Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. júl 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9Em/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116216654
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5116216654.9

Uznesenie

Okresný súd J. vo veci oprávneného (otca) M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., M. A. K. XXX/
XX, občana A. republiky, právne zastúpeného: Q. kancelária B.. M.. M. C., O.., advokát, so sídlom M.
XXXX/XX, O., T.: XXXXXXXX, proti povinnej matke G. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/XX, J.
- K., prechodné bydlisko J., Ul. O. č. XX, občianke A. republiky, o návrhu nariadenie výkonu rozhodnutia
vo veciach maloletých - rozsudku Okresného súdu J. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorým bol upravený aj styk otca s maloletým dieťaťom: O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/XX,
J. - K., prechodné bydlisko J., Ul. O. č. XX, občanovi A. republiky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom
- X. práce, sociálnych vecí a rodiny J., na pojednávaní konanom dňa 6. 7. XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. A. výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu J. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorým bol upravený aj styk otca M. K., nar. XX.XX.XXXX, s maloletým dieťaťom: O. K., nar.
XX.XX.XXXX, v y h l a s u j e

za n e p r í p u s t n ý

a výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu J. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorým bol upravený aj styk otca M. K., nar. XX.XX.XXXX, s maloletým dieťaťom: O. K., nar.
XX.XX.XXXX

z a s t a v u j e.

II. J. z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

X.Návrhom zodňaXX.6.XXXX,ktorýbolOkresnémusúduJ. doručenýdňa XX.6.XXXXsaoprávnený
- otec domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu J. zo dňa XX. 1. XXXX, sp. zn. XX. 1. XXXX.
X. Oprávnený otec návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu J. zo dňa XX. 1. XXXX, sp.
zn. XX. 1. XXXX boli formou schválenej rodičovskej dohody upravené práva a povinnosti k maloletému

dieťaťu, osobitne aj jeho styk s maloletým O. K., nar. 5. XX. XXXX. M. do XX. 5. XXXX „ako tak“ mu
umožňovala styk s dieťaťom, následne matka súdne rozhodnutie nerešpektovala. G. mu oznámila, aby
ju už nehľadal. O. na to, že dieťa má právo rozvíjať s otcom plnohodnotný vzťah. O. požiadal súd, aby
výkon súdneho rozhodnutia zabezpečil a aby toto rozhodnutie bolo rešpektované matkou.
X. Z rozsudku Okresného súdu J. zo dňa XX. 1. XXXX, sp. zn. XXP XXX/XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX. 2. XXXX mal súd preukázané, že rodičia upravili svoje práva

a povinnosti k maloletému dieťaťu formou súdom schválenej rodičovskej dohody tak, že maloleté dieťa
bolo zverené do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou XXXEUR mesačne a styk otca s maloletým dieťaťom bol upravený každý párny týždeň v sobotu od X.XX
hod. do XX.XX hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od X.XX hod. do XX.XX hod. počas 6. mesiacov
od právoplatnosti rozsudku. Po uplynutí tejto lehoty je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom

každý párny týždeň od soboty od X.XX hod. do nedele do XX.XX hod. U. si prevezme maloleté dieťa
v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia ho odovzdá v mieste jej bydliska.
X. Uznesením Okresného súdu J. zo dňa XX. 7. XXXX, sp. zn. XEmX/XXXX bol ustanovený maloletému
dieťaťu kolízny opatrovník - X. J..
X. Matka sa k návrhu otca v súdom určenej lehote nevyjadrila. Na výzvy súdu, aby sa vyjadrila k návrhu,

popísala kedy, kde a za akých okolností prebiehali stretnutia otca s maloletým dieťaťom, nereagovala.
X. Právny zástupca otca vo vyjadrení zo dňa 9. 8. XXXX uviedol (na základe výzvy súdu), že matka
rozhodnutie súdu nerešpektuje a nedodržiava. M. je náladová a stretnutia otca s maloletým dieťaťom
umožňuje v priemere X - krát za dva týždne. G. v podaniach uvádzal, ako dochádzalo, prípadne
nedochádzalo k styku otca s maloletým dieťaťom a poukázal na to, že matka prestala s otcom dieťaťa
komunikovať. M. svojvoľne a úplne zámerne, v rozpore s dobrými mravmi, marí stretávania sa otca s

maloletým dieťaťom, pričom na takéto konanie nemá dôvod. R. ublížiť otcovi a preto marí výkon
súdneho rozhodnutia.
X. Na základe požiadania súdu - X. J., v správe zo dňa XX. 1. XXXX uviedol, že otec sa stretáva
s maloletým dieťaťom X - krát do mesiaca, naposledy v nedeľu XX.X. XXXX. M. uviedla, že s rodičom
maloletého dieťaťa komunikujú.

