Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 8Csp/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520200559
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková Fejérová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3520200559.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou, v právnej

veci žalobkyne: H. J., X.. XX.XX.XXXX, L. S. XXXX/X, X. H. X. Y., zast. Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neexistencie
záložného práva takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalovaný nemá záložné právo na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom X. H. X. Y. - katastrálny odbor, okres: X. H. X. Y., obce: J., katastrálne
územie: J., evidovanej na liste vlastníctva Z. Č.. XXXX - ako parcela registra "., parcelné číslo XXXX -

orná pôda o výmere XXXX m2, povolené na základe vkladu do katastra nehnuteľností pod č. Y. XXX/XX.

II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že žalovaný nemá záložné právo na
nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom
- katastrálny odbor, okres: Nové Mesto nad Váhom, obce: J., katastrálne územie: J., evidovanej na
liste vlastníctva LV č. XXXX - ako parcela registra "., parcelné číslo XXXX - orná pôda o výmere
XXXX m2, povolené na základe vkladu do katastra nehnuteľností pod č. Y. XXX/XX. Uviedol, že dňa

10.06.2008 došlo medzi predchodcom žalobkyne a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o úvere č. XXXXXXX,
nazákladektorejmalibyťpredchodcovižalobkynezostranyžalovanéhoposkytnutéfinančnéprostriedky
vo výške 398,38 Eur (12.000,- Sk). Predchodca žalobkyne sa predmetnou úverovou zmluvou zaviazal
žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných 12 - tich mesačných splátkach po
65,06 Eur (1.960,- Sk), a to spolu s odplatou za poskytnutie úveru vo výške 382,39 Eur (11.520,-
Sk), na základe predmetnej úverovej zmluvy sa tak zaviazal celkovo zaplatiť žalovanému sumu
780,72 Eur (23.520,- Sk). Súčasťou predmetnej úverovej zmluvy bolo aj plnomocenstvo, ktorým právny

predchodcažalobkyne-spotrebiteľautomatickysplnomocnilH..L.Ž.nato,abyzaúčelomzabezpečenia
pohľadávky veriteľa vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy uzatvoril v mene spotrebiteľa - dlžníka z
predmetnej úverovej zmluvy o. i. záložnú zmluvu v zmysle ustanovenia § 522 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedeného splnomocnenia došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným
v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom - katastrálny odbor,
okresu: Nové mesto nad Váhom, obce: Podolie, katastrálneho územia: Podolie, evidovaných na liste
vlastníctva LV č. XXXX - ako parcely registra "." evidované na mape určeného operátu. Žalovaný na

Katastrálnom úrade v Novom Meste nad Váhom - katastrálny odbor podal návrh na vklad predmetnej
záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, pričom príslušný katastrálny úrad povolil vklad predmetnej
záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností. V roku 2015 žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, načo právny predchodca žalobcu reagoval podaním žaloby naOkresnom súde Nové Mesto nad Váhom o určenie neexistencie záložného práva, konanie vedené
pod č. 9C/72/2015. Uvedené konanie bolo právoplatne skončené v prospech predchodcu žalobkyne
a súd určil, že záložné právo na uvedené nehnuteľnosti zaniklo v súlade s § 151md ods. 1 písm.

a/ Občianskeho zákonníka, keďže súd konštatoval, že pohľadávka žalovaného z uzatvorenej zmluvy
bola v celom rozsahu zaplatená. Predchodkyňa žalobkyne C. S. zomrela, súd v predmetnom konaní
pokračoval s jej dedičkou - žalobkyňou. Po právoplatnosti vyššie uvedených rozhodnutí súdu žalobkyňa
podala návrh na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, vtedy zistila, že v konaní vedenom
pod sp. zn. 9C/72/2015 nebolo rozhodnuté o jednej z parciel vedenej na LV č. XXXX, nehnuteľnosti

zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom - katastrálny
odbor, okresu: Nové Mesto nad Váhom, obce: Podolie, katastrálneho územia: Podolie, evidovaných na
liste vlastníctva LV č. XXXX - ako parcely registra ". evidované na mape určeného operátu: parcelné
číslo XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2; na meno vlastníka č. 2 - žalobkyňa v podiele 1/1.
Neexistencia záložného práva sa vzťahuje aj na predmetnú parcelu, nebolo o nej rozhodnuté, žalobkyňa
vyzvala žalovaného, aby vzhľadom na totožnosť dôvodov na výmaz záložného práva, podal návrh

