Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. júl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122010384
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8122010384.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov
JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.07.2022,
v trestnej veci obžalovaného Y. V., pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/15/2022 zo dňa 25.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Y. V..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného Y. V. za vinného z pokračovacieho
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na §139
ods. 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- v období od 27.07.2021 do 10.11.2021 v bytovom dome v G.W. B. P. XXX, C. L. a na priľahlom pozemku
v denných a v nočných hodinách, najmenej dvakrát týždenne, búchal na dvere bytu svojej matky H. V.,
dožadoval sa, aby ho vpustila do vnútra, kričal, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej smrťou, a potom, čo
ho niekedy do bytu vpustila, jej v byte vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, a v bližšie nezistenom čase v
období od augusta do októbra 2021 v záhradke pri bytovom dome v G. B. P. XXX, C. L. mal svojej matke
H.Ó. V. povedať: „Boha ci, me nejeb, bo ked pejdzešat roky za tebe dostanem, ale ce tak jebnem!“, čo

v nej, vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie za zločin porušovania domovej slobody, ktorého sa
mal dopustiť v jej byte, ako aj priestupky, ktorých sa mal voči nej dopustiť, vyvolalo strach o zdravie.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona,
pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr.zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písm. m) Tr. zákona, § 49 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pre výkon ktorého

bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
a zároveň mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona uložené ochranné liečenie protialkoholické
ambulantnou formou. Súd prvého stupňa odkázal poškodenú H. V. s jej nárokom na náhradu škody na
civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie obžalovaný prostredníctvom

svojho obhajcu, ktorý v dôvodoch odvolania namietal, že vykonaným dokazovaním nebolo spoľahlivo
a bez pochybností preukázané, že skutok, za spáchanie ktorého bola na obžalovaného podaná
obžaloba, bol spáchaný a je trestným činom. Podľa vyjadrení obžalovaného, tento sa svojej matke,
poškodenej, nikdy nevyhrážal. Konštatoval, že jediný priamy dôkaz - výsluch poškodenej na hlavnom
pojednávaní dňa 11.04.2022 a čítanie výpovedí poškodenej dňa 10.11.2021 a 20.01.2022, neboli
vykonané zákonným spôsobom. Poukázal na to, že v žiadnom z predmetných výsluchov jeho mama

spontánne v monologickej časti výsluchu nepovedala, že by jej obžalovaný mal ubližovať alebo sa jej
vyhrážať tak, aby v dôsledku toho mala dôvodné obavy o svoj život alebo zdravie. Má za to, že tvrdeniapoškodenej boli len odpoveďami na sugestívne a navádzajúce otázky zo strany OČTK a súdu. Vo vzťahu
k výsluchu zo dňa 10.11.2021 uviedol, že jeho matka vypovedala ohľadom skutočností, z ktorých bol
obžalovaný právoplatne odsúdený vo veci sp. zn. 5T/73/2020 a aj napriek prerušeniu jej výsluchu a

usmerneniu poškodenej, že táto vypovedá vo veci týrania zverenej a blízkej osoby, táto neuviedla nič,
čo je predmetom skutku, z ktorého bol obžalovaný pred zmenou právnej kvalifikácie obvinený alebo
z čoho je v súčasnosti obžalovaný. Uvedené má, podľa odvolateľa, podporovať aj skutočnosť, že si v
predmetnom konaní uplatnila nárok na náhradu škodu, ktorá jej bola spôsobená konaním, za ktoré bol
obžalovaný právoplatne odsúdený v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/73/2020. Má za to, že poškodená

podalatrestnéoznámenie,pretožechcela,abybolobžalovanémunariadenývýkontrestu,uloženéhomu
v konaní pod sp. zn. 5T/73/2020 a nie z dôvodu, že by mala obavu o svoj život alebo zdravie v dôsledku
jeho vyhrážania. Uviedol, že komunikácia medzi ním a jeho matkou sa niesla v duchu vzájomného
pokrikovania a vulgarizmov, pričom poškodená neuviedla, žeby v dôsledku takejto komunikácie, ktorú
aj sama iniciovala a bola bežným výrazovým prostriedkom medzi nimi samotnými, u nej vznikla obava
o život a zdravie. Len na základe formulácie otázok, teda aktívnej činnosti vypočúvajúcich osôb, boli

