Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. august 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10C/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204955
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716204955.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobcov: X/ K. Z., nar. XX.XX.XXXX,

bytom K. XXX, 2/ N. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K.Y. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Juraj Lukáč,
advokát, so sídlom Nám. sv. Egídia 11/6, Poprad, IČO: 42 421 152, proti žalovanému: B. C., nar.
X.XX.XXXX, bytom K. XXX, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, so sídlom Zimná
59, Spišská Nová Ves, IČO: 31 959 181, o zaplatenie 472,87 s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %,

pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou, ktorú doručili súdu dňa 30.5.2016 žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
sumu 472,87 eur s 10 % úrokom od 16.9.2015 do zaplatenia a trovy konania, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 16.9.2015 a opakovane 18.12.2015 žalovaný úmyselne vnikol na
ich pozemok a svojim neoprávneným konaním im spôsobil škodu na majetku a to tak, že im rozkopal

časť prístupovej cesty pozostávajúcej z oporného múru a zámkovej dlažby nachádzajúcej sa na hranici
pozemkov medzi rodinným domom č. XXX B. C. a rodinným domom č. XXX žalobcov, vytrhanú zámkovú
dlažbu, zničený materiál porozhadzoval po pozemku žalobcov, znehodnotil geodetické body - hraničné
body zamerané a osadené geodetom, čím im vznikla škoda na majetku v sume 472,87 eur. Snaha
žalobcov o mimosúdne vyriešenie sporu nemala úspech. Žalovaný sa správal vždy arogantne, žalobcov
napádal vyhrážkami aj fyzickým násilím. Žiadosť o pomoc cestou Obecného úradu Jánovce, Okresného
úradu Poprad a Obvodného oddelenia Policajného zboru v Poprade bola neúspešná.

3. Na výzvu súdu žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 7.3.2017 spresnili žalobu tak, že žiadali
uhradiť úrok z omeškania vo výške 5,05 %. Keďže k späťvzatiu v časti výšky úrokov z omeškania došlo
pred doručením žaloby, konal súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o čiastočnom zastavení konania
v tejto časti (§ 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

4. Pod č. k. 10C/144/2016-16 dňa 19.4.2017 vydal Okresný súd Poprad platobný rozkaz, ktorý žalovaný

napadol odporom s tým, že nárok žalobcov neuznáva a existenciu pohľadávky žalobcov v celom rozsahu
popiera. Odpor odôvodnil tým, že naopak, z dôvodu bezdôvodného a neoprávneného vstupu žalobcov
na pozemok žalovaného, poškodenia časti pôvodného plota v zadnej časti pozemku žalovaného,
poškodenia spodných trámov stodoly žalovaného a uloženia dlažby na časť pozemku vo vlastníctvežalovaného, bol na svojich majetkových právach poškodený práve žalovaný. Dôkazy predložené
žalobcom zo strany kompetentných orgánov(OO PZ SR Poprad a Okresným úradom Poprad, odborom
všeobecnej vnútornej správy) potvrdzujú, že sa žalovaný nedopustil priestupku proti majetku. Žalobcovia

nijakým spôsobom nepreukázali vznik nároku na náhradu škody, nepreukázali, že im žalovaný spôsobil
škodu. Poprel, že by sa žalobcovia niekedy pokúsili o mimosúdne vyriešenie sporu, žalovaného vo veci
náhrady škody nekontaktovali. Navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súčasťou tohto podania odporu je aj vzájomná žaloba so žalobným návrhom, „Žalobcovia sú povinní

do 7 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia opraviť poškodený plot žalovaného v zadnej časti pozemku
a to tak, že odrezaný stĺpik nahradia umiestnením nového stĺpika, odstrániť navozenú zeminu z pozemku
žalovaného a vysiať na tejto časti pozemku novú trávu. Žalovaný má právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.“ Obranu žalovaného protinávrhom považovali žalobcovia za účelovú. Uznesením
Okresného súdu Poprad 10C/144/2016-119 zo dňa 2.11.2017 súd vzájomnú žalobu žalovaného vylúčil
na samostatné konanie a je vedená pod sp. zn. 8C/28/2018 na tunajšom súde.

