Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/123/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613212487
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:2613212487.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ N. M., 2/ M. M., oboch bývajúcich v Š. XXX,
zastúpenýchJUDr.RóbertomŠegedom,advokátomvMalackách,Záhorácka1899/11A,protižalovaným
1/ Y. M., bývajúcemu v Š. XXX, zastúpenému JUDr. Václavom Sosnom, advokátom v Skalici, Námestie
slobody 2, 2/ K.. A. C., bývajúcej v L., T. XXX, zastúpenej spoločnosťou Právne centrum s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Mýtna 42, IČO: 36 698 873, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde

Senica pod sp. zn. 7C/141/2013, o dovolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
26. mája 2020 sp. zn. 25Co/22/2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26. mája 2020 sp. zn. 25Co/22/2020 z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. júna 2018 č. k.

7C/141/2013-273 určil, že žalobca 1/ je vlastníkom v podiele 1/2 a spolu so žalovanou 2/ (správne
žalobkyňou 2/, pozn. dovolacieho súdu) sú bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/2 nehnuteľností
zapísaných Okresným úradom Senica, odbor katastrálny pre obec a k. ú. Š. na liste vlastníctva č.
XXX ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X zastavané plochy
o výmere 1145 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy o výmere 122 m2, parc. č. XXX/X zastavané
plochy o výmere 75 m2 a ako stavba súp. č. XXX rodinný dom na parc. č. XXX/X. Žalobcom priznal

náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobcovia ako predávajúci
a oprávnení a žalovaní ako kupujúci a povinní uzatvorili 6. júna 2003 Kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (ďalej len „kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva žalobcov k špecifikovaným nehnuteľnostiam na žalovaných, ktorí ich nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa článku III. kúpnej zmluvy dohodnutá kúpna cena

vo výške 1.194.650,- Sk mala byť vyplatená kupujúcimi v prospech predávajúcich pri podpísaní tejto
zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní zaplatenie kúpnej ceny nepreukázali, preto
žalobcovia dôvodne a včas od kúpnej zmluvy odstúpili. Súd prvej inštancie dôvodil, že zákonným
predpokladom vzniku práva na platné odstúpenie od zmluvy v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a judikátu R 42/1997 je výzva na zaplatenie s určením dodatočnej lehoty splnenia záväzku. V
posudzovanom spore žalobcovia vyzvali žalovaných na zaplatenie kúpnej ceny výzvou zo 17. februára

2013 s určením dodatočnej lehoty 14 dní od doručenia výzvy, pričom výzva bola žalovanému 1/
doručená 17. februára 2013 a žalovanej 2/ 19. februára 2013. Trojročná premlčacia lehota na uplatnenie
práva na odstúpenie od zmluvy tak začala plynúť od 4. marca 2013, t. j. odo dňa nasledujúceho
po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie a uplynula 3. marca 2016. Žalobcovia
písomné odstúpenie od zmluvy uplatnili voči žalovaným listom z 2. decembra 2013, pričom odstúpenie
od zmluvy bolo žalovanému 1/ doručené 2. decembra 2013 a žalovanej 2/ 6. decembra 2013. Súd prvej

inštancie tak skonštatoval, že odstúpenie od zmluvy bolo vykonané v rámci trojročnej premlčacej lehoty.
Uzavrel tiež, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, nakoľko inakby nedosiahli zmenu zápisu vlastníkov v katastri nehnuteľností. Keďže žalobcovia odstúpili od kúpnej
zmluvy platne a včas, zaoberal sa otázkou, či žalovaní nenadobudli vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam titulom vydržania, nakoľko žalovaná 2/ uviedla, že ich užívali nerušene viac ako 10

rokov. S poukazom na konanie o rozvod manželstva žalovaných vedené pod sp. zn. 9P/4/2012 dospel
k záveru, že žalovaní nemohli byť dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosť patrí, keď si museli byť
vedomí toho, že kúpna cena zaplatená bezo zvyšku žalobcom ako predávajúcim nebola. Žalovaní
nepreukázali splnenie všetkých zákonom požadovaných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním. Záverom súd prvej inštancie dodal, že jediným faktickým dôvodom odstúpenia od

