obdobia pred 01.07.2004, teda do obdobia účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., ktorý nepozná
inštitút náhrady nemajetkovej ujmy. Aj v prípade splnenia iných predpokladov zodpovednosti za škodu

za toto obdobie nie je možné navrhovateľovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy už z tohto dôvodu.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., je pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy nevyhnutné preukázať ujmu, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom
a v prípade preukázania jej existencie, je možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy formou peňažnéhoplnenia iba za tých podmienok, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením. Odporca mal za to, že zákon nespája s nesprávnym úradným postupom akúsi
prezumpciu vzniku ujmy; sú nesprávne úradné postupy, kde jednoducho žiadna ujma nevznikne. Pokiaľ

ide o navrhovateľom zvolený spôsob primeraného zadosťučinenia vo forme náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch vo výške 7.500,- eur, uviedol, že ak by aj bol v tomto konaní preukázaný taký neprimeraný
zásah do práv navrhovateľa, ktorý by bol spôsobilý privodiť mu ujmu, čo ale namieta, priznanie náhrady
nemajetkovejujmyjemožnéažvtomprípade,aktútoujmuniejemožnéuspokojiťinak.Výškuuplatnenej
náhrady nemajetkovej ujmy 7.500,- eur považoval za neprimeranú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa v prednesom
povereného zástupcu odporu, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise Okresného súdu Bratislava III 27Cb 69/2006, ako i ostatnými listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom spise.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil a ustálil, skutkový stav, ktorý právne vyhodnotil nasledovne:

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ uvádzal skutočnosti zhodné ako v podanom
návrhu písomných vyjadreniach zaslaných súdu v priebehu konania. Poukázal na nesprávne úradné
postupy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/69/2006, kedy z dôvodu
jeho nečinnosti v konaní, nesprávneho postupu pri vydaní platobného rozkazu, ďalej nesprávneho
postupu v tom, že súd, neurobil dopyt na správcu konkurznej podstaty, či súhlasí s prerušením

konania došlo ku škode v jeho majetkovej sfére v žalovanej výške. Nesprávny úradný postup súdu
spočíval v správoplatnení platobného rozkazu, a vyznačenie doložky právoplatnosti, oneskorenom
vydaní konečného rozhodnutia o zastavení konania, porušení povinnosti dožiadať správcu konkurznej
podstaty, či súhlasí s pokračovaním v konaní po vyhlásení konkurzu. Takýto úkon súd však nevykonal.
Zdôraznil, že svoju pohľadávku si uplatnil v konkurze riade a včas.S tým, že v marci 2007 bola správcom

konkurznej podstaty popretá. .Z tohto dôvodu mal za to, že mu nevyplývala povinnosť konať a ani
povinnosť si podať incidenčnú žalobu.Ďalej uviedol, že pohľadávka nebola predmetom exekučného
konaniazdôvodu,žejuriešilvkonkurznomkonaní.Vovzťahuknemajetkovejujmeuviedol,žespočívala
v právnej neistote, z dôvodu porušenia článku 6 Dohovoru, zo stavu bezmocnosti, beznádeje keď súdy
nerešpektovali svoju povinnosť prejednať vec bez prieťahov. Namietal, že prípade prieťahov v súdnom

konaní, sa nemajetková ujma nepreukazuje.

Odporca sa vo svojich prednesom v celom rozsahu pridržal svojho písomného vyjadrenia a žiadal návrh
ako nedôvodný zamietnuť.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 27Cb/69/2006 súd zistil :

Dňa 31.12.2003 Ing. C. E.- VENUS, IČO:14021129, Viedenská cesta č. 5, Bratislava podal návrh na
Okresný súd Bratislava III proti odporcovi spoločnosti LIVAK PLAST, s. r., Pri Dynamitke č. 11, 831 03
Bratislava, o zaplatenie sumy 50 000- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 21%, zmluvnou pokutou

vo výške 0, 5% za každý deň omeškania zo sumy 50 000.- Sk od 16. 02. 2000 až do zaplatenia. Vec bola
vedená na Okresnom súde Bratislava III pod č. k. 472Rob 1904/2003. Spolu s návrhom navrhovateľ
predložil i výpis z obchodného registra odporcu zo dňa 31. 12. 2003, z ktorého vyplýva, že konateľkou
od 02. 08. 1996 bola B.. T. R..
Súd zistil, že dňa 31.12.2003 vydal tento súd platobný rozkaz č. k. 42Rob 1904/2003-11, v ktorom uložil

