Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/66/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113243307
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1113243307.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: R.. W.. B. W., V.. M. X, Z., proti
žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova
2, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 08.10.2020, č.k. 18C/254/2013-415, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a nepriznal žalovanej nárok na náhradu

trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 17.12.2013 domáhal voči žalovanej
náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nezákonného a nesprávneho úradného postupu polície
v priestupkovom konaní a nesprávneho a nezákonného postupu policajných orgánov pri vybavovaní
jeho žiadosti o preskúmanie jeho sťažnosti na postup policajnej hliadky pri ukladaní blokovej pokuty
mimo odvolacieho konania, a to v celkovej sume 79.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,25 % ročne zo žalovanej sumy počnúc od 16.12.2013 do zaplatenia. Dôvodil, že dňa 16.05.2005 ho
policajná hliadka Cena 557, z ktorej jeden policajt mal identifikačné číslo XXXXX a ktorá jazdila na
vozidle zn. O. Q., S.: W. XXXAM, krivo obvinila zo spáchania dopravného priestupku spočívajúceho v
prekročení maximálnej povolenej rýchlosti o 13 km/h, ktorý však nespáchal, keďže maximálnu povolenú
rýchlosť neprekročil. Žalobca požiadal policajnú hliadku o spoľahlivé preukázanie spáchania priestupku
a tiež o predloženie certifikátu radaru a spísanie zápisnice, na ktorú žiadosť mu hliadka ukázala snímku
prednej kapoty jeho motorového vozidla s údajom o prekročenej rýchlosti; túto žalobca považoval za

zmanipulovanú, a preto naďalej trval na predložení certifikátu radaru a na spísaní zápisnice. Policajti mu
oznámili, že vyhovejú jeho žiadosti len za predpokladu okamžitého odobratia vodičského oprávnenia,
po ktorom sa bude musieť podrobiť preškoleniu a preskúšaniu v cene 663,88 eura (20.000,-Sk); toto
konanie označil žalobca za rozporné so zákonom. Policajná hliadka ho napokon vyhrážkami a hrubým
nátlakom donútila podpísať súhlas s pokutou nezaplatenou na mieste, ktorý podpísal neslobodne a
nedobrovoľne, s tým, že na postup policajnej hliadky sa následne sťažoval ministrovi vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len „minister vnútra“), a to listom zo dňa 29.07.2005; v ňom zároveň žiadal o zrušenie

nezákonne uloženej pokuty na základe mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. v rámci preskúmania
rozhodnutia policajnej hliadky mimo odvolacieho konania. Minister vnútra však nevybavil ani jeho
sťažnosť na policajnú hliadku, ani jeho žiadosť, keď vo veci mimoriadneho opravného prostriedku mu
úradník a riaditeľ úradu kontroly ministerstva vnútra listom zo dňa 07.09.2005, č.p. UK-589/Sť-2005,oznámil, že jeho žiadosť postupuje na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (ďalej aj ako
„KR PZ v Bratislave“), ktoré ho najprv vyzve na úhradu správneho poplatku. Žalobca však namiesto
výzvy na úhradu správneho poplatku obdržal dňa 11.10.2007, t.j. takmer po 2,5 roku, upovedomenie

súdneho exekútora V.. B. K. o začatí exekúcie vo veci sp. zn. S. XXXX/XX kvôli nezaplatenej pokute, voči
ktorému podal listom zo dňa 22.10.2007 námietky. Okresný súd Bratislava IV však v exekučnom konaní
konal a rozhodoval iba v jeho neprospech, a to aj napriek skutočnosti, že riaditeľ KR PZ v Bratislave
mu oznámil, že jeho žiadosť o preskúmanie rozhodnutia hliadky mimo odvolacieho konania mu nebola
nikdy postúpená, čo mal podľa mienky žalobcu exekučný súd považovať za dostatočný dôvod na

preskúmanie zákonnosti exekučného titulu. Žalobca podal listom zo dňa 27.07.2012 trestné oznámenie
na úradníkov ministerstva vnútra, ktorí jeho žiadosť vybavili tým, že mu oznámili, že ju postupujú na
KR PZ v Bratislave, a to pre dôvodné podozrenie zo spáchania zločinu zneužitia právomoci verejného
činiteľa spolupáchateľstvom a zároveň aj zo zločinu poškodzovania cudzích práv spolupáchateľstvom.
Z uznesenia Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 19.04.2013, sp. zn. 1 Kn 83/13-10, sa totiž žalobca
dozvedel, že jeho žiadosť z ministerstva vnútra na príslušné zložky polície síce bola postúpená, avšak

pre pochybenie konajúceho príslušníka PZ sa ňou príslušný správny orgán nikdy nezaoberal. Týmto
uznesením tak bol podľa žalobcu jednoznačne preukázaný nesprávny a nezákonný úradný postup
polície v priestupkovom konaní, ktorý mal katastrofálne negatívne následky vo vzťahoch a pomeroch
v jeho rodine, spôsobil výrazné zhoršenie zdravotného stavu jeho manželky, ako i zhoršenie celkovej
rodinnej atmosféry, a mal dopad i na jeho osobný a súkromný život, ovplyvnil jeho dobrú povesť

a spoločenské uplatnenie; následky, v podobe vzniku nemajetkovej ujmy, vyčíslil symbolicky sumou
10.000.000 eur. Polícia v priestupkovom konaní nepostupovala podľa zákona, ale ho obišla, nevydala
žiadne rozhodnutie vo veci jeho žiadosti o preskúmanie rozhodnutia policajnej hliadky mimo odvolacieho
konania, a tým porušila Ústavu SR a zákony. Takýmto nezákonným a protiprávnym postupom sa polícii
podarilo získať právoplatný exekučný titul, ktorý žalobca považoval za neplatný.

3. Žalobca ďalej uviedol, že mu deväťročnou policajnou exekučnou tyraniou bola spôsobená nielen
nemajetková ujma, ale i majetková škoda, spočívajúca v nákladoch na neoprávnene a nezákonne
získaný exekučný titul v sume 33,19 eura (1.000,-Sk) a v sume 98,75 eura (2.975,-Sk), ako aj v
ušlom zisku, nakoľko nemohol včas zrealizovať rekonštrukciu rodinného domu v priebehu rokov 2008

až 2010 v súlade s podnikateľským zámerom (ubytovacie kapacity pre 9 osôb a prevádzka lekárne).
Žalobca uviedol, že v dôsledku exekúcie mu banky odmietli poskytnúť úverové prostriedky na vykonanie
rekonštrukčných prác, a preto musel projekt realizovať z vlastných zdrojov, čím sa značne posunul
i termín jeho ukončenia; oneskorením začiatku podnikateľských aktivít minimálne o 4 roky prišiel o
zisk v sume 148.560 eur (96.000 eur zisk lekárne, pri mesačných tržbách 25.000 eur a pri mesačnom

zisku 2.000 eur z týchto tržieb a 52.560 eur zisk z ubytovacích kapacít, pri cene ubytovania 12 eur
za noc a osobu a iba 50-percentnej obsadenosti ubytovania); celková nemajetková ujma a majetková
škoda spôsobená nesprávnym a nezákonným úradným postupom polície v priestupkovom konaní, tak
predstavovala spolu 10.148.691,94 eura, z ktorej si však žalobca uplatnil a žiadosťou zo dňa 11.12.2013
požiadal o prerokovanie len náhradu škody a ujmy v sume 79.000 eur; ministerstvo vnútra na jeho

žiadosť do podania žaloby nereagovalo.

