Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215212446
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7215212446.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a Mgr. Miloša Greguša, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnému: Y. M.,
nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, O., vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský
úrad so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, pod sp. zn. EX 621/15, v konaní o vymoženie

1.969,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.
48Er/1801/2015-60 zo dňa 11.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A,
Bratislava, IČO: 47 967 692 ako právnym nástupcom oprávneného -spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o.,
so sídlom Vajnorská 100/A,Bratislava, IČO: 45 869 464.

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. U. Q.
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že dňa 28.4.2015 mu bola doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie, ktorý bol u súdneho exekútora podaný dňa 31.3.2015. Exekučným titulom je právoplatný a
vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp.zn.: IA-C/0214/1107 zo dňa 25.4.2014. Súd prvej inštancie vec

právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 243d ods. 1,2 Exekučného poriadku, §40 ods.1, § 45 ods. 1,
2 zákona o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že
preskúmal Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2010 vrátane Všeobecných obchodných
podmienok a Obchodných podmienok pre úver, ktorú zmluvu uzatvoril povinný s Poštovou bankou
a.s., na základe ktorej veriteľ sa zaviazal poskytnúť povinnému pôžičku vo výške 2.000 Eur a povinný

sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť. Súd prvej inštancie posúdil predloženú zmluvu o úvere ako
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetnú zmluvu uzavrel pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. s
povinným. Zmluva bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom
v tomto exekučnom konaní. Veriteľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti sa
zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, pôžičku v dohodnutej výške. Súd skonštatoval, že daný právny

vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. ospotrebiteľských úveroch a §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Následne súd preskúmal Všeobecné
obchodné podmienky, pričom zistil, že zmluvné strany sa v čl. 10, bod 10.2.2 dohodli na rozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých

pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy v znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b)
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie

a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, alebo všeobecnému súdu. Súd prvej inštancie mal za to, že
rozhodcovská doložka je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy v zmysle
§ 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente
podpísanom oboma zmluvnými stranami. Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je obsiahnutá
rozhodcovská doložka v bode 10.2.2, neboli podpísané zmluvnými stranami. Právna úprava obsiahnutá
v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná, bez

možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná
nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010). Súd prvej
inštancie tak uzavrel, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského
súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j.
vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, nakoľko ide o

nulitný právny akt. Zároveň podľa názoru súdu, takýmto spôsobom dojednaný spôsob riešenia sporov
vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni

tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Okrem toho, za nekalú podmienku možno považovať
takú, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnutie spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní
práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory výhradne arbitrážou. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie právny predchodca oprávneného (PRO
CIVITAS s. r. o.) a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na
vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

4. Odvolanie oprávnený odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), písm. d), písm. f) a písm. e) a §
221 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) OSP a uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity
pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, keď skúmal iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie §

44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený
skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu
o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd

alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj § 45
zákonaorozhodcovskomkonaní.Podľaoprávnenéhoexekučnýsúdniejeoprávnenýskúmaťmateriálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej
bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37,
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35

zákona o rozhodcovskom konaní); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“. Tiež poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách, ktoré ukladalo povinnosť oprávnenému ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým,
že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Zdôraznil, že súd prvej inštancienesprávnou aplikáciou právnych predpisov vylúčil možnosť riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom
konaní, keď neprihliadol na povinnosť pôvodného veriteľa postupovať podľa § 93b zákona o bankách.
Uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, porušil § 153 ods.

1 OSP, v napadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery v ňom uvedené a
pre rozhodnutie vo veci; zastával názor, že súd prvej inštancie konštruoval nový skutkový stav bez
účasti oprávneného, keďže pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové
dokazovanie skutkového stavu a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému
stavu. Tvrdil, že súd prvej inštancie porušil právnu istotu a legitímne očakávania a zastával názor, že

exekučný súd neprimerane zvýhodňuje povinného na základe jeho postavenia. Oprávnený na podporu
svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR a zdôraznil, že
exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Uviedol tiež, že
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom
záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských

súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské
spory v súlade s ustanovením § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

5. Povinný a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. V predmetnej exekučnej veci podala návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi spoločnosť
PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská 100/A,Bratislava, IČO: 45 869 464 (pôvodný oprávnený). V odvolacom
konaní však nastala podstatná právna skutočnosť, a to, že spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o.,
Vajnorská 100/A,Bratislava, IČO: 45 869 464 zanikla dňa 09.08.2017 v dôsledku zlúčenia. V tento deň
bola predmetná spoločnosť vymazaná z Obchodného registra SR. Jej právnym nástupcom sa stala

spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

7. S účinnosťou od 01.07.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným

ustanovením § 470 ods. 1 CSP odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté
pred 01.07.2016, ako je to aj v tomto prípade.

