Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 10. júl 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 80Ek/722/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120289584
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Maroš Dvorský
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6120289584.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Freight consulting s.r.o., so sídlom
Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47204052, v zast. JUDr. Martin Kundrát, advokát, so sídlom
Vajanského 47, 080 01 Prešov, proti povinnému E. U., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. Y. XXXX/XX, XXX XX
Y. o vymoženie 946,46 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Peter Matejovie so
sídlom exekútorského úradu Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 6120289584, o návrhu

povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 29.04.2020 domáhal od povinného vymoženia
istiny s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu, sp.zn.: 17Up/1650/2019
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10.01.2020. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 07.02.2020. (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 29.04.2020, a
príloh k nemu, vydal dňa 15.05.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr.
Peter Matejovie so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš (ďalej len
ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 110 Ex 224/20.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie ktoré bolo doručené povinnému dňa

03.02.2022. Súd preskúmal podanie povinného s názvom „Vyjadrenie sa k rozhodnutiu“ ktoré súd podľa
obsahu posúdil ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie“ a ktoré bolo dňa 14.02.2022 podané
na poštovú prepravu a následne dňa 16.02.2022 doručené súdnemu exekútorovi. (ďalej len ako „návrh
na zastavenie exekúcie“). Súd v tomto bode mohol konštatovať, že bol podaný v zákonnej 15 - dňovej
lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (ďalej len ako „Upovedomenie“). Oprávnený
sa vyjadril k „návrhu na zastavenie exekúcie“ dňa 22.02.2022. Dňa 03.04.2022 oznámil JUDr. Martin

Kundrát že prevzal právne zastúpenie oprávneného. Súdny exekútor predložil súdu dňa 04.03.2022
návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 13.02.2022 spolu s jeho prílohami, a to: Vyjadrenie oprávneného
k návrhu na zastavenie exekúcie, postúpenie súdneho exekútora, upovedomenie o začatí exekúcie s
doručenkou, obálka od návrhu na zastavenie. Súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie
vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Povinný v „návrhu na zastavenie exekúcie“ uviedol, že: „Dňa 3.2.2022 mi bolo doručené rozhodnutie

o začatí exekúcie č. 110 Ex 224/20. Celé toto rozhodnutie je jedno veľké klamstvo a špinavá lož. Nikto mi
nedal žiadnu možnosť sa brániť ani sa k tomu vyjadriť. Aj keď mi je divné že prečo Banská Bystrica, keď
spadám pod Žilinu? Tak že v našej republike je zjavne normálne nájsť si človeka bez trvalého pobytu,
ktorému chodí pošta na obecný úrad, ktorý nijak neoznámi že je tam doporučený list len výveskou na
tabuli. Nepreberie si zásielku nie preto, že by nechcel, ale preto, že pracuje mimo tam sa nacigáni a
šup to na exekúciu. A potichu sa smejem a mydlím si ruky? Nie takto to nemôže fungovať?! Takže

pekne po poriadku: V apríli 2019 som sa zaujímal o prácu vodiča vo firme Freight consulting, s.r.o.
Po čase sa mi z firmy ozvali, že potrebujú vodiča ale oznámil som im, že mi skončili oprávnenia navykonávanie funkcie (tachografová karta, zdravotná prehliadka) tieto som si následne vybavil. Išiel som
do firmy Freight consulting, s.r.o. kde som 30.05.2019 podpísal zmluvu. Na druhý deň som prevzal auto
a začal pracovať. Aj keď som nemal zdravotnú prehliadku. Keď som si ju chcel urobiť bolo mi povedané,

že k očnému sa čaká dva mesiace nakoľko mám problémy so zrakom. Na inú prácu ma nebolo možné
preradiť a 31. júla 2019 som napísal výpoveď zo zdravotných dôvodov a odoslal ju mailom. Preto
žiadam aby bola vec preriešená.“

5. Ako už bolo uvedené spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj

vyjadrenie oprávneného zo dňa 22.02.2022, v ktorom oprávnený uviedol: „Čo sa týka predmetnej
exekúcie trváme na tom aby pokračovala, nakoľko nevidíme žiadny dôvod prečo by mala byť zastavená?
Vec bola riešená na súde kde bol vydaný platobný rozkaz, vec bola právoplatne rozhodnutá a platobný
rozkaz je vykonateľný. Povinný mal možnosť k celej veci sa vyjadriť a podať odpor? Nakoľko ide o
vymáhanie náhrady škody za nezotrvanie v pracovnom pomere o čom sme povinného informovali
zásielkou do vlastných rúk ktorú si povinný prevzal. Exekúcia je vedená na základe rozhodnutia ktoré