4. Žalobca podaním zo dňa 12.09.2014 špecifikoval uplatnený nárok, ktorý mal pozostávať z náhrady
škody/ujmy v sume 10.000 eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu polície a nezákonného
rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní, z náhrady škody 50.000 eur z titulu škody a ujmy

spôsobenej zverejnením informácií o exekúcii, z ušlého zisku v sume 19.000 eur z plánovaných
podnikateľských aktivít, pričom podaním zo dňa 27.06.2016 navrhol zmeniť žalobný petit a žiadal
zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 337.700 eur, z toho na náhradu škody v sume 187.700 eur a na
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 150.000 eur.

5. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu prvý krát rozsudkom zo dňa 22.05.2017, č.k.
18C/254/2013-288,tak, že žalobu zamietol. Žalobcov nárok posudzoval v intenciách zákona č. 514/2003
Z.z. o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), majúc
za to, že jeho právnym základom je nezákonné rozhodnutie vo forme blokovej pokuty, ako i nesprávny
úradný postup policajných orgánov pri ukladaní blokovej pokuty za prekročenie maximálnej povolenej

rýchlosti.Konštatoval,žerozhodnutieouloženíblokovejpokutynadobudloprávoplatnosť,pričomnebolo
zrušené, ani zmenené rozhodnutím iného orgánu, preto ním bol viazaný. Keďže proti rozhodnutiu o
blokovej pokute nebolo možné v zmysle § 84 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len
„zákon č. 372/1990 Zb.“) podať odvolanie, žiadať obnovu, ani o jeho preskúmanie mimo odvolaciehokonania, žalobca svojou žiadosťou zo dňa 29.07.2005 o preskúmanie blokovej pokuty mimo odvolacieho
konania nemohol dosiahnuť jeho zmenu alebo zrušenie; jedinými právnymi možnosťami preskúmania
rozhodnutia vydaného v blokovom konaní bol protest prokurátora a podanie žaloby na súd podľa §

247 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Vzhľadom na to, že žalobca
nevyužil zákonom upravenú možnosť preskúmania rozhodnutia vydaného v blokovom konaní, toto
sa stalo právne relevantným spôsobom podkladom pre exekučné konanie, ktoré bolo v konečnom
dôsledku zastavené, ale nie pre nezákonnosť exekučného titulu ako to uvádzal žalobca, ale z dôvodu,
že rozhodnutie o uložení blokovej pokuty nebolo vykonané v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty

určenej na zaplatenie blokovej pokuty.

6. Pokiaľ išlo o nesprávny úradný postup policajnej hliadky pri ukladaní blokovej pokuty konajúci súd
mal za preukázané, že postup polície bol na základe sťažnosti žalobcu predmetom šetrenia odborom
kontroly KR PZ v Bratislave, ktorý sťažnosť žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnenú; samotné konanie
o sťažnosti by však nemalo vplyv na existenciu rozhodnutia o blokovej pokute aj pre prípad, že by bola

vybavená kladne a bolo by konštatované porušenie povinností príslušníkov PZ. Takáto konštatácia by
mohla byť v prospech sťažovateľa využitá v konaní o preskúmanie rozhodnutia podľa § 247 O.s.p. na
podklade žaloby.

7. Na uvedenom základe konajúci súd uzavrel, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných

predpokladov na vyvodenie zodpovednosti žalovanej v intenciách zákona č. 514/2003 Z.z. a jeho žalobu
zamietol.

8. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.02.2019, sp. zn. 3Co/48/2018,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu,

že súd prvej inštancie nesprávne ustálil titul, na základe ktorého si žalobca uplatnil nárok na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca v konaní nenamietal existenciu nezákonného rozhodnutia, za
ktoré konajúci súd považoval rozhodnutie o uložení blokovej pokuty zo dňa 16.05.2005, ale svoj
nárok vyvodzoval od nesprávneho úradného postupu. Ten však nespočíval v postupe policajnej
hliadky pri ukladaní blokovej pokuty, ale v tom, že KR PZ v Bratislave sa žiadosťou žalobcu o

preskúmanie rozhodnutia policajnej hliadky mimo odvolacieho konania nezaoberalo, nevydalo o nej
žiadne rozhodnutie, čím získalo právoplatný exekučný titul. V ďalšom odvolací súd konštatoval, že
rozhodnutie o blokovej pokute patrilo do kategórie tých rozhodnutí, ktoré bolo možné preskúmať mimo
odvolacieho konania v zmysle § 65 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „zákon
č. 71/1967 Zb.“) účinného v čase podania žiadosti, a preto záver konajúceho súdu ohľadne ustanovenie

§ 84 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb., spočívajúci v tvrdení, že proti blokovej pokute sa nebolo možné
odvolať, podať návrh na obnovu konania a ani ho preskúmať mimo odvolacieho konania, nebol správny;
súdom prvej inštancie použitá citácia ustanovenia § 84 ods. 3 predmetného zákona bola účinná až
od 01.02.2009. Zákon č. 372/1990 Zb. účinný v čase spáchania priestupku žalobcom stanovoval v
súvislosti s rozhodnutím o uložení pokuty v blokovom konaní len jediné obmedzenie, keď nepripúšťal

možnosť napadnúť ho odvolaním; možnosť podať iné opravné prostriedky, vrátane podnetu na jeho
prieskum mimo odvolacieho konania, nebola zo zákona vylúčená, ktorá skutočnosť napokon vyplývala
i z obsahu odpovede úradu kontroly ministerstva vnútra zo dňa 07.09.2005, č.p. UK-589/Sť-2005, v
ktorej tento uviedol, že rozhodnutie o uložení blokovej pokuty nemôžu riešiť ako sťažnosť, ale len v
rámci postupu podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb., t.j. žalobca môže žiadať o jeho preskúmanie mimo

odvolacieho konania. Súčasne však žalobcovi oznámil, že túto časť jeho podania (ktorú nevyhodnotil za
sťažnosť) postupuje na KR PZ v Bratislave, ktorý považoval za nadriadený správny orgán vo vzťahu k
Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava III (ďalej len „OR PZ Bratislava III“). Konajúci súd tak vykonaným
dokazovaním nesprávne (skutkovo) ustálil titul, resp. tituly, od ktorých si žalobca odvodzoval nárok na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, tieto následne vyhodnotil za nepreukázané a žalobu z tohto dôvodu

vcelomrozsahuzamietol,nezaoberajúcsapritomžalobcomvytýkanýmnesprávnymúradnýmpostupom
KR PZ v Bratislave spočívajúcom v absencii rozhodnutia o jeho žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o
blokovej pokute mimo odvolacieho konania.

9. Konajúci súd po vrátaní veci opätovne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a konštatoval, že

v konaní nebolo sporné, že policajná hliadka uložila dňa 16.05.2005 žalobcovi blokovú pokutu, na ktorej
nezákonný postup sa žalobca sťažoval ministrovi vnútra listom zo dňa 29.07.2005, žiadajúc súčasne
o preskúmanie rozhodnutia o blokovej pokute mimo odvolacieho konania. Poverený zamestnanec
ministerstva vnútra B.. K. prípisom zo dňa 07.09.2005 žalobcu vyrozumel, že tá časť jeho podania,týkajúca sa nezákonného postupu policajtov pri ukladaní blokovej pokuty, bude riešená ako sťažnosť,
avšak pokiaľ išlo o nesúhlas žalobcu s rozhodnutím o uložení blokovej pokuty, túto nepovažoval za
sťažnosť, v prílohe ju žalobcovi vrátil, konštatujúc, že táto bude súčasne postúpená na KR PZ v

Bratislave na vybavenie v zmysle § 65 zákona č. 71/1967 Zb. Konajúci súd vykonaným dokazovaním
(záznam v doručovacej knihe z roku 2005) zistil, že podanie žalobcu bolo postúpené na KR PZ v
Bratislave, ako najbližšie nadriadený správny orgán vo vzťahu k OR PZ Bratislava III. Následne KR PZ
v Bratislave poverilo OR PZ Bratislava III zabezpečiť prešetrenie sťažnosti žalobcu v časti týkajúcej sa
nevhodného správania policajtov, ako aj vybaviť tú časť jeho podania, ktorá sa týkala jeho nesúhlasu s

blokom na pokutu nezaplatenú na mieste v mimo odvolacom konaní. Výsledkom prešetrenia sťažnosti
žalobcu na postup policajnej hliadky bolo zistenie zaznamenané v zápisnici zo dňa 13.10.2005, podľa
ktorej policajti Okresného dopravného inšpektorátu Bratislava III svojim postupom neporušili zákony,
ani podzákonné normy; sťažnosť žalobcu bola preto vyhodnotená ako nedôvodná, o čom bol žalobca
písomne informovaný listom KR PZ v Bratislave zo dňa 14.10.2005, ktorý prevzal dňa 24.10.2005.