kúpnej zmluvy je pravdepodobne len tá skutočnosť, že žalovaní sa rozviedli a vedú spor o vyporiadanie
BSM po rozvode manželstva, pričom do súpisu majetku zahrnuli aj sporné nehnuteľnosti. Napriek tomu
žalovaní ničím nepreukázali, že kúpnu cenu v skutočnosti zaplatili, a preto odstúpenie žalobcov od
kúpnej zmluvy bolo len vyústením toho, že žalovaní nesplnili povinnosť, ku ktorej sa v kúpnej zmluve
zaviazali. Žalovaná 2/ nepredložila dôkaz o tvrdenom vyplatení časti kúpnej ceny vo výške 334.441,-
Sk, z čoho mala byť zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti za žalobcov, nepreukázala ani

údajné financovanie rekonštrukcie domu, jeho opravy či údržbu a zároveň údajné uhrádzanie poplatkov
za energie a služby nie je možné považovať za zaplatenie kúpnej ceny.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej 2/ rozsudkom z 26. mája
2020 sp. zn. 25Co/22/2020 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol

(výrok I.) a žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu(výrokII.).Zapodstatnépovažovalposúdenieotázky,čiprávožalobcovnaodstúpenieodkúpnej
zmluvy nebolo premlčané. Súd prvej inštancie sa s námietkou premlčania vznesenou žalovanou 2/
vysporiadalvbode13.odôvodneniarozsudku,avšakvôbecsaprávnenezaoberalotázkou,čižalobcovia
včas vyzvali žalovaných na dodatočné zaplatenie kúpnej ceny. Vzhľadom na to, že kúpna zmluva

bola zmluvnými stranami podľa osvedčenia pravosti podpisov podpísaná 5. decembra 2003, je tento
deň zároveň aj dňom splatnosti dohodnutej kúpnej ceny. S poukazom na § 46 ods. 1 a § 40 ods. 2
Občianskeho zákonníka nebola v konaní preukázaná písomná dohoda zmluvných strán o zmene doby
splatnostikúpnejceny.Súdprvejinštancievtejtosúvislostinijakoneriešilskutočnosť,čimohližalobcovia
výzvou až zo 17. februára 2013, t. j. po viac ako deviatich rokoch, žalovaných vyzvať na zaplatenie

kúpnej ceny s určením dodatočnej lehoty na plnenie 14 dní od doručenia výzvy v zmysle § 517 ods.
1 Občianskeho zákonníka a následne platne odstúpiť od kúpnej zmluvy. Otázku premlčania nároku
žalobcov na odstúpenie od kúpnej zmluvy posudzoval iba z hľadiska plynutia trojročnej premlčacej doby
od márneho uplynutia lehoty na dodatočné plnenie po doručení výzvy na dodatočné plnenie kupujúcim
do samotného vykonania práva na odstúpenie od zmluvy. V posudzovanom prípade kúpna zmluva

neobsahovala osobitné ustanovenia o práve zmluvných strán od zmluvy odstúpiť, preto treba aplikovať
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní; ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť. Odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od samého začiatku (ex tunc), obnovuje sa
vlastnícke právo k veciam, ktoré si účastníci zmluvy pred odstúpením navzájom poskytli a ak strany

podľa zmluvy už plnili, vyporiadajú sa medzi sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka). Odvolací súd považoval za logické, že ak sa právo na zaplatenie kúpnej
ceny premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni
splatnosti dlhu (v tomto prípade od 6. decembra 2003), premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe aj právo veriteľa vyzvať dlžníka na dodatočné splnenie dlhu podľa § 517 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Inak by došlo k absurdnej situácii, kedy márnym uplynutím trojročnej premlčacej doby od
splatnosti kúpnej ceny by nárok veriteľa na zaplatenie kúpnej ceny bol síce premlčaný, avšak naďalej by
mu patrilo právo na dodatočné vyzvanie dlžníka na zaplatenie s možnosťou následného odstúpenia od
zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny. Odvolací súd tak súhlasil s názorom žalovanej 2/, že aj právo na
určenie primeranej lehoty v zmysle § 517 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka treba považovať za