je právoplatné a vykonateľné.“
6. Poverený súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví
v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný
môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku

exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,
ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, lehota na podanie návrhu povinného
na zastavenie exekúcie (so suspenzívnym účinkom) je 15 dní a začína plynúť odo dňa nasledujúceho
po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Uvedená lehota je lehotou procesnou, čo

znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na
inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť, v posledný deň lehoty. Na zachovanie tejto lehoty je potrebné,
aby sa návrh na zastavenie exekúcie podal prostredníctvom povereného súdneho exekútora.15. Nakoľko je však exekučný súd v danom štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným
titulom - platobným rozkazom, sp.zn.: 17 Up/1650/2019 Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
10.01.2020 ktorý sa stal vykonateľným dňa 07.02.2020, preto súd nemôže predmetné rozhodnutie,

na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal
nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie, a preto počas výkonu
exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu
medzi oprávneným, prípadne orgánom, ktorý vydal exekučný titul a povinným. V exekučnom konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného, čo znamená,

že povinný má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť
a pravdivosť jeho tvrdení. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje zákonný prostriedok obrany
povinného podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku, a teda ktorého účelom je zastavenie neprípustnej
exekúciezdôvodovtaxatívneustanovenýchvzákone.Predmetomnávrhunazastavenieexekúciemôžu
byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po
vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť

v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie
exekúcie nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný
exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinný je oprávnený namietať všetky
tieto skutočnosti v konaní základnom, avšak v prípade procesného neúspechu jej už nie je poskytovaná

ochrana v exekučnom konaní z rovnakých dôvodov. Z opísaných skutočností je zrejmé, že exekučný
titul bol povinnému riadne doručený, v dôsledku čoho mu nebola odňatá možnosť podať opravný
prostriedok v tomto prípade odpor (eventuálne sťažnosť proti judikovanému nároku na náhradu trov
konania). Exekučný súd už preto nemôže procesne zasahovať ani nijakým spôsobom preskúmavať
konanie, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Exekučné konanie totiž nie je ďalším opravným

konaním, ale je to vykonávacie konanie, v ktorom sa plnenia priznané exekučnom titulom vymáhajú.
Pokiaľ povinný chce zvrátiť tieto účinky a žiada opätovne preskúmať súdne konanie, v ktorom bol
exekučný titul vydaný, nemôže tak oneskorene urobiť v rámci exekučného konania. Na tieto účely
primárne slúžia procesné inštitúty riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov (resp. odpor,
sťažnosť,odvolanie)vrámcicivilnéhoprocesu,vdôsledkučohobysavydanésúdnerozhodnutienestalo

exekučným titulom. Exekúcia už bola v prospech oprávneného nariadená, t.j. oprávnený má právo
žiadať, aby sa uspokojenie jeho nároku bezdôvodne neodďaľovalo.

16. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že spochybňovanie pohľadávky povinným v
„návrhu na zastavenie exekúcie“ nemá opodstatnenie, že exekúcia bola začatá dôvodne a je vedená

v súlade s Exekučným poriadkom, t.j. je vykonávaná na podklade právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu - platobného rozkazu, sp.zn.: 17Up/1650/2019 Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa10.01.2020ktorýnadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňa07.02.2020. Čosatýkaargumentov
povinného uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie sa vyznačujú tým, že nastali pred vznikom
exekučného titulu a ktoré mal povinný uplatniť v základnom konaní. Čo sa týka námietky povinného,

že mu nebol exekučný titul doručený. Vlastným šetrením súd zistil, že mu bol riadne doručený a na
základe toho nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Predmetný exekučný titul je stále právoplatný
a vykonateľný. Čo sa týka námietky povinného vo veci „Prečo predmetnú vec rieši Okresný súd Banská
Bystrica keď spadá pod Okresný súd Žilina?!“. Súd uvádza, že od 1. apríla 2017 je podľa § 49
Exekučného poriadku na exekučné konanie kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica a nie

Okresný súd v obvode ktorého má povinný miesto trvalého pobytu.

17. Súd vychádzal z priložených elektronických dokumentov, a dospel k právnemu záveru, že návrh
povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo

nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku
čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku z a m i e t o l, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

18. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
19. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“20. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu
v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“

21. Podľa ust. § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku: „ak je zástupcom
oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o
tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do

začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny
za dva úkony právnej služby.“
22. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a

pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní
úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s ich zastupovaním v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený v predmetnom exekučnom konaní vedenom na tunajšom

súde nebol v čase podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie právne zastúpený advokátom,
preto mu v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevznikli žiadne trovy,
súd preto o trovách oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.