X. Uznesením Okresného súdu J. zo dňa XX. 9. XXXX, sp. zn. XEm X/XXXX súd nariadil výkon rozsudku
Okresného súdu J. zo dňa XX. 1. XXXX, sp. zn. XXP XXX/XXXX, v časti úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom.
V tomto uznesení súd poukázal na to, že výkon rozhodnutia prebieha v troch fázach. O. fázou je fáza
zisťovania, kedy súd po podaní návrhu zisťuje, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinná

osoba nemôže podrobovať rozhodnutiu. Ak súd nezistí ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nie je možné
výkon rozhodnutia uskutočniť, uznesením nariadi výkon rozhodnutia (druhá fáza). Po nariadení výkonu
rozhodnutia môže súd vykonať úkony smerujúce k dobrovoľnému plneniu. Ak nedôjde k dobrovoľnému
plneniu, súd uskutoční výkon rozhodnutia (tretia fáza).
M. bola v konaní napriek opakovaným výzvam zo strany súdu nečinná. So zreteľom na vyjadrenia otca,

správy kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré by sa povinná
- matka nemohla podrobovať vykonateľnému rozhodnutiu, preukázané neboli.
X. Výzvou na plnenie - výkon rozhodnutia zo dňa XX. 9. XXXX, bola matka (povinná) vyzvaná na
dobrovoľné plnenie povinností a bola upozornená, že ak výzva zostane bezvýsledná:
- môže súd alebo na návrh niektorého z rodičov (ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne

neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom), podľa ustanovenia § 25 ods. X J. o rodine
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti,
- môže súd rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku povinnému rodičovi,
-môžesúd rozhodnúť ozastavení výplatyprídavku nadieťaapríplatku kprídavkunadieťapovinnému,
- môže súd rozhodnúť, že trovy výkonu rozhodnutia môže znášať povinný,

- súd môže povinnému uložiť pokutu do X XXX EUR (aj opakovane za každé porušenie povinnosti
vyplývajúcej z rozhodnutia),
- súd upozornil povinnú matku na možnosť spáchania trestného činu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 349 E. zákona.
XX. Uznesením Okresného súdu J. zo dňa 8. 1. XXXX, sp. zn. XEm X/XXXX bola matke (povinnej)

uložená pokuta XXX EUR mesačne, ktorú bola povinná zaplatiť do 3. dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia podľa ustanovenia § 382 ods. X R. mimosporového poriadku.
XX. Uznesením Okresného súdu J. zo dňa XX. 4. XXXX, sp. zn. XEm X/XXXX bolo uložené X. J.,
aby zastavil matke (povinnej) výplatu prídavkov pre maloleté dieťa podľa § 383 ods. X písm. b) R.
mimosporového poriadku. M. bola súčasne opakovane upozornená na možnosť uloženia pokuty (aj

opakovane).

XX. Zo správ X. J., ktoré boli vo veci súdu zaslane vyplýva, že :
- na pohovore rodičov na X. J. dňa XX. 5. XXXX sa rodičia dohodli na tom, že otec sa s maloletým

dieťaťom stretne a rodičia sa zaviazali, že budú komunikovať v záujme maloletého dieťaťa,
- v správe zo dňa XX. 6. XXXX je okrem iného uvedené, že maloletý pri pohovore uviedol, že “U.
mi vždy len sľúbil a neprišiel“, počas rozhovoru bol smutný a na ďalšie otázky neodpovedal, otec
naďalej deklaroval záujem pravidelne sa stretávať s maloletým dieťaťom, stretnutie otca s dieťaťom dňa6. 6. XXXX sa neuskutočnilo, hoci otec do miesta bydliska matky prišiel (privolal aj policajnú hliadku),
následne sa uskutočnilo stretnutie otca s dieťaťom XX. 6. XXXX, ďalšie stretnutie otca s dieťaťom dňa
XX. 6. XXXX sa neuskutočnilo, otec si pre syna prišiel, matka bola v dohodnutom čase zo synom v

K. zámku,
- zo správy zo dňa XX. 6. XXXX vyplýva, že kolízny opatrovník kontaktoval matku dňa XX. 6. XXXX,
za účelom vykonania šetrenia v rodine a zistený aktuálny názor maloletého dieťaťa, matka odmietla
spolupracovať, poukázala na to, že otec sa X rokov nezaujímal o dieťa a ona otcovi dieťa nedá, nech
otec zmizne s ich života a maloleté dieťa s otcom nechce ísť, názor maloletého dieťaťa nebolo možné