6. K podanému odporu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí považujú tam uvedené tvrdenia za
nepravdivé a zavádzajúce. Ku skutočnostiam ohľadom vzniku škody preložili Rozhodnutie Okresného
úradu Poprad č. W.-I.-W.-XXXX/XXXXXX-XX z 25.8.2016, ktorým úrad uznal odporcu B. C. vinným z
priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že pred

rodinným domom žalobcov odstránil časť oplotenia rodinného domu, kovového oplotenia rodinného
domu a to tak, že ho vytrhol, pokrivil, a odhodil. Toto rozhodnutie je podľa žalobcov dôkazom o vzniku
škody, osobe škodcu ako aj príčinnej súvislosti medzi poškodením oplotenia a prístupovej cesty a
konaním odporcu. K tomu pripojili aj fotodokumentáciu, ktorá zachytáva konanie žalovaného priamo pri
poškodzovaní majetku žalobcov.

7. Žalovaný sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcov písomne vyjadril, kde argumentoval tým, že
predmetné rozhodnutie Okresného úradu nemá žiaden súvis s nárokom žalobcov, netýka sa údajného
poškodenia zámkovej dlažby, týka sa kovového oplotenia rodinného domu žalobcov.

8.Naprejednanievecisúdnariadilpojednávanie.Žalobcoviavsúladespísomnýminávrhmi,t.j.podanou
žalobou a jej doplnením zotrvali na uplatnenom nároku na náhradu škody. Skutkový stav v rozsahu
zavinenia žalovaného odôvodnili priloženou fotodokumentáciou. Žalobcovia zdokladovali predloženými
bločkami náklady na nákup materiálu. Vzniknutú škodu si žalobcovia odstránili svojpomocne, cenu
vykonaných prác si uplatnili len odhadom s ohľadom na to, že ide o drobný spor, a náklady na znalecký

posudok, alebo odborné vyjadrenie by presahovali uplatnený nárok. Trvali na tom, že žalobca vedel,
že dlažba ktorú rozkopal a oporný múr, ktorý poškodzoval nie je v jeho vlastníctve a napriek tomu bez
súhlasu žalobcov takto svojvoľne konal. Suma za materiál sa pohybuje okolo 200 eur a cena prác by
bola tiež odhadom 200 eur. Príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania žiadajú od času, kedy sa
žalovanýdozvedelotom,žeškoduspôsobilavakejvýške,tedaodčasu,kedymuboladoručenážaloba.

Ohľadne zodpovednosti za škodu žalovaní tvrdili, že značná časť zákonných kvalifikačných znakov pre
vznik škody je preukázaná samotným vyjadrením protistrany, ktorá nespochybnila, že žalovaný bez
súhlasu vykonal zásah do vlastníckeho práva žalobcov. Vedel, že chodník, ktorý zbúral nie je jeho, ale
je vlastníctve žalobcov. Príčinnú súvislosť je podľa žalobcov daná samotným poškodením prístupovej
cesty konaním žalovaného, ktorý toto konanie nepoprel. Žalobcovia po tom, ako postavili rodinný dom,

po zameraní geodetom zistili, čo bolo známe aj žalovanému, že stodola žalovaného stojí na časti ich
pozemku. Problémy nastali až po dlhšom čase, keď bolo potrebné na naliehanie žalovaného pozemky
ohradiť, čo žalobca aj vykonal, neskôr sa však žalovanému znepáčilo, akým spôsobom to žalobcovia
vykonali, a tak žalovaní mu začal v uvedených dňoch poškodzovať zámkovú dlažbu. Trvali na tom, že
túto dlažbu kládli na svojom pozemku, k čomu predložil geometrický plán, pričom tento stav je zapísaný

v katastri.

9. Žalovaný tvrdil, že žalobca ukladal zámkovú dlažbu na pozemku žalovaného bez akéhokoľvek
povolenia a bez právneho titulu. Z uvedeného má za to, že skôr sa cíti byť poškodeným žalovaný.
Trval na tom, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by im žalovaný spôsobil nejakú škodu