získané odpovede. Poukázal na výpoveď poškodenej zo dňa 20.01.2022, kde táto uviedla, že na takýto
prejav je zvyknutá. Taktiež upriamil pozornosť na výsluch zo dňa 10.11.2021 a 20.01.2022, kde samotná
poškodená uvádza, že obžalovaného vyhľadávala a volala k sebe domov, pričom taktiež táto uviedla,
že obžalovaný sa ku nej správa dobre a pomáha jej, iba v opitosti na seba kričia, avšak nikdy sa
jej obžalovaný nevyhrážal. Poukázal aj na výpoveď poškodenej na pojednávaní dňa 11.04.2022, kde

poškodenánapriamuotázkuprokurátora,čisajejobžalovanývyhrážal,uviedla,žestrachnemá,nakoľko
v živote toho už veľa zažila. Z jej výpovede teda nevyplýva, že by malo dôjsť k vyhrážaniu takým
spôsobom, ako to má na mysli Trestný zákon. Aj samotná poškodená uviedla, že užíva alkoholické
nápoje a aj sa vie správať ako chlap, pričom dokáže chlapa aj zbiť, teda aj obžalovaný veľa ráz dostal
facku. Na otázku sudcu, aby uviedla, kedy obžalovaný mal povedať, že dostane 50 rokov, poškodená si

nepamätala, kedy k uvedenému konaniu malo dôjsť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, podľa názoru
obžalovaného je zrejmé, že poškodená z obžalovaného strach nemá, a teda nemožno konštatovať,
že by išlo o opakované konanie obžalovaného, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu trestného činu
nebezpečného vyhrážania. Obžalovaný má za to, že súd nevzal do úvahy pri rozhodovaní správanie a
postojpoškodenej,jejverbálnyprejav,jejkonanievočiobžalovanému,akoajto,žeajúdajnepospáchaní

predmetného trestného činu mala vyhľadávať jeho osobnú prítomnosť. Na základe uvedeného mal za
to, že v konaní nebolo preukázané, že by sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný, ani to, že tento skutok
je trestným činom, preto navrhol, aby ho odvolací súd oslobodil spod obžaloby.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.

poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Krajský súd na základe včas podaného odvolania obžalovaného preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výroku o vine, ako aj súvisiaci výrok o treste, ktorý má vo výroku o vine svoj podklad, taktiež aj výrok o
uložení ochranného opatrenia a výrok o náhrade škody, a zároveň aj správnosť postupu súdu prvého
stupňa, ktorý vydaniu napadnutých výrokov predchádzal a dospel k nasledovným záverom.

V prvom rade k odvolacej námietke obhajoby, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola na
odvolateľa podaná obžaloba, odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o vykonané dôkazy, v posudzovanej
trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom
rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového

stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku
a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom. V posudzovanej veci bolo nepochybne
preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal, jedná sa o pokračovací prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a spáchal ho obžalovaný.

Uvedené vyplýva najmä z výsluchu poškodenej H. V., ktorá vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
dňa 11.04.2022 na otázku prokurátora, aby uviedla, ako reaguje obžalovaný, keď ho poškodená nepustí
do obydlia, táto vypovedala, že reaguje strašne. Vojde do bytovky, búcha po dverách, chodí popod
okno, búcha po parapete a volá, že chce jesť. Taktiež uviedla, že sa ho bojí. Vypovedala, že jej synpoužíva vulgárny slovník. Na otázku obhajkyne obžalovaného, či k udalostiam, ktoré opisovala, došlo
aj po tom, čo bol obžalovaný odsúdený, poškodená uviedla, že áno. Taktiež na otázku obhajkyne, či
poškodená zavolala obžalovaného k sebe aj po tom, čo jej povedal o tých päťdesiatich rokoch, táto

uviedla, že vtedy mu utiekla z dohľadu, ale po tomto incidente ho zobrala zas domov, keď videla, že
je v poriadku a rozmýšľa zdravo, ale vždy sa to skončilo tým, že musela volať policajtov. Na otázku
sudcu, či ju obžalovaný niekedy udrel, odpovedala, že nie, lebo sa nedá a bráni sa. Avšak sa stalo, že sa
vymachol, chytil ju za ruky, buchol ju o múr a následne buď sa zamkla alebo utiekla von, zobrala telefón
a zavolala o pomoc. Podľa jej vyjadrenia sa tak dialo bežne počas hádok, keď bol opitý.