odporcovi zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu istinu 50 000.- Sk,
úroky z omeškania 21% ročne a zmluvnú pokutu 0, 5% denne a to od 16. 02.2000 do zaplatenia zo sumy
50 000.- Sk a trovy konania 25 00.- Sk. Navrhovateľ si platobný rozkaz prevzal dňa 16.02.2004. Odporca
siprevzalplatobnýrozkazdňa08.02.2004ZaodporcuprevzalaplatobnýrozkazB..T.konateľkaodporcu
ako to vyplývalo z výpisu z obchodného registra odporcu, ktorý predložil súdu i samotný navrhovateľ,

ako splnomocnená osoba. Dňa 19.04.2006 podal odporca v zastúpení svojím právnym zástupcom
odporca proti tomuto platobnému rozkazu. V tomto odpore odporca uvádzal, že sa dozvedel o existencii
predmetného platobného rozkazu, ktorý by mal byť právoplatný a vykonateľný až z konkurzného konania
8K 1/04 Namietal, že tento platobný rozkaz nikdy neprevzal. Zásielku, v ktorej sa nachádzal platobný
rozkaz adresovanú skutočne na adresu odporcu, mala prevziať B.. T. R., bývalá konateľka odvolaná z

funkcie konateľky dňa 20. 12. 2001, návrh na zápis jej výmazu bol daný na registrový súd dňa 14. 02.
2002, ktorá sa v danom čase vydávala za splnomocnenú osobu. Okresný súd Bratislava I, obchodný
register, konateľku B.. T. R., vymazal ako konateľku uznesením č. k. Sro 1149/B zo dňa 01. 03. 2006, azapísal ako nových konateľov B.. D. G. a W. H.. Z tohto uznesenia vyplýva, že súd zapísal tieto právne
skutočnosti na základe zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia konaného dňa 20. 12. 2001.
Na základe tohto odporu odporcu dňa 03.05.2006 bola táto vec prevedená do oddelenia obchodné veci

pod č. k. 27Cb/69/2006.
Listom zo dňa 15. 08. 2007 súd dotazoval u navrhovateľa, či trvá na podanom návrhu, kedže zistil,
že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8K 1/2004 zo dňa 07. 12. 2004 právoplatné dňa 29.
12. 2004, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka LIVAK PLAST, s. r. o. Navrhovateľ listom zo dňa
10.09.2007 oznámil súdu, že na podanom návrhu trvá aj napriek tomu, že na majetok odporcu bol

vyhlásený konkurz a to z dôvodu, že Okresný súd Bratislava III svojim postupom zmaril jeho včasné a
riadne vymoženie práva a z uvedeného dôvodu mu vznikol nárok na náhradu škody.
Dňa 25 09. 2007 súd zisťoval na Krajskom súde v Bratislave stav predmetného konkurzného konania.
Krajský súd v Bratislave listom zo dňa 27. 09. 2007 oznámil súdu, že konkurzné konanie sa nachádza
v štádiu speňažovania majetku z konkurznej podstaty. Opakovane dňa 30. 05. 2008 súd zisťoval na
Krajskom súde v Bratislave stav predmetného konkurzného konania, požiadal o zaslanie rozvrhového

uznesenia. Krajský súd v Bratislave listom zo dňa 06. 06. 2008 oznámil súdu, že konkurzné konanie nie
je skončené a prebiehajú spory súvisiace s konkurzom. Dňa 27. 11. 2008 súd opäť zisťoval na Krajskom
súde v Bratislave stav predmetného konkurzného konania. Krajský súd v Bratislave listom zo dňa 10. 12.
2008 oznámil súdu, že konkurzné konanie nie je skončené, z dôvodu, že nie sú právoplatne skončené
spory súvisiace s konkurzom. Dňa 16.04.2009 súd opäť zisťoval na Krajskom súde v Bratislave stav