majetkové právo, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. V súdenej veci veritelia
(predávajúci) vyzvali dlžníkov (kupujúcich) na dodatočné zaplatenie kúpnej ceny splatnej 5. decembra
2003 až výzvou zo 17. februára 2013, t. j. po deviatich rokoch a dvoch mesiacoch, kedy ich právo na
zaplatenie kúpnej ceny bolo už premlčané. Ak by žalobcovia v trojročnej lehote od splatnosti kúpnej
ceny, t. j. v období od 6. decembra 2003 do 6. decembra 2006 vyzvali žalovaných na dodatočné splnenie

dlhu, mohli následne v ďalšej trojročnej premlčacej dobe po márnom uplynutí dodatočnej lehoty na
plnenie odstúpiť od kúpnej zmluvy. Inými slovami, kúpna cena bola splatná 5. decembra 2003, výzva
na zaplatenie kúpnej ceny je zo 17. februára 2013 a odstúpenie od zmluvy je z 2. decembra 2013, t. j.
žalobcovia odstúpili od kúpnej zmluvy po deviatich rokoch a 11 mesiacoch po splatnosti kúpnej ceny.Námietka premlčania práva žalobcov na odstúpenie od kúpnej zmluvy bola v danom spore dôvodná,
a preto súd nemôže žalobcom premlčané právo priznať, resp. musí vychádzať z toho, že k zrušeniu
kúpnej zmluvy odstúpením nedošlo. Odvolací súd dodal, že v danom spore možno analogicky použiť

závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vyjadrené v rozhodnutí sp.
zn. 4Cdo/146/2008. Uzavrel, že odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcami po takmer desiatich rokoch
predstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorému nie je možné poskytnúť právnu ochranu.
Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zmenil tak, že žalobu zamietol. O

náhrade trov celého konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/, 2/ (ďalej aj ako dovolatelia“)
dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Namietali,
že k porušeniu ich práva na spravodlivý proces došlo okrem iného aj tým, že odvolací súd porušil svoju
povinnosť byť viazaný a rozhodnúť na základe skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

Odvolací súd bez toho, aby v súlade s § 383 a § 384 CSP dokazovanie zopakoval a doplnil, založil svoje
rozhodnutie na inom, odlišnom skutkovom stave, aký bol zistený a ustálený súdom prvej inštancie, hoci
ním bol odvolací súd pri svojom rozhodovaní viazaný. V tomto prípade prehodnotil skutkové okolnosti
dôležité pre posudzovanie otázky premlčania a otázky uplatnenia alebo neuplatnenia práva v rozpore s
dobrými mravmi. Zároveň poukázali na to, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, v
dovolaní nastolili niekoľko právnych otázok (bod. II./a dovolania), ktoré ešte neboli v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu vyriešené, pričom od nich záviselo rozhodnutie v súdenej veci. Vzhľadom na uvedené
argumenty navrhli, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil.

4. Žalovaný 1/ sa k dovolaniu nevyjadril.

5. Žalovaná 2/ navrhla dovolanie zamietnuť. Nesúhlasí s tvrdením dovolateľov, že každá právna otázka
by mala byť riešená najvyšším súdom, a to najmä v prípadoch jednoduchého právneho posúdenia,
akýmjeplynutiepremlčacejlehoty.Odôvodnenierozhodnutiaodvolaciehosúdupovažujezadostatočné,

pretože odpovedá na všetky relevantné otázky, ktoré boli potrebné pre posúdenie daného sporu.
Nestotožnila sa s tvrdením dovolateľov, že by odvolací súd menil alebo dopĺňal skutkové okolnosti.
Zmena rozhodnutia spočíva výlučne v právnom posúdení veci.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§

427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadeniapojednávania(§443CSP),dospelkzáveru,
že dovolanie je prípustné i dôvodné, a preto treba rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť.

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolatelia prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 420 písm. f/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladanýmvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,

I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

12. Jednou z dovolacích námietok dovolateľov je to, že odvolací súd bez zopakovania, resp. doplnenia
dokazovania a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu
zamietol, pričom nedodržal procesný postup podľa § 383 a § 384 CSP. Dovolací súd posúdil predmetnú
námietku ako dôvodnú.

13. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom
rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP). Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie

vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem
(§ 385 ods. 1 CSP).

14. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že ak odvolací súd v rámci preskúmavania rozhodnutia
súdu prvej inštancie dôjde k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie zopakuje. Uvedená
povinnosť odvolacieho súdu vyplýva z princípu priamosti, ktorý v tomto prípade znamená, že odvolací
súd nemôže dôkazy vykonané súdom prvej inštancie sám len prehodnotiť. O nové hodnotenie dôkazov
ide tam, kde má odvolací súd iný názor na spoľahlivosť dôkazného prostriedku. Zároveň, ak chce
odvolací súd vstúpiť do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je rozhodnutie súdu prvej

inštancie založené, obligatórne musí byť nariadené odvolacie pojednávanie (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1279, 1287).

15. Odvolací súd je ako riadny opravný súd súčasne aj skutkovým súdom. Úvahy odvolacieho súdu o

správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie sú však značne obmedzené, pretože v zásade je
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V prípade pochybností o jeho správnosti
má možnosť dospieť k iným skutkovým záverom, ak tieto vyplynú z poznatkov, ktoré odvolací súd získal
tak, že opakoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie alebo vykonal nové dôkazy. Podmienenie
zmeny skutkových záverov ustálených súdom prvej inštancie opakovaním alebo vykonaním nových

dôkazov vyplýva z požiadavky rešpektovať zásadu priamosti a ústnosti civilného konania, ktorá má pre
odvolacie konanie rovnaký význam a následky, ako pre súd prvej inštancie. Zásada priamosti je dôležitá
nielen pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových zistení
súdu prvej inštancie. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je uvedená zásada oproti konaniu pred
súdom prvej inštancie ešte sprísnená, pričom pre opakovanie dôkazov platia tie isté procesné postupy

ako pri vykonávaní pôvodného dôkazu (rozhodnutie najvyššieho súdu z 26. septembra 2018 sp. zn.
4Cdo/98/2017).

16. Ak by sa odvolací súd odchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez toho, aby
rešpektoval povinnosť opakovania alebo doplnenia dokazovania, zasiahol by do ústavne zaručeného

práva strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, do obsahu
ktorého patrí aj to, že odvolací súd sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného prvoinštančným
súdom len po doplnení alebo opakovaní dokazovania, ktorého výsledky opravnému súdu umožniavlastné, prípadne aj odlišné hodnotenie dôkazov (por. napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky II. ÚS 387/2010, II. ÚS 506/2013)

17. V posudzovanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Mal za
to, že dovolatelia platne odstúpili od kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny žalovanými ani v
dodatočneposkytnutejlehotenaplnenie.Zuvedenéhovyplýva,žedovolateliavkonanípredsúdomprvej
inštancieunieslidôkaznébremenoapreukázaliopodstatnenosťuplatnenéhonároku.Súdprvejinštancie
vychádzal z dôkazov vymenovaných v bode 4. rozsudku, a to z výsluchu právnych zástupcov, výsluchu

žalovaných, písomných vyjadrení, kúpnej zmluvy, výpisu z LV č. XXX pre k. ú. Š., výzvy dovolateľov na
zaplatenie zo 17. februára 2013, odpovede žalovanej 2/ na výzvu z 27. februára 2013, odstúpenia od
zmluvy z 2. decembra 2013, odpovede žalovanej 2/ z 26. decembra 2013 a pripojených spisov súdu
prvej inštancie sp. zn. 4C/128/2012 a sp. zn. 9P/4/2012. Odvolací súd však rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol. Je teda zrejmé, že dôkazy vykonané súdom
prvej inštancie prehodnotil a na ich základe dospel k rozdielnym skutkovým a právnym záverom ako

súd prvej inštancie.

18. Z obsahu spisu je nepochybné, že odvolací súd, hoci dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako
súd prvej inštancie a jeho skutkové zistenia vyhodnotil inak, nenariadil vo veci pojednávanie a nevykonal
potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Odvolací súd tak pred vydaním konečného

rozhodnutiapostupovalvrozpores§383,§384ods.1,§385ods.1CSP.Týmtonesprávnymprocesným
postupom znemožnil dovolateľom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

19. So zreteľom na dôvodne namietanú vadu zmätočnosti napadnutého rozhodnutia sa dovolací súd v

súlade s jeho rozhodovacou praxou nezaoberal opodstatnenosťou ďalších dovolacích námietok.

20. Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f/ CSP je okolnosťou, pre ktorú
musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom
tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Dovolací súd preto rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

21. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znova o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.