Na odstránenie rozporov boli poškodenej prečítané jej skoršie výpovede z prípravného konania, pričom
táto uviedla, že všetko sa udialo tak, ako bolo prečítané a je to pravda. Odvolací súd poukazuje jednak na
výpoveď svedkyne na hlavnom pojednávaní, ale aj na jej výpovede z prípravného konania, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní prečítané, z ktorých vyplýva, že skutok sa mal stať tak, ako je popísaný v skutkovej
vete napadnutého rozhodnutia, pričom konanie obžalovaného, spočívajúce v búchaní obžalovaného na

dvere bytu, kričaní, vulgárnom nadávaní a vyhrážaní smrťou, vzbudilo u poškodenej, vzhľadom na jeho
predchádzajúce odsúdenie za zločin porušovania domovej slobody, ako aj priestupky, ktorých sa mal
voči poškodenej dopustiť, strach o jej zdravie.

Odvolací súd poukazuje na to, že z výsluchu poškodenej zo dňa 10.11.2021 je zrejmé, že táto na otázku

vyšetrovateľa, či v prípade, ak je obžalovaný u poškodenej doma, jej nejakým spôsobom ubližuje, sama
uviedla, že jej neubližuje, ale do nej skáče, pričom jej už aj povedal nasledovné: „Boha, ci me nejeb, bo
ked pejdzešat roky za tebe dostanem ale ce tak jebne“. Na otázku vyšetrovateľa, kedy k tomu došlo,
svedkyňa uviedla, že to bolo teraz, tak mesiac dva dozadu. Sama k tomu uviedla, že asi v záhradke
na neho kričala, keďže sa správal nevhodným spôsobom a on jej na to povedal tieto slová. Na otázku

vyšetrovateľa, či sa to stalo jedenkrát alebo sa takéto správanie obžalovaného opakovalo, táto uviedla,
že obžalovaný sa jej vyhráža a ona sa bojí, lebo vidí, že nie je v poriadku. Keď sa jej vyhráža a ona
vidí, že sú v ňom nervy, vtedy ku nej priskočí, zuby má zaťaté, oči na ňu vyvalí a jej sa rozbúcha srdce
a si myslí, že už je koniec. Tak mu len rýchlo otvorí dvere a povie mu, aby odišiel, lebo inak zavolá
políciu. Taktiež poškodená vo svojej výpovedi, po tom, čo bola vyšetrovateľom vyzvaná, aby opísala

konanie obžalovaného, uviedla, že obžalovaného nemôže pustiť domov, lebo po prvé strašne smrdí, po
druhé ju okradne a po tretiu ju „potrepe“. Následne poškodená na otázku vyšetrovateľa, či vyhľadala
pomoc psychológa, uviedla, že na to nie je zvyknutá, ono to prejde samo, sa pomodlí, ale taktiež by si
poležala a oddýchla si, ale vždy je v strehu, lebo poškodený búcha. Na otázku, ako často dochádza k
týmto konaniam, že obžalovaný búcha, táto uviedla, že je to sústavné, a preto je tak vyčerpaná. Keď sa

vyšetrovateľ spýtal, či je to napríklad každý týždeň alebo viackrát do týždňa, poškodená uviedla, že je
to tak tri, štyrikrát do týždňa. Záverom výsluchu, keď sa vyšetrovateľ spýtal, či by chcela ešte niečo v
rámci trestného oznámenia uviesť, táto uviedla, že nechce, aby jej obžalovaný už búchal na dvere, že
obžalovaný má aj od starostu, aj od polície zákaz sa približovať k bytovke, ale on sa napriek tomu vráti
a nedá pokoj. Vo výsluchu zo dňa 20.01.2022 poškodená zotrvala na skutočnostiach uvedených v jej

skoršej výpovedi, a to, že obžalovaný jej chodil búchať na dvere dva až trikrát do týždňa, pričom niekedy
búchal a keď mu poškodená povedala, že zavolá políciu, tak vtedy odišiel a inokedy si ľahol pred dvere
a ležal na rohožke, vtedy len raz za čas udrel po dverách. Na otázku vyšetrovateľa, čo poškodená robila,
resp. ako reagovala, keď bol jej syn za dverami, táto uviedla, že znervóznela, srdce jej silno búšilo,
hádali sa o tom, že ona mu dvere neotvorí, aby odišiel lebo inak zavolá políciu a potom už nemohla