predmetného konkurzného konania. Krajský súd v Bratislave listom zo dňa 22.04.2009 oznámil súdu,
že konkurzné konanie nie je skončené z dôvodu, že bola predložená konečná správa a jej doplnenie, o
ktorých súd upovedomoval konkurzných veriteľov. Dňa 20.08.2009 súd opäť zisťoval na Krajskom súde
v Bratislave stav predmetného konkurzného konania. Krajský súd v Bratislave listom zo dňa 24.08.2009
oznámil súdu, že dňa 10.08.2009 bolo vydané uznesenie o zrušení konkurzu, ktoré po nadobudnutí

právoplatnosti bude súdu zaslané poštou. Uvedené uznesenie bolo zaslané súdu dňa 24.09.2009.
Listom zo dňa 24.01.2010 súd vyzval navrhovateľa aby v lehote 15 dní zaslal súdu minimálne tri listiny s
podpismi B.. T. R., prípade M. H.. . Navrhovateľ listom zo dňa 08.02.2010 oznámil súdu, že požadované
listiny môže poskytnúť len na základeš súhlasu dotknutých osôb.
Dňa 21.05.2010 súd zisťoval na Krajskom súde v Bratislave či ako registrový súd konaná vo veci výmazu

odporcu. Krajský súd v Bratislave listom zo dňa 24.05.2010
Dňa 11.06.2010 bol súdu doručený výpis z obchodného registra odporcu ,z ktorého vyplynulo, že
odporca bol dňom 27.05.2010 vymazaný z obchodného registra.
Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 27Cb 69/2006 - 104 zo dňa 09.09. 2010, právoplatné dňa
16.12.2010, konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania a záreoveň vrátil navrhovateľpovi krátení súdny poplatok vo výške 74,69
eur. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že dňa 07. 12. 2004 bol vyhlásený na majetok odporcu
konkurz. Dňa 24. 05. 2010 Okresný súd Bratislava 1 uznesením č. k. 32Exre 2020/2009 vymazal
odporcu z obchodného registra. Výmazom odporcu z obchodného registra tento zanikol a z titulu právnej
neexistencie stratil spôsobilosť vystupovať v súdnom konaní ako účastník konania. Táto skutočnosť

predstavuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto súd konanie zastavil.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2004 do 31.8.2007, štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci

a / nezákonným rozhodnutím
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri
výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Podľa § 6 ods. 1,2 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd,

ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
máten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 27 ods. 1 cit. zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na
škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zák. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom a účinnom do

31.12.2004 vyhlásením konkurzu súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, 2a) ktoré sa začali
pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú maj patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú
nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.

Podľa § 23 ods. 1 ZKV v znení platnom a účinnom do 31.12.2004 konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré

zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote
určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku
popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na
prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na
prieskumnom pojednávaní.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je absolútnym, ale v záujme
zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

Zodpovednosť štátu za majetkovú, resp. nemajetkovú ujmu, upravená v zákone č.514/2004 Z.z. je
jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu
podľa oboch citovaných zákonov za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1./
existencia škody (majetkovej príp. nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2./ nesprávny úradný
postup orgánu štátu alebo nesprávne rozhodnutie a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym

úradným postupom alebo nesprávnym rozhodnutím.

Uvedený zákon rovnako ako aj zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje ani pojem škody a ani
neupravuje rozsah jej náhrady. Preto je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka (§ 442 a nasl.) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým peňažného.

Z dôvodu, že zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje pojem škody a ani
neupravuje rozsah jej náhrady, treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 a nasl.

Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá
a) nastala v majetkovej sfére navrhovateľa ako poškodeného,
b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch
c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného
oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre
uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Skutočnou škodou môže byť aj ujma,
spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov
konania pred ním, ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené.

Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku
poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v
dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho úradného postupu zbytočnými
prieťahmi v konaní.)

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide len vtedy, ak škoda

vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, t.j. ak je medzi nimi
vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo k
vydaniu nezákonného rozhodnutia, nevznikla by ani škoda.

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou

zákon č. 514/2003 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).