zistiť ani v školskom zariadení, pretože riaditeľka školy uviedla, že pohovor kolízneho opatrovníka s
maloletým dieťaťom umožní len v prípade, že sa na strane dieťaťa jedná o syndróm R.,
- v správe zo dňa XX. 1. XXXX kolízna opatrovníčka uviedla, že otec sa vyjadril telefonicky tak, že nie
je v kontakte so synom, s matku dieťaťa nekomunikuje, snažil sa ju kontaktovať, avšak bezvýsledne,
matka pri šetrení pomerov v rodine uviedla, že otec nemá úprimný záujem o syna, navrhla styk otca
so synom každú druhú sobotu v mesiaci od XX.XX hod. do XX.XX hod., aj kontakt telefonický alebo

cez sociálne siete.
XX. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

Na pojednávaní otec dieťaťa zotrval na návrhu, aby sa mohol riadne stretávať s maloletým dieťaťom,
pričom súhlasil aj s adaptačným obdobím X mesiace. G. vo výpovedi uviedol, že matka mu už

neumožňuje ďalší styk so synom.

M. uviedla na prvom pojednávaní, že navrhuje adaptačné obdobie pol roka, aby sa otec stretával so
synom každý nepárny týždeň v nedeľu od X.XX hod. do XX. hod a následne každý párny týždeň
od soboty od X.XX hod. do nedele do XX.XX hod. A. v styku s otcom nebráni. O. toho, ako by

syn reagoval, umožnila by mu u otca aj prespať. C. s otcom nemala. G. prekážky, ktoré by bránili
v styku otca s maloletým dieťaťom. O. na to, že otec bol v minulosti nezodpovedný. P. na stretnutia
nechodil. M. neumožnila sudcovi priamo na pojednávaní zistiť názor dieťaťa na styk otcom, jeho
želania, nezabezpečila jeho účasť na pojednávaná, hoci k tomu bola opakovane vyzvaná. G. sa na
pojednávania na súde opakovane nedostavila, napriek tomu, že bola riadne a včas predvolaná, neúčasť

neospravedlnila a nepožiadal o odročenie pojednávania.

C. opatrovníčka poukázala na to, že maloleté dieťa bolo pri pohovore smutné. U. mu má sľúbiť, že za
ním príde a potom nepríde. O. videla kolízna opatrovníčka v tom, že rodičia spolu nekomunikujú. M.

by mala byť aktívnejšia pri príprave syna na styk s otcom. U. rodičom psychologické poradenstvo, čo
rodičia nevyužili.

C.matka(hocisaktomunapojednávanízaviazala)neumožňovalaďalšístykotcasmaloletýmdieťaťom,
právny zástupca otca navrhol matke uložiť pokutu a zvážiť podanie trestného oznámenia na matku.

Na pojednávanie konané dňa 6. 7. XXXX sa matka maloletého dieťaťa nedostavila, bola predvolaná
riadne a včas, neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania.

C. opatrovníčka dala rodičom na zváženie uloženie výchovného opatrenia, pričom otec uviedol, že podľa

jeho názoru by došlo len k predĺženiu konania. Má aj pracovné povinnosti. G. vykonať personálnu
exekúciu(čobynebolovzáujmemaloletéhodieťaťa)asúhlasilsnávrhomsúdu,žepozastaveníkonania
o výkone rozhodnutia, súd bezodkladne začne konanie (ex offo) o zmene úpravy práv a povinností
k maloletému dieťaťu. G. v tomto začatom konaní ex offo zveriť maloleté dieťa do jeho osobnej
starostlivosti s tým, že on umožní riadny styk matky s maloletým dieťaťom.

F. opatrení zo strany súdu povinnej matke, ktorá spočiatku aj umožnila stretnutie syna s otcom,
viedlo k tomu, že matka prestala spolupracovať s kolíznym opatrovníkom a nedostavovala sa ani
na pojednávania na súd. U. ukladanie pokút matke nepovažoval súd za účelné, pretože by mohli
v konečnom dôsledku postihnúť maloleté dieťa. P. predvedenie matkou políciou bolo danom čase

neprimerané, pretože matka bola tehotná a od marca XXXX sa stará o novonarodené maloleté dieťa.
A. mal obmedzené možnosti aj pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa, keďže matka nezabezpečila
jeho účasť na pojednávaní, riaditeľka školy pohovor kolízneho opatrovníka s dieťaťom neumožnila
a maloleté dieťa pri šetrení v mieste bydliska matky dňa XX. 6. XXXX sa nevyjadrovalo. J. účastidieťaťa pri zisťovaní jeho názoru s asistenciou polície, samozrejme neprichádzalo do úvahy. Je to práve
maloleté dieťa, o ktorého právach sa koná a ktoré sú prioritné a v žiadnom prípade neprichádza do
úvahy čo i len jeho nepriamy postih (napr. vyvolaním psychickej traumy).