zastať a musela brať lieky. Na otázku, či má strach, uviedla, že sa bojí, avšak nie toho, že ju zabije, ale
toho, že ju chytí za ruky a vtedy nemôže nič robiť, buchne ju do kresla a ona buď vtedy zavolá políciu
alebo utečie von, keď vidí, že obžalovaný úž nerozmýšľa, skryje sa a zavolá políciu. Na otázku, či sa
jej niekedy syn vyhrážal, táto zopakovala vyššie citovanú vetu, ktorá je uvedená aj v samotnom skutku,
ktorý sa kladie obžalovanému za vinu. Na otázku vyšetrovateľa, či sa poškodenej jej syn ešte niekedy

vyhrážal, táto uviedla, že si na to nevie spomenúť, nakoľko ide o časté konanie. Z výpovede poškodenej
taktiež vyplýva, že keď je obžalovaný triezvy, tak sa správa dobre, avšak keď je opitý, nevie, čo robí.

Z uvedených výpovedí poškodenej jednoznačne vyplýva, že táto samotná, bez použitia akýchkoľvek
sugestívnych otázok, vypovedala o správaní sa obžalovaného a až následne po tom, čo niektorá

skutočnosť vyplynula z jej výsluchu, bola dopytovaná orgánmi činnými v trestom konaní, prípadne
súdom,nadovysvetlenieňouuvedenejskutočnosti,resp.uvedenieperiodicity,vakejktakémutokonaniu
dochádzalo, prípadne na uvedenie spôsobu, akým sa správala ona, resp. obžalovaný. Odvolací súd
po preskúmaní týchto výsluchov nevyhodnotil žiadnu z položených otázok za sugestívnu. Sugestívnymiotázkami sú otázky, v ktorých je už zo strany vypočúvajúcej osoby zakomponovaná odpoveď, a teda
zvádza svedka na očakávanú odpoveď. Po preskúmaní spôsobu vedenia výsluchu dospel odvolací súd
k záveru, že v týchto neboli poškodenej kladené sugestívne, ani žiaden iný druh zakázaných otázok

podľa § 132 ods. 2 Tr. poriadku, ale jednalo sa len o otázky smerujúce na doplnenie jej výpovede alebo
na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov, čo predmetné ustanovenie umožňuje. Čo sa týka
námietky obhajcu obžalovaného, že vyšetrovateľ prerušil výsluch poškodenej dňa 10.11.2021 a uviedol,
že vypovedá v trestnej veci týrania blízkej a zverenej osoby, odvolací súd konštatuje, že uvedeným
postupom bola poškodená vyzvaná, aby vypovedala len vo vzťahu k predmetnej trestnej veci. Na

uvedený postup sú orgány činné trestnom konaní oprávnené, nakoľko tieto vedú výsluch a zodpovedajú
za spôsob jeho vedenia, preto je v ich záujme, aby výsluch osoby bol vedený v merite veci a aby
výpovede subjektov prípravného konania neobsahovali skutočnosti, nesúvisiace s konkrétnou trestnou
vecou. Uvedeným postupom nedošlo k porušeniu ustanovení Trestného poriadku, a teda nemožno
dospieť k záverom, ktoré uvádza obhajca obžalovaného, že výpovede poškodenej H. V. boli nezákonné.

Spáchanie skutku nevyplýva len z výpovede poškodenej H. V.j, ale aj ďalšia svedkyňa, a to T. T., potvrdila
problémové spolužitie obžalovaného s poškodenou, pričom z jej výsluchu vyplýva, že poškodená mala
vyhodiť svojho syna z bytu, v dôsledku čoho sa z neho stal bezdomovec a často sa pohybuje po okolí a
žobre peniaze, pričom neustále je pod vplyvom alkoholu. Taktiež táto svedkyňa potvrdila, že obžalovaný
mal búchať svojej mame na dvere, aby ho pustila do vnútra a zároveň vypovedala aj o incidente, keď

obžalovaný poškodil svojej mame vstupné dvere do bytu, ako aj o rozbití balkónových dverí.