O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím
a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za

škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o
skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto
nemožno uložiť ani znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní
skutkovéhostavuvecivychádza).Právnymposúdenímjevymedzenie,medziakouujmou(akýnásledok)
a akou skutočnosťou (aká príčina) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku

zodpovednosti za škodu štátu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda
(nemajetková ujma), za ktorú je náhrada navrhovateľom v prejednávanej veci požadovaná.

Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou navrhovateľa ako poškodeného a konkrétnym konaním súdu
v súvislosti s rozhodnutiami odporcu v konaní namietanom konaní v právnej veci navrhovateľa proti

spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., o zaplatenie sumy 50.000,-Sk s príslušenstvom a zmluvnou pokutou v
konaní vedenom pod č.k. 42Rob 1904/2003, 27 Cb 69/2006, ako aj namietaným nesprávnym úradným
postupom sa zisťuje príčinná súvislosť.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že navrhovateľ uplatnený nárok na náhradu

škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. preukazoval tým, že odporca svojimi nezákonnými rozhodnutiami
a nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v prieťahoch v konaní prebiehajúcom na tunajšom
súde pod č.k. 27 Cb 69/06 spôsobil právnu a majetkovú neistotu o výsledok konania, oslabenie jeho
postavenia v konkurznom konaní na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 8K 1/2004, znehodnoteniu
jeho žalovanej pohľadávky voči LIVAK PLAST s.r.o., a tým i k zmareniu vymožiteľnosti práva voči tejto

spoločnosti.

Čo sa týka namietaného nesprávneho úradného postupu odporcu, tento navrhovateľ preukazoval
prieťahmi v konaní na tunajšom súde pod č.k. 42Rob/1904/2003 a č.k. 27Cb/69/2006 tým , že :

a) súd porušil povinnosť - dožiadať správcu konkurznej podstaty, či súhlasí s pokračovaním v konaní
po vyhlásení konkurzu.

b) tunajší súd predčasným správoplatnením platobného rozkazu č. 42Rob 19042003 sa dopustil
nesprávneho postupu

K bodu a): Kedže v čase keď bola vec na základe odporu podaného odporcom prevedená do oddelenia
Cb už mal súd vedomosť o konkurze vyhlásenom na spoločnosť LIVAK PLAST, s. r. o. , odporcu,
rešpektujúc účinky vyhlásenia konkurzu na odporcu, považoval toto konanie podľa ustanovenia § 14ods. 1 písm. d) zákona o konkurze za prerušené, bez potreby dožiadania správcu konkurznej podstaty
ohľadom jeho súhlasu s pokračovaním v konaní . Súd pokračoval v konaní tým, že uznesením č. k.
27Cb 69/2006 - 104 zo dňa 09. 09. 2010, konanie zastavil z dôvodu, že dňa 24. 05. 2010 Okresný súd

Bratislava 1 uznesením č. k. 32Exre 2020/2009 vymazal odporcu z obchodného registra, čím odporca
z titulu právnej neexistencie stratil spôsobilosť vystupovať v súdnom konaní ako účastník konania. V
tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľom namietané "nekonanie" , t.j. prerušenie
konania v dôsledku konkurzu LIVAK PLAST nastalo priamo zo zákona, keďže konkurz bol vyhlásený
dňa 7.12.2004, a to za účinnosti zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom a účinnom

do 31.12.2004 a ani súhlas SKP na pokračovanie v konaní nemal žiaden vplyv na prerušenie konania,
nakoľko išlo o účinok vyvolaný konkurzom (NS SR č.6Cdo 1/2011).

Naviac navrhovateľ v konaní nepreukázal, prečo si v čase, keď na platobnom rozkaze č.k.42 Rob
1904/2003 bola odo dňa 03.03.2004 vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť, teda v tom čase mal
platný exekučný titul, nepodal návrh o súdny výkon rozhodnutia, prečo si riadne a včas svoju pohľadávku

voči Livak Plastu v období od 03.03.2004 do vyhlásenia konkurzu 7.12.2004, nevymáhal.