na výmaz záložného práva k predmetnej parcele na príslušný katastrálny úrad. Žalovaný odmietol
výmaz záložného práva zabezpečiť a tak žalobkyni nezostala iná legitímna možnosť, ako opätovne
podať na súd žalobu, nakoľko toto jej právo je z uvedeného dôvodu ohrozené neoprávnenou ťarchou
zapísanou na liste vlastníctva v prospech žalovaného. Pohľadávka zabezpečená predmetným záložným
právom bola v celom rozsahu uhradená a táto skutočnosť má za následok zánik záložného práva v

súlade s § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva o úvere je uzavretá
v rozpore s dobrými mravmi. Zákon o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy vo svojom ustanovení § 4 ods. 2) vymedzuje viacero náležitostí, ktoré sú
obligatórnymi - podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná úverová zmluva
však neobsahuje viacero náležitostí vyžadovaných citovaným ustanovením , zmluva neobsahuje údaj o

ročnejpercentuálnejmierenákladov,čozákonospotrebiteľskýchúverochvosvojomustanovení§4ods.
2písm.g)sankcionujebezúročnosťouabezpoplatkovosťouposkytnutéhoúveru.Nazákladepredmetnej
úverovej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému v pravidelných mesačných splátkach vrátiť istinu
úveru spolu s odplatou za poskytnutie úveru, t. j. súhrne sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 780,72
Eur (23.520,- Sk). Ročný úrok tak dosahuje hodnotu 95,96 % a RPMN horibilných 300,16 %, výšku

dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru v miere 95,96 % za poskytnutý úver je potrebné považovať
za neplatný právny úkon pre jeho priamy rozpor so zákonom ako aj dobrými mravmi (§ 39 a § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka). Dohodu o výške ročnej odplaty v miere takmer 95,96 % z poskytnutých
finančných prostriedkov je potrebné považovať za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a
ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný nárok iba na vrátenie ním
skutočne poskytnutých finančných prostriedkov, pričom napriek tejto skutočnosti došlo k výraznému
preplateniu poskytnutej sumy, nakoľko istina bola vo výške 398,33 Eur a zo strany spotrebiteľa došlo
k úhrade sumy vo výške 845,77 Eur, t.j. dokonca o 447,44 Eur viac ako mal žalovaný nárok. K zániku
záložného práva došlo vzhľadom na celkovú úhradu zabezpečovanej pohľadávky. Ďalej uviedol, že

žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, ktorá mala charakter formulárovej zmluvy využívanej
žalovaným vo viacerých prípadoch poskytovania úverov spotrebiteľom. Táto formulárová zmluva v sebe
zahŕňala plnomocenstvo, ktorým dlžník (žalobca) automaticky splnomocnil H.. L. Ž. na zabezpečenie
pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy, a to uzavretím záložnej zmluvy, resp. zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva. Vzhľadom na obsah a formu predmetného plnomocenstva, ako

aj okolnosti uzavretia záložnej zmluvy, mal za to, že je nevyhnutné prijať záver, že plnomocenstvo
na zastupovanie udelené advokátovi H.. L. Ž. vo formulárovej úverovej zmluve je neplatné, v danom
prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Plnomocenstvo obsiahnuté v predmetnej
úverovej zmluve neobsahuje akúkoľvek špecifikáciu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohu
tak, ako to vyžaduje zákon, resp. na ktoré sa môže vzťahovať záložná zmluva uzavretá povereným

splnomocnencom. Text plnomocenstva je tak neurčitý, nakoľko z neho nijako nie je zrejmé vo vzťahu
k akému majetku - nehnuteľnostiam je splnomocnenec oprávnený zriadiť záložné právo. Vzhľadom k
uvedenému je tak zmluvná formulácia o akú ide v prejednávanom prípade, ktorou dlžník splnomocňuje
splnomocnenca na zabezpečenie pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy, neurčitá, a teda v rozpore
s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo má za následok neplatnosť takéhoto právneho