Q. kolízna opatrovníčka nenavrhovala výkon personálnej exekúcie, pretože by to nebolo v záujme
maloletého dieťaťa. O. sa k návrhu na začatie konania o zmene práv a povinností k maloletému dieťaťu.

XX. Keďže matka neplnila svoju povinnosť - riadne a pravidelne neumožňovala otcovi styk s

maloletým dieťaťom, súd podaním zo dňa 8. 2. XXXX na Okresnú prokuratúru J. urobil oznámenie o
skutočnostiach, nasvedčujúcich spáchanie trestné činu - matkou (povinnou).

XX. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v J., Y.: U.-XXX/X-VYS-ZA-XXXX mal súd preukázané, že
uznesením zo dňa XX. 5. XXXX, Y.: U.-XXX/X-VYS-ZA-XXXX bolo matke vznesené obvinenie za
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 E. zákona.

XX. Podľa § 370 ods. X R., podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

XX. Podľa § 376 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. R. mimosporového poriadku (ďalej len „R.“), ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia.

XX. Podľa § 3 ods. X Z. M. spravodlivosti A. republiky z XX. júna XXXX, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len Z.), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu

rozhodnutia (§ 376 ods. X zákona ) alebo po
začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. X zákona ), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný
podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať
rozhodnutiu.

XX. Podľa § 3 ods. X Z., pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku X súd
zohľadňujenajmäsprávaniesapovinnéhopriplnenípovinnostíasprávaniesaoprávnenéhoprirealizácii
práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

XX. Podľa § 383 ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z. z. R. mimosporového poriadku (ďalej len „R.“),
ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná a ak to povaha veci pripúšťa,
súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu prídavku na dieťa a príplatku k
prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu.

XX. Podľa § 383 ods. X R., ak povinný začal dobrovoľne plniť, súd rozhodne, aby príslušný štátny orgán
obnovil výplatu dávok zastavených podľa ods. 1.

XX. Podľa § 390 R., súd aj bez návrhu konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak

a) sa exekučný titul dovtedy nestal vykonateľným,
b) exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený; ak bol exekučný titul zmenený, súd môže
pokračovať vo výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného titulu,
c) výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie
nemožno vykonať,

d) okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti,
e) došlo k splneniu povinnosti,
f) došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.

XX. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je s

účinnosťou od 1. júla XXXX upravené samostatne v ustanoveniach § 370 až § 391 R..XX. Postup pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých prichádza do úvahy ako následný a možný,
ak dôjde k neplneniu či porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej povahy. N. titulom je

vykonateľné rozhodnutie súdu, týkajúce sa maloletého dieťaťa; v danom prípade ide o právoplatný a
vykonateľný rozsudok Okresného súdu J. zo dňa XX. 1. XXXX, sp. zn. XXP XXX/XXXX, ktorým bol
upravený aj styk otca s maloletým.

XX. Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých sú osoby, ktoré R. mimosporový

poriadok výslovne označuje, t.j. oprávnený, povinný a maloleté dieťa.

XX.Východiskovýmprincípom,ktorýplatívrežimemimosporovýchkonaníjeochranaverejnéhozáujmu,
práv garantovaných zákonom a to s dôrazom na dobré mravy. To sa prejavuje a malo by sa prejavovať
v rešpektovaní prioritného kritéria, ktorým je kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa, úzko súvisiaceho aj s
realizáciu tzv. participačných práv dieťaťa a v bezprostrednej nadväznosti na zachovanie spravodlivého

konania.

XX. Závery vyvoditeľné z judikatúry N., zdôrazňujú výnimočnosť využitia „donucovacích, represívnych
prostriedkov“ za účelom realizácie styku oprávneného subjektu (spravidla rodiča) s dieťaťom. E. by
sa mali obmedziť iba na odôvodnené prípady marenia práv oprávneného subjektu, pri rešpektovaní

všetkých základných princípov práva na spravodlivý proces.

XX. V prvom rade rodičia zodpovedajú za riadny výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu a za jeho výchovu. V predmetnej veci majú obidvaja rodičia rovnaké práva a povinnosti.

Q. rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k dieťaťu, vrátane rozhodnutí o ich výkone, je až
druhoradým riešením. O. nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne
o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa.
B. súdov vrátane X. súdu SR zdôrazňuje základnú premisu, že sú to primárne rodičia, ktorí rozhodujú
o osude svojich detí a že ingerencia štátu by mala nastúpiť iba v tých prípadoch, kedy je to skutočne

nevyhnutné a mala by byť primeraná sledovanému účelu.
O. styku rodiča s mal. dieťaťom kompenzuje právo mať mal. dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu
prostredníctvom osobnej starostlivosti. F. právo vyplýva aj z viacerých ustanovení V. o právach dieťaťa,
ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma
rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). B. N. súdu pre ľudské práva v Z. zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa,

aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním,
ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.