K bodu b): Spolu s návrhom navrhovateľ predložil súdu i výpis z obchodného registra odporcu zo dňa
31. 12. 2003, z ktorého vyplýva, že konateľmi odporcu od 02. 08. 1996 boli B.. T. R. a M. H.
Súd dňa 19. 01. 2004 vydal platobný rozkaz č. k. 42Rob 34/2004 - 12. Navrhovateľ si platobný rozkaz

prevzal dňa 22. 01. 2004. Za odporcu prevzala platobný rozkaz B.. T. R., konateľka odporcu ako to
vyplývalo z výpisu z obchodného registra odporcu, ktorý predložil súdu i samotný navrhovateľ, ako
splnomocnená osoba. B.. T. R. bola v čase prevzatia platobného rozkazu konateľkou odporcu, čo bolo
preukázané i výpisom z obchodného registra odporcu. Súd v danom čase nemal k dispozícii žiadne
informácie o tom, že by táto osoba bola odvolaná z funkcie konateľky a že bol na registrový súd podaný

návrh na zápis jej výmazu z obchodného registra. Keďže súd žiadne takéto informácie preukázateľne
nemal k dispozícii, ani nemal o nich žiadne indície, správne považoval B.. T. R. za osobu oprávnenú za
odporcu prevziať doručovaný platobný rozkaz. Takto vrátaná doručenka od odporcu osvedčovala súdu
vykonanie doručenia a čas doručenia, až do doby kým sa nepreukázal opak. Opak týchto skutočností
sa preukázal až dňa 23. 01. 2006, kedy podal odporca v zastúpení svojím právnym zástupcom odpor

proti tomuto platobnému rozkazu s odôvodnením, že mu nikdy nebol doručený a kde bola prvý krát
vznesená námietka toho, že platobný rozkaz prevzala neoprávnená osoba. Kedže odporca proti tomuto
platobnému rozkazu nepodal v zákonnej lehote odpor, súd dňa 17. 02. 2004 vyznačil právoplatnosť a
vykonateľnosť platobného rozkazu dňom 07. 02. 2004. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že
súd vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. 02. 2004 dňom 07. 02. 2004 v súlade s ustanovením

§ 23 vyhlášky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy účinnej v danom
čase a v súlade s vtedy účinným ustanovením § 45 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, a týmto
postupom Okresného súdu Bratislava III nedošlo k naplneniu znakov nesprávneho úradného postupu
podľa príslušného ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z..

K prieťahom v konaní súd uvádza, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu prieťahov v
konaní, ani zložitosť prejednávanej veci, správanie účastníkov a postup súdu ako kritériá posudzovania
namietaných prieťahov v konaní, hoci preukazovanie týchto skutočností prináleží navrhovateľovi, na
ktorom je dôkazné bremeno.

Ako mal súd z listinných dokladov založených v spise preukázané, v konaní prebiehajúcom na
tunajšom súde pod č.k. 42Rob 1904/2003 a následne pod č.k. 27Cb 69/2006 súd, rozhodoval v
konaní priebežne, predovšetkým o procesných otázkach, následne bolo konanie zo zákona prerušené
v dôsledku prebiehajúceho konkurzu dlžníka LIVAK PLAST s.r.o.. Navrhovateľ namietal prieťahy v
konaní za obdobie, počas ktorého bolo konanie z dôvodu prebiehajúceho konkurzu na majetok LIVAK

PLAST zo zákona prerušené. Navrhovateľ počas konania č.k. 27Cb 69/06, neurgoval vytýčenie termínu
pojednávania, ani žiadne úkony smerujúce k odstráneniu údajných pochybení, jedninú sťažnosť na
prieťahy podal na súde až dňa 19.07.2010.

Škoda navrhovateľovi vznikla výmazom spoločnosti LIVAK PLAST z obchodného registra, v dôsledku
čoho spoločnosť stratila spôsobilosť byť účastníkom konania a konanie 27Cb 69/2006 muselo byť
následne zastavené, a nie tým, že Okresný súd Bratislava III neskončil konanie pred týmto výmazom.Posledným predpokladom úspešnosti vyhovenia žalobe navrhovateľa je preukázanie príčinnej
súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, príp. nezákonným rozhodnutím. Súd z
vykonaného dokazovania nemal vôbec preukázanú existenciu akejkoľvek škody vzniknutej v dôsledku