Poukazujúc na uvedené skutočnosti, bolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, uvedené na hlavnom
pojednávaní dňa 11.04.2022, že obžalovaný svojej mame na dvere nebúchal. Taktiež obžalovaný na
tomto pojednávaní priznal, že sa s mamou hádali, ako aj to, že jej sem-tam vulgárne nadával. V tejto

súvislosti je potrebné poukázať aj na minulosť obžalovaného, ktorý bol odsúdený za zločin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa dopustil
voči svojej mame, ako aj na priestupkovú minulosť obvineného, kde jeho správanie taktiež smerovalo
voči poškodenej. Odvolací súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že správanie
obžalovaného v čase, kedy je pod vplyvom alkoholu a kedy ho poškodená nechce pustiť do svojho bytu,

vzbudzujú u nej strach o vlastný život aj zdravie, pričom k takýmto situáciám dochádza niekoľkokrát
do týždňa. Uvedené vyplýva jednak zo samotných výpovedí poškodenej, ale zároveň to potvrdzujú
aj závery znaleckého posudku č. 5/2021 T.. H. K., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí a dospelých, z ktorého je zrejmé, že poškodená žije v chronickom trvalom strese v
dôsledku nepredvídateľného agresívneho konania obžalovaného, ktoré jej spôsobuje duševné príkorie.

Podľa § 360 ods.1 Tr. zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

K naplneniu skutkovej podstaty trestného činu vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
dochádza aj v prípade, ak páchateľ svojím konaním, spočívajúcim v adresovaní opakovaných vyhrážok

poškodenej osobe, vzbudí u nej dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie. V predmetnom prípade
bolo preukázané, že obžalovaný sa opakovane dožadoval prístupu do bytu matky, aj pod vplyvom
alkoholických látok, kedy ho táto odmietala pustiť do svojho obydlia a v dôsledku jej negatívneho postoja,
obžalovaný bol voči nej hrubý a agresívny, pričom sa jej aj vyhrážal, čo vzhľadom na predchádzajúce
odsúdenie obžalovaného za zločin porušovania domovej slobody, ako aj na priestupky, ktorých sa

dopustil voči poškodenej (minimálne dňa 04.12.2019, dňa 03.06.2020, dňa 12.10.2020, dňa 01.12.2020,
ako aj dňa 26.07.2021, keby bol za toto konanie sankcionovaný), u nej vyvolalo dôvodnú obavu o život,
zdravie, ale aj dôvodnú obavu, že obžalovaný jej môže spôsobiť inú ťažkú ujmu, čo bolo potvrdené aj
závermi zo znaleckého posudku T.. K.. Poukazujúc na uvedené, sa odvolací súd stotožnil so záverom
súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že vzhľadom na spôsob počínania obžalovaného a okolností, za

akých k tomu došlo, umožňuje prijať záver, že konanie obžalovaného bolo takej intenzity a charakteru,
že došlo k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného trestného činu po stránke objektívnej, ako aj
subjektívnej, a zároveň bol naplnený aj znak kvalifikovanej skutkovej podstaty, keďže k spáchaniu činudošlo na chránenej osobe, teda blízkej osobe (voči príbuznému v priamom pokolení) podľa § 139 ods.
1 písm. c) Tr. zákona.

Čosatýkaodvolacejnámietkyobžalovaného,žepoškodenásvojímtrestnýmoznámenímibachcela,aby
mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v konaní pod sp. zn. 5T/73/2020,
avšakzjejvýpovedinevyplývalo,žebymalaobavuoživotalebozdravievdôsledkuvyhrážania,odvolací
súd konštatuje, že z vyššie uvedených výsluchov poškodenej vyplýva, že táto viackrát zopakovala, že
konanie obžalovaného v nej vzbudzuje strach. Taktiež niekoľkokrát vo svojich výpovediach zdôraznila,

že sa bojí, aby sa nestalo nešťastie. Vo vzťahu k námietkam obhajoby k výpovedi poškodenej, tieto
je nevyhnutné vnímať v celkovom kontexte jej výpovede, pričom predtým, ako uviedla poškodená,
že nemá strach, nakoľko strach a peniaze nikdy nemala a je na to zvyknutá, uviedla aj to, že jej
syn jej nadával štýlom: „Do piči, kurva, idz z tadze, lebo ce rozjebem. Jebnuc ce?“ Následne na to
uviedla, že nemá strach, keďže zažila toho veľa, ale býva v bytovke a nechce, aby sa stalo dačo, čo
sa bude písať v novinách. Poškodená taktiež v predmetnom výsluchu konštatovala, že pomoc si volá

v prípade, ak vidí, že už je zle, že už nemá šancu. Vyslovila, že má strach z toho, že obžalovaný ju
chytí, buchne o kredenc alebo o stôl, táto si rozbije hlavu a všade bude krv, vtedy uteká von a volá
políciu, ktorá príde do 10 - 15 minút a ukľudní obžalovaného. Taktiež v tomto výsluchu uviedla aj to,
že sa musí pred obžalovaným brániť, lebo je agresívny. Na otázku sudcu, ako obžalovaný reagoval,
keď ho svedkyňa udrela, táto uviedla, že ho zbila len v prípade, ak videla, že už nevládze, inak by