10. Pokiaľ išlo o žiadosť o preskúmanie blokovej pokuty mimo odvolacieho konania, súd prvej
inštancie zistil, že táto bola postúpená na vybavenie na Okresný dopravný inšpektorát Bratislava
III (dňa 26.09.2005) a jej prešetrením bol poverený jeho vtedajší riaditeľ. Avšak vzhľadom na
absenciu podkladov, tento orgán s odstupom času už nemohol spracovať informáciu, akým spôsobom
predmetnúvecvybavil.PodľainformácieKrajskéhodopravnéhoinšpektorátuBratislavaanitomutonebol

predložený podnet na preskúmanie blokovej pokuty zo dňa 16.05.2005 mimo odvolacieho konania.
Uvedené napokon vyplývalo i zo správy KR PZ v Bratislave zo dňa 20.03.2009, adresovanej Okresnému
súdu Bratislava IV ako exekučnému súdu, ako i z uznesenia Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa
19.04.2013, č.k. 1Kn 83/13-10. Podľa predmetného uznesenia podanie žalobcu zo dňa 29.07.2005
síce úrad kontroly ministerstva vnútra listom zo dňa 07.09.2005 odstúpil na KR PZ v Bratislave, jeho

riaditeľ dňa 19.09.2005 ho zaslal riaditeľovi OR PZ Bratislava III, pričom prešetrením sťažnosti na postup
policajtov poveril riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu III, ktorého riaditeľovi súčasne uložil
zabezpečiť vybavenie tej časti podania, týkajúcej sa nesúhlasu žalobcu s blokom na pokutu nezaplatenú
na mieste v mimo odvolacom konaní. Akým spôsobom a či vôbec bola táto druhá časť podania žalobcu
(podnet na preskúmanie správneho rozhodnutia mimo odvolacieho konania) napokon vybavená, nebolo

možné v archívoch príslušných policajných zložiek dohľadať, čím sa nepodarilo vylúčiť, že touto
časťou podania žalobcu, predstavujúcou podnet na preskúmanie právoplatného správneho rozhodnutia
(rozhodnutia o uložení pokuty v blokovom konaní), sa príslušný správny orgán nikdy nezaoberal.

11. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že v konaní nebolo sporné, že na podklade rozhodnutia o

blokovej pokute nezaplatenej na mieste zo dňa 16.05.2005 ako exekučného titulu sa začalo exekučné
konanie, o ktorej skutočnosti mal žalobca vedomosť podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo
dňa 26.09.2007, sp. zn. Ex 3895/07. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Bratislava IV,
sp. zn. 37Er 2960/2007, konkrétne z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.08.2014,
č.k. 21CoE/178/2014-129, pritom vyplynulo, že ním odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu

Bratislava IV o zamietnutí návrhu žalobcu ako povinného na obnovu konania, a to z dôvodu, že podľa
§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za
priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie; exekučný súd
mal k uvedenej prekluzívnej lehote prihliadať a exekučné konanie ex offo zastaviť podľa § 57 ods.1 písm.
b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

12. Na základe takto vykonaného dokazovania, za súčasnej aplikácie § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods.
1 písm. d), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, ods. 3 a § 17 zákona č. 514/2003
Z.z., súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody adresovanou ministerstvu vnútra dňa 20.01.2012, požiadal o prerokovanie nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy v sume 200.000 eur; jeho žiadosť ministerstvo vnútra, ako orgán oprávnený
zastupovať žalovanú v prebiehajúcom konaní, riadne prerokovalo, vyhodnotiac túto za neoprávnenú pre
absenciu právneho základu pre priznanie nároku na náhradu škody, poukazujúc pritom na list odboru
kontroly KR PZ v Bratislave zo dňa 14.10.2005, č. KRP-422/K-Sť-05 Zn, ktorým žalobcovi oznámil, že
jehosťažnosťnapostuppríslušníkovpolicajnejhliadkypriukladaníblokovejpokutyniejeopodstatnená.I

napriek zamietavému stanovisku ministerstva vnútra žalobca na základe ďalších písomných žiadostí (zo
dňa 17.12.2012, 11.12.2013, 06.09.2014) opakovane požadoval náhradu nemajetkovej ujmy a škody,
argumentujúc totožnými skutkovými okolnosťami; na tieto ďalšie žiadosti žalobcu ministerstvo vnútraneprihliadalo. Uvedené súd prvej inštancie zohľadnil i pri návrhu žalobcu na zmenu žaloby, ktorú pripustil
len v časti nemajetkovej ujmy a návrh na zmenu žaloby v časti majetkovej ujmy (škody) nepripustil.

13. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalobcom
namietaná nečinnosť policajných orgánov pri vybavovaní jeho podania ohľadom sťažnosti a žiadosti
o preskúmanie rozhodnutia o uložení blokovej pokuty mimo odvolacieho konania zo dňa 29.07.2005,
naplnila znaky skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu ako právneho základu nároku na
náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.; nesprávnym úradným postupom je totiž i nevydanie

alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť vydané v určitej lehote v súlade s pravidlami
predpísanými právnymi normami pre konanie štátneho orgánu.

14. Pokiaľ išlo o škodu ako následku nesprávneho úradného postupu, konajúci súd ohľadne jej vzniku
a výšky, vo väzbe na žalobcom uplatnenú nemajetkovú ujmu v sume 200.000 eur, konštatoval, že túto
je potrebné preukázať v súlade s podmienkami podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal pritom na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo 19/2018, ktorým bol podľa neho
prelomený zákaz retroaktivity a stanovený maximálny limit pri určovaní nemajetkovej ujmy, zdôrazňujúc
pritom citáciu, podľa ktorej „...ustanovením § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona
č. 517/2008 Z.z. bol stanovený minimálny limit výšky nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonnými
rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 tohto zákona tak, že jej výška je "najmenej jedna tridsatina priemernej

nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky" za predchádzajúci
kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. V zmysle § 17 ods. 4 zákona
č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa § 17
ods. 2 tohto zákona nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými
trestnými činmi podľa osobitného predpisu, pričom osobitným predpisom sa tu podľa poznámky pod

