Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521201361
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2521201361.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

HýbelovejaMgr.KatarínyArnouldovejvovecistarostlivostisúduomaloletédeti:E.D.,nar.XX.XX.XXXX
a J. D., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov: matka - A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX,
Z. - D., zastúpená JUDr. Barborou Volárovou, advokátkou, so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, a otec -
O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, Z., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 22. marca 2022, č.k. 6P/63/2021-89, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. m e n í tak, že výživné otca

na maloletého E. znižuje zo sumy 140 eur na sumu 120 eur a výživné na maloletého J. znižuje zo sumy
130 eur na sumu 110 eur mesačne, s účinnosťou od 02.06.2021, čím mení rozsudok Okresného súdu
Piešťany zo dňa 13. júla 2018, č.k. 13P/187/2017-115 v časti výšky bežného výživného na maloletého
E. a maloletého J..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému
E. znížil zo sumy 140 eur na sumu 100 eur mesačne a voči maloletému J. znížil zo sumy 130 eur na

sumu 100 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu
Piešťany zo dňa 13. júla 2018, č.k. 13P/187/2017-115 v časti výšky bežného výživného na maloleté deti
(výrok II.). Súčasne súd schválil rodičovskú dohodu v znení: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým
E. a maloletým J. každú párnu sobotu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté
deti vyzdvihne v mieste ich bydliska a po skončení styku ich na tomto mieste matke odovzdá, a matka je
povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany

zo dňa 14. mája 2020, sp. zn. 9P/202/2019 v časti úpravy styku otca s maloletým E. a maloletým J.
(výrok III.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Výrok o znížení výživného súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77
ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
návrh otca na zníženie výživného je čiastočne dôvodný, nakoľko od posledného rozhodnutia súdu prišlo

u neho k zmene pomerov súvisiacich najmä s tým, že od 02.06.2021 mu pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť k mal. S.. Na ukončenie predchádzajúceho pracovného pomeru otca súd neprihliadol ako na
dôvodnú okolnosť vo vzťahu k zníženiu výživného, keďže vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť
a otec je povinný venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich maloletých detí a jejeho povinnosťou vynaložiť všetko úsilie na dosahovanie príjmu, z ktorého zabezpečí výživu svojim
deťom. Dôvody, pre ktoré sa otec rozhodol ukončiť predchádzajúci pracovný pomer, súd nepovažoval za
dôležité a tak závažné, aby na ne prihliadol, preto nebral do úvahy skutočnosť, že jeho príjem sa znížil.

Príjem matky sa v porovnaní s jej príjmom v čase ostatného určenia výživného mierne zvýšil, avšak aj
jej pribudla dňa 21.06.2019 vyživovacia povinnosť k mal. P.. Nakoľko od poslednej úpravy výživného
uplynuli 3 roky, je nepochybné, že potreby mal. E. aj mal. J. vzrástli, nakoľko mal. E. začal navštevovať
základnú školu, momentálne 2.triedu a mal. J. je predškolskom zariadení. Napriek týmto skutočnostiam
je potrebné pristúpiť k zníženiu výživného, avšak nie v rozsahu, ako navrhol otec (70 eur na každé dieťa).

Po zohľadnení všetkých relevantných okolností prejednávaného prípadu, po vyhodnotení preukázanej
aktuálnejsociálnej,finančnejimajetkovejsituácietaknastraneotca,akoajnastranematkyazhodnotiac
potreby maloletých detí E. a J., súd rozhodol tak, že výživné otca na každé z maloletých detí znížil na
sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, čo je podľa názoru súdu, s poukazom
na všetky okolnosti prípadu, výživné primerané, v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd zároveň
výrokom II. zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 13. júla 2018, č.k. 13P/187/2017-115 v

časti výšky bežného výživného na maloleté deti. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov I. a II. podala v zákonnej lehote odvolanie
matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že výživné otca na

maloletého E. sa zníži zo sumy 140 eur na sumu 120 eur mesačne a na maloletého J. zo sumy 130
eur na sumu 110 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Podľa jej názoru súd správne
neprihliadal na ukončenie predchádzajúceho pracovného pomeru otca ako dôvodnú okolnosť vo vzťahu
k zníženiu výživného a nebral do úvahy skutočnosť, že sa príjem otca znížil. Tiež súd prvej inštancie
správne konštatoval, že od ostatnej úpravy výživného spred troch rokov potreby maloletého E., aj

maloletého J. vzrástli, keď maloletý E. začal navštevovať základnú školu a maloletý J. je v predškolskom
zariadení. V rozpore so správnym vyhodnotením zistených skutočností súd pri určení výšky výživného
vychádzal z aktuálnej sociálnej, finančnej a majetkovej situácie na strane otca, nie zo situácie otca
v čase pred bezdôvodným znížením príjmu, keď sa otec v júni 2021 bez dôležitého dôvodu vzdal
výhodnejšieho zamestnania. Pokiaľ ide o zmenu pomerov súvisiacu so vznikom ďalšej vyživovacej