10. Podľa § 64 veta prvá CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.

11.Podľa§65ods.1CSP,právnynástupcapodľa§63a64prijímastavkonaniakudňuzánikuprocesnej
subjektivity svojho predchodcu.

12. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Keďže spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. (pôvodný oprávnený) zanikla v dôsledku zlúčenia, odvolací
súdrozhodolvzmysle§64vetaprváCSPtak,ževkonanípokračujesprávnymnástupcomoprávneného
spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, ktorá

vstúpila do práv oprávneného ako odvolateľa.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal právny predchodca
oprávnenéhovzákonnejlehote,preskúmaluzneseniepodľa§379a§380ods.1CSPakoajkonaniemu
predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.16. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom

2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

17. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

18. Právny predchodca oprávneného v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci
exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej
doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.

19. Odvolací súd zo spisu predloženého spolu s odvolaním mal za preukázané, že v posudzovanom

prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 25.4.2014, sp. zn. IA-C/0214/1107
vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
30.6.2014 a stal sa vykonateľným dňa 4.7.2014. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v článku 2 ods. 6 Zmluvy o

úvere uzavretej dňa 8.10.2010 medzi Poštovou bankou, a.s. (právnym predchodcom oprávneného) a
povinným v spojení s bodom 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a.s., ktoré
boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere.

20. Odvolací súd ku skutočnostiam, ktoré oprávnený namietal v odvolaní považuje za potrebné uviesť,

že exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zdôraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

21. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci AsturcomTelecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

22. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného
Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,

či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

23.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovskékonanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to,
či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

24. Nie je preto dôvodná námietka právneho predchodcu oprávneného, že súd pri preskúmavaní

exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

25. V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci od rozhodcovskej
doložky uvedenej v článku 2 bod 6 Zmluvy o úvere uzavretej dňa 8.10.2010, podľa ktorej sa zmluvné
strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť a výklad

budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Podľa čl. 10 bod. 10.2.2 II. Časti Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné
strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní
bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom

znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je
oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo

všeobecnému súdu. Podľa bodu 2 I. Časti Všeobecných obchodných podmienok rozhodcovským súdom
sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.,
IČO: 35 862 882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.
3157/B.

26. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom do 30.6.2011, t.j.
v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

29. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná
podmienka absolútne neplatná.30. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje
voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a

súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd má v danom prípade zato, že predmetnú doložku je nutné posúdiť
ako neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky
je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred

súkromnou osobou, ktorú si právny predchodca oprávneného už predformuloval v zmluve a na výbere
ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

31. V danom prípade si spotrebiteľ (povinný) rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka v posudzovanom prípade teda nebola individuálne
dojednaná.

32. K námietke právneho predchodcu oprávneného, že zákonná úprava (§ 93b ods. 1 zákona

č. 483/2001 Z. z. o bankách) dáva bankám povinnosť spotrebiteľovi ponúknuť riešenie sporov
rozhodcovským súdom odvolací súd uvádza, že ide o poučovaciu povinnosť, ale nie povinnosť takýto
spôsob rozhodovania sporov spotrebiteľom vnútiť. Odvolací súd konštatuje, že z právnej úpravy
nevyplýva, že spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale k tomu uvádza,
že pri dohode o takomto spôsobe riešenia sporov má byť spotrebiteľ, ktorý nie je podnikateľom a

nepozná právnu úpravu takéhoto konania ako ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, podrobne
oboznámený s takýmto konaním, aby mal možnosť si vybrať, či spor s oprávneným ako dodávateľom,
bude riešiť v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom.

33. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná

rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodcovský
rozsudok vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

36. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ustanovenie § 393 ods. 2 druhej

vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).