čiarou rozumie zákon č. 215/2006 Z.z. Zákonom č. 412/2012 Z.z. bol teda stanovený maximálny
limit výšky náhrady nemajetkovej ujmy pôsobenej rozhodnutím.....Určenie maximálnej hranice náhrady
nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 412/2012 Z.z. tak,
aby priznaná náhrada nebola vyššia ako náhrada za ujmu, ktorú utrpeli obete trestných činov, je
pokračovaním v už nastolenom trende legislatívnych úprav pod vplyvom rozhodnutí Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý ďalej zdôraznil, že pri určovaní výšky náhrady za porušenie
osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá sa priznáva za telesné zranenia alebo
ktorá je priznávaná obetiam násilných trestných činov....". Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia dospel
súd prvej inštancie k záveru, že v prípade úspechu žalobcu v konaní, bol by pri určovaní výšky náhrady
nemajetkovej ujmy viazaný závermi rozhodovacej činnosti ESĽP, ako i právnym názorom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Avšak, podľa jeho mienky žalobcovi nemohol priznať uplatnený nárok z
dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom policajných orgánov pri
preskúmavaní jeho žiadosti mimo odvolacieho konania a vznikom škody; podľa výsledkov vykonaného
dokazovania totiž žalobca nepreukázal žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by mohol dôvodne
očakávať zrušenie rozhodnutia o blokovej pokute ako výsledku preskúmania jeho žiadosti mimo

odvolacieho konania. Výsledok preskumávacieho konania pritom nemožno prezumovať len na základe
skutočností tvrdených žalobcom ohľadne porušenia právnych predpisov policajnou hliadkou pri ukladaní
blokovej pokuty, najmä nie, ak podľa záverov prešetrenia postupu policajtov a riešenia priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil žalobca, kompetentný orgán nezistil
porušenievšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,aniinternýchpredpisov(viďlistKRPRvBratislave

zo dňa 20.03.2009, č.p. KRP-113-7/K-2009). Súd prvej inštancie poukázal i na závery odvolacieho
súdu v exekučnom konaní pred Okresným súdom Bratislava IV, ktorý konštatoval, že exekučný titul bol
vymáhateľný podľa zákona č. 372/1990 Zb. v tom čase platnom a účinnom znení, len do troch rokov
od lehoty určenej na jeho zaplatenie, a preto exekučné konanie malo byť (bolo) po uplynutí uvedenej
lehoty súdom zastavené ex offo.

15. Súd prvej inštancie uzavrel, že podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo aj len jednej z nich, tak ako v
danom prípade, nie je daná táto zodpovednosť; na uvedenom základe žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a úspešnej žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v konaní nevznikli.17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) až h) C.s.p. v spojení s § 366 písm. c) C.s.p. Dôvodil, že konajúci

súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil len tým, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania
škody a nemajetkovej ujmy, keďže so zreteľom na výsledky prešetrenia postupu policajnej hliadky,
ktorá neporušila všeobecne záväzné právne predpisy, ani interné predpisy, nemohol dôvodne očakávať
zrušenie blokovej pokuty. Tento názor však konajúci súd dôkladne, vierohodne, jasne, zrozumiteľne
a presvedčivo nezdôvodnil, pričom sa nevysporiadal ani s ďalšími dôkazmi, tvrdeniami a skutkovými

okolnosťami, na ktoré v priebehu konania poukazoval. Všeobecný súd síce nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené sporovými stranami v konaní, ale mal by zodpovedať aspoň tie, majúce pre
vec podstatný význam; v opačnom prípade porušuje právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie.
Konajúci súd sa nezaoberal a nevyhodnotil ním namietané porušenie jeho základného ľudského práva
na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej moci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov,
ktoré policajné orgány, najmä KR PZ v Bratislave arogantným spôsobom totálne odignorovalo; pritom

policajné orgány mali povinnosť postupovať podľa v tom čase účinného zákona č. 372/1990 Zb.,
ktorý až do 31.01.2009 nezakazoval mimoodvolacie konanie ohľadne rozhodnutia o blokovej pokute.
Nevysporiadal sa ani s evidentným zneužívaním osobitného postavenia žalovanej, jej ohýbaním práva,
pričom nerešpektoval ani právny názor a usmernenia nadriadeného súdu vyslovené v uznesení zo
dňa 22.02.2019, sp. zn. 3Co/48/2018. Napriek jasnému a jednoznačnému pokynu odvolacieho súdu,

aby konajúci súd rozhodoval o nesprávnom postupe KR PZ v Bratislave v súvislosti s nečinnosťou a
prekračovaním právomoci vo veci mimoodvolacieho konania v jeho priestupkovej veci sa tento zaoberal
výlučne iba postupom policajnej hliadky pri ukladaní blokovej pokuty; nerešpektoval ani pokyny a
usmernenia odvolacieho súdu vo vzťahu k hodnoteniu škody a nemajetkovej ujmy, ako i k hodnoteniu
opodstatnenostiuplatnenýchprostriedkovprocesnéhoútoku,vrátanedôkazovzahŕňajúcichajpovinnosť

poškodeného (žalobcu) uplatnený nárok predbežne prerokovať. V tomto smere žalobca poukázal na bod
26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, zdôrazňujúc, že obe žiadosti o predbežné prerokovanie podal
na ministerstvo vnútra v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012, ktorý v ustanovení
§ 16 nestanovil požiadavky na obsah, formu a náležitosti tejto žiadosti, pričom sa nezmieňoval ani o
opakovanej žiadosti. Pokiaľ za tejto procesnej situácie súd prvej inštancie vyhodnotil, že jeho žiadosť

o predbežné prerokovanie zo dňa 17.12.2012 neobsahovala náležitosti žiadosti v znení zákona č.
514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2013, aplikoval na vec retroaktívne ustanovenia tohto zákona, čo
je v materiálnom právnom štáte absolútne neprípustné. Žiadnou novelou zákona č. 514/2003 Z.z.
totiž nemožno zrušiť účinky právneho úkonu vykonaného pred jej účinnosťou. Zároveň, konajúci súd
nesprávne vyhodnotil jeho žiadosť zo dňa 17.12.2012 za opakovanú žiadosť, na ktorú ministerstvo

vnútra neprihliadalo. V tom čase pritom nedokázal vyčísliť škodu na ušlom zisku, o ktorej náhradu preto
požiadal novou žiadosťou, v ktorej popri nemajetkovej ujme vyčíslil aj rozsah tejto škody, vyhradiac si
súčasne právo na jej navýšenie. Na uvedenom základe mal žalobca za to, že žiadosť zo dňa 17.12.2012
podal v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie dôsledne neskúmal dôvod, pre ktorý ministerstvo
vnútra vyhodnotilo jeho žiadosť za bezpredmetnú; týmto bola existencia prebiehajúceho konania vo veci

náhrady spôsobenej škody (konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C/145/2012). Bolo by
neúčelné a nerentabilné, aby o nároku, o ktorom už rozhodoval súd, súčasne rozhodovalo i ministerstvo
vnútra, najmä, pokiaľ už súd pripustil i zmenu výšky uplatneného nároku.

18. V ďalšom žalobca konajúcemu súdu vytkol, že pri rozhodovaní o nepripustení zmeny žaloby,

spočívajúcej v jej rozšírení o majetkovú škodu, neprihliadal na obštrukcie žalovanej, ktorá zavedením
protiústavného ustanovenia § 141a O.s.p. obmedzila jeho základné ľudské právo na využitie účinných
prostriedkov kompenzácie spôsobenej škody a nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na hrozbu vysokých
poplatkov na neexistujúce trovy konania bol nútený vziať pôvodnú žalobu v konaní Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 15C/145/2012, späť a podať novú žalobu, v ktorej si pôvodne uplatnil len nárok

na symbolickú kompenzáciu spôsobenej škody a nemajetkovej ujmy. Konajúci súd ho arbitrárnym
spôsobom neprípustne diskriminoval, keďže uprednostnil záujem žalovanej zbaviť sa zodpovednosti
za škodu a nemajetkovú ujmu a bez riadneho a presvedčivého zdôvodnenia zamietol jeho návrh na
rozšírenie žaloby o majetkovú škodu, hoci taký nárok vopred predbežne prerokoval.