prebiehajúcehokonanianatunajšomsúdepoč.k.27Cb69/06,čímnavrhovateľnepreukázal,žebypráve
v dôsledku takéhoto postupu odporcu, príp. v dôsledku rozhodnutí odporcu /procesných/ mu akákoľvek
škoda vznikla. Je nepochybné, že v prípade preukazovania príčinnej súvislosti je potrebné pri nej brať
do úvahy priamosť a bezprostrednosť pôsobenia príčiny a následku.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na majetok dlžníka LIVAK PLAST s.r.o. bol vyhlásený konkurz
v roku 2004 a v konkurze nedošlo k uspokojeniu žiadnej pohľadávky veriteľov I. triedy z dôvodu
nedostatku prostriedkov. Preto nie je možné vidieť príčinnú súvislosť medzi údajným nesprávnym
úradným postupom a nárokom navrhovateľa, keďže predmetné súdne konanie nebolo spôsobilé
ovplyvniť postavenie navrhovateľa v žiadnom smere. Z uznesenia o zrušení konkurzu vyplýva, že v
konkurznom konaní sp. zn. 8K 1/2004 nebol uspokojený žiadny veriteľ spoločnosti LIVAK PLAST, z čoho

je zrejmé, že už od začiatku konania (teda od decembra 2004) nedisponoval LIVAK PLAST žiadnym
majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uplatniť.

Vo vzťahu k argumentácii navrhpavteľa, že nemajetkovú ujmu požadovanú v súvislosti s prieťahmi v
konaní netreba preukazovať súd udáva, že z ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. nijakým

spôsobom nevyplýva, že možnosť súdu poskytnúť nemajetkocú ujmu len na základe konštatovania
porušenia práva účastníka konania bez negatívneho prejavu v jeho sfére. Z uvedené je zrejmé, že nárok
na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazech, v prípade ak došlo k nesprávnemu úradnému postupu
alebo nezákonnému rozhodnutiu pri výkone verejnej moci nevzniká automaticky. Z uvedeného súd
dospel k záveru, že aj v prípade nespráveho úradného postupu je vznik nemajetkovej ujmy nevyhnutné

preukázať.

Súd návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedka M. H. a pripojením spisov: Okresného súdu
Bratislava III , spisové značky: 26Cb/260/2003, 25Cb/259/2003, 25Cb/258/2003, 23Cb/175/2003,
28Cb/263/2003, 26NcCbP4/2003, 28Cb/44/2003, 27Cb/257/2003, 26Cb/174/2003, 27Cb/259/2003,

26Cb/259/2003, 27Cb/173/2003, 27Cb/119/2003, 26Cb/44/2003, 23Cb/259/2003, Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 39Cb 288 2005 a Krajského súdu v Bratialave sp. zn. 8K 1/2004 súd zamietol
z dôvodu, že vzhľadom na dovtedy vykonané dokazovanie mal za to, že navrhovateľom požadované
doplnenie dokazovania by bolo nehospodárne a neúčelné a vo veci by nemalo vplyv na rozhodnutie
vo veci.

Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, týkajúcej sa zákonnej sudkyne, ktorá vec prejednáva. Súd
poukazuje na Dodatok č.5 zo dňa 16.5.2014 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava 1 na rok
2014, vydaným predsedníčkou súdu podľa §51 ods.4 písm.b/,c/ a §52 ods.1 zákona č.757/2004 Z.z. ,
ktorým došlo k zmene zákonného sudcu v súvislosti s menovaním G.. C. C. R. do funkcie sudkyne

Okresného súdu Bratislave 1. Zo stabilnej judikatúry ústavného súdu je zrejmé, že za zákonného sudcu
treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol
natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený
na prerokovanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu.

Inak vyjadrené, zákonným sudcom je sudca (samosudca alebo člen senátu) miestne, vecne a funkčne
príslušného súdu, ktorý má vo veci konať podľa rozvrhu práce prijatého v súlade so zákonom (pozri
napr. I. ÚS 8/94, II.ÚS 15/96, II.ÚS 43/96, II. ÚS 47/99, III. ÚS 31/01). V danom prípade teda nedošlo k
zásahu do práva navrhovateľa nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 Občianskeho
súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo veci mal
úspech odporca, keďže súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporca si však žiadne trovy

konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že odporcovi žiadne trovy konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
V Bratislave dňa 04.01.2016