na majetku. Nie je zrejmé, či predložené doklady, ktoré žalobca predložil majú naozaj súvis s týmto
sporom. Škoda nebola ani vyčíslená, a ani preukázaná. Žalobcovia si chceli prisvojiť z jeho pozemku
pol metra alebo meter. Žalobcu upozornil, že je to jeho pozemok. Pripustil, že mu tú dlažbu povyberal
a poukladal vedľa, teda ju nerozhadzoval, ale pekne uložil. Žalovaný si svojim počínaním uplatnil svojeprávonaochranumajetku.Žalobcomadresovalústnesvojevýzvy,abyodstránilidlažbu.Ktomunedošlo,
preto odstránil dlažbu svojpomocne. Na majetku žalobcov nebola spôsobená škoda, neboli poškodené
obrubníky,dlažba,podklad.Dlažbabolauloženánapodklade,ktorýmbolazem,bezakejkoľvekarmatúry

spevňujúcej podklad, resp. betónový základ.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
fotodokumentáciami, správami, potvrdeniami a rozhodnutiami Obvodné oddelenia, Policajného zboru
Poprad, Okresného úradu Poprad, faktúrami, pokladničnými dokladmi, dodacím listom, výpisom

z katastra nehnuteľností, rozhodnutím o spáchaní priestupku, predbežnou kalkuláciou nákladov,
realizáciou zámkovej dlažby, a ostatnými listinami, ktoré sa nachádzajú v spise a zistil nasledovný
skutkový stav:

11. Medzi žalobcami na jednej strane a žalovaným sa strane druhej existuje spor o hranicu pozemkov.
Žalobcovia podľa tvrdení žalovaného si na pozemku žalovaného navozili zeminu a poukladali zámkovú

dlažbu. Tento priestor je však sporný, pretože žalovaný tvrdí, že hranice v teréne sú geodetom vytýčené
nesprávne. V dňoch 16.9.2015 a opakovane 18.12.2015 žalovaný konaním, ktorým mala žalobcom
vzniknúť škoda na majetku vo výške 472,87 eur, a to rozkopaním časti prístupovej cesty pozostávajúcej
z oporného múru a zámkovej dlažby, za zničený materiál a znehodnotenie geodetických bodov -
hraničných bodov zameraných a osadených geodetom, žalovaný zámkovú dlažbu a obrubníky uložené

na pozemku, ktorý podľa jeho tvrdení mu patrí, rozobral a naukladal na časť patriacu žalobcovi. Uvedené
opakované konanie žalovaného žalobca v 1. rade oznámil najprv Obvodnému oddeleniu Policajného
zboru v Poprade, ktoré predložilo vec Okresnému úradu k prejednaniu priestupku v správnom konaní.
Okresný úrad Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy veci nahlásené ako priestupok proti majetku v
zmysle § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. v obidvoch prípadoch ako správny orgán priestupkovú

vecodložil,nakoľkodošléoznámenianeodôvodňujúzačatiekonaniaopriestupkualebopostúpenieveci.

12. Súd zistil, že v súvislosti s realizáciou prístupovej cesty žalobcovia vynaložili na jej zriadenie
finančné prostriedky, ktoré preukazujú náklady na zabezpečenie materiálu (kamenivo, cement, štrk,
riedidlo, obrubníky, nákup pohonných hmôt). Prístupovú cestu si zo zakúpeného materiálu zhotovili

svojpomocne. Náklady spolu predstavovali 472,87 eur. Časť tejto cesty odstránil žalovaný.

13. Žalobcovia súdu predložili podrobný rozpis materiálu a prác potrebných k uvedeniu poškodenej časti
prístupovej cesty pozostávajúcej z obvodného múru a zámkovej dlažby do pôvodného stavu s celkovým
vyčíslením škody na sumu 472,87 eur, teda v sume, ako bolo zriadenie celej prístupovej cesty. Pre

porovnanie zdokladovali predbežnú kalkuláciu nákladov na opravu prístupovej cesty firmou Inexter, s.
r. o. Poprad vo výške 541 eur.

14. Žalobcovia v priebehu konania nepreukázali vynaloženie akýchkoľvek nákladov na uvedenie veci
do pôvodného stavu.

15. Rozhodnutím Okresného úradu Poprad odboru všeobecnej vnútornej správy číslo W.-I.-W.-
XXXX/XXXXXX-XX zo dňa 25.8.2016 bol B. C. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku
proti poškodenému K. Z. za skutok spáchaný dňa 22.4.2016, týka sa susedského sporu medzi stranami
tohto konania, s prejednávaným sporom však časovo a ani skutkovo nesúvisí.

16. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Všeobecná zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu

zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. To znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil škodca (žalovaný), existencia škody a jej výška zaťažuje
poškodeného (žalobcu).

18. O všeobecnú zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne

naplnené tieto predpoklady:
1. protiprávnosť konania,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi škodou a konaním, ktoré nie v súlade s právom,4. zavinenie škodcu (ktoré nie je v súlade s právom).

19. Škoda je v právnej teórii ako aj v súdnej praxi majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch.

20. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je
v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy, alebo zmluvné
vzťahy.

21. Zavinenie je vnútorný psychický stav fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je
protiprávne. Ide teda o spôsobilosť rozoznať protiprávnosť správania. Právna prax rozlišuje zavinenie
úmyselné a zavinenie nedbanlivostné. Na rozdiel od protiprávneho konania, všeobecná zodpovednosť
za škodu, vychádza z princípu predpokladaného zavinenia, čo sa premieta v procesnej rovine tým, že
dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodca škodu nezavinil zaťažuje žalovaného.

22. Príčinná súvislosť medzi škodou a konaním je objektívna kategória vyjadrujúca vzájomnú súvislosť
medzi konaním a účinkami konania, teda o stav, pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. Ak ide
o náhradu škody vyžaduje sa existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúce
následok v podobe škody. Vyžaduje sa teda príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a škodou.
V prípade zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom je protiprávne konanie, nestačí, že je daná

príčinná súvislosť konania škodcu a škody, ale vyžaduje sa príčinná súvislosť protiprávneho konania
a škody (následku). Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou
škodou je otázkou skutkovou. O jej existencii (neexistencii) robí skutkový záver súd. Dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú súvislosť,
zaťažuje poškodeného.

23. V prejednávanom prípade súd na základe vyššie uvedených teoretických úvah uzatvára, že škoda
ako majetková ujma, ktorá mala vzniknúť žalobcom a bola vyjadrená v peniazoch vo výške 472,87 eur,
reálne preukázaná nebola. Pre výpočet výšky náhrady škody možno vychádzať len zo skutočnej škody
a nie z predpokladaných (zamýšľaných) vyčíslených nákladov škody, ktorá by mohla vzniknúť. Škoda

sa v majetkovej sfére žalobcov ako poškodených doposiaľ nijako neprejavila. Žalobcovia, ktorí majú
dôkazné bremeno na preukázaní tvrdenej škody reálne existenciu škody nepreukázali a sporná je aj
samotná jej výška, keďže k poškodeniu malo dôjsť v „časti“ prístupovej cesty, bez uvedenia a presného
označenia tohto rozsahu a bez zreálnenia nákladov potrebných na úpravu časti cesty do pôvodného
stavu pri overení upotrebiteľnosti už zakúpeného materiálu a pri vynaložení finančných prostriedkov na

uvedenie veci do pôvodného stavu. Žalobcom zatiaľ škoda nevznikla.

24. Vo vzťahu k protiprávnemu konaniu dokazovaním nebolo žalobcami preukázané, že žalovaný
konal v rozpore s hmotným právom alebo v rozpore so zmluvným dojednaním. Ani vo vzťahu k
tejto podmienke žalobcovia svoju povinnosť na preukázanie protiprávnosti nesplnili. Spornosť hranice

pozemkov, zriadenie prístupovej cesty (časti) na tejto hranici svedčí skôr o porušení prevenčnej
povinnosti žalobcov podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Vyriešenie sporu o hranicu pozemku by
prispelo k tomu, aby nedošlo k akémukoľvek poškodeniu majetku žalobcov žalovanými.

25. Ohľadne príčinnej súvislosti, ktorá musí byť priama, nesprostredkovaná, súd dospel k záveru, že

takáto príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a následkom jeho konania absentuje. Keďže
chýbajú prvé dva dôvody zodpovednosti za škodu žalovaného, bez právneho významu je vôbec skúmať
existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi a existenciu zavinenia.

26. Čo sa týka zavinenia nebol splnený ani tento predpoklad zodpovednosti za škodu, pretože nebola

zistená jednoznačná zodpovednosť žalovaného.

27. Tieto dôvody viedli súd k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v plnom rozsahu.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu.

29. O výške trov rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným
uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalobca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalovaný môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.