úkonu. Ďalej uviedol, že v danej veci išlo o vopred predtlačenú - formulárovú zmluvu, ktorej súčasťou
bolo aj automatické udelenie splnomocnenia H.. L. Ž., nemožno vyvodiť záver, že zo strany dlžníka
došlo k slobodnému výberu zástupcu, nakoľko tento bol už v zmluve vopred ustanovený žalovaným.
Z uvedeného vyplýva, že výber splnomocnenca bol výlučne v réžii žalovaného, žalobca nemal žiadnumožnosť namietať nielen podpísanie takéhoto splnomocnenie, ale už vôbec nie osobu splnomocnenca,
vzhľadom k tomu takýto úkon treba považovať za absolútne neplatný, nakoľko takto "zvolená" osoba
splnomocnenca hájila záujmy práve žalovaného a nie žalobcu ako osoby, ktorá si mala týmto úkonom

zvoliť svojho zástupcu. Žalobkyňa ďalej poukázala na § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii,
z ktorého nesporne vyplýva, že každý má právo na slobodný výber advokáta. Na predmetnú zmluvu a
zároveň samotné splnomocnenie treba nazerať ako na neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka, urobeného v rozpore so zákonom, čo uvedené ustanovenie sankcionuje
absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Takýto postup "uzatvorenia" záložnej zmluvy je v absolútnom

rozpore so zákonom, s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a v neposlednom rade v rozpore
s dobrými mravmi, čo má za následok neplatnosť akejkoľvek záložnej zmluvy uzatvorenej na tomto
podklade ako aj neexistencie záložného práva. Ďalej uviedol, že súdna prax sa ustálila na názore,
že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných
v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a
právneho stavu, čím odôvodnil naliehavý právny záujem.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že dňa 10.06.2008 uzatvoril s C. S., X. G.
XX.XX.XXXX, B.: XX.X.XXXX, ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej jej bol
poskytnutý úver vo výške 12.000,- Sk (464,71 Eur), ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s príslušným
poplatkom vo výške 11.520,- Sk (443,47 Eur), t. j. vrátiť späť sumu vo výške 23.520,- Sk (908,18 Eur),

a to v 12. pravidelných mesačných splátkach po 1.960,- Sk (75,68 Eur) počnúc dňom 17.07.2008.
Žalobca nehradil splátky riadne a včas v dôsledku čoho sa dlh zo zmluvy stal splatným dňa 25.12.2008.
Dlžník, resp. právny nástupca je dlhodobo v omeškaní, v dôsledku čoho sa pohľadávka rozšírila o ďalšie
záväzky, pohľadávka nebola uhradená v exekučnom konaní a ani na základe dohody o zrážkach zo
mzdy, od čoho odvodzuje žalovaný právo ponechať záložné právo zriadené na nehnuteľnosti. Poukázal

na ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka podľa ktorého "Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov." V ust.
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je obsiahnutý demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok, medzi ktorými je spomenutá napr. rozhodcovská zmluva na rozdiel od zmluvy záložnej.

Prípustnosť uzatvorenia záložnej zmluvy v súvislosti so zmluvou spotrebiteľskou vyplýva aj z ust. §
53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal vedomosť, že na nehnuteľnosti patriacej do jeho
vlastníctva bolo zriadené záložné právo. Žalobca svoju vôľu uzavrieť zmluvu potvrdil svojim podpisom
na zmluve. Skutočnosť, že žalobca dodatočne usúdil, že zmluva je pre neho subjektívne nevýhodná ešte
nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno ju kvalifikovať ako nedostatok vážnosti

vôle. Žalovaný má za to, že uzavretie zmluvy nemalo v žiadnom prípade za následok nezákonné
postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Žalobca si bol vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich zo
zmluvy. Žalovaný vo vyjadrení ďalej poukázal na § 137 Civilného sporového poriadku s tým, že toto
ustanovenie uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba, teda v ust. §
137 neuvedená, je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Zo