C. rodičov s maloletými deťmi je významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje vývoj dieťaťa a je
neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa. A. rodiča s dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej
miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obidvom rodičom.
Je zároveň jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti toho rodiča, ktorý nemá dieťa
v osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa. J. na vytváraní a udržiavaní pozitívnych citových vzťahov

medzi dieťaťom a rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, musia mať obidvaja rodičia.

V konkrétnom prípade matka, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je povinná
vytvárať predpoklady pre harmonický styk otca s dieťaťom, čo je aj jeden z predpokladov zverenia
dieťaťa matke. Ak si matka túto zásadnú povinnosť plniť nebude, nie je v budúcnosti vylúčená zmena

rozhodnutia zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti otca. Je úlohou a povinnosťou toho rodiča
(ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti), ktorý tým, že môže dlhodobejšie výchovne na
dieťa pôsobiť, má nad dieťaťom prevahu, aby dieťa nielen fyzicky ale aj po duševnej stránke na styk
s druhým rodičom pripravil a umožnil nerušený výkon tohto styku. O. nie je len príprava oblečenia či
iných potrieb na stretnutie, ale ide najmä o prípravu psychickú, kde sa dieťa bude na stretnutia s druhým

rodičom tešiť a pojímať ich pozitívne. J. odlúčený rodič je povinný rešpektovať rolu druhého rodiča a
zdržať sa konania, narušujúceho autoritu tohto rodiča, vo vzťahu k maloletým deťom.
A. poukazuje v tejto súvislosti na nález X. súdu Y. republiky zo dňa XX. 3. XXXX sp. zn. II ÚS XXXX/
XX vo veci styku otca so synom:„U. povinnosti jedného z rodičov aktívne pôsobiť na neplnoletého k tomu, aby proti svojej vôli udržiaval
styk s druhým rodičom, resp. možnosť toto aktívne pôsobenie vynucovať prostredníctvom právnych
nástrojovvrámcivýkonurozhodnutia,jevovšeobecnejrovine...neriešiteľná,keďjepotrebnévychádzať

čisto z individuálneho rozmeru každého jednotlivého prípadu. P. vzťahy sú totiž primárne založené
na iných než normatívnych systémoch, a preto právo, aj keď má a musí do týchto vzťahov vstupovať,
musí byť interpretované a aplikované nie mechanicky, formalisticky, ale citlivo, s výlučným ohľadom
na jeho účel.“
XX. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matka nerešpektovala vykonateľné súdne

rozhodnutie v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. U. podal návrh na výkon tohto rozhodnutia.
M. po výzve zostala pasívna, nevyjadrila sa najmä k tomu, prečo nedochádza k riadnemu styku otca s
maloletým dieťaťom. A. aj v súčinnosti s X. J. dospel k názoru, že neexistujú ospravedlniteľné dôvody,
pre ktoré by sa povinná matka nemohla podrobovať vykonateľnému rozhodnutiu (zisťoval dôvody
nepodrobenia sa rozhodnutiu a dôvody preveroval). A. matka vo výpovedi na hlavnom pojednávaní
tento záver súdu potvrdila, keď uviedla, že podľa nej neexistujú dôvody, pre ktoré by sa otec nemohol

stretávať s maloletým dieťaťom.

Sozreteľomnanarušenévzťahymedzirodičmi,vzdialenosť otcaodbydliskadieťaťaanezáujemrodičov
o psychologickú a mediačnú intervenciu, súd nepovažoval za účelné pred uskutočnením výkonu
rozhodnutia uložiť účastníkom účasť u mediátora.

O. súd vo veci nariadil výkon rozsudku Okresného súdu J. zo dňa XX. 1. XXXX, sp. zn. XXP XXX/XXXX
v časti, ktorým bol upravený aj styk otca s maloletým. G. súd vyzval matku na plnenie vykonateľného
rozhodnutia a upozornil ju na následky nesplnenia tejto výzvy.

XX. Keďže matka dobrovoľne neplnila vykonateľné rozhodnutie súdu aj naďalej, súd:

- matke uložil pokutu XXX EUR,
- následne uložil X. J., aby pozastavil výplatu prídavkov pre maloleté dieťa.

U. ukladanie pokuty súd nepovažoval za účelné, keďže so zreteľom na sociálny status matky aj dieťaťa,
by tentoprostriedokvynúteniasplneniapovinnosti moholpostihnúťprávemaloletédieťa.G.,matkebola
pozastavená aj výplata prídavkov pre maloleté dieťa a takýto kumulatívny finančný postih považoval
súd za neprimeraný a neúčelný.