19. Pokiaľ išlo o existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody,
žalobca zdôrazňoval, že pokiaľ by KR PZ v Bratislave postupovalo v mimoodvolacom konaní v súlade
so zákonom a Ústavou SR, ku škode a nemajetkovej ujme by nedošlo. Ak by totiž jeho žiadosť o
preskúmanie rozhodnutia o blokovej pokute zamietlo najneskôr do 16.05.2008 ako nedôvodnú, podalby následne správnu žalobu a súčasne požiadal o odklad výkonu rozhodnutia, ktorej žiadosti by muselo
KR PZ v Bratislave okamžite vyhovieť. Žalobca mal teda za to, že až do ukončenia konania o žalobe
o zrušenie nezákonne vyrubenej blokovej pokuty by táto pokuta nemohla byť predmetom exekučného

konania, banky by o prebiehajúcej exekúcii nemali vedomosť a on by naisto obdržal hypotekárny
úver a tak stihol dokončiť rekonštrukciu domu v plánovanom termíne. V tom čase pritom spolu s
manželkou disponovali dostatkom nehnuteľného majetku na poskytnutie záruky za hypotéku, mali
pravidelné zdroje príjmov, na ktorých základe by si dokázali vytvoriť i dostatočnú finančnú rezervu na
zaistenie pokojnej staroby. K dvojročnému sklzu oproti pôvodnému plánu rekonštrukcie teda došlo v

priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s úradným postupom KR PZ v Bratislave, ktorý konajúci
vyhodnotilakonaplňujúciznakyskutkovejpodstatynesprávnehoúradnéhopostupu;dôkazyokolaudácii
a vybavení izieb v ubytovacej časti domu pritom konajúcemu súdu predložil.

20.Žalobcavsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupompoukázalinadĺžkusúdnychkonanínasúdoch
Slovenskej republiky, majúc za to, že i keby KR PZ v Bratislave rozhodlo v mimoodvolacom konaní pred

koncom roka 2005, nasledujúce konanie by sa absolútne s istotou neskončilo do 16.05.2008; po tomto
termíne by už KR PZ v Bratislave nemohlo blokovú pokutu vymáhať. Policajné orgány tak prekročili
svoju právomoc, keď ignorovali ním včas podanú žiadosť o opravný prostriedok, ako i to, že po dátume
17.05.2008 neboli oprávnené domáhať sa vymoženia blokovej pokuty. Prekročenie právomoci KR PZ v
Bratislave preto treba považovať za nesprávny úradný postup, ktorým sa však konajúci súd nezaoberal,

hocivzmysle§6ods.4zákonač.514/2003Z.zvtakomprípadeniejezrušeniealebozmenarozhodnutia
podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody, a to ani pokiaľ ide o existenciu príčinnej súvislosti.
Odvolací súd podľa jeho mienky pritom nariadil konajúcemu súdu zaoberať sa príčinnou súvislosťou
medzi nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou a prekračovaním právomoci KR PZ v Bratislave) a
majetkovou a nemajetkovou ujmou, a preto žalobca nepovažoval za potrebné preukazovať jej existenciu

vo vzťahu ku konaniu policajnej hliadky. Naviac, preukazovanie príčinnej súvislosti medzi konaním
policajnej hliadky a uplatnenou škodou by bolo i tak absolútne zbytočné. Pokiaľ by súd prvej inštancie
dôsledne skúmal existenciu príčinnej súvislosti a zároveň si naštudoval exekučný spis Okresného súdu
Bratislava IV vo veci sp. zn. 37Er/2960/2007, musel by nepochybne zistiť dôvody zastavenia exekúcie,
ktoré existovali nielen v roku 2008, ale už v roku 2007. Pritom podľa v tom čase účinného ustanovenia

§ 104 O.s.p. bol súd povinný zastaviť súdne konanie v prípade, ak mu malo predchádzať iné konanie.
Zároveň mal exekučný súd tzv. vyhľadávaciu povinnosť, a teda mal zisťovať existenciu dôvodov pre
zastavenie exekúcie. Exekučný súd uvedeným spôsobom nepostupoval, a hoci exekučnému konaniu
malo nepochybne predchádzať mimoodvolacie konanie v priestupkovej veci, zastavil exekúciu až po
viac ako 8 rokoch; tento postup žalobca prirovnal k postupu súdov rozhodujúcich v totalitných režimoch.

21. V dôsledku nezákonného policajného exekučného teroru bol žalobca dlhodobo vystavený
psychickému vypätiu, stresu a stavu právnej neistoty, ktorých hĺbku a dosah považoval za náročné
preukázať, či už výsluchom strán alebo inými psychologickými, prípadne psychiatrickými posudkami.
S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 30Cdo 3007/2010

zdôraznil, že pri úvahe o poskytnutí primeraného zadosťučinenia treba prihliadať k celkovej dobe, po
ktorú konanie trvalo, nakoľko náhrada nemajetkovej ujmy má slúžiť ako kompenzácia stavu právnej
neistoty, ktorú okolnosť však konajúci súd nezohľadnil. Dlhodobo trvajúci nesprávny úradný postup sa
pritom odzrkadlil na extrémnom zhoršení celkovej atmosféry v jeho rodine, čo napokon potvrdila vo
výpovedi jeho dcéra Mária Lujza, v zhoršení zdravotného stavu členov rodiny, keď jeho manželka je

dodnes onkologickým pacientom, pričom mal za následok i pošpinenie jeho dobrého mena, jeho povesti,
občianskej cti a dôstojnosti v spoločnosti, keďže tak banky, a v ich rámci tisícky bankových úradníkov,
maliinformáciuotom,žejehomajetokpodliehaexekúcii.Opísanékonaniemalozanásledokvznikškody
spočívajúcej v ušlom zisku, nakoľko nebyť nesprávneho úradného postupu mohol by získať úverové
zdroje na realizáciu podnikateľského zámeru.

22. Pokiaľ išlo o výšku nemajetkovej ujmy, žalobca mal za to, že túto nemožno aplikáciou § 17 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z.z. obmedzovať hornými limitmi, a preto sa nestotožnil s názorom konajúceho
súdu, ktorý poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo
19/2018, konštatoval, že ním dovolací súd prelomil zákaz retroaktivity a stanovil maximálnu výšku

náhrady nemajetkovej ujmy spätne, t.j. i v skôr začatých konaniach; taká skutočnosť podľa mienky
žalobcu z predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplývala, a to i so
zreteľom na iné rozhodnutie tohto súdu vo veci sp. zn. 7Cdo 262/2015; v ňom Najvyšší súd retroaktívne
uplatňovanie ustanovenia § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. na skoršie prípady výslovne zakázal.Podľa mienky žalobcu z obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo
19/2018 vyplývala len požiadavka, aby súd pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy zohľadnili nielen
rozsah peňažnej satisfakcie priznávanej vnútroštátnymi súdmi v obdobných prípadoch, ale i podľa iných

hmotnoprávnych predpisov upravujúcich odškodňovanie, ako je napríklad zákon č. 215/2006 Z.z. o
odškodňovaníosôbpoškodenýchnásilnýmitrestnýmičinmiazákonč.437/2004Z.z.onáhradezabolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Napokon, vo vyspelých štátoch Európskej únie
súdy za každý deň nezákonného zásahu orgánu verejnej moci do základných ľudských práv a slobôd
poskytujú kompenzáciu v sume od 80 po 105 eur; zohľadniac tieto skutočnosti, pri viac ako 10 rokov

trvajúcom nezákonnom zásahu KR PZ v Bratislave do jeho základných ľudských práv, by poskytnutá
náhrada predstavovala sumu od 292.000 eur po 383.250 eur, pričom on žiadal menej.

23.Žalobcauzavrel,ženapadnutýmrozsudkomkonajúcisúdbrutálnymspôsobomporušiljehozákladné
ľudské práva na spravodlivé a nediskriminované prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných
prieťahov, v pričom v jeho konaní došlo k vadám majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Na uvedenom základe žalobca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo
ho zmeniť a zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 560.000 eur s prísl.

24. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu považovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny, dostatočne odôvodnený a vydaný plne v súlade s ustanoveniami príslušných právnych

predpisov. Podľa jej mienky odvolanie žalobcu neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, nakoľko žalobca
len opakovane poukazoval na informácie použité už v konaní pred súdom prvej inštancie, vrátane
zdôvodňovania vzniku škody v príčinnej súvislosti s exekučným konaním, ku ktorým skutočnostiam sa
vyjadrila, považujúc ich za nedôvodné. Na uvedenom základe žalovaná navrhla napadnutý rozsudok
potvrdiť.

25. Žalobca, zotrvajúc na podanom odvolaní, ako aj na skutočnostiach uvádzaných v predchádzajúcich
písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch, v odvolacej replike konštatoval, že žalovaná neoznačila
nové argumenty a nepredložila nové dôkazy o tom, že by policajné orgány v jeho priestupkovej veci
konali v súlade so zákonom. Žalovaná totiž nijakým spôsobom nevyvrátila zistenie Krajskej prokuratúry

Bratislava, podľa ktorého sa jeho podnetom na preskúmanie právoplatného rozhodnutia o uložení
blokovej pokuty v mimoodvolacom konaní správny orgán nikdy nezaoberal, čo napokon skonštatoval
i konajúci súd v bode 27. napadnutého rozhodnutia, vyhodnotiac túto okolnosť ako nesprávny úradný
postup. Žalobca v tejto súvislosti osobitne poukázal na písomné podania zo dňa 10.02.2020, dňa
20.07.2020, ako aj na samotné odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorých podrobne

zosumarizoval a zdôvodnil nesprávny úradný postup, nezákonné konanie, prekračovanie právomoci a
nezákonné zasahovanie KR PZ v Bratislave do jeho základných ľudských práv a slobôd; z týchto pritom
vyvodzoval tak vznik škody a nemajetkovej ujmy, ako i existenciu príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom. Považoval za nepochopiteľné, ako mohol konajúci súd, pri zistení existencie
nesprávneho úradného postupu, následne dospieť k nesprávnemu záveru o tom, že mu žiadna škoda

nevznikla, resp., že nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody; pritom i podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Danev proti Bulharsku vzniká škoda,
resp. nemajetková ujma už samotným porušením, a teda zásahom do základných ľudských práv a
slobôd človeka. Podľa jeho mienky k takému zásahu došlo práve nesprávnym úradným postupom KR
PZ v Bratislave. Polícia pritom nemala o jeho údajnom spáchaní priestupku nikdy žiaden spoľahlivý,

vierohodný a nespochybniteľný dôkaz; práve neexistencia takého dôkazu bola podľa jeho mienky
dôvodom pre likvidáciu priestupkového spisu 13 mesiacov pred uplynutím lehoty na preskúmanie
rozhodnutia policajnej hliadky v mimoodvolacom konaní. Zdôrazňujúc povinnosť súdu rozhodovať len
na základe preukázaných skutkových okolností a zisteného stavu, mal žalobca za to, že KR PZ v
Bratislavejehožiadosťomimoriadnyopravnýprostriedokodignorovalo,atedasadopustilonesprávneho

úradného postupu a zároveň zásahu do jeho práva na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej moci.
Priamym dôsledkom uvedeného nesprávneho úradného postupu bolo jednak zablokovanie jeho účtov a
prístupu k úverovým zdrojom bánk a tiež následný viac ako 14 rokov trvajúci nezákonný policajný teror
a prenasledovanie z dôvodu vymáhania pokuty, s ktorým sa vnútorne len ťažko vyrovnával. Vzniknutá
situácia, najmä stres, neistota, obava a úzkosť sa negatívne odrazili na jeho zdravotnom stave a mali

vplyv i na jeho rodinný život. Na uvedenom základe mal za to, že štát je povinný reparovať všetky
následky spôsobené nesprávnym úradným postupom a nahradiť mu nielen vzniknutú škodu, ktorú si
od počiatku uplatnil výlučne v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, prekračovaním právomoci
a nezákonným zasahovaním polície a KR PZ v Bratislave, a teda nie s exekučným konaním, ale inemajetkovú ujmu; pri úvahe o jej výške mal konajúci súd prihliadať na celkovú dobu trvania konania a
zohľadniť i intenzitu, trvanie a rozsah nepriaznivých následkov vzhľadom na jeho postavenie v rodine a
v spoločnosti; náhrada nemajetkovej ujmy má totiž slúžiť ako kompenzácia udržovaného stavu právnej

neistoty.

26. Žalovaná sa v odvolacej duplike pridržala svojich doterajších písomných vyjadrení a ústnych
prednesov stotožniac sa s názorom konajúceho súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
existencie príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, a teda nepreukázal

kumulatívne splnenie zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody v intenciách
zákona č. 514/2003 Z.z.; v konaní si pritom uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej výška bola v
rozpore s limitmi v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Z vyjadrení žalobcu v priebehu konania
pritom vyplynulo, že bezprostrednou príčinou vzniku ním uplatnenej škody bolo zablokovanie účtov v
bankách, t.j. exekučné konanie. Na uvedenom základe navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

27. Žalobca v reakcii vo vyjadrení zo dňa 03.11.2021 konajúcemu súdu opätovne vytkol, že sa neriadil
záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení zo dňa 22.02.2019,
sp. zn. 3Co/48/2018, podľa ktorého sa mal zaoberať výlučne nesprávnym úradným postupom KR PZ v
Bratislave vo väzbe na jeho žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o blokovej pokute zo dňa 29.07.2005,

ktorý následne vyústil do ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Nestotožnil sa s názorom
žalovanej,žepriamoupríčinouvzniknutejškodyboloprebiehajúceexekučnékonanie,keďžeodpočiatku
tvrdil, že tak majetková, ako aj nemajetková ujma mu boli spôsobené výlučne policajnými orgánmi,
konkrétne postupom KR PZ v Bratislave, ktorého riaditeľ odignorujúc ním podaný opravný prostriedok,
požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie a následne zabezpečil likvidáciu priestupkového

spisu. KR PZ v Bratislave sa následne viac ako 6 rokov domáhalo vymoženia prekludovanej pohľadávky
v exekučnom konaní, čo je v právnom štáte neprípustné; v tejto súvislosti podotkol, že žiaden súdny
exekútor nemôže začať exekučné konanie svojvoľne, bez podnetu oprávneného, ktorý v danom prípade
vzišielodriaditeľaKRPZvBratislave.Tentonesprávnyúradnýpostupmalzanásledoknielenpošpinenie
žalobcovho mena, povesti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti v celej bankovej sfére, ale mal i negatívny

vplyv na vzájomné rodinné vzťahy a na zdravotný stav jeho a jeho manželky.

28. Žalobca sa nestotožnil ani s námietkou žalovanej ohľadne rozporu uplatnenej výšky peňažnej
satisfakcie s ustanovením § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko sa ňou žalovaná neprípustne
dovolávala retroaktívneho uplatňovania zákona na nemajetkovú ujmu vzniknutú v súvislosti s výkonom

verejnej moci, ku ktorému došlo pred dátumom 01.01.2013; s ohľadom na 14 rokov trvajúci nezákonný
policajný teror, perzekúciu a prenasledovanie mal žalobca za to, že od žalovanej žiadal o symbolickú
kompenzáciu spôsobenej škody. V ostatnom zotrval na skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich
písomných podaniach a vyjadreniach.

29. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil
dňa 28.06.2022 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

30. Preskúmaním súdneho spisu, so zohľadnením odvolacej argumentácie žalobcu, sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa zaoberal
posudzovaním dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho
úradnéhopostupunamietanéhožalobcom.Tenmalspočívaťprimárnevtom,žepolicajnéorgány(vôbec)

nekonali a nerozhodli o jeho žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o blokovej pokute mimo odvolacieho
konania zo dňa 29.07.2005, čoho dôsledkom bolo, že získali nezákonným spôsobom exekučný titul, na
podklade ktorého sa následne začalo proti nemu exekučné konanie. Zhodnotiac vykonané dokazovanie,
súd prvej inštancie správne ustálil, že sa nepodarilo vylúčiť, že správny orgán sa žiadosťou žalobcu
zo dňa 29.07.2005, predstavujúcou podnet na preskúmanie právoplatného správneho rozhodnutia o

blokovej pokute zo dňa 16.05.2005, nikdy (a to nijakým spôsobom) nezaoberal, čo následne vyhodnotil
tak, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o existencii takého konania policajných
zložiek, ktoré naplnilo znaky skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu ako právneho základu
nároku na náhradu škody v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Následne však konajúci súdžalobu zamietol pre neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a žalobcom
tvrdenou škodou a nemajetkovou ujmou; odvolací súd konštatuje správnosť súdom prvej inštancie
prijatých záverov, pre ktoré žalobu žalobcu zamietol (§ 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.).

31. Konajúci súd svoju myšlienkovú úvahu, na ktorej založil rezultát ohľadne nedostatku príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou škodou a nemajetkovou ujmou uviedol
síce veľmi stručne, avšak je z nej zrejmé, že s ohľadom na výsledky prešetrenia postupu policajnej
hliadky pri riešení priestupku žalobcu proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (ktoré ozrejmil

pri ustaľovaní skutkového stavu), kontrolné orgány nezistili žiadne pochybenia spočívajúce v porušení
všeobecne záväzných právnych predpisov, príp. i interných predpisov policajtmi, z čoho vyvodil, že
žalobca nepreukázal také skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by mohol dôvodne očakávať vydanie
rozhodnutia o zrušení blokovej pokuty ako výsledku preskúmania jeho sťažnosti/žiadosti zo dňa
29.07.2005 adresovanej ministrovi vnútra, v spojení s ktorou si uplatňoval žalobný nárok. Zároveň
konajúci súd poukázal na to, že rozhodnutie o blokovej pokute ako exekučný titul bol vymáhateľný len

v lehote do troch rokov od lehoty určenej na jeho zaplatenie a exekučné konanie bolo v konečnom
dôsledku zastavené (viď i bod 18. odôvodnenia). Konajúci súd teda uviedol skutočnosti, z ktorých
vychádzal pri tvorbe myšlienkového úsudku a následne tieto previedol i do ním vyslovených záverov, na
základe ktorých žalobu žalobcu zamietol. Rešpektoval pritom právny názor odvolacieho súdu vyslovený
v zrušujúcom uznesení zo dňa 22.02.2019, sp. zn. 3Co/48/2018, keďže po vrátení veci na ďalšie konanie

a rozhodnutie sa zaoberal tým titulom, od ktorého žalobca odvodzoval žalobný nárok, t.j. preskúmaval
nesprávny úradný postup KR PZ v Bratislave, spočívajúci v tom, že toto nijakým spôsobom nevybavilo, a
tedasanezaoberaložiadosťou-podnetomžalobcunapreskúmanierozhodnutiaoblokovejpokutezodňa
16.05.2005 v mimo odvolacom konaní. Súd prvej inštancie sa tak v rámci skúmania prvého predpokladu
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. zaoberal tým, skutkovo vymedzeným nesprávnym

úradným postupom, ktorý žalobca v priebehu celého konania namietal. Pokiaľ v súvislosti s nesprávnym
úradným postupom žalobca konajúcemu súdu vytýkal, že sa opomenul zaoberať i tým, že policajné
orgány sústavne prekračovali svoju právomoc a ignorovali ním včas podanú žiadosť o mimoriadny
opravný prostriedok, čím zasahovali do jeho ľudských práv a základných slobôd, je zrejmé, že uvedenou
námietkou len iným spôsobom po skutkovej stránke vymedzoval žalobou namietaný nesprávny úradný

postup; tento pritom nebolo možné podradiť pod ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.,
ktoré sa vzťahovalo k nezákonnému rozhodnutiu ako titulu pre uplatnenie nároku na náhradu škody,
a nie k nesprávnemu úradnému postupu. Bolo povinnosťou žalobcu za pomoci skutkových tvrdení
vymedziť okolnosti prípadu, čo žalobca napokon i urobil, a tieto konajúci súd posúdil po právnej stránke
ako nesprávny úradný postup; napokon žalobca v súvislosti s uvedenou námietkou neoznačil žiadne

rozhodnutie KR PZ v Bratislave, ktorým by tento orgán prekročil svoju právomoc.

32. Predpokladmi pre priznanie náhrady škody (nemajetkovej ujmy) v konaní o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci voči štátu sú: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik
škody (nemajetkovej ujmy) a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou

(nemajetkovou ujmou); všetky tri základné predpoklady pritom musia byť splnené súčasne.

33. Ako uviedol odvolací súd vyššie, v merite veci sa stotožnil so záverom konajúceho súdu o
nedostatku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a žalobcom uplatnenou škodou
a nemajetkovou ujmou, ako jednou z podmienok pre vyvodenie zodpovednosti žalovanej za škodu v

zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Pripomína, že vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou zákon nevysvetľuje.
V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi
nezákonným rozhodnutím - resp. nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.

Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej
súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Právnym posúdením je vymedzenie, ako má
byť zisťovaná príčinná súvislosť medzi ujmou (ako následkom) a skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy.
Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne
spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou

ujmoupoškodeného(pokiaľvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne)sazisťujepríčinná
súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Vpostupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,

pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

34. V danej veci je zrejmé, že žalobca si uplatnil tak nárok na náhradu škody, ako aj nemajetkovej ujmy
vo väzbe na ním namietaný nesprávny úradný postup KR PZ v Bratislave. Bol potom povinný preukázať,

že práve ním označený nesprávny úradný postup vyvolal i ním tvrdené následky v podobe vzniku škody
a nemajetkovej ujmy, keď majetková škoda mala spočívať v nákladoch na trovy exekúcie a v ušlom
zisku z dôvodu, že v dôsledku exekúcie mu banky odmietli poskytnúť úverové prostriedky na vykonanie
rekonštrukčných prác, preto tieto musel realizovať z vlastných zdrojov a s časovým oneskorením, a tak
prišiel o ním vypočítaný zisk; nemajetková ujma spočívala v dlhotrvajúcej policajnej exekučnej tyranii,
v strese, zhoršení vzťahov v rodine, jeho zdravotného stavu, zdravotného stavu manželky, ako aj v

poškodení jeho dobrého mena, občianskej cti a dôstojnosti.