povinnosti u otca, táto nastala na strane oboch rodičov, keďže matke aj otcovi maloletých detí od ostatnej
úpravy pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Avšak zníženie výživného na sumu 100 eur mesačne
pre každé z maloletých detí považovala za neprimerané s ohľadom na ich odôvodnené potreby, ako
aj na pomery otca detí. Na pojednávaní otec uviedol, že je ochotný dočasne platiť na maloletého E.
a maloletého J. sumu 100 eur mesačne pre každého, dokým sa nezmení jeho finančná situácia. S

tým pôvodne súhlasila, avšak následne otec (bez protokolácie do zápisnice) prezentoval svoj návrh
tak, že na svojho najmladšieho syna S. platí výživné 100 eur mesačne a rovnako sa bude podieľať
výživným aj na maloletého E. a J.. S tým nemôže súhlasiť, keďže odôvodnené potreby jeho zdravého
deväťmesačného syna sú úplne iné a menšie, než u osemročného E., ktorý je druhákom na základnej
škole a sedemročného J., ktorý nastupuje od septembra 2022 na povinnú školskú dochádzku. Pokiaľ je

otec schopný a ochotný na svoje tri deti platiť výživné spolu v sume 300 eur mesačne, je namieste túto
sumu rozdeliť pomerne podľa veku a potrieb maloletých detí, čomu súdom určené výživné na maloleté
deti nezodpovedá. Od septembra 2021 otec o deti nemá vôbec záujem, s deťmi sa nestretáva, mešká
s platením výživného, navyše ho neplatí v plnej výške, z ktorého dôvodu bola nútená podať návrh na
výkon exekúcie.

4. K podanému odvolaniu sa otec maloletých detí a procesný opatrovník písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - účastník konania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6P/63/2021 bolo zníženie
výživného na maloleté deti a zmena úpravy styku otca s maloletými deťmi. Rozsudkom napadnutým
odvolaním súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému E. znížil zo sumy 140 eur na
sumu 100 eur mesačne a voči maloletému J. znížil zo sumy 130 eur na sumu 100 eur mesačne, ktorévýživné je otec povinný platiť vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 13. júla 2018,
č.k. 13P/187/2017-115 v časti výšky bežného výživného na maloleté deti (výrok II.). Súčasne súd schválil

rodičovskú dohodu v znení: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým E. a maloletým J. každú párnu
sobotu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne v mieste ich bydliska
a po skončení styku ich na tomto mieste matke odovzdá, a matka je povinná maloleté deti na styk s
otcom riadne pripraviť, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 14. mája 2020, sp. zn.
9P/202/2019 v časti úpravy styku otca s maloletým E. a maloletým J. (výrok III.). O nároku na náhradu

trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zníženia výživného.

8. Už zo súdom prvej inštancie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška

výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávnených, jednak na strane výživou
povinného.

9. Na strane oprávnených treba skúmať ich skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru
povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky, ale sú dané širšie, a to potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti
živiť sa sám a starať sa o seba.

10. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne

možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má
vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu
alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

11. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie detí
v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja, sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení

zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.

12. Pri uplatnení princípu potenciálnych príjmov osoby povinnej platiť výživné, súd neprihliada len
na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z

jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim úmyselným alebo
neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá
ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu, a tým aj k strate možnosti platiť

výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania
takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 236/2018).

13. Súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle vyššie uvedených záverov, keď sa zaoberal dôvodom

skončenia pracovného pomeru otca u predchádzajúceho zamestnávateľa a dospel k správnemu záveru,
že otec sa tohto zamestnania vzdal bez preukázania vážneho dôvodu, pričom jeho konanie nemôže byť
v rozpore s oprávnenými záujmami výživou odkázaných detí. Súd prvej inštancie správne skonštatoval,
že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú od ostatnej úpravy výživného staršie,
keď maloletý Nikolas začal chodiť do školy a maloletý J. do predškolského zariadenia. Došlo k zmene

pomerov na strane matky maloletých detí, ktorej príjem sa mierne zvýšil, bolo však potrebné zohľadniť
aj tú skutočnosť, že dňa 21.06.2019 jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému P.. Rovnako došlo
k zmene pomerov i na strane otca maloletých detí, ktorému dňa 02.06.2021 pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť k maloletému S.. Práve tým, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému S.,došlo podľa názoru odvolacieho súdu k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu určeného
výživného. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie okrem nesprávne ustáleného času
zmeny pomerov, keď zníženie výživného nemožno určiť od právoplatnosti rozsudku, ktorá celkom

nepochybne nasleduje až po preukázaní existencie závažnej zmeny pomerov, súd tiež nesprávne ustálil
výšku zníženého výživného, keď bolo potrebné prihliadnuť na to, že otec má v súčasnosti vyživovaciu
povinnosť k trom maloletým deťom a jeho potenciálny príjem (príjem, ktorého sa vzdal) dovoľuje, aby
i po pribudnutí vyživovacej povinnosti k maloletému S. platil na výživu maloletého E. výživné vo výške
120 eur a na maloletého J. výživné vo výške 110 eur mesačne.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa
§ 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, s tým, že už nebolo potrebné
upravovať splatnosť výživného, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 13. júla
2018, č.k. 13P/187/2017-115, ktorý odvolací súd zmenil v časti výšky bežného výživného na maloleté
deti.

15. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

16. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).