I. matka na prvom pojednávaní sa zaviazala s otcom maloletého dieťaťa komunikovať a umožniť
mu riadny styk s dieťaťom, následne prestala s otcom dieťaťa, súdom aj kolíznym opatrovníkom
komunikovať a k styku otca s dieťaťom nedochádza.

Z vyjadrení maloletého dieťaťa nevyplýva, že by sa s otcom nechcelo stretávať. P. nebolo v konaní
preukázané, že by matka aktívne bránila dieťaťu v styku s otcom, ktoré by sa styku dožadovalo.

Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu vyplynulo, že otec má záujem stretávať sa s maloletým
dieťaťom. G. preukázané, že by tento záujem bol len formálny. M. síce aktívne nebráni v styku syna

s otcom ale súčasne na dieťa vhodne nevplýva, aby sa s otcom stretávalo a nevytvára na to ani
vhodné podmienky. E. stav je vytvorený aj nekomunikáciu rodičov a možno pretrvávajúci rodičovský ale
najmä bývalý partnerský konflikt. Ak matka argumentuje tým, že otec bol v minulosti vo vzťahu k synovi
nezodpovedný, táto námietka neobstojí, pretože podstatné je, že otec má záujem riadne sa stretávať
so synom už dlhodobo, čo matka neumožňuje.

F. opatrenia však (výzva, uloženie pokuty, zastavenie výplaty prídavku na dieťa, upozornenie na
možnosť zverenia maloletého dieťaťa otcovi do jeho osobnej starostlivosti, vznesenie obvinenia matke
pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, však neviedli k tomu, aby došlo k dobrovoľnému
plneniu.

XX. Súd využil všetky prípustné a odôvodnené zákonné prostriedky (nástroje) na to, aby dochádzalo
k dobrovoľnému plneniu vykonateľného rozhodnutia, vrátane trestného oznámenia na matku prepodozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. E. stíhanie matky
pokračuje.

XX. Súd uvažoval aj o odklade výkonu rozhodnutia podľa § 389 R. mimosporového poriadku, pretože
podľa jeho názoru by výkonom rozhodnutia (personálnou exekúciou) mohol byť ohrozený priaznivý
vývoj maloletého dieťaťa (jeho psychický stav popísala kolízna opatrovníčka vo svojich správach).

V intenciách najlepšieho záujmu dieťaťa musel súd aj vyhodnotiť, či pristúpi k takému výkonu
rozhodnutia, ktoré by sa mohlo negatívne odzrkadliť na fyzickom alebo psychickom zdraví maloletého
dieťaťa alebo v konkrétnom prípade, a s náležitým odôvodnením povolí odklad výkonu rozhodnutia na
vymedzený čas, resp. ohraničené obdobie. O. najlepšieho záujmu dieťaťa je kľúčový a musí sa naň
brať vždy ohľad.

Z. na to, že rodičia spolu nekomunikujú, matka nespolupracuje s X. J. ani so súdom, súčasné
uloženie výchovného opatrenia rodičom by bolo neefektívne a s veľkou pravdepodobnosťou by sa
ani nerealizovalo. Aj názor otca k uloženiu výchovného opatrenia na poslednom pojednávaní bol
rezervovaný, s poukázaním na pracovnú zaneprázdnenosť, náklady s cestovaním do J. a späť. O.
výkon rozhodnutia podľa ustanovenia § 389 R. mimosporového poriadku súd neodložil.

XX. Poslednou možnosťou súdu bola realizácia personálnej exekúcie - odňatie maloletého dieťaťa
matke a jeho odovzdanie oprávnenému - otcovi.
O. (s veľkou pravdepodobnosťou) by súd pri každom stretnutí otca s maloletým dieťaťom podľa
vykonateľného rozhodnutia musel takto postupovať. A. je presvedčený, že týmto postupom by nebol

naplnený najlepší záujem maloletého dieťaťa. So zreteľom na postoj matky, vzťah matky a dieťaťa (nie
je vylúčené ani ovplyvňovanie dieťaťa matkou), by bol výsledok neistý. A. dopady najmä na maloleté
dieťa (prítomnosť sudcu, zamestnanca X., asistujúcich policajtov pri odnímaní dieťaťa) by mohli byť
veľmi nepriaznivé a ireverzibilné.
E. postup by súd vo všeobecnosti zvolil vtedy, ak by povinný rodič aktívne bránil styku dieťaťa s

oprávneným rodičom (mal by to spoľahlivo preukázané) a maloleté dieťa by napriek tomu vážne a
presvedčivo prejavovalo záujem o oprávneného rodiča. E. intenzitu protiprávneho konania matky súd
nekonštatoval, aj keď je zrejmé, že matka nevytvára podmienky a nie je dostatočne aktívna, aby sa styk
otca a syna realizoval. Zo správ kolíznej opatrovníčky vyplýva, že syn otca neodmieta, ale je mu ľúto, že
otec niekedy sľúbil, že za ním príde a neprišiel. Z. na vek dieťaťa, ktoré v zásade styk otca neodmieta,