35. Je nepochybné, že žalobcova žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o blokovej pokute mimo
odvolacieho konania zo dňa 29.07.2005 predstavovala podnet na preskúmanie právoplatného
správneho rozhodnutia, avšak sama o sebe žalobcovi nezaručovala právny nárok jeho preverenia v

podobe zrušenia alebo zmeny tohto rozhodnutia (hodno uviesť, že ak správny orgán nehodlal podnetu
účastníka správneho konania vyhovieť, oznámil mu to neformálnym spôsobom, nie formou rozhodnutia
- pozn. odvolacieho súdu). Okolnosť, že sa predmetným podnetom žalobcu KR PR v Bratislave vôbec
nezaoberalo, a teda na jeho základe žalobca nedosiahol ani vydanie ním požadovaného rozhodnutia,
predstavuje síce nepriaznivý dôsledok, avšak sama o sebe nezakladá ním uplatnenú škodu, resp.

nemajetkovú ujmu, odškodniteľnú v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. V takom prípade by musel žalobca
preukázať, že v prípade vecného prejednania by so svojou žiadosťou (podnetom) nepochybne uspel,
a teda na jej základe by docielil zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o blokovej pokute, ktorá sa stala
exekučným titulom v exekúcii vedenej súdnym exekútorom V.. K., sp. zn. S. XXXX/XX, a v priamej
príčinnej súvislosti s ktorou vznikla žalobcom i tvrdená škoda, ako aj nemajetková ujma. Zo žalobcom

uvádzaných skutkových tvrdení je totiž zrejmé, že hoci tento vznik škody a nemajetkovej ujmy založil na
slede viacerých na seba nadväzujúcich javov, ich primárnou príčinou bolo práve vedenie exekúcie (vznik
škody v podobe trov exekúcie, ušlého zisku, pretože mu po oznámení súdneho exekútora banky odmietli
poskytnúť hypotekárny úver a nemohol realizovať rekonštrukciu rodinného domu podľa pôvodného
plánu, ako aj nemajetkovej ujmy za zhoršenie vzťahov v rodine, stres z dlhotrvajúcej exekúcie,

pošpinenie jeho mena a dobrej povesti v dôsledku zablokovania účtov exekútorom). V tomto smere
odvolací súd podporne poukazuje na to, že z úradnej činnosti zistil, že žalobca rovnakými skutočnosťami
odôvodňoval vznik škody a nemajetkovej ujmy, ktorej zaplatenia sa domáhal samostatnou žalobou
voči štátu, v zastúpení ministerstvom spravodlivosti SR, a to z titulu nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v nezákonnom vedení exekúcie po uplynutí troch rokov od lehoty určenej na zaplatenie

blokovej pokuty (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C/1/2013, na odvolacom
súde pod sp. zn. 6Co/35/2021).

36.Zároveňjepotrebnéuviesť,žezblokunapokutunezaplatenúnamiestezodňa16.05.2005vydaného
OR PZ Bratislava III je zrejmé, že tento obsahoval poučenie o tom, že toto rozhodnutie nadobúda

právoplatnosť podpisom páchateľa priestupku (žalobcu), nakoľko sa proti nemu nemožno odvolať podľa
§ 84 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. a v prípade, že páchateľ blokovú pokutu nezaplatí v stanovenej
lehote(čožalobcanapokonanineurobil),rozhodnutiesastávavykonateľnéabudepostúpenénaprávne
vymáhanie, t.j. exekúciu. Žalobca mal nepochybne vedomosť o následkoch spojených s nezaplatením
blokovej pokuty, ktorú bolo KR PZ v Bratislave oprávnené vymáhať návrhom na vykonanie exekúcie

zo dňa 28.03.2007, a to bez ohľadu na podnet žalobcu o preskúmanie blokovej pokuty v mimo
odvolacom konaní. Tento podnet pritom žalobca odôvodnil, t.j. ako dôvod zrušenia blokovej pokuty v
mimoodvolacom konaní uviedol, že súhlas s blokovou pokutou podpísal pod priamou hrozbou hrubého
nátlaku zo strany policajtov, ktorí sa mu vyhrážali odobratím vodičského oprávnenia, hoci na to nemali
žiadne zákonné právo. Prešetrením postupu policajnej hliadky, ktorá dňa 16.05.2005 zistila spáchanie

priestupku a uložila žalobcovi blokovú pokutu, sa nepreukázalo žalobcom tvrdené protiprávne konanie
jej príslušníkov, ani iné ich pochybenie, a teda nebolo preukázané, že by sa mu títo vyhrážali odňatím
vodičského oprávnenia, ani že by na neho vyvíjali akýkoľvek nátlak, všetko za účelom získania jeho
súhlasu s blokovou pokutou (viď oznámenie o vybavení sťažnosti zo dňa 14.10.2005). Žalobca tak bezpochybností neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že i keby sa príslušný správny orgán zaoberal
jehožiadosťou(podnetom)opreskúmanierozhodnutiaoblokovejpokutevmimoodvolacomkonaní,jeho
žiadosti by vyhovel, resp. že i keby jej nevyhovel, žalobca by dosiahol úspech (v takom prípade by podal

žalobu o preskúmanie rozhodnutia o blokovej pokute na príslušný krajský súd a tento by nepochybne
odložilvykonateľnosťtohtorozhodnutiaažiadnanímtvrdenáškoda/nemajetkováujmabymunevznikla).
Uvedené malo za následok, že žalobca nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a uplatnenou škodou a nemajetkovou ujmou, tak ako konštatoval súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Na správnosť týchto záverov pritom nemala vplyv

námietka žalobcu, ktorou konajúcemu súdu vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, resp.
k jej výške, vytýkal nesprávnu interpretáciu obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. 3Cdo 19/2018 (viď bod 28. odôvodnenia). Možno súhlasiť so žalobcom, že konajúci
súd nie celkom správne označil uvedené rozhodnutie za významné, prelomujúce zákaz retroaktivity pri
stanovení rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy v konaniach, v ktorých došlo k nesprávnemu úradnému
postupu pred 01.01.2013, ktorá okolnosť z označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu nevyplýva.

Avšak, prihliadajúc na obsah celého odôvodnenia bodu 28. napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť,
že konajúci súd mienil poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.
zn. 3Cdo 19/2018 len zdôrazniť, že pokiaľ by bol žalobca s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy
úspešný, pri stanovení jej výšky by bol viazaný tak závermi rozhodovacej činnosti ESĽP, ako i závermi
prezentovanými v rozhodnutiach dovolacieho súdu, a túto by určil vo výške primeranej k náhradám

priznávaným za iné porušenie osobných práv, za telesné zranenia alebo k náhradám priznávaným
obetiam násilných trestných činov.

37. Pokiaľ ide o ostatné námietky žalobcu týkajúce sa okolností v postupe konajúceho súdu pri
rozhodovaní o jeho návrhu na pripustenie zmeny žaloby, ktorej zmenu konajúci súd čiastočne zamietol, a

to i vo väzbe na výsledky predbežného prerokovania žiadosti žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, ako i tie týkajúce sa nadradeného postavenia žalovanej a jej obštrukčného, diskriminačného
konania vo väzbe na ustanovenie § 141a O.s.p., odvolací súd udáva, že tieto námietky žalobca uplatnil
už v odvolaní proti v poradí prvému rozsudku konajúceho súdu a s týmito sa dôsledne vysporiadal
v uznesení zo dňa 22.02.2019, sp. zn. 3Co/48/2018, na ktoré v podrobnostiach poukazuje; naviac

námietka postupu žalovanej podľa § 141a O.s.p. sa týkala konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 15C/145/2012, a teda nie prebiehajúceho konania. Pokiaľ išlo o predbežné
prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody, táto otázka nebola v konaní sporná, t.j. nebolo sporné,
že pred podaním žaloby žalobca požiadal ministerstvo vnútra o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., a teda splnil

podmienku predpokladanú citovaným zákonom.

38. Pokiaľ išlo o ďalšie žalobcom v odvolaní namietané okolnosti, týkajúce sa vzniku majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, jej rozsahu, priebehu exekučného konania a pochybení exekučného súdu,
tieto nemali vplyv na správnosť záverov konajúceho súdu ohľadne absencie príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou a nemajetkovou ujmou, a preto sa k nim odvolací súd pre
účely odvolacieho konania, vzhľadom i na prijaté závery, nepovažoval za potrebné vyjadrovať.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobca v odvolaní neuviedol také rozhodujúce
tvrdenia a skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie,

a tak privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia; preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.

40. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní

úspech, nepriznal nárok na ich náhradu proti žalobcovi, keďže žalovanej v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).