utekala. V uvedených tvrdeniach poškodenej je možné vzhliadnuť, že konanie obžalovaného reálne
v nej vzbudzuje strach a obavu o jej život, resp. zdravie a tento ju sužuje. Vo vzťahu k schopnosti
poškodenej vnímať správanie obžalovaného, odvolací súd poukazuje na závery znaleckého posudku T..
H. K., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, z ktorých vyplýva,
že poškodená je spôsobilá správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti a jej kognitívne

a mnestické schopnosti sú primerané a kontakt s realitou adekvátny. Znalkyňa taktiež uviedla, že u nej
nezistila snahu javiť sa v lepšom svetle, ani snahu poškodiť alebo pomôcť páchateľovi. Odkazujúc na
tieto závery, odvolací súd taktiež vyhodnotil výpoveď poškodenej ako vierohodnú a na základe toho má
za preukázané, že sa skutok stal tak, ako je formulovaný v obžalobe, má znaky trestného činu podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a spáchal ho obžalovaný.

Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd postupoval správne, pokiaľ ukladal obžalovanému trest
podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona za použitia ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona pri nezistení
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m) Tr. zákona (bol už za trestný čin odsúdený, z dôvodu, že bol právoplatne uznaný vinným trestným

rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/73/2020 pre zločin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 3 rokov so skúšobnou dobou 1 rok a 6 mesiacov s probačným dohľadom
a obmedzenie zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako aj povinnosť
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa o zamestnanie). Vzhľadom na uvedené došlo k

zvýšeniu dolnej hranice ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona a súd
bol oprávnený ukladať obžalovanému trest odňatia slobody v rozsahu 16 mesiacov až 3 roky. Keďže
obžalovaný sa stíhanej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v inej
trestnej veci, nebolo možné ukladať ďalší podmienečný trest odňatia slobody podľa § 49 ods. 2 Tr.
zákona. Poukazujúc na totožné skutočnosti, na aké poukázal súd prvého stupňa, a to spôsob spáchania

skutku, ako aj jeho následok, ktorý spočíva vo vzbudení vyššieho stupňa tiesnivého pocitu zo zla u
poškodenej, avšak aj na skutočnosť, že z registra priestupkov je zrejmé, že obžalovaný sa dopúšťal
obdobného správania voči jeho mame, teda poškodenej, už dlhodobo, odvolací súd vyhodnotil ako
potrebné uloženie obžalovanému nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov, keďže
tento trest je pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby a zároveň odvolací súd má za to, že jedine

nepodmienečným trestom sa zabezpečí individuálna prevencia, spočívajúca v zabránení obžalovanému
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň sa vytvoria podmienky na jeho výchovu k tomu, aby tento
po jeho prepustení z výkonu trestu následne viedol riadny život a taktiež týmto trestom sa zabezpečí aj
generálna prevencia, spočívajúca v odradení iných páchateľov od páchania obdobných trestných činov.
Správne okresný súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, pretože obžalovaný v predchádzajúcich 10 rokoch nebol vo výkone trestu odňatia
slobody za úmyselný trestný čin.Súd prvého stupňa postupoval správne, ak uložil aj ochranné opatrenie podľa § 73 ods. 2 písm. d)
Tr. zákona, teda ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou, a to s odkazom na závery
vyplývajúce zo znaleckého posudku T.. K., v ktorých táto znalkyňa odporučila uvedený druh ochranného

opatrenia, keďže u obžalovaného bola zistená plne rozvinutá závislosť od alkoholu na úrovni III.
vývojovej fázy podľa Jellinekovej klasifikácie, kedy u jedinca ide o viacročný nadmerný konzum alkoholu,
s neschopnosťou abstinovať dlhšiu dobu v nechránenom prostrední aj napriek negatívnym sociálnym,
zdravotným a trestným následkom, s poruchami správania v stave opitosti.

Odvolací súd sa taktiež stotožnil so závermi súdu prvého stupňa ohľadom výroku o nároku na náhradu
škodu poškodenej H.B. V., preto s poukazom na vyššie uvedené závery odvolanie obžalovaného Y. V.
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.