musí byť aj otec aktívnejší a prípadne realizovať styk mimo bydliska matky (v školskom zariadení, pri
záujmovýchaktivitáchdieťaťaapodobne).J.savekomdieťaťa (jehorozumovouavôľovouvyspelosťou)
bude až aj samé rozhodovať, ako sa bude s otcom stretávať. Z. matky už nebude až taký rozhodujúci.
V súlade s princípmi vyjadrenými v V. o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa
k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Z. orgány však nie sú zodpovedné za výsledok, t.j. ak sa

styk rodiča s dieťaťom napokon nepodarí uskutočniť v navrhovanej forme a periodicite, prípadne sa ho
nepodarí uskutočniť vôbec za predpokladu, že vyvinuli náležitú starostlivosť a styku rodiča s dieťaťom
bránia okolnosti na strane dotknutých osôb. N. súd pre ľudské práva uznáva, že štátne orgány nie sú
všemocné, najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú
na záujmy vlastného dieťaťa.

Vo všeobecnosti platí, že vnútroštátne orgány musia vyvíjať snahu, aby napomohli spolupráci rodičov k
výkonu práva styku. T. povinnosť využiť donucovacie opatrenia však nemôže byť neobmedzená; musia
brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho
práva, ktoré mu priznáva článok X V. o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
G. záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.

N. súd v tomto ohľade opakovane konštatoval, že V. v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal
prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa - v konkrétnom prípade U. M.
V. M., na ktorú je citovo naviazané (napr. Y. proti Y. republike, rozsudok z XX. júla XXXX, ods. XX), a
použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v tejto chúlostivej oblasti nežiaduce;
bude odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije (napr. J. proti Y.

republike, rozsudok z XX. januára XXXX, ods. XX). T. o prípady, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, aktívne
bráni styku druhého rodiča s dieťaťom. T. je situácia, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, v styku druhého
rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. U. významným je tento aspekt v
prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodičnechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky (napr. O. proti Y. republike, rozsudok z XX. júla
XXXX, ods. XXX). O. N. súdu pre ľudské práva je použitie donucovacích opatrení v takýchto prípadoch
kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom

a neempatickým rodičom (napr. C. proti Y. republike, rozhodnutie z XX. marca XXXX).
Je nespochybniteľné, že v právnych vzťahoch, kde existuje vo väčšine prípadov viac či menej vyhrotený
konflikt subjektov oprávnených a povinných vo vzťahu k výkonu rodičovských práv k maloletému dieťaťu,
je práve dieťa ten subjekt, ktorý by mal požívať primárnu právnu ochranu.

A. je si vedomý upozornení detských psychológov, špeciálnych pedagógov, či pedopsychiatrov, ktorí
poukazujú na to, že násilné uskutočňovanie výkonu rozhodnutia môže mať ďalekosiahle nepriaznivé
následky na psychické prežívanie dieťaťa, ktoré sa môžu prejaviť až v budúcnosti. V tomto ohľade je
potrebné podotknúť, že v modernej spoločnosti je blaho detí vnímané ako niečo, čo má hodnotu samo
osebe, nezávisle od záujmu rodičov, rodiny alebo štátu. O. najlepšieho záujmu dieťaťa musí zahŕňať
aj vyhodnotenie bezpečnosti dieťaťa - to znamená práva dieťaťa na ochranu pred všetkými formami

telesného alebo duševného násilia.
XX. Represívne odňatie dieťaťa by preto malo byť až prostriedkom ultima ratio. E. krajný prostriedok
má povahu nielen právnu, ale aj morálnu a úzko súvisí aj s kategóriou svedomia a empatiou rodičov.
B. realizácia v konkrétnom prípade by (s veľkou pravdepodobnosťou) mohla narušiť vzťah otca s
maloletým dieťaťom a to až tak, že by dieťa otca začalo odmietať. E. predpokladaný - nežiaduci vývoj

rodinných vzťahov - oprávňujú súd vysloviť získané poznatky z praxe v iných rodinnoprávnych veciach.
XX. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. V
tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie X. súdu Y. republiky sp. zn. IV. ÚS XX/XX zo dňa XX.
novembra XXXX, v ktorom ústavný súd konštatuje, že povinnosť použiť donucovacie prostriedky za
účelom nadviazania styku medzi rodičom a dieťaťom nie je absolútna a výkon rozhodnutia použitím

donucovacích prostriedkov nie je niekedy nielen žiaduci, ale ani vhodný tam, kde môže spôsobiť väčšie
škody na psychike maloletého, než je možné a prípustné s ohľadom na jeho záujem. N. súd pre ľudské
práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť
spravodlivá rovnováha (rozsudok N. súdu pre ľudské práva U. vs. Z. č. XXXXX/XX) a je potrebné
nájdenie určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je

v záujme jeho rodičov.