žalobného petitu je nepochybné, že žalobca sa domáha uloženia povinnosti podľa ust. § 137 a) CSP,
a to konkrétne uloženie povinnosti podať žiadosť o výmaz záložného práva. Základom úspešnej žaloby
na plnenie je teda predpoklad, že rozsudok vydaný ako výsledok konania bude vykonateľný. Rozsudok
môže slúžiť ako exekučný titul a môže byť vykonaný postupom podľa Exekučného poriadku. Žalobou
na plnenie sa preto možno domáhať iba splnenia takej povinnosti, ktorú predpisy exekučného práva

umožňujú vymôcť. Materiálna vykonateľnosť rozsudku je implicitnou požiadavkou na obsah žaloby.
Žalobca ďalej vo svojej žalobe žiada, aby súd určil, že záložné právo neexistuje. Žalovaný by pristúpil
k podaniu žiadosti o výmaz záložného práva za predpokladu, ak by si dlžník plnil riadne a včas svoje
záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Dlžník síce uhradil istinu poskytnutého úveru, avšak doposiaľ nedošlo k
úhrade príslušenstva. Uviedol, aby súd v prejednávanej veci posudzoval procesnú prípustnosť žaloby s

poukazomnaust.§137písm.a)vspojenísust.§232CSP.NováprávnaúpravaCSPpripúšťažalobuna
plnenie za predpokladu, že by rozsudok vydaný ako výsledok civilného konania mohol byť exekučným
titulom. Záložné právo k nehnuteľnostiam sa zapisuje vkladom, ktorý má právotvorné účinky a súčasne
ide o úkon okresného úradu, katastrálneho odboru. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ustanovenej v ust. § 101 Občianskeho

zákonníka. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo
dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz. Citované ustanovenie, na rozdiel od práva na náhradu
škody či práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, osobitne neupravuje plynutie subjektívnej a
osobitne plynutie objektívnej premlčacej doby. Trojročná všeobecná premlčacia doba začína plynúť prekaždú z dotknutých osôb v tom istom časovom okamihu, a to v deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Týmto dňom je deň nasledujúci po dni, keď bol urobený právny úkon, ktorého relatívna neplatnosť
sa namieta. Tento okamih je daný objektívne a nezávisí od toho, kedy sa dotknutá osoba dozvie o

urobení tohto úkonu. Žaloby na usporiadanie práv a povinností identifikujeme na základe ich právneho
dôvodu. Žalovaný má za to, že z hmotného práva musí vyplývať, že súd má oprávnenie rozhodnúť, že
existujúci právny vzťah medzi stranami modifikuje, mení jeho obsah. Žalovaný má za to, že žaloba o
určenie neexistencie záložného práva nemá povahu žiadnej zo žalôb uvedených v ustanovení § 137
CSP, ktoré vymedzuje pozitívnoprávne členenie súkromnoprávnych žalôb a oprávnenie súdu rozhodnúť

o predmetnej žalobe nie je založené ani ustanoveniami hmotného práva. Platná právna úprava rozlišuje
zriadenie záložného práva a jeho vznik. Ide o dve právne skutočnosti. Zriadením záložného práva
rozumiemenazákladezákonomustanovenejprávnejskutočnostitakéhoprávnehostavu,ktorýnásledne
umožňuje vznik záložného práva, ale nevyvoláva tie isté právne účinky ako vznik záložného práva.
Zároveň uviedol, že žalobu o určenie, že právna
skutočnosť - zriadenie záložného práva, resp. záložné právo zriadené nie je za neprípustnú. Mal za

to, že CSP nezakladá právomoc civilného súdu rozhodovať o žalobcom uplatnenom nároku. Navrhol
žalobu zamietnuť.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáha určenia, že

žalovaný nemá záložné právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v podanej žalobe. Z hľadiska obsahu
nejde teda o žalobu na plnenie v zmysle ustanovenia § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku, ide
o určovaciu žalobu (ktorou sa žalobca domáha určenia, či tu právo je alebo nie je) v zmysle ustanovenia
§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Právna úprava výslovne ráta aj s rozhodnutiami, ktorými
sa určuje existencia alebo neexistencia určitých práv, ak táto je medzi stranami sporná. Aj takéto