XX. Úlohou súdu je na jednej strane výkonom rozhodnutia naplniť medzinárodný záväzok rešpektovať
súkromný život rodiča, ktorého právo styku s dieťaťom nie je rešpektované, no na druhej strane má
povinnosť zisťovať či núteným výkonom rozhodnutia nedôjde k porušeniu najlepšieho záujmu dieťaťa1,

či práv povinného rodiča vyžadujúc od neho plnenie povinnosti vymykajúcej sa zo sféry jeho vplyvu.
O. názoru súd v konkrétnom prípade:
- je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa násilné odňatie/odnímanie matke a takýmto
neprirodzeným a krajne represívnym nástrojom nútene zabezpečovať styk otca s dieťaťom,
- nie je dôvod na odklad výkonu rozhodnutia z dôvodov, ktoré súd uviedol v predchádzajúcej časti

odôvodnenia,
- od vyhlásenia vykonateľného rozhodnutia už uplynulo viac ako X rokov a skutkové okolnosti, z ktorých
súd vychádzal pri úprave styku otca s dieťaťom sa zmenili - došlo k podstatnej zmene pomerov, z
ktorých súd v roku XXXX vychádzal pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom,
preto je potrebné výkon tohto rozhodnutia zastaviť podľa § 390 písm. c) R. mimosporového poriadku.

Z. tohto rozhodnutia vyhlásil súd za neprípustný, pretože je tu iný dôvod pre ktorý nemožno vykonať. T.
dôvodom, pre ktorý vykonateľné rozhodnutie nemožno vykonať je taká zmena skutkových okolností, že
by nebolo v súlade s ochranou verejného záujmu, ktorý je v danom prípade reprezentovaný najlepším
záujmom maloletého, aby sa výkon rozhodnutia vôbec ďalej realizoval. O. sa zmenili pomery na
strane rodičov aj maloletého dieťaťa od roku XXXX (noví partner otca a matky, s ktorými žijú v

spoločnej domácnosti, matke sa narodilo dňa XX. 3. XXXX maloleté dieťa, maloleté dieťa partnerku
otca nepozná, zmena psychického a fyzického vývoja maloletého dieťaťa, jeho záujmom, rozumovej a
vôľovej vyspelosti, jeho nástup do školy, potreba dôkladného zistenia názoru maloletého dieťaťa a jeho
želania, na Okresnom súde J. sa vedie konanie o návrhu starých rodičov na úpravu styku s maloletým
dieťaťom - XX P XX/XXXX). C. zisťovanie zmeny uvedených pomerov súd nemohol realizovať v konaní

o výkone súdneho rozhodnutia z roku XXXX, v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.
XX. Vzhľadom na zastavenie výkonu rozhodnutia súdom podľa § 390 písm. c) R. mimosporového
poriadku, súd ex offo začne konanie vo veci zmeny úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, vktorom (ak na to budú dôvody a bude to v záujme maloletého dieťaťa) nanovo bude rozhodovať najmä
o zverení maloletého dieťaťa, výživnom a úprave styku s maloletým dieťaťom.
V tomto konaní súd komplexne posúdi aktuálne pomery na strane matky, otca a maloletého dieťaťa a

upraví práva a povinnosti k maloletému dieťaťu v súlade s jeho najlepším záujmom, osobitne styk s
rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti. K. mať možno využiť aj prípadné znalecké
dokazovanie.
XX. V závere súd poznamenáva, že obidvaja rodičia majú k maloletému dieťaťu rovnaké práva a
povinnosti. E. práva a povinnosti vyplývajú priamo zo J. o rodine. U. nebol pozbavený rodičovských práv

k maloletému dieťaťu ani jeho rodičovské práva neboli obmedzené. Má možnosť s maloletým dieťaťom
sa stretávať, napríklad v školskom zariadení.
XX. O. § 49 ods. X R., účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o
trovy konania, ktoré platí štát.
O. § 52 R., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak R. neustanovuje inak -
generálne ustanovenie R..

E. ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch,
ak to zákon výslovne pripúšťa.
O. § 57 R., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na
návrh.
Podľa § 55 R., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu

spravodlivé.
P. o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v
konaní.
V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov
konania - uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

O. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením
§ 52 CMP.
40. Za prieťahy v konaní, ktoré konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky, sa zákonný sudca
účastníkom konania ospravedlňuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.