rozhodnutiasúvšakriadnymisúdnymirozhodnutiami,nazákladektorýchmedzistranamisporuvznikajú,
zanikajú alebo menia sa právne vzťahy. Preto tvrdenia žalovaného, že nejde o rozhodnutie , ktoré
by ukladalo určitú povinnosť, nemožno považovať za dôvodné. Žalovaný v podanom vyjadrení tiež
poukazuje na to, že žalobcom uplatnený nárok podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe, a to s poukazom na to, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa možno domáhať len v rámci

plynutia tejto doby. O dôvody relatívnej neplatnosti ide len v prípade dôvodov taxatívne vymedzených
v ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka. V prejedávanom prípade sa žalobca dovoláva určenia
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, takýto právny úkon je neplatný ex lege a od momentu, pričom
rozhodnutie súdu má len deklaratórny účinok, t. j. neplatnosť právneho úkonu sa rozhodnutím súdu len
konštatuje, verifikuje. Uplatnený nárok plynutiu premlčacej doby nepodlieha.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z obchodného registra na žalovaného, LV č. XXXX
pre k.ú. J., Zmluvy o úvere zo dňa 10.06.2008, úrokových mier úverov, mailovou komunikáciou zo
dňa 17.12.2019, rozsudku tunajšieho súdu č.k. 9C/72/2015-47 zo dňa 16.06.2016, rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne, č.k. 4Co/393/2016-103 o dňa12.10.2017, pričom istil tento skutkový stav:

5. Vec súd prejednal v neprítomnosti strán sporu, za účasti právneho zástupcu žalobkyne.

6. Dňa 10.06.2008 bola medzi právnou predchodkyňou žalobkyne C. S. ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný právnej predchodkyni
žalobkyne úver v sume 12.000,-Sk (398,33 Eur), ktorý sa táto zaviazala vrátiť žalovanému zvýšený

o príslušný poplatok vo výške 11.520,-Sk, celkovo sa tak zaviazala vrátiť sumu 23.520,-Sk (780,72
Eur) v 12 mesačných splátkach po 1.960,-Sk (65,- Eur), počnúc dňom 17.07.2008. V zmluve bol
splnomocnený H.. L. Ž., aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa uzatvoril v mene právnej
predchodkyne žalobkyne záložnú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve C. S. alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu

zapísané na listoch vlastníctva tvoriacich prílohu tejto zmluvy. V prípade, že C. S. ako dlžníčka nesplní
riadne a včas podmienky tejto zmluvy ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia
záložnej zmluvy, brala na vedomie, že v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným
nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností. Týmto splnomocnila túto
osobunauzatvoreniezáložnejzmluvy,ktorejpredmetommalobyťzriadeniezáložnéhoprávavprospech

veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok vzniknutých z úverovej zmluvy k už existujúcom
pohľadávkam splnomocniteľa a k pohľadávkam, ktoré splnomocniteľ nadobudol alebo vzniknú po dni
uzatvorenia úverovej zmluvy, alebo záložného práva k pohľadávkam, ktorých vznik závisí od splnenia
podmienky.7. Na liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. J. v časti M. je zapísaný vklad záložného práva na nehnuteľnosť
- parc. reg. U. č. XXXX prospech žalovaného.

8. Mailom zo dňa 17.12.2019 vyzval právny zástupca žalobkyne žalovaného splnenie povinnosti podľa
§ 151md Občianskeho zákonníka- podanie žiadosti o výmaz záložného práva z list vlastníctva č. XXXX,
k.ú. J. - parc. reg. U. Č.. XXXX, poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,
sp. zn. 9C/72/2015 o určenie neexistencie záložného práva, ktoré bolo právoplatne skončené a záložné

právo na nehnuteľnosti žalobkyne bolo z jednotlivých listov vlastníctva č. XXXX, XXX, XXXX, XXXX C.
XXXX bolo v katastri nehnuteľností Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom vymazané.

9. Žalovaný mailom oznámil, že nesúhlasí s výmazom záložného práva bez doplatenia určitej sumy,
titulom poskytnutého úveru.

10. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 9C/72/2015 viedlo konanie o určenie neexistencie záložného práva,
kde ako žalobkyňa vystupovala C. S., ako žalovaný spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Uznesením zo dňa
09.01.2018 súd rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičom pôvodnej žalobkyne: H. J., X.. XX.XXXX
(v predmetnom konaní žalobkyňa). Tunajší súd rozsudkom č.k. 9C/72/2015-47 zo dňa 16.06.2016 vo
výroku I. určil, že záložné právo zapísané v časti "M." na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. J. na

nehnuteľnosti - parcelu reg. E č. XXXX, na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. J. na parcelu reg. U.
č. XXXX/X, na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. J. na nehnuteľnosti - na dom s.č. XXX na parcele
č. XXXX, na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. J. na parcelu reg. U. č. XXXX, na liste vlastníctva č.
XXXX pre k.ú. J. na parc. reg. U. č. XXXX v prospech POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
povolené na základe vkladu do katastra nehnuteľností pod č. Y. XXX/XX zaniklo. Vo výroku II. priznal

žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že Zmluva o
úvere zo dňa 10.06.2008, ktorú uzatvorila právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaný, neobsahuje
niektoré podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, j/, k/. Z tohto dôvodu súd poskytnutý úver
považoval za bezúročný a bez poplatkov. Z prehľadu vyplýva, že žalobkyňa uhradila žalovanému celkom
sumu 845,77 Eur, pričom úver čerpala v celkovej výške 398,33 Eur. Je tak zrejmé, že istina je v tomto

okamihu už v plnej výške zaplatená a žalobkyni už žiadne povinnosti z tejto zmluvy neplynú. Na samotnú
úverovú zmluvu bola následne viazaná aj záložná zmluva na nehnuteľnosti žalobkyne. Na základe
takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že záložné právo k nehnuteľnostiam
žalobkyne zaniklo v súlade s § 151md ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka
žalovaného z uzatvorenej úverovej zmluvy je v celom rozsahu zaplatená. Súd preto žalobe žalobkyne

vyhovel a určil zánik záložných práv na jednotlivých nehnuteľnostiach v súlade s návrhom žalobkyne.
Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto určení, konštatoval, že bez takéhoto určenia
je postavenie žalobkyne právne neisté, žalovaný ešte stále eviduje voči žalobkyni akúsi pohľadávku
a z tohto dôvodu odmieta podať návrh na výmaz záložného práva. Zápis záložného práva v listoch
vlastníctva je však v súčasnosti na ťarchu žalobkyne, obmedzuje ju v dispozícii s nehnuteľnosťami.

Existujú aj právne názory, podľa ktorých nie je možné určiť zánik záložného práva, či neexistenciu
záložného práva k nehnuteľnostiam v minulosti, keďže žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. sa možno
domáhať iba určenia, či tu právo je alebo nie je. Z obsahového hľadiska (a súd by najmä v prípade
spotrebiteľa mal takéto hľadisko použiť) je však dosah rozhodnutia rovnaký bez ohľadu na to, či
súd konštatuje, že došlo k zániku záložného práva alebo konštatuje, že záložné právo neexistuje.

Opačný názor by bol príliš formalistický. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 4Co/393/2016-103 o
dňa12.10.2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

11. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.13. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonní právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ods. 2 premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné

práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

15. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

16. Podľa § 112 Občianskeho zákonník veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

17. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

18. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak
záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. Podľa ods. 2 v z zmluve o zriadení záložného
práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Podľa ods. 3 v zmluve o
zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak

zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Podľa ods. 4 záloh
môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo
iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

19. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú

pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná. Podľa ods. 2 záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá
vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Podľa ods. 3 záložné právo
prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa
pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

20. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,

ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa
uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

21. Podľa § 151 l ods. 1 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ

povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení
o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude
domáhať uspokojenia zo zálohu. Podľa ods. 2 po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie

záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám,
ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu
okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal
výkon záložného práva. Podľa ods. 3 záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutnea účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Podľa ods. 4 ak je záložné
právozapísanévkatastrinehnuteľností,záložnýveriteľjepovinnýjednovyhotovenieoznámeniaozačatí
výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva

vyznačí v katastri nehnuteľností.

22. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Predmetná zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka. S poukazom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako
aj vzhľadom nato, že ide o formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah
zmluvných podmienok, je potrebné túto zmluvu posúdiť i podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ako aj podľa ustanovení zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

24. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy na účely tohto
zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku

a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

25. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

26. Úver nebol poskytovaný právnej predchodkyni žalobkyne na účely podnikania, žalovaný poskytnutím
úveru realizoval výkon svojej podnikateľskej činnosti.27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ods. 3 pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)
dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

29. Podľa § 151md ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo

časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z
osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom
registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného predmetné práva, najskôr

však ku dňu zániku záložného práva. Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného
práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú
primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná
sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie
o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca

je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou
zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.

30. V danom prípade mal súd za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na podanej
žalobe v súlade s ust. § 137 Civilného sporového poriadku. Bez tohto určenia je jej právne postavenie
neisté v tom, či záložné právo naďalej trvá, pričom ochrany svojich práv sa nemôže domáhať inak.

Žalovaný nesúhlasí s podaním návrhu na výmaz záložného práva, výmaz podmienil zaplatením sumy
500,- Eur ak doplatku za úver z vyššie uvedenej úverovej zmluvy a to napriek vyššie uvedenému
rozhodnutiu vo veci vedenej na tunajšom súde 9C/72/2015-47.

31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v predmetnej veci nebolo sporné uzatvorenie vyššie

uvedenej úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobkyne (Anny Ochodníckej) a žalovaným.
Sporná zostávala skutočnosť, či došlo k zániku záložného práva žalovaného na nehnuteľnosti zapísanej
v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom - katastrálny odbor, okres:
Nové Mesto nad Váhom, obce: J., katastrálne územie: J., evidovanej na liste vlastníctva LV č. XXXX
- ako parcela registra "., parcelné číslo XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, ktorých vlastníkom je

žalobkyňa.

32. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná zmluva o úvere, špecifikovaná vyššie, ktorú
uzatvorili právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaný, neobsahuje niektoré podstatné náležitosti podľa
§ 4 ods. 2 písm. g, h, j, k, zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva tak neobsahovala

náležitosti - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a uvedenie priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného dôvodu je tak potrebné konštatovať, že predmetný úver

je s poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. bez úroku a bez poplatkov.

33. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právna predchodkyňa zaplatila žalovanému titulom
predmetnej úverovej zmluvy spolu sumu 845,77 Eur, na úvere jej žalobca poskytol sumu vo výške
398,33 Eur. Z predmetnej zmluvy tak právna predchodkyňa žalobkyne zaplatila celú sumu, resp. i sumu

vyššiu, ktorá jej bola zo strany žalovaného poskytnutá.

34. Právna predchodkyňa žalobkyne po zaplatení vyššie uvedenej sumy tak nemala voči žalovanému
titulom predmetnej zmluvy o úvere žiadny dlh.

35. Súd je z vyššie uvedených dôvodov toho názoru, že záložné právo žalobcu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalobkyne, špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku, zaniklo v súlade s § 151md ods. 1
písm. a) Občianskeho zákonníka, teda zánikom zabezpečenej pohľadávky.

36. Súd z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a určil že žalovaný nemá záložné právo na nehnuteľnosti

zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom - katastrálny
odbor, okres: Nové Mesto nad Váhom, obce: J., katastrálne územie: J., evidovanej na liste vlastníctva
LV č. XXXX - ako parcela registra "U.", parcelné číslo XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, povolené
na základe vkladu do katastra nehnuteľností pod č. Y. XXX/XX.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nevyhodnocuje ďalšie tvrdenia strán sporu, uvádzané
vkonaní.Žalovanýtiežpoukázalnaust.§101Občianskehozákonníkaupravujúcepremlčanie.Výslovne
nevzniesol námietku premlčania. Pokiaľ by námietku premlčania i priamo vzniesol, je potrebné uviesť,že ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje premlčanie samotného záložného práva,
vo vzťahu k jeho uplatneniu záložným veriteľom, čo nie je v danom prípade predmetom sporu.

38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

39. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej patrí náhrada trov konania v plnej výške. O konkrétnej
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením

vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nové Mesto nad Váhom písomne v dvoch vyhotoveniach. Tí účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie
vzdali,odvolaniepodaťnemôžu.Vprípade,žesavšetciúčastnícivzdaliprávapodaťodvolanie rozsudok
neobsahuje odôvodnenie (§ 221 